2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 3596

Súľovské sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné , strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv.  (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk).  sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. , Nad konský cinter, Mačka či (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr.  prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, Primula auricula Soldanella carpatica, , hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, , , , prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, , ,  (sulov.com), , (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar , ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj  Bubo bubo,  , myšiarka ušatá včelár lesný  (sulov.com)V hlbokých lesoch žije bocian čierny  (sulov.com). Vyskytuje sa tu  jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis,  salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský  Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický , ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov  poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter ). Jeho staršie pomenovanie bolo , Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk). 

Use to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská, Pasienky, Príroda, Slovenská krajina, Živočíchy

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

Hits: 8569

Zoofarma Modrová / je farma extenzívneho chovu rôznych druhov exotických zvierat z celého sveta, vlastne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich kontinentov. V lese je maorská . A v prvom rade si môžu pozrieť zvieratá. Je to ojedinelá agroturistická atrakcia, ktorá stojí za návštevu. Nachádza sa v Považskom Inovci, neďaleko od Modrová smerom na Starú Lehotu. Pri ceste sa nachádzajú značky ako Nový Zéland, Pozor . Geograficky jednotlivé časti farmy predstavujú , Austráliu, severný a južný Nového Zélandu, . Navyše zvieratá reprezentujú všetky kontinenty sveta, v ktorých sa chovajú hospodárske zvieratá: zastupujú Nový Zéland, klokany Austráliu, búrske capy Afriku, Južnú Ameriku, Severnú Ameriku, Európu a Áziu (zoo-farma.sk). Majiteľ farmy, Dr. , mal v roku 2009 cez angažovaných Maorov z Nového Zélandu, ktorí cez víkendy mali vystúpenia. Okrem toho zabezpečoval pred časom pre návštevníkov na helikoptére, samozrejme s pilotom :-). Časom pribudol stánok, kde sa dá trochu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Podľa zoofarma.sk je počas víkendov ponúkané tradičné maorské , ktoré pozostáva z červených zemiakov , jahňacieho, prípadne iného mäsa a zeleniny. Otvorené je cez víkendy a od 10-ej do 18-ej, vstupné pre dospelého je 3.5 €. Iné termíny sa dajú dohodnúť (zoo-farma.sk). Ročne navštívi Zoofarmu viac ako 40 000 návštevníkov (údaj v z roku 2010). pred odchodom na Slovensku mali podmienku, chceli aby bol nablízku katolícky kostol. Nábožné spevy počerných zaguľatených protinožcov a temperamentnejšie precítenie viery plnili kostol. Odrazu chodilo aj štyrikrát viac ľudí (Blažej, Štrauch).

:

Use to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1734

je miestna ť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do . Táto podhorská je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského ého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov , v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako . Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári,  (vlkolinec.sk)Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé – , slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – , v ktorom je stála , tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. sídli v budove bývalej  (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. , , , , , , . Živocíchy , , čiže , a (vlkolinec.sk).

Use to Comment on this Post

2011, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Veľká Studená dolina

Hits: 2359

Prešiel som fotoaparátom Veľkú Studenú dolinu z Hrebienka po Rainerovu chatu a smerom na Malú Studenú dolinu po Zamkovského chatu.

Veľká dolina je otvorená aj pre zimnú turistiku, je v prevádzke celoročne (Kováčik). Preteká ňou Veľký Studený potok. V doline sa nachádza najväčšie množstvo plies vo Vysokých Tatrách: Vareškové, Starolesnianske, Ľadové, Pusté, Malé Pusté a , tri Sesterské , štyri , tri , dve , dve Vyšné a dve (wikipedia.sk).

:

Use to Comment on this Post