Organizmy, Príroda, Živočíchy

Článkonožce

Hits: 36643

Člán­ko­nož­ce sú roz­siah­la a rôz­no­ro­dá sku­pi­na živo­čí­chov zahr­ňu­jú­ca veľ­ké množ­stvo dru­hov. Majú spo­loč­nú cha­rak­te­ris­ti­ku – ich telo je roz­de­le­né na seg­men­ty, tzv. člán­ky. Ten­to základ­ný ana­to­mic­ký cha­rak­te­ris­tic­ký znak im dal aj názov. Seg­men­tá­cia uľah­ču­je pohyb a fle­xi­bi­li­tu tela. Kaž­dý seg­ment môže byť špe­cia­li­zo­va­ný na urči­tú fun­kciu, čo im umož­ňu­je pris­pô­so­biť sa rôz­nym život­ným pro­stre­diam. Telo člán­ko­nož­cov je spo­je­né kĺba­mi, kto­ré umož­ňu­jú fle­xi­bi­li­tu a pohyb­li­vosť. Kĺby môžu byť chi­ti­ni­zo­va­né, čím sa zvy­šu­je ich pev­nosť a odol­nosť. Člán­ko­nož­ce majú vnú­tor­nú kos­tru, exos­ke­let, kto­rá je zlo­že­ná z chi­tí­nu. Ten­to tvr­dý von­kaj­ší kryt chrá­ni ich vnú­tor­né orgá­ny a sva­ly. Člán­ko­nož­ce majú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­moch ako drav­ci, roz­kla­da­či a ope­ľo­va­či. Vče­ly majú kľú­čo­vý význam, ope­ľu­jú plo­di­ny. Albert Eins­te­in správ­ne dedu­ko­val, že bez včiel by sme neprežili.

Väč­ši­nu dru­hov člán­ko­nož­cov tvo­rí hmyz. Sú to naprí­klad komá­re, vče­ly, mrav­ce a chro­bá­ky. Majú šty­ri páry nôh a obvyk­le tri telo­vé seg­men­ty: hla­vu, hrud­ník a zado­ček. Telo kôro­vo­cov je obvyk­le roz­de­le­né na dve čas­ti: cep­ha­lot­ho­rax (hla­voh­ruď) a zado­ček. Pavú­kov­ce tvo­ria ďal­šiu význam­nú sku­pi­nu člán­ko­nož­cov. U hmy­zu môže život­ný cyk­lus zahŕňať rôz­ne fázy, ako sú vajíč­ka, lar­vy, kuk­ly a dospe­lý jedi­nec – imá­go. Pavú­ky majú rôz­ne spô­so­by roz­mno­žo­va­nia. Sami­ce čas­to kla­dú vajíč­ka, kto­rá môžu byť sta­rost­li­vo chránené.


Arth­ro­pods are an exten­si­ve and diver­se group of ani­mals encom­pas­sing a vast num­ber of spe­cies. They sha­re a com­mon cha­rac­te­ris­tic — the­ir body is divi­ded into seg­ments, cal­led seg­ments” or artic­les.” This fun­da­men­tal ana­to­mi­cal fea­tu­re gives them the name arth­ro­pods.” Seg­men­ta­ti­on faci­li­ta­tes move­ment and body fle­xi­bi­li­ty, with each seg­ment often spe­cia­li­zed for a par­ti­cu­lar func­ti­on, allo­wing them to adapt to vari­ous envi­ron­ments. Arth­ro­pods’ bodies are con­nec­ted by joints, allo­wing fle­xi­bi­li­ty and mobi­li­ty. The­se joints can be chi­ti­ni­zed, enhan­cing the­ir strength and dura­bi­li­ty. Arth­ro­pods possess an inter­nal ske­le­ton, an exos­ke­le­ton made of chi­tin, pro­vi­ding a tough exter­nal cove­ring that pro­tects the­ir inter­nal organs and muscles.

Pla­y­ing cru­cial roles in eco­sys­tems as pre­da­tors, decom­po­sers, and pol­li­na­tors, arth­ro­pods, espe­cial­ly bees, have sig­ni­fi­cant eco­lo­gi­cal impor­tan­ce. Bees, in par­ti­cu­lar, play a key role in pol­li­na­ting crops. Albert Eins­te­in astu­te­ly dedu­ced that wit­hout bees, our sur­vi­val would be compromised.

The majo­ri­ty of arth­ro­pods belo­ng to the insect class. Exam­ples inc­lu­de mosqu­ito­es, bees, ants, and beet­les. They typi­cal­ly have four pairs of legs and usu­al­ly three body seg­ments: the head, tho­rax, and abdo­men. Crus­ta­ce­ans, such as crabs, have bodies usu­al­ly divi­ded into two parts: the cep­ha­lot­ho­rax (head and tho­rax com­bi­ned) and the abdo­men. Arach­nids, anot­her impor­tant group of arth­ro­pods, inc­lu­de spi­ders. Insects under­go vari­ous life sta­ges, inc­lu­ding eggs, lar­vae, pupae, and the adult sta­ge (ima­go). Spi­ders employ dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies, with fema­les often care­ful­ly safe­gu­ar­ding the­ir eggs. In conc­lu­si­on, arth­ro­pods, with the­ir seg­men­ted bodies and diver­se adap­ta­ti­ons, con­tri­bu­te sig­ni­fi­can­tly to the intri­ca­te web of life on Earth. Unders­tan­ding the­ir roles in eco­sys­tems is essen­tial for app­re­cia­ting the deli­ca­te balan­ce of nature.


Zoznam dru­hov (17)

  • Ache­ta domestica
  • Archi­man­dri­ta tesselata
  • Bla­be­rus craniifer
  • Blap­ti­ca dubia
  • Bra­chy­pel­ma albopilosum
  • B. smit­hi
  • Ellip­tor­hi­na javanica
  • Ephe­bo­pus murinus
  • Eub­la­be­rus distanti
  • Exta­to­so­ma tiaratum
  • Gromp­ha­dor­hi­na portentosa
  • Luci­hor­me­ti­ca verrucosa
  • Pach­no­da mar­gi­na­ta peregrina
  • Parap­hy­sa pulchrimaklaasi
  • Poeci­lot­he­ria oranta
  • Teneb­rio molitor
  • Zop­ho­bas morio

Use Facebook to Comment on this Post