2008, Akvaristické obchody, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Hobby ZOO Tillmann – skvelá akvaristika v Duisburgu

Hits: 3902

Túto akvaristiku sme mali zabezpečenú na 17 hodinu. Vtedy sme už boli trochu unavení a už sme od rána toho akvaristického videli dosť. Keď sme zbadali z autobusu akvaristiku, tak sme mysleli, že za 30 minút ju obzrieme. Veľmi sme sa mýlili. Najprv v tom, že krátko po vstupe sme zistili, že to je tak trochu labyrint. Chodbičky, miestnosti sa točili, vnútri sa nachádzalo kvantum rýb a krásnych rýb. Dokonca tam boli niektoré, aspoň pre mňa vzácne veci. Napr. tanganické cichlidy, viacero druhov divokých živorodiek. Ten, kto sa stará o tieto ryby má určite v obľube najmä americké cichlidy. Bolo ich tam kvantum, možno 200 druhov odhadom. Stojany, na ktorých boli ryby za vstupnou miestnosťou boli účelne murované, pravdepodobne vlastná práca. Myslím si, že sme sa tam cítili všetci veľmi dobre, určite tomu pomohla aj pohostinnosť domácich, ktorí nám usilovne a s úsmevom na tvári čapovali do dvojdecilitrových nádob pivko, kolu apod. Vonku mal majiteľ vo dvore nádrže plné koiákov a iných studenomilnejších rýb. Okrem toho som tam videl nejaké vtáky a hlodavce. Z predajne som mal pocit, že funguje aspoň čiastočne aj ako chovňa, pretože sa v nádržiach nachádzalo veľa mladých rýb, pričom aj dospelé ryby rovnakého druhu boli v iných nádržiach. Len úplne mladé ryby a poter a nádrže na trenie som nevidel. Predpokladám, že ďalej vo dvore, alebo niekde nablízku boli aj tie. Principiálne takto nejako si aj ja predstavujem, že by som aj ja chcel mať predajňu. Chovňa a predajňa zároveň na jednom mieste je myšlienka, o ktorej som aj ja uvažoval. Po opustení predajne sme nasadli do autobusu a šli naspäť domov. Na tento duisburgsko-cyperusácky výlet budem určite dobre spomínať.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 14715

Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, kde zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster – octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Okrem toho je Drosophila funebris a Drosophila hydei. Novák uvádza zlatú formu s bielymi očami, tureckú – afgánsku formu, druh Drosophila buzzatii, D. muelleri. Obsahujú v sušine 51 % bielkovín, 36 % tukov, veľmi malé množstvo sacharidov, 5 % minerálnych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.

Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Ak chováme násadu, dbajme na to, aby sa nám do nej nezaplietla divoká forma, pretože genetická informácia prírody vykazuje silnú dominanciu, a jediný organizmus dokáže „naučiť“ lietať celú populáciu. Ak nemáme inú možnosť, môžeme chovať aj divoké drozofily. Stačí nechať na istý čas nejaké ovocie napospas osudu, ideálne je ho mechanicky narušiť, a mušky v lete takpovediac priletia samé. Potom ich stačí pochytať a uzavrieť, zabezpečiť prísun potravy. Problém však nastane, ak ich chceme skŕmiť. Keď totiž otvoríme uzáver, mušky za normálnych okolností vyletia. Riešenie existuje – stačí ich omráčiť chladom, napr. z chladničky.

Návod na chov drozofíl

Do hrnca nasypeme strúhanku, cukor, ovsené vločky (najlepšie mleté), krupicu, prípadne múku alebo trochu zlatého klasu. Odporúčam viac ovsených vločiek, múčnych surovín naopak menej. Múka môže byť aj hladká, polohrubá, hrubá aj krupicová. Túto zmes na sucho poriadne premiešame. Potom pridáme vodu, asi 4 násobne v objeme viac ako sme mali tuhých zložiek a dôkladne zmes premiešame. Zmes zohrievame sa častého miešania. Nie je nutné, aby zmes zovrela, ide len o to, aby stuhla. Keď je zmes dostatočne tuhá (doslova sa neleje), hrniec môžeme odstaviť. Počas varenia si môžeme pripraviť kvasnice. Používam mrazené droždie, z ktorého odrežem kúsok a vymiešam ho v studenej, alebo vlažnej vode. Zmes pripravujem v mikrovlnke. Všetko premiešam, dám do mikrovlnky na dvadsať minút. Po skončení premiešam. Výhody sú zjavné. Nič sa nepripáli a dvadsať minút sa môžem venovať niečomu inému. Varenú zmes nechám vychladnúť, minimálne dovtedy, kým neviem na ňom udržať bez ťažkostí ruku. Urýchliť chladenie  môžeme postavením hrnca do studenej vody.. Keď je už kaša dostatočne vychladnutá, vlejem do nej pripravené kvasnice z vodou a poriadne premiešam. Ideálne je nechať kvasnice 12 hodín v pokoji pôsobiť. Môžeme použiť aj ocot, ktorý som pridával spolu s kvasnicami v malom množstve. Ocot je lákadlo pre mušky a kvasnice sú účinná zbraň voči plesniam. 

Túto pripravenú zmes potom nakladám to plastových pohárov, napr. do odrezaných PET fliaš. Stačí dvojcentimetrová vrstva. Potom odtrhnem kúsok toaletného papiera, zožmolím a hodím na kašu. Toaletný papier slúži na to, aby mušky mali na ňom oddychový priestor, nie je však nutný. Nesmie celkom prekryť kašu. Potom už zo zabehnutej kultúry preočkujem mušky – vysypem minimálne 30 jedincov do novej násady. Zakryjem servítkou, alebo látkou, uzavriem dvoma gumičkami. Mušky sa rýchlo rozmnožujú, jedna samička má 50 – 70 potomkov, a reprodukčný cyklus za normálnych podmienok, pri izbovej teplote, trvá 12-16 dní. Tak je to u D. melanogaster. D. hydei ma cyklus zhruba 24 dní. Mušky vydržia priemerne tri mesiace, potom napriek kvasniciam predsa len splesnivejú. Substrát niekedy vyschne, inokedy sa premočí. Ak je suchý, stačí doňho naliať vodu. Stáva sa niekedy, že kaša je niekedy príliš tekutá, vtedy pomôže viac toaletného papiera, ktorý vsiakne vlhkosť. To, či je kaša príliš mokrá je vidno aj podľa toho, že larvy viac vyliezajú hore. V extrémnych prípadoch sa larvy prehryzú cez servítku. Ak sú mušky hladné, tak sú menšie – často sa to stáva vtedy, ak je málo substrátu, alebo ak je vysušený. Vtedy treba buď kultúru pokropiť, alebo mušky presypať do novej, resp. správnej násady. Niektorí teraristi mušky prikrmujú, pretože sú pre ne príliš malé.

Ak vidíme známky plesne v muškách do dvoch týždňov od založenia, tak hľadajme najprv chybu. Takáto pleseň nie je v poriadku, radšej mušky vyhoďme, alebo opatrne presypme do inej kultúry. Existuje možnosť, že by sa do mušiek dostal roztoč, mne sa to však za celé roky nikdy nestalo. Ak by sa vám to stalo, mušky skŕmte a kultúru vyhoďte. Na chov použite zdravú kultúru. Chov mušiek každopádne vyžaduje skúsenosti a starostlivosť. Je zaujímavé, že každé leto, keď sa veľmi oteplí na dlhšiu dobu, to znamená nad 32 °C, tak dva týždne potom sa mi spontánne objavia jedince vo viacerých násadách, ktoré majú veľké krídla. Zhruba u štvrtiny populácie. Keď sa ochladí, mušky získajú naspäť svoju podobu. Opakuje sa mi to každý rok, obyčajne okolo 20. júla, kedy stúpajú teploty ku štyridsiatke. Predpokladám, že ide o adaptačný proces, kedy sú mušky pod veľkým biologickým tlakom vplyvom abiotického faktora.

Kŕmenie muškami

Skrmovanie mušiek je pomerne jednoduché. Stačí mať prístup na hladinu. Násadu odgumičkujeme, servítok zahodíme, otočíme ju a buchnutím dlane vysypeme na hladinu. Aby sme zabránili prípadnému padnutiu servítka s kašou do nádrže, robíme to opatrne, a pomôcť si môžeme vsunutím jedného prstu cez otvor. Pri skrmovaní mušiek si treba všímať, či ryby mušky chytajú. Ak je to pre ryby nový druh potravy, nejaký čas môže trvať, kým ju budú akceptovať. Je samozrejme, že ak by sme chovali napr. pancierniky, tak mušky nie sú pre ne správna voľba. Ale napr. tetry vám za mušky aj „ruky vybozkávajú“ :-). Isteže aj stres môže spôsobiť, že si ryby potravu adekvátne nevšímajú.

V prípade, že mušky dostanú čas, „nájdu“ si kraj nádrže a snažia sa dostať von z vody. Je zaujímavé, že väčšina z nich, po vyslobodení z vody, neustále „pochoduje“ po hranách bočných skiel. Pravdepodobne im voňajú ich „kamarátky“ a preto ich snaha ujsť preč nie je veľká. V prípade, že mušky ktoré sme vysypali rybám, chceme ešte použiť, opäť ich zakryjeme čistým servítkom. Rozhodnutie je na nás, podľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.

Odkazy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže

Akvafit Žilina

Hits: 5850

V Žiline ZO Akvafit začala v decembri 2009 organizovať vždy každú prvú nedeľu v mesiaci v Dome techniky na ulici Vysokoškolákov, akvaristickú burzu. Akcia sa koná spolu s vtáčkarskou (exotárskou) burzou, ktorá sa koná už dlhé roky. Prvá akcia sa konala 6.12.2009 od 6:30 do 11:30. Exotárska časť vtedy skončila 9:30, ako býva zvykom. Aj mňa zaskočilo, že akcie sa konajú v nedeľu a ešte k tomu tak skoro ráno. Čudoval som sa, aj keď som vedel, že exotári to tak majú vo zvyku aj v iným mestách Slovenska. My sme sa na prvú burzu vybrali štyria z Bratislavy v dvoch autách. Jeden z nás dokonca ani nebral žiadny tovar. Aj my ostatní sme šli skôr naľahko oťukať terén. Okrem nás prišli aj Ostraváci, Poliaci, iní Bratislavčania a nejakí domáci. Veľmi sa nám páčili stoly, ktoré boli pevné a aj pekné. Páčilo sa nám aj množstvo ľudí, ktoré prišlo. Odhadujem viac ako 500 ľudí. My sme dorazili asi 5:45 na miesto a už sa aj trúsili pomedzi nás aj prví zákazníci. O siedmej hodine ráno tam bol nával. Po deviatej začalo ľudí evidentne ubúdať. Akvaristov prišlo samozrejme pomenej, ale to sa dalo očakávať. Exotári však neohrdli a popozerali aj našu ponuku a podaktorí utratili aj dáke euryčká. Ja som zase rád popozeral ich vtáky, ale eurá som minul iba na párky a kofolu v miestnom pridruženom „bufete„. Bufet bol zaujímavý – promptný, sympatický personál, predával sa aj PMDD. Snáď sa ho nik nenapil ;-). Akvaristická časť ponúkala ryby, rastliny, krevety, slimáky, krmivá suché, živé, mrazené. Najmä mrazené krmivo bol výborný tovar, plné auto ktorým ho istý Poliak doniesol, ostalo skoro prázdne. Mrazené ponúkali aj Ostraváci, okrem toho mali živé patentky, koretry, nitenky, dafnie aj mikry. Po akcii sme sa premiestnili tuším štyrmi autami ku Jankovi Budaiovi, kde nám ukázal jeho klenoty. Po odchode od Jana sme nabrali kurz Bratislava.

Medzitým sa konalo už množstvo týchto búrz. Reakcie na ne neboli vždy len pozitívne. Pikošky, ktoré šli v Bratislave, v Žiline nechcel skoro nikto. Druhá takáto spoločná exotársko-akvaristická akcia bola 3.1.2010, čo je z môjho pohľadu hrozný termín. Napriek tomu prebehla ku spokojnosti všetkých :-)). Každopádne si myslím, takéto akcie sa nám páčili po každej stránke. Vďaka tradícii exotárov a pravidelnosti budú pre nás prínosom. Myslím samozrejme aj na pozíciu predajcov aj zákazníkov. Samozrejmé je aj to, že záujmy exotárov a akvaristov sa prelínajú aj odlišujú. Ich motivácia chovať aj kupovať je podobná. Teším sa preto na ďalšie akcie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Cicavce, Plazy, Príroda, Vtáky, Živočíchy, Zoologické záhrady

ZOO Bojnice

Hits: 1939

Zoologická záhrada sa nachádza v zámockom parku Bojníc (informaciebojnice.sk). V Zoologickej záhrade v Bojniciach sa nachádza na rozlohe 41 hektárov (Michal Sloviak) viac ako 4500 zvierat, 430 druhov (zoobojnice.sk). Expozícia sov a dravcov, kopytníkov, vodného vtáctva, opíc, slonov, šeliem, vtákov, vivárium, náučný chodník karpatskej fauny, detská ZOO (informaciebojnice.sk). ZOO má pomenovanie Národná zoologická záhrada Bojnice (Michal Sloviak). Prívlastok národná nesie od 1. 7. 2017 (zoobojnice.sk). Je najstaršou zoologickou záhradou na Slovensku. Pre verejnosť svoje brány otvorila 1. 4. 1955 (Michal Sloviak). Už v prvom roku ju navštívilo 45 000 návštevníkov. Najvyššiu návštevnosť dosiahla v roku 1986 – 520 729 (zoobojnice.sk). Okrem iného ZOO spravuje národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy (Michal Sloviak). Spolupracuje s univerzitnými pracoviskami, prírodovedeckými fakultami, ústavmi a múzeami (Peter Lupták).

Odkazy

Medvede

Slony

Vtáky

Ostatné

Use Facebook to Comment on this Post