Botanické záhrady, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 2129

Bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho (UK) v Bra­ti­sla­ve je význam­ným vedecko-​pedagogickým pra­co­vis­kom, nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v mest­skej čas­ti Kar­lo­va Ves, neďa­le­ko Duna­ja (sk​.wiki​pe​dia​.org). Zalo­že­ná bola v roku 1942 (uni​ba​.sk) z ini­cia­tí­vy pro­fe­so­ra Fran­tiš­ka Náběl­ka (sk​.wiki​pe​dia​.org). Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Lan­fran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). V expo­zí­ciach ras­tie viac ako 5 000 druh­mi rast­lín, okrem iné­ho aj rozá­rium s roz­lo­hou 0,5 hek­tá­ra, kde náv­štev­ní­ci môžu obdi­vo­vať tak­mer 150 pre­važ­ne novoš­ľach­te­ných odrôd ruží (slo​va​kia​.tra​vel).

Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Lan­fran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Lan­fran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den of Come­nius Uni­ver­si­ty (UK) in Bra­ti­sla­va is an impor­tant scien­ti­fic and edu­ca­ti­onal ins­ti­tu­ti­on. It is loca­ted at Bota­nic­ká Stre­et 3 in the Kar­lo­va Ves dis­trict, near the Danu­be River (sk​.wiki​pe​dia​.org). It was foun­ded in 1942 (uni​ba​.sk) on the ini­tia­ti­ve of Pro­fes­sor Fran­ti­šek Nábělek (sk​.wiki​pe​dia​.org). The cho­sen site for its cons­truc­ti­on was an area around the Lan­fran­co­ni Vil­la, cove­ring 6.6 hec­ta­res, which had a natu­ral water sour­ce thanks to the Vydri­ca stre­am. Gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem were built after 1945. The gar­den is part of Come­nius Uni­ver­si­ty, with a mis­si­on to main­tain and expand its col­lec­ti­on of living plants. In coope­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, it hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous spe­cies of plants are expe­ri­men­tal­ly acc­li­ma­ti­zed in the gar­den. Warmth-​loving vege­ta­ti­on cul­ti­va­ted in the gre­en­hou­ses att­racts the gre­a­test pub­lic inte­rest (uni​ba​.sk). The garden’s exhi­bi­ti­ons fea­tu­re more than 5,000 plant spe­cies, inc­lu­ding a rose gar­den span­ning 0.5 hec­ta­res, whe­re visi­tors can admi­re near­ly 150 pre­do­mi­nan­tly newly cul­ti­va­ted varie­ties of roses (slo​va​kia​.tra​vel).

The Bota­ni­cal Gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9:00 AM to 6:00 PM. It is loca­ted at Bota­nic­ká Stre­et 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, the Palm gre­en­hou­se, the Cac­tus gre­en­hou­se, the Use­ful Plants gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se, which hou­ses humidity- and heat-​loving tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. The out­do­or exhi­bi­ti­ons fea­tu­re a rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​tufa roc­ke­ry, slag-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, a peat bog, annu­al and peren­nial flo­wer beds, fore­ign and domes­tic woody plants, rho­do­den­drons and aza­le­as, frost-​hardy and winter-​hardy cac­ti, Medi­ter­ra­ne­an flo­ra, and a Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the gar­den was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Lan­fran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

Having gra­du­ated as an envi­ron­men­ta­list from the facul­ty situ­ated on the hill oppo­si­te the gar­den, and having lived near­by for my enti­re five years of stu­dy, I often visi­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We had free access with our stu­dent IDs, and I occa­si­onal­ly visi­ted the gar­den even out­si­de the pub­lic ope­ning peri­od. Some­ti­mes, I would go the­re to stu­dy. In the rear sec­ti­on, near the Lan­fran­co­ni Brid­ge, the­re is a rat­her roman­tic pond, and not far from it, an area with swings and simi­lar pla­yg­round equ­ip­ment for chil­dren. Over the long peri­od sin­ce I first got to know the gar­den in 1991, I can con­fi­den­tly say that its mar­ke­ting has been near­ly non-​existent. I do not unders­tand this becau­se, alt­hough the gar­den is not favo­red by tho­se in power, it cer­tain­ly has the poten­tial to be bet­ter pro­mo­ted. The­re are occa­si­onal inves­tments, and main­te­nan­ce is car­ried out. As I fre­qu­en­tly visit the gar­den for pho­tog­rap­hy, I have also encoun­te­red the noti­ce war­ning against ear­ning money from pho­tog­rap­hy wit­hin the gar­den grounds. Well, making money from pho­tog­rap­hy the­re is not exact­ly easy — unless one focu­ses on wed­dings, which is an exhaus­ting task. No, the gar­den should be gra­te­ful for the pub­li­ci­ty, for peop­le who app­re­cia­te its work and the efforts of its pre­de­ces­sors, and who are wil­ling and eager to pro­mo­te it in this way. I wish for the Bota­ni­cal Gar­den that the res­pon­sib­le aut­ho­ri­ties would radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly outs­tan­ding ins­ti­tu­ti­on, also from the per­spec­ti­ve of tourism.


Die Bota­nis­cher Gar­ten der Comenius-​Universität (UK) in Bra­ti­sla­va ist eine bede­uten­de wissenschaftlich-​pädagogische Ein­rich­tung. Er befin­det sich in der Botanická-​Straße 3 im Stadt­te­il Kar­lo­va Ves, in der Nähe der Donau (sk​.wiki​pe​dia​.org). Der Gar­ten wur­de im Jahr 1942 auf Ini­tia­ti­ve von Pro­fes­sor Fran­ti­šek Nábělek geg­rün­det (uni​ba​.sk) (sk​.wiki​pe​dia​.org). Als Baug­rund wur­de das Gelän­de um die Vil­la Lan­fran­co­ni mit einer Flä­che von 6,6 Hek­tar aus­ge­wä­hlt, das dank des Flus­ses Vydri­ca eine Was­se­rqu­el­le hat­te. Nach 1945 wur­den Gewächs­hä­u­ser und ein Bewäs­se­rungs­sys­tem errich­tet. Der Gar­ten ist eine Ein­rich­tung der Comenius-​Universität, deren Auf­ga­be es ist, Samm­lun­gen leben­der Pflan­zen zu pfle­gen und zu erwe­i­tern. In Zusam­me­nar­be­it mit ande­ren Orga­ni­sa­ti­onen wer­den regel­mä­ßig Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet. Vers­chie­de­ne Pflan­ze­nar­ten wer­den im Bota­nis­chen Gar­ten expe­ri­men­tell akk­li­ma­ti­siert. Das größte Inte­res­se der Öffen­tlich­ke­it wec­kt die wär­me­lie­ben­de Vege­ta­ti­on, die in den Gewächs­hä­u­sern kul­ti­viert wird (uni​ba​.sk). Die Auss­tel­lung umfasst mehr als 5.000 Pflan­ze­nar­ten, darun­ter einen Rosen­gar­ten mit einer Flä­che von 0,5 Hek­tar, in dem Besu­cher fast 150 vor­wie­gend neu gezüch­te­te Rosen­sor­ten bewun­dern kön­nen (slo​va​kia​.tra​vel).

Der Bota­nis­che Gar­ten ist für die Öffen­tlich­ke­it vom 1. April bis zum 31. Okto­ber geöff­net, täg­lich von 9:00 bis 18:00 Uhr. Er befin­det sich in der Botanická-​Straße 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). Zu den Gewächs­hau­sauss­tel­lun­gen gehören: das Aus­tra­lis­che Gewächs­haus, das Pal­men­ge­wächs­haus, das Kak­tus­ge­wächs­haus, das Nutzpf­lan­zen­ge­wächs­haus und das Viktoria-​Gewächshaus mit feuchtigkeits- und wär­me­lie­ben­der tro­pis­cher und subt­ro­pis­cher Flo­ra. Die Fre­i­lan­de­xpo­si­ti­onen umfas­sen einen Rosen­gar­ten, einen Andesit-​Felsengarten, einen Kalkstein-​Felsengarten, einen Travertin-​Tuffstein-​Felsengarten, einen Schlacke-​Lava-​Felsengarten, einen Schiefer-​Felsengarten, einen Basalt-​Felsengarten, einen Granit-​Felsengarten, ein Hoch­mo­or, Bee­te mit Ein­jäh­ri­gen und Stau­den, aus­län­dis­che und hei­mis­che Gehöl­ze, Rho­do­den­dren und Aza­le­en, win­ter­har­te und fros­tre­sis­ten­te Kak­te­en, medi­ter­ra­ne Vege­ta­ti­on und einen japa­nis­chen Gar­ten (uni​ba​.sk). Die Flä­che des Gar­tens wur­de in den 1980er Jah­ren durch den Bau der Lanfranconi-​Brücke verk­le­i­nert (Wiki­pe­dia).

Da ich an der Fakul­tät, die auf dem gege­nüber­lie­gen­den Hügel liegt, Umwelt­wis­sen­schaf­ten stu­diert habe und wäh­rend mei­ner gesam­ten fünf­jäh­ri­gen Stu­dien­ze­it in der Nähe gewohnt habe, habe ich den Bota­nis­chen Gar­ten oft besucht. Mit unse­rem Stu­den­te­nau­swe­is hat­ten wir kos­ten­lo­sen Zugang, und ich war auch eini­ge Male dort außer­halb der offi­ziel­len Öff­nungs­ze­i­ten für die Öffen­tlich­ke­it. Gele­gen­tlich bin ich dort­hin gegan­gen, um zu ler­nen. Im hin­te­ren Teil, in der Nähe der Lanfranconi-​Brücke, befin­det sich ein recht roman­tis­cher Teich, und ein Stück davon ent­fernt gibt es einen Bere­ich mit Schau­keln und ähn­li­chen Spiel­ge­rä­ten für Kin­der. Wäh­rend mei­ner gesam­ten Zeit, die ich den Gar­ten ken­ne – und das ist seit 1991 eine recht lan­ge Zeit –, kann ich mit gutem Gewis­sen sagen, dass das Mar­ke­ting des Bota­nis­chen Gar­tens prak­tisch nicht vor­han­den ist. Ich vers­te­he das nicht, denn obwohl die­ses Are­al nicht in der Gunst der Mäch­ti­gen steht, könn­te es sicher bes­ser bewor­ben wer­den. Gele­gen­tlich wird hier sicher­lich inves­tiert, und die Anla­ge wird ins­tand gehal­ten. Da ich den Gar­ten auch oft zum Foto­gra­fie­ren besu­che, bin ich eben­falls auf den Hin­we­is ges­to­ßen, dass man im Are­al des Bota­nis­chen Gar­tens nicht mit Foto­gra­fie Geld ver­die­nen dür­fe. Nun ja, das ist ohne­hin nicht beson­ders leicht. Es sei denn, man spe­zia­li­siert sich auf Hoch­ze­i­ten – was eine wahn­sin­ni­ge Plac­ke­rei ist. Nein, man soll­te eher dank­bar sein für die Wer­bung, für die Tat­sa­che, dass jemand die Arbe­it der Gär­tner und ihrer Vor­gän­ger werts­chätzt und bere­it ist, die­se zumin­dest auf die­se Wei­se zu för­dern. Ich wün­sche dem Bota­nis­chen Gar­ten, dass die Verant­wort­li­chen ihren Ansatz radi­kal ändern und die­ses poten­ziell gro­ßar­ti­ge Ins­ti­tut auch im Hinb­lick auf den Tou­ris­mus bes­ser unterstützen.


A Pozso­nyi Come­nius Egy­etem (UK) Bota­ni­kus Kert­je egy jelen­tős tudo­má­ny­os és okta­tá­si intéz­mé­ny. A Kar­lo­va Ves város­rész­ben, a Bota­nic­ká utca 3. szám alatt talál­ha­tó, a Duna köze­lé­ben (sk​.wiki​pe​dia​.org). Az intéz­mé­nyt 1942-​ben ala­pí­tot­ták Fran­ti­šek Nábělek pro­fess­zor kez­de­mé­ny­ezé­sé­re (uni​ba​.sk) (sk​.wiki​pe​dia​.org). A kert kia­la­kí­tá­sá­ra a Lanfranconi-​villa körüli, 6,6 hek­tá­ros terüle­tet válasz­tot­ták, ame­ly a Vydri­ca patak­nak kös­zön­he­tően víz­for­rás­sal is ren­del­ke­zett. Az üveg­há­za­kat és az öntözőrends­zert 1945 után épí­tet­ték ki. A kert a Come­nius Egy­etem rés­ze, fela­da­ta a növé­ny­gy­űj­te­mé­ny­ek gon­do­zá­sa és bőví­té­se. Egy­ütt­működ­ve más szer­ve­ze­tek­kel rends­ze­re­sen ren­dez kiál­lí­tá­so­kat. A bota­ni­kus kert­ben külön­fé­le növé­ny­fa­jo­kat pró­bál­nak akk­li­ma­ti­zál­ni. A leg­na­gy­obb érdek­lődést a mele­gi­gé­ny­es növé­ny­ek kel­tik, ame­ly­eket az üveg­há­zak­ban ter­mesz­te­nek (uni​ba​.sk). A gyűj­te­mé­ny­ben több mint 5 000 növé­ny­faj talál­ha­tó, köz­tük egy 0,5 hek­tá­ros róz­sa­kert, ahol a láto­ga­tók közel 150, főként újon­nan neme­sí­tett róz­sa­faj­tát cso­dál­hat­nak meg (slo​va​kia​.tra​vel).

A bota­ni­kus kert ápri­lis 1‑től októ­ber 31-​ig tart nyit­va, napon­ta 9:00 és 18:00 óra között. A címe: Bota­nic­ká utca 3., Pozso­ny (uni​ba​.sk). A követ­ke­ző üveg­há­zi kiál­lí­tá­sok talál­ha­tók itt: auszt­rál üveg­ház, pál­ma­ház, kak­tusz­ház, has­zon­növé­ny­eket bemu­ta­tó üveg­ház, vala­mint a Viktória-​ház, ame­ly a tró­pu­si és szubt­ró­pu­si nedvesség- és meleg­ked­ve­lő növé­ny­ek­nek ad ott­hont. A kül­té­ri kiál­lí­tá­sok rés­zei a róz­sa­kert, ande­zit szik­la­kert, mész­kő szik­la­kert, travertin-​tufa szik­la­kert, salak-​láva szik­la­kert, pala szik­la­kert, bazalt szik­la­kert, grá­nit szik­la­kert, tőzeg­láp, egy­ny­á­ri és éve­lő virá­gá­gy­á­sok, hazai és kül­föl­di fák és cser­jék, rodo­den­dro­nok és azá­le­ák, télál­ló és fagy­ál­ló kak­tus­zok, medi­ter­rán növé­ny­ek, vala­mint egy japán­kert (uni​ba​.sk). A kert terüle­te az 1980-​as évek­ben csök­kent, a Lan­fran­co­ni híd épí­té­se miatt (Wiki­pe­dia).

Mivel kör­ny­ezet­vé­del­mi sza­kem­ber­ként a szem­köz­ti dom­bon talál­ha­tó karon végez­tem tanul­má­ny­ai­mat, és öt évig a közel­ben lak­tam, gyak­ran láto­gat­tam a bota­ni­kus ker­tet. A diá­ki­ga­zol­vá­ny­unk­kal ingy­enes belé­pés­re volt lehe­tősé­günk, és néhá­nys­zor a hiva­ta­los nyit­va­tar­tá­si időn kívül is beju­tot­tam. Néha ide jár­tam tanul­ni is. A hát­só rész­ben, a Lan­fran­co­ni híd köze­lé­ben talál­ha­tó egy roman­ti­kus kis tó, és nem mess­ze tőle egy gyere­kek­nek kia­la­kí­tott játs­zó­tér hin­ták­kal és más játé­kok­kal. Az 1991 óta eltelt hoss­zú idő alatt – ami­ó­ta isme­rem ezt a hely­et – fele­lős­ség­tel­je­sen kije­lent­he­tem, hogy a bota­ni­kus kert mar­ke­ting­je gyakor­la­ti­lag nem léte­zik. Nem értem, miért van ez így, his­zen bár a kert talán nem élve­zi a hatal­mon lévők különösebb támo­ga­tá­sát, mégis sok­kal job­ban lehet­ne néps­ze­rűsí­te­ni. Időn­ként láts­zik, hogy van­nak beru­há­zá­sok, és a kar­ban­tar­tás sem marad el. Mivel gyak­ran fotó­zom itt, talál­koz­tam azzal a figy­el­mez­te­tés­sel is, hogy a kert terüle­tén nem sza­bad keres­ke­del­mi célú fény­ké­pe­zést foly­tat­ni. Nos, őszin­tén szól­va, ebből amú­gy sem kön­nyű megél­ni. Hac­sak nem esküvők­re sza­ko­so­dik vala­ki – ami pedig rend­kí­vül fárasz­tó mun­ka. Nem, inkább örül­ni­ük kel­le­ne annak, hogy vala­ki reklá­moz­za őket, eli­sme­ri az ott dol­go­zók és előde­ik mun­ká­ját, és lega­lább ezzel a móds­zer­rel igy­eks­zik néps­ze­rűsí­te­ni a ker­tet. Kívá­nom, hogy a bota­ni­kus kert veze­té­se radi­ká­li­san vál­toz­tas­son a hoz­zá­ál­lá­sán, és ezt a poten­ciá­li­san kivá­ló intéz­mé­nyt a turiz­mus szem­pont­já­ból is job­ban támogassák.


Odka­zy


TOP

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Hor­ten­zie

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Roz­chod­ní­ky

Ostri­ce

Skle­ník

Duby

Ihlič­na­té dreviny

Ostat­né dreviny 

Stro­my

Pap­ra­de

Lis­ty

Jeseň

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Kostoly, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie

Kopčiansky kostolík svätej Margity Antiochijskej

Hits: 137

Kos­tol svä­tej Mar­gi­ty Anti­ochij­skej v Kop­ča­noch je jed­nou z naj­výz­nam­nej­ších his­to­ric­kých pamia­tok Slo­ven­ska, pred­sta­vu­jú­cou vzác­ny prí­klad pred­ro­mán­skej sak­rál­nej archi­tek­tú­ry s mož­ným pôvo­dom v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Nachá­dza pri obci Kop­ča­ny neďa­le­ko od Holí­ča, na ľavom bre­hu rie­ky Mora­vy, v blíz­kos­ti slovensko-čes­kej hra­ni­ce (lexi​kon​.sk). Sto­jí na mier­nej terén­nej vyvý­še­ni­ne upro­stred polí v blíz­kos­ti rie­ky Mora­vy v Kop­ča­noch (Andrej Botek). Je situ­ova­ný pri­bliž­ne 2 km od význam­né­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho hra­dis­ka Mikulčice-​Valy. Stav­ba je jed­no­lo­ďo­vým kos­to­lom s pra­vouh­lým uzá­ve­rom lode, typic­kým pre malé sak­rál­ne stav­by v stred­nej a západ­nej Euró­pe v 8. až 11. sto­ro­čí. Pôvod­né boč­né múry sú zacho­va­né tak­mer po korun­nú rím­su. V 13. sto­ro­čí doš­lo k gotic­kým úpra­vám, vrá­ta­ne zamu­ro­va­nia pôvod­ných okien na sever­nej stra­ne a pri­da­nia nové­ho úzke­ho okna vo východ­nej ste­ne pre­sby­té­ria (lexi​kon​.sk). V rám­ci tej­to pre­stav­by bol tiež celý inte­ri­ér vyzdo­be­ný fres­ka­mi. V dru­hej polo­vi­ci 15. sto­ro­čia bol kos­to­lík opev­ne­ný a oboh­na­ný prie­ko­pou. Tie­to úpra­vy zrej­me súvi­se­li s voj­no­vý­mi stret­mi medzi Uhor­skom a Čes­kým krá­ľov­stvom, kedy slú­žil ako opor­ný bod neďa­le­ko hra­níc (apsi​da​.sk).

V 17. sto­ro­čí, v obdo­bí baro­ka, boli upra­ve­né okná a prav­de­po­dob­ne doš­lo k ďal­ším men­ším sta­veb­ným zása­hom. Prvý arche­olo­gic­ký výskum kos­to­la a jeho oko­lia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v oko­lí kos­to­la obja­ve­né tri hro­by so šper­ka­mi typic­ký­mi pre veľ­ko­mo­rav­ské obdo­bie, čo naz­na­ču­je, že kos­tol mohol byť posta­ve­ný už v 9. sto­ro­čí. Den­droch­ro­no­lo­gic­ké a rádi­okar­bó­no­vé ana­lý­zy dre­va z muri­va kos­to­la však naz­na­ču­jú jeho vznik v dru­hej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia, kon­krét­ne oko­lo roku 951. Kos­tol svä­tej Mar­gi­ty Anti­ochij­skej si zacho­val mno­ho pôvod­ných prv­kov a archi­tek­to­nic­kých detai­lov, ako sú pôvod­né oken­né otvo­ry, povr­cho­vá úpra­va stien či vale­ná klen­ba v pre­sby­té­riu. V súčas­nos­ti je kos­tol národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou a slú­ži na prí­le­ži­tost­né boho­služ­by a púte, pri­po­mí­na­júc boha­tú his­tó­riu a duchov­né dedič­stvo regi­ó­nu (lexi​kon​.sk). Vrch­ná vrstva v inte­ri­é­ry odha­li­la frag­ment žen­skej tvá­re so svä­to­žia­rou dato­va­ný od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia. Tak­mer s isto­tou ide o svä­tú Mar­gi­tu Anti­ochij­skú (Andrej Botek). V blíz­kom oko­lí sa našli nále­zy osíd­le­nia – stráž­nej osa­dy z obdo­bia Veľ­kej Mora­vy a západ­né prie­če­lie kos­to­lí­ka sme­ru­je pria­mo sme­rom k mikul­čic­ké­mu hra­dis­ku, kto­ré­ho hlav­ná brá­na bola zasa orien­to­va­ná sme­rom ku Kop­ča­nom. Pár desia­tok met­rov juž­ne od kos­to­la sa navy­še nachá­dza are­ál opev­ne­né­ho zrej­me veľ­mož­ské­ho dvor­ca dato­va­né­ho do veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia. V roku 2021 bola ukon­če­ná roz­siah­la obno­va objek­tu spo­je­ná s omiet­nu­tím exte­ri­é­ru. V posled­ných rokoch sa tu orga­ni­zu­je sláv­nosť na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da. Vyše 200-​ročná lipa pri kos­to­lí­ku sa v roku 2019 sta­la fina­lis­tom súťa­že Európ­sky strom roka (apsi​da​.sk).


The Church of Saint Mar­ga­ret of Anti­och in Kop­ča­ny is one of the most sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal monu­ments in Slo­va­kia, repre­sen­ting a rare exam­ple of pre-​Romanesque sac­red archi­tec­tu­re, possib­ly ori­gi­na­ting from the era of Gre­at Mora­via. It is loca­ted near the vil­la­ge of Kop­ča­ny, not far from Holíč, on the left bank of the Mora­va River, clo­se to the Slovak-​Czech bor­der (lexi​kon​.sk). The church stands on a slight ele­va­ti­on in the midd­le of fields near the Mora­va River in Kop­ča­ny (Andrej Botek). It is situ­ated app­ro­xi­ma­te­ly 2 km from the impor­tant Gre­at Mora­vian hill­fort of Mikulčice-​Valy. The struc­tu­re is a single-​nave church with a rec­tan­gu­lar apse, typi­cal of small sac­red buil­dings in Cen­tral and Wes­tern Euro­pe from the 8th to the 11th cen­tu­ries. The ori­gi­nal side walls are pre­ser­ved almost to the cor­ni­ce level. In the 13th cen­tu­ry, Got­hic modi­fi­ca­ti­ons were made, inc­lu­ding the bric­king up of ori­gi­nal win­do­ws on the nort­hern side and the addi­ti­on of a new nar­row win­dow in the eas­tern wall of the pre­sby­te­ry (lexi​kon​.sk). During this reno­va­ti­on, the enti­re inte­ri­or was also deco­ra­ted with fres­co­es. In the second half of the 15th cen­tu­ry, the church was for­ti­fied and sur­roun­ded by a moat. The­se modi­fi­ca­ti­ons like­ly cor­res­pon­ded to war­ti­me con­flicts bet­we­en the King­dom of Hun­ga­ry and the King­dom of Bohe­mia when it ser­ved as a defen­si­ve out­post near the bor­der (apsi​da​.sk).

In the 17th cen­tu­ry, during the Baro­que peri­od, win­do­ws were modi­fied, and furt­her minor cons­truc­ti­on works like­ly took pla­ce. The first archa­e­olo­gi­cal rese­arch of the church and its sur­roun­dings began in 1964, and in 2004, three gra­ves with jewel­ry typi­cal of the Gre­at Mora­vian peri­od were dis­co­ve­red near the church, sug­ges­ting that it could have been built as ear­ly as the 9th cen­tu­ry. Howe­ver, den­droch­ro­no­lo­gi­cal and radi­ocar­bon ana­ly­ses of the wood in the church mason­ry indi­ca­te its cons­truc­ti­on in the second half of the 10th cen­tu­ry, spe­ci­fi­cal­ly around 951. The Church of Saint Mar­ga­ret of Anti­och has pre­ser­ved many ori­gi­nal ele­ments and archi­tec­tu­ral details, such as ori­gi­nal win­dow ope­nings, wall sur­fa­ce tre­at­ments, and the bar­rel vault in the pre­sby­te­ry. Today, the church is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment and is used for occa­si­onal ser­vi­ces and pilg­ri­ma­ges, com­me­mo­ra­ting the rich his­to­ry and spi­ri­tu­al heri­ta­ge of the regi­on (lexi​kon​.sk). The upper lay­er of the inte­ri­or reve­a­led a frag­ment of a fema­le face with a halo dated to the mid-​16th cen­tu­ry. It is almost cer­tain­ly Saint Mar­ga­ret of Anti­och (Andrej Botek). Near­by, rem­nants of a sett­le­ment – a guard sett­le­ment from the Gre­at Mora­vian peri­od – were dis­co­ve­red. The wes­tern faca­de of the church points direct­ly toward the Mikul­či­ce hill­fort, who­se main gate was orien­ted toward Kop­ča­ny. A few dozen meters south of the church lies the site of a for­ti­fied nob­le court, like­ly from the Gre­at Mora­vian era. In 2021, an exten­si­ve res­to­ra­ti­on of the church was com­ple­ted, inc­lu­ding the exte­ri­or plas­te­ring. In recent years, a celeb­ra­ti­on has been held here on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. The more than 200-​year-​old lin­den tree near the church beca­me a fina­list in the Euro­pe­an Tree of the Year com­pe­ti­ti­on in 2019 (apsi​da​.sk).


Kos­tel sva­té Mar­ké­ty Anti­ochij­ské v Kop­ča­nech je jed­nou z nej­výz­nam­něj­ších his­to­ric­kých pamá­tek Slo­ven­ska, před­sta­vu­jí­cí vzác­ný pří­klad před­ro­mán­ské sak­rál­ní archi­tek­tu­ry s mož­ným půvo­dem z obdo­bí Vel­ké Mora­vy. Nachá­zí se poblíž obce Kop­ča­ny neda­le­ko Holí­če, na levém bře­hu řeky Mora­vy, blíz­ko slovensko-​české hra­ni­ce (lexi​kon​.sk). Kos­tel sto­jí na mír­ném terén­ním vyvý­še­ní upros­třed polí poblíž řeky Mora­vy v Kop­ča­nech (Andrej Botek). Je situ­ován přib­liž­ně 2 km od význam­né­ho vel­ko­mo­rav­ské­ho hra­diš­tě Mikulčice-​Valy. Stav­ba je jed­no­lod­ní kos­tel s pra­vo­úh­lým závěrem lodi, typic­kým pro malé sak­rál­ní stav­by ve střed­ní a západ­ní Evro­pě v 8. až 11. sto­le­tí. Původ­ní boč­ní zdi jsou zacho­vá­ny téměř po koru­no­vou řím­su. Ve 13. sto­le­tí doš­lo k gotic­kým úpra­vám, včet­ně zazdění původ­ních oken na sever­ní stra­ně a při­dá­ní nové­ho úzké­ho okna ve východ­ní stěně pre­sby­tá­ře (lexi​kon​.sk). Během této pře­stav­by byl také celý inte­ri­ér vyzdo­ben fres­ka­mi. V dru­hé polo­vi­ně 15. sto­le­tí byl kos­tel opev­něn a obklo­pen pří­ko­pem. Tyto úpra­vy prav­děpo­dob­ně sou­vi­se­ly s váleč­ný­mi stře­ty mezi Uher­skem a Čes­kým krá­lov­stvím, kdy slou­žil jako opěr­ný bod neda­le­ko hra­nic (apsi​da​.sk).

V 17. sto­le­tí, v obdo­bí baro­ka, byla upra­ve­na okna a prav­děpo­dob­ně doš­lo k dal­ším drob­ným sta­veb­ním zása­hům. Prv­ní arche­olo­gic­ký výzkum kos­te­la a jeho oko­lí začal v roce 1964 a v roce 2004 byly v oko­lí kos­te­la obje­ve­ny tři hro­by se šper­ky typic­ký­mi pro vel­ko­mo­rav­ské obdo­bí, což naz­na­ču­je, že kos­tel mohl být posta­ven již v 9. sto­le­tí. Den­droch­ro­no­lo­gic­ké a radi­okar­bo­no­vé ana­lý­zy dře­va ve zdi­vu kos­te­la však naz­na­ču­jí jeho vznik ve dru­hé polo­vi­ně 10. sto­le­tí, kon­krét­ně kolem roku 951. Kos­tel sva­té Mar­ké­ty Anti­ochij­ské si zacho­val mno­ho původ­ních prv­ků a archi­tek­to­nic­kých detai­lů, jako jsou původ­ní oken­ní otvo­ry, povr­cho­vá úpra­va zdí a vale­ná klen­ba v pre­sby­tá­ři. V sou­čas­nos­ti je kos­tel národ­ní kul­tur­ní památ­kou a slou­ží k pří­le­ži­tost­ným boho­služ­bám a pou­tím, při­po­mí­na­jí­cím boha­tou his­to­rii a duchov­ní dědic­tví regi­onu (lexi​kon​.sk). Vrch­ní vrstva v inte­ri­é­ru odha­li­la frag­ment žen­ské tvá­ře se sva­to­zá­ří dato­va­ný do polo­vi­ny 16. sto­le­tí. Téměř jis­tě jde o sva­tou Mar­ké­tu Anti­ochij­skou (Andrej Botek). V blíz­kém oko­lí byly nale­ze­ny zbyt­ky osíd­le­ní – stráž­ní osa­dy z obdo­bí Vel­ké Mora­vy. Západ­ní průče­lí kos­te­lí­ka směřu­je pří­mo na mikul­čic­ké hra­diš­tě, jehož hlav­ní brá­na byla orien­to­vá­na směrem na Kop­ča­ny. Pár desí­tek met­rů již­ně od kos­te­la se nachá­zí are­ál opev­něné­ho prav­děpo­dob­ně vel­mož­ské­ho dvor­ce dato­va­né­ho do obdo­bí Vel­ké Mora­vy. V roce 2021 byla dokon­če­na roz­sáh­lá obno­va objek­tu spo­je­ná s omít­nu­tím exte­ri­é­ru. V posled­ních letech se zde pořá­dá slav­nost k svát­ku sva­tých Cyri­la a Meto­děje. Více než 200letá lípa u kos­te­lí­ka se v roce 2019 sta­la fina­lis­tou sou­těže Evrop­ský strom roku (apsi​da​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

Hits: 2337

Mes­to leží vo východ­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny pri súto­ku Váhu s Belou v nad­mor­skej výš­ke 640 met­rov nad morom. Na plo­cha 18,32 km2 tu žije 7 441 oby­va­te­ľov. Mest­skou čas­ťou je Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). V mes­te Lip­tov­ská Hrá­dok sa nachá­dza hrad a kaš­tieľ, arbo­ré­tum (lhsi​ty​.sk). Pred­tým tu bolo kelt­ské hra­dis­ko (Wiki­pe­dia). Pre­stav­be a obno­ve hra­du sa veno­va­la Mag­da­lé­na Zai­ová, kto­rá k nemu začiat­kom 17. sto­ro­čia nechal pri­sta­vať rene­sanč­ný kaš­tieľ (Infor­mač­ná tabuľa).cs

Nachá­dza sa tu Náro­do­pis­né múze­um. Bola tu prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku. Od roku 2014 na Skal­ke sa pri hra­de nachá­dza orien­tač­ná pano­ra­ma­tic­ká tabu­ľa (lhsi​ty​.sk). Popod želez­ni­cou sa nachá­dza maľo­va­ný pod­chod. Prvým zná­mym osíd­le­ním na úze­mí dneš­né­ho Lip­tov­ské­ho Hrád­ku bola osa­da Bel­sko medzi Váhom a Belou. V rokoch 13161340 bol posta­ve­ný kamen­ný hrad. Rene­sanč­ný kaš­tieľ k nemu pri­bu­dol začiat­kom 17. sto­ro­čia (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Ved­ľa hra­du a kaš­tie­ľa sa nachá­dza jazier­ko. Na kamen­nom bra­le, kto­ré vyčnie­va z jazier­ka sa nachá­dza kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaš­tie­ľa. Jazier­ko je ume­lo vytvo­re­né po roku 1949 pri výstav­be mos­ta cez rie­ku Belá (Infor­mač­ná tabuľa).

Lipo­vú alej, kto­rá je typic­ká pre Lip­tov­ský Hrá­dok, vysa­di­li v roku 1777 (Wiki­pe­dia) les­maj­strom a pre­fek­tom likavsko-​hrádockého komor­ské­ho pan­stva Jánom Xave­rom Gir­sí­kom. Od roku 1975 je chrá­ne­ným prí­rod­ným výtvo­rom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­ka je vápen­co­vý útes v Hrad­skej hore, na kto­rej vyhliad­ka na mes­to, Západ­né a Vyso­ké Tat­ry. V minu­los­ti tu bola stráž­na veža, dnes je tu slo­ven­ské troj­vr­šie a dvoj­ra­men­ný kríž (Infor­mač­ná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evan­je­lic­ký kos­tol a budo­va mot­li­teb­ne, die­lo Emi­la Bel­lu­ša, kto­rá bolo dokon­če­ná v roku 1943.
  • Soľ­ný a meď­ný úrad bol neskôr síd­lom komor­ské­ho úra­du. Dnes v ňom síd­li Lip­tov­ské múze­um, náro­do­pis­né a ovčiar­ske múzeum.
  • Depu­tát­ne domy les­ní­kov a vyš­ších les­ných úrad­ní­kov z čias komor­ské­ho úra­du Likavsko-​hrádockého pan­stva, kto­ré boli posta­ve­né v dru­hej polo­vi­ci 18. storočia.
  • Kla­si­cis­tic­ký rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie bol posta­ve­ný v roku 1790.
  • Prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku posta­ve­ná v roku 1800.
  • Kamen­ná skulp­tú­ra Pie­ta ja národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, pri­pi­so­va­né kame­no­so­chá­ro­vi z rodi­ny Belo­po­toc­kých z orav­ské­ho Bie­le­ho poto­ka. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaštieľa.
  • Hrob­ka Kolo­ma­na Vitá­li­ša s man­žel­kou, dlho­roč­né­ho tabu­lár­ne­ho sud­ca Lip­tov­skej sto­li­ce a zanie­te­ným vče­lá­rom. S man­žel­kou žili 42 rokov v Lip­tov­skom Hrád­ku, v kaš­tie­li pri hrade.
  • Židov­ský cin­to­rín – lapi­dá­rium je zbier­ka náhrob­ných kame­ňov a krí­žov z býva­lé­ho židov­ské­ho cin­to­rí­na z 19. storočia.
  • Prvá slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska ško­la bola pre­sta­va­ná z býva­lej komor­skej sýp­ky. Bola otvo­re­ná v roku 1871, bola jedi­nou niž­šou poľ­no­hos­po­dár­skou ško­lou v Uhorsku.
  • Dre­ve­né sochy z jase­ňo­vé­ho dre­va, die­la Dali­bo­ra Novot­né­ho z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku, Šte­fa­na Sivá­ňa z Babí­na a Sta­na Ondrí­ka z Tvrdo­ší­na.
  • Pamät­ník Stret­nu­tie armád” bol dokon­če­ný v roku 1964, sym­bo­li­zu­je stret­nu­tie Par­ti­zán­ske­ho oddie­lu Vyso­ké Tat­ry, voj­sk 18. armá­dy 4. ukra­jin­ské­ho fron­tu a 1. čes­ko­slo­ven­ské­ho armád­ne­ho zbo­ru. Jeho auto­rom je Miroslv Ksan­dr z Lip­tov­ské­ho Mikuláša.
  • Hrá­doc­ké arbo­ré­tum je prvým les­níc­kym bota­nic­kým par­kom, zalo­žil ho ria­di­te­ľom Horár­skej ško­ly Rudolf Ben­kö v rokoch 18861888. Dnes je chrá­ne­nou štu­dij­nou plo­chou v sprá­ve Stred­nej odbor­nej ško­ly les­níc­kej v Lip­tov­skom Hrádku.
  • Vitá­li­šo­va vila bola posta­ve­ná v roku 1915 z kame­ňa a ruín hra­du Kolo­ma­nom Vitá­li­šom na mies­te pome­no­va­nom Sta­rý trh.

The town is loca­ted in the eas­tern part of the Lip­tov Basin at the con­flu­en­ce of the Váh and Belá rivers at an alti­tu­de of 640 meters abo­ve sea level. With an area of​18.32 km², it is home to 7,441 inha­bi­tants. The town dis­trict inc­lu­des Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). Lip­tov­ská Hrá­dok boasts a cast­le and a man­si­on, as well as an arbo­re­tum (lhsi​ty​.sk). Pre­vi­ous­ly, the­re was a Cel­tic hill­fort here (Wiki­pe­dia). The recons­truc­ti­on and reno­va­ti­on of the cast­le were under­ta­ken by Mag­da­lé­na Zai­ová, who had a Renais­san­ce man­si­on built next to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on Board).

The town is home to the Eth­nog­rap­hic Muse­um. It was the site of the first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry. Sin­ce 2014, the­re has been an orien­te­e­ring pano­ra­mic board at Skal­ka near the cast­le (lhsi​ty​.sk). Under the rai­lway brid­ge, the­re is a pain­ted under­pass. The first kno­wn sett­le­ment in the area of Lip­tov­ský Hrá­dok was the vil­la­ge of Bel­sko bet­we­en the Váh and Belá rivers. A sto­ne cast­le was built here bet­we­en 1316 and 1340. The Renais­san­ce man­si­on was added to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Next to the cast­le and the man­si­on, the­re is a small lake. On a sto­ne spur prot­ru­ding from the lake stands a cha­pel with a sta­tue of St. John of Nepo­muk. It used to be part of the cast­le and man­si­on. The lake was arti­fi­cial­ly cre­a­ted after 1949 during the cons­truc­ti­on of a brid­ge over the Belá River (Infor­ma­ti­on Board).

The Lime Tree Ave­nue, cha­rac­te­ris­tic of Lip­tov­ský Hrá­dok, was plan­ted in 1777 (Wiki­pe­dia) by the fores­ter and pre­fect of the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, Ján Xaver Gir­sík. Sin­ce 1975, it has been a pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on (Infor­ma­ti­on Board). Skal­ka is a limes­to­ne cliff on Hrad­ska Hora, offe­ring a view of the town, the Wes­tern and High Tatras. In the past, the­re was a watch­to­wer here, but now it hosts the Slo­vak trip­le sum­mit and a two-​armed cross (Infor­ma­ti­on Board).

In the vil­la­ge, you can find:

  • Evan­ge­li­cal church and pra­y­er hou­se buil­ding, the work of Emil Bel­luš, com­ple­ted in 1943.
  • The Salt and Cop­per Offi­ce later ser­ved as the seat of the cham­ber offi­ce. Today, it hou­ses the Lip­tov Muse­um, the Eth­nog­rap­hic and Shep­her­d’s Museums.
  • Depu­ties’ hou­ses for fores­ters and seni­or fores­try offi­cials from the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, built in the second half of the 18th century.
  • The clas­si­cist Roman Cat­ho­lic Church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary was built in 1790.
  • The first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry was built in 1800.
  • The Pie­tà sto­ne sculp­tu­re is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, att­ri­bu­ted to the Belo­po­toc­ký fami­ly of sto­ne­cut­ters from the Ora­va vil­la­ge of Bie­ly Potok. It used to be part of the cast­le and mansion.
  • The tomb of Kolo­man Vitá­liš and his wife, long­ti­me tabu­lar jud­ge of the Lip­tov Bench and ent­hu­sias­tic bee­ke­e­per. They lived for 42 years in Lip­tov­ský Hrá­dok, in the man­si­on near the castle.
  • The Jewish ceme­te­ry – lapi­da­rium is a col­lec­ti­on of tomb­sto­nes and cros­ses from the for­mer Jewish ceme­te­ry from the 19th century.
  • The first Slo­vak agri­cul­tu­ral scho­ol was rebu­ilt from the for­mer cham­ber gra­na­ry. It ope­ned in 1871 and was the only lower agri­cul­tu­ral scho­ol in Hungary.
  • Wooden sculp­tu­res made of ash wood, the works of Dali­bor Novot­ný from Lip­tov­ský Hrá­dok, Šte­fan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The Mee­ting of Armies” monu­ment was com­ple­ted in 1964, sym­bo­li­zing the mee­ting of the Par­ti­san Unit High Tatras, the tro­ops of the 18th Army of the 4th Ukrai­nian Front, and the 1st Cze­cho­slo­vak Army Corps. It was desig­ned by Miro­slav Ksan­dr from Lip­tov­ský Mikuláš.
  • The Hrá­dok Arbo­re­tum is the first fores­try bota­ni­cal park, foun­ded by the direc­tor of the Horár Scho­ol, Rudolf Ben­kö, in 18861888. Today, it is a pro­tec­ted stu­dy area mana­ged by the Secon­da­ry Fores­try Scho­ol in Lip­tov­ský Hrádok.
  • The Vitá­liš Vil­la was built in 1915 from sto­ne and ruins of Kolo­man Vitá­li­š’s cast­le on the site cal­led Sta­rý trh.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Vodné rastliny

Kryptokoryny

Hits: 9780

Kryp­to­ko­ry­ny pat­ria do čeľa­de Ara­ce­ae. Sú nená­roč­né na pes­to­va­nie. Sú schop­né pris­pô­so­biť sa rôz­nym pod­mien­kam v akvá­riu. Cryp­to­co­ry­ne wend­tii je jed­na z naj­po­pu­lár­nej­ších kryp­to­ko­rýn medzi akva­ris­ta­mi, exis­tu­je nie­koľ­ko fareb­ných varian­tov. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne bec­ket­tii je obľú­be­ná pre svo­ju odol­nosť voči rôz­nym pod­mien­kam a rôz­nym far­bám lis­tov. Roz­ší­re­ná je v Malaj­zii, Indo­né­zii, Thaj­sku, Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne balan­sae má dlhé a úzke lis­ty. Roz­ší­re­ná je v Thaj­sku, Kam­bo­dži a Viet­na­me. Cryp­to­co­ry­ne spi­ra­lis je cha­rak­te­ris­tic­ká svo­ji­mi špi­rá­lo­vi­to sto­če­ný­mi lis­ta­mi. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne parva pat­rí k men­ším dru­hom, je pre­to vhod­ná do men­ších akvá­rií. Tvo­rí hus­té tráv­ni­ky s malý­mi zele­ný­mi lis­ta­mi. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne lutea má krát­ke a širo­ké lis­ty, kto­ré môžu byť zele­né ale­bo hne­dé. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke, v Indii, v Malaj­zii a Indo­né­zii. Cryp­to­co­ry­ne hudor má jem­né, zele­ný­mi lis­ta­mi a ras­tie do tva­ru roze­ty. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne affi­nis bola kedy­si bež­ne roz­ší­re­ná medzi akva­ris­ta­mi, dnes sa pes­tu­je pome­nej. Už zopár krát som affi­nis­ky nie­sol zná­mym aj menej zná­mym ako neja­kú rari­tu. Je to typic­ká kryp­to­ko­ry­na, tvo­rí dlhé kore­ne, nevy­ža­du­je nut­ne veľa svet­la. Jej lis­ty sú pomer­ne zvrás­ne­né. Dob­re ras­tie v boha­tom dne. Je to veľ­mi vďač­ná rast­li­na, kto­rá neras­tie pri­rých­lo. Doká­že narásť síce do znač­ných roz­me­rov, ale v niž­šom akvá­riu sa vie pris­pô­so­biť. Časom za dosta­toč­né­ho svet­la doká­že vytvo­riť aj súvis­lý kobe­rec. Ja som mal afi­nis­ky dokon­ca upev­ne­né na dre­vo, na kto­rom prosperovali.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Botanické záhrady, Organizmy, Príroda, Rastliny

Hawaii Tropical Botanical Garden

Hits: 3641

V Bota­nic­kej záh­ra­de na Ono­mea Bay sa nachá­dza viac ako 2 000 dru­hov rast­lín (htbg​.com). Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den je bota­nic­ká záh­ra­da nachá­dza­jú­ca sa na východ­nom pobre­ží Havaj­ské­ho ostro­va Big Island, v blíz­kos­ti Hilo, čo je jed­no z naj­vlh­kej­ších miest na Zemi. Toto pro­stre­die s tep­lým pod­ne­bím a boha­tým zráž­ka­mi vytvá­ra ide­ál­ne pod­mien­ky pre rast a pros­pe­ri­tu tro­pic­kých rast­lín. Výni­moč­né umiest­ne­nie záh­ra­dy ponú­ka náv­štev­ní­kom jedi­neč­ný pohľad na zele­nú vege­tá­ciu neďa­le­ko od oce­ánu. Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den nie je len turis­tic­kou atrak­ci­ou, ale aj význam­ným mies­tom pre bota­nic­ký výskum. Zbe­ra­teľ­ská prá­ca záh­ra­dy pris­pie­va k pozna­niu tro­pic­kých rast­lín a ich eko­lo­gic­kých inte­rak­cií. Rôz­no­ro­dosť dru­hov posky­tu­je cen­né infor­má­cie pre ochra­nu bio­di­ver­zi­ty a udr­ža­teľ­nosť tro­pic­kých eko­sys­té­mov. Je zná­ma svo­jou exo­tic­kou rast­lin­nou zbier­kou, kto­rá zahŕňa množ­stvo ende­mic­kých a tro­pic­kých dru­hov. Zalo­že­ná bola v roku 1984, nájsť tu mož­no viac než 2 000 dru­hov rast­lín. Naprí­klad rôz­ne dru­hy orchi­deí, bro­mé­lií, dra­cén a mno­ho ďal­ších. Okrem vizu­ál­ne­ho zážit­ku z exo­tic­kej fló­ry sa záh­ra­da zame­ria­va aj na vzde­lá­va­nie náv­štev­ní­kov. Infor­mač­né tabu­le a sprie­vod­co­via umož­ňu­jú lep­šie pocho­pe­nie bio­di­ver­zi­ty a eko­lo­gic­kých vzťa­hov v tro­pic­kom pro­stre­dí. Záh­ra­da tiež aktív­ne pris­pie­va k ochra­ne ohro­ze­ných a vzác­nych dru­hov rast­lín. Náv­štev­ní­ci si môžu vychut­nať pre­chádz­ky cez kas­ká­do­vi­té teré­ny s krás­ny­mi vodo­pád­mi, mos­tík­mi a výhľad­mi na oce­án. Špe­ci­fic­ké oblas­ti, ako japon­ská záh­ra­da, vre­so­vis­ko ale­bo expo­zí­cia fló­ry Turec­ka a Stre­do­mo­ria, ponú­ka­jú rôz­no­ro­dé pohľa­dy na rast­lin­ný svet.


In the Bota­ni­cal Gar­den at Ono­mea Bay, the­re are more than 2,000 spe­cies of plants (htbg​.com). The Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den is a bota­ni­cal gar­den loca­ted on the eas­tern coast of Hawai­i­’s Big Island, near Hilo, which is one of the wet­test pla­ces on Earth. This envi­ron­ment with warm cli­ma­te and abun­dant rain­fall cre­a­tes ide­al con­di­ti­ons for the gro­wth and pros­pe­ri­ty of tro­pi­cal plants. The excep­ti­onal loca­ti­on of the gar­den offers visi­tors a uni­que view of lush vege­ta­ti­on near the oce­an. The Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den is not just a tou­rist att­rac­ti­on but also a sig­ni­fi­cant site for bota­ni­cal rese­arch. The gar­de­n’s col­lec­ting work con­tri­bu­tes to unders­tan­ding tro­pi­cal plants and the­ir eco­lo­gi­cal inte­rac­ti­ons. The diver­si­ty of spe­cies pro­vi­des valu­ab­le infor­ma­ti­on for the con­ser­va­ti­on of bio­di­ver­si­ty and sus­tai­na­bi­li­ty of tro­pi­cal ecosystems.

Kno­wn for its exo­tic plant col­lec­ti­on, inc­lu­ding nume­rous ende­mic and tro­pi­cal spe­cies, the gar­den was estab­lis­hed in 1984 and is home to over 2,000 plant spe­cies. Exam­ples inc­lu­de vari­ous orchids, bro­me­liads, dra­ca­e­nas, and many others. In addi­ti­on to pro­vi­ding a visu­al expe­rien­ce of exo­tic flo­ra, the gar­den focu­ses on edu­ca­ting visi­tors. Infor­ma­ti­onal panels and guides allow for a bet­ter unders­tan­ding of bio­di­ver­si­ty and eco­lo­gi­cal rela­ti­ons­hips in the tro­pi­cal envi­ron­ment. The gar­den acti­ve­ly con­tri­bu­tes to the pro­tec­ti­on of endan­ge­red and rare plant spe­cies. Visi­tors can enjoy walks through cas­ca­ding ter­rains with beau­ti­ful water­falls, brid­ges, and oce­an vie­ws. Spe­ci­fic are­as such as the Japa­ne­se gar­den, heat­hland, or the exhi­bi­ti­on of the flo­ra of Tur­key and the Medi­ter­ra­ne­an offer diver­se per­spec­ti­ves on the plant world.


V Bota­ni­cal Gar­den ma kahe­le ma Ono­mea Bay, keu aku i 2,000 mau ano lāʻau (htbg​.com). O ka Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den keka­hi pā hana lāʻau i keka­hi ʻāi­na ma kahi komo­ha­na o ka moku­pu­ni Big Island o Hawai­ʻi, ma kahi pili iā Hilo, he kūla­na­kau­ha­le i ka ua nui. Keia kai­āu­lu me ka mana­wa wela a me ka ua nui e hoʻo­nui nei i ka pono no ka ulu a me ka pomai­ka­ʻi o nā lāʻau tro­pi­ko. Ke hoʻo­ku­mu ʻia nei ka wahi e hoʻo­hāli­ke ai i nā huaka­ʻi a ka hōʻi­ke e nānā ai i ka ʻāi­na me he mea lāʻau i ka lāla­ni o ke kai. ʻAʻo­le ka Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den he mea hoʻo­na­nea wale, aka, he wahi kupaia­na­ha no ka ʻimi naʻau­ao lāʻau. Ke kāko­ʻo nei ka hana lāʻau i ka ʻike e hiki ai iā lākou ke ʻike i nā lāʻau tro­pi­ko a me kā lākou hōʻo­hui ʻeko­lu. He nui ka lōʻi­hi o nā ʻano o nā lāʻau e hāʻa­wi ana i nā hōʻi­ke haʻa­ha­ʻa no ka māla­ma ʻana i ka hoʻo­na­ni­na­ni a me ka hoʻo­ke­le ʻana i nā ʻano o ka noho­na ma nā eko­sis­ta­ma tro­pi­ko. Ka ʻoiha­na ʻana o ka ʻāi­na hoʻo­la­ko a me ka pili­na me ka lāʻau i pā mai ka wā ma mua o 1984. Ke ʻike nei nā hōʻi­ke ma lai­la i nā lāʻau he 2,000 a ʻoi. Ua hāʻa­wi i nā ʻano like ʻole o nā ʻano like ʻole, pēlā me nā hapa­ʻu­mi, nā bro­me­liads, nā dra­ce­nas, a he nui hou aku. Ma kahi o ka māla­ma­la­ma o ka ʻike maka o nā mea lāʻau e hiki ai i ka ʻike ʻia e nā nānā. He ʻoiha­na hoʻi kēia e hoʻo­la­ko ana i ka māla­ma ʻana o nā mea lāʻau e pili­na ana i ka wai, a me nā wai lua o loko o ia kahi, a hānai pioʻo­le ana i ka pepe­iao, nā mea hānau, a me nā mea ʻai lāʻau. Ke hoʻo­pu­ka nei nā ʻano like ʻole pēlā me nā kapa ʻohu e like me nā lepo, nā puʻu lepo wela, nā ulu hāpu­ʻu ʻōhi­ʻa, nā ulu lāʻau, a me nā hānai lāʻau hāʻu­le­lau ʻohiʻa.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post