Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

skala
Hits: 2253

Mes­to leží vo východ­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny pri súto­ku Váhu s Belou v nad­mor­skej výš­ke 640 met­rov nad morom. Na plo­cha 18,32 km2 tu žije 7 441 oby­va­te­ľov. Mest­skou čas­ťou je Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). V mes­te Lip­tov­ská Hrá­dok sa nachá­dza hrad a kaš­tieľ, arbo­ré­tum (lhsi​ty​.sk). Pred­tým tu bolo kelt­ské hra­dis­ko (Wiki­pe­dia). Pre­stav­be a obno­ve hra­du sa veno­va­la Mag­da­lé­na Zai­ová, kto­rá k nemu začiat­kom 17. sto­ro­čia nechal pri­sta­vať rene­sanč­ný kaš­tieľ (Infor­mač­ná tabuľa).cs

Nachá­dza sa tu Náro­do­pis­né múze­um. Bola tu prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku. Od roku 2014 na Skal­ke sa pri hra­de nachá­dza orien­tač­ná pano­ra­ma­tic­ká tabu­ľa (lhsi​ty​.sk). Popod želez­ni­cou sa nachá­dza maľo­va­ný pod­chod. Prvým zná­mym osíd­le­ním na úze­mí dneš­né­ho Lip­tov­ské­ho Hrád­ku bola osa­da Bel­sko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol posta­ve­ný kamen­ný hrad. Rene­sanč­ný kaš­tieľ k nemu pri­bu­dol začiat­kom 17. sto­ro­čia (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Ved­ľa hra­du a kaš­tie­ľa sa nachá­dza jazier­ko. Na kamen­nom bra­le, kto­ré vyčnie­va z jazier­ka sa nachá­dza kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaš­tie­ľa. Jazier­ko je ume­lo vytvo­re­né po roku 1949 pri výstav­be mos­ta cez rie­ku Belá (Infor­mač­ná tabuľa).

Lipo­vú alej, kto­rá je typic­ká pre Lip­tov­ský Hrá­dok, vysa­di­li v roku 1777 (Wiki­pe­dia) les­maj­strom a pre­fek­tom likavsko-​hrádockého komor­ské­ho pan­stva Jánom Xave­rom Gir­sí­kom. Od roku 1975 je chrá­ne­ným prí­rod­ným výtvo­rom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­ka je vápen­co­vý útes v Hrad­skej hore, na kto­rej vyhliad­ka na mes­to, Západ­né a Vyso­ké Tat­ry. V minu­los­ti tu bola stráž­na veža, dnes je tu slo­ven­ské troj­vr­šie a dvoj­ra­men­ný kríž (Infor­mač­ná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evan­je­lic­ký kos­tol a budo­va mot­li­teb­ne, die­lo Emi­la Bel­lu­ša, kto­rá bolo dokon­če­ná v roku 1943.
  • Soľ­ný a meď­ný úrad bol neskôr síd­lom komor­ské­ho úra­du. Dnes v ňom síd­li Lip­tov­ské múze­um, náro­do­pis­né a ovčiar­ske múzeum.
  • Depu­tát­ne domy les­ní­kov a vyš­ších les­ných úrad­ní­kov z čias komor­ské­ho úra­du Likavsko-​hrádockého pan­stva, kto­ré boli posta­ve­né v dru­hej polo­vi­ci 18. storočia.
  • Kla­si­cis­tic­ký rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie bol posta­ve­ný v roku 1790.
  • Prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku posta­ve­ná v roku 1800.
  • Kamen­ná skulp­tú­ra Pie­ta ja národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, pri­pi­so­va­né kame­no­so­chá­ro­vi z rodi­ny Belo­po­toc­kých z orav­ské­ho Bie­le­ho poto­ka. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaštieľa.
  • Hrob­ka Kolo­ma­na Vitá­li­ša s man­žel­kou, dlho­roč­né­ho tabu­lár­ne­ho sud­ca Lip­tov­skej sto­li­ce a zanie­te­ným vče­lá­rom. S man­žel­kou žili 42 rokov v Lip­tov­skom Hrád­ku, v kaš­tie­li pri hrade.
  • Židov­ský cin­to­rín – lapi­dá­rium je zbier­ka náhrob­ných kame­ňov a krí­žov z býva­lé­ho židov­ské­ho cin­to­rí­na z 19. storočia.
  • Prvá slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska ško­la bola pre­sta­va­ná z býva­lej komor­skej sýp­ky. Bola otvo­re­ná v roku 1871, bola jedi­nou niž­šou poľ­no­hos­po­dár­skou ško­lou v Uhorsku.
  • Dre­ve­né sochy z jase­ňo­vé­ho dre­va, die­la Dali­bo­ra Novot­né­ho z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku, Šte­fa­na Sivá­ňa z Babí­na a Sta­na Ondrí­ka z Tvrdo­ší­na.
  • Pamät­ník ​“Stret­nu­tie armád” bol dokon­če­ný v roku 1964, sym­bo­li­zu­je stret­nu­tie Par­ti­zán­ske­ho oddie­lu Vyso­ké Tat­ry, voj­sk 18. armá­dy 4. ukra­jin­ské­ho fron­tu a 1. čes­ko­slo­ven­ské­ho armád­ne­ho zbo­ru. Jeho auto­rom je Miroslv Ksan­dr z Lip­tov­ské­ho Mikuláša.
  • Hrá­doc­ké arbo­ré­tum je prvým les­níc­kym bota­nic­kým par­kom, zalo­žil ho ria­di­te­ľom Horár­skej ško­ly Rudolf Ben­kö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chrá­ne­nou štu­dij­nou plo­chou v sprá­ve Stred­nej odbor­nej ško­ly les­níc­kej v Lip­tov­skom Hrádku.
  • Vitá­li­šo­va vila bola posta­ve­ná v roku 1915 z kame­ňa a ruín hra­du Kolo­ma­nom Vitá­li­šom na mies­te pome­no­va­nom Sta­rý trh.

The town is loca­ted in the eas­tern part of the Lip­tov Basin at the con­flu­en­ce of the Váh and Belá rivers at an alti­tu­de of 640 meters abo­ve sea level. With an area of​18.32 km², it is home to 7,441 inha­bi­tants. The town dis­trict inc­lu­des Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). Lip­tov­ská Hrá­dok boasts a cast­le and a man­si­on, as well as an arbo­re­tum (lhsi​ty​.sk). Pre­vi­ous­ly, the­re was a Cel­tic hill­fort here (Wiki­pe­dia). The recons­truc­ti­on and reno­va­ti­on of the cast­le were under­ta­ken by Mag­da­lé­na Zai­ová, who had a Renais­san­ce man­si­on built next to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on Board).

The town is home to the Eth­nog­rap­hic Muse­um. It was the site of the first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry. Sin­ce 2014, the­re has been an orien­te­e­ring pano­ra­mic board at Skal­ka near the cast­le (lhsi​ty​.sk). Under the rai­lway brid­ge, the­re is a pain­ted under­pass. The first kno­wn sett­le­ment in the area of Lip­tov­ský Hrá­dok was the vil­la­ge of Bel­sko bet­we­en the Váh and Belá rivers. A sto­ne cast­le was built here bet­we­en 1316 and 1340. The Renais­san­ce man­si­on was added to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Next to the cast­le and the man­si­on, the­re is a small lake. On a sto­ne spur prot­ru­ding from the lake stands a cha­pel with a sta­tue of St. John of Nepo­muk. It used to be part of the cast­le and man­si­on. The lake was arti­fi­cial­ly cre­a­ted after 1949 during the cons­truc­ti­on of a brid­ge over the Belá River (Infor­ma­ti­on Board).

The Lime Tree Ave­nue, cha­rac­te­ris­tic of Lip­tov­ský Hrá­dok, was plan­ted in 1777 (Wiki­pe­dia) by the fores­ter and pre­fect of the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, Ján Xaver Gir­sík. Sin­ce 1975, it has been a pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on (Infor­ma­ti­on Board). Skal­ka is a limes­to­ne cliff on Hrad­ska Hora, offe­ring a view of the town, the Wes­tern and High Tatras. In the past, the­re was a watch­to­wer here, but now it hosts the Slo­vak trip­le sum­mit and a two-​armed cross (Infor­ma­ti­on Board).

In the vil­la­ge, you can find:

  • Evan­ge­li­cal church and pra­y­er hou­se buil­ding, the work of Emil Bel­luš, com­ple­ted in 1943.
  • The Salt and Cop­per Offi­ce later ser­ved as the seat of the cham­ber offi­ce. Today, it hou­ses the Lip­tov Muse­um, the Eth­nog­rap­hic and Shep­her­d’s Museums.
  • Depu­ties’ hou­ses for fores­ters and seni­or fores­try offi­cials from the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, built in the second half of the 18th century.
  • The clas­si­cist Roman Cat­ho­lic Church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary was built in 1790.
  • The first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry was built in 1800.
  • The Pie­tà sto­ne sculp­tu­re is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, att­ri­bu­ted to the Belo­po­toc­ký fami­ly of sto­ne­cut­ters from the Ora­va vil­la­ge of Bie­ly Potok. It used to be part of the cast­le and mansion.
  • The tomb of Kolo­man Vitá­liš and his wife, long­ti­me tabu­lar jud­ge of the Lip­tov Bench and ent­hu­sias­tic bee­ke­e­per. They lived for 42 years in Lip­tov­ský Hrá­dok, in the man­si­on near the castle.
  • The Jewish ceme­te­ry – lapi­da­rium is a col­lec­ti­on of tomb­sto­nes and cros­ses from the for­mer Jewish ceme­te­ry from the 19th century.
  • The first Slo­vak agri­cul­tu­ral scho­ol was rebu­ilt from the for­mer cham­ber gra­na­ry. It ope­ned in 1871 and was the only lower agri­cul­tu­ral scho­ol in Hungary.
  • Wooden sculp­tu­res made of ash wood, the works of Dali­bor Novot­ný from Lip­tov­ský Hrá­dok, Šte­fan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The ​“Mee­ting of Armies” monu­ment was com­ple­ted in 1964, sym­bo­li­zing the mee­ting of the Par­ti­san Unit High Tatras, the tro­ops of the 18th Army of the 4th Ukrai­nian Front, and the 1st Cze­cho­slo­vak Army Corps. It was desig­ned by Miro­slav Ksan­dr from Lip­tov­ský Mikuláš.
  • The Hrá­dok Arbo­re­tum is the first fores­try bota­ni­cal park, foun­ded by the direc­tor of the Horár Scho­ol, Rudolf Ben­kö, in 1886 – 1888. Today, it is a pro­tec­ted stu­dy area mana­ged by the Secon­da­ry Fores­try Scho­ol in Lip­tov­ský Hrádok.
  • The Vitá­liš Vil­la was built in 1915 from sto­ne and ruins of Kolo­man Vitá­li­š’s cast­le on the site cal­led Sta­rý trh.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Vodné rastliny

Kryptokoryny

skala
Hits: 9688

Kryp­to­ko­ry­ny pat­ria do čeľa­de Ara­ce­ae. Sú nená­roč­né na pes­to­va­nie. Sú schop­né pris­pô­so­biť sa rôz­nym pod­mien­kam v akvá­riu. Cryp­to­co­ry­ne wend­tii je jed­na z naj­po­pu­lár­nej­ších kryp­to­ko­rýn medzi akva­ris­ta­mi, exis­tu­je nie­koľ­ko fareb­ných varian­tov. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne bec­ket­tii je obľú­be­ná pre svo­ju odol­nosť voči rôz­nym pod­mien­kam a rôz­nym far­bám lis­tov. Roz­ší­re­ná je v Malaj­zii, Indo­né­zii, Thaj­sku, Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne balan­sae má dlhé a úzke lis­ty. Roz­ší­re­ná je v Thaj­sku, Kam­bo­dži a Viet­na­me. Cryp­to­co­ry­ne spi­ra­lis je cha­rak­te­ris­tic­ká svo­ji­mi špi­rá­lo­vi­to sto­če­ný­mi lis­ta­mi. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne parva pat­rí k men­ším dru­hom, je pre­to vhod­ná do men­ších akvá­rií. Tvo­rí hus­té tráv­ni­ky s malý­mi zele­ný­mi lis­ta­mi. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne lutea má krát­ke a širo­ké lis­ty, kto­ré môžu byť zele­né ale­bo hne­dé. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke, v Indii, v Malaj­zii a Indo­né­zii. Cryp­to­co­ry­ne hudor má jem­né, zele­ný­mi lis­ta­mi a ras­tie do tva­ru roze­ty. Roz­ší­re­ná je na Srí Lan­ke. Cryp­to­co­ry­ne affi­nis bola kedy­si bež­ne roz­ší­re­ná medzi akva­ris­ta­mi, dnes sa pes­tu­je pome­nej. Už zopár krát som affi­nis­ky nie­sol zná­mym aj menej zná­mym ako neja­kú rari­tu. Je to typic­ká kryp­to­ko­ry­na, tvo­rí dlhé kore­ne, nevy­ža­du­je nut­ne veľa svet­la. Jej lis­ty sú pomer­ne zvrás­ne­né. Dob­re ras­tie v boha­tom dne. Je to veľ­mi vďač­ná rast­li­na, kto­rá neras­tie pri­rých­lo. Doká­že narásť síce do znač­ných roz­me­rov, ale v niž­šom akvá­riu sa vie pris­pô­so­biť. Časom za dosta­toč­né­ho svet­la doká­že vytvo­riť aj súvis­lý kobe­rec. Ja som mal afi­nis­ky dokon­ca upev­ne­né na dre­vo, na kto­rom prosperovali.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Botanické záhrady, Organizmy, Príroda, Rastliny

Hawaii Tropical Botanical Garden

skala
Hits: 3565

V Bota­nic­kej záh­ra­de na Ono­mea Bay sa nachá­dza viac ako 2 000 dru­hov rast­lín (htbg​.com). Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den je bota­nic­ká záh­ra­da nachá­dza­jú­ca sa na východ­nom pobre­ží Havaj­ské­ho ostro­va Big Island, v blíz­kos­ti Hilo, čo je jed­no z naj­vlh­kej­ších miest na Zemi. Toto pro­stre­die s tep­lým pod­ne­bím a boha­tým zráž­ka­mi vytvá­ra ide­ál­ne pod­mien­ky pre rast a pros­pe­ri­tu tro­pic­kých rast­lín. Výni­moč­né umiest­ne­nie záh­ra­dy ponú­ka náv­štev­ní­kom jedi­neč­ný pohľad na zele­nú vege­tá­ciu neďa­le­ko od oce­ánu. Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den nie je len turis­tic­kou atrak­ci­ou, ale aj význam­ným mies­tom pre bota­nic­ký výskum. Zbe­ra­teľ­ská prá­ca záh­ra­dy pris­pie­va k pozna­niu tro­pic­kých rast­lín a ich eko­lo­gic­kých inte­rak­cií. Rôz­no­ro­dosť dru­hov posky­tu­je cen­né infor­má­cie pre ochra­nu bio­di­ver­zi­ty a udr­ža­teľ­nosť tro­pic­kých eko­sys­té­mov. Je zná­ma svo­jou exo­tic­kou rast­lin­nou zbier­kou, kto­rá zahŕňa množ­stvo ende­mic­kých a tro­pic­kých dru­hov. Zalo­že­ná bola v roku 1984, nájsť tu mož­no viac než 2 000 dru­hov rast­lín. Naprí­klad rôz­ne dru­hy orchi­deí, bro­mé­lií, dra­cén a mno­ho ďal­ších. Okrem vizu­ál­ne­ho zážit­ku z exo­tic­kej fló­ry sa záh­ra­da zame­ria­va aj na vzde­lá­va­nie náv­štev­ní­kov. Infor­mač­né tabu­le a sprie­vod­co­via umož­ňu­jú lep­šie pocho­pe­nie bio­di­ver­zi­ty a eko­lo­gic­kých vzťa­hov v tro­pic­kom pro­stre­dí. Záh­ra­da tiež aktív­ne pris­pie­va k ochra­ne ohro­ze­ných a vzác­nych dru­hov rast­lín. Náv­štev­ní­ci si môžu vychut­nať pre­chádz­ky cez kas­ká­do­vi­té teré­ny s krás­ny­mi vodo­pád­mi, mos­tík­mi a výhľad­mi na oce­án. Špe­ci­fic­ké oblas­ti, ako japon­ská záh­ra­da, vre­so­vis­ko ale­bo expo­zí­cia fló­ry Turec­ka a Stre­do­mo­ria, ponú­ka­jú rôz­no­ro­dé pohľa­dy na rast­lin­ný svet.

In the Bota­ni­cal Gar­den at Ono­mea Bay, the­re are more than 2,000 spe­cies of plants (htbg​.com). The Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den is a bota­ni­cal gar­den loca­ted on the eas­tern coast of Hawai­i­’s Big Island, near Hilo, which is one of the wet­test pla­ces on Earth. This envi­ron­ment with warm cli­ma­te and abun­dant rain­fall cre­a­tes ide­al con­di­ti­ons for the gro­wth and pros­pe­ri­ty of tro­pi­cal plants. The excep­ti­onal loca­ti­on of the gar­den offers visi­tors a uni­que view of lush vege­ta­ti­on near the oce­an. The Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den is not just a tou­rist att­rac­ti­on but also a sig­ni­fi­cant site for bota­ni­cal rese­arch. The gar­de­n’s col­lec­ting work con­tri­bu­tes to unders­tan­ding tro­pi­cal plants and the­ir eco­lo­gi­cal inte­rac­ti­ons. The diver­si­ty of spe­cies pro­vi­des valu­ab­le infor­ma­ti­on for the con­ser­va­ti­on of bio­di­ver­si­ty and sus­tai­na­bi­li­ty of tro­pi­cal ecosystems.

Kno­wn for its exo­tic plant col­lec­ti­on, inc­lu­ding nume­rous ende­mic and tro­pi­cal spe­cies, the gar­den was estab­lis­hed in 1984 and is home to over 2,000 plant spe­cies. Exam­ples inc­lu­de vari­ous orchids, bro­me­liads, dra­ca­e­nas, and many others. In addi­ti­on to pro­vi­ding a visu­al expe­rien­ce of exo­tic flo­ra, the gar­den focu­ses on edu­ca­ting visi­tors. Infor­ma­ti­onal panels and guides allow for a bet­ter unders­tan­ding of bio­di­ver­si­ty and eco­lo­gi­cal rela­ti­ons­hips in the tro­pi­cal envi­ron­ment. The gar­den acti­ve­ly con­tri­bu­tes to the pro­tec­ti­on of endan­ge­red and rare plant spe­cies. Visi­tors can enjoy walks through cas­ca­ding ter­rains with beau­ti­ful water­falls, brid­ges, and oce­an vie­ws. Spe­ci­fic are­as such as the Japa­ne­se gar­den, heat­hland, or the exhi­bi­ti­on of the flo­ra of Tur­key and the Medi­ter­ra­ne­an offer diver­se per­spec­ti­ves on the plant world.

V Bota­ni­cal Gar­den ma kahe­le ma Ono­mea Bay, keu aku i 2,000 mau ano lāʻau (htbg​.com). O ka Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den keka­hi pā hana lāʻau i keka­hi ʻāi­na ma kahi komo­ha­na o ka moku­pu­ni Big Island o Hawai­ʻi, ma kahi pili iā Hilo, he kūla­na­kau­ha­le i ka ua nui. Keia kai­āu­lu me ka mana­wa wela a me ka ua nui e hoʻo­nui nei i ka pono no ka ulu a me ka pomai­ka­ʻi o nā lāʻau tro­pi­ko. Ke hoʻo­ku­mu ʻia nei ka wahi e hoʻo­hāli­ke ai i nā huaka­ʻi a ka hōʻi­ke e nānā ai i ka ʻāi­na me he mea lāʻau i ka lāla­ni o ke kai. ʻAʻo­le ka Hawaii Tro­pi­cal Bota­ni­cal Gar­den he mea hoʻo­na­nea wale, aka, he wahi kupaia­na­ha no ka ʻimi naʻau­ao lāʻau. Ke kāko­ʻo nei ka hana lāʻau i ka ʻike e hiki ai iā lākou ke ʻike i nā lāʻau tro­pi­ko a me kā lākou hōʻo­hui ʻeko­lu. He nui ka lōʻi­hi o nā ʻano o nā lāʻau e hāʻa­wi ana i nā hōʻi­ke haʻa­ha­ʻa no ka māla­ma ʻana i ka hoʻo­na­ni­na­ni a me ka hoʻo­ke­le ʻana i nā ʻano o ka noho­na ma nā eko­sis­ta­ma tro­pi­ko. Ka ʻoiha­na ʻana o ka ʻāi­na hoʻo­la­ko a me ka pili­na me ka lāʻau i pā mai ka wā ma mua o 1984. Ke ʻike nei nā hōʻi­ke ma lai­la i nā lāʻau he 2,000 a ʻoi. Ua hāʻa­wi i nā ʻano like ʻole o nā ʻano like ʻole, pēlā me nā hapa­ʻu­mi, nā bro­me­liads, nā dra­ce­nas, a he nui hou aku. Ma kahi o ka māla­ma­la­ma o ka ʻike maka o nā mea lāʻau e hiki ai i ka ʻike ʻia e nā nānā. He ʻoiha­na hoʻi kēia e hoʻo­la­ko ana i ka māla­ma ʻana o nā mea lāʻau e pili­na ana i ka wai, a me nā wai lua o loko o ia kahi, a hānai pioʻo­le ana i ka pepe­iao, nā mea hānau, a me nā mea ʻai lāʻau. Ke hoʻo­pu­ka nei nā ʻano like ʻole pēlā me nā kapa ʻohu e like me nā lepo, nā puʻu lepo wela, nā ulu hāpu­ʻu ʻōhi­ʻa, nā ulu lāʻau, a me nā hānai lāʻau hāʻu­le­lau ʻohiʻa.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Botanické záhrady, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

skala
Hits: 1909

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni v 80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.

The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.

Odka­zy

TOP

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post