2013, Časová línia, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina

Zádielská tiesňava

Hits: 2478

Zádiel­ska ties­ňa­va sa nachá­dza medzi kra­so­vý­mi pla­ni­na­mi Hor­ný vrch a Zádiel­skou pla­ni­nou. Vyero­do­va­la ju rieč­ka Blat­ni­ca (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia), Cho­tár­ny potok. Je naj­hl­b­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku. Je naj­lep­šie vidi­teľ­ná zo Zádiel­skej vyhliad­ky na Krkav­čích ska­lách (slo​ven​sky​-kras​.eu). V čase mete­ro­lo­gic­ko – hyd­ro­lo­gic­kých extré­moch sa Blat­ni­ca mení v dra­vú rie­ku s obrov­skou eróz­nou ener­gi­ou. Na pre­lo­me mája a júna 2010 zasiah­la regi­ón tisíc­roč­ná voda. Tieš­ňa­va je 400 met­rov hlbo­ká, 2 km dlhá (Wiki­pe­dia). Od roku 1954 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Jedi­neč­ná vege­tá­cia Zádiel­skej ties­ňa­vy je dôsled­kom hra­nič­né­ho loká­cie medzi Slo­ven­ským kra­som a Slo­ven­ským rudo­ho­rím (Infor­mač­ná tabuľa). 

Súčas­ťou ties­ňa­vy je 105 met­rov vyso­ký ihla­no­vi­tý útvar – skal­ná ihla, kto­rý vďa­ka svoj­mu tva­ru dostal názov “Cuk­ro­vá homo­ľa”. V hor­nej čas­ti je Malá cuk­ro­vá homo­ľa, kto­rá dosa­hu­je asi 20 % výš­ky Cuk­ro­vej homo­le. V Zádiel­skej ties­ňa­ve pozná­me asi 100 jas­kýň, naj­zná­mej­šia je Krá­ľov­ská jas­ky­ňa. Aj z nie­koľ­kých kilo­met­rov je vid­no Orliu die­ru (Sas-​lyuk), kto­rej vchod leží v mohut­nej skal­nej ste­ne – Orlia baš­ta. Naj­väč­šou je Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Gemerská perla – kaštieľ v Betliari

Hits: 2484

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 1792 – 1795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Gemerské obce, Jazerá, Krajina, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské obce, Vodné nádrže

Dedinky, vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

Hits: 2636

Dedin­ky sú obcou na Hor­nom Geme­ri (dedin​ky​.eu), v údo­li rie­ky Hni­lec, pod juž­ný­mi svah­mi pla­ni­ny Gera­vy. Na úze­mí Národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (Zdroj: nezná­my). V obci žije asi 300 oby­va­te­ľov v nad­mor­skej výš­ke 795 met­rov nad morom. Vznik­la v roku 1933 zlú­če­ním baníc­kych osád Šte­fa­nov­ce a Imri­chov­ce (dedin​ky​.eu). Imri­chov­ce boli ban­skou osa­dou zo 14. sto­ro­čia, jej názov je odvo­de­ný od zeme­pá­na Imri­cha Csá­ky­ho. Šte­fa­nov­ce boli rov­na­ko ban­skou osa­dou zo 14. – 15 sto­ro­čia (dedin​ky​.eu). V roku 1960 bola k obci pri­po­je­ná aj Dob­šin­ská Maša. Cha­rak­ter obce sfor­mo­va­la vod­ná nádrž Palc­man­ská Maša, posta­ve­ná v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (dedin​ky​.eu). Palc­man­ská Maša je naj­väč­šia vod­ná nádrž v Slo­ven­skom raji. Jej úče­lom je aku­mu­lo­va­nie vody pre vod­nú elek­trá­reňv Dob­ši­nej, vyrov­na­nie prie­tok rie­ky Hni­lec a pre rekre­ač­né úče­ly. Jej objem môže dosiah­nuť viac ako 11 mili­ó­nov m3 vody. Zato­pe­ná plo­cha má roz­lo­hu 86.5 hek­tá­rov (wiki​pe​dia​.sk). Palc­man­ská Maša pat­rí k najc­hlad­nej­ším nádr­žiam u nás. Obec ponú­ka turis­tom mož­nos­ti uby­to­va­nia a aktív­ne­ho pohy­bu v prí­ro­de (wordp​ress​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

Hits: 2795

Gemer sa rozp­res­tie­ra od pra­me­ňa Hro­na na seve­re, po výbež­ky Cero­vej vrcho­vi­ny na juhu, od Soroš­ky na výcho­de, po oždian­ske ser­pen­tí­ny na zápa­de (Rudolf Kuku­ra). Zahŕňa okre­sy Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca a Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Zhru­ba sa dá pove­dať, že Gemer sa nachá­dza na juh od Spi­ša po hra­ni­ce s Maďarskom.

Pôvod slo­va Gemer má súvis­losť s hema­ti­tom a jeho mor­fo­lo­gic­kou podob­nos­ťou s hemo­ro­id­mi (Ján Pivo­var­či). Na Geme­ri nikdy nebo­li veľ­ké mes­tá. Skôr mes­teč­ká na mies­te býva­lých baníc­kych osád. Nále­zis­ká nerast­ných suro­vín v Spišsko-​gemerskom rudo­ho­rí dlhé stá­ro­čia určo­va­li život na Geme­ri. Roz­vi­nu­té bolo baníc­tvohut­níc­tvo. Uni­kát­ny­mi pamiat­ka­mi sú tri zacho­va­né vyso­ké pece v Niž­nej Sla­nej, Vla­cho­ve a v Sir­ku – Čer­ve­ňa­noch. V mno­hých obciach dodnes pre­ží­va­jú tra­dič­né remes­lá – výro­ba šind­ľov, tka­nie pokrov­cov, zvon­kár­stvo, čip­kár­stvo a hrn­čiar­stvo. Gemer má boha­té deji­ny spo­je­né so šľach­tic­ký­mi rod­mi Bebe­kov­cov, András­sy­ov­cov a Cobur­gov­cov. V 16. a 17. sto­ro­či na Geme­ri vlád­li Tur­ci. Medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mies­ta Geme­ra pat­rí hrad Krás­na Hôr­ka, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, zrú­ca­ni­na Murán­ske­ho hra­du, his­to­ric­ké cen­trá Rož­ňa­vy, Rimav­skej Sobo­ty, vod­né nádr­že Dedin­ky, v Tor­na­li, na Tep­lom vrchu. Gemer hra­ni­čí s národ­ný­mi par­ka­mi Slo­ven­ský raj a Murán­ska pla­ni­na. Na juhu Geme­ra je chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Slo­ven­ský kras. Slo­ven­ský kras je našou jedi­nou bio­sfé­ric­kou rezer­vá­ci­ou evi­do­va­nou v zozna­me UNESCO. Na Geme­ri je Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a Ochtin­ská ara­go­ni­to­vá jas­ky­ňa. V Slo­ven­skom kra­se je Krás­no­hor­ská jas­ky­ňa (Rudolf Kuku­ra).

Výber člán­kov

Use Facebook to Comment on this Post