2008, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Príroda, Reportáže, Ryby, Živočíchy

Šampionát terčovcov v Duisburgu

Hits: 3354

Rok 2008

Šampionátu sa zúčastnilo 370 kolekcií. Myslím, že sa bolo na čo pozerať. Nachádzali sa tu krásne terčovce rôznych foriem. V rámci Zierfische und Aquarium. Z veľtrhu sme šli do akvaristiky Hobby ZOO Tillmann.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2000, 2002, 2003, 2004, 2006, 2012, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

AkvaExpo Rychnov nad Kněžnou

Hits: 11385

Rok 2012

V tomto roku som sa zúčastnil akcie vďaka banskobystrickému klubu, ktorý poriadal takú menšiu okružnú viac česko, menej slovenskú jazdu. Výstava bola pekná, zdala sa nám o niečo skromnejšia. Želám rychnovským poriadateľov veľa energie a úspechov do ďalších rokov.

Rok 2010


Rok 2008


Rok 2007


Rok 2006

Od 16.9. do 24.9.2006 sa konala 30. výstava akvarijních ryb v Rychnove nad Kněžnou v priestoroch Domě chovatelů. Vystavených bolo viac ako 300 druhov rýb tradične rozdelených podľa kontinentov, špeciálna expozícia foriem mečoviek, teráriové živočíchy. Prebiehal aj predaj rýb, rastlín, krmív, techniky apod. V sobotu poobede boli prednášky, preteky akváriových rýb a večer bola menšia zábava – spoločenské posedenie pri hudbe. Sprievodnou akciou bola výstava fotografií rýb, výstava výtvarných prác detí a mládeže, výstava morčiat a drobných hlodavcov a ktovie čo ešte. Do Rychnova sme prišli hladní a smädní, ale plní pozitívnych očakávaní. Našli sme tam spriaznenú dušu, ktorá nás čakala. Aj keď o sebe tvrdí, že sa akvaristom už byť necíti, nech mu je takéto rúhanie odpustené ;-). Každopádne Jirko Plíštil nám pomohol k tomu, aby sme sa cítili dobre. Ubytovali sme sa, pretože sme prišli na dve noci. Ešte prvý deň sme poobzerali obchodníkov, čo ponúkajú a chceli s nimi spraviť dáky obchod. Sám autor fotografií rýb, Jirko Plíštil nám ukázal svoju výstavu fotografií.

V sobotu sme popozerali výstavu, aj morčiatka, aj sliepky, kozy a iné krásne tvory. Pozdravili sme kolegov chovateľov, prehodili spolu pár slov. Výstava sa nám páčila. Poobede sme boli svedkami pretekov v rýchlosti plávania rýb. Nuž, ako to povedať, tieto nezvyčajné preteky organizátorom bohužiaľ vôbec nevyšli. Snaha bola, ale do cieľa doplávala, možno je správnejšie slovo doplazila sa, len jediná rybička. Meter dráhy prešprintovala asi za 48 sekúnd ;-). Prítomná bola aj agentúra Dobré ráno, ktorá eviduje rekordy. Nasledovali prednášky. Roman Slaboch rozprával o svojej ceste po Argentíne a Kaj Andersen o svojich cestách za rybami. Popoludní bol na akcii prítomný Český rozhlas. Potom sme sa na nejaký čas rozpŕchli a oficiálny program pokračoval. Tradične, spoločenským večerom. Prebiehal, keďže šlo o jubilejný ročník, vo väčšom priestore, v budove kde boli predtým aj prednášky. Večer sa zabávalo aj tancovalo. Samozrejme, aj rokovalo, dohadovalo. Spoločenský večer považujem za najvydarenejšiu časť výstavy a práve preto prichádza rok čo rok do Rychnova mnoho akvaristov znova. Nuž a Rychnov niekoľko rekordov má. Jedným z nich je už 30. ročník výstavy a 29 ročníkov konaných po sebe. Možno poznáte meno pána Ešpandra. Ak nie, tak tento chovateľ je z Rychnova a zúčastnil sa so svojimi rybami na každom ročníku Rychnovskej výstavy. To si dozaista zaslúži obdiv. Rychnov potvrdil, že je to akvaristická bašta a ja dúfam, že si svoju povesť udrží aj v nasledujúcich rokoch. Rybám zdar !

Odkazy


Pred rokom 2005

Rychnovská výstava má bohatú tradíciu, tento rok – 2006 – sa bude konať už 30. ročník. Vilém Křečan vrchovatou mierou prispel ku zviditeľneniu rychnovských výstav v rokoch 2000 – 2005, ktoré sú zverejnené nižšie. Ďakujem mu za poskytnuté fotografie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Grindal – skvelé krmivo pre ryby

Hits: 16346

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. E. buchholtzi bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. Svoje pomenovanie dostal podľa švédskej akvaristiky Nancy Grindal, ktoré ho prvý krát v roku 1950 použila ako krmivo pre ryby. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch (Tomanec). Ideálne na chov sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna, napr. obedové misky. Dostať ich v papiernictve. Na dno položíme navlhčený molitan. Ak chceme použiť nový molitan, treba ho najprv umyť. Môžeme ho umyť aj vo vode z akvária, ktorú si predtým prelejeme napr. do vedra. Prípadne pred použitím molitanu ho necháme v takejto vode viac dní. Tým urýchlime prijatie grindalu do molitanu. Dokonca môžeme trochu „zašpiniť“ nový molitan vo vode, v ktorej sme predtým čistili molitan z akvária. Občas použijem aj akvaristický molitan, čo má aj výhody, aj nevýhody. Skôr ho prijme grindal, ale časom stvrdne na povrchu a piškóty sa na ňom rýchlejšie kazia. Navyše pomerne dosť prepúšťa vodu a tá potom sa dostáva na spodok nádoby. Ak použijem použitý molitan, tak neustále produkuje organické zvyšky z doby, keď bol v akváriu – zrejme dôsledok neustálej prítomnosti malých čiastočiek organického materiálu a denitrifikačných baktérií. Akvaristický molitan je veľmi dobrý, ale vyžaduje si viac pozornosti. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Všeobecne sa dá povedať, ak zakladáme novú kultúru grindalu, vyhraté máme až potom, čo sa v ňom usadí. A to nejaký čas trvá. Záleží to na skúsenosti a množstve už zabehnutých kultúr. Týždeň, dva, niekedy aj mesiac. Do misky vložíme molitan a naň dáme zo začiatku mierne namočenú polovičku detskej piškóty. Ideálne je, ak naň položíme sklo z už staršej kultúry, kde sú chuchvalce grindalu. Keď časom zbadáme, že grindal zo skla zmizol a nie je ho stále dostatok v molitane, opäť vezmem tabuľku skla z inej kultúry a použijem ju na rozbiehajúcu sa kultúru. Piškótu, zo začiatku odporúčam radšej v menšom množstve. Až časom rozdeľujem jednu piškótu na jednu krabicu grindalu, výnimočne viac. Niekedy, ak je kultúra veľmi mokrá, prikrmujem suchou piškótu. Avšak vtedy je vyššie nebezpečenstvo plesnenia, preto k tomu pristúpte až časom. Na molitan položte sklenenú tabuľku. Môže byť hrubšia, aj tenšie, na tom nezáleží. Práve sklo nám poslúži ako praktický materiál pre skŕmenie grindalu. Celú nádobu zakryjeme  Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Tenší stráca zmysel – veľmi ľahko sa premáča a hrubý podlieha stečeniu, tekuté zložky klesajú na spodok, čo nie je vhodné. Keď nie je piškóta včas spotrebovaná, podlieha plesniam. Najmä v lete, keď je teplejšie. Nič hrozné sa však nedeje, pleseň, prípadne celú piškótu odstrániť. Za deň normálna kultúra v „obedári“ skonzumuje priemerne 3/4 detskej piškóty. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane.

Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Prípadne môžeme nechať misku, na deň, dva, otvorenú. To je vhodné urobiť aj vtedy, keď vidíme že je molitan celkom tmavýčo znamená buď, že je príliš mokrý, alebo príliš zašpinený. Ak preplachujete molitan, umyte aj misku a sklo. Zle je, ak je molitan veľmi presýtený vodou, resp. „piškótovým odpadom“ a prípadne dochádza ku zvýšenej teplote, vtedy ľahko nastane masívny útek grindalu preč z molitanu – na steny misky až na vrchnák. Ak nezasiahneme vtedy včas, tak sa grindal udusí. Ak sa tak stane, je po grindale, a má to aj náležitú vôňu ;-). Optimálna teplota chovu je 25 – 30°C, pod 20°C sa prestávajú množiť. Grindalu vyhovuje vyššia teplota, 30 °C je však už riziko. Časom sa stane, že molitan radikálne mení konzistenciu, je starý. Je to normálne, časom sa molitan doslova roztrúsi. Vtedy ho treba vyhodiť a použiť nový. Ideálna je stará posteľ. Grindal si vyžaduje starostlivosť. Väčšiu ako ryby.

Údržba“ je nutná aspoň raz za tri dni. Zhruba desať dní je doba, po ktorej neprikrmovaný grindal hynie. V prípade, že sa v niektorej miske grindalu nedarí, postupujem tak, že tabuľku skla vymením za takú, kde sú chuchvalce zdravého grindalu. Čiže postupujem tak, ako v prípade zabehnutia. Grindal je vhodný aj na zamrazenie, nevidel som ho však v takejto forme ponúkať. Sám som si však grindal občas zamrazil, keď som ho nemal ryby na skŕmenie. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Ak predsa odpadne, ťažkú hlavu si obyčajne z toho robiť nemusíme, ryby ju schmatnú zväčša s chuťou. Ak nám to vadí, napr. máme malé ryby a kus piškóty je veľký, potom ju musíme vytiahnuť.

Grindal sa dá zotierať štetcom, prípadne prstom a takto kŕmiť. Grindal sa rozmnožuje pomerne dobre. To, čo je na skle – na piškóte na rozbehnutej kultúre, je len časť populácie, ktorá sa šla nažrať. Väčšina červíkov je v molitane, v substráte. Netreba sa obávať, že všetok odpláva ponorením do vody. Grindal je vynikajúce krmivo. Jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie. Výhodou je, že grindal je schopný v akváriu prežiť dva dni (Tomanec). Zapodievam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho neprišiel. Mám ho priemerne asi v 30 krabiciach. Asi štyri krát za celú dobu som grindalový molitan vyhodil, z toho myslím že dva krát kvôli tomu, že sa mi tam naniesli nejaké mušky, ktoré síce boli pekne veľké, ryby ich žrali, ale už to začalo vypadať na masívne rozmnoženie. Asi dva krát sa mi rozpadol molitan. Občas sa doláme krabica, vrchnák. Nikdy mi roztoče grindal nezničili, ani jedinú kultúru. V čase, keď som ešte choval drozofily, občas mali snahu usídliť sa mi na grindale. Pri množstvách, v akom som choval grindal, drozofily a mikry sa niet čomu ani čudovať. Metód chovu grindalu je samozrejme viac. Niekto napr. do molitanu vystrihne v strede malú časť, aby zefektívnil chov a jeho odobratie. Niekto chová grindal na hline a kŕmi ho rožkom alebo ovsenými vločkami. Prípadne na kokosových, silinových vláknach, na filtračnej vate (Tomanec). Ovsené vločky poskytujú vyššiu možnosť roztočom. Podľa niektorých zdrojov odporúča chovať v prevarenej rašeline, v ktorej sú kŕmené ovsenými vločkami.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 14690

Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, kde zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster – octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Okrem toho je Drosophila funebris a Drosophila hydei. Novák uvádza zlatú formu s bielymi očami, tureckú – afgánsku formu, druh Drosophila buzzatii, D. muelleri. Obsahujú v sušine 51 % bielkovín, 36 % tukov, veľmi malé množstvo sacharidov, 5 % minerálnych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.

Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Ak chováme násadu, dbajme na to, aby sa nám do nej nezaplietla divoká forma, pretože genetická informácia prírody vykazuje silnú dominanciu, a jediný organizmus dokáže „naučiť“ lietať celú populáciu. Ak nemáme inú možnosť, môžeme chovať aj divoké drozofily. Stačí nechať na istý čas nejaké ovocie napospas osudu, ideálne je ho mechanicky narušiť, a mušky v lete takpovediac priletia samé. Potom ich stačí pochytať a uzavrieť, zabezpečiť prísun potravy. Problém však nastane, ak ich chceme skŕmiť. Keď totiž otvoríme uzáver, mušky za normálnych okolností vyletia. Riešenie existuje – stačí ich omráčiť chladom, napr. z chladničky.

Návod na chov drozofíl

Do hrnca nasypeme strúhanku, cukor, ovsené vločky (najlepšie mleté), krupicu, prípadne múku alebo trochu zlatého klasu. Odporúčam viac ovsených vločiek, múčnych surovín naopak menej. Múka môže byť aj hladká, polohrubá, hrubá aj krupicová. Túto zmes na sucho poriadne premiešame. Potom pridáme vodu, asi 4 násobne v objeme viac ako sme mali tuhých zložiek a dôkladne zmes premiešame. Zmes zohrievame sa častého miešania. Nie je nutné, aby zmes zovrela, ide len o to, aby stuhla. Keď je zmes dostatočne tuhá (doslova sa neleje), hrniec môžeme odstaviť. Počas varenia si môžeme pripraviť kvasnice. Používam mrazené droždie, z ktorého odrežem kúsok a vymiešam ho v studenej, alebo vlažnej vode. Zmes pripravujem v mikrovlnke. Všetko premiešam, dám do mikrovlnky na dvadsať minút. Po skončení premiešam. Výhody sú zjavné. Nič sa nepripáli a dvadsať minút sa môžem venovať niečomu inému. Varenú zmes nechám vychladnúť, minimálne dovtedy, kým neviem na ňom udržať bez ťažkostí ruku. Urýchliť chladenie  môžeme postavením hrnca do studenej vody.. Keď je už kaša dostatočne vychladnutá, vlejem do nej pripravené kvasnice z vodou a poriadne premiešam. Ideálne je nechať kvasnice 12 hodín v pokoji pôsobiť. Môžeme použiť aj ocot, ktorý som pridával spolu s kvasnicami v malom množstve. Ocot je lákadlo pre mušky a kvasnice sú účinná zbraň voči plesniam. 

Túto pripravenú zmes potom nakladám to plastových pohárov, napr. do odrezaných PET fliaš. Stačí dvojcentimetrová vrstva. Potom odtrhnem kúsok toaletného papiera, zožmolím a hodím na kašu. Toaletný papier slúži na to, aby mušky mali na ňom oddychový priestor, nie je však nutný. Nesmie celkom prekryť kašu. Potom už zo zabehnutej kultúry preočkujem mušky – vysypem minimálne 30 jedincov do novej násady. Zakryjem servítkou, alebo látkou, uzavriem dvoma gumičkami. Mušky sa rýchlo rozmnožujú, jedna samička má 50 – 70 potomkov, a reprodukčný cyklus za normálnych podmienok, pri izbovej teplote, trvá 12-16 dní. Tak je to u D. melanogaster. D. hydei ma cyklus zhruba 24 dní. Mušky vydržia priemerne tri mesiace, potom napriek kvasniciam predsa len splesnivejú. Substrát niekedy vyschne, inokedy sa premočí. Ak je suchý, stačí doňho naliať vodu. Stáva sa niekedy, že kaša je niekedy príliš tekutá, vtedy pomôže viac toaletného papiera, ktorý vsiakne vlhkosť. To, či je kaša príliš mokrá je vidno aj podľa toho, že larvy viac vyliezajú hore. V extrémnych prípadoch sa larvy prehryzú cez servítku. Ak sú mušky hladné, tak sú menšie – často sa to stáva vtedy, ak je málo substrátu, alebo ak je vysušený. Vtedy treba buď kultúru pokropiť, alebo mušky presypať do novej, resp. správnej násady. Niektorí teraristi mušky prikrmujú, pretože sú pre ne príliš malé.

Ak vidíme známky plesne v muškách do dvoch týždňov od založenia, tak hľadajme najprv chybu. Takáto pleseň nie je v poriadku, radšej mušky vyhoďme, alebo opatrne presypme do inej kultúry. Existuje možnosť, že by sa do mušiek dostal roztoč, mne sa to však za celé roky nikdy nestalo. Ak by sa vám to stalo, mušky skŕmte a kultúru vyhoďte. Na chov použite zdravú kultúru. Chov mušiek každopádne vyžaduje skúsenosti a starostlivosť. Je zaujímavé, že každé leto, keď sa veľmi oteplí na dlhšiu dobu, to znamená nad 32 °C, tak dva týždne potom sa mi spontánne objavia jedince vo viacerých násadách, ktoré majú veľké krídla. Zhruba u štvrtiny populácie. Keď sa ochladí, mušky získajú naspäť svoju podobu. Opakuje sa mi to každý rok, obyčajne okolo 20. júla, kedy stúpajú teploty ku štyridsiatke. Predpokladám, že ide o adaptačný proces, kedy sú mušky pod veľkým biologickým tlakom vplyvom abiotického faktora.

Kŕmenie muškami

Skrmovanie mušiek je pomerne jednoduché. Stačí mať prístup na hladinu. Násadu odgumičkujeme, servítok zahodíme, otočíme ju a buchnutím dlane vysypeme na hladinu. Aby sme zabránili prípadnému padnutiu servítka s kašou do nádrže, robíme to opatrne, a pomôcť si môžeme vsunutím jedného prstu cez otvor. Pri skrmovaní mušiek si treba všímať, či ryby mušky chytajú. Ak je to pre ryby nový druh potravy, nejaký čas môže trvať, kým ju budú akceptovať. Je samozrejme, že ak by sme chovali napr. pancierniky, tak mušky nie sú pre ne správna voľba. Ale napr. tetry vám za mušky aj „ruky vybozkávajú“ :-). Isteže aj stres môže spôsobiť, že si ryby potravu adekvátne nevšímajú.

V prípade, že mušky dostanú čas, „nájdu“ si kraj nádrže a snažia sa dostať von z vody. Je zaujímavé, že väčšina z nich, po vyslobodení z vody, neustále „pochoduje“ po hranách bočných skiel. Pravdepodobne im voňajú ich „kamarátky“ a preto ich snaha ujsť preč nie je veľká. V prípade, že mušky ktoré sme vysypali rybám, chceme ešte použiť, opäť ich zakryjeme čistým servítkom. Rozhodnutie je na nás, podľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.

Odkazy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post