2006, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 14715

Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, kde zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster – octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Okrem toho je Drosophila funebris a Drosophila hydei. Novák uvádza zlatú formu s bielymi očami, tureckú – afgánsku formu, druh Drosophila buzzatii, D. muelleri. Obsahujú v sušine 51 % bielkovín, 36 % tukov, veľmi malé množstvo sacharidov, 5 % minerálnych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.

Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Ak chováme násadu, dbajme na to, aby sa nám do nej nezaplietla divoká forma, pretože genetická informácia prírody vykazuje silnú dominanciu, a jediný organizmus dokáže „naučiť“ lietať celú populáciu. Ak nemáme inú možnosť, môžeme chovať aj divoké drozofily. Stačí nechať na istý čas nejaké ovocie napospas osudu, ideálne je ho mechanicky narušiť, a mušky v lete takpovediac priletia samé. Potom ich stačí pochytať a uzavrieť, zabezpečiť prísun potravy. Problém však nastane, ak ich chceme skŕmiť. Keď totiž otvoríme uzáver, mušky za normálnych okolností vyletia. Riešenie existuje – stačí ich omráčiť chladom, napr. z chladničky.

Návod na chov drozofíl

Do hrnca nasypeme strúhanku, cukor, ovsené vločky (najlepšie mleté), krupicu, prípadne múku alebo trochu zlatého klasu. Odporúčam viac ovsených vločiek, múčnych surovín naopak menej. Múka môže byť aj hladká, polohrubá, hrubá aj krupicová. Túto zmes na sucho poriadne premiešame. Potom pridáme vodu, asi 4 násobne v objeme viac ako sme mali tuhých zložiek a dôkladne zmes premiešame. Zmes zohrievame sa častého miešania. Nie je nutné, aby zmes zovrela, ide len o to, aby stuhla. Keď je zmes dostatočne tuhá (doslova sa neleje), hrniec môžeme odstaviť. Počas varenia si môžeme pripraviť kvasnice. Používam mrazené droždie, z ktorého odrežem kúsok a vymiešam ho v studenej, alebo vlažnej vode. Zmes pripravujem v mikrovlnke. Všetko premiešam, dám do mikrovlnky na dvadsať minút. Po skončení premiešam. Výhody sú zjavné. Nič sa nepripáli a dvadsať minút sa môžem venovať niečomu inému. Varenú zmes nechám vychladnúť, minimálne dovtedy, kým neviem na ňom udržať bez ťažkostí ruku. Urýchliť chladenie  môžeme postavením hrnca do studenej vody.. Keď je už kaša dostatočne vychladnutá, vlejem do nej pripravené kvasnice z vodou a poriadne premiešam. Ideálne je nechať kvasnice 12 hodín v pokoji pôsobiť. Môžeme použiť aj ocot, ktorý som pridával spolu s kvasnicami v malom množstve. Ocot je lákadlo pre mušky a kvasnice sú účinná zbraň voči plesniam. 

Túto pripravenú zmes potom nakladám to plastových pohárov, napr. do odrezaných PET fliaš. Stačí dvojcentimetrová vrstva. Potom odtrhnem kúsok toaletného papiera, zožmolím a hodím na kašu. Toaletný papier slúži na to, aby mušky mali na ňom oddychový priestor, nie je však nutný. Nesmie celkom prekryť kašu. Potom už zo zabehnutej kultúry preočkujem mušky – vysypem minimálne 30 jedincov do novej násady. Zakryjem servítkou, alebo látkou, uzavriem dvoma gumičkami. Mušky sa rýchlo rozmnožujú, jedna samička má 50 – 70 potomkov, a reprodukčný cyklus za normálnych podmienok, pri izbovej teplote, trvá 12-16 dní. Tak je to u D. melanogaster. D. hydei ma cyklus zhruba 24 dní. Mušky vydržia priemerne tri mesiace, potom napriek kvasniciam predsa len splesnivejú. Substrát niekedy vyschne, inokedy sa premočí. Ak je suchý, stačí doňho naliať vodu. Stáva sa niekedy, že kaša je niekedy príliš tekutá, vtedy pomôže viac toaletného papiera, ktorý vsiakne vlhkosť. To, či je kaša príliš mokrá je vidno aj podľa toho, že larvy viac vyliezajú hore. V extrémnych prípadoch sa larvy prehryzú cez servítku. Ak sú mušky hladné, tak sú menšie – často sa to stáva vtedy, ak je málo substrátu, alebo ak je vysušený. Vtedy treba buď kultúru pokropiť, alebo mušky presypať do novej, resp. správnej násady. Niektorí teraristi mušky prikrmujú, pretože sú pre ne príliš malé.

Ak vidíme známky plesne v muškách do dvoch týždňov od založenia, tak hľadajme najprv chybu. Takáto pleseň nie je v poriadku, radšej mušky vyhoďme, alebo opatrne presypme do inej kultúry. Existuje možnosť, že by sa do mušiek dostal roztoč, mne sa to však za celé roky nikdy nestalo. Ak by sa vám to stalo, mušky skŕmte a kultúru vyhoďte. Na chov použite zdravú kultúru. Chov mušiek každopádne vyžaduje skúsenosti a starostlivosť. Je zaujímavé, že každé leto, keď sa veľmi oteplí na dlhšiu dobu, to znamená nad 32 °C, tak dva týždne potom sa mi spontánne objavia jedince vo viacerých násadách, ktoré majú veľké krídla. Zhruba u štvrtiny populácie. Keď sa ochladí, mušky získajú naspäť svoju podobu. Opakuje sa mi to každý rok, obyčajne okolo 20. júla, kedy stúpajú teploty ku štyridsiatke. Predpokladám, že ide o adaptačný proces, kedy sú mušky pod veľkým biologickým tlakom vplyvom abiotického faktora.

Kŕmenie muškami

Skrmovanie mušiek je pomerne jednoduché. Stačí mať prístup na hladinu. Násadu odgumičkujeme, servítok zahodíme, otočíme ju a buchnutím dlane vysypeme na hladinu. Aby sme zabránili prípadnému padnutiu servítka s kašou do nádrže, robíme to opatrne, a pomôcť si môžeme vsunutím jedného prstu cez otvor. Pri skrmovaní mušiek si treba všímať, či ryby mušky chytajú. Ak je to pre ryby nový druh potravy, nejaký čas môže trvať, kým ju budú akceptovať. Je samozrejme, že ak by sme chovali napr. pancierniky, tak mušky nie sú pre ne správna voľba. Ale napr. tetry vám za mušky aj „ruky vybozkávajú“ :-). Isteže aj stres môže spôsobiť, že si ryby potravu adekvátne nevšímajú.

V prípade, že mušky dostanú čas, „nájdu“ si kraj nádrže a snažia sa dostať von z vody. Je zaujímavé, že väčšina z nich, po vyslobodení z vody, neustále „pochoduje“ po hranách bočných skiel. Pravdepodobne im voňajú ich „kamarátky“ a preto ich snaha ujsť preč nie je veľká. V prípade, že mušky ktoré sme vysypali rybám, chceme ešte použiť, opäť ich zakryjeme čistým servítkom. Rozhodnutie je na nás, podľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.

Odkazy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post

Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Colisa lalia

Hits: 12526

Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, dosahujúci trochu menšie rozmery ako príbuzná gurama (ňuchavec) – Trichopterus. Synonymus je Trichogaster lalius. Samček je farebne výraznejšie sfarbený, samička má spodnú plutvu zaoblenejšiu ako samček. Ide o druh, ktorý má labyrint – čo je dýchacie ústrojenstvo, ktoré dovoľuje týmto zvieratám dýchať atmosférický kyslík. Vyvíja sa im po 50 dňoch od rozplávania. Pri trení tvoria penové hniezdo na hladine. Vyžadujú husto zarastené a dekoráciou posiate akvárium, pH okolo 6.5, CT do 10 °N. Z hľadiska náročnosti by som ich zhodnotil, že ide o náročnejší druh, určite aspoň v oblastiach s tvrdšou vodou. Kolizy sú náchylné podliehať chorobám, stresu.

Colisa je známa tým, že je plôdik je mimoriadne malý. Preto je ťažké nájsť preň vhodnú potravu. Na úspešný odchov je nutný nálevník. Plôdik a ikry sú aj veľmi náchylné na zmenu teploty, aj nad hladinou. Preto je treba mať buď rovnakú teplotu v okolí akvária ako je voda v ňom, alebo čo je reálnejšie pomocou krytu, krycieho skla, prípadne nejakých ďalších izolácii zabezpečiť rovnakú teplotu pod hladinou aj nad hladinou. Poter je slabý, a robí mu ťažkosti plávať. Odporúča sa preto pri odchove znížiť výšku hladiny na 10 cm od dna. Colisa lalia je farebne atraktívny druh, ktorý je predmetom záujmu predajcov rýb, je vyšľachtených viacero foriem. Registrujem tieto formy: blue neon.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, Časová línia, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Poecilia sphenops

Hits: 14169

Poecilia sphenops forma black molly je vypestovaná forma známa u nás ako blackmolla, molla, molinézia pravedpodobne z pôvodnej formy Poecila sphenops, Poecila velifera a Poecilia latipinna. Pôvodný druh Poecilia sphenops je prakticky bezfarený. Prispôsobená je životu v brakickej vode, takže znáša vyšší obsah solí. Prispôsobenie veľkému zasoleniu je zjavné napr. úspešným rozmnožovaním v populácii termálnych jazierok v Piešťanoch, ktoré sú obohatené okrem iného o síru. Odporúčaná dávka je polievková lyžica na 10 litrov vody. P. shpenops je to živorodka. Medzi potomkami sa vždy nájdu jedince, ktorí sú fľakaté. Čierneho farbiva je na začiatku vývinu menej, ryby vyzerajú to ako formy calico, prípadne tuxedo. Asi 50 % týchto sa neskoršie celoplošne prefarbí na čierno. Miera závisí od genetickej výbavy populácie. Menej čierneho melanínu je návrat k pôvodnej forme, ktorá je viac-menej bezfarebná. Chov týchto rýb je nenáročný, vyžadujú však veľa rastlinnej zložky v potrave, šalát, špenát. Zaujímavé je, že doslova sa vedia pobiť o špagety. Blackmolly sú živé stvorenia, ak ich chováme spolu s gupkami, mečovkami, tak pôsobia trochu silnejšie, mohutnejšie. Existujú rôzne tvarové variety Poecilia sphenops: black molly, sailfin molly, gold molly.

Odkazy

Poecilia sphenops
Výstava v Hrabušiciach

Poecilia sphenops

Poecilia sphenops

 

Use Facebook to Comment on this Post