Krajina, Česko, Južná Morava, Moravské, Obce, Zahraničie

Sokolnice

Hits: 38

Sokol­ni­ce je obec nachá­dza­jú­ca pri­bliž­ne 11 km juho­vý­chod­ne od Brna. Rozp­res­tie­ra sa v Dyjsko-​svrateckom úva­le na pra­vom bre­hu rieč­ky Říč­ka. S nad­mor­skou výš­kou 207 m n. m. a roz­lo­hou 11,35 km² tu žije pri­bliž­ne 2 432 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o Sokol­ni­ciach pochá­dza z roku 1408. Názov obce je odvo­de­ný od slo­va sokol­ník”, čo naz­na­ču­je, že oby­va­te­lia sa v minu­los­ti zaobe­ra­li soko­liar­stvom. V prie­be­hu sto­ro­čí obec čas­to meni­la maji­te­ľov; význam­ný­mi vlast­ník­mi boli naprí­klad kláš­tor v Tře­bí­či a rod Diet­richs­te­i­nov­cov, kto­rí vlast­ni­li obec od roku 1705 do roku 1875. Počas trid­sať­roč­nej voj­ny bola obec výraz­ne poško­de­ná (Wiki­pe­dia). Ku pan­stvu pat­ri­li v roku 1750 aj obce Horá­kov, Kobyl­ni­ce, Tel­ni­ce a časť Jiři­ko­vic (Infor­mač­ná tabuľa).

Dňa 2. decem­bra 1805 sa v oko­lí Sokol­níc odo­hra­la bit­ka pri Slav­ko­ve, kto­rá ovplyv­ni­la aj miest­nych oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Sokol­ni­ce boli stre­dom obra­ny juž­né­ho kríd­la fran­cúz­skej armá­dy. Po bit­ke bola sýp­ka väze­ním pre 400 rusov a v poliach za ňou pocho­va­li pod­da­ných do šach­to­vých hro­bov (Infor­mač­ná tabuľa). 

Domi­nan­tou obce je zámok Sokol­ni­ce, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šej pev­nos­ti. Pôvod­ne baro­ko­vý zámok bol neskôr pre­sta­va­ný v his­to­ri­zu­jú­com štý­le a dnes slú­ži ako domov seni­orov. Súčas­ťou zám­ku je cen­ná rano­ba­ro­ko­vá kapl­n­ka a oko­li­tý park, kto­rý je voľ­ne prí­stup­ný verej­nos­ti (Wiki­pe­dia). Úpra­vy v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia boli v štý­le anglic­kej goti­ky (Infor­mač­ná tabuľa).

Ďal­šou význam­nou stav­bou je býva­lá baro­ko­vá sýp­ka z prvej štvr­ti­ny 18. sto­ro­čia, kto­rá bola pre­sta­va­ná na moder­ný byto­vý dom. Obec je zná­ma aj svo­jou vinár­skou tra­dí­ci­ou, nachá­dza sa vo Vel­ko­pav­lo­vic­kej vinár­skej podob­las­ti. Medzi miest­ne vini­ce pat­ria Vinoh­rad­ská trať, Paděl­ky a Pran­ty (Wiki­pe­dia). Za obcou sme­rom na Kobyl­ni­ce je sokol­nic­ká bažan­tni­ca, kom­plex luž­ných lúk a par­ko­vo upra­ve­ných plôch (Infor­mač­ná tabuľa).


Sokol­ni­ce is a vil­la­ge loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 11 km sout­he­ast of Brno. It lies in the Dyje-​Svratka Val­ley on the right bank of the Říč­ka River. With an alti­tu­de of 207 meters abo­ve sea level and an area of 11.35 km², the vil­la­ge is home to about 2,432 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on of Sokol­ni­ce dates back to 1408. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the word fal­co­ner,” indi­ca­ting that the inha­bi­tants were his­to­ri­cal­ly invol­ved in fal­con­ry. Over the cen­tu­ries, the vil­la­ge fre­qu­en­tly chan­ged owners; notab­le prop­rie­tors inc­lu­ded the Tře­bíč Monas­te­ry and the Diet­richs­te­in fami­ly, who owned the vil­la­ge from 1705 to 1875. During the Thir­ty Years’ War, the vil­la­ge suf­fe­red sig­ni­fi­cant dama­ge (Wiki­pe­dia). In 1750, the esta­te also inc­lu­ded the vil­la­ges of Horá­kov, Kobyl­ni­ce, Tel­ni­ce, and part of Jiři­ko­vi­ce (Infor­ma­ti­on Board).

On Decem­ber 2, 1805, the Batt­le of Aus­ter­litz took pla­ce near Sokol­ni­ce, sig­ni­fi­can­tly impac­ting the local popu­la­ti­on (Wiki­pe­dia). Sokol­ni­ce was at the cen­ter of the defen­se of the sout­hern flank of the French army. After the batt­le, the gra­na­ry ser­ved as a pri­son for 400 Rus­sians, and local serfs were buried in mass gra­ves in the fields behind it (Infor­ma­ti­on Board).

The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is Sokol­ni­ce Cast­le, built on the site of an older for­tress. Ori­gi­nal­ly a Baro­que cast­le, it was later rebu­ilt in a his­to­ri­cist sty­le and now ser­ves as a seni­or home. The cast­le inc­lu­des a valu­ab­le ear­ly Baro­que cha­pel and a sur­roun­ding park open to the pub­lic (Wiki­pe­dia). Modi­fi­ca­ti­ons in the mid-​19th cen­tu­ry were made in the English Got­hic sty­le (Infor­ma­ti­on Board).

Anot­her notab­le buil­ding is a for­mer Baro­que gra­na­ry from the first quar­ter of the 18th cen­tu­ry, which has been con­ver­ted into a modern resi­den­tial buil­ding. The vil­la­ge is also kno­wn for its wine­ma­king tra­di­ti­on, as it is loca­ted in the Vel­ko­pav­lo­vi­ce Wine Sub­re­gi­on. Local vine­y­ards inc­lu­de Vinoh­rad­ská Trať, Paděl­ky, and Pran­ty (Wiki­pe­dia). Bey­ond the vil­la­ge towards Kobyl­ni­ce lies the Sokol­ni­ce Phe­a­san­try, a com­plex of flo­odp­lain mea­do­ws and lands­ca­ped are­as (Infor­ma­ti­on Board).


Sokol­ni­ce je obec nachá­ze­jí­cí se přib­liž­ně 11 km jiho­vý­chod­ně od Brna. Rozk­lá­dá se v Dyjsko-​svrateckém úva­lu na pra­vém bře­hu říč­ky Říč­ka. S nad­mo­řs­kou výš­kou 207 m n. m. a roz­lo­hou 11,35 km² zde žije přib­liž­ně 2 432 oby­va­tel. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Sokol­ni­cích pochá­zí z roku 1408. Název obce je odvo­zen od slo­va sokol­ník,” což naz­na­ču­je, že oby­va­te­lé se v minu­los­ti zabý­va­li sokol­nic­tvím. V průběhu sta­le­tí obec čas­to měni­la maji­te­le; význam­ný­mi vlast­ní­ky byli napří­klad tře­bíčs­ký kláš­ter a rod Diet­richs­te­i­nů, kte­ří obec vlast­ni­li od roku 1705 do roku 1875. Během tři­ce­ti­le­té vál­ky byla obec výraz­ně poško­ze­na (Wiki­pe­dia). V roce 1750 k pan­ství patři­ly také obce Horá­kov, Kobyl­ni­ce, Tel­ni­ce a část Jiří­ko­vic (Infor­mač­ní tabule).

Dne 2. pro­sin­ce 1805 se v oko­lí Sokol­nic odeh­rá­la bit­va u Slav­ko­va, kte­rá výraz­ně ovliv­ni­la míst­ní oby­va­te­le (Wiki­pe­dia). Sokol­ni­ce byly stře­dem obra­ny již­ní­ho kříd­la fran­couz­ské armá­dy. Po bit­vě slou­ži­la sýp­ka jako věze­ní pro 400 Rusů a na polích za ní byli pod­da­ní pohřbe­ni do šach­to­vých hro­bů (Infor­mač­ní tabule).

Domi­nan­tou obce je zámek Sokol­ni­ce, kte­rý byl posta­ven na mís­tě star­ší pev­nos­ti. Původ­ně barok­ní zámek byl později pře­sta­věn v his­to­ri­zu­jí­cím sty­lu a dnes slou­ží jako domov pro seni­ory. Sou­čás­tí zám­ku je cen­ná raně barok­ní kap­le a okol­ní park, kte­rý je vol­ně pří­stup­ný veřej­nos­ti (Wiki­pe­dia). Úpra­vy v polo­vi­ně 19. sto­le­tí byly pro­ve­de­ny v anglic­ké goti­ce (Infor­mač­ní tabule).

Dal­ší význam­nou stav­bou je býva­lá barok­ní sýp­ka z prv­ní čtvr­ti­ny 18. sto­le­tí, kte­rá byla pře­sta­věna na moder­ní byto­vý dům. Obec je zná­má také svou vina­řs­kou tra­di­cí, nachá­zí se ve Vel­ko­pav­lo­vic­ké vina­řs­ké podob­las­ti. Mezi míst­ní vini­ce patří Vinoh­rad­ská trať, Paděl­ky a Pran­ty (Wiki­pe­dia). Za obcí směrem na Kobyl­ni­ce se nachá­zí sokol­nic­ká bažan­tni­ce, kom­plex luž­ních luk a par­ko­vě upra­ve­ných ploch (Infor­mač­ní tabule).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Južná Morava, Kaplnky, Neživé, Stavby, Zahraničie

Santon

Hits: 33

San­ton sa nachá­dza v kata­stri obce Tva­rož­ná, neďa­le­ko od Brna. Je to vrch, na kto­rom sto­jí kul­túr­na pamiat­ka, kla­si­cis­tic­ká kapl­n­ka Pan­ny Márie Snež­nej. Návršie je chrá­ne­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Nachá­dza­jú sa tu vzác­ne rast­li­ny a živo­čí­chy (Wiki­pe­dia). Ras­tie tu Iris pumi­la, Hes­pe­ris tris­tis, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Ranun­cu­lus illy­ri­cus, Andro­sa­ce elon­ga­ta, Cyanus tri­um­fet­tii, Sti­pa capil­la­ta, Sta­chys rec­ta, Vin­ce­to­xi­cum hirun­da­ria, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Gera­nium san­gu­ine­um, Diant­hu pote­de­rae, Cam­pa­nu­la bono­nien­sis. Žije tu Man­tis reli­gi­osa, Iphic­li­des poda­li­rius, Lacer­ta agi­lis, Angu­is fra­gi­lis, Muc­si­ca­pa stria­ta, Lanius col­lu­rio (Jaro­slav Mon­te Kvas­ni­ca).

Vrch nie­sol pome­no­va­nie Tva­ro­žen­ský kopec, Kope­ček resp. Padělek. Pome­no­va­nie San­ton vznik­lo v súvis­los­ti s bit­kou pri Slav­ko­ve. Fran­cúz­skym voja­kom údaj­ne pri­po­mí­nal vrch San­ton, na kto­rý nara­zi­li pri Napo­le­on­ským ťaže­ním do Egyp­ta. Pod­ľa poves­ti pod Paděl­kom slo­van­ská osa­da Velig­rad, kto­rá prav­de­po­dob­ne zanik­la v 12. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia). 

San­ton sa stal význam­ným bodom bit­ky pri Slav­ko­ve 2.12.1805. Vte­dy na vrcho­le bola marián­ska kapl­n­ka z roku 1700. V roku 1832 tu bola vybu­do­va­ná kapl­n­ka, kto­rá tu sto­jí dodnes. Od 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia sa na poliach pod San­to­nom kona­jú spo­mien­ko­vé akcie na slav­kov­skú bit­ku (Wiki­pe­dia).


San­ton is loca­ted wit­hin the cadas­tral area of the vil­la­ge Tva­rož­ná, near Brno. It is a hill fea­tu­ring a cul­tu­ral monu­ment, the Neoc­las­si­cal Cha­pel of Our Lady of the Sno­ws. The hill is a pro­tec­ted natu­ral monu­ment, home to many rare plants, inc­lu­ding dwarf iris (Iris pumi­la), evening-​scented stock (Hes­pe­ris tris­tis), purp­le mul­le­in (Ver­bas­cum pho­eni­ce­um), Illy­rian but­ter­cup (Ranun­cu­lus illy­ri­cus), elon­ga­te rock-​jasmine (Andro­sa­ce elon­ga­ta), Tri­um­fet­ti­’s knap­we­ed (Cyanus tri­um­fet­tii), feat­her grass (Sti­pa capil­la­ta), stiff hedge-​nettle (Sta­chys rec­ta), swallow-​wort (Vin­ce­to­xi­cum hirun­da­ria), bran­ched asp­ho­del (Ant­he­ri­cum ramo­sum), blo­ody cra­nes­bill (Gera­nium san­gu­ine­um), Pote­de­r’s pink (Diant­hus pote­de­rae), and Bolog­na bellf­lo­wer (Cam­pa­nu­la bono­nien­sis).

The fau­na inc­lu­des spe­cies such as the pra­y­ing man­tis (Man­tis reli­gi­osa), scar­ce swal­lo­wtail (Iphic­li­des poda­li­rius), sand lizard (Lacer­ta agi­lis), slow worm (Angu­is fra­gi­lis), spot­ted fly­cat­cher (Mus­ci­ca­pa stria­ta), and red-​backed shri­ke (Lanius col­lu­rio) (sour­ce: Jaro­slav Mon­te Kvasnica).

His­to­ri­cal­ly, the hill was kno­wn as Tva­ro­žen­ský Hill, Kope­ček, or Padělek. The name San­ton ori­gi­na­ted in con­nec­ti­on with the Batt­le of Aus­ter­litz. French sol­diers repor­ted­ly asso­cia­ted the hill with a San­ton they encoun­te­red during Napo­le­on’s Egyp­tian cam­paign. Accor­ding to legend, the Sla­vic sett­le­ment Velig­rad was loca­ted bene­ath Padělek, which like­ly disap­pe­a­red in the 12th century.

San­ton beca­me a sig­ni­fi­cant site during the Batt­le of Aus­ter­litz on Decem­ber 2, 1805. At that time, a Marian cha­pel from 1700 sto­od on the sum­mit. The cur­rent cha­pel was built in 1832 and remains the­re today. Sin­ce the 1980s, com­me­mo­ra­ti­ve events mar­king the Batt­le of Aus­ter­litz have been held in the fields below Santon.


San­ton se nachá­zí v kata­stru obce Tva­rož­ná, neda­le­ko Brna. Jed­ná se o vrch, na kte­rém sto­jí kul­tur­ní památ­ka, kla­si­cist­ní kap­le Pan­ny Marie Sněž­né. Kopec je chrá­něnou pří­rod­ní památ­kou. Ros­te zde mno­ho vzác­ných rost­lin, jako napří­klad kosa­tec níz­ký (Iris pumi­la), večer­ni­ce smut­ná (Hes­pe­ris tris­tis), diviz­na bru­nát­ná (Ver­bas­cum pho­eni­ce­um), prys­ky­řník illyr­ský (Ranun­cu­lus illy­ri­cus), pochyb­ko­vec dlou­ho­lis­tý (Andro­sa­ce elon­ga­ta), chr­pa Tri­um­fet­ti­ho (Cyanus tri­um­fet­tii), kavyl vlás­ko­vi­tý (Sti­pa capil­la­ta), čis­tec pří­mý (Sta­chys rec­ta), toli­ta léka­řs­ká (Vin­ce­to­xi­cum hirun­da­ria), bělo­zá­řka větev­na­tá (Ant­he­ri­cum ramo­sum), kakost krva­vý (Gera­nium san­gu­ine­um), hvoz­dík Pote­de­rův (Diant­hus pote­de­rae) a zvo­nek boloňs­ký (Cam­pa­nu­la bononiensis).

Z fau­ny zde žijí kud­lan­ka nábož­ná (Man­tis reli­gi­osa), ota­ká­rek ovoc­ný (Iphic­li­des poda­li­rius), ješ­těr­ka obec­ná (Lacer­ta agi­lis), sle­pýš křeh­ký (Angu­is fra­gi­lis), lejs­čík šedý (Mus­ci­ca­pa stria­ta) a ťuhýk obec­ný (Lanius col­lu­rio) (zdroj: Jaro­slav Mon­te Kvasnica).

Kopec dří­ve nesl náz­vy Tva­ro­žen­ský kopec, Kope­ček nebo Padělek. Název San­ton vznikl v sou­vis­los­ti s bit­vou u Slav­ko­va. Fran­couz­ským vojá­kům prý při­po­mí­nal vrch San­ton, na kte­rý nara­zi­li při Napo­le­ono­vě taže­ní do Egyp­ta. Pod­le pověs­ti se pod Paděl­kem nachá­ze­la slo­van­ská osa­da Velig­rad, kte­rá prav­děpo­dob­ně zanik­la ve 12. století.

San­ton se stal význam­ným bodem bit­vy u Slav­ko­va 2. pro­sin­ce 1805. Na jeho vrcho­lu teh­dy stá­la marián­ská kap­le z roku 1700. V roce 1832 byla posta­ve­na sou­čas­ná kap­le, kte­rá zde sto­jí dodnes. Od 80. let 20. sto­le­tí se na polích pod San­to­nem kona­jí vzpo­mín­ko­vé akce na slav­kov­skou bitvu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Moravské, Zahraničie

Bučovice – mesto unikátneho renesančného zámku

Hits: 367

Bučo­vi­ce ležia v údo­lí Lita­vy medzi Brnom a Uher­ským Hra­diš­ťom. Žije tu 6500 oby­va­te­ľov. V 19. sto­ro­čí tu bol zria­de­ný 12 hek­tá­ro­vý leso­park. V posled­nej štvr­ti­ne 16. sto­ro­čia začal Jan Šem­be­ra Čer­no­hor­ský z Bos­ko­vic budo­vať naj­skvost­nej­ší rene­sanč­ný zámok na Mora­ve s jedi­neč­ný­mi sála­mi a nád­her­ným arká­ro­vých nádvo­rím. V 17. sto­ro­čí pri­bud­la maný­ris­tic­ká fon­tá­na. V roku 1645 švéd­ski voja­ci vyplie­ni­li mes­to až na kos­tol a zámok. V dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čí a v prvej v 19. sto­ro­čí boli Bučo­vi­ce jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších cen­tier súken­níc­tva. V 20. sto­ro­čí sa stal naj­výz­nam­nej­ším dre­vos­pra­cu­jú­ci prie­my­sel. Koná­va sa tu v máji Zámec­ký košt, kde je pra­vi­del­ne zastú­pe­ných oko­lo 800 vín. V októb­ri je orga­ni­zo­va­ný Fes­ti­val ochot­nic­kých diva­del Miro­sla­va Dole­ža­la (buco​vi​ce​.cz). Mest­ské čas­ti: Bučo­vi­ce, Čern­čín, Klo­bouč­ky, Mare­fy, Více­mi­li­ce. Osob­nos­ti Bučo­víc: herec Miro­slav Dole­žal, spe­vák Bob Frídl (Wiki­pe­dia). Bučo­vic­ký zámok je uni­kát­nou stav­bou talian­skej rene­san­cie na sever od Álp. Kon­krét­ne typu palaz­zo in for­tez­za”. Arká­do­vé nádvo­rie tvo­rí aj 90 boha­to vyzdo­be­ných stĺpov 540 reli­éf­mi (zamek​-buco​vi​ce​.cz). Pome­no­va­nie pochá­dza o pome­no­va­nia oby­va­te­ľov, zákla­dom bolo meno Budeš, Buď­še, Budeč, Buď­če, Buč. Tie­to mená boli domác­ky­mi podo­ba­mi Budi­mí­ra, Budi­sla­va, Dra­ho­bu­da (Wiki­pe­dia).

Bučo­vi­ce sa nachá­dza­jú v juho­mo­rav­skom kra­ji, majú boha­tú minu­losť a zacho­va­né dedič­stvo. Zako­re­ne­ná his­tó­ria sia­ha až do stre­do­ve­ku. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1237. Domi­nan­tou je rene­sanč­ný zámok posta­ve­ný v 16. sto­ro­čí. Je obklo­pe­ný roz­siah­lou záh­ra­dou so sta­ro­by­lý­mi fon­tá­na­mi a socha­mi. Kos­tol sv. Mar­ti­na je posta­ve­ný v gotic­kom slo­hu. Kuz­mo­va kaš­na je jed­na z najk­raj­ších rene­sanč­ných fon­tán v Čes­ku. Posta­ve­ná bola v 16. sto­ro­čí, sta­la sa mies­tom, kde si oby­va­te­lia aj náv­štev­ní­ci cho­dia pose­dieť a rela­xo­vať. Kul­túr­na scé­na si v Bučo­vi­ciach prí­de na svo­je. Pra­vi­del­ne hos­tia rôz­ne podu­ja­tia a fes­ti­va­ly hud­by, divad­la, tra­dič­ných reme­siel. Napr. Bučo­vic­ký hudob­ný fes­ti­val. Regi­ón je zná­my svo­ji­mi vini­ca­mi, na kto­rých sa dorá­ba vyni­ka­jú­ce morav­ské víno. Bučo­vic­ký zámok, nesie cha­rak­te­ris­tic­ké prv­ky rene­sanč­nej archi­tek­tú­ry, vrá­ta­ne symet­rie, oblú­kov, pilas­trá­cie a zdo­be­ných oken­ných otvo­rov. Fasá­dy zám­ku sú pozo­ru­hod­ne zdo­be­né reli­éf­mi a štu­ka­tú­ra­mi, čo pri­dá­va dojem ele­gan­cie a umenia.

Bučo­vi­ce sú maleb­né mes­to nachá­dza­jú­ce sa v okre­se Vyškov v Juho­mo­rav­skom kra­ji, pri­bliž­ne 29 km východ­ne od Brna. Ležia na sever­nom okra­ji Ždá­nic­ké­ho lesa v nad­mor­skej výš­ke 226 met­rov nad morom a pre­te­ká nimi rie­ka Lita­va. Mes­to má pri­bliž­ne 6 900 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Bučo­vi­ciach pochá­dza z roku 1322, hoci arche­olo­gic­ké nále­zy naz­na­ču­jú exis­ten­ciu osíd­le­nia už v prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia. V 16. sto­ro­čí zaži­lo mes­to roz­kvet pod vede­ním Jana Čer­no­hor­ské­ho z Bos­ko­vic, kto­rý dal posta­viť rene­sanč­ný zámok, pova­žo­va­ný za jed­nu z naj­cen­nej­ších rene­sanč­ných sta­vieb na sever od Talian­ska. Medzi význam­né pamiat­ky pat­rí rene­sanč­ný zámok s fran­cúz­skou záh­ra­dou, kto­rý bol posta­ve­ný v rokoch 1567 – 1582. Na nádvo­rí zám­ku sa nachá­dza baro­ko­vá fon­tá­na s posta­vou bak­chan­ta. Ďal­ší­mi zau­jí­ma­vos­ťa­mi sú far­ský kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie z rokov 1637 – 1641, baro­ko­vé sochy svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho a svä­té­ho Jána Sar­kan­dra, Stra­kos­chov dom na námes­tí z kon­ca 18. sto­ro­čia a kubis­tic­ký Obec­ný dom z rokov 1913 – 1914, kto­rý v súčas­nos­ti slú­ži ako síd­lo mest­ské­ho úra­du. Vo východ­nej čas­ti Bučo­víc sa nachá­dza roz­siah­ly židov­ský cin­to­rín s náhrob­ka­mi zo 17. až 20. sto­ro­čia, kto­rý pri­po­mí­na prí­tom­nosť židov­skej komu­ni­ty a jej prí­nos k hos­po­dár­ske­mu roz­vo­ju mes­ta v minu­los­ti (mis​to​pi​sy​.cz).

Na kop­ci nad mes­tom sa rozp­res­tie­ra pri­bliž­ne 12 hek­tá­ro­vý leso­park Kal­vá­rie, kto­rý vzni­kol v 80. a 90. rokoch 19. sto­ro­čia z ini­cia­tí­vy knie­ža­ťa Jána II. z Lich­ten­štajn­ska. Po roz­siah­lej obno­ve v rokoch 20192020 slú­ži ako obľú­be­né mies­to na oddych a rekre­áciu pre miest­nych oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov. V miest­nej čas­ti Více­mi­li­ce sa nachá­dza bio­cen­trum s dvo­ma ryb­ník­mi, kto­ré láka na pre­chádz­ky a ponú­ka prí­le­ži­tosť na pozo­ro­va­nie miest­nej fau­ny a fló­ry v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí (kam​po​ces​ku​.cz). Bučo­vi­ce ponú­ka­jú boha­té mož­nos­ti pre pešiu turis­ti­ku a cyk­lo­tu­ris­ti­ku vďa­ka svo­jej polo­he na úpä­tí Ždá­nic­ké­ho lesa. Mes­to je hos­po­dár­skym a vzde­lá­va­cím stre­dis­kom oblas­ti, s dvo­ma základ­ný­mi ško­la­mi a dvo­ma stred­ný­mi ško­la­mi – gym­ná­zi­om a obchod­nou aka­dé­mi­ou. Medzi špor­to­vé a rekre­ač­né zaria­de­nia pat­rí pla­vec­ký bazén, špor­to­vý are­ál v Háj­ku s teni­so­vý­mi kurt­mi a fut­ba­lo­vým ihris­kom a nové von­kaj­šie kúpa­lis­ko otvo­re­né v roku 2007. (rodin​ne​vy​le​ty​.cz). Bučo­vi­ce sú zná­me svo­jím boha­tým kul­túr­nym živo­tom. Mes­to pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je rôz­ne podu­ja­tia, ako sú jar­mo­ky, kon­cer­ty a spo­lo­čen­ské akcie (topv​stu​pen​ky​.sk).


Bučo­vi­ce lies in the Lita­va val­ley bet­we­en Brno and Uher­ské Hra­diš­tě, with a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 6,500. In the 19th cen­tu­ry, a 12-​hectare forest park was estab­lis­hed here. In the last quar­ter of the 16th cen­tu­ry, Jan Šem­be­ra Čer­no­hor­ský of Bos­ko­vi­ce began buil­ding the most mag­ni­fi­cent Renais­san­ce châte­au in Mora­via, fea­tu­ring uni­que halls and a stun­ning arca­ded cour­ty­ard. In the 17th cen­tu­ry, a Man­ne­rist foun­tain was added. In 1645, Swe­dish sol­diers plun­de­red the town, spa­ring only the church and the châte­au. In the late 18th and ear­ly 19th cen­tu­ries, Bučo­vi­ce beca­me one of the most impor­tant cen­ters of cloth-​making. In the 20th cen­tu­ry, the woodwor­king indus­try beca­me the most sig­ni­fi­cant. Each May, the Zámec­ký košt” is held, sho­wca­sing around 800 wines. In Octo­ber, the Miro­slav Dole­žal Fes­ti­val of Ama­te­ur The­at­re takes pla­ce (buco​vi​ce​.cz).

City dis­tricts inc­lu­de Bučo­vi­ce, Čern­čín, Klo­bouč­ky, Mare­fy, and Více­mi­li­ce. Notab­le figu­res from Bučo­vi­ce inc­lu­de actor Miro­slav Dole­žal and sin­ger Bob Frídl (Wiki­pe­dia). The Bučo­vi­ce châte­au is a uni­que exam­ple of Ita­lian Renais­san­ce archi­tec­tu­re north of the Alps, spe­ci­fi­cal­ly of the palaz­zo in for­tez­za” type. Its arca­ded cour­ty­ard boasts 90 rich­ly deco­ra­ted columns with 540 reliefs (zamek​-buco​vi​ce​.cz). The name Bučo­vi­ce ori­gi­na­tes from the name Budeš, Buď­še, Budeč, Buď­če, or Buč, which were dimi­nu­ti­ves of Budi­mír, Budi­slav, or Dra­ho­bud (Wiki­pe­dia).

Bučo­vi­ce is loca­ted in the South Mora­vian Regi­on, with a rich his­to­ry and pre­ser­ved heri­ta­ge dating back to the Midd­le Ages. The first writ­ten men­ti­on is from 1237. Its land­mark is the Renais­san­ce châte­au built in the 16th cen­tu­ry, sur­roun­ded by exten­si­ve gar­dens with ancient foun­tains and sta­tu­es. The Church of St. Mar­tin is built in Got­hic sty­le. The Kuz­ma Foun­tain, one of the most beau­ti­ful Renais­san­ce foun­tains in the Czech Repub­lic, was cons­truc­ted in the 16th cen­tu­ry and is a popu­lar spot for relaxation.

Bučo­vi­ce hosts vari­ous cul­tu­ral events, inc­lu­ding the Bučo­vi­ce Music Fes­ti­val. The regi­on is reno­wned for its vine­y­ards pro­du­cing excel­lent Mora­vian wines. The châte­au fea­tu­res cha­rac­te­ris­tic ele­ments of Renais­san­ce archi­tec­tu­re, such as sym­met­ry, arches, pilas­ters, and orna­te win­dow ope­nings. Its faca­des are ador­ned with remar­kab­le reliefs and stuc­co, adding ele­gan­ce and artistry.

Bučo­vi­ce is a pic­tu­re­sque town loca­ted in the Vyškov dis­trict of the South Mora­vian Regi­on, about 29 km east of Brno. It lies on the nort­hern edge of the Ždá­ni­ce Forest at an alti­tu­de of 226 meters abo­ve sea level, with the Lita­va River flo­wing through it. The first writ­ten men­ti­on of Bučo­vi­ce dates back to 1322, though archa­e­olo­gi­cal fin­dings sug­gest sett­le­ment in the ear­ly 13th cen­tu­ry. The town flou­ris­hed in the 16th cen­tu­ry under Jan Čer­no­hor­ský of Bos­ko­vi­ce, who built the Renais­san­ce châte­au, con­si­de­red one of the finest Renais­san­ce buil­dings north of Italy.

Other notab­le land­marks inc­lu­de the parish Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary (1637 – 1641), Baro­que sta­tu­es of St. John of Nepo­muk and St. John Sar­kan­der, the Stra­kosch Hou­se from the late 18th cen­tu­ry, and the Cubist Muni­ci­pal Hou­se (1913 – 1914), now the town hall. In the eas­tern part of Bučo­vi­ce is a lar­ge Jewish ceme­te­ry with tomb­sto­nes dating from the 17th to the 20th cen­tu­ry, ref­lec­ting the Jewish com­mu­ni­ty­’s his­to­ri­cal con­tri­bu­ti­on to the town’s eco­no­mic development.

On the hill abo­ve the town lies the 12-​hectare Kal­vá­rie forest park, estab­lis­hed in the 19th cen­tu­ry by Prin­ce Jan II of Liech­tens­te­in. After exten­si­ve res­to­ra­ti­on in 2019 and 2020, it ser­ves as a popu­lar rec­re­a­ti­on area. In the local dis­trict of Více­mi­li­ce, a bio­cen­ter with two ponds offers oppor­tu­ni­ties for walks and wild­li­fe obser­va­ti­on. Bučo­vi­ce is a hub for hiking and cyc­ling, thanks to its loca­ti­on at the foot of the Ždá­ni­ce Forest. The town is an edu­ca­ti­onal and eco­no­mic cen­ter with two ele­men­ta­ry scho­ols and two secon­da­ry scho­ols – a gym­na­sium and a busi­ness aca­de­my. Its sports faci­li­ties inc­lu­de a swim­ming pool, sports com­plex in Hájek with ten­nis courts and a foot­ball pitch, and an out­do­or swim­ming pool ope­ned in 2007. Bučo­vi­ce is also kno­wn for its vib­rant cul­tu­ral life, hos­ting mar­kets, con­certs, and social events (rodin​ne​vy​le​ty​.cz, kam​po​ces​ku​.cz).


Bučo­vi­ce leží v údo­lí Lita­vy mezi Brnem a Uher­ským Hra­diš­těm, s přib­liž­ně 6 500 oby­va­te­li. V 19. sto­le­tí zde byl zalo­žen leso­park o roz­lo­ze 12 hek­ta­rů. V posled­ní čtvr­ti­ně 16. sto­le­tí začal Jan Šem­be­ra Čer­no­hor­ský z Bos­ko­vic budo­vat nej­skvost­něj­ší rene­sanč­ní zámek na Mora­vě s jedi­neč­ný­mi sály a nád­her­ným arká­do­vým nád­vo­řím. V 17. sto­le­tí při­by­la maný­ris­tic­ká fon­tá­na. Roku 1645 měs­to vyple­ni­li švédš­tí vojá­ci, uše­tře­ny zůs­ta­ly pou­ze kos­tel a zámek. Na pře­lo­mu 18. a 19. sto­le­tí se Bučo­vi­ce sta­ly jed­ním z nej­výz­nam­něj­ších cen­ter sou­ke­nic­tví. Ve 20. sto­le­tí se nej­důle­ži­těj­ším průmys­lem sta­lo zpra­co­vá­ní dře­va. Kaž­dý květen se zde koná Zámec­ký košt“, na kte­rém je zastou­pe­no přib­liž­ně 800 vín. V říj­nu se orga­ni­zu­je Fes­ti­val ochot­nic­kých diva­del Miro­sla­va Dole­ža­la (buco​vi​ce​.cz).

Měst­ské čás­ti: Bučo­vi­ce, Čern­čín, Klo­bouč­ky, Mare­fy, Více­mi­li­ce. Mezi osob­nos­ti Bučo­vic patří herec Miro­slav Dole­žal a zpěvák Bob Frídl (Wiki­pe­dia). Bučo­vic­ký zámek je uni­kát­ní stav­bou ital­ské rene­san­ce sever­ně od Alp, kon­krét­ně typu palaz­zo in for­tez­za“. Arká­do­vé nád­vo­ří tvo­ří 90 boha­tě zdo­be­ných slou­pů se 540 reli­é­fy (zamek​-buco​vi​ce​.cz). Název Bučo­vi­ce pochá­zí od osob­ních jmen Budeš, Buď­še, Budeč, Buď­če, Buč, což byly domác­ké podo­by jmen Budi­mír, Budi­slav či Dra­ho­bud (Wiki­pe­dia).

Bučo­vi­ce se nachá­zí v Jiho­mo­rav­ském kra­ji, s boha­tou his­to­rií saha­jí­cí až do stře­do­věku. Prv­ní písem­ná zmín­ka je z roku 1237. Domi­nan­tou je rene­sanč­ní zámek z 16. sto­le­tí, obklo­pe­ný roz­sáh­lý­mi zahra­da­mi se sta­ro­by­lý­mi fon­tá­na­mi a socha­mi. Kos­tel sv. Mar­ti­na je posta­ven v gotic­kém slo­hu. Kuz­mo­va kaš­na, jed­na z nejk­rás­něj­ších rene­sanč­ních fon­tán v Čes­ku, byla posta­ve­na v 16. sto­le­tí a slou­ží jako oblí­be­né mís­to pro odpočinek.

Bučo­vi­ce hos­tí růz­né kul­tur­ní akce, napří­klad Bučo­vic­ký hudeb­ní fes­ti­val. Regi­on je zná­mý svý­mi vini­ce­mi pro­du­ku­jí­cí­mi vyni­ka­jí­cí morav­ská vína. Zámek má cha­rak­te­ris­tic­ké prv­ky rene­sanč­ní archi­tek­tu­ry, jako jsou symet­rie, oblou­ky, pilas­try a zdo­be­né oken­ní otvo­ry. Fasá­dy zám­ku jsou boha­tě zdo­be­né reli­é­fy a štu­ka­tu­rou, což dodá­vá pocit ele­gan­ce a umění.

Bučo­vi­ce jsou maleb­né měs­to v okre­se Vyškov, Jiho­mo­rav­ský kraj, asi 29 km východ­ně od Brna. Leží na sever­ním okra­ji Ždá­nic­ké­ho lesa v nad­mo­řs­ké výš­ce 226 m, pro­té­ká jimi řeka Lita­va. Prv­ní písem­ná zmín­ka pochá­zí z roku 1322, přes­to arche­olo­gic­ké nále­zy doklá­da­jí osíd­le­ní již ve 13. sto­le­tí. Měs­to zaži­lo rozk­vět v 16. sto­le­tí za Jana Čer­no­hor­ské­ho z Bos­ko­vic, kte­rý dal posta­vit rene­sanč­ní zámek pova­žo­va­ný za jed­nu z nej­cen­něj­ších rene­sanč­ních sta­veb sever­ně od Itálie.

Mezi dal­ší památ­ky patří kos­tel Nane­bev­ze­tí Pan­ny Marie (1637 – 1641), barok­ní sochy sv. Jana Nepo­muc­ké­ho a sv. Jana Sar­kan­de­ra, Stra­kos­chův dům z 18. sto­le­tí a kubis­tic­ký Obec­ní dům (1913 – 1914), kte­rý dnes slou­ží jako rad­ni­ce. Ve východ­ní čás­ti Bučo­vic se nachá­zí židov­ský hřbi­tov s náhrob­ky ze 17. – 20. sto­le­tí, při­po­mí­na­jí­cí židov­skou komu­ni­tu a její pří­nos k roz­vo­ji města.

Na kop­ci nad měs­tem se rozk­lá­dá 12hektarový leso­park Kal­vá­rie, vznik­lý v 19. sto­le­tí z ini­cia­ti­vy kní­že­te Jana II. z Lich­ten­štej­na. Po rekons­truk­ci v letech 2019 – 2020 slou­ží jako oblí­be­né mís­to pro odpo­či­nek. V míst­ní čás­ti Více­mi­li­ce se nachá­zí bio­cen­trum s dvěma ryb­ní­ky, kte­ré láká na pro­cház­ky a pozo­ro­vá­ní pří­ro­dy. Bučo­vi­ce jsou cen­trem turis­ti­ky a cyk­lo­tu­ris­ti­ky na úpa­tí Ždá­nic­ké­ho lesa. Nabí­ze­jí spor­tov­ní záze­mí, napří­klad pla­vec­ký bazén, teni­so­vé kur­ty, fot­ba­lo­vé hřiš­tě a kou­pa­liš­tě (rodin​ne​vy​le​ty​.cz, kam​po​ces​ku​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Moravské, Neživé, Stavby, Zahraničie

Vila Tugendhat v Brne

Hits: 318

Vila Tue­gend­hat sa nachá­dza na Drob­né­ho uli­ci v Brne. Je poboč­kou Muzea Brněn­ska. Pat­rí ku nej aj záh­ra­da. Maji­teľ Alf­red Löw-​Beer v roku 1929 daro­val hor­nú časť pozem­ku svo­jej dcé­re, kto­rá si na ňom posta­vi­la rodin­ný dom, vilu Tugend­hat (vila​lo​wbe​er​.cz). V 19. sto­ro­čí tu stá­ly záh­rad­né domy, vinoh­rad a záh­ra­da. V roku 1903 tu dal posta­viť Moriz Fuhr­mann rodin­nú vilu. V roku 1913 dal vilu Alf­red Löw-​Beer čias­toč­ne upra­viť. V roku 1940 zaba­vi­li vilu Nemci a síd­li­lo tu ges­ta­po. Po voj­ne tu krát­ko fun­go­val Ame­ric­ký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 objekt fun­go­val ako Masa­ry­kov štu­dent­ský domov (vila​lo​wbe​er​.cz).

Od 50-​tych rokov do kon­ca 20. sto­ro­čia spra­ve­ná iba čias­toč­ná opra­va stre­chy, inšta­lá­cie nové­ho kot­la a ústred­né­ho kúre­nia. Ku pamiat­ko­vej obno­ve doš­lo v máji 2013 a trva­la do decem­bra 2014. Súčas­ťou boli mno­hé reme­sel­né inte­ri­é­ro­vé prá­ce. Rekon­štru­ova­ný bol aj záh­rad­ný dom, tzv. Col­ni­ca”. Záh­ra­da bola pre­tvo­re­ná do podo­by z 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. (vila​lo​wbe​er​.cz).


Vil­la Tugend­hat is loca­ted on Drob­né­ho Stre­et in Brno. It is a branch of the Brno Muse­um. It also inc­lu­des a gar­den. Owner Alf­red Löw-​Beer dona­ted the upper part of the land to his daugh­ter in 1929, who built a fami­ly hou­se on it, Vil­la Tugend­hat (vila​lo​wbe​er​.cz). In the 19th cen­tu­ry, the­re were gar­den hou­ses, a vine­y­ard, and a gar­den. In 1903, Moriz Fuhr­mann built a fami­ly vil­la here. In 1913, Alf­red Löw-​Beer par­tial­ly reno­va­ted the vil­la. In 1940, the vil­la was con­fis­ca­ted by the Ger­mans and used as a Ges­ta­po hea­dqu­ar­ters. After the war, the Ame­ri­can Ins­ti­tu­te brief­ly ope­ra­ted here. From 1954 to 2012, the buil­ding ser­ved as the Masa­ryk Stu­dent Resi­den­ce (vila​lo​wbe​er​.cz).

From the 1950s to the end of the 20th cen­tu­ry, only par­tial repairs were made to the roof, ins­tal­la­ti­on of a new boiler, and cen­tral hea­ting sys­tem. Monu­men­tal res­to­ra­ti­on took pla­ce from May 2013 to Decem­ber 2014. Many craft inte­ri­or works were inc­lu­ded. The gar­den hou­se, kno­wn as the Cus­toms Hou­se,” was also reno­va­ted. The gar­den was trans­for­med to resem­ble its appe­a­ran­ce in the 1930s (vila​lo​wbe​er​.cz).


Vila Tugend­hat se nachá­zí na uli­ci Drob­né­ho v Brně. Je sou­čás­tí Muzea Brněn­ska a zahr­nu­je také zahra­du. Maji­tel Alf­red Löw-​Beer v roce 1929 daro­val hor­ní část pozem­ku své dce­ři, kte­rá na něm posta­vi­la rodin­ný dům, vilu Tugendhat.

V 19. sto­le­tí zde stá­ly zahrad­ní domy, vini­ce a zahra­dy. V roce 1903 nechal Moriz Fuhr­mann posta­vit rodin­nou vilu. V roce 1913 nechal Alf­red Löw-​Beer vilu čás­teč­ně upra­vit. V roce 1940 byla vila zabrá­na Něm­ci a slou­ži­la jako síd­lo ges­ta­pa. Po vál­ce zde krát­ce fun­go­val Ame­ric­ký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 slou­žil objekt jako Masa­ry­kův stu­dent­ský dům.

Od 50. let do kon­ce 20. sto­le­tí byla pro­ve­de­na pou­ze čás­teč­ná opra­va stře­chy, ins­ta­la­ce nové­ho kot­le a ústřed­ní­ho tope­ní. Památ­ko­vá obno­va pro­běh­la v květ­nu 2013 a trva­la do pro­sin­ce 2014. Zahr­no­va­la mno­ho řeme­sl­ných inte­ri­é­ro­vých pra­cí. Byl také zre­kons­tru­ován zahrad­ní dům, tzv. Col­ni­ca”. Zahra­da byla přet­vo­ře­na do podo­by z 30. let 20. století.


Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Južná Morava, Krajina, Ľudská príroda, Mestá, Moravské, Parky, Príroda, Zahraničie

Lužánky – park v Brne

Hits: 347

Pôvod­ným názov pre Lužán­ky je Augar­ten, v han­te­cu Augec. Leží v nad­mor­skej výš­ke 214 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Lužán­ky sú prvým verej­ný par­kom v Čes­ku (goto​br​no​.cz). S roz­lo­hou 22 hek­tá­rov je naj­väč­ším brnen­ským par­kom (brna​.cz). Zalo­že­ný bol v roku 1786 ako jeden z prvých verej­ných par­kov v stred­nej Euró­pe (goto​br​no​.cz). Avšak prvé zmien­ky o Lužán­kach sú z 13. sto­ro­čia, kedy Niger veno­val luž­nú lúku s hos­po­dár­skym dvor­com neďa­le­ko hra­dieb her­bur­ské­mu kláš­to­ru. V 16. sto­ro­čí ten­to maje­tok pre­vza­li jezu­iti a v 18. sto­ro­čí tu posta­vi­li kapl­n­ku a okras­nú záh­ra­du (Wiki­pe­dia). Záh­ra­da vznik­la na úze­mí pôvod­nej luž­nej lúky pri Ponáv­ke. Jej auto­rom bol cisár­sky záh­rad­ník Franz Bis­sin­ger, kto­rý ju osa­dil do fran­cúz­ske­ho štý­lu (brna​.cz). 

Upro­stred par­ku sa nachá­dza novo­re­ne­sanč­ný Pavi­lon, kde sa aj dnes kona­jú ple­sy, kon­cer­ty, sláv­nos­ti a výsta­vy. Dnes je zná­my aj pod náz­vom Kasi­no a plní aj fun­kciu det­ské­ho cen­tra voľ­né­ho času. Súčas­ná podo­ba par­ku pochá­dza z roku 1840 a jej auto­rom je Anto­nín Šebá­nek (goto​br​no​.cz). Šebá­nek zme­nil ráz záh­ra­dy na park anlic­ké­ho prí­rod­né­ho štý­lu. Park roz­ší­ril na 22.3 ha, stal sa mest­ským kor­zom, výlet­ným mies­tom a mies­tom kul­túr­nym a spo­lo­čen­ským (brna​.cz). Lužán­ky sú aj dnes špor­to­vým a spo­lo­čen­ským cen­trom (goto​br​no​.cz). Park je kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Súčas­ná podo­ba par­ku je výsled­kom rekon­štruk­cie z rokov 19912012 pod­ľa Iva­na Otru­bu (Otru­ba). V rokoch 1978, 20152016 orni­to­ló­go­via zazna­me­na­li v par­ku 72 dru­hov vtá­kov, z toho 29 hniez­dnia­cich (Čer­ný, Šebe­la). V roku 2004 bolo v par­ku vybu­do­va­né ume­lé kory­to rie­ky Ponáv­ky, kto­rá kedy­si cez park tiek­la. Dnes je jej tok zve­de­ný do potru­bia, kto­ré skrý­va val tiah­nu­ci sa ved­ľa Drob­né­ho uli­ce (jeco​ol​.net).


The ori­gi­nal name for Lužán­ky is Augar­ten, in the local dia­lect kno­wn as Augec. It lies at an alti­tu­de of 214 meters abo­ve sea level. Lužán­ky is the first pub­lic park in the Czech Repub­lic. With an area of​22 hec­ta­res, it is the lar­gest park in Brno. It was foun­ded in 1786 as one of the first pub­lic parks in Cen­tral Euro­pe. Howe­ver, the first men­ti­ons of Lužán­ky date back to the 13th cen­tu­ry when Niger dona­ted a mea­dow with an eco­no­mic manor near the walls of the Her­bur­ský monas­te­ry. In the 16th cen­tu­ry, this pro­per­ty was taken over by the Jesu­its, and in the 18th cen­tu­ry, they built a cha­pel and orna­men­tal gar­den here. The gar­den was cre­a­ted on the ter­ri­to­ry of the ori­gi­nal flo­odp­lain mea­dow near the Ponáv­ka River. Its aut­hor was the impe­rial gar­de­ner Franz Bis­sin­ger, who plan­ted it in the French style.

In the midd­le of the park stands the Neo-​Renaissance Pavi­li­on, whe­re balls, con­certs, celeb­ra­ti­ons, and exhi­bi­ti­ons are held to this day. It is also kno­wn as the Casi­no and ser­ves as a chil­dre­n’s lei­su­re cen­ter. The cur­rent form of the park dates back to 1840 and was desig­ned by Anto­nín Šebá­nek. Šebá­nek trans­for­med the cha­rac­ter of the gar­den into a park in the English natu­ral sty­le. The park was expan­ded to 22.3 hec­ta­res, beco­ming a city pro­me­na­de, a pla­ce for excur­si­ons, and a cul­tu­ral and social cen­ter. Lužán­ky is still a sports and social cen­ter today. The park is a cul­tu­ral monu­ment. The cur­rent form of the park is the result of recons­truc­ti­on from 1991 to 2012 accor­ding to Ivan Otruba.

In the years 1978, 2015 – 2016, ornit­ho­lo­gists recor­ded 72 spe­cies of birds in the park, of which 29 are nesting. In 2004, an arti­fi­cial bed of the Ponáv­ka River, which once flo­wed through the park, was built. Today, its cour­se is diver­ted into a pipe­li­ne, which hides the embank­ment run­ning next to Drob­né Street.


Původ­ní název pro Lužán­ky je Augar­ten, v han­te­cu Augec. Leží v nad­mo­řs­ké výš­ce 214 met­rů nad mořem (Wiki­pe­dia). Lužán­ky jsou prv­ním veřej­ným par­kem v Čes­ku (goto​br​no​.cz). S roz­lo­hou 22 hek­ta­rů jsou nej­vět­ším brněn­ským par­kem (brna​.cz). Zalo­žen byl v roce 1786 jako jeden z prv­ních veřej­ných par­ků ve střed­ní Evro­pě (goto​br​no​.cz). Prv­ní zmín­ky o Lužán­kách však pochá­ze­jí již ze 13. sto­le­tí, kdy Niger věno­val luž­ní lou­ku s hos­po­dá­řs­kým dvo­rem neda­le­ko hra­deb her­bur­ské­mu kláš­te­ru. V 16. sto­le­tí ten­to maje­tek přev­za­li jezu­ité a v 18. sto­le­tí zde posta­vi­li kap­li a okras­nou zahra­du (Wiki­pe­dia). Zahra­da vznik­la na úze­mí původ­ní luž­ní lou­ky u Ponáv­ky. Jejím auto­rem byl císa­řs­ký zahrad­ník Franz Bis­sin­ger, kte­rý ji ztvár­nil ve fran­couz­ském sty­lu (brna​.cz).

Upros­třed par­ku se nachá­zí novo­re­ne­sanč­ní Pavi­lon, kde se i dnes kona­jí ple­sy, kon­cer­ty, slav­nos­ti a výsta­vy. Dnes je zná­mý také pod náz­vem Kasi­no a plní fun­kci dět­ské­ho cen­tra vol­né­ho času. Sou­čas­ná podo­ba par­ku pochá­zí z roku 1840 a jejím auto­rem je Anto­nín Šebá­nek (goto​br​no​.cz). Šebá­nek změnil cha­rak­ter zahra­dy na park v anglic­kém pří­rod­ním sty­lu. Park roz­ší­řil na 22,3 ha, stal se měst­ským kor­zem, výlet­ním mís­tem i mís­tem kul­tur­ním a spo­le­čen­ským (brna​.cz). Lužán­ky jsou i dnes spor­tov­ním a spo­le­čen­ským cen­trem (goto​br​no​.cz). Park je kul­tur­ní památ­kou (Wiki­pe­dia). Sou­čas­ná podo­ba par­ku je výsled­kem rekons­truk­ce z let 1991 – 2012 pod­le Iva­na Otru­by (Otru­ba). V letech 1978, 2015 – 2016 orni­to­lo­go­vé zazna­me­na­li v par­ku 72 dru­hů ptá­ků, z toho 29 hníz­dí­cích (Čer­ný, Šebe­la). V roce 2004 bylo v par­ku vybu­do­vá­no umělé kory­to řeky Ponáv­ky, kte­rá dří­ve par­kem pro­té­ka­la. Dnes je její tok sve­den do potru­bí, kte­ré skrý­vá val táh­nou­cí se ved­le Drob­né­ho uli­ce (jeco​ol​.net).


Lite­ra­tú­ra

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post