2013, 2014, 2015, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava

Hits: 20037

11.4.2015 – výstava krabov

14.3.2015 – sme mali malú prehliadku kreviet.

14.2.2015 – sme ukázali v zvýšenej miere čaro panciernikov.

Od roka 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.

13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.

15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu 

13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.

14. 6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.

17. 5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.


17.5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.


12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.

 – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Blaberus craniifer pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5-6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z terária v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax)

Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).

Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové zvieratá dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).

Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5-6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25°C,  50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

Elliptorhina javanica pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).

 pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).

 – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40x30x30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C,  50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké . Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé samčeky sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40°C,  50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).

 – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30°C,  60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie  a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).

Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie  a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).

 – múčne červy sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. , modlivky), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich ,,obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne dlhá životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).

Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé  a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, varany a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre plazy ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).

Musca domestica ( – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a kukly je vhodné premiestniť do , aby sa spomalil ich vývoj a podľa potreby ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný . Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni  (Peter Krajčí).

Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne  (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, varenú zeleninu, , strúhanku, piškóty. Optimálna  chovu je 16°C, pod 2°C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24°C kapú. Preto na ich  je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Octové mikry – Turbatrix aceti – háďatko octové. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka,  alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto  rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. Skrmovanie – mikry zlejem do , ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové , kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto  mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET  s kultúrou.

Nitenky –  sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje  ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku .

Nálevník – trepka nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné.  sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná  a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný  ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej . Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú  na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto , zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10°C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté . Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené  odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová  20 – 25°C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na  sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na  položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa  zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký  vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že  nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že  je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd , ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z -u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.

DrozofilyDrosophila melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik.  sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre  a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené.

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.

Známe aj ako vínne mušky alebo octomilky. Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2-5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5-2mm, väčšie D. hydei 2,5-3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej . Násada spravidla stoja 2-4,- Eurá (Peter Krajči).

 je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a , len  môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru.  dosahuje aj najvyššiu  pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – . Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus,  coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš . Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré , Synchaeta, , Copeus, , Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, , Brachionus, .

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi . Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich  je otázkou kvality. 95%  vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do , do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25°C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.


15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické  z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – , ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše. Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – . Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, .


15. 2. sme pripravili malú výstavu slimákov. Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu aj funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov potravy, uhynutých rýb, iných organických zbytkov. Často je ich činnosť žiaduca najmä v prítomnosti odchovných nádrží, kde sa teoreticky môže viac hromadiť organický odpad. Niektoré z nich – napr. ampulárie, však dokážu svojimi exkrementami pri veľkej veľkosti značne zaťažiť vodu, preto sa na veľkého jedinca Ampullaria odporúča 30 l vody. Slimáky sa živia aj riasami, pri nedostatku potravy aj rastlinami, v ktorých dokážu vytvoriť malé dierky. Ulita (lastúra) slimákov je zložená aj z vápnika, preto vo vodách veľmi mäkkých sa vodným slimákom nedarí.


11. 1. sme prvý krát mali Exotiku Bratislava. Akciu Akváriové trhy sme premenovali. Zmenili sme aj priestory, „sťahovali“ sme sa do Ružinova na Záhradnícku 95. Našu prvú akciu sme v nových priestoroch pokrstili malou výstavou Rastliny na dreve. Bola to malá ukážka toho, ako sa dajú na dreve (koreni) pestovať vodné rastliny. A šlo práve o typické druhy, ktoré sú na to vhodné: anubiasy, bolbitis, mikrosorium.


Rok 2013 – Akváriové trhy – 

14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….


9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich správanie je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, , rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.


12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.


14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy krevety.  sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na  je druh Neocaridina davidi – predtým N. heteropoda, N. denticulata.


15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.


11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy patria medzi  – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, drevo apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis,  – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.


V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia  Betta splendens31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na . Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami ( spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto  by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na , pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako  vzduchu nad hladinou.


V Bratislavskej Petržalke sa v , konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei,  – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.

Súťaže živorodých rýb

Pre niektoré druhy rýb sa u nás aj vo svete konajú súťažné výstavy. Rozšírené sú súťaže terčovcov, skalárov, bojovníc, živorodiek. Postupujú podľa rôznej metodiky – pravidiel. Hodnotí sa zvyčajne tvar, farba, prípadne správanie. Asi najväčšiu a najprepracovanejšiu tradíciu v Európe majú výstavy gupiek, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, dokonca aj Majstrovstvá sveta a iné medzinárodné a národné súťažné výstavy. V porovnaní so športom je to ako lyžiarsky svetový pohár a trošku ako krasokorčuľovanie. V priebehu roka sa koná zvyčajne 7 podujatí a zratúvajú sa 4 najlepšie umiestnenia. V Európe sa postupuje predovšetkým podľa štandardu medzinárodnej organizácia IKGH – Internationale Kuratorium –Hochzucht, ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovom P. reticulata (čítaj Pecilia retikulata) združuje a koordinuje. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu. Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy a podľa farby. Na podobnom princípe sú založené aj súťažné výstavy iných druhov živorodiek združené pod názov Xipho-Molly (čítaj Xifo-Moly). Konkrétne pre mečovky: Xiphophorus helleri, platy X. maculatus a X. variatus, molinézie: Poecilia sphenops, P. latipinna a P. velifera. Často sa tieto súťaže konajú spolu, niekedy aj spolu s výstavami bojovníc Betta splendens. Na Slovensku pôsobí roky Klub chovateľov živorodých rýb v rámci Slovenského zväzu chovateľov (SZCH), ktorý možno menil svoj názov, ale nie svoje  a činnosť. Jeho „základňa“ je v Banskej Bystrici. Dá sa dnes povedať, že je už desiatky rokov motorom, ktorý sa snaží šíriť krásnu záľubu a pozdvihnúť ju na svetovú úroveň. Ako jeden z mála podobných záujmových skupín vo svete organizuje každoročne školenia posudzovateľov, ktoré sú prístupné aj nečlenom.

Ivan Vyslúžil – šampión živorodiek

Je mi veľkým potešením predstaviť vám úspešného chovateľa a zároveň si dovolím tvrdiť aj šampióna medzi chovateľmi živorodých rýb. Ivan kedysi choval poštové holuby, kde mimochodom rovnako mal úspechy, neskôr bol nútený presedlať na niečo „bytovejšie“. Páčili sa mu „červené rybičky“, zaumienil si teda  predovšetkým plát a mečoviek. Roky sa zaoberal intenzívne prísavníkmi. Rukami mu prešli a prechádzajú pancierníky, , karasy, občas aj africké , raky a mnohé iné akváriové živočíchy. Množstvo rastlín, predovšetkým echinodory, kryptokoryny, aponogetony sú jeho doménou. Známy je aj pestovaním Echinodorus horizontalis, resp. alternatér, barklaye, lekien, Aponogetonu ulvaceus. V prípade, že ste mali to šťastie a vošli ste k nemu vtedy, keď mu kvitlo Crinum calamistratum, pokojne ste mohli vďaka vôni zaváhať, či ste nevošli do kvetinárstva :-). Ivan je však šampión v živorodých rybách. Často si ho doberám, že kovy ktoré zbiera sú ťažké a zaberajú mu veľa miesta. Pravidelne sa vysoko umiestňuje v rámci ME Poecilia reticulata. A v rámci ME pre kategóriu Xipho-Molly je pravidelne na pomyselných stupňoch víťazov. Ivanove platy a lýrové mečovky sú špičkové. V rámci Slovenska je z dlhodobého hľadiska pre živorodky najúspešnejší súťažiaci – ozajstný šampión.

Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo  mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho  je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.

Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.

Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v  pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi.  je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté  boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.

Poecilia reticulata – pávie očko –  (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na  farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes  nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene  nie je vhodná. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé  sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.


Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013

Akvaristické výstavy

Teraristické výstavy

Akvaristické burzy

Teraristické burzy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34600

Keď sme si zaobstarali akvárium, je treba sa oňho starať. Nie je to komplet, ktorý sa raz pripraví a potom existuje sám. Každé akvárium potrebuje od človeka určité vstupy – energiu, ktorú je nutné vynaložiť na zachovanie života v ňom. Niektoré zásahy sú nutné z hľadiska funkcie, niektoré sú viac-menej estetické. Medzi vybavenie na údržbu by som zaradil: sieťky, hadice, hadičky, drôtenku, odkaľovací zvon, vedrá, nožnice. Vodu je treba z času načas vymeniť. Akvárium totiž nedokáže zabezpečiť celý kolobeh látok, niektoré musia byť z neho odoberané, iné pridávané. Nie je tomu ako v prírode, kde je vo vodných tokoch, jazerách a moriach neustály prietok, ktorý prináša nové živiny, a spracované odnáša. Existujú síce aj prietokové komplexy, ale nie sú bežné a nedosahujú samozrejme prirodzené rozmery. V takom prípade môžeme hovoriť o eliminácii pravidelných výmen vody. Dá sa to nazvať kontinuálnou výmenou vody. Vráťme sa však do bežného stavu. Ako často treba vymieňať a aké množstvo závisí od veľmi veľa faktorov. Ak mám na mysli bežné akvárium radové akvaristu, bežná výmena by nemala presiahnuť tretinu objemu nádrže. Voda sa vymieňa za vodu čistú, prípadne upravenú – napr. osmózou. V prípade ak vám voda pení, voda je špinavá alebo organicky silne znečistená. Čistá voda nepení. Penenie sa môže až pri filtrácii.

Farba vody v akváriu by mala byť hnedožltá až zelená. Aj číra priezračná čistá voda je niekedy znakom vysokého obsahu škodlivých dusitanov. Sklo sa vplyvom osvetlenia a denného svetla zariasi. Je možné, že vám ho prísavníky, slimáky „čistia“, napriek tomu je sklá nutné očistiť. Napr. drsnejšou hubkou na riad, bankomatovou kartou alebo mäkkou drôtenkou. Vždy dajme dozor nato, aby sa nám do týchto nástrojov nedostal substrát z dna. Pretože aj malé zrnko štrku dokáže účinne doškrabať sklo. Magnetickú škrabka a žiletka majú nevýhodou v tom, že sklo ľahko doškriabu. Vodný kameň sa ľahko odstráni mäkká drôtenka. Ak chceme a môžeme použiť chémiu, tak sa hodí kyselina fosforečná prípadne ocot. Silnejšie kyseliny sú príliš silné pre naše ruky. Napr. pomocou handričky. Aj vtedy pomôže abrazívna drôtenka. Krycie sklo sa rovnako ľahko čistí drôtenkou. Čelné sklo spredu odporúčam čistiť čistou vodou dvoma handrami – jednou na mokré a druhovu na suché čistenie – leštenie.

Vnútorné filtre je potrebné čistiť pomerne často. Ako často, závisí od mnohých faktorov. Každý akvarista sa musí naučiť odhadnúť správny čas, ale dá sa povedať, že priemerná doba by v normálnom spoločenskom akváriu, ktoré nie je prerybnené mohla, činiť 1 týždeň. V prípade, že filter nasal do seba toľko častíc, že je doslova nasatý na trubku v ňom, je ho treba ihneď vyčistiť. Pozor, pretože filter dokážu upchať aj vežovky malajské. Raz za čas je nutné vyčistiť aj lopatky čerpadla, celé zariadenie filtra premyť pod vodou, vykefovať, vyrajbať jednotlivé časti. Filtračný molitan vnútorného filtra je lepšie neumývať pod tečúcou vodou vodovodnej siete, ale vo vode, ktorú predtým zlejem z nádrže. Vodovodná voda by mohla ublížiť baktériám, ktoré sú v molitane. Pokiaľ umyjeme filtračnú náplň vodou z akvária, prípadne vodou neobsahujúcou nežiaduce plyny, zachováme filter funkčný. V inom prípade sa baktérie v ňom zdecimujú. Pokiaľ dávate do akvária nový molitan, trochu ho zašpiňte pomocou inej vložky z už zabehaného filtra, alebo ho aspoň napustite vodou zo staršieho akvária. V prípade vonkajšieho filtra stačí filtračný molitan menej často. Na začiatku častejšie, neskôr občas. Rovnako aj filtračnú vatu a ostatné časti filtra. Vonkajší filter je výhodný z hľadiska údržby, po jeho zakúpení je nutné sa oň viac starať, ale nie sú ojedinelé prípady, kedy akvarista čistil molitan po roku a všetko bolo v poriadku. Optimálna veľkosť všetkých filtrov a ich zložiek závisí od záťaže nádrže, jej veľkosti. O ohrievač sa netreba osobitne starať, akurát by som ho raz začas očistil od rias, napr. mäkkou drôtenkou.

V prípade, že vodu vymieňame, odkaľujeme, je vhodnejšie ohrievač odpojiť elektrickú sieť, najmä ak vymieňame väčšie množstvo. V takom prípade sa môže stať, že časť ohrievača (najmä so silnejším príkonom) je silne rozpálená a po doplnení obyčajne studenšej vody môže prasknúť. To či je odkaľovanie nutné je individuálne. Záleží od množstva rýb, ich charakteru, filtrácie, vzduchovania a spotreby rastlín. Ak sa vám detritrozkladajúce sa exkrementy rýb a nespotrebovaného krmiva rozmáha, pristúpte k odkaľovaniu. Sú na to určené zvony, ktoré sú na zakončené širším hrdlom, ktoré vedie to užšej časti, na ktorú, alebo do ktorej sa vkladá hadica. Prípadne môžete odkaliť akvárium aj samotnou hadicou, ale obyčajne je to dosť nepraktické, pretože hrubšou hadicou vtiahnete aj štrk a piesok, a menšou hadicou zase operácia trvá neúmerne dlho. Samotný detrit je samozrejme do určitej miery žiaduci, za predpokladu, že pestujeme rastliny. Pretože rastliny detrit spotrebúvajú a menia ho na rastlinnú hmotu – je to vlastne ich potrava. Ak máme v nádrži čierne stmavnuté plocha dna, je už detrit v deficite kyslíka a dávno sme ho mali odkaliť. Ak vám dobre rastú vodné rastliny, je nutné ich z času na čas preriediť. Prípadne očistiť od rias – mechanicky, presadiť, inak zoradiť. Rastliny sa zastrihávajú. Ak napr. chceme vytvoriť koberec z vodných rastlín, je dobré na začiatku strihať viac. Hnilé, zažltnuté listy je treba z akvária odstraňovať. Menšie rastliny je dobré sadiť pinzetami. Pri zastrihávaní odporúčam ostré nožničky. Pri koreňoch odstrihnite radšej viac, staré korene aj tak najskôr zhnijú a samotný tento proces hnitia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

Hits: 48564

Krmivo je veľmi dôležité, závisí od neho zdravie rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii. Samozrejme, kŕmiť treba špecificky, podľa druhu. Pre niektoré druhy je jedna potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá:  neprekrmovať, pestro kŕmiť. Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva:  suché, mrazené a živé. Ryby si dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu. Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšej ryby. Nie sú ojedinelé prípady, kedy ryba vydržala bez zásahu človeka aj 3 mesiace. Ak máte normálne fungujúcu nádrž a nechováte nejaké dravé, resp. problémové druhy, nelámte si príliš hlavu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprítomnosti trvajúcej tri – štyri týždne. Aj v tomto prípade platí, menej je niekedy viac. V prípade kŕmenia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú – môže sa nám stať, že ryby odmietajú krmivo. Dôvody môžu byť rôzne, ak však toto krmivo je pre naše ryby vhodné, majte trpezlivosť. Výživa rýb má byť pestrá, odporúčam meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú. Kŕmenie tučnou stravou neodporúčam, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou, spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou. Ryby si na svoju potravu zvykajú. Niektoré krmivo im chutí okamžite, na iné sa musia naučiť. Menej skúsení akvaristi majú radšej, keď potrava pláva na hladine, skúsenejší majú radšej potravu, ktorá skôr padá na dno. Ideálne je, ak niektorá potrava sa drží krátko na hladine a neskôr padne a iná padá na dno hneď. Ak dochádza v akváriu ku prekrmovaniu, tak treba vedieť, že aj tá najlepšie pripravená potrava sa začne časom rozkladať. To prináša množstvo nevýhod – zakalenie vody, nedostatok kyslíka, v extrémnych prípadoch plesnivenie potravy. Kŕmme v malých dávkach. Len toľko, koľko dokážu ryby behom piatich minút spotrebovať. Dospelé ryby sa obyčajne kŕmia 2 krát denne. Platí rovnaká zásada ako u človeka, je vhodné kŕmiť menej, ale viackrát denne, ako viac a menej často. Plôdik rýb je nutné kŕmiť aj päťkrát za deň, pretože ich metabolizmus pracuje veľmi rýchlo a ich tráviaca sústava nedokáže prijať väčšie množstvo potravy. Ak by sme tak neučinili, vystavujeme sa tým veľkému riziku vyhladovania. Všeobecne sa dá povedať, že uprednostniť by sme mali krmivo, ktoré má nízky obsah tukov a popola (nerozlíšených častí) a vyšší obsah bielkovín a sacharidov. Esenciálne aminokyseliny rýb: fenylalanín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, methionín, tryptofán, valin, arginín, threonín [1]. V strave rýb by mali byť zastúpené tieto lipidy: triglyceridy, fosfolipidy a voskové estery [1]. Pre samotný spôsob podávania potravy existujú niektoré zaujímavé nápady. Raz som bol svedkom rozhovoru, medzi dvoma chovateľmi. Jeden sa pýtal druhého: „Čím kŕmiš ryby?“ A on odpovedal: „Rukou.“ Tohto by som sa držal, aj keď predchádzajúci dialóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmivo, ktoré má mechanizmus, pri ktorom neprichádzate do fyzického kontaktu so samotným krmivom. Granule vám takým zaujímavým mechanizmom spadnú do vody – netreba ich rukou vyberať. Obmedzuje sa tým možnosť nákazy. Osobne to považujem trochu za prehnané a reklamný ťahák. Existuje aj možnosť použitia krmítok. Existujú rôzne typy. Obzvlášť zaujímavá je možnosť použitia automatického krmítka. Dá sa kúpiť, alebo vyrobiť. Nadobúda význam pri vašej neprítomnosti.

Suché krmivo

Spôsob úpravy suchého krmiva je rôzny. Veľmi častá je úprava do vločiek, granúl, alebo peliet, tabliet. Vločky dokážu prijať prakticky všetky ryby. Granule sú hrubšie pripravené krmivo, ktoré má rôznu veľkosť. Vločky skôr plávajú na hladine, granule padajú na dno: Pelety sa držia dlhší čas na hladine, ale potom spadnú na dno. Tablety padnú na dno, alebo sa prilepia na substrát. Krmivo sa pripravuj napr. lyofilizáciou, kedy je obyčajne vo forme kociek, z ktorých ho treba trhať. Lyofilizácia je spôsob úpravy potravy veľmi nízkou teplotou – je to sušenie mrazom. Forma môže byť aj prášková (napr. pre poter). Často sa lyofilizuje živé krmivo: cyklop, dafnie, artémia, gammarusy. Niektoré druhy krmiva sú tzv. extrudované, to znamená, že väzby boli v tomto krmive sú narušené, čiže skrátené. Extrudované krmivo je energeticky účinnejšie – tohto krmiva je možné podávať menej. Pretože ryby vydajú menej energie na jeho strávenie. Percentuálne zastúpenie jednotlivých základných zložiek výživy je podobne ako u potravín deklarované na obaloch jednotlivých predávaných krmív – obsah tukov (lipidov), cukrov (sacharidov) a bielkovín (proteínov). Je možné, že niekde je uvedený aj obsah vitamínov, ale skôr len kvalitatívne – bez číselného vyjadrenia, rovnako stopové prvky. Mal by sa uvádzaž sa aj obsah popola – t.j. nerozlíšených častí. Niekde je uvedená vláknina, prípadne balastné látky. Čím je obsah popola nižší tým lepšie. Ak potrebujete výživnejšiu stravu, vyberte si krmivo s vyšším obsahom bielkovín. Naopak ak je vhodná strava, ktorej sa podáva viac a mala by byť ťažšie stráviteľná, vyberte si vysoký obsah balastných látok, resp. vlákniny. V sušenej forme sa pripravuje napr. cyklop, dafnia, odslupkovaná artémia, spirulina, nitenky atď. Suché krmivá vo všeobecnosti obsahujú často tieto zložky: rybia múčka, filé, sušené hovädzie srdce, strúhanka, ovos, vaječný žĺtok. Dobré krmivo je napr. Spirulina, odslupkovaná artémia, Chlorela. Kto kŕmi pstruhový krmivom, musí rátať s vyšším obsahom tuku.

„Náhradné“ krmivo

Ako náhradu prirodzených zdrojov krmiva je možné použiť bežne dostupný sortiment potravín. Veľa druhov rýb s nadšením prijíma hrach. Odstráňte hornú slupku, roztlačte trochu (podľa druhu rýb) a môžete „servírovať“. Najmä pre vyliahnutý poter sa často používa v prvých dňoch uvarený vaječný žĺtok. Dajte pozor na rozklad tohto materiálu, pretože táto veľmi čistá bielkovina sa rozkladá v krátkom čase. No ani vaječný bielok zrejme neostane rybami nepovšimnutý. Namočené, nabobtnalé ovsené vločky, alebo krúpy prijímajú niektoré väčšie druhy rýb, podobne čiastočne uvarené zemiaky. Menej vhodné je ovocie. Spestrením je zelenina: uhorka (napr. pre prísavníky, alebo cichlidy), melón, mrkva, špenát (aj čerstvý, aj mrazený mixovaný), mangold, šalát, cukina, dyňa, kapusta, kaleráb, brokolica, kel, čínska kapusta, atď. Vhodná je aj napr. žihľava. Žihľavu sparím zaliatím vriacou vodou, následne nasekám a dám zmraziť. Ako krmivo možno použiť aj cestoviny ako špagety, kolienka a pod.. Ryby prijímajú aj ryžu (všetko samozrejme varené v čistej vode bez soli). Ak navaríme väčšie množstvo, čo nám ostane po skŕmení uchovávame v mrazničke. Aj pre vyfarbenie rýb je veľmi vhodná sladká paprika. Niektorí chovatelia si vyrábajú zmesi rôzneho zloženia, ktoré premiešajú a udržiavajú v mraze. Zabezpečia si tým okrem iného pestré zloženie potravy.

Mrazené krmivo

Mrazené krmivo poskytuje hodnotný zdroj výživy. Dá sa kúpiť v chovateľských obchodoch, prípadne zaobstarať vlastnými silami nachytaním a následným zmrazením, alebo kúpením v živej forme a následným zmrazením. Mrazenú potravu je vhodné dávkovať po menších častiach, aj kvôli tomu, aby sa rýchlo roztopila vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vezmeme väčší kus mrazenej potravy, namočíme ho do akvária. Nikdy som mrazenú potravu nedával vopred rozmraziť, neviem si to ani reálne predstaviť, akoby som kŕmil v chovni, kde je sto nádrží, takýmto spôsobom. Na trhu sa vyskytujú napr. tieto typy mrazenej potravy:

  • patentky – larvy pakomára Chironomus plumosus – veľmi obľúbená potrava takmer všetkých rýb. Kombinujú sa niekedy s astaxantínom.
  • cyklop – veľmi vhodná výživná potrava pre všetky druhy rýb,
  • dafnie – menej výživná potrava, ktorá obsahuje veľa vody,
  • moina – drobná výživná dafnia, ktorá obsahuje v telách menej vody,
  • vírnik – drobný živočích,
  • koretryChaoborus plumicornis – hodnotné krmivo, ktoré sa dá efektívne nachytať aj v zime,
  • čierna larva komára piskľavého – Culex pipiens – potrava, ktorá sa kvalitatívne veľmi podobá na potravu prirodzenú pre ryby v ich pôvodnom prostredí v prírode,
  • sladkovodná žiabronôžka – ide o druh z nášho mierneho pásma, dorastajúci 1 cm,
  • artémia – mrazená forma morskej Artemia salina,
  • nitenkyTubifex – nitenky neodporúčam kupovať mrazené. Nikdy som nepočul o mrazených nitenkách z obchodu, ktoré by nepripomínali blato. Nitenky je vhodné kúpiť živé, niečo hneď skŕmiť a potom vo svojej mrazničke zamraziť – potom budú nitenky v akceptovateľnej mrazenej podobe.
  • hovädzie srdce – výživná potrava vhodná napr. pre niektoré veľké americké cichlidy,
  • filé – mixované mäso rýb – vhodné krmivo najmä pre dravé ryby,
  • gammarusOrchestia gamacellus je vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • rybie mäso – krmivo pre dravé druhy rýb. v predaji sú aj mrazené morské ryby využiteľné zrejme pre morskú akvaristiku,
  • krevetyLeander adsperus – vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • mysisMysis relicta je malý kôrovec,
  • morské riasy, spirulina, mäso z mušlí, rôzne zmesi – nepreberné množstvo druhov mrazených krmív, ktoré sa postupne stále viac spestrujú.

Živé krmivo

Tento typ krmiva je veľmi vhodný pre ryby, pretože je to potrava, ktorá je podobná potrave, ktorú ryby prijímajú v prírode. Máme možnosť si ju chytiť v prírode, alebo si ju dochovať. Má vysoký obsah vitamínov, je pre naše ryby zdravá. Argumenty o nákaze u mňa stoja na hlinených nohách. Riziko vždy existuje, ale na výžive je postavený úspešný život našich rýb. Živá strava je nenahraditeľná. Z nakazenej lokality určite žiadny rozumný akvarista nebude získavať potravu a menšiu infekciu musia byť schopné ryby potlačiť. Práve tým, že sú dobre živené. Živá potrava navyše núti výraznejšie ryby ku zmene správania, keďže sa potrava aktívne pohybuje. O živé krmivo sa treba starať viac ako o ryby. O mnohých živých krmivách mám samostatné články.

  • Patentky – larva pakomára Chironomus spp. – viacerých príbuzných druhov, napr. Chironomus plumosus je ostro červenej farby. Takmer všetky ryby patentku radi prijímajú. Patentky sa v hojnom množstve vyskytujú v chladnej vode.
  • Koretry. Ak chytáme dafnie, cyklopy, ľahko sa nám môže stať, že nám do sita zablúdi aj koretra – larva pakomára Chaoborus plumicornis (Corethra plumicornis). Najmä v chladnejších mesiacoch sa v sitách akvaristov vyskytuje častejšie. Žije aj vo veľmi studenej vode, pod hrubou vrstvou ľadu cez zimu. Koretra je priehľadná, povedal by som sklovitá. Premiestňuje sa pohybom podobným zmršťovaniu. Je dravá, takže pri menších rybách nesmieme prehnať jej množstvo, ktoré rybám poskytneme. Považuje sa za veľmi hodnotné krmivo, v ponuke je aj v mrazenej forme.
  • Gammarus Orchestia gammacellus je živočích vyskytujúci sa vo vode, bežne je známy aj pod názvom krivák (nesprávne ráčik). Patrí medzi podrad Gamaridea – kriváky, rad Amphipoda – rôznonôžky, nadrad Peracarida, podtriedu Malacostraca, triedu Crustacea. Patrí medzi kôrovce.
  • Dážďovky – Lumbricidae. Vhodné sú menšie druhy – Eisenia, Allolobophora, napr. pre väčšie druhy cichlíd, v prípade konzumovateľnosti aj najbežnejší druh Lumbricus terrestris. Vhodné však je, podobne ako u Tubifexov, aby sa dážďovkám vyprázdnila pred požitím rybami tráviaca sústava. Zaujímavé je, že práve dážďovky sú z hľadiska obsahu komplexným krmivom – obsahujú totiž všetky látky potrebné pre zdarný chov rýb. Dážďovky využívajú aj záhradkári na spracovanie organického odpadu pri tvorbe kompostu. Ak chcete skúsiť aj vy chovať dážďovky, tak to môžete skúsiť. Do nejakej nádoby dajme napr. staré lístie, ktoré prekryjeme hlinou, pridáme zopár jedincov – násadu a udržujeme vlhkosť. Aby bolo dostatok potravy pre dážďovky, pridávame čas od času hnijúce drevo, kuchynské odpadky, záhradný odpad, prípadne opäť listy stromov. Ja som veľmi pasívne skúšal dážďovky chovať, prakticky som nedosiahol žiadny akceptovateľný výsledok
  • Hmyz. Zástupcovia neprebernej tejto triedy článkonožcov sú zdrojom viacerých druhov krmiva vhodného pre akvaristov. Hmyz je najviac prehliadaný zdroj výživy, pričom v prírode ryby bežne hmyz lovia. Mal by tvoriť 5 % potravy. Mnohé sú prirodzenou potravou rýb v ich domovine, napr. šidláAnisoptera, vážkyOdonata, chrobáky Coleoptera. Najmä tzv. múčne červy, čo je zástupca podradu Polyphaga, čeľade Tenebrionidae Tenebrio molitor. Svoj význam majú z hľadiska chovateľstva hlavne v teraristike, no akvaristi ich môžu využiť, najmä kým je ich pokožka ešte mäkká. Muchy Brachycera – kedysi sa larvy múch bežne používali, švábyBlattodea. Tri čeľade rovnokrídlovcov Orthoptera: svrčky – Gryllidae, koníky – Acrididae, kobylky – Tettigoniidae, voškyAphidoidea, pakobylkyPhasmatodea, motýle – Lepidoptera, vidlonôžkyMysisdacea – napr. Mysis relicta, pošvatky – Plecoptera, potočníky – Trichoptera, podenkyEphemeroptera, komáre – Nematocera, mrave – Formicidae z triedy blanokrídlovcov – Hymenoptera – dospelce konzumujú radi iba niektoré ryby.Pred chytaním, zbieraním kukiel veľkého množstva by som chcel odradiť, nechajte prosím radšej mravce žiť.
  • Článkonožce. Napr. chvostoskokyCollembola (častý hosť našich kvetináčov – prejavujú sa skákavým pohybom): napr. Hydropodura aquatica, Isotoma, Smithurus viridis, krill – Carnela – drobné kôrovce.
  • Komár – Culex pipiens je komár piskľavý. Vyskytuje sa hojne najmä v nížinných oblastiach v lužných lesoch, pravdepodobne ho všetci dobre poznáme. Larva tohto komára je vhodná pre ryby. Chovatelia gupiek ňou kŕmia samičky pred pôrodom. V mrazenej forme je v ponuke obyčajne pod názvom čierna larva. Ak ich nachytáme živé, mali by sme dbať, aby ryby stačili požrať celú dávku, pretože metamorfóza tohto tvora je pomerne rýchla. V opačnom prípade sa nám môžu vykukliť dospelé imága, ktoré sú hladné po našej teplej krvi. Neviem či vám potom bude stačiť povedať „Baby nebláznite? ;-)“. Ak to neviete, štípu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmivo sa dá použiť aj poter (plôdik), prípadne menšie ryby. Dá sa zhruba povedať, že veľkosť oka určuje veľkosť koristi. Ryba rybu zožerie bez problémov, ak je výška koristi menšia ako veľkosť oka dravca. Dravé ryby obyčajne napádajú svoju korisť určitým spôsobom – niektoré útočia spredu, iné zozadu, resp. útočia na hlavu, alebo od chvosta. Ak pristúpime k tomu, že kŕmime takouto potravou, musíme rátať s tým, že v našich jedincoch sa prebudí ešte viac túžba po rybe a častokrát aj po vlastných potomkoch. Aj neživé rybie filé, rybie mäso, hovädzie srdce napomáha týmto chúťkam. Ako mäso sa hodí viac uvarené chudé kuracie a už vyššie spomínané hovädzie srdce. Chytať drobné ryby v rybníkoch, jazierkach a vodných tokoch nie je povolené, a je to aj rizikové z hľadiska zavlečenia chorôb. Napokon tam kde v prírode žijú ryby nie je vhodné odtiaľ nosiť živý materiál, kvôli oveľa vyššej možnosti prenosu choroboplodných zárodkov. Ak chceme, prípadne musíme mať zdroj rýb na skŕmenie, hodia sa na tento účel napr. niektoré živorodky: gupky, mečovky, platy, blackmolly, prípadne niektoré ikernačky: dánia, ale aj skaláre, guramy. Nádrž o 20 samiciach gupky Poecilia reticulata s 5 – 10 samcami bohato stačí pre jedno priemerné akvárium v byte – je zárukou, pri zachovaní určitých pravidiel, neustáleho prísunu živej potravy pre bežné akvárium.
  • Ako krmivo sa hodia aj červy húb (aj jedovatých). Nemožno zabudnúť ani na vodné slimáky, ktoré sú pre niektoré taxóny spestrením menu. Napr. pre väčšie cichlidy, štvorzubce.

Larvy opisovaných živočíchov žijú v rôznych prostrediach, v zemi, pod kôrou stromov, vo vode. Dospelé imága hmyzu sa chytajú do sietí najlepšie na lúkach s nepokosenou trávou.

Literatúra [1] Dominique Bureau – http://www.malawicichlidhomepage.com/aquainfo/nutrition.html

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Rupice

Hits: 11523

Taxonomicky ide o čeľaď Enchytraeidae – muchárky, druh Enchytraeus albidus, ktorý žije v Európe. Slovenský názov pre rupice je aj muchárky, česky roupice. Taxonomicky ide o rovnaký rod Enchytreus ako je aj grindal. Rupice sú pôdne dekompozitory (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, ovsené vločky, varenú zeleninu, cestoviny, strúhanku, piškóty. Po nasadení násady sa behom dvoch mesiacov rozmnoží. Je vhodné mať viacero násad. Ak vám začne potrava plesnivieť, odstráňte ju. Ak sa nám vyskytnú roztoče v násade, použite kontaktný insekticíd Frontline. Optimálna teplota chovu je 16°C, pod 2°C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24°C kapú. Preto na ich chov je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Rupice

Rupice

Use Facebook to Comment on this Post