Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Lesnica je krásne miesto na Zamagurí

Hits: 2854

Ráno v Lesnici začí hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína . Z hôr sa vynárajú ostré , ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad , akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný : zelené , žlté a , ktoré sa roztrúsili po úbočiach. je krajina kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, ž sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese , pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou je archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi z Toporca založili ť obce, ktorá sa dodnes nazýva . Popri nej existovala v 15. storočí už aj . V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní , ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou () a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská architektúra – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od až po obec Lesnica (11 km), druhá variant z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské skaly“ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – ) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá fauna a flóra v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z Prielomu Dunajca do Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a , ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé Zamagurie. Krajina poskytuje na Pieniny zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré , zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská a . Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné tradičného hospodárenia, drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).


Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern , in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled ( Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to . Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Spiš Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).


Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w doliny i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).



TOP


Panorámy


Lesnica s hmlou


Lesnica a Vysoké Tatry


Lesnica a Rabštín


Lesnica

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Orava, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Spálená dolina

Hits: 2825

je vrch v Roháčoch, ležiaci hlavnom hrebeni Západných Tatier. Po strmých svahoch vedú dva vedúce do Spálenej a Hlbokej (mapy.cz). je ľadovcové údolie dlhé približne 3 km. Dnes hornú ť doliny tvoria , alebo nesúvislé trávnaté . V zime tu často padajú , ktoré niekedy končia až v dolných častiach údolia. Stredná časť doliny má miernejší charakter so zbytkami ľadovcových én a žulovými sutinami. Niektoré sú obrovité. Dolina je turisticky obľúbená, je á, malebná a pritom celkom ľahko dosiahnuteľná. Vedie cez ňu trasa na Adamcuľu, do Baníkovského sedla a ku Roháčskym plesám (egeon.cz). Dolina končí skalnatým prahom nad Roháčskou dolinou, cez ktorý padá Roháčsky vodopád (turistika.cz).  Spálená dolina odbočuje z Roháčskej doliny smerom na juhozápad. Preteká ňou , ktorý v dolnej časti doliny vytvára Roháčsky vodopád (Wikipedia).


Spálená is a peak in the range, located on the main ridge of the Western Tatras. Two avalanche gullies descend the steep slopes, leading into the Spálená and Hlboká valleys (.cz). Spálená Valley is a glacial valley approximately 3 km long. Today, the upper part of the valley is composed of scree or scattered grass communities. In , avalanches often occur, sometimes reaching the lower parts of the valley. The middle section of the valley has a gentler character with remnants of glacial moraines and scree. Some boulders are enormous. The valley is popular with tourists; is wild, picturesque, and relatively easy to reach. A trail runs through it to , Baníkovské Saddle, and Roháč Lakes (egeon.cz). The valley ends with a rocky threshold above Roháče Valley, over which Roháče Waterfall cascades (.cz). Spálená Valley branches off from Roháče Valley to the southwest. Spálený Creek flows through it, creating the Roháče Waterfall in the lower part of the valley ().


Spálená to szczyt w paśmie Roháče, położony na głównym grzbiecie Tatr Zachodnich. Po stromych stokach opadają dwa lawinowe żleby, prowadzące do Doliny Spálená i Doliny Hlboká (). Dolina Spálená to lodowcowa dolina o długości około 3 km. Obecnie górna część doliny składa się z rumowisk lub rozproszonych trawiastych zbiorowisk. Zimą często schodzą tu lawiny, które czasami docierają do dolnych partii doliny. Środkowa część doliny ma łagodniejszy charakter z pozostałościami moren lodowcowych i granitowymi rumowiskami. Niektóre głazy są ogromne. Dolina jest popularna wśród turystów; jest dzika, malownicza i stosunkowo łatwo dostępna. Przez nią przebiega szlak na Adamculę, do Przełęczy Baníkovské i nad Stawy Roháče (egeon.cz). Dolina kończy się skalnym progiem nad Doliną Roháče, przez który opada Wodospad Roháče (turistika.cz). Dolina Spálená odgałęzia się od Doliny Roháče w kierunku południowo-zachodnim. Przepływa przez nią potok Spálený, który w dolnej części doliny tworzy Wodospad Roháče (Wikipedia).


 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Orava, Hory, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Smutná dolina

Hits: 2360

 leží v závere Roháčskej doliny. Vedie ňou turistický chodník od Ťatliakovho jazera cez Smutné sedlo až do Žiaru. Spadajú do nej strmé severné  Plačlivého (Wikipedia). Pomenovanie tejto vzniklo základe jej vyprahnutosti a nedostatku zelene kvôli absencii potoka (Oskar Mažgút). Rastie tu , ktorá sa nachádza na Slovensku len v Smutnej a Hlbokej doline (cezhory.sk). Na západnej strane doliny je vyvýšená plošina , na ktorej sa nachádzajú Roháčske plesá. Záver doliny tvorí ľadovcový kotol, lemovaný vrcholmi , a Ostrý (mistopis.eu). Na spodnej strane sa nachádzajú veľké (treking.cz). Smutná dolina je súťou -u (mistopis.eu).


Smutná dolina is located at the end of . A tourist trail leads through from Ťatliakovo Lake via Smutné saddle all the way to . The steep northern walls of Plačlivé descend into it (). The name of this valley originates from its barrenness and lack of greenery due to the absence of a stream ( Mažgút). Alpine toadflax grows here, which is found in only in Smutná and Hlboká valleys (cezhory.sk). On the western side of the valley is the elevated plateau of Predné Zelené, where the Roháč lakes are located. The end of the valley forms a glacial cirque, bordered by the peaks of Tri kopy, Plačlivé, and (mistopis.eu). At the lower side, there are large scree fields (.cz). Smutná dolina is part of TANAP (mistopis.eu).


Smutná dolina znajduje się na końcu Roháčskej doliny. Prowadzi przez nią szlak turystyczny od jeziora Ťatliakovo przez Smutné saddle aż do Žiaru. Do niej opadają strome północne ściany Plačlivého (Wikipedia). Nazwa tej doliny pochodzi od jej jałowości i braku zieleni z powodu braku strumienia (Oskar Mažgút). Rośnie tu lnica alpejska, która w Słowacji występuje tylko w dolinach Smutná i Hlboká (cezhory.sk). Po zachodniej stronie doliny znajduje się wyniesiony płaskowyż Predné Zelené, na którym znajdują się jeziora . Koniec doliny tworzy kocioł lodowcowy, otoczony szczytami Tri kopy, Plačlivé i Ostrý Roháč (mistopis.eu). Na dolnej stronie znajdują się duże pola piargów (treking.cz). Smutná dolina jest częścią TANAP (mistopis.eu).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Gemer, Vodopády, Skaly, Biotopy, Fotografie, Doliny

Zádielská tiesňava

Hits: 2962

Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka () (Wikipedia), . Je najhlbšou tiesňavou Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V č meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná . Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná  Zádielskej je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa). 

ťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov . V hornej časti je , ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej homole. V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je . Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – . Najväčšou je (Wikipedia).


Zádielska Gorge is situated between the karst plateaus of Horný vrch and Zádielska planina. was carved by the Blatnica River (Blatný potok) () and Chotárny potok. It is the deepest gorge in . It is best observed from the Zádielska viewpoint on Krkavčie (Slovak Karst) (slovensky-.eu). During meteorological-hydrological extremes, the Blatnica transforms into a powerful river with tremendous erosive energy. In the period between May and June 2010, the region was hit by a millennium flood. The gorge is 400 meters deep and 2 kilometers long (Wikipedia). Since 1954, it has been a National Nature Reserve (enviroportal.sk). The unique vegetation of Zádielska Gorge is a result of the border location between the Slovak Karst and the Slovak Ore Mountains (Information board).

The gorge includes a 105-meter-high conical formation, a needle named „Cukrová homoľa“ due to its shape. In the upper part, there is a smaller sugar cone called Malá cukrová homoľa, reaching about 20% of the height of Cukrová homole. Zádielska Gorge is home to around 100 caves, with the most famous being the Kráľovská Cave. Even from several kilometers away, you can see (Sas-lyuk), whose entrance is in a massive rock wall known as Orlia . The largest cave is Tajná jaskyňa (Wikipedia).


A Zádielska szoros a Horný vrch és a Zádielska planina karsztos fennsíkok között fekszik. A Blatnica folyó (Blatný potok) (Wikipedia) és a Chotárny potok alakította ki. Ez a leghosszabb szoros Szlovákiában. A legjobban a Zádielska kilátóból látható a -n (szlovák karszt) (slovensky-kras.eu). Meteorológiai-hidrológiai extrémek idején a Blatnica erőteljes folyóvá változik hatalmas eróziós energiával. 2010 május és június fordulóján az régiót évezredes árvíz sújtotta. A szoros 400 méter mély és 2 kilométer hosszú (Wikipedia). 1954 óta Nemzeti Természetvédelmi Terület (enviroportal.sk). A Zádielska szoros egyedi növényzete a Szlovák Karszt és a Szlovák Érchegység határterületének következménye (Információs tábla).

A szoros része egy 105 méter magas kúp alakú formációnak, egy szikla tűnek, amit a „Cukrová homoľa“ névvel illettek a formájára. A felső részen található egy kisebb kúp, a Malá cukrová homoľa, ami kb. 20% -át teszi ki a Cukrová homolének. A Zádielska szoros körülbelül 100 barlangot tartalmaz, a legismertebb a Kráľovská Cave. Még néhány kilométerről is látható az Orlia diera (Sas-lyuk), melynek bejárata egy tömör sziklafalban található, Orlia bašta néven. A legnagyobb barlang a Tajná jaskyňa (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Skaly, Horné Považie, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Manínska tiesňava

Hits: 5647

Manínska úžina získala zákonnú ochranu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pomenovanie ako národná prírodná rezervácia. Vznikla epigeneticky zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového brala. Vznikla hlboká a úzka tiesňava (Jozef Cyprich). Postupné zarezávanie Manínskeho potoka rozdelilo manínske na Veľký a . Územie formovali fluviokrasové procesy, vďaka ktorým tu vznikli rôzne formy podzemného aj povrchového krasu. Na úbočiach Manínov je zdokumentovaných 40 jaskýň (Informačná tabuľa). Vírivý väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách a obrie , z ktorých najmohutnejšie sú v prvých vrátach. Vznikali skalné ú, ktoré nesú dnes tieto názvy: , Veža nad úžinou, , , Jašteričí hrebeň, Slnečné s Líščím kuloárom, , Stratené , Skala nad Rozprávkovou lúčkou, , Posledná. v skalách Manínov hlboké až 16 metrov vytvorili mnohé . Na severozápadnom úpätí vyviera niekoľko minerálnych prameňov. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Tiesňava je necelý kilometer a na niektorých miestach veľmi úzka. Najužšie miesto bolo v minulosti pre neprejazdné. V roku 1933 bola odstrelená časť  brala a bola vybudovaná asfaltka (Pajger).

Vlhká vysokých skalných stien umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočí v malej nadmorskej výške (Informačná tabuľa).  sú miestami 400 metrov vysoké. Zo strmých svahov je často zasypávané snehovými lavínami. sa v tônistých polohách pomaly topí, niekedy vydrží až do mája (pxcentrumpb.sk). Rastie tu napr. , , , alpinus, , , , Aconitum firmus subsp. moravicum, , . Z fauny je tu zastúpený napr.: Parnassius , , ,  (Jozef Cyprich). Vládnu tu rôzne – výslnné stanovištia poskytujú biotop pre . Vlhké tienisté miesta sú zasa priestorom pre horské chladnomilnejšie druhy (manin.sk).


The Manínska Gorge gained legal protection in 1967 and has been designated as the Manínska Tiesňava National Nature Reserve since 1994. formed through the epigenetic cutting of the Manínsky Creek into the limestone gate. This process gave rise to a deep and narrow gorge (Jozef Cyprich). The gradual incision of the Manínsky Creek divided the Manínsky Gate into Big and Small Manín. The territory was shaped by fluviokarst processes, creating various forms of underground and surface karst. There are documented 40 caves on the slopes of Manín (Information board). The swirling movement of larger fragments polished the walls, creating eddy kettles and giant pots, of which the most massive are found in the gates. Rock formations with names like Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené vež, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná were formed. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Several mineral springs emerge on the northwest slope. It is the narrowest gorge in , traversed by a road. In 1988, an educational trail was built through Manínská and , covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The gorge is less than a kilometer long and very narrow at some points. In the past, the narrowest section was impassable for vehicles. In 1933, a portion of the gate was blasted, and an asphalt road was constructed (Pajger).

The moist microclimate of the tall rock walls allows for the presence of mountain plant and animal species at a low elevation (Information board). The rocky walls reach heights of up to 400 meters. The valley floor is often covered by snow avalanches from steep slopes. Snow in shaded areas slowly melts, sometimes lasting until May (pxcentrumpb.sk). Plant species include slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, , Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. includes species such as , Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Various microclimatic conditions prevail here – sunny sites provide a habitat for thermophilic species, while moist shaded areas offer space for mountain cold-tolerant species (manin.sk).


Odkazy