2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Bratislavské mosty

Hits: 4608

Most SNP

Done­dáv­na sa po roku 1989 volal aj Nový most. Je to naj­väč­ší zave­se­ný most na sve­te s jed­ným pilie­rom a jed­nou záves­nou rovi­nou (Wiki­pe­dia). Bol posta­ve­ný v rokoch 1967 – 1972, je dlhý tak­mer 431 met­rov, širo­ký 21 a vyso­ký 95 met­rov, váži 7 537 ton. Pod­ľa pro­jek­tu inži­nie­rov Arpá­da Tesá­ra, Joze­fa Zva­ru a archi­tek­tov Joze­fa Lac­ka, Ladi­sla­va Kuš­ní­ra a Iva­na Sla­me­ňa. Kvô­li jeho výstav­be bola zbú­ra­ná znač­ná časť bra­ti­slav­ské­ho pod­hra­dia, syna­gó­ga, vrá­ta­ne his­to­ric­ky hod­not­ných čas­tí Vydri­ce. Podob­nú kon­štruk­ciu má aj men­ší Hain­bur­ský dunaj­ský most. Na hla­vi­ci pyló­nu vo výš­ke 85 met­rov sa nachá­dza reštau­rá­cia UFO a vyhliad­ko­vá plo­ši­na. Roč­ne UFO nav­ští­vi 200 tisíc náv­štev­ní­kov. V roku 2001 bol vyhlá­se­ný za stav­bu sto­ro­čia na Slo­ven­sku v kate­gó­rii most­né stav­by (wiki​pe​dia​.sk). Je posta­ve­ný nad rie­kou Dunaj.

Odka­zy

Most Laf­ran­co­ni

Most Laf­ran­co­ni je diaľ­nič­ný most cez Dunaj, kto­rý sta­va­li v rokoch 1985 – 1991. Má cel­ko­vú dĺž­ku 761 met­rov. Po oboch stra­nách sú láv­ky pre peších a cyk­lis­tov. Pôvod­ne sa mal volať Most Mlá­de­že, napo­kon názov zís­kal od nie­kdaj­šie­ho inter­ná­tu Laf­ran­co­ni, kto­rý stál pri ľavom bre­hu Duna­ja. Ten nie­sol meno talian­ske­ho archi­tek­ta Eneu Gra­zi­osa Lan­fran­co­ni­ho. Laf­ra­noc­ni je sko­mo­le­ni­na jeho mena. Lan­fran­co­ni mapo­val dunaj­skú vod­nú ces­tu a zaobe­ral sa aj ochra­nou pre povod­ňa­mi (wiki​pe​dia​.sk).

Most Apol­lo

Apol­lo je most, kto­rý sa pred­tým pra­cov­ne volal “Most Košic­ká”. Nachá­dza sa v Bra­ti­sla­ve medzi Prí­stav­ným mos­tomNovým mos­tom. Vnút­ri je naozaj zau­jí­ma­vý. Mies­ta­mi až koz­mic­ky. Pred­sa len pre nás väč­ši­nu, čo sa nepo­hy­bu­je­me den­ne v mos­toch, je to exo­tic­ké pro­stre­die. Iste­že je v ňom čas­to úzko, pries­to­ru v ňom nie je veľa.

Cyk­lo­most slo­bo­dy z Devín­skej Novej Vsi do Sch­loss­ho­fu

Cyk­lo­most slo­bo­dy má svo­ju zau­jí­ma­vú his­tó­riu. Verej­nosť ho pôvod­ne chce­la nazvať “Most Chuc­ka Nor­ri­sa”.

Most spl­nil nároč­né požia­dav­ky úze­mia. Prí­sne boli rakús­ke envi­ron­men­tál­ne požia­dav­ky, most je v chrá­ne­nom úze­mí. Tvo­rí ho extrém­ne nároč­ná, dopo­siaľ neove­re­ná oce­ľo­vá kon­štruk­cia. Pre­mos­ťu­je rie­ku Mora­va. Je posta­ve­ný v pôvod­nej tra­se baro­ko­vé­ho mos­ta (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Nemec­ky názov je Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. Otvo­re­ný bol 22.9.2012 (Wiki­pe­dia). Auto­rom návrhu bol Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). Za vlá­dy Márie Teré­zie, v roku 1771 sa po prvý krát posta­vil oblú­ko­vý kamen­ný most cez rie­ku. Neskôr bol viac­krát zni­če­ný a zno­vu obno­ve­ný (Wiki­pe­dia). V roku 1880 ho zni­či­li ľado­vé kry­hy a násled­ne už nebol opra­ve­ný (regi​on​-bsk​.sk). Pri prá­cach boli náj­de­né pozos­tat­ky pôvod­né­ho most­né­ho násy­pu a pôvod­né piló­ty (sme​.sk). Most vedie ponad tie­to his­to­ric­ké čas­ti. Most je vo výš­ke 21.5 met­ra na rie­kou Mora­va, hmot­nosť oce­ľo­vej kon­štruk­cie mos­ta je 593 ton (devin​skai​nak​.sk). Pyló­ny nesme­li sia­hať nad úro­veň lesa (sme​.sk).

His­to­ric­ká mapa zobra­zu­je pôvod­ný Most Márie Teré­zie, kto­rý od roku 1771 spá­jal Sch­loss­hofDevín­sku Novú Ves. Ten­to bol po maďar­skej revo­lú­cii, rakús­ko – prus­kej voj­ne a bom­bar­do­va­ní za 2. sve­to­vej voj­ny defi­ni­tív­ne vyra­de­ný z pre­vádz­ky v roku 1949. Pozos­tat­ky kamen­nej čas­ti mos­ta sú súčas­ťou mos­ta dodnes na rakús­kej stra­ne. Nový, Cyk­lo­most slo­bo­dy sa začal sta­vať 30.9.2011 a dosta­val sa 27.6.2012. Cel­ko­vá dĺž­ka mos­ta s nájaz­da­mi je 955 met­rov, dĺž­ka pre­mos­te­nia je 525 met­rov. Pre­vý­še­nie pro­stred­nej čas­ti mos­ta je 4 met­re, šír­ka mos­ta je 4 met­re (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Sta­rý most

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Spiš

Levoča – kráľovské mesto

Hits: 4992

Mes­to Levo­ča leží pod Levočs­ký­mi vrch­mi, vďa­ka svo­jej boha­tej minu­los­ti pat­rí medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá Slo­ven­ska (levo​ca​.sk). Maďar­sky Lőc­se, nemec­ky Leuts­chau, leží v nad­mor­skej výš­ke 570 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 64 km2 žije tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Levočs­ká doli­na, Levočs­ké lúky, Záva­da (Wiki­pe­dia).

Je to sta­ro­by­lé his­to­ric­ké mes­to s pek­ným cen­trom. Kráľov­ské mes­to Slo­ven­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levočs­ké námes­tie pat­rí medzi naj­väč­šie stre­do­ve­ké námes­tia na Slo­ven­sku (roy​al​-towns​.sk). Dnes v Levo­či žije asi 14500 oby­va­te­ľov. Od roku 2009 je mes­to zapí­sa­né na Zozna­me Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (levo​ca​.sk). 

Na mies­te dneš­né­ho mes­ta bolo už na pre­lo­me 11. – 12. sto­ro­čia viac osád, čo doka­zu­je kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša juho­vý­chod­ne od mes­ta, kto­rý bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. Dru­há osa­da bola tam, kde je dnes Košic­ká uli­ca (levo​ca​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1249, pod náz­vom Leucha (levo​ca​.sk). V 13. sto­ro­čí sa tu usa­dzu­jú nemec­kí kolo­nis­ti a v roku 1271 sa Levo­ča stá­va hlav­ným mes­tom pro­vin­cie spiš­ských Sasov (levo​ca​.sk). Hyb­nou silou mes­ta bol obchod. Obcho­do­va­lo sa s han­sov­ný­mi mes­ta­mi, s Kra­ko­vom, s Benát­ka­mi. Reme­sel­ní­ci pro­du­ko­va­li tovar pre celé Uhor­sko a aj Poľ­sko. Neskôr sa Levo­ča sta­la jed­ným z cen­tier rene­san­cie a huma­niz­mu v Uhor­sku (levo​ca​.sk). V roku 1474 nav­ští­vil mes­to Matej Kor­vín, v roku 1497 bra­tia Jage­lov­ci. V tla­čiar­ni bra­tov Bre­ue­rov­cov vyšiel Orbis Pic­tus Jana Amo­sa Komen­ské­ho v šty­roch jazy­koch. V dobe národ­né­ho obro­de­nia bola Levo­ča mies­tom pôso­be­nia štú­rov­cov (roy​al​-towns​.sk). V Levo­či pôso­bil Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, fyzik Albert Fuchs, hereč­ky Lucia Gaži­ová, Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia bol posta­ve­ný dneš­ný veľ­ký far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba star­šie­ho, apoš­to­la (levo​ca​.sk). Mimo­riad­ne cen­ný je jeho inte­ri­ér, kto­rý pred­sta­vu­je jedi­neč­né die­la stre­do­vé­ho sak­rál­ne­ho ume­nia. Nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný hlav­ný oltár svä­té­ho Jaku­ba je s výš­kou 18.6 met­ra naj­vyš­ším svoj­ho dru­hu na sve­te. Je z lipo­vé­ho dre­va v rokoch 1507 – 1517 v diel­ni Maj­stra Pav­la (levo​ca​.sk). Námes­tie lemu­je viac ako 50 meš­tian­skych a pat­ri­cij­ských domov, mno­hé sú pome­no­va­né pod­ľa býva­lých maji­te­ľoch (levo​ca​.sk).

V 14. až 15. sto­ro­čí sa mes­to sta­lo stre­do­európ­skym obchod­ným cen­trom (levo​ca​.sk). Mes­to hos­po­dár­sky i kul­túr­ne kul­mi­nu­je na pre­lo­me 15. a 16. sto­ro­čia (levo​ca​.sk). Levočs­ké lýce­um sa sta­lo význam­ným cen­trom slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia štú­rov­cov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na his­to­ric­kom námes­tí je viac ako 50 gotic­kých, rene­sanč­ných a rano­ba­ro­ko­vých pat­ri­cíj­skych domov s arká­do­vi­tý­mi vnút­ro­ný­mi dvor­mi (skon​li​ne​.sk). Levočs­ké hrad­by sú tak­mer kom­plet­ne zacho­va­né, z 15 bášt a veží sa zacho­va­lo 6, z toho tri brá­ny: Košic­ká, Poľ­ská a Men­hard­ská. Pôvod rad­ni­ce sia­ha do 15. sto­ro­čia. Na fasá­de sú maľ­by, kto­ré pred­sta­vu­jú sym­bo­ly občian­skych cnos­tí: stried­mosť, opatr­nosť, udat­nosť, trpez­li­vosť a spra­vod­li­vosť. Dnes je rad­ni­ca spo­je­ná s rene­sanč­nou vežou, kto­rá bola posta­ve­ná v rokoch 1656 – 1661 a slú­ži­la ako zvo­ni­ca. Pôvod­ne zo 16. sto­ro­čia pochá­dza kliet­ka han­by, kto­rá sto­jí pred rad­ni­cou. Od 16. sto­ro­čia do roku 1923 bola Levo­ča síd­lom Spiš­skej župy (levo​ca​.sk). V rokoch 1746 – 1747 vyučo­val na jezu­it­skom gym­ná­ziu mate­ma­tik, fyzik a astro­nóm Maxi­mi­lián Rudolf Hell. V 18. a 19. sto­ro­čí pôso­bi­li v baníc­tve a žele­ziar­stve Prob­st­ne­rov­ci. Po odvo­la­ní Ľudo­ví­ta Štú­ra z bra­ti­slav­ské­ho lýcea, priš­li jeho štu­den­ti na Evan­je­lic­ké lýce­um do Levo­če. Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti vznik­la v roku 1844 revo­luč­ná pie­seň, neskôr hym­na “Nad Tat­rou sa blýs­ka”, kto­rá sa prvý­krát spie­va­lu tu (Kris­te­ko­vá).

V Levo­či sa koná Medzi­ná­rod­ný kul­túr­ny fes­ti­val Dni Maj­stra Pav­la, fes­ti­val váž­nej hud­by Levočs­ké babie leto, fes­ti­val komor­nej hud­by Kon­ver­gen­cie, súťaž nepro­fe­si­onál­nych diva­del­ných súbo­rov Scé­nic­ká žat­va (Kris­te­ko­vá), tema­tic­ké pre­hliad­ky Potul­ky Levo­čou, Levočs­ká hudob­ná jar, Levočs­ká hudob­ná jeseň, Marián­ska púť, Kar­pat­ský reme­sel­ný trh, Via­noč­ný reme­sel­ný trh, výtvar­ný a foto­gra­fic­ký Ple­nér Maj­stra Pav­la, noč­né podu­ja­tie plné hud­by, spe­vy, sve­tiel Tajom­ná Levo­ča (Kris­te­ko­vá).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, Časová línia, Dokumenty, Rakúske dokumenty, Zahraničné dokumenty

Carnuntum v Petronelli

Hits: 2540

V Pet­ro­nel­li, neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy sa v Rakús­ku nachá­dza rím­sky tábor, kto­rý je pozos­tat­kom a rekon­štruk­ci­ou sku­toč­né­ho rím­ske tábo­ra Car­nun­tum. Sú tu okrem iné­ho aj ukáž­ky vte­daj­šie­ho spo­lo­čen­ské­ho živo­ta, tech­nic­ké­ho rie­še­nia nor­mál­ne­ho živo­ta v obyd­liach, kúpe­ľoch a mno­hé iné zau­jí­ma­vé veci. 

Rím­ska met­ro­po­la Car­nun­tum leža­la na Jan­tá­ro­vej ces­te, na rím­skej hra­ni­ci – Limes Roma­nus medzi Vied­ňou a Bra­ti­sla­vou. Na kri­žo­vat­ke obchod­ných diaľ­ko­vých ciest, Jan­tá­ro­vej ces­ty a Dunaj­skej ces­ty. Je naj­väč­ším arche­olo­gic­kým nále­zis­kom v Rakús­ku (vino​kar​pat​.sk). Sys­te­ma­tic­ké vyko­páv­ky tu pre­bie­ha­jú od roku 1885. Slo­vo Car­nun­tum je prav­de­po­dob­ne odvo­de­né od Kar, prí­pad­ne Karn – kameň, hro­ma­da skál (Wikipedia.cs).

Car­nun­tum sa vyví­ja­lo od 1. polo­vi­ce 1. stor. n. l. do kon­ca rím­skej prí­tom­nos­ti v roku 433. Počet oby­va­te­ľov Car­nun­ta sa odha­du­je pri­bliž­ne na 50 000. Pred Riman­mi boli v tej­to oblas­ti Kel­ti. V 2. sto­ro­čí pred n. l. to bol kmeň Bójov. V roku 6 pred n. l. rím­sky Tibe­rius zalo­žil na úze­mí kelt­ské­ho mes­ta Car­nun­ta vojen­skú základ­ňu. Úto­čí na mar­ko­man­ské­ho krá­ľa Mar­bo­da. V rokoch 8 – 9 sa Panó­nia sta­la rím­skou pro­vin­ci­ou ako Infe­ri­or Pro­vin­cia Illy­ri­cum. Po poráž­ke v Teutón­skom lese (9 n. l.) sa Augus­tus roz­ho­dol upus­tiť od ďal­ších výbo­jov sever­ne od Duna­ja a ozna­čil Dunaj ako hra­ni­cu ríše. V nasle­du­jú­com obdo­bí pri­pad­ne pre­to Car­nun­tu dôle­ži­tá obran­ná fun­kcia na Duna­ji. Za cisá­ra Clau­dia (41 – 54) bolo zalo­že­né aj civil­né mes­to. V rokoch 172 – 175 Mar­cus Aure­lius v Panó­nii boju­je pro­ti Mar­ko­ma­nom a Kvá­dom, v Car­nun­te sa zdr­žu­je v rokoch 171 – 173. V roku 194 je Car­nun­tum pový­še­né na koló­niu a pone­sie názov Colo­nia Sep­ti­mia Aure­lia Anto­ni­nia­na Car­nun­tum (vino​kar​pat​.sk). 

Asi kilo­me­ter západ­ne od dneš­né­ho Bad Deutsch Alten­bur­gu malá 15. légia – Legio XV Apol­li­na­ris vojen­ský tábor. Chrá­nil ho sys­tém prie­kop a ochran­ný múr s roho­vý­mi a dvo­j­itý­mi veža­mi. Nachá­dza­lo sa tam 5 až 6 tisíc voja­kov. Asi kilo­me­ter západ­ne od vojen­ské­ho tábo­ra bol tábor pomoc­nej légie – Cas­trum auxi­lii, posta­ve­ný v 2 polo­vi­ci 1. sto­ro­čia a slú­žil 500 člen­nej jaz­dec­kej vojen­skej posád­ke. Oko­lo vojen­ské­ho tábo­ra vznik­lo osíd­le­nie s pev­ný­mi dre­ve­ný­mi stav­ba­mi (cana­bae), kto­ré sa v prie­be­hu 2. sto­ro­čia n. l. pre­sta­vo­va­li na kamen­né stav­by. Usa­di­lo sa tu civil­né oby­va­teľ­stvo, toto osíd­le­nie sa roz­kla­da­lo asi na 150 ha. Cisár Had­rián ude­lil tomu­to mest­ské­mu osíd­le­niu mest­ské prá­va. Car­nun­tum sa postup­ne pre­me­ni­lo na význam­nú obchod­nú met­ro­po­lu (vino​kar​pat​.sk).

Amfi­te­áter v Pet­ro­nel­li bol svo­jou roz­lo­hou 72 x 44 met­rov jed­ným z naj­väč­ších v Rím­skej ríši. Do jeho hľa­dis­ka sa však vmes­ti­lo iba 8 000 divá­kov. Tri­bú­na ma vyvo­lať pred­sta­vu, aká bola pôvod­ná výš­ka stav­by. Pred­po­kla­dá sa, že súčas­ťou juž­nej tri­bú­ny bola dvoj­pod­laž­ná a vzne­še­ne zaria­de­ná lóža mies­to­dr­ži­te­ľa. Na východ­nej a západ­nej čas­ti mal po jed­nej monu­men­tál­nej brá­ne. Pri západ­nom vcho­de sa nachá­dza­lo Neme­se­um - malič­ká svä­ty­ňa na počesť bohy­ne osu­du a pomsty Dia­ny Neme­sis (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Važec

Hits: 2794

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km(Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy „Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – “Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanuvlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).

Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post