Značka: osady

Bec­kov posta­vi­li v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia na mies­te nesko­ro­go­tic­ké­ho síd­lis­ka a veľ­ko­mo­rav­ské­ho hra­dis­ka z 9. sto­ro­čia (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Je posta­ve­ný na 70 met­rov vyso­kom bra­le (pamiat​ky​.net). Spo­mí­na sa už v Ano­ny­mo­vej kro­ni­ke z pre­lo­mu 12, a 13. sto­ro­čia (pra​men​.info), pod ozna­če­ním Blun­dus (bat​ho​ry​.sk). Pat­ril ku obran­né­mu sys­té­mu hra­dov už v časoch Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pe­dia). Kon­com 13. sto­ro­čia pat­ril Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu, kto­rý ho aj dal pre­sta­vať. V roku 1388 sa dostal do rúk Cti­bo­rov­com, kto­rí okrem iné­ho posta­vi­li gotic­kú kapl­n­ku a cis­ter­nu, čím sa zo stráž­ne­ho hra­du sta­lo repre­zen­ta­tív­ne šľach­tic­ké síd­lo. Opev­ne­ný hrad bol úto­čis­kom pro­ti Tur­kom. Požiar v roku 1729 zaprí­či­nil spust­nu­tie hra­du. Bec­kov­ské hrad­né vápen­co­vé tvrdo­šo­vé bra­lo vznik­lo selek­tív­nou eró­zi­ou a denu­dá­ci­ou váž­skej nivy na sty­ku s oba­lo­vou séri­ou Považ­ské­ho Inov­ca. Vzhľa­dom na oko­li­tý mier­ne mode­lo­va­ný reli­éf pôso­bí monu­men­tál­ne. Na úpä­tí hrad­né­ho sva­hu je židov­ský cin­to­rín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Bec­kov­ský hrad je jed­ným z najk­raj­ších hra­dov, kto­ré som kedy videl. Je národ­nou kul­túr­nou pamiatkou.

Arche­olo­gic­kým výsku­mom bolo dolo­že­né osíd­le­nie are­álu hra­du a jeho oko­lia už v latén­skej a rím­skej dobe (1. sto­ro­čie pred n.l). Za čias Veľ­kej Mora­vy tu stá­la pev­nosť, kto­rú neskôr vys­trie­da­lo žup­né síd­lo a začiat­kom 13. sto­ro­čia hrad s pod­hra­dím a s kos­to­lom zasvä­te­ným sv. Šte­fa­no­vi. Naj­star­šie lis­tin­né pra­me­ne z rokov 1208 a 1226 spo­mí­na­jú osa­du Blun­dix, ležia­cu zrej­me pod krá­ľov­ským hra­dom. Hrad – cas­trum Bolon­duch sa v písom­ných pra­me­ňoch vysky­tu­je až po roku 1264 (Kodo­ňo­vá M., 1998: Bec­kov, Obec­ný úrad Bec­kov). Iné his­to­ric­ké náz­vy Bec­ko­va sú Blun­dus, Bolon­doc (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve), Blun­dix, Blon­duch, Blon­dich, Bolon­duch, Galancz sive Becz­kow (vol​tek​.cz). V his­tó­rii sa dôle­ži­tosť bec­kov­ské­ho hra­du a pod­hrad­skej osa­dy výraz­nej­šie pre­ja­vi­la už pri dobý­ja­ní úze­mí Slo­ven­ska sta­rý­mi Maďar­mi, keď sa uká­za­lo, že pev­nosť pat­ri­la iba k nie­koľ­ko málo pev­nos­tiam, o kto­ré novop­ri­chá­dza­jú­ce kme­ne muse­li urput­ne bojo­vať (Kodo­ňo­vá, 1997).

Sti­bor dal posta­viť na hra­de kapl­n­ku, na kto­rej vstup­nom por­tá­li bol tym­pa­nón s erbom Sti­bo­rov­cov. Je to his­to­ric­ky prvé pou­ži­tie svet­ské­ho motí­vu na sak­rál­nej stav­be. Na jej oltá­ri bola 180 cm vyso­ká gotic­ká plas­ti­ka Mado­ny, kto­rá sa svo­jím vypra­co­va­ním vyrov­na­la najk­raj­ším v Euró­pe. Dnes je v Kory­ča­noch pri Mora­ve, kde je zná­ma ako zázrač­ná a uzdra­vu­jú­ca Čier­na Mado­na (obro​da​.sk).

Povesť o Bec­ko­vi vra­ví, že Bec­ko bol dvor­ný blá­zon voj­vod­cu Cti­bo­ra za vlá­dy krá­ľa Žig­mun­da. Zna­me­ni­te zabá­val svoj­ho pána a jeho hos­tí až mu Cti­bor sľú­bil, že mu spl­ní všet­ko o čo požia­da. Bec­ko zo žar­tu uká­zal na neďa­le­ké str­mé ska­lis­ko, aby mu na ňom do roka a do dňa posta­vil hrad. Pre­krás­ny hrad posta­vil a pome­no­val ho pod­ľa svoj­ho dvor­né­ho bláz­na – Bec­ko­vom. Cti­bor ho od Bec­ka vraj odkú­pil za toľ­ko zla­ta, koľ­ko Bec­ko sám vážil (blogs​pot​.sk).

Iná legen­da hovo­rí o tom, že Sti­bor, ako hrad­ný pán, zho­dil zo ska­ly slu­hu za to, že mu slu­ha chrá­niac svo­je die­ťa, zabil jeho obľú­be­né­ho psa. Slu­ha pri páde zo ska­ly ešte zakri­čal, že sa stret­nú do roka a do dňa. Pres­ne v tom čase hrad­né­ho pána uštip­la do oka vre­te­ni­ca a on sle­pý spa­dol do prie­pas­ti (val​ka​.cz).

Odka­zy

• Ľubo­sla­va Sed­lá­ko­vá – Bec­kov­ský hrad pre rekon­štruk­ciu úpl­ne zatvo­ri­li, v Tren­čí­ne o tom neuvažujú
• Mária Kodo­ňo­vá – His­tó­ria hra­du Beckov
• Dušan Jur­čac­ko
• Milan Kráľ – Po Sti­bo­ro­vi zostal hrad, po Bec­ko­vi názov
• Hrad Bec­kov
• Ondrík a Veronika
• Igor Múd­ry
• Peter Čer­ný – Bec­kov­ská hym­na, Sta­ni­sla­va Kole­sí­ko­vá – Hym­nic­ká pie­seň o Bec­ko­ve, Len­ka Maza­lo­vá – Bec­kov, Mária Nemče­ko­vá – Môj rod­ný, Pavol Pav­lech – Bec­kov, Juraj Pav­lík – Môj Bec­kov, Táňa Pod­hor­ská – Bec­kov, Pavol Strie­že­nec – Domo­vi­na, Dana Obšu­to­vá – Bec­kov, Mar­ti­na Řiháč­ko­vá – Báseň o Bec­ko­ve, Kata­rí­na Dedí­ko­vá – Bec­kov, Jana Pav­lo­vi­čo­vá – O Bec­ko­ve, Ale­xan­dra Lac­ko­vá – Bec­kov, Natá­lia Ben­ko­vá – Bec­kov, Bar­bo­ra Opa­to­vá – Bec­kov, Niko­la Jaku­šo­vá – Báseň o Bec­ko­ve, Vero­ni­ka Mar­ti­šo­vá – Bec­kov, Šimon Kusen­da – Báseň o Bec­ko­ve, Gab­rie­la Wil­fer­to­vá – Bec­kov, David Wil­fert – O Bec­ko­ve, Natá­lia Šprinc­lo­vá – Bec­kov, Tere­za Kole­sí­ko­vá – Bec­kov, Domi­nik Ban­dík – Bec­kov v obdo­biach, Andrej Šte­fá­nik – Bec­kov, Teré­zia Kočis­ká – Dedin­ka, Miš­ka Masa­ri­ko­vá – Bec­kov, Rado­sla­va Čaňo­vá – Obec Bec­kov, Kata­rí­na Tomá­še­cho­vá – Bec­kov, Miro­slav Řihá­ček – O Bec­ko­ve, Pavol Strie­že­nec – Moja dedin­ka, Pat­rik Maty­áš – Báseň o Bec­ko­ve, Mar­ga­ré­ta Mar­ti­šo­vá – Bec­kov, Anna Úrad­níč­ko­vá – Ska­la vyso­ká, Kris­tí­na Krch­na­vá – Bec­kov, Natá­lia Noži­no­vá – Bec­kov, Simo­na Strie­žen­co­vá – Bec­kov, Tomáš Haz­da – Beckov
• Pamiat​ky​.net
• feudum​.eu
• val​ka​.cz
• skon​li​ne​.sk
• obro​da​.sk

Use Facebook to Comment on this Post