Značka: osady

Beckov postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné pramene z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej osady výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).

Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).

Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).

Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo skaly sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).

Odkazy:

• Ľuboslava Sedláková – Beckovský hrad pre rekonštrukciu úplne zatvorili, v Trenčíne o tom neuvažujú
• Mária Kodoňová – História hradu Beckov
• Dušan Jurčacko
• Mária Kodoňová
• Milan Kráľ – Po Stiborovi zostal hrad, po Beckovi názov
• Hrad Beckov
• Ondrík a Veronika
• Igor Múdry
• Peter Černý – Beckovská hymna, Stanislava Kolesíková – Hymnická pieseň o Beckove, Lenka Mazalová – Beckov, Mária Nemčeková – Môj rodný, Pavol Pavlech – Beckov, Juraj Pavlík – Môj Beckov, Táňa Podhorská – Beckov, Pavol Strieženec – Domovina, Dana Obšutová – Beckov, Martina Řiháčková – Báseň o Beckove, Katarína Dedíková – Beckov, Jana Pavlovičová – O Beckove, Alexandra Lacková – Beckov, Natália Benková – Beckov, Barbora Opatová – Beckov, Nikola Jakušová – Báseň o Beckove, Veronika Martišová – Beckov, Šimon Kusenda – Báseň o Beckove, Gabriela Wilfertová – Beckov, David Wilfert – O Beckove, Natália Šprinclová – Beckov, Tereza Kolesíková – Beckov, Dominik Bandík – Beckov v obdobiach, Andrej Štefánik – Beckov, Terézia Kočiská – Dedinka, Miška Masariková – Beckov, Radoslava Čaňová – Obec Beckov, Katarína Tomášechová – Beckov, Miroslav Řiháček – O Beckove, Pavol Strieženec – Moja dedinka, Patrik Matyáš – Báseň o Beckove, Margaréta Martišová – Beckov, Anna Úradníčková – Skala vysoká, Kristína Krchnavá – Beckov, Natália Nožinová – Beckov, Simona Striežencová – Beckov, Tomáš Hazda – Beckov
• Pamiatky.net
• Pramen.info
• feudum.eu
• valka.cz
• skonline.sk
• obroda.sk

Use Facebook to Comment on this Post