Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Tatry, Organizmy, Fotografie

Nová Polianka

skala
Hits: 2650

Nová je najmladšia z tatranských osád, vznikla v roku 1956 vo výške 1040 metrov nad morom. Je v nej vojenský liečebný ústav pre liečbu respiračných ochorení a tuberkulózy. Osada je prísne liečebná, nie je východiskom pre turistiku, nemá ubytovacie, ani stravovacie . Jej názov je odvodený od neďalekej Tatranskej Polianky. Medzi týmito dvoma obcami pôvodne stála poľovnícka chata Daniela Rolanda Diergardta, ktorý v rokoch 1898 – 1929 vlastnil okolité . Samotu nazývali aj . Dnes je tam  s lesovňou TANAPu (vysoketatry.sk). Celý charakter bol od začiatku určený liečebným účelom, a preto tu neexistujú bežné turistické ako , či rekreačné zariadenia pre širokú . Hlavnou funkciou je poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v horskom prostredí (Vysoké Tatry). V Novej Polianke stojí rozsiahly liečebný komplex (tatryakoliek.sk). Zaujímavosťou osady je plavecko-rekreačného bazéna, s dĺžkou 13 m umiestneného v nadmorskej výške 1 060 m n. m. Bazén je umiestnený pod holým nebom. Nie je prístupný verejnosti (Wikipedia).

is the youngest of the settlements, founded in 1956 at an altitude of 1,040 meters above sea level. houses a military medical facility specializing in the treatment of respiratory diseases and tuberculosis. The settlement is strictly a medical zone – it is not a starting point for hiking, and it does not offer accommodation or dining services. Its name is derived from the nearby settlement of . Between these two locations, there once stood a hunting lodge owned by , who possessed the surrounding forests between 1898 and 1929. The area was also known as Danielovo. Today, it is the site of a remote forestry house called “Danielov dom” (vysoketatry.sk).

The overall character of the settlement has been medical from the beginning, and therefore standard tourist services such as hotels, restaurants, or recreational facilities for the general public do not exist. Its primary purpose is to provide specialized healthcare in a mountain environment (High Tatras). A large medical complex stands in Nová Polianka (tatryakoliek.sk). An interesting feature of the settlement is the existence of a 13-meter-long swimming and recreational pool, located at an altitude of 1,060 meters above sea level. The pool is outdoors and not accessible to the public ().

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Myjava, TOP, Polia, Fotografie

Kopaničiarsky región Myjava

skala
Hits: 3894

sa rozprestiera Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá , Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy a časť okresu Nové nad Váhom (trencinregion.sk). Často sa označuje aj názvom pre typické rozptýlené osídlenie v krajine (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. získavali zvyčajne podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo , za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). z Brezovej bol garbiar (trencinregion.sk).

Kopaničiarsky spôsob života formoval miestnu kultúru – obyvatelia sa venovali najmä samozásobiteľskému poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, chovu dobytka a remeslám, a známi boli aj svojou mobilitou, obchodovaním a sezónnou prácou mimo regiónu (muni.cz). Na Myjavu sa sťahovali v minulosti aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

V myjavskej prevažovalo u evanjelického vierovyznania. Rozšírená bola predmetov zo slamy, prútia a dreva ako aj . Výroba dreveného riadu, lyžičiek, soľničiek, variech a hračiek. je známa čipkárskou tradíciou. zaznamenalo , rozšírená výroba aj . bola známa spracovaním kože (muni.cz).

Myjavu zdobí osobitná . Typické niekedy od seba vzdialené aj desiatky kilometrov sú zachované dodnes. Ľudovo povedané – žije sa tu doslova medzi karpatskými kopcami. Z tohto možno nehostinného kraja však vzišlo veľa významných osobností  – dala pejoratívny názov Myjave, Samuel a jeho vnuk Dušan Jurkovič, z Košarísk pochádza Milan Štefánik, z Bziniec a mnohí ďalší. má viac ako 300-ročnú tradíciu. Za svoju výnimočnosť  vďačí  jedinečnej mikroklíme v Bošáckej doline. Pre milovníkov umenia je zasa tento región zosobnený v  garbiarovi Mariánovi Lackovi známom ako Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopaničiarsku piesňovú tvorbu charakterizuje sklon k žartovnému prekáraniu, jemnej irónii a posmešku. Prevládajú spievané pri kolektívnych zábavách. Vyskytujú sa tu však aj dlhé , regrútske a . Významnými osobnosťami medzi ľudovými muzikantmi boli primáši z Myjavy a z Priepasného (muni.cz).

Rastlinné zloženie zahŕňa dubovo-bukové i dubovo-, s umelo vysadenými porastami ihličnanov v niektorých častiach. Do regiónu zasahujú aj a , ktoré chránia bohatú biodiverzitu a prírodné prostredie (myjava.sk).

The Myjava region extends across the Myjava Hills and the foothills of the White Carpathians. The boundary with the region roughly follows the line of the villages Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, and Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratively, the Myjava region includes the Myjava District and part of the District (trencinregion.sk). is often also referred to as Kopanice, a name derived from the characteristic scattered settlement pattern in the landscape (trencinregion.sk).

The eastern part of the area was settled as early as the Slavic period, while the more hilly western part was colonized only from the 13th century onward. In the 16th and 17th centuries, the region came under the influence of Wallachian colonization from Kysuce, which led to the development of dispersed homestead settlements. Villages usually received names based on the original settlers. A typical skill of the Kopanice inhabitants was peddling trade, travelling for seasonal work, and even migration overseas (frndzalicafest.sk). The famous character Sváko Ragan from was inspired by the tanner Marián Lacko (trencinregion.sk).

The Kopanice way of life shaped local culture – residents were mainly engaged in subsistence agriculture, growing, livestock breeding, and crafts. They were also known for their mobility, trading activities, and seasonal work outside the region (muni.cz). In the past, people also moved to the Myjava area to reduce the risk of danger, for example from Ottoman incursions. Today, the region is experiencing depopulation and is increasingly becoming a recreational cottage area.

In the Myjava area, the population was predominantly of the Evangelical (Lutheran) faith. The production of items made from straw, wicker, and wood was widespread, as was spinning. Crafts included the manufacture of wooden utensils, spoons, salt cellars, ladles, and toys. The village of Krajné is known for its lace-making tradition. Cloth-making flourished, along with the production of linen and small textile goods, while Brezová pod Bradlom was renowned for leather processing (muni.cz).

The Myjava region is distinguished by its unique architecture. Typical dwellings, sometimes separated by distances of several kilometers, have been preserved to this day. Colloquially speaking, life here is lived literally among the Carpathian hills. From this seemingly inhospitable landscape emerged many notable figures: Zuzka Zguriška, who gave Myjava a pejorative literary label; and his grandson Dušan Jurkovič; , born in ; Ľudmila Podjavorinská from Bzince; and many others. Bošáca plum brandy has a tradition spanning more than 300 years, owing its exceptional quality to the unique microclimate of the Bošáca Valley. For art lovers, the region is also personified by the tanner Marián Lacko, known as Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopanice songs are characterized by a tendency toward playful teasing, gentle irony, and mockery. Songs performed at collective festivities predominate, but long ballads, recruiting songs, and historical songs are also found. Prominent folk musicians included the lead fiddlers Samko Dudík from Myjava and Ján Petrucha from (muni.cz).

The vegetation consists mainly of oak–beech and oak–hornbeam forests, with artificially planted conifer stands in some areas. The region also includes parts of the White Carpathians and Little Carpathians Protected Landscape Areas, which safeguard rich biodiversity and natural environments (myjava.sk).

Niektoré myjavské lokality:

, , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Spiš, Fotografie

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

skala
Hits: 4377

je ležiace pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 626 metrov nad morom v Popradskej kotline. Nachádza sa v zrážkovom tieni. Cez mesto tečie . Žije tu viac ako 17 000 obyvateľov (kezmarok.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 obyvateľov, v roku 1910 7367. Po 1. svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, po 2. svetovej vojne mnoho Nemcov, preto v roku 1945 žilo v meste 5469 obyvateľov (kezmarok.net). mesta bol osídlený už pred 50 000 rokmi, slovanské archeologické nálezy pochádzajú z 9.-10. storočia. Slovania sem prišli v 8.-10. storočí – osada svätého Michala obchodnej ceste Via Magna. Boli to zrejme strážcovia tejto cesty, samotná osada sa neskôr nezačlenila do intavillánu mesta Kežmarok a v 15. storočí po husitskom vpáde v roku 1433 zanikla. Na druhej strane vznikla . Traduje sa, že existovala ešte osada svätého Petra – Pavla, listiny ju však nespomínajú. Pravdepodobne zanikla hneď po vpáde Tatárov. Štvrtá, nemeckými kolonistami založená osada bola na mieste dnešného hradného nádvoria (kezmarok.net). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Vzniklo spojením slovenskej rybárskej, kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej v 13. storočí. Patrí medzi slobodné kráľovské od roku 1380 (Wikipedia).

mesta: , Kiszmark, Kissmark, , Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, , Kesmark, , , Kesmarck, , Käszmark, Kayssmark, , Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, , Caseoforum. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku. Erb je na nej umiestnený do stredu, nie v ľavom hornom rohu. Mesto získalo práva používať erb a pečatiť červeným voskom v roku 1463 od kráľa Mateja (kezmarok.net). V 15.-19 storočí tú pôsobilo 40 remeselníckych cechov, v celej Európe boli preslávení kežmarskí , stolári, , , ihlári, zlatníci (Wikipedia). Najstaršie cechy v 15. storočí mali zámočníci, , súkenníci, a . K unikátnym cechom patrili taškári (iba dva na Slovensku) a sedlári (štyri) (kezmarok.net). V roku 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní (royal-towns.sk). V roku 1950 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatková rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami (kezmarok.sk). Na Slovensku boli len štyri lýcea, bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať na univerzitných štúdiach (kezmarok.net).

V lýceu sa nachádza jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe (kezmarok.sk) – 150 tisíc zväzkov (royal-towns.sk). Na lýceu pôsobili: literáti: Pavol Jozef Šafárik, , Jan Chalupka, Samo Chalupka, , , Martin Rázus, Ivan Stodola, : , (Wikipedia). Unikátna bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku (kezmarok.net). Od 7.7.2008 je artikulárny kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Wikipedia). Medzi najväčšie spišské patrí neskorogotická Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, pred ktorou je najstaršia renesančná zvonica (Zvonica) u nás (Wikipedia). Ján Pavol II. udelil tomuto kostolu / bazilike titul Basilica Minor (royal-towns.sk). Prvá písomná zmienka o Kežmarskom mestskom hrade pochádza z roku 1463. Nechali ho vybudovať Zápoľskí. Z pôvodne gotickej pevnosti sa stala časom elegantná renesančná rezidencia. Dnes je celý areál mestským múzeuom (kezmarok.net).

Od roku 1991 sa obnovila v Kežmarku tradícia výročných trhov. V lete a v zime Vianočný trh (kezmarok.sk). EĽRO – Európske ľudové remeslo sa koná tri počas druhého júlového týždňa. Trhu remesiel predchádza historický sprievod mestom. Slávnostné otvorenie vykoná trhový richtár s mešťanostami. Šermiari potom dobýjajú a bránu, ktorá je vstupnou bránou do areálu (kezmarok.sk). Viac ako 50 rokov tu pôsobí folklórny súbor Magura (Wikipedia). Medzi osobnosti obce patrí zjazdárka Jana Gantnerová (kezmarok.sk), Ľuboš Bartečko a , herec a režisér Juraj Herz, textár , rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, vodca protihabsburgského Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – osobný lekár Ferdinanda II., – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky (kezmarok.net).

Kežmarok is a town situated beneath the High Tatras at an elevation of 626 meters above sea level in the Poprad Basin. It is located in a precipitation shadow, and the Poprad River flows through the town. Over 17,000 inhabitants live here (kezmarok.sk). In 1851, the town had 4,391 residents, and by 1910, the number increased to 7,367. After World War I, many Hungarians left the town, and after World War II, many Germans departed. In 1945, the town had 5,469 inhabitants (kezmarok.net). The town’s territory was settled over 50,000 years ago, with Slavic archaeological findings dating back to the 9th-10th centuries. Slavs arrived here in the 8th-10th centuries, establishing the settlement of St. Michael on the trade route Via Magna. This settlement, likely the guardians of the route, later did not integrate into Kežmarok’s intavillan and disappeared in the 15th century after the Hussite invasion in 1433. Across the Poprad River, the settlement of St. Cross was established. It is rumored that the settlement of St. Peter and Paul existed but is not mentioned in documents and probably disappeared immediately after the Tatar invasion. The fourth settlement, founded by German colonists, was in the place of today’s castle courtyard (kezmarok.net). The first written mention of the town dates back to 1251. It was formed by the merging of a Slovak fishing settlement, royal border guards, and a German settlement in the 13th century. Kežmarok has been among the free royal towns since 1380 ().

Historical names of the town: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. The heraldic charter is the only one of its kind in Slovakia. The coat of arms is placed in the center, not in the upper-left corner. The town gained the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matthias (kezmarok.net). From the 15th to the 19th centuries, 40 craft guilds operated here, and Kežmarok’s dyers, carpenters, weavers, clothiers, needle-makers, and goldsmiths were famous throughout (Wikipedia). The oldest guilds in the 15th century were locksmiths, fishermen, clothiers, blacksmiths, and leatherworkers. Unique guilds included bag-makers (only two in Slovakia) and saddlers (four) (kezmarok.net). In 1715, there were 263 artisan workshops here (royal-towns.sk). In 1950, the historical core of the town was declared a municipal monument reserve. The Evangelical wooden articulatory church and the Evangelical Lyceum became national cultural monuments in 1985 (kezmarok.sk). There were only four lyceums in Slovakia, and without completing them, it was not possible to continue university studies (kezmarok.net).

The lyceum houses one of the largest historical school libraries in Central Europe (kezmarok.sk) – 150,000 volumes (royal-towns.sk). Literary figures who worked at the lyceum include Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, and painters Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). The unique vocational weaving school, the first of its kind in Hungary, operated here (kezmarok.net). Since July 7, 2008, the articulatory church has been inscribed in the UNESCO World Heritage List (Wikipedia). Among the largest basilicas is the late Gothic Basilica of the Exaltation of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renaissance belfry (Zvonica) in Slovakia in front of it (Wikipedia). Pope John Paul II bestowed the title Basilica Minor on this church/basilica (royal-towns.sk). The first written mention of Kežmarok Castle dates back to 1463. The Zápoľský family had it built. From the originally Gothic fortress, it gradually became an elegant Renaissance residence. Today, the entire complex is a municipal museum (kezmarok.net).

Since 1991, the tradition of annual markets has been restored in Kežmarok. In summer, the European Folk Crafts and in winter, the Christmas Market (kezmarok.sk). EĽRO – European Folk Crafts takes place for three days during the second week of July. The craft market is preceded by a historical procession through the town. The market mayor with the burghers performs the ceremonial opening. Then, swordsmen conquer the walls and the gate, which is the entrance gate to the area (kezmarok.sk). The Magura folklore ensemble has been active here for over 50 years (Wikipedia). Personalities from the town include equestrian Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hockey players Ľuboš Bartečko and Radoslav Suchý, actor and director Juraj Herz, lyricist Vlado Krausz, Catholic priest Marián Kuffa, leader of the anti- uprising Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – personal physician to II., Ján Daniel Perlitzi – founder of forensic medicine in Hungary, Alexander – founder of radiology in Hungary, Tomáš Mauksch – founder of Tatra floristics (kezmarok.net).

Kežmarok to miasto leżące pod Wysokimi Tatrami, na wysokości 626 metrów nad poziomem morza, w Kotlinie Popradzkiej. Znajduje się w cieniu opadów. Przez miasto płynie rzeka Poprad. Mieszka tu ponad 17 000 mieszkańców (kezmarok.sk). W 1851 roku mieszkało tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I wojnie światowej z miasta wyemigrowało wielu Węgrów, a po II wojnie światowej wielu Niemców, dlatego w 1945 roku mieszkało tu 5469 osób (kezmarok.net). Obszar miejski był zasiedlony już przed 50 000 laty, a znaleziska archeologiczne słowiańskie pochodzą z IX-X wieku. Słowianie przybyli tutaj między VIII a X wiekiem – osada św. Michała na szlaku handlowym Via Magna. Prawdopodobnie byli strażnikami tego szlaku, a sama osada nie została później włączona do intavillánu miasta Kežmarok i w XV wieku, po najazdzie husytów w 1433 roku, zniknęła. Po drugiej stronie rzeki Poprad powstała osada św. Krzyża. Podaje się, że istniała także osada św. Piotra i Pawła, ale dokumenty jej nie wspominają. Prawdopodobnie zniknęła zaraz po najazdach Tatarów. Czwórna, założona przez niemieckich osadników, osada powstała na miejscu dzisiejszego dziedzińca zamkowego (kezmarok.net). Pierwsza pisemna wzmianka o mieście pochodzi z roku 1251. Powstało ono poprzez połączenie słowackiej osady rybackiej, królewskich strażników granicznych i niemieckiej osady w XIII wieku. Od 1380 roku należy do wolnych miast królewskich (Wikipedia).

Historyczne nazwy miasta to: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Karta herbowa jest jedyną swojego rodzaju na Słowacji. Herb jest umieszczony na niej centralnie, a nie w lewym górnym rogu. Miasto zdobyło prawo do używania herbu i pieczętowania czerwonym woskiem w 1463 roku od króla Mateusza (kezmarok.net). W latach 15-19 działało tu 40 cechów rzemieślniczych, a w całej Europie słynęli keżmarscy barwnicy, stolarze, tkacze, sukiennicy, iglarnicy, złotnicy (Wikipedia). Najstarsze cechy w XV wieku to byli zamkowi, rybacy, sukiennicy, kowale i kaletnicy. Do unikalnych cechów należeli torbaczycy (tylko dwóch na Słowacji) i siodlarze (czterech) (kezmarok.net). W 1715 roku było tu 263 warsztaty rzemieślnicze (royal-towns.sk). W 1950 roku historyczne centrum miasta zostało uznane za miejską rezerwat architektoniczny. Drewniany kościół ewangelicki i ewangelickie liceum stały się w 1985 roku narodowymi zabytkami kultury (kezmarok.sk). Na Słowacji istnieją tylko cztery licea, bez ukończenia których nie można kontynuować studiów uniwersyteckich (kezmarok.net).

W liceum znajduje się jedna z największych historycznych bibliotek szkolnych w Europie Środkowej (kezmarok.sk) – 150 tysięcy tomów (royal-towns.sk). W liceum działały: literaci: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, malarze: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikalna była szkoła tkacka, która powstała jako pierwsza tego rodzaju na Węgrzech (kezmarok.net). Od 7.7.2008 roku kościół artykułowany jest wpisany na listę światowego dziedzictwa UNESCO (Wikipedia). Do największych klasztorów Spisza należy późnogotycka bazylika Podwyższenia Świętego Krzyża z 1498 roku, przed którą stoi najstarsza dzwonnica renesansowa (Dzwonnica) w kraju (Wikipedia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/bazylice tytuł Bazyliki Mniejszej (royal-towns.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o zamku miejskim Kežmarok pochodzi z roku 1463. Wybudowali go Zápoľscy. Z pierwotnej gotyckiej fortecy z czasem stała się elegancką renesansową rezydencją. Obecnie cały kompleks jest muzeum miejskim (kezmarok.net).

Od 1991 roku w Kežmarku przywrócona została tradycja corocznych jarmarków. Latem odbywa się Europejskie Rzemiosło Ludowe, a zimą Jarmark Bożonarodzeniowy (kezmarok.sk). EĽRO – Europejskie Rzemiosło Ludowe odbywa się przez trzy dni w drugim ty godniu lipca. Jarmarkowi rzemiosła towarzyszy historyczny przemarsz przez miasto. Oficjalnego otwarcia dokonuje burmistrz z przywilejami miejskimi. Następnie miecznicy zdobywają mury obronne i bramę, która jest wejściem na teren (kezmarok.sk). Ponad 50 lat istnieje zespół folklorystyczny Magura (Wikipedia). Wśród osobistości miejscowości znajdują się jeźdźczyni Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokeiści Ľuboš Bartečko i Radoslav Suchý, aktor i reżyser Juraj Herz, autor tekstów Vlado Krausz, katolicki ksiądz Marián Kuffa, przywódca antyhabsburskiego powstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – lekarz osobisty Ferdynanda II., Ján Daniel Perlitzi – założyciel medycyny sądowej na Węgrzech, Vojtech Alexander – założyciel rentgenologii na Węgrzech, Tomáš Mauksch – założyciel florystyki tatrzańskiej (kezmarok.net).

Odkazy

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Príroda, Liptov, Hory, Biotopy, Fotografie

Štrba

skala
Hits: 2620

je podtatranská obec, v ktorej žije 3890 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Leží južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške približne 829 metrov. Jej v Podtatranskej kotline ju umiestňuje medzi Vysoké a (strba.sk). Bola založená v roku 1280 na panstve liptovského grófa Bogomíra a v prvej písomnej zmienke je jej názov „“ (vysoke-tatry.info). Iné : , (en.wikipedia.org). Zakladateľom bol šoltýs . Postupne obec patrila rodinám z vetvy Bogomíra. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, pálením uhlia a vápna, neskôr aj povozníctvom. V roku 1896 postavili z formujúcej sa okolo železničnej stanice ozubnicovú železnicu na Štrbské Pleso. Neďaleko od je aj zaniknutá osada Šoldov, v ktorej stálo kedysi , zaniklo však v 14. storočí. Obcou prechádza aj hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom (vysoke-tatry.info).

Štrba má rozlohu približne 63,07 km² a žije v nej okolo 3 382 obyvateľov. Obec sa skladá z troch častí: samotná Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso. Tatranská Štrba je známa svojou železničnou stanicou, ktorá je východiskovým bodom ozubnicovej vedúcej na , významné turistické stredisko vo Vysokých Tatrách. Geografická poloha obce poskytuje obyvateľom a návštevníkom jedinečný výhľad na panorámu Vysokých Tatier na severe a Nízkych Tatier na juhu. Oblasť je bohatá na , turistické a možnosti na rekreáciu počas celého roka. Štrba je tiež známa svojimi kultúrnymi podujatiami. Jedným z nich je , súčasťou sú hudobné , , predajné a rôzne pre (strba.sk).

Štrba is a sub- village with a population of 3,890 inhabitants (vysoke-.info). is located on the southern foothills of the High Tatras at an altitude of approximately 829 meters. Its position in the Podtatranská Basin places it between the High and Low Tatras (strba.sk). The village was founded in 1280 on the estate of Count , and in the written record, its name appears as „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Other historical names include Csorba and Tschirban (en..org). The founder of the village was the reeve Hotta. Over time, the village belonged to families from the branch of Bogomír. The inhabitants engaged in shepherding, logging, charcoal burning, and lime burning, and later also in carting. In 1896, a cog railway was built from the developing settlement around the Tatranská Štrba railway station to Štrbské Pleso. Near the village is the now-extinct settlement of , where a monastery once stood, but it disappeared in the 14th century. Štrba is also crossed by the main European watershed between the Baltic and Black Seas (vysoke-tatry.info).

Štrba has an area of approximately 63.07 km² and a population of around 3,382 inhabitants. The village consists of three parts: Štrba itself, Tatranská Štrba, and Štrbské Pleso. Tatranská Štrba is known for its railway station, which serves as the starting point of the cog railway leading to Štrbské Pleso, a major tourist resort in the High Tatras. The geographical position of the village provides residents and visitors with a unique view of the panorama of the High Tatras to the north and the Low Tatra ridges to the south. The area is rich in natural beauty, hiking trails, and year-round recreational opportunities. Štrba is also known for its cultural events, one of which is the Day of Štrba, featuring musical performances, exhibitions, stalls, and various attractions for children (strba.sk).

Štrba to podtatrzańska wieś, w której mieszka 3 890 mieszkańców (vysoke-tatry.info). Leży u południowych podnóży Wysokich Tatr na wysokości około 829 metrów. Jej położenie w Kotlinie Podtatrzańskiej umieszcza ją między Wysokimi a Niskimi Tatrami (strba.sk). Wieś została założona w 1280 roku na ziemiach hrabiego Liptowskiego Bogomíra, a w pierwszej wzmiance pisemnej jej nazwa pojawia się jako „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Inne historyczne nazwy to Csorba i Tschirban (en.wikipedia.org). Założycielem wsi był sołtys Hotta. Z biegiem czasu wieś należała do rodzin z rodu Bogomíra. Mieszkańcy zajmowali się pasterstwem, wyrębem drzew, wytwarzaniem węgla drzewnego i wapna, a później także przewozem towarów. W 1896 roku z rozwijającej się osady wokół stacji kolejowej Tatranská Štrba zbudowano kolej zębata prowadzącą na Štrbské Pleso. Niedaleko wsi znajduje się również zanikła osada Šoldov, w której niegdyś stało opactwo, ale zanikło ono w XIV wieku. Przez Štrbę przebiega także główne europejskie dział wodny między Morzem Bałtyckim a Morzem Czarnym (vysoke-tatry.info).

Štrba ma powierzchnię około 63,07 km² i liczy około 3 382 mieszkańców. Składa się z trzech części: samej Štrby, Tatranskej Štrby i Štrbského Plesa. Tatranská Štrba jest znana ze swojej stacji kolejowej, która stanowi punkt wyjściowy dla kolei zębatej prowadzącej na Štrbské Pleso, ważny ośrodek turystyczny w Tatrach Wysokich. Położenie geograficzne wsi zapewnia mieszkańcom i turystom niepowtarzalny widok na panoramę Tatr Wysokich na północy i grzbiety Tatr Niskich na południu. Region ten obfituje w piękno przyrody, szlaki turystyczne oraz możliwości rekreacji przez cały rok. Štrba jest również znana ze swoich wydarzeń kulturalnych, z których jednym jest Dzień Štrby, obejmujący występy muzyczne, wystawy, stoiska handlowe i różne atrakcje dla dzieci (strba.sk).

TOP

Všetky

 

 

, ,

Krajina, Zahraničie, Obce, Česko, Severná Morava, Fotografie, České obce

Staré Hamry

skala
Hits: 231

je horská obec nachádzajúca sa v Moravskosliezskych Beskydách. Obec sa rozprestiera ploche 8 345 ha a pozostáva z 55 osád, pričom k 1. januáru 2024 tu žilo približne 554 obyvateľov (stare-hamry.cz). Územie sa tiahne od vrcholov a až po Bílý kříž na hranici so Slovenskom (Wikipedia). Biely je rekreačná oblasť známa už od konca 19. storočia. Názov dostala od kríža, ktorý bol vraj postavený v polovici 19. storočia pašerákmi tabaku. Čerstvo ošetrené dreveného kríža na bielo svietili do ďaleka (Informačná tabuľa). Väčšinu katastrálneho územia pokrývajú , ktoré tvoria až 87 % (Wikipedia). Staré Hamry ležia v širokom údolí , v chránenej krajinnej (Informačná tabuľa). Názov „Staré Hamry“ odkazuje na založené v 17. storočí na spracovanie železa. Pôvodne sa obec nazývala len „Hamry“; prívlastok „Staré“ bol pridaný neskôr po založení nových hámrov v Baške (Wikipedia ENG). V roku 1969 bola vybudovaná , ktorá zatopila pôvodné centrum obce a spôsobila presídlenie časti obyvateľstva. Nové centrum obce bolo vybudované v časti (stare-hamry.cz).

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1639 (Wikipedia ENG). Vtedy tu nechal postaviť vodou poháňaný železný mlyn, čo dalo prvých železiarní, ktoré spracovávali rudu, ktorá sa ťažila v Malenoviciach (Informačná tabuľa). Medzi významné patrí , postavený v rokoch 1863–1865, a na Gruni z rokov 1887–1890 (Wikipedia ENG). Neďaleko od kostola sa nachádza cintorín s mnohými cennými liatinovými krížmi, ukážkou umenia miestnych železiarní. Drevený kostol bol postavený na mieste pôvodnej z roku 1847. Vychádza s miestnej ľudovej architektúry. Z Gruně na Bíly kříž vedie náučný chodník, ktorý zoznamuje s históriou obce, oboznamuje o vodnom diele Šance – Řečice. Nachádza sa tu aj liečivý prameň, miesto kde stála partizánska zemľanka (Informačná tabuľa).

Obec je tiež spojená s básnikom Petrom Bezručom, ktorý často navštevoval Staré Hamry a pracoval tu. Jeho báseň „“ je pripomenutá pamätníkom pri kostole svätého Jindřicha (Wikipedia ENG). Staré Hamry sú obľúbeným cieľom turistov vďaka svojej polohe v srdci Beskýd, ponúkajúc možnosti pre pešiu turistiku, cykloturistiku a . Medzi najnavštevovanejšie miesta patrí Gruň a Bílý kříž. (Hana Venglová).

Staré Hamry is a mountain village located in the Moravian-Silesian Beskids. The municipality spans an area of 8,345 hectares and consists of 55 settlements, with approximately 554 inhabitants as of January 1, 2024 (stare-hamry.cz). The village’s territory extends from the peaks of Lysá hora and Smrk to Bílý Kříž on the Slovak border (). Bílý Kříž is a recreational area known since the late 19th century. was named after a white cross, reportedly erected by tobacco smugglers in the mid-19th century, whose freshly treated spruce beams glowed white from afar (Information board). Most of the cadastral area is covered by forests, which make up 87% of the total area (Wikipedia).
Staré Hamry is situated in the broad valley of the Ostravice River, within the Beskydy Protected Landscape Area (Information board). The name „Staré Hamry“ refers to iron forges established in the 17th century for iron processing. Originally, the village was simply called „Hamry,“ and the prefix „Staré“ (Old) was added later after new forges were established in (Wikipedia ENG).
In 1969, the Šance Reservoir was constructed, flooding the original village center and displacing some residents. A new village center was built in the Samčanka area (stare-hamry.cz).

The written mention of the village dates back to 1639 (Wikipedia ENG). At that time, Count Oppersdorf established a water-powered iron mill, which marked the beginning of the first ironworks processing ore mined in (Information board). Notable landmarks include the Church of St. Henry, built between 1863–1865, and the wooden Church of the Virgin Mary on Gruň, built between 1887–1890 (Wikipedia ENG). Near the church is a cemetery featuring many valuable cast-iron crosses, showcasing the artistry of local ironworks. The wooden church was built on the site of an earlier chapel from 1847, reflecting the traditions of local architecture. From Gruň to Bílý Kříž, there is an educational trail that provides information on the village’s history, the Šance-Řečice waterworks, a healing spring, and a site where a partisan shelter once stood (Information board).

The village is also associated with the poet , who frequently visited and worked in Staré Hamry. His poem „Maryčka Magdónova“ is commemorated by a monument near the Church of St. Henry (Wikipedia ENG).
Staré Hamry is a popular tourist destination thanks to its location in the heart of the Beskids, offering opportunities for hiking, cycling, and skiing. The most visited places include Gruň and Bílý Kříž (Hana Venglová).

Staré Hamry to górska wieś położona w Beskidach Morawsko-Śląskich. Gmina zajmuje powierzchnię 8 345 hektarów i składa się z 55 osad, a na dzień 1 stycznia 2024 roku mieszkało tu około 554 mieszkańców (stare-hamry.cz). Teren wsi rozciąga się od szczytów Lysá hora i Smrk po Bílý Kříž na granicy ze Słowacją (Wikipedia). Bílý Kříž to obszar rekreacyjny znany od końca XIX wieku. Nazwa pochodzi od białego krzyża, który rzekomo został postawiony przez przemytników tytoniu w połowie XIX wieku, a świeżo obrobione belki świerkowe lśniły bielą z daleka (Tablica informacyjna). Większość obszaru gminy pokrywają lasy, które stanowią 87% powierzchni (Wikipedia).
Staré Hamry leżą w szerokiej dolinie rzeki Ostravice, w obrębie chronionego krajobrazu Beskidów (Tablica informacyjna). Nazwa „Staré Hamry“ nawiązuje do kuźni żelaznych założonych w XVII wieku do obróbki żelaza. Początkowo wieś nazywała się po prostu „Hamry“, a przymiotnik „Staré“ (Stare) został dodany później po założeniu nowych kuźni w Bašce (Wikipedia ENG).
W 1969 roku wybudowano zbiornik wodny Šance, który zalał pierwotne centrum wsi i zmusił część mieszkańców do przesiedlenia. Nowe centrum wsi powstało w rejonie Samčanka (stare-hamry.cz).

Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1639 roku (Wikipedia ENG). Wtedy hrabia Oppersdorf założył wodny młyn żelazny, co zapoczątkowało pierwsze przetwarzające rudę wydobywaną w Malenovicach (Tablica informacyjna). Do ważniejszych zabytków należą Kościół św. Henryka zbudowany w latach 1863–1865 oraz drewniany Kościół Matki Bożej na Gruňu z lat 1887–1890 (Wikipedia ENG). Niedaleko kościoła znajduje się cmentarz z wieloma cennymi żeliwnymi krzyżami, będącymi przykładem sztuki lokalnych hut żelaza. Drewniany kościół został zbudowany na miejscu kaplicy z 1847 roku, odzwierciedlając tradycje lokalnej architektury ludowej. Z Gruňu na Bílý Kříž prowadzi szlak edukacyjny, który informuje o historii wsi, wodociągu Šance-Řečice, źródle leczniczym i miejscu, gdzie znajdowała się ziemianka partyzancka (Tablica informacyjna).

Wieś związana jest również z poetą Petrem Bezručem, który często odwiedzał Staré Hamry i pracował tam. Jego wiersz „Maryčka Magdónova“ upamiętnia pomnik obok Kościoła św. Henryka (Wikipedia ENG).
Staré Hamry to popularny cel turystyczny dzięki swojemu położeniu w sercu Beskidów, oferujący możliwości wędrówek pieszych, jazdy na rowerze i narciarstwa. Najczęściej odwiedzane miejsca to Gruň i Bílý Kříž (Hana Venglová).

Staré Hamry je horská obec nacházející se v Moravskoslezských Beskydech. Obec se rozkládá na ploše 8 345 hektarů a zahrnuje 55 osad, přičemž k 1. lednu 2024 zde žilo přibližně 554 obyvatel (stare-hamry.cz). Území obce se táhne od vrcholů Lysá hora a Smrk až po Bílý Kříž na hranici se Slovenskem (Wikipedia). Bílý Kříž je rekreační oblast známá již od konce 19. století. Název pochází od bílého kříže, který byl údajně postaven pašeráky tabáku v polovině 19. století a jeho čerstvě ošetřené smrkové trámy svítily do dálky (Informační tabule). Většinu katastrálního území pokrývají lesy, které tvoří až 87 % plochy (Wikipedia).
Staré Hamry leží v širokém údolí řeky Ostravice, v chráněné krajinné oblasti Beskydy (Informační tabule). Název „Staré Hamry“ odkazuje na železné hamry založené v 17. století na zpracování železa. Původně se obec nazývala jen „Hamry“, přídomek „Staré“ byl přidán později po založení nových hamrů v Bašce (Wikipedia ENG).
V roce 1969 byla vybudována vodní nádrž Šance, která zatopila původní centrum obce a způsobila přesídlení části obyvatel. Nové centrum obce bylo vybudováno v části Samčanka (stare-hamry.cz).

První písemná zmínka o obci pochází z roku 1639 (Wikipedia ENG). Tehdy zde hrabě Oppersdorf nechal postavit vodní železný mlýn, čímž vznikly první železárny zpracovávající rudu těženou v Malenovicích (Informační tabule). Mezi významné památky patří kostel svatého Jindřicha, postavený v letech 1863–1865, a dřevěný kostel Panny Marie na Gruni z let 1887–1890 (Wikipedia ENG). Nedaleko kostela se nachází hřbitov s mnoha cennými litinovými kříži, ukázkou umění místních železáren. Dřevěný kostel byl postaven na místě původní kaple z roku 1847 a vychází z tradice místní lidové architektury. Z Gruně na Bílý Kříž vede naučná stezka, která seznamuje s historií obce, vodním dílem Šance – Řečice. Nachází se zde také léčivý pramen a místo, kde stála partyzánská zemljanka (Informační tabule).

Obec je také spojena s básníkem Petrem Bezručem, který často navštěvoval Staré Hamry a zde pracoval. Jeho báseň „Maryčka Magdónova“ připomíná památník u kostela svatého Jindřicha (Wikipedia ENG).
Staré Hamry jsou oblíbeným cílem turistů díky své poloze v srdci , nabízejíc možnosti pro pěší turistiku, cykloturistiku a lyžování. Mezi nejnavštěvovanější místa patří Gruň a Bílý Kříž (Hana Venglová).