Reportáže, Slovenské, Bratislavské, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Výstavy, Chovateľstvo

Exotika Bratislava 2013

skala
Hits: 1042

Akváriové trhy – DK Zrkadlový háj

14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….

9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich správanie je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, , rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.

12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.

14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy krevety.  sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na  je druh Neocaridina davidi –predtým N. heteropoda, N. denticulata.

15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.

11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy patria medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako . Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, drevo apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis,  – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.

V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia  Betta splendens. 31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na . Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami ( spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na , pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako  vzduchu nad hladinou.

Aquarium markets – DK Zrkadlový háj

On December 14th, we organized a small exhibition of armored catfish. We showcased several species of the Corydoras genus, such as Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. Venezuela black …

On November 9th, we presented some tetras. Tetras, in general, I would recommend to beginner aquarists. Most commonly available species are smaller in size, their behavior is usually social and non-aggressive towards both themselves and the aquarium equipment. The term „characids“ was previously used, although not entirely accurate, to refer to tetras. Among the very widespread species are the neon tetra, Hyphessobrycon, and Hemigrammus genera.

On October 12th, we organized the Aquatic & Terrarium Markets. There was no exhibition included.

On September 14th, we held another Aquarium Market event, where we presented shrimp in the form of a smaller exhibition. Shrimp have been kept in aquariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, there was a strong wave of shrimp keeping that reached us. They were perhaps in every aquarium shop. Red, blue, brown, small, large, more algae-eating, less algae-eating, reproducing, not reproducing, delicate, and undemanding ones… They were sold in large quantities in stores and at fairs. Occasionally, questions were heard in shops about what exactly was moving in the tanks. The strong demand lasted for about two years, then interest in them waned. Despite their short lifespan, the market became saturated. Due to the smaller size of most common shrimp, many species suitable for smaller aquariums can be found among them. They are suitable for fish that primarily don’t consume them as food. The advantage of shrimp is that they take care of food leftovers, fallen leaves, etc. Of course, they usually prefer regular food over anything else. Some shrimp species are quite sensitive to changes in conditions, while others are undemanding. Perhaps the simplest to keep is the Neocaridina davidi species – formerly N. heteropoda, N. denticulata.

On June 15th, there was another date for the Aquarium Markets. This time, we prepared a small exhibition of crayfish, which received increased attention. They were truly beautiful, as can be seen in the photos below.

On May 11th, the Aquarium & Terrarium Markets took place. A small showcase of mosses was included. Mosses belong to Bryophyta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-flowering, and lack seeds or vascular bundles like higher plants. Growing mosses in an aquarium is usually not difficult. They tolerate lower light and lower nutrient input. Mosses can be attached to a grid, stone, wood, etc. Some species include Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens – Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp. – Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp. – Milimeter moss.

On April 6th, Aquarium Markets – Betta fish exhibition was held in Bratislava Petržalka. A small Betta splendens exhibition was prepared. 31 bettas awaited their admirers. Thanks to Daniel Holý for them. It was shown to the visitors that their attractiveness is higher than that of livebearers. It was interesting that most visitors found the same most beautiful betta – as indicated by the first photograph. Betta fish belong to labyrinth fish. They breathe through a specific respiratory organ – the labyrinth. This allows bettas to survive in small, oxygen-poor, densely vegetated East Asian puddles. It is known about them that males often fight each other to the death. Since they depend on atmospheric oxygen, they sometimes need to go to the surface to breathe. It is very interesting that even during a fierce fight, a male who doesn’t need to go up for air will wait for his opponent to do so. Towards other unrelated species, they behave apathetically, so it is possible to have them in a community aquarium, assuming only one male in the tank. Although it is true that young bettas don’t fight each other when they are young. Bettas are not suitable to be combined with paradise fish (Macropodus spp.), gouramis – Trichogaster genus. These Asian tigers would not grant them peace, behaving aggressively towards them. Bettas are relatively undemanding in care, for breeding, males build foam nests – they gather air in their mouths and create a kind of cradle under the surface with these small bubbles. Therefore, it is necessary for the water surface to be very still in such cases, or to move only slightly. Floating plants are a welcome part of normal betta keeping and breeding. The fry is very small and requires feeding with a pipette or other very small live food at the beginning. They are susceptible to temperature fluctuations, so it is necessary to prevent temperature changes throughout the water column. Therefore, it is highly advisable to cover the aquarium surface as tightly as possible. It is optimal for the water to have the same temperature as the air above the surface.

V Bratislavskej Petržalke sa v , konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei,  – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.

In Bratislava’s Petržalka, at DK Zrkadlový háj, Aquatrades were held on March 16th. The event included a small livebearer exhibition. Aquatrades as such already have their tradition. They are organized thanks to Milan Líbal. Originally held in Dúbravka, they „moved“ to Petržalka around the winter of 2011. There is an effort to hold the markets every month, except during the summer holidays. Three times a year, they are expanded to include a terrarium section. Since the March event in 2013, there has been an effort to always include at least a small exhibition as part of the event. In addition, there are a few photographs with an aquaristic theme and coloring pages for children or even adults at the event. I try to help with Aquatrades. Part of the media campaign for Aquarium Markets is a fan page on Facebook – www.facebook.com/akvatrh, where a community of people gathers and gets „operational“ information about sellers, exhibitions, etc. At the March Aquatrades, the green swordtail – Xiphophorus helleri, variatus platy – Xiphophorus variatus, so-called endler – Poecilia wingei, and rainbow guppy – Poecilia reticulata were introduced in more detail. These species were exhibited in aquariums, and simplified texts were prepared for them, which are included with the photographs. Since the aim of the livebearer exhibition was to showcase the beauty of these fish, and we have successful breeders and assessors of competitive livebearers in our vicinity, we also introduced one of them – Ivan Vyslúžil. We also briefly described livebearer competitions.

Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho  je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.

Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.

Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v  pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.

Xiphophorus helleri – Green Swordtail (according to Xiphophorus helleri – Green Swordtail, Mexican Swordtail). Swordtails belong to livebearers. Their previous Slovak synonym was Mexican swordbearer. As the species name suggests, it originates from Mexico. It is widespread from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras. It is one of the most well-known fish ever. Their care is simple, but it should be noted that swordtails heavily pollute the environment with their excrements. They are literally energy conversion machines. In aquarium slang, they are sometimes pejoratively referred to as „combines“. Their metabolic conversion is admirable. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not forget to diversify their diet with blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha male and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident. The male differs from the female by external genitalia—gonopodia. Additionally, it is slimmer. A sword grows as an extension of its caudal fin. Reproduction is simple. We recognize gravid females by their full bellies, dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibals, so if we want to rear the young fry, we will have to prevent her contact with the offspring. Birthing tanks are commercially available for this purpose. In them, a female gives birth to young, and they either escape to a confined space through narrow slits or penetrate through these slits into the main aquarium. It depends on what suits us better. You can make a birthing tank from plastic mesh or other suitable material. Just get mesh from a gardening store, ironmongery, construction store, stitch it up, and make sure it holds properly on the surface. Similar nets are also used in breeding facilities for longer periods. During birthing, make sure we don’t place the female in warmer water than she was accustomed to in her previous environment. Otherwise, we may encounter premature delivery of undeveloped or dead fry. Swordtail fry are large, grow quite slowly in the first month, and then grow faster. It is said that males whose sword grows earlier will not have as much potency as males whose sword begins to grow later. In swordtails, gender change is known, where in the absence of males in the population, females change into males. They develop a gonopodium, sword. The sword is usually smaller. However, what does not change is the robust female build. It’s a pity that this amazing change often doesn’t lead to success—thus developed males are usually infertile. Swordtails are the source of many breeding experiments. There are countless forms known. For example, Viennese swordtails are probably the rarest of the standard ones. They are characterized by a finer red – pale red color with red eyes. They are considerably more delicate than other forms. Almost all males are infertile, maybe one in 200 is fertile.

Xiphophorus variatus – Variatus Platy is a species originating from southern Mexico. They tolerate higher salinity, one tablespoon per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails but slightly smaller. Overall, they appear more delicate. The species X. maculatus, variatus, and helleri spontaneously crossbreed, but it is rare. Compared to swordtails, they are calmer; the female usually is not a cannibal towards her own offspring, but it is still more effective to use a birthing tank. Even with this beautiful livebearer, competitions are organized according to the standard. There are a lot of color and shape varieties.

Poecilia wingei – Endler’s Livebearer is a wild livebearer species. John A. Endler discovered this species in 1975 in Laguna de Patos near the town of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, it was discovered in 1930 by Franklyn F. Bond. Laguna de Patos is the only known location of endlers. The original name was named after Endler – Poecilia sp. endleri. It grows up to 2 – 2.5 cm, the male is smaller than the female. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to guppies – Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep the original natural form of this species. They are relatively short-lived fish; one year of life is rare, they usually live for 8 – 9 months. They are suitable for small aquariums. They will feel good in a planted aquarium. Reproduction occurs willingly, the number of young is smaller than with guppies, 20 pieces from a litter is a decent number. If we want to maintain a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily crossbreed. Some swordtail guppies were achieved precisely by crossing with P. wingei. The green color of endlers is first lost in offspring.

Poecilia reticulata – pávie očko – gupka dúhová (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na  farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes  nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene  nie je vhodná. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé  sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.

Poecilia reticulata – Guppy (according to The most famous species of aquarium fish – Guppy, Poecilia reticulata). The beautiful name „Guppy“ originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot bordered with color on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin. Its original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Orinoco Basin. Today, guppies can also be found in Australia, Cuba, Hawaii, Southeast Asia, Eastern and Southern Africa, South America up to the USA, Southern Spain, Greece, Italy, and even in the Czech Republic and Slovakia. In the wild, males reach 3.5 cm, females 6 cm. They live on average 8 – 12 months. They are characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, slimmer, and has a gonopodium – a modified anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Guppies are very friendly fish, mostly swimming in the middle and lower part of the aquarium. Guppy breeding is widespread worldwide. There are many shape and color varieties. Guppy breeding used to be trouble-free. Today, they are heavily overbred and have become less resilient. I recommend a sex ratio of 3:1 or more in favor of females. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. Extremely soft water is not suitable. Guppies rest at night lying on the bottom, their tails touching the ground, which exposes them to infection. The substrate must not contain a lot of detritus, effective filtration is a good condition for healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if the water is changed very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water changes are ideal. Guppy reproduction is straightforward, often occurring in aquariums against the will of the aquarist. Males, often three at a time, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. However, when the female consents, the male copulates using the gonopodium. The female is capable of storing sperm and giving birth in the next 3 – 4 subsequent litters. A much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, „Anyone can breed guppies, but only a breeder can raise them.“ Newly born guppy fry are relatively large fish fry – reaching around 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Like with other fish, it is advisable to feed guppies as consistently as possible until they reach a size of two centimeters. As soon as the gender can be distinguished, separate the young by gender if you want to prevent degeneration through inbreeding. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only when you want them to mate.

Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013

The first event under the name Aquarium Market took place on February 17, 2013.

exotika-bratislava-2013 333922

Reportáže, Slovenské, Bratislavské, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Výstavy, Chovateľstvo

Exotika Bratislava 2014

skala
Hits: 1222

Od roka 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.

13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.

15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu Bucephalandra

13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.

14. 6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.

17. 5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.

Blaptica dubia – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Blaberus craniifer pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5-6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z terária v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

June 14 – Cockroaches, crickets, leaf insects. The exhibited species were mainly thanks to Martin Stolárik.

May 17 – Guramis. We were grateful to Mr. Miroslav Príkazský for the exhibited fish.

April 12 – Live feed. We showcased both aquarium and terrarium feeds. We thank Anton Sax and Peter Krajčí for the terrarium feeds.

Blaptica dubia – The Argentine cockroach originates from Argentina. It measures about 5 cm and belongs to the larger cockroaches. They reproduce well. It is a suitable species for beginners; however, if they escape, they cannot reproduce in our conditions. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They do not climb glass. Suitable substrates include egg flats or slightly moist forest bedding. Peat moss or lignocellulose can also be used. They require a temperature of 26 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes only pellets and fresh fruits and vegetables (Anton Sax).

Blaberus craniifer originates mainly from Mexico and Cuba. It measures 5-6 cm, with markings on the head resembling a human skull. Keeping them requires any larger terrarium or plastic container with a lid, even though they do not climb glass. They are non-flying; they mainly use their wings during mating dances. It is a suitable species for beginners; however, if they escape from the terrarium, they cannot survive in our conditions. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or bedding. Alternatively, lignocellulose mixed with forest bedding can be used. They require a temperature of 22 – 23 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).

Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové zvieratá dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).

Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5-6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25 °C,  50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

Elliptorhina javanica pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie , . V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).

Gromphadorhina portentosa originates from Madagascar. It measures 5 – 7 cm, and two forms of this species exist: light and dark. It grows slowly. When disturbed, they release a hissing sound by expelling air from their spiracles. This species is suitable for beginners. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm (for 20 – 40 individuals). They climb glass. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot reproduce in our conditions (Anton Sax).

Shelfordella tartara – The Turkistan cockroach originates from Turkmenistan. It measures about 3 cm, is mobile, thus terrarium animals eat them well, and they reproduce quickly. They emit a strong odor. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm or a closable box. They lay eggs quickly and climb well on glass. If they escape from the terrarium, they can survive for a long time in our conditions. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 28 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They are suitable as food for animals that feed on live prey (Anton Sax).

Eublaberus distanti originates from Central America and the northern part of South America. It measures 5-6 cm and is mobile. They do not climb glass and reproduce quickly. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They mainly live in the substrate. They are suitable food for terrarium animals feeding on live prey. They require a temperature of 20 – 25 °C and humidity of 50 – 80%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

Elliptorhina javanica originates from Madagascar. It measures 3 – 5 cm and reproduces well. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They climb everywhere, including glass, and require plenty of air. Suitable substrate includes egg flats or slightly moist forest bedding. They require a temperature of 22 – 26 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit. They can survive for a longer period in our conditions (Anton Sax).

Archimandrita tesselata pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40x30x30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké . Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé samčeky sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40 °C,  50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).

Gryllus assimilis – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teraristické krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C,  60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).

Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).

Archimandrita tesselata originates from Central and South America. It measures 7 cm and has an interesting wing pattern. It is suitable for advanced breeders. It grows slowly and does not climb glass. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot survive in our conditions (Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – The Sun beetle originates from the west coast of Africa. It measures 2 – 4 cm. During the night, it burrows in the soil. As they cannot fold their wings during flight, they emit a buzzing sound. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 40x30x30 cm for a large group. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or forest bedding. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 60%. Adult individuals feed on bananas or other sweet fruits. Larvae consume organic matter from forest bedding and gather leaf and vegetable pieces from the substrate surface. They use part of the forest bedding to create cocoons where they undergo metamorphosis into adult beetles. Larvae are used as feed (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – The Desert locust originates from Africa. It measures 6 – 8 cm. Females are pinkish-brown, while adult males are yellowish. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air in a covered terrarium or plastic container. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 32 – 40 °C and humidity of 50 – 60%. They feed on green leaves, dried grass, fruits, wheat, rye, barley, grasses, dry biscuits, bread. They reproduce well. Nymphs are the most common live feed, but adult individuals can also be used. If they escape from the terrarium, they do not survive for long (Anton Sax).

Gryllus assimilis – The Banan cricket originates from Africa. It measures about 3 cm and resembles the house cricket, but it has two diagonal black stripes on its chest and abdomen. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 60%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They do not survive for long in our conditions (Anton Sax).

Acheta domestica – The House cricket originates from North Africa. It measures about 2.5 cm. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They can survive in warm areas of buildings, commonly found in bakeries (Anton Sax).

Tenebrio molitor – múčne červy sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. , modlivky), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich ,,obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne dlhá životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).

Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé  a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, varany a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre plazy ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).

Musca domestica ( – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a kukly je vhodné premiestniť do , aby sa spomalil ich vývoj a podľa potreby ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný . Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni  (Peter Krajčí).

Tenebrio molitor – Mealworms are suitable feed primarily for invertebrates (e.g., birds, mantises) but also for other species of terrarium animals. However, I recommend not feeding them to reptiles too frequently, as not every animal can easily digest their „shell.“ For reptiles, they are more suitable as a dietary supplement to add variety. Their significant advantage is their relatively long lifespan with minimal care and low cost (Peter Krajčí).

Zophobas morio – Superworms are worms similar in appearance to mealworms but significantly larger. This species is suitable as feed primarily for adult birds and larger reptile species such as agamas, chameleons, monitors, and others. From my own experience, I believe they are somewhat more suitable feed for reptiles than mealworms, as I have observed easier digestion, especially in chameleons. Nevertheless, for reptiles, they are still more suitable as a dietary supplement rather than the main source of food. They are relatively resilient, so they can easily live for several months with minimal care. Another advantage is their relatively low acquisition cost (Peter Krajčí).

Musca domestica (housefly – non-flying form) is excellent feed for smaller animal species or hatchlings. Commonly used in the breeding of Rhampoleon species, small chameleons, frogs, and mantises. Breeding is not demanding; wheat bran with milk is sufficient to keep the substrate moist. Flies consume it and lay eggs in it. The larvae also feed on this substrate. After a few days, they begin to pupate, and flies gradually hatch. It is ideal to divide the larvae into several containers to prevent the situation where thousands of flies hatch at once. Larvae and pupae should be transferred to the refrigerator to slow down their development, and as needed, they can be taken out to let the flies emerge. An advantage is the low-maintenance breeding. A disadvantage is the poorer availability and occasionally weak odor of the substrate (ideally, they should be kept somewhere in a basement or shed) (Peter Krajčí).

Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne  (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, , varenú zeleninu, , strúhanku, piškóty. Optimálna  chovu je 16 °C, pod 2 °C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24 °C kapú. Preto na ich  je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Octové mikry – Turbatrix aceti – háďatko octové. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka,  alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto  rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. Skrmovanie – mikry zlejem do , ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové , kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto  mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET  s kultúrou.

Nitenky –  sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje  ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku .

Nálevník – trepka (Paramecium) nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné.  sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná  a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný  ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej . Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú  na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto , zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.

Rupice – Enchytraeus albidus – are soil decomposers, feeding on the decomposition of plant material. Their nutritional value is similar to whiteworms, grindal worms, or microworms. They can be bred in soil provided there is constant moisture in the ground. As a food source, decomposing wood, soaked bread, oatmeal, cooked vegetables, pasta, breadcrumbs, and biscuits can be used. The optimal breeding temperature is 16 °C; they stop reproducing below 2 °C and die at temperatures above 24 °C. Therefore, a family house, basement, or some cooler place is suitable for their breeding.

Vinegar eels – Turbatrix aceti – vinegar eels. At room temperature, they live on average for 55 days, and at low temperatures, up to 10 months. Under good conditions, the vinegar eel culture can multiply twentyfold in 8 to 10 days. They can be bred, for example, in PET bottles containing vinegar and water in a 1:1 ratio. A small amount of apple, peach, or other fruit is added to the vinegar. Ideally, this fruit should be pureed in a blender. It is recommended to drill small holes in the caps. Vinegar eels are very small feed, even thinner than „regular“ microworms. A mesh sieve is used for straining – microworms are poured into a bottle with a neck that can be sealed from the inside, e.g., with cotton, cloth, or filter material. Ordinary wine bottles with a mostly straight, narrow neck are ideal for microworms. Microworms are poured into the bottle up to the narrowed part, sealed, and topped up with fresh cold water. Microworms are anti-gravity, and they tend to move towards cleaner water. Within 24 hours, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish. The substrate that was sealed can be poured back into a PET bottle with the culture.

Tubifex worms – Tubifex tubifex can be found in almost every stream in our area, but not in the quantities that are interesting for aquarium enthusiasts. Today, water is often pre-processed in treatment plants, resulting in less waste and nutrients. Tubifex worms, as known to aquarists, have a reddish-brown color. In nature, their color is variable and depends on the amount of oxygen in the water. Tubifex worms in nature can also be white. They are very suitable food, for example, for catfish, loaches, suckerfish, and small predatory fish. Mud circulates in their intestines long after they are caught. Therefore, they must be thoroughly rinsed and allowed to digest for at least three days after catching. They are very dependent on fresh water, much more so than live whiteworms, so they must be frequently flushed with water, or a constant flow of water is provided for them. It is suitable to keep them, for example, in shallow dishes placed at the bottom of the refrigerator.

Paramecium – the slipper ciliate (Paramecium), is not among the most suitable and nutritious feed, but sometimes it is necessary. Paramecium is bred in PET bottles. Ideal is accessible soft water and, of course, an existing paramecium culture, which is placed in water, and raw egg yolk is added as food for the paramecium. If soft water is not available, use at least standing water. It is advisable to breed paramecium in several bottles because, especially with abundant feeding, a large part of the paramecium is always removed from the culture, and it often happens that it disappears from one bottle. It is important that algae do not form in the bottle, so keep the culture in the dark. The bottles with paramecium should have a drilled cap to ensure air supply. Feeding paramecium is not without problems. Paramecium can be fed in a similar way to vinegar eels. Wine bottles with a narrowed neck that expands laterally are ideal for this purpose. Pour the paramecium into such a bottle, seal it from the top with filter material, and top up with fresh water. By the second day, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish.

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté . Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené  odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová  20 – 25 °C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na  sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na  položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa  zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký  vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že  nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že  je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z -u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.

Mikrami is a term used for various types of nematodes. They are classified as roundworms – Nematoda. They can reproduce even at temperatures of 10 °C. Mikrami are fatty food with a high fat content. They can be bred in dishes – a margarine container works well for this purpose. As a nutritious substrate, in my opinion, kefir and ground oatmeal are the best options. Also suitable are yogurt, sour milk, sweetened milk, or ordinary sweet milk. Bread crumbs, water, or cream can also be used, but they have their disadvantages. Cream, for example, contains a lot of mikrami, but they climb the walls very reluctantly. If bread paste is used – a mixture of water and bread – mikrami climb the walls, but in smaller numbers. Sweet milk tends to spoil easily. I recommend grinding the oat flakes in a blender. The oatmeal and kefir mixture should be rather thick. It is advisable to have several cultures because over time, the environment becomes too acidic, and it is necessary to transfer the mikrami culture to a new one, usually after two to three weeks. Mikrami gradually consume food, reducing the mass content, so it is necessary to add solid parts. However, mikrami do not consume much, and over time, a lot of liquid substrate accumulates, which can sometimes lead to a massive number of mikrami on the walls, and their premature demise. The ideal room temperature is 20-25 °C. It is advisable to keep mikrami in multiple containers. Under normal circumstances, mikrami spread evenly on the walls. Mikrami are fed by wiping them off the walls of the container with a finger, brush, piece of foam, etc. I recommend using a brush. Mikrami are very small feed, about 4-6 mm long, suitable for smaller fish, such as fry.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi is related to the rupice Enchytraeus albidus but smaller. It occurs in South America and was accidentally imported in the humus of tropical plants. In nature, it feeds on decaying plant remains. Ideal for breeding are shallow dishes with a larger bottom area. Place moistened foam on the bottom. I exclusively feed grindal with small baby biscuits. Grindal is a soil organism, so it naturally prefers darkness. If we have it closed with an opaque lid, we can even keep it on the table, on a shelf, or in a closed cabinet. The foam should measure from 10 mm to 30 mm. Most of the grindal in a mature culture is found in the foam. If grindal suddenly stops reproducing or individual worms are small, the foam is likely too wet. In such a case, you can take the foam and rinse it under running water in the sink. During rinsing, you don’t have to worry about losing a lot of grindal; some will always remain in the foam. From my own experience, I can say that grindal is not a fatty feed. Even the nutritional values I have found indicate that grindal is roughly at the level of whiteworms or tubifex worms. Sometimes, especially if the foam dries out a bit, mites can appear. Small white creatures running around are quite visible even to the naked eye. They hinder the development of grindal and, if they multiply massively, can completely destroy it. In such a case, I use the contact insecticide Frontline, which I spray on the foam. It works immediately. Grindal doesn’t smell much, and I haven’t noticed any adverse effects on the fish. Grindal recovers from Frontline fairly quickly. You can also help it by moving grindal from another culture. Feeding grindal is very simple; just take the entire foam and dip it into the tank. The biscuit tends to stick well to the glass. Grindal can also be wiped off with a brush or finger. It is an excellent feed; its productivity allows feeding it every day. It has almost no smell, handling it is practical, its size is suitable for small fish, and even larger fish accept it.

Drozofily. Drosophila melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik.  sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre  a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Známe aj ako vínne mušky alebo octomilky. Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2-5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5-2mm, väčšie D. hydei 2,5-3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej . Násada spravidla stoja 2-4,- Eurá (Peter Krajči).

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30 °C, ich dať na balkón.

Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a , len  môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru.  dosahuje aj najvyššiu  pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – . Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus,  coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš . Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Drosophila melanogaster, commonly known as the fruit fly or vinegar fly, is perhaps one of the most widely utilized and understood organisms by biologists and medical professionals worldwide. It readily reproduces in captivity and has a rapid reproductive cycle. Genetic engineers have extensively used this tiny fly for research purposes, likening it to a lab rat. Fruit flies are used as feed not only for fish but also for birds and reptiles. Aquarists and terrarists prefer the so-called wingless form, known as the vestigial-antlered-strap form. This cultivated form of the fly has wings but cannot fly, with significantly stunted wings. They are also known as wine flies or vinegar flies. These small flies are excellent food, especially for freshly hatched reptiles (chameleons, rhampoleons, etc.) as well as small frogs, various species of aquarium fish, freshly hatched birds, and mantises. They are relatively easy to breed. Depending on the number of flies, one culture can last 2-5 weeks or even longer. Their small size (smaller D. melanogaster 1.5-2mm, larger D. hydei 2.5-3mm) makes them suitable feed for almost all small terrarium animals. However, they do produce a mild yeast smell due to the yeast used in their food substrate. A culture usually costs between 2-4 euros.

Daphnia are relatively sensitive to oxygen levels during transport. Therefore, it is better to transport them in so-called frames or with the least amount of water possible. They can be kept longer in a larger bucket, with a lower concentration of Daphnia and assuming nothing is decaying in the bucket. This is quite manageable during cooler periods of the year. In summer, you can aerate the Daphnia during the shorter daytime and, if it’s not 30 °C outside, place them on the balcony at night.

Moina is a small species of Daphnia, growing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quality and heavily polluted, and lacking in oxygen. They reproduce asexually through parthenogenesis (without fertilization). This means that during favorable conditions, all individuals are female. Only when less favorable conditions arise do males suddenly appear, and sexual reproduction occurs, ensuring the transfer of genetic information. In spring, females hatch from eggs laid in the fall. They can be collected like cyclops and copepods, but the sieve may be less dense, for example, made from milliner’s silk or a so-called Dederon. Daphnia are larger than cyclops but are not as nutritionally dense because most of their bodies are water and a solid cuticle, which forms their skeleton. Moina achieves its highest yield under artificial culture conditions. For fish, it is a more energy-rich food than „ordinary“ Daphnia and can be compared to cyclops. Daphnia reach their highest abundance in summer.

Cyclops belongs to the suborder Cyclopoidea, order Podoplea, subclass Copepoda – copepods, class Crustacea, and phylum Arthropoda – arthropods. For example, Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyclops is very suitable fish feed, relatively nutritious, and a quality source of protein. Under certain conditions, it can also be cultured. Their population curves fluctuate greatly; it is not uncommon to catch a huge number of cyclops one day and almost none the next. Generally, their population peaks in spring and fall. Cyclops are quite predatory, so when feeding them to smaller fry, care must be taken to prevent them from depleting the population or harming the tank inhabitants.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré : , Synchaeta, , , Copeus, , Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, , , Brachionus, .

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi . Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich  je otázkou kvality. 95%  vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do , do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické  z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – , ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť.

Vírniky represent a distinct phylum Rotifera. They are highly suitable for feeding fish fry. Their name is derived from their typical movement – swirling, which they constantly exhibit. Vírniky are captured, for example, using nets made of milliner’s silk or monofilament. Some common vírniky species include Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, and Pedalion.

Artemia salina, commonly known as brine shrimp, belongs to the class Entomostraca. Brine shrimp predominantly used in aquaristics live in the sea. They are relatively small, up to 15 mm, much smaller than their freshwater relatives. Freshwater brine shrimp can be obtained first through frozen cubes in stores. Brine shrimp are sold from various locations – Russia, Canada, the USA, China. Their hatchability is a matter of quality. A 95% hatchability rate is an excellent parameter. The price also depends on this. Brine shrimp are a nutritious feed, allowing fry to grow quickly in height and width. However, when fish are maturing, it’s not recommended to feed them only brine shrimp. Artemia can be easily hatched, once you figure out the method for each batch. Unfortunately, the requirements for different „types“ and packaging of artemia vary. I’ve often witnessed dissatisfaction with the hatchability among acquaintances, while the „same“ artemia works perfectly for their friends. Purchased artemia are essentially artemia eggs. The eggs are poured into water, for example, into a bottle, to which 3-4 teaspoons of salt (25 – 30 g per liter) are added to simulate seawater. Strong aeration is necessary. The goal is to circulate the entire content as much as possible to prevent any eggs from settling. Maintain room temperature, or slightly higher for faster hatching. About 24 hours later, a significant portion will have hatched. Personally, and like most aquarists I know, I let artemia hatch for 2 days – they are slightly larger then. Artemia hatch in about 1.5 days at 25 °C. Among aquarists, it’s believed that brine shrimp can be one or two days old, depending on the hatching time and, of course, the „type.“ They only last a short time in freshwater – about 8 hours. For higher nutritional value and easier and more effective introduction of small artemia into the world, decapsulation is used. It removes the protective coat of the brine shrimp egg. When feeding brine shrimp, the challenge is how to get them into the aquarium without transferring them without salt. Since they are very small creatures, milliner’s silk could help, but if you don’t have it, cotton cloth will suffice. I strain the artemia through monofilament. I successfully use decapsulated artemia as dry feed.

March 15th – Scalare exhibition. Most scalare were from the well-known breeder Miroslav Príkazský. Scalare, along with guppies and swordtails, are probably the most famous fish kept in aquariums. These South American cichlids from the Amazon basin thrive in densely planted tanks. There are many varieties of scalare. In the past, the original scalare were of impressive proportions. A scalare should be kept in at least a 150-liter tank, which is 50 cm tall. Determining their sex is difficult; females have a smaller tumor on their head during the spawning period. A scalare is capable of having 1000 eggs, but the fry are very small and require strictly powdered live food. A scalare for breeding needs water pressure – a high water column, but if everything else is in good condition, they can spawn.

exotika-bratislava-2014 191413

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Prax, Organizmy

Imro a Karin Fuljerovci

skala
Hits: 7248

Priznám sa, že africké cichlidy sú moje obľúbené ryby. Veľmi dlho som sa chystal k Imrovi do Bytče na návštevu a už ma veľmi škrelo, že za tie roky, čo chovám Afriku, som ešte u Imra nebol. 8.5.2008 sa zapísal do môjho akvaristického života veľkými písmenami – navštívil som Fuljerovcov. Imro je fanatik, ktorý svoje ryby zbožňuje. K tejto veľkej záľube pritiahol aj svoju manželku, ktorá svojho manžela nielen podporuje, ale akvaristiku aj vykonáva. Karin jednoducho patrí ku Imrovi a obaja patria ku svojim rybám. Preto často ak poviem Fuljer, tak je v tom aj Karin. Nikdy doteraz som nepoznal takýto zohratý akvaristický pár. Možno aj preto som od nich odchádzal taký presvedčený, že táto návšteva bola pekná, zmysluplná, a že sa sem čoskoro vrátim. Imro, čo ma ešte viac teší, má kladný vzťah nielen ku rybám, ale aj k iným živým tvorom, dokonca sa týmto záujmom aj venuje.

Vtedy sa Imro rozširoval, stavia nové dve miestnosti, priaznivci afrických cichlíd sa majú na čo tešiť. Veľa tomu už nechýba. Ťažko opísať, čo sa dá uňho nájsť. Už len keď spomeniem 8-10 foriem Tropheusov, tak sa dvihne obočie všetkým, ktorí majú tušenie, o aké ryby ide. Z iných pikošiek spomeniem napr. Calochromis melanostigma, Enantiopus melanogenys, viacero foriem Cyphotilapia gibberosa, Chalinochromis ndhoboi. Srdcovou záležitosťou sú ale pre Imra aulonokary. V každom prípade sa tu dá nájsť kvantum zaujímavých a krásnych rýb. Imro sortiment aj dosť obmieňa, takže vždy sa nájde dobrý dôvod prísť znovu. Ja som sa vytešoval celý deň, až ma museli vyhnať ;-). Verím, že fotografie a videozáznam vás presvedčia o tom, že Fuljer je značka kvality.

Fuljerovci majú svoje stránky s príznačným názvom www.cichlid.sk. Je určite zaujímavé, že v ponuke majú aj divoké odchyty rýb, a to je naozaj rarita. Pre chovateľa, ktorý to myslí s rybami vážne, to je veľmi dobrá možnosť, ako prísť ku skvelým chovným rybám. Okrem toho ponúkajú napr. krmivá O.S.I., pozadia do akvárií „Back to Nature„, ale napr. aj zahraničnú akvaristickú literatúru.

I admit that African cichlids are my favorite fish. I had long planned to visit Imro in Bytča, and I was itching to go because in all the years I’ve been keeping African fish, I had never been to Imro’s place. May 8, 2008, was a big day in my fishkeeping life – I visited the Fuljer family. Imro is a fanatic who adores his fish. His great passion has also drawn his wife, who not only supports him but also practices aquaristics herself. Karin simply belongs with Imro, and both belong with their fish. That’s why whenever I say Fuljer, Karin is also part of it. I had never met such a well-coordinated aquarist couple before. Perhaps that’s why I left so convinced that this visit was nice, meaningful, and that I would return here soon. What makes me even happier, Imro not only has a positive relationship with fish but also with other living creatures, he even devotes himself to this interest.

At that time, Imro was expanding, building two new rooms; fans of African cichlids have something to look forward to. There isn’t much left. It’s hard to describe what you can find there. Just mentioning 8-10 forms of Tropheus raises the eyebrows of all those who have an inkling of what kind of fish they are. Among other delicacies, I’ll mention Calochromis melanostigma, Enantiopus melanogenys, several forms of Cyphotilapia gibberosa, Chalinochromis ndhoboi. But Imro’s heart belongs to aulonocaras. In any case, you can find a multitude of interesting and beautiful fish here. Imro often changes his assortment, so there’s always a good reason to come back. I was looking forward to it all day, they had to kick me out ;-). I believe that the photos and video recordings will convince you that Fuljer stands for quality.

The Fuljer family has their website with the characteristic name www.cichlid.sk. It’s certainly interesting that they also offer wild-caught fish, which is truly a rarity. For a fish keeper who takes fish seriously, this is a very good opportunity to get excellent breeding fish. In addition, they offer, for example, O.S.I. food, „Back to Nature“ aquarium backgrounds, as well as foreign aquarium literature.

Ich gebe zu, dass afrikanische Buntbarsche meine Lieblingsfische sind. Ich hatte lange geplant, Imro in Bytča zu besuchen, und ich brannte darauf zu gehen, denn in all den Jahren, in denen ich afrikanische Fische halte, war ich noch nie bei Imro zu Hause gewesen. Der 8. Mai 2008 war ein großer Tag in meinem Aquariumleben – ich besuchte die Fuljer Familie. Imro ist ein Fanatiker, der seine Fische verehrt. Seine große Leidenschaft hat auch seine Frau angezogen, die ihn nicht nur unterstützt, sondern auch selbst Aquaristik betreibt. Karin gehört einfach zu Imro, und beide gehören zu ihren Fischen. Deshalb ist immer, wenn ich Fuljer sage, auch Karin dabei. Ich hatte zuvor noch nie ein so gut eingespieltes Aquariistenpaar getroffen. Vielleicht bin ich deshalb so überzeugt gegangen, dass dieser Besuch schön und sinnvoll war und dass ich bald wiederkommen würde. Was mich noch glücklicher macht, Imro hat nicht nur eine positive Beziehung zu Fischen, sondern auch zu anderen Lebewesen, er widmet sich diesem Interesse sogar.

Zu dieser Zeit erweiterte Imro sein Zuhause, baute zwei neue Zimmer; Fans afrikanischer Buntbarsche haben also etwas zu erwarten. Es fehlt nicht mehr viel. Es ist schwer zu beschreiben, was man dort finden kann. Schon die Erwähnung von 8-10 Formen von Tropheus lässt bei allen, die eine Ahnung haben, um welche Art von Fischen es sich handelt, die Augenbrauen hochziehen. Unter anderen Köstlichkeiten werde ich Calochromis melanostigma, Enantiopus melanogenys, mehrere Formen von Cyphotilapia gibberosa, Chalinochromis ndhoboi erwähnen. Aber Imros Herz gehört den Aulonocaras. Auf jeden Fall findet man hier eine Vielzahl von interessanten und schönen Fischen. Imro ändert sein Sortiment oft, daher gibt es immer einen guten Grund, zurückzukommen. Ich habe den ganzen Tag darauf gefreut, sie mussten mich rausschmeißen ;-). Ich bin überzeugt, dass die Fotos und Videoaufnahmen Sie davon überzeugen werden, dass Fuljer für Qualität steht.

Die Fuljer Familie hat ihre Website mit dem charakteristischen Namen www.cichlid.sk. Es ist sicherlich interessant, dass sie auch wild gefangene Fische anbieten, was wirklich eine Seltenheit ist. Für einen ernsthaften Fischhalter ist dies eine sehr gute Gelegenheit, ausgezeichnete Zuchtfische zu bekommen. Darüber hinaus bieten sie zum Beispiel O.S.I. Futter, „Back to Nature“ Aquariumhintergründe sowie ausländische Aquariumliteratur an.

Przyznaję, że afrykańskie pielęgnice są moimi ulubionymi rybami. Od dawna planowałem odwiedzić Imra w Bytča, i cieszyłem się na to, bo przez wszystkie lata hodowania ryb afrykańskich, nigdy nie byłem u Imra. 8 maja 2008 roku od

wiedziłem rodzinę Fuljerów, co było wielkim wydarzeniem w moim życiu akwarystycznym. Imro to fanatyk, który uwielbia swoje ryby. Jego wielka pasja przyciągnęła również jego żonę, która nie tylko go wspiera, ale również sama uprawia akwarystykę. Karin po prostu należy do Imra, a oboje należą do swoich ryb. Dlatego kiedy mówię Fuljer, zawsze mam na myśli również Karin. Nigdy wcześniej nie spotkałem tak dobrze zgranej pary akwarystycznej. Być może dlatego wyszedłem z tak przekonaniem, że ta wizyta była miła, znacząca i że wkrótce tu wrócę. Co mnie jeszcze bardziej cieszy, Imro nie tylko ma pozytywny stosunek do ryb, ale także do innych istot żywych, nawet poświęca się tej pasji.

Wówczas Imro rozbudowywał swoje akwarium, budując dwa nowe pomieszczenia; fani afrykańskich pielęgnic mają więc na co czekać. Już prawie wszystko gotowe. Trudno opisać, co można tam znaleźć. Już samo wspomnienie 8-10 form Tropheusów sprawia, że wszyscy, którzy mają choćby pojęcie, o jakie ryby chodzi, uniosą brwi. Wśród innych smakołyków wspomnę Calochromis melanostigma, Enantiopus melanogenys, kilka form Cyphotilapia gibberosa, Chalinochromis ndhoboi. Ale sercem Imra są aulonokary. W każdym razie można tu znaleźć mnóstwo interesujących i pięknych ryb. Imro często zmienia asortyment, więc zawsze jest dobry powód, by wrócić. Cały dzień się na to cieszyłem, musieli mnie wyrzucić ;-). Jestem przekonany, że zdjęcia i nagrania wideo przekonają cię, że Fuljer to gwarancja jakości.

Rodzina Fuljerów ma swoją stronę internetową o charakterystycznej nazwie www.cichlid.sk. Na pewno interesujące jest to, że oferują także dziko złowione ryby, co naprawdę jest rzadkością. Dla hodowcy, który traktuje ryby poważnie, jest to bardzo dobra okazja, aby zdobyć doskonałe ryby hodowlane. Ponadto oferują na przykład karmę O.S.I., tła do akwarium „Back to Nature“, a także zagraniczną literaturę akwarystyczną.

fuljer 43325

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Živorodky, Divoké živorodky, Organizmy

Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti

skala
Hits: 44798

Kto z akvaristov sa nestretol so živorodkami? Asi nikto. Každý, kto choval rybičky sa stretol so živorodkami, dokonca o nich zväčša niečo počuli aj neakvaristi. V predstave väčšiny populácie sú živorodky predovšetkým mečovky a gupky – červené rybičky, také s peknými chvostmi. Skutočnosť je však samozrejme omnoho bohatšia. Živorodky predstavujú podľa môjho názoru akýsi spojovací článok v komunikácii medzi tými, ktorí sa zaoberajú akvaristikou a ktorí nie. Zastávajú výsadné postavenie vďaka tomu, že sú „známe“. Dúfam, že svojím príspevkom obohatím poznatky najmä tých, ktorí pod termínom živorodky vidia iba úzky profil druhov. Živorodky sú úžasná skupina aj z hľadiska biologického aj z hľadiska chovateľského. Živorodky sa vyskytujú v južnej časti Severnej Ameriky, v Strednej a v Južnej Amerike a malá časť z nich v Juhovýchodnej Ázii. Niektoré druhy žijú v brakických vodách, dokonca priamo v mori pri ústiach riek. Napr. Poecilia reticulata bola nájdená aj na voľnom mori v pobrežných oblastiach.

Who among aquarists hasn’t encountered livebearers? Probably no one. Everyone who has kept fish has encountered livebearers, and even non-aquarists have usually heard something about them. In the minds of most people, livebearers are primarily swordtails and guppies – those little red fish with pretty tails. However, the reality is, of course, much richer. In my opinion, livebearers represent a kind of connecting link in communication between those who are involved in aquatics and those who are not. They hold a prominent position because they are „well-known.“ I hope that with my contribution, I will enrich the knowledge, especially of those who see livebearers only as a narrow profile of species. Livebearers are an amazing group both biologically and in terms of breeding. Livebearers are found in the southern part of North America, in Central and South America, and a small portion of them in Southeast Asia. Some species live in brackish waters, even directly in the sea at river mouths. For example, Poecilia reticulata has been found in the open sea in coastal areas.

Wer unter Aquarianern hat noch keine lebendgebärenden Fische erlebt? Wahrscheinlich niemand. Jeder, der Fische gehalten hat, ist lebendgebärende Fische begegnet, und sogar Nicht-Aquarianer haben normalerweise schon etwas über sie gehört. In den Köpfen der meisten Menschen sind lebendgebärende Fische hauptsächlich Schwertträger und Guppys – diese kleinen roten Fische mit hübschen Schwänzen. Die Realität ist jedoch natürlich viel reicher. Meiner Meinung nach stellen lebendgebärende Fische eine Art Verbindungsglied in der Kommunikation zwischen denen dar, die sich mit Aquaristik beschäftigen, und denen, die es nicht tun. Sie nehmen eine prominente Position ein, weil sie „bekannt“ sind. Ich hoffe, dass ich mit meinem Beitrag das Wissen, insbesondere derer, die lebendgebärende Fische nur als schmales Profil von Arten sehen, bereichern werde. Lebendgebärende Fische sind eine erstaunliche Gruppe sowohl biologisch als auch in Bezug auf die Zucht. Lebendgebärende Fische kommen im südlichen Teil Nordamerikas, in Mittel- und Südamerika sowie in einem kleinen Teil von Südostasien vor. Einige Arten leben in Brackwasser, sogar direkt im Meer an Flussmündungen. Zum Beispiel wurde Poecilia reticulata im offenen Meer in Küstengebieten gefunden.

Taxonómia

Názov živorodky, ktorý sa bežne používa pre označenie týchto rýb je nepresný a skupina rýb nazvaná „živorodky“ je umelo vytvorená – nemá jasné taxonomické odôvodnenie. Predstavujú štyri čeľade: Goodeidae, Anablepidae, Poeciliidae (patriace do radu Cyprinodontiformes) a Hemiramphidae (patriace medzi Beloniformes). Medzi tzv. živorodkami totiž nájdeme pomerne dosť druhov, ktoré sa živorodosťou nevyznačujú. V taxonómii tejto skupiny je aj v súčasnosti veľký pohyb, možno aj preto, lebo ide pravdepodobne o evolučne mladú skupinu. Živorodky sú príbuzné kaprozúbkam. Samotná živorodosť je hodnotená evolučne ako vysoký stupeň vývoja. Veď stačí si uvedomiť, ktoré skupiny organizmov sa vyznačujú rovnakou schopnosťou – okrem iného aj človek rozumný – Homo sapiens – teda my sami. Systematika živorodiek je opísaná podrobne ďalej v článku.

Taxonomy

The commonly used term „livebearers“ for these fish is inaccurate, and the group of fish called „livebearers“ is artificially created – it lacks clear taxonomic justification. They represent four families: Goodeidae, Anablepidae, Poeciliidae (belonging to the order Cyprinodontiformes), and Hemiramphidae (belonging to the order Beloniformes). Among the so-called „livebearers,“ we find quite a few species that do not exhibit viviparity. There is currently a lot of movement in the taxonomy of this group, possibly because it is likely an evolutionarily young group. Livebearers are related to toothcarps. Viviparity itself is evaluated evolutionarily as a high degree of development. Just consider which groups of organisms exhibit the same ability – including, among others, the human being – Homo sapiens – that is, ourselves. The systematics of livebearers is described in detail further in the article.

Taxonomie

Der im Allgemeinen verwendete Begriff „Lebendgebärende“ für diese Fische ist ungenau, und die Gruppe der Fische, die als „Lebendgebärende“ bezeichnet werden, ist künstlich geschaffen – sie fehlt an klaren taxonomischen Begründungen. Sie umfasst vier Familien: Goodeidae, Anablepidae, Poeciliidae (gehören zur Ordnung Cyprinodontiformes) und Hemiramphidae (gehören zur Ordnung Beloniformes). Unter den sogenannten „Lebendgebärenden“ finden wir ziemlich viele Arten, die keine Viviparie aufweisen. In der Taxonomie dieser Gruppe gibt es derzeit viel Bewegung, möglicherweise, weil es sich wahrscheinlich um eine evolutionär junge Gruppe handelt. Lebendgebärende sind mit Zahnkärpflingen verwandt. Viviparie selbst wird evolutionär als ein hoher Entwicklungsgrad bewertet. Bedenken Sie nur, welche Gruppen von Organismen die gleiche Fähigkeit zeigen – darunter auch der Mensch – Homo sapiens – also wir selbst. Die Systematik der Lebendgebärenden wird weiter im Artikel ausführlich beschrieben.

TOP

Farebné živorodky

Pre účely jednoznačného oddelenia a jasného pochopenia som si dovolil označiť bežne ponúkané druhy živorodiek ako živorodky farebné. Všetko sú to druhy vyšľachtené, ktoré vo svojej domovine vyzerajú inak. Najznámejšie druhy sú (na konci článku sa nachádza prehľad niektorých rodov):

Okrem týchto rozšírených rýb sem patrí veľa iných krásnych druhov. V tejto súvislosti treba povedať, že to, čo je rozšírené v našich akváriách, sa už len vzdialene podobá na ryby žijúce v prírode – to sa týka najmä druhu Poecilia reticulata.

Colorful Livebearers

For the purpose of clear differentiation and understanding, I have taken the liberty of labeling commonly offered species of livebearers as „colorful livebearers.“ All of these are selectively bred species that look different in their natural habitats. The most well-known species are (a summary of some genera is provided at the end of the article):

Poecilia latipinna Lesueur, 1821 – Sailfin Molly,
Poecilia reticulata Peters, 1859 – Guppy,
Poecilia sphenops Valenciennes, 1946 – Black Molly,
Poecilia velifera Regan, 1914 – Yucatan Molly,
Xiphophorus helleri Heckel, 1848 – Green Swordtail,
Xiphophorus maculatus Günther, 1866 – Southern Platyfish,
Xiphophorus variatus Meek, 1904 – Variable Platyfish.

In addition to these common fish, many other beautiful species belong here. In this context, it should be noted that what is common in our aquariums only remotely resembles the fish living in the wild – this especially applies to the species Poecilia reticulata.

Farbenfrohe Lebendgebärende

Zum Zweck der klaren Unterscheidung und des Verständnisses habe ich mir erlaubt, allgemein angebotene Arten von Lebendgebärenden als „farbenfrohe Lebendgebärende“ zu bezeichnen. Alle diese Arten sind selektiv gezüchtete Arten, die in ihrer natürlichen Umgebung anders aussehen. Die bekanntesten Arten sind (am Ende des Artikels finden Sie eine Zusammenfassung einiger Gattungen):

Poecilia latipinna Lesueur, 1821 – Segelflossen-Molly,
Poecilia reticulata Peters, 1859 – Guppy,
Poecilia sphenops Valenciennes, 1946 – Schwarzer Molly,
Poecilia velifera Regan, 1914 – Yucatan-Molly,
Xiphophorus helleri Heckel, 1848 – Grüner Schwertträger,
Xiphophorus maculatus Günther, 1866 – Südlicher Pracht-Platy,
Xiphophorus variatus Meek, 1904 – Variabler Pracht-Platy.

Neben diesen verbreiteten Fischen gehören hier viele andere schöne Arten dazu. In diesem Zusammenhang sollte darauf hingewiesen werden, dass das, was in unseren Aquarien üblich ist, nur entfernt den Fischen ähnelt, die in freier Wildbahn leben – dies gilt insbesondere für die Art Poecilia reticulata.

Farebné živorodky

Divoké živorodky

Termínom divoké, prípadne prírodné živorodky označíme také, ktorých vzhľad sa blíži ku stavu v prírode. Malo by ísť o čistú a neprešľachtenú formu. Prax je trochu komplikovanejšia, totiž niektoré druhy ako napr. Poecilia wingei, ale aj iné, sa stále označujú za divoké druhy, ale ich populácia medzi chovateľmi môže byť už označená za akváriovú formu. Niektoré druhy sa bohužiaľ už skrížili v rukách akvaristov, najmä s Poecilia reticulata, prípadne došlo ku zmene správania – napr. u Girardinus falcatus, kde došlo k tolerancii voči narodeným jedincom iného druhu, čo divoká G. falcatus netoleruje. V našich nádržiach samozrejme menia divoké druhy aj svoje sfarbenie, ale stále predstavujú krásne rybičky. Niektoré druhy, napokon aj známe endlerky (už spomínaná P. wingei), patria medzi ohrozené druhy. Niektoré z nich ako Characodon audax sa pravdepodobne už v prírode nevyskytujú. Najznámejšie druhy: Poecilia wingei Kempkes, Isbrücker, 2005 – predtým Poeclia endleri, endlerka, Poecilia reticulata Peters, 1859, Girardinus metallicus Poey, 1854, Limia nigrofasciata Regan, 1913, Xenotoca eiseni Rutter, 1896, Xiphophorus nezahualcoyotl Rauchenberger, Kallman, Morizot, 1990.

Wild Livebearers

The term „wild,“ or „natural,“ livebearers refers to those whose appearance closely resembles the state in the wild. It should be a pure and unaltered form. However, the practice is a bit more complicated, as some species, such as Poecilia wingei, among others, are still considered wild species, but their population among breeders may already be considered an aquarium form. Unfortunately, some species have already interbred in the hands of aquarists, especially with Poecilia reticulata, or there has been a change in behavior – for example, in Girardinus falcatus, where there has been tolerance towards offspring of another species, which wild G. falcatus does not tolerate. In our tanks, of course, wild species also change their coloration, but they still represent beautiful fish. Some species, including the famous endlers (the aforementioned P. wingei), are endangered. Some of them, like Characodon audax, probably no longer occur in the wild. The most well-known species include: Poecilia wingei Kempkes, Isbrücker, 2005 – formerly Poeclia endleri, Endler’s livebearer, Poecilia reticulata Peters, 1859, Girardinus metallicus Poey, 1854, Limia nigrofasciata Regan, 1913, Xenotoca eiseni Rutter, 1896, Xiphophorus nezahualcoyotl Rauchenberger, Kallman, Morizot, 1990.

Wild lebendgebärende Fische

Der Begriff „wild“ oder „natürlich“ lebendgebärende Fische bezieht sich auf solche, deren Erscheinungsbild dem Zustand in freier Wildbahn nahe kommt. Es sollte sich um eine reine und unveränderte Form handeln. Die Praxis ist jedoch etwas komplizierter, da einige Arten, wie zum Beispiel Poecilia wingei, unter anderem immer noch als wilde Arten gelten, aber ihre Population unter Züchtern möglicherweise bereits als eine Aquariumsform betrachtet wird. Leider haben einige Arten bereits in den Händen von Aquarianern gekreuzt, insbesondere mit Poecilia reticulata, oder es gab eine Veränderung im Verhalten – zum Beispiel bei Girardinus falcatus, wo es Toleranz gegenüber Nachkommen einer anderen Art gibt, was wilde G. falcatus nicht tolerieren. In unseren Becken ändern natürlich auch wilde Arten ihre Färbung, aber sie repräsentieren immer noch schöne Fische. Einige Arten, darunter die berühmten Endlers (die bereits erwähnten P. wingei), sind gefährdet. Einige von ihnen, wie Characodon audax, kommen wahrscheinlich nicht mehr in freier Wildbahn vor. Zu den bekanntesten Arten gehören: Poecilia wingei Kempkes, Isbrücker, 2005 – früher Poeclia endleri, Endlerlebendgebärer, Poecilia reticulata Peters, 1859, Girardinus metallicus Poey, 1854, Limia nigrofasciata Regan, 1913, Xenotoca eiseni Rutter, 1896, Xiphophorus nezahualcoyotl Rauchenberger, Kallman, Morizot, 1990.

Divoké živorodky

Biológia

Oplodňovanie živorodkám zabezpečuje špeciálny orgán, ktorý vznikol zrastením lúčov ritnej plutvy – gonopódium, v prípade čeľade Goodeidae a živorodých zástupcov Hemiramphidae ide o andropódium. Andropódium vzniklo trochu iným spôsobom. Gonopódium sa vyvíja počas dospievania. Morfológia gonopódia je rozlišovacím znakom. Tzv. oplodnením do zásoby sa vyznačujú poecilidy. Ide zvyčajne o 3-4 vrhy, avšak bol popísaný prípad 11 vrhov bez ďalšieho oplodnenia. Ide o to, že samček oplodní samičku, no spermie v jej tele prežívajú určité časové obdobie. Čiže, ak samček oplodní samičku, ta je schopná produkovať potomstvo teoreticky aj bez samca a to počas dosť dlhého časového obdobia.

Biology

Fertilization in livebearers is ensured by a special organ, which evolved from the fusion of rays of the anal fin – the gonopodium, in the case of the family Goodeidae and livebearing representatives of Hemiramphidae, it is an andropodium. The andropodium developed in a slightly different way. The gonopodium develops during maturity. The morphology of the gonopodium is a distinguishing feature. So-called sperm storage fertilization is characteristic of poeciliids. This usually involves 3-4 broods, but a case of 11 broods without further fertilization has been described. The point is that the male fertilizes the female, but the sperm in her body survives for a certain period of time. So, if the male fertilizes the female, she is theoretically capable of producing offspring even without a male during a fairly long period of time.

Biologie

Die Befruchtung bei lebendgebärenden Fischen wird durch ein spezielles Organ sichergestellt, das sich aus der Verschmelzung von Strahlen der Afterflosse entwickelt hat – dem Gonopodium. Im Falle der Familie Goodeidae und lebendgebärenden Vertretern der Hemiramphidae handelt es sich um ein Andropodium. Das Andropodium entwickelte sich auf etwas andere Weise. Das Gonopodium entwickelt sich während der Reife. Die Morphologie des Gonopodiums ist ein Unterscheidungsmerkmal. Die sogenannte Spermienlager-Befruchtung ist charakteristisch für Poeciliiden. Dies umfasst normalerweise 3-4 Würfe, aber es wurde auch ein Fall von 11 Würfen ohne weitere Befruchtung beschrieben. Der Punkt ist, dass das Männchen das Weibchen befruchtet, aber die Spermien in ihrem Körper eine bestimmte Zeit überleben. Wenn also das Männchen das Weibchen befruchtet, ist sie theoretisch in der Lage, Nachkommen auch ohne ein Männchen während eines ziemlich langen Zeitraums zu produzieren.

Chov

Živorodkám Severnej a Strednej Ameriky vyhovuje voda polotvrdá, až tvrdá, minimálna hodnota pre chov je 4 °dGH, optimum je zhruba medzi 10 – 15 °dGH. Maximálna hodnota sa odporúča 25 °dGH. Tvrdšia voda nie je vhodná pre chov najmä Poecilia reticulata – vápnik im neprospieva. Za vhodné pH pre živorodky považujem hodnoty od 6 po 8.5, v prírode sa vyskytujú živorodky zväčša vo vodách s pH nad 7.5. Niektorí chovatelia odporúčajú pridávať do vody soľ – keď ide o bežné druhy ako mečovky, gupky, molinézie, ktoré sú z oblastí, kde je koncentrácia solí vyššia. Odporúčaná dávka soli:

  • Poecilia sphenops – polievková lyžica na 10 litrov vody
  • Poecilia reticulata – polievková lyžica na 20 litrov vody
  • Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus – polievková lyžica na 40 litrov vody

Ak sa rozhodneme soľ pridávať, je vhodné ryby na ňu privyknúť postupne. Soľ sama pôsobí aj preventívne voči chorobám, nutná však nie je, ja osobne momentálne nesolím. Aj tu platí, že je treba, aby chovateľ na rybách videl, či sú v dobrom stave a podľa toho riešil situáciu.

Breeding

Livebearers from North and Central America thrive in slightly to moderately hard water, with a minimum hardness level for breeding being 4 °dGH, and the optimum range being roughly between 10 – 15 °dGH. A maximum hardness level of 25 °dGH is recommended. Harder water is not suitable for breeding, especially for Poecilia reticulata, as calcium does not favor them. I consider pH values ranging from 6 to 8.5 to be suitable for livebearers, as they are mostly found in waters with a pH above 7.5 in nature. Some breeders recommend adding salt to the water, especially for common species like swordtails, guppies, and mollies, which come from areas with higher salt concentrations. The recommended dosage of salt is as follows:

Poecilia sphenops – 1 tablespoon per 10 liters of water
Poecilia reticulata – 1 tablespoon per 20 liters of water
Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus – 1 tablespoon per 40 liters of water

If you decide to add salt, it is advisable to acclimate the fish to it gradually. Salt itself also acts preventively against diseases, but it is not necessary; personally, I do not currently add salt. Here too, it is important for the breeder to observe the fish’s condition and address the situation accordingly.

Zucht

Lebendgebärende Fische aus Nord- und Mittelamerika gedeihen in leicht bis mäßig hartem Wasser, wobei der minimale Härtegrad für die Zucht bei 4 °dGH liegt und der optimale Bereich ungefähr zwischen 10 und 15 °dGH liegt. Ein maximaler Härtegrad von 25 °dGH wird empfohlen. Härteres Wasser ist für die Zucht nicht geeignet, insbesondere nicht für Poecilia reticulata, da ihnen Calcium nicht zugute kommt. Ich halte pH-Werte zwischen 6 und 8,5 für geeignet, da Lebendgebärende in der Natur hauptsächlich in Gewässern mit einem pH-Wert über 7,5 vorkommen. Einige Züchter empfehlen, dem Wasser Salz zuzusetzen, insbesondere für häufige Arten wie Schwertträger, Guppys und Mollys, die aus Gebieten mit höheren Salzkonzentrationen stammen. Die empfohlene Dosierung von Salz ist wie folgt:

Poecilia sphenops – 1 Esslöffel pro 10 Liter Wasser
Poecilia reticulata – 1 Esslöffel pro 20 Liter Wasser
Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus – 1 Esslöffel pro 40 Liter Wasser

Wenn Sie sich entscheiden, Salz hinzuzufügen, ist es ratsam, die Fische allmählich daran zu gewöhnen. Salz wirkt auch präventiv gegen Krankheiten, ist jedoch nicht unbedingt erforderlich. Persönlich füge ich derzeit kein Salz hinzu. Auch hier ist es wichtig, dass der Züchter den Zustand der Fische beobachtet und entsprechend handelt.

Ako raritu uvediem v súvislosti so soľou, že niektorí chovatelia morských rýb si účelovo chovajú gupky ako potravu, pričom ich privykajú na slanú vodu – majú totiž záujem, aby gupky prípadne mohli spolu s morskými rybami žiť aj dlhšie ako trvá jedno kŕmenie. O živorodkách je známe, že značne zaťažujú vodu svojimi výkalmi, preto je nutná silnejšia filtrácia, pravidelná výmena vody a odkaľovanie. Ako dlhoročný chovateľ živorodiek považujem za vhodné pestovať vodné rastliny spolu so živorodkami tak, aby pokrývali celé dno. Čím budeme mať v nádrži väčšie množstvo rastlín, tým menej starostí nám budú spôsobovať výkaly rýb. Na tie treba tiež brať ohľad pri výbere prípadných vhodných spoločníkov v akváriu. Pomerne zaužívaný názor o nenáročnosti živorododiek je skreslený. Najviac tým, že nároky sú v prvom rade druhovo špecifické. Okrem toho šľachtené formy, najmä albinotické, sú veľmi chúlostivé. Vezmem si príklad gupiek – áno kedysi ich chov nepredstavoval väčší problém, aj sa akvaristom veľmi produktívne množili, dnes je však situácia iná – odchovať dnes gupky je neľahká záležitosť. Pre chov živorodiek sa odporúča pre väčšinu druhov kombinácia pohlaví 1:5 v prospech samičiek. V každom prípade je vhodné, aby samičiek bolo viac.

As a curiosity related to salt, some marine fish keepers purposely breed guppies as food, acclimating them to salty water – they are interested in having guppies potentially live longer alongside marine fish than just one feeding session. It’s known that livebearers significantly burden the water with their waste, so stronger filtration, regular water changes, and deionization are necessary. As a long-time livebearer keeper, I consider it appropriate to grow aquatic plants together with livebearers to cover the entire bottom. The more plants we have in the tank, the less trouble fish waste will cause us. These need to be considered when selecting suitable tankmates. The commonly held belief that livebearers are undemanding is distorted, mostly because their requirements are primarily species-specific. Additionally, cultivated forms, especially albino ones, are very delicate. Take guppies, for example – yes, once their keeping posed no major issues, and they prolifically bred for aquarium hobbyists, but today, the situation is different. Breeding guppies today is a challenging task. For livebearer breeding, a recommended gender ratio for most species is 1:5 in favor of females. In any case, it’s advisable to have more females.

Als Kuriosität im Zusammenhang mit Salz sei erwähnt, dass einige Meerwasser-Aquarianer gezielt Guppys als Futter züchten und sie an salziges Wasser gewöhnen – sie interessieren sich nämlich dafür, dass Guppys möglicherweise länger zusammen mit Meerwasserfischen leben können als nur eine Fütterungseinheit lang. Es ist bekannt, dass lebendgebärende Fische das Wasser erheblich mit ihrem Kot belasten, daher sind eine stärkere Filtration, regelmäßiger Wasserwechsel und Entsalzung erforderlich. Als langjähriger Halter von lebendgebärenden Fischen halte ich es für angemessen, Wasserpflanzen zusammen mit lebendgebärenden Fischen zu züchten, um den gesamten Boden abzudecken. Je mehr Pflanzen wir im Becken haben, desto weniger Ärger wird uns der Fischkot bereiten. Diese sollten bei der Auswahl geeigneter Beckenbewohner berücksichtigt werden. Die weit verbreitete Annahme, dass lebendgebärende Fische anspruchslos sind, ist verzerrt, hauptsächlich weil ihre Anforderungen in erster Linie artenspezifisch sind. Darüber hinaus sind gezüchtete Formen, insbesondere Albinos, sehr empfindlich. Nehmen wir als Beispiel Guppys – ja, früher war ihre Haltung kein großes Problem und sie züchteten sich fleißig für Aquarianer, aber heute ist die Situation anders. Guppys zu züchten ist heute eine anspruchsvolle Aufgabe. Für die Zucht von lebendgebärenden Fischen wird für die meisten Arten ein empfohlenes Geschlechterverhältnis von 1:5 zugunsten der Weibchen empfohlen. In jedem Fall ist es ratsam, mehr Weibchen zu haben.

Ak by som mal odporučiť aké ryby sa hodia spolu do chovu so živorodkami, tak sa dostanem do pomerne ťažkej situácie. Mečovky mexické, gupky dúhové, väčšie druhy divoké ako napr. rod Xenotoca by som odporučil chovať s panciernikmi, malými druhmi amerických cichlíd, prípadne s kaprovitými druhmi ako je rod Barbus, Brachydanio. V prípade chovu malých druhov je situácia ešte ťažšia – hodia sa americké tetry, pancierniky rodov Corydoras, Brochis, drobné kaprovité ryby ako Boraras, prípadne rod Badis čeľade Badidae. Divoké živorodky je vhodné chovať monodruhovo – pre každý druh zvláštna nádrž. Vzhľadom na veľkosť rýb nádrž nemusí byť ani veľmi veľká, často stačí 50 litrová. Ak napr. nemáte dostatok akvárií, prípadne chcete experimentovať, tak je možné kombinovať a divoké živorodky chovať aj vo viacdruhových nádržiach. Pritom je však žiaduce dbať na to, aby sme vybrali do spoločného akvária druhy, ktoré sa spolu nekrížia. V každom prípade nie je vhodné podporovať chov napr. divokej formy Poecilia reticulata spolu so šľachtenou formou, prípadne kombináciu Poecilia wingei spolu s Poecilia reticulata v akejkoľvek forme.

If I were to recommend which fish are suitable to be kept together with livebearers, I would find myself in a rather difficult situation. Mexican swordtails, fancy guppies, larger wild species such as the genus Xenotoca, I would recommend keeping them with armored catfish, small species of American cichlids, or carp-like species such as the genus Barbus, Brachydanio. In the case of keeping small species, the situation is even more challenging – American tetras, armored catfish of the genera Corydoras, Brochis, small carp-like fish such as Boraras, or the genus Badis of the Badidae family are suitable. It is advisable to keep wild livebearers in a single-species tank – a separate tank for each species. Given the size of the fish, the tank does not have to be very large, often a 50-liter tank is sufficient. If, for example, you do not have enough aquariums, or you want to experiment, it is possible to combine and keep wild livebearers in multi-species tanks. However, it is desirable to ensure that we select species for the same aquarium that do not crossbreed with each other. In any case, it is not advisable to promote breeding, for example, of the wild form of Poecilia reticulata together with the cultivated form, or the combination of Poecilia wingei with Poecilia reticulata in any form.

Wenn ich empfehlen müsste, welche Fische zusammen mit Lebendgebärenden gehalten werden können, befände ich mich in einer ziemlich schwierigen Situation. Mexikanische Schwertträger, Guppys, größere Wildarten wie die Gattung Xenotoca würde ich empfehlen, sie mit Panzerwelsen, kleinen Arten amerikanischer Buntbarsche oder karpfenartigen Arten wie der Gattung Barbus, Brachydanio zu halten. Im Falle der Haltung kleiner Arten ist die Situation noch schwieriger – amerikanische Tetras, Panzerwelse der Gattungen Corydoras, Brochis, kleine karpfenähnliche Fische wie Boraras oder die Gattung Badis aus der Familie Badidae sind geeignet. Es empfiehlt sich, Lebendgebärende in einem Artenbecken zu halten – ein separates Becken für jede Art. Angesichts der Größe der Fische muss das Becken nicht sehr groß sein, oft reicht ein 50-Liter-Becken aus. Wenn Sie zum Beispiel nicht genügend Aquarien haben oder experimentieren möchten, ist es möglich, wilde Lebendgebärende in Mehrfachbecken zu halten. Es ist jedoch ratsam, darauf zu achten, dass wir Arten für dasselbe Aquarium auswählen, die sich nicht miteinander kreuzen. In jedem Fall ist es nicht ratsam, die Zucht zu fördern, z. B. der wilden Form von Poecilia reticulata zusammen mit der gezüchteten Form oder die Kombination von Poecilia wingei mit Poecilia reticulata in jeder Form.

Kŕmenie

Živorodky, ktoré sa bežne vyskytujú v obchodoch, ale aj v nádržiach akvaristov, sú dosť výrazne farebné. Aj z toho vyplýva, že musia odniekiaľ získať farbivo, aby zostali také krásne, farebné. Preto nemožno povedať, že by boli živorodky nenáročné na kŕmenie. Ak si chceme zachovať nádherné farby a kondíciu rýb, musíme dobre kŕmiť. Odporúčam najmä cyklop, rastlinné zložky – napr. špenát, šalát, ktorý je dostupný iste každému. Veľmi vhodné je kŕmiť živou potravou, spomenul by som najmä drozofily, ktoré sú veľmi vďačne prijímané väčšími druhmi. Samozrejme kŕmiť môžeme aj žiabronôžkou, mikrami, grindalom, nálevníkom, dafniou, koretrou, atď.. V prípade, že odchovávame mladé, platia podobné pravidlá, ako pri odchove iných rýb, len sú ešte znásobené – je veľmi vhodné kŕmiť mlaď aj šesť-krát za deň, vtedy naozaj rastie ako z vody.

Feeding

Livebearers, which are commonly found in stores as well as in aquarium hobbyists‘ tanks, are quite vividly colored. It follows that they must obtain pigment from somewhere to remain so beautiful and colorful. Therefore, it cannot be said that livebearers are undemanding when it comes to feeding. If we want to maintain the beautiful colors and condition of the fish, we must feed them well. I recommend mainly cyclops, plant-based ingredients – for example, spinach, lettuce, which are surely available to everyone. Feeding live food is very suitable, especially fruit flies, which are very gratefully accepted by larger species. Of course, we can also feed them with brine shrimp, micro worms, grindal worms, vinegar eels, daphnia, corretja, etc. In the case of breeding young, similar rules apply as in the breeding of other fish, only multiplied – it is very suitable to feed the fry six times a day, then they really grow like weeds.

Fütterung

Lebendgebärende, die sowohl in Geschäften als auch in den Aquarien von Aquarianern häufig vorkommen, sind ziemlich lebhaft gefärbt. Es folgt, dass sie irgendwo Pigmente her bekommen müssen, um so schön und bunt zu bleiben. Daher kann man nicht sagen, dass Lebendgebärende anspruchslos bei der Fütterung sind. Wenn wir die schönen Farben und den Zustand der Fische erhalten wollen, müssen wir sie gut füttern. Ich empfehle hauptsächlich Cyclops, pflanzliche Zutaten – zum Beispiel Spinat, Salat, die sicherlich für jeden erhältlich sind. Die Fütterung von Lebendfutter ist sehr geeignet, insbesondere Fruchtfliegen, die von größeren Arten sehr dankbar angenommen werden. Natürlich können wir sie auch mit Salinenkrebsen, Mikrowürmern, Grindalwürmern, Essigälchen, Daphnien, Corretja usw. füttern. Im Falle der Aufzucht von Jungfischen gelten ähnliche Regeln wie bei der Aufzucht anderer Fische, nur vervielfacht – es ist sehr geeignet, die Jungfische sechsmal am Tag zu füttern, dann wachsen sie wirklich wie Unkraut.

Rozmnožovanie

Živorodky sa rozmnožujú zväčša pomerne ľahko a ochotne aj v spoločenskej nádrži. Tento fakt je pravdepodobne aj príčinou rozšírenia ich chovu. Rodia živé mláďatá, ktoré sú schopné samostatne existovať hneď po narodení. Doba gravidity je zhruba štyri týždne, samozrejme nie u každého druhu je to špecifické, niektoré druhy rodia 1-2 mladé denne počas rodenia potomstva. Niektoré druhy, jedince sú kanibali, a svoje potomstvo si požierajú, iné nie. Prípadne ak dôjde v pôrodu v spoločnosti iných rýb, nie je vzácnosťou, ak samička porodí mladé, svoje mláďatá si nevšíma, ale tie „vyzbierajú“ práve okolité ryby. Zaujímavý je aj fakt, že často rodiaca samička si počas pôrodu mladé nevšíma, len čo však pôrod skončí, začne sa hon na výživnú potravu – alebo aspoň sa zmení vzťah matky a potomstva. Moje skúsenosti hovoria, že tieto pudy ovplyvňuje to, ako sa ryby v svojom prostredí cítia, akú potravu dostávajú. Ak sa cítia dobre, dostanú kvalitnú výživu, najlepšie aj živú, tak sa odmenia pokojným nažívaním si mladých, dospelých aj práve narodených jedincov.

Reproduction

Livebearers usually reproduce relatively easily and willingly even in a community tank. This fact is likely also the reason for their widespread breeding. They give birth to live young, which are capable of independent existence immediately after birth. The gestation period is approximately four weeks, although it is not specific for every species; some species give birth to 1-2 young daily during the birthing of offspring. Some species, individuals are cannibals, and they devour their offspring, while others do not. Alternatively, if a female gives birth in the presence of other fish, it is not uncommon for her to not pay attention to her young, but the surrounding fish may „collect“ them. It is also interesting that a female giving birth often does not notice her young during childbirth, but as soon as the birth is over, she begins the hunt for nutritious food – or at least the relationship between mother and offspring changes. My experience indicates that these instincts are influenced by how the fish feel in their environment and what food they receive. If they feel well and receive quality nutrition, preferably live food, they are rewarded with peaceful coexistence among young, adults, and newly born individuals.

Vermehrung

Lebendgebärende vermehren sich in der Regel relativ leicht und willig, auch in einem Gemeinschaftsbecken. Dieser Umstand ist wahrscheinlich auch der Grund für ihre weit verbreitete Zucht. Sie bringen lebende Jungtiere zur Welt, die sofort nach der Geburt fähig sind, eigenständig zu existieren. Die Tragzeit beträgt etwa vier Wochen, obwohl sie nicht für jede Art spezifisch ist; einige Arten bringen täglich 1-2 Junge während der Geburt von Nachwuchs zur Welt. Einige Arten, Individuen, sind Kannibalen und fressen ihren Nachwuchs, während andere dies nicht tun. Alternativ ist es nicht ungewöhnlich, dass eine weibliche Fisch während der Geburt in Anwesenheit anderer Fische ihre Jungen nicht beachtet, aber die umgebenden Fische könnten sie „einsammeln“. Es ist auch interessant, dass eine gebärende weibliche Fisch ihre Jungen während der Geburt oft nicht bemerkt, aber sobald die Geburt vorbei ist, beginnt sie mit der Suche nach nahrhafter Nahrung – oder zumindest ändert sich die Beziehung zwischen Mutter und Nachwuchs. Meine Erfahrung zeigt, dass diese Instinkte davon beeinflusst werden, wie sich die Fische in ihrer Umgebung fühlen und welche Nahrung sie erhalten. Wenn sie sich wohl fühlen und qualitativ hochwertige Nahrung erhalten, vorzugsweise lebende Nahrung, werden sie mit friedlichem Zusammenleben von Jungtieren, Erwachsenen und Neugeborenen belohnt.

Spôsob akým dochádza ku rodeniu a vôbec otázka živorodosti je zaujímavá. Poeciliidae majú v tele oplodnené ikry a len tesne pred pôrodom sa ikry otvoria a z tela samičky vychádzajú už malé napodobeniny dospelcov. Ostatné čeľade sa nevyznačujú takouto ovovivipariou, mladé v tele matky u nich nie sú v ikernatých obaloch. Pozoruhodné je, že samica je schopná si uchovať spermie od samca do zásoby – mimo čeľade Goodeidae. Bol zaznamenaný prípad, kedy samička Gambusia affinis porodila 11 krát bez prítomnosti samca. V prípade, že už oplodnenú samičku oplodní nejaký samec opäť, prednosť pre nové potomstvo má nový genetický materiál, nie ten, ktorý sa už v tele samičky nachádza. Narodený poter živorodiek je veľký – je oveľa väčší ako poter ikernatých rýb. Najskôr ale rastie pomalšie ako u ikernačiek, po mesiaci sa však rozbehne. Rozdiely však závisia od chovateľových skúseností a možností. Pri komerčnom chove farebných živorodiek sa často používajú metódy ako optimalizovať množstvo mladých. Samice sa umiestňujú do rôznych košov, pôrodničiek. Tieto pomôcky mechanicky izolujú samice – potenciálne požierače narodených rybičiek, čím sa dosiahne vyšší počet rýb.

The way livebearing and the question of viviparity occur is interesting. Poeciliidae have fertilized eggs in their bodies, and just before giving birth, the eggs open, and small replicas of adults emerge from the female’s body. Other families do not exhibit such ovoviviparity; the young in the mother’s body are not in egg-like capsules. Remarkably, the female is capable of storing sperm from a male for later use – except for the Goodeidae family. There has been a recorded case where a female Gambusia affinis gave birth 11 times without the presence of a male. If an already fertilized female is fertilized again by another male, the preference for the new offspring lies with the new genetic material, not the one already present in the female’s body. The offspring of livebearers are large – much larger than the offspring of egg-laying fish. Initially, however, they grow slower than those of egg-layers, but after a month, they catch up. However, the differences depend on the breeder’s experience and capabilities. In commercial breeding of colorful livebearers, methods are often used to optimize the number of offspring. Females are placed in various baskets or birthing boxes. These devices mechanically isolate females – potential predators of newborn fish, resulting in a higher number of fish.

Die Art und Weise, wie Lebendgebärende und die Frage der Viviparie auftreten, ist interessant. Poeciliidae haben befruchtete Eier in ihren Körpern, und kurz vor der Geburt öffnen sich die Eier, und kleine Kopien von erwachsenen Fischen treten aus dem Körper des Weibchens aus. Andere Familien zeigen keine solche Ovoviviparie; die Jungen im Körper der Mutter sind nicht in eiähnlichen Kapseln. Bemerkenswert ist, dass das Weibchen in der Lage ist, Spermien von einem Männchen zur späteren Verwendung zu speichern – außer bei der Familie Goodeidae. Es wurde ein Fall dokumentiert, in dem ein weiblicher Gambusia affinis 11 Mal geboren hat, ohne dass ein männliches Tier anwesend war. Wenn ein bereits befruchtetes Weibchen erneut von einem anderen Männchen befruchtet wird, liegt die Präferenz für den neuen Nachwuchs beim neuen genetischen Material, nicht bei dem bereits im Körper des Weibchens vorhandenen. Der Nachwuchs der Lebendgebärenden ist groß – viel größer als der Nachwuchs von Fischarten, die Eier legen. Anfangs wachsen sie jedoch langsamer als die der Eiablagerer, aber nach einem Monat holen sie auf. Die Unterschiede hängen jedoch von der Erfahrung und den Möglichkeiten des Züchters ab. Beim kommerziellen Zucht von bunten Lebendgebärenden werden oft Methoden verwendet, um die Anzahl der Nachkommen zu optimieren. Weibchen werden in verschiedene Körbe oder Geburtskästen gelegt. Diese Vorrichtungen isolieren die Weibchen mechanisch – potenzielle Räuber der neugeborenen Fische -, was zu einer höheren Anzahl von Fischen führt.

U živorodiek je známy funkčný hermafroditizmus. Pokusne boli izolované samičky Poecilia reticulata 24 hodín po narodení. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti porodili niektoré z nich napriek prísne oddelenému chovu mláďatá. Tieto fenotypové samičky boli vyšetrené histologicky, pričom sa zistilo, že u nich súčasne fungujú pohlavné žľazy oboch pohlaví. Vďaka tomuto obojpohlavnému usporiadaniu je možné rozmnožovanie samičiek neoplodnených samčekom – tzv. partenogenéza. (Dokoupil, 1981). S rozmnožovaním úzko súvisí téma šľachtenia – výberového chovu, kríženia. Platy, mečovky, moly majú rôzne formy, no najťažšie udržateľnými sú gupky. Moly (molly) – molinézie je výraz pre druhy rodu Poecilia, okrem P. reticulata. Z bežných druhov to sú: Poecilia latipinna, Poecilia sphenops, Poecilia velifera,

In livebearers, functional hermaphroditism is known. Female Poecilia reticulata were isolated experimentally 24 hours after birth. Some of them gave birth despite strict separation of offspring after reaching sexual maturity. These phenotypic females were histologically examined, revealing that they simultaneously possess functional gonads of both sexes. Thanks to this hermaphroditic arrangement, reproduction of unfertilized females by males – so-called parthenogenesis – is possible. (Dokoupil, 1981). The topic of breeding – selective breeding, crossing – is closely related to reproduction. Platies, swordtails, mollies have various forms, but guppies are the most difficult to maintain. Mollies (molly) – molinézias is a term for species of the genus Poecilia, except for P. reticulata. From the common species, these are: Poecilia latipinna, Poecilia sphenops, Poecilia velifera.

Bei Lebendgebärenden ist funktioneller Hermaphroditismus bekannt. Weibliche Poecilia reticulata wurden experimentell 24 Stunden nach der Geburt isoliert. Einige von ihnen gebaren trotz strenger Trennung der Nachkommen nach Erreichen der Geschlechtsreife. Diese phänotypischen Weibchen wurden histologisch untersucht, wobei festgestellt wurde, dass sie gleichzeitig funktionelle Gonaden beider Geschlechter besitzen. Dank dieser hermaphroditischen Anordnung ist eine Fortpflanzung von nicht befruchteten Weibchen durch Männchen – die sogenannte Parthenogenese – möglich. (Dokoupil, 1981). Das Thema der Zucht – selektive Zucht, Kreuzung – steht in engem Zusammenhang mit der Fortpflanzung. Platys, Schwertträger, Mollys haben verschiedene Formen, aber Guppys sind am schwierigsten zu halten. Mollys (Molly) – Molinézias ist ein Begriff für Arten der Gattung Poecilia, mit Ausnahme von P. reticulata. Zu den gängigen Arten gehören: Poecilia latipinna, Poecilia sphenops, Poecilia velifera.

Existuje mnoho tvarových aj farebných variantov, najmä u druhu Poecilia reticulata. V prípade deformovaných jedincov, nežiaducich foriem, odporúčam tieto z chovu vyradiť. Problémy pri chove z hľadiska šľachtenia – napr. pri množení blackmoll – čiernej formy Poecilia sphenops sa nám môže stať, že potomstvo nebude celé čierne ako rodičia. Prejavuje sa tú čiastočný návrat do divokej formy – genetický materiál pôvodnej formy z prírody má silnú váhu. Niektoré jedince budú ako forma calico – akoby postriekané čiernym farbivom. Veľa takýchto jedincov získa farbu po celom tele až v dospelosti. V každom prípade, občas je vhodné pri šľachtení občerstviť chov o jedinca z iného prostredia, napr. od známeho chovateľa, z obchodu apod. – a to sa týka všetkých živorodiek a všetkých rýb vôbec. Pri šľachtení je dôležité, či je znak recesívny, alebo dominantný. Ak chce sa niekto vážne zaoberať chovom farebných živorodiek a chce svoje rybičky vystavovať, je vhodné aby mal informácie z genetiky. Napr. ak je znak dominantný, jeho dedenie sa v zásade dedí aj pri krížení s jedincom bez tohto znaku. Ak je znak recesívny, musíme nájsť pre jeho zachovanie jedinca, ktorý nesie rovnaký znak.

There are many morphological and color variants, especially in the species Poecilia reticulata. In the case of deformed individuals or undesirable forms, I recommend removing them from breeding. Problems in breeding – for example, when breeding black mollies – the black form of Poecilia sphenops, we may encounter the offspring not being entirely black like the parents. This is due to partial reversion to the wild form – the genetic material of the original form from nature carries significant weight. Some individuals may appear as calico forms – as if sprinkled with black dye. Many of these individuals acquire color throughout their bodies only in adulthood. In any case, occasionally refreshing the breeding stock with an individual from a different environment, for example, from a known breeder, from a store, etc., is advisable – and this applies to all livebearers and all fish in general. In breeding, it is important to determine whether the trait is recessive or dominant. If someone wants to seriously engage in breeding colorful livebearers and wants to exhibit their fish, it is advisable to have information about genetics. For example, if the trait is dominant, its inheritance is generally passed down even when crossed with an individual without this trait. If the trait is recessive, we must find an individual carrying the same trait to preserve it.

Es gibt viele morphologische und Farbvarianten, insbesondere bei der Art Poecilia reticulata. Im Falle von deformierten Individuen oder unerwünschten Formen empfehle ich, sie aus der Zucht zu entfernen. Probleme bei der Zucht – zum Beispiel bei der Zucht von schwarzen Mollys – der schwarzen Form von Poecilia sphenops, könnten wir feststellen, dass der Nachwuchs nicht vollständig schwarz wie die Eltern ist. Dies liegt daran, dass eine teilweise Rückkehr zur wilden Form stattfindet – das genetische Material der ursprünglichen Form aus der Natur hat ein erhebliches Gewicht. Einige Individuen können als Calico-Formen erscheinen – als wären sie mit schwarzer Farbe besprenkelt. Viele dieser Individuen erhalten ihre Farbe erst im Erwachsenenalter im ganzen Körper. In jedem Fall ist es gelegentlich ratsam, den Zuchtbestand mit einem Individuum aus einer anderen Umgebung aufzufrischen, zum Beispiel von einem bekannten Züchter, aus einem Geschäft usw. – und dies gilt für alle Lebendgebärenden und alle Fische im Allgemeinen. Bei der Zucht ist es wichtig festzustellen, ob das Merkmal rezessiv oder dominant ist. Wenn jemand sich ernsthaft mit der Zucht von farbigen Lebendgebärenden beschäftigen möchte und seine Fische ausstellen möchte, ist es ratsam, Informationen zur Genetik zu haben. Wenn das Merkmal dominant ist, wird seine Vererbung im Allgemeinen auch bei der Kreuzung mit einem Individuum ohne dieses Merkmal weitergegeben. Ist das Merkmal rezessiv, müssen wir ein Individuum finden, das dasselbe Merkmal trägt, um es zu erhalten.

Ustálenosť populácie dostaneme najskôr po tretej generácii, kedy sa požadovaný znak vyskytuje a ak sú potomkovia zdraví a rodia sa živí a sú samozrejme plodní. Obzvlášť niektoré krížence je veľký problém udržať v ustálenej forme. Krížia sa mnohé aj v prírode. Platy Xiphophorus maculatus, X. variatus, X. helleri sa často krížia medzi sebou, čím vzniká množstvo variantov. Napr. blackmolla Poecilia sphenops je pravdepodobne výsledkom šľachtenia divokej formy P. sphenops, P. latipinna a P. velifera. Tvar a sfarbenie najmä gupiek Poecilia reticulata je veľmi variabilné, preto zachovanie jednotlivých variet je veľmi náročne na skúsenosti chovateľa a na priestor, pretože takéto šľachtenie vyžaduje množstvo nádrží. Samičky dlhochvostých foriem majú na chvostovej plutve kresbu, krátkochvosté sú bez farby, no na samičke zväčša nie je vôbec vidieť o akú formu ide – aj o to je ťažšie šľachtiť gupky ako platy, mečovky, molly. Preto nám logika káže zamerať sa na samčeky. Základné – súťažné tvary gupiek sú tieto: vlajka, lýra, rýľ, ihla, šerpa, dva mečíky, kruh, vejár, dolný mečík, horný mečík, plamienok, triangel. V prípade ak chcete dosiahnuť úspech na výstave, je vhodné chovať ryby v nádrži s dnom a rastlinami. V rámci živorodiek sa usporadúvajú súťažné výstavy – súťaže, na ktorých sa dodržujú predpísané štandardy, v týchto kategóriách: Poecilia reticulata, a Xipho-Molly. Sú štandarde pre: Poecilia sphenops, Poecilia velifera, Poecilia latipinna, Xiphophorus helleri, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus variatus. Popri farebných živorodkách sa občas vystavujú aj už vyššie spomínané divoké živorodky. Príklad z bodovacieho lístka pre Poecilia reticulata. Za telo je maximum 28 bodov, z toho 8 za dĺžku, 8 za tvar a 12 za farbu. Chrbtová plutva sa hodnotí 23 bodmi, z toho 5 za dĺžku, 8 za tvar a 10 za farbu. Chvostová plutva môže získať 44 bodov: 10 za dĺžku, 20 za tvar a 14 za farbu. Vitalita sa hodnotí 5 bodmi.

The stability of the population is achieved after the third generation, when the desired trait occurs and if the offspring are healthy, viable, and fertile. Especially, maintaining some hybrids in a stable form can be a big challenge. Many hybrids also occur in nature. Platies like Xiphophorus maculatus, X. variatus, X. helleri often crossbreed, resulting in numerous variants. For instance, the black molly Poecilia sphenops is likely the result of breeding the wild forms of P. sphenops, P. latipinna, and P. velifera. The shape and coloration of guppies, especially Poecilia reticulata, are highly variable, making it very demanding for a breeder to maintain individual varieties, requiring both experience and space, as such breeding demands multiple tanks. Female long-tail forms have patterns on their caudal fins, while short-tail ones lack coloration, but it’s usually not easy to determine the exact form of a female – making breeding guppies more difficult than platies, swordtails, and mollies. Therefore, the focus should be on males. The fundamental competitive shapes of guppies are as follows: flag, lyre, shovel, needle, scimitar, twin swordtails, circle, fan, lower swordtail, upper swordtail, flame, and triangle. If you aim for success in exhibitions, it’s advisable to keep the fish in tanks with substrate and plants. Competitive exhibitions are organized within the livebearer category, adhering to prescribed standards, covering categories like Poecilia reticulata and Xipho-Molly. There are standards for: Poecilia sphenops, Poecilia velifera, Poecilia latipinna, Xiphophorus helleri, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus variatus. Besides colored livebearers, occasionally wild livebearers are also exhibited. As an example from a scorecard for Poecilia reticulata, the maximum score for the body is 28 points, including 8 for length, 8 for shape, and 12 for color. The dorsal fin is scored out of 23 points, with 5 for length, 8 for shape, and 10 for color. The caudal fin can earn up to 44 points: 10 for length, 20 for shape, and 14 for color. Vitality is rated for 5 points.

Die Stabilität der Population wird nach der dritten Generation erreicht, wenn das gewünschte Merkmal auftritt und die Nachkommen gesund, lebensfähig und fruchtbar sind. Besonders die Aufrechterhaltung einiger Hybriden in einer stabilen Form kann eine große Herausforderung sein. Viele Hybriden kommen auch in der Natur vor. Platyfische wie Xiphophorus maculatus, X. variatus, X. helleri kreuzen sich oft, was zu zahlreichen Varianten führt. Zum Beispiel ist der schwarze Molly (Poecilia sphenops) wahrscheinlich das Ergebnis der Zucht von Wildformen von P. sphenops, P. latipinna und P. velifera. Die Form und Färbung von Guppys, insbesondere von Poecilia reticulata, sind sehr variabel, was es für einen Züchter sehr anspruchsvoll macht, einzelne Varianten zu erhalten, was sowohl Erfahrung als auch Platz erfordert, da solche Zuchten mehrere Tanks erfordern. Weibliche Langschwanzformen haben Muster auf ihren Schwanzflossen, während Kurzschwanzformen keine Farbe haben, aber es ist normalerweise nicht leicht, die genaue Form einer weiblichen zu bestimmen, was die Zucht von Guppys schwieriger macht als von Platies, Schwertträgern und Mollys. Daher sollte der Fokus auf den Männchen liegen. Die grundlegenden Wettbewerbsformen von Guppys sind wie folgt: Flagge, Lyra, Schaufel, Nadel, Säbel, Doppelschwert, Kreis, Fächer, unteres Schwert, oberes Schwert, Flamme und Dreieck. Wenn Sie Erfolg auf Ausstellungen anstreben, ist es ratsam, die Fische in Tanks mit Substrat und Pflanzen zu halten. Wettbewerbsausstellungen werden innerhalb der Lebendgebärenden Kategorie organisiert, wobei vorgeschriebene Standards eingehalten werden und Kategorien wie Poecilia reticulata und Xipho-Molly abgedeckt werden. Es gibt Standards für: Poecilia sphenops, Poecilia velifera, Poecilia latipinna, Xiphophorus helleri, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus variatus. Neben farbigen Lebendgebärenden werden gelegentlich auch wilde Lebendgebärende ausgestellt. Als Beispiel aus einem Bewertungsbogen für Poecilia reticulata beträgt die Höchstpunktzahl für den Körper 28 Punkte, darunter 8 für Länge, 8 für Form und 12 für Farbe. Die Rückenflosse wird mit maximal 23 Punkten bewertet, davon 5 für Länge, 8 für Form und 10 für Farbe. Die Schwanzflosse kann bis zu 44 Punkte erreichen: 10 für Länge, 20 für Form und 14 für Farbe. Die Vitalität wird mit 5 Punkten bewertet.

Správanie

Živorodky sa zdržujú prevažne v strednej a vrchnej časti vodného stĺpca. V ich správaní sú zaznamenané modely sociálnej hierarchie podobnej niektorým cicavcom, v ktorej dominuje alfa samec. V prípade jeho odchodu, dôjde k jeho nahradeniu. Agresívnejšie správanie môžeme pozorovať len u samcov mečoviek – Xiphophorus helleri. Pri ich chove je vhodné chovať buď jedného samca, alebo aspoň piatich, aby sa agresivita rozložila. Tento prípad je obdobný ako pri chove afrických cichlíd rodu Tropheus. Iným zaujímavým správaním sa vyznačuje dravý druh Belonesox belizamus, ktorý sa pári spôsobom, ktorý je veľmi rýchly, pretože dvojnásobne väčšia samica má snahu menšieho samca zožrať.

Behavior

Livebearers mainly inhabit the middle and upper parts of the water column. Their behavior shows patterns of social hierarchy similar to some mammals, dominated by an alpha male. In case of its departure, it is replaced. More aggressive behavior can be observed only in male swordtails – Xiphophorus helleri. When keeping them, it is advisable to house either one male or at least five, to distribute aggression. This scenario is similar to breeding African cichlids of the Tropheus genus. Another interesting behavior is exhibited by the predatory species Belonesox belizamus, which mates in a very rapid manner because the twice as large female tends to eat the smaller male after mating.

Verhalten

Lebendgebärende Fische halten sich hauptsächlich im mittleren und oberen Bereich der Wassersäule auf. Ihr Verhalten zeigt Muster sozialer Hierarchie, die einigen Säugetieren ähneln und von einem Alpha-Männchen dominiert werden. Im Falle seines Weggangs wird es ersetzt. Aggressiveres Verhalten ist nur bei männlichen Schwertträgern – Xiphophorus helleri – zu beobachten. Bei ihrer Haltung ist es ratsam, entweder einen männlichen Fisch oder mindestens fünf zu halten, um Aggressionen zu verteilen. Dieses Szenario ähnelt der Zucht afrikanischer Buntbarsche der Gattung Tropheus. Ein weiteres interessantes Verhalten zeigt die Raubfischart Belonesox belizamus, die sich auf eine sehr schnelle Art paart, da das doppelt so große Weibchen dazu neigt, das kleinere Männchen nach der Paarung zu fressen.

Choroby

Bohužiaľ aj živorodky trpia chorobami – staré známe zdravý ako rybička iste nevymyslel akvarista. Spomeniem krátko niektoré najčastejšie choroby:

  • ichtioftirióza – známa krupička spôsobená nálevníkom Ichthyophthirius multifilis. Liečba – soľným kúpeľom, pomocou FMC apod.
  • bakteriálny rozpad plutiev – veľká pliaga najmä u šľachtených gupiek. Spôsobujú ho baktérie Pseudomonas, Aeromonas a iné. Liečiť možno Acriflavínom.
  • mykobakterióza – tuberkulóza rýb –  brušná vodnateľnosť, prípade silné vychudnutie – prepadnutie bruška. Je spôsobená baktériou Mycobacterium. Je veľmi ťažko liečiteľná, vhodnejšie je napadnuté jedince odstrániť. Ako liečivo môžeme skúsiť použiť metronidazol – entizol.

Diseases

Unfortunately, livebearers also suffer from diseases – the old saying „healthy as a fish“ was certainly not coined by an aquarist. I’ll briefly mention some of the most common diseases:

  • Ichthyophthyriosis – known as white spot disease caused by the protozoan Ichthyophthirius multifilis. Treatment – salt baths, using FMC, etc.
  • Bacterial fin rot – a major problem especially in bred guppies. It is caused by bacteria such as Pseudomonas, Aeromonas, and others. Treatment may involve Acriflavine.
  • Mycobacteriosis – fish tuberculosis – symptoms include abdominal dropsy and severe emaciation. It is caused by the bacterium Mycobacterium. It is very difficult to treat; it’s better to remove affected individuals. Metronidazole – entizol can be tried as a medication.

Krankheiten

Leider leiden auch lebendgebärende Fische unter Krankheiten – der alte Spruch „gesund wie ein Fisch“ wurde sicherlich nicht von einem Aquarianer erfunden. Ich werde kurz einige der häufigsten Krankheiten erwähnen:

  • Ichthyophthiriase – bekannt als Weißpünktchenkrankheit, verursacht durch den Einzeller Ichthyophthirius multifilis. Behandlung – Salzbäder, Verwendung von FMC usw.
  • Bakterielle Flossenfäule – ein großes Problem, insbesondere bei gezüchteten Guppys. Sie wird durch Bakterien wie Pseudomonas, Aeromonas und andere verursacht. Die Behandlung kann Acriflavin umfassen.
  • Mykobakteriose – Fisch-Tuberkulose – Symptome sind Bauchwassersucht und starke Abmagerung. Sie wird durch das Bakterium Mycobacterium verursacht. Sie ist sehr schwer zu behandeln; es ist besser, betroffene Individuen zu entfernen. Metronidazol – Entizol kann als Medikament versucht werden.

Systematika živorodiek / Systematics of Livebearers / Systematik der Lebendgebärenden

Trieda: Actinopterygii, rad: Beloniformes, čeľaď: Hemiramphidae – polozobánky, rod:

  • Arrhamphus Günther, 1866 – živorodý čiastočne
  • Dermogenys Kuhl, van Hasselt in van Hasselt, 1823
  • Hemirhamphodon Bleeker, 1866
  • Hyporhamphus Gill, 1859 – živorodý čiastočne
  • Nomorhamphus Weber, de Beaufort, 1922
  • Zenarchopterus Gill, 1864 – živorodý čiastočne

Rad Cyprinodontiformes, čeľaď Anablepidae, rod:

  • Arrhamphus Günther, 1866 – živorodý čiastočne
  • Anableps Scopoli, 1777
  • Jenynsia Günther, 1866
  • Oxyzygonectes Fowler, 1916 – nie je živorodý

Čeľaď Poecilidae, rody:

  • Arrhamphus Günther, 1866 – živorodý čiastočne
  • Alfaro Meek, 1912
  • Alloheterandria Hubbs, 1924
  • Aplocheilichthys Bleeker, 1863
  • Belonesox Kner, 1860
  • Brachyrhaphis Regan, 1913
  • Carlhubbsia Whitley, 1951
  • Cnesterodon Garman, 1895
  • Diphyacantha Henn, 1916
  • Fluviphylax Whitley, 1965
  • Gambusia Poey, 1854
  • Girardinus Poey, 1854
  • Heterandria Agassiz, 1853
  • Heterophallus Regan, 1914
  • Hylopanchax Poll, Lambert, 1965 – nie je živorodý
  • Hypsopanchax Myers, 1924 – nie je živorodý
  • Laciris Huber, 1982 – nie je živorodý
  • Lamprichthys Regan, 1911 – nie je živorodý
  • Limia Poey, 1854
  • Micropoecilia Hubbs, 1926
  • Mollienesia Lesueur, 1821
  • Neoheterandria Henn, 1916
  • Pamphorichthys Regan, 1913 – nie je živorodý
  • Pantanodon Myers, 1955 – nie je živorodý
  • Phallichthys Hubbs, 1924
  • Phalloceros Eigenmann, 1907
  • Phalloptychus Eigenmann, 1907
  • Phallotorynus Henn, 1916
  • Plataplochilus Ahl, 1928 – nie je živorodý
  • Poecilia Bloch, Schneider, 1801
  • Poeciliopsis Regan, 1913
  • Priapella Regan, 1913
  • Priapichthys Regan, 1913
  • Procatopus Boulenger, 1904 – nie je živorodý
  • Pseudopoecilia Regan, 1913
  • Quintana Hubbs, 1934
  • Scolichthys Rosen, 1967
  • Tomeurus Eigenmann, 1909
  • Xenodexia Hubbs, 1950
  • Xiphophorus Heckel, 1848

Čeľaď Goodeidae, rod:

  • Arrhamphus Günther, 1866 – živorodý čiastočne
  • Allodontichthys Hubbs, Turner, 1939
  • Alloophorus Hubbs, Turner, 1939
  • Allotoca Hubbs, Turner, 1939
  • Ameca Miller, Fitzsimmons, 1971
  • Ataeniobius Hubbs, Turner, 1939
  • Crenichthys Hubbs, 1932 – fosílny druh
  • Empetrichthys Gilbert, 1893 – fosílny druh
  • Girardinichthys Bleeker, 1860
  • Goodea Jordan, 1880
  • Hubbsina de Buen, 1940
  • Chapalichthys Meek, 1902
  • Characodon Günther, 1866
  • Ilyodon Eigenmann, 1907
  • Neoophorus Hubbs, Turner, 1939
  • Skiffia Meek, 1902
  • Xenoophorus Hubbs, Turner, 1939
  • Xenotaenia Turner, 1946
  • Xenotoca Hubbs, Turner, 1939
  • Zoogoneticus Meek, 1902
Ilustratívny prehľad niektorých druhov jednotlivých rodov

Rod Xiphophorus

  • Xenotoca Hubbs, Turner, 1939
  • Xiphophorus alvarezi Rosen, 1960
  • X. andersi Meyer, Schartl, 1980
  • X. birchmanni Lechner, Radda, 1987
  • X. clemenciae Alvarez, 1959
  • X. continens Rauchenberger, Kallman, Morozot, 1990
  • X. cortezi Rosen, 1960
  • X. couchianus Girard, 1859
  • X. evelyenae Rosen, 1960
  • X. gordoni Miller, Minckley, 1963
  • X. helleri Heckel, 1848
  • X. kosszanderi Meyer, Wischnath, 1981
  • X. maculatus Günther, 1866
  • X. malinche Rauchenberger, Kallman, Morizot, 1990
  • X. mayae Meyer, Schartl, 2002
  • X. meyeri Schartl, Schröder, 1988
  • X. milleri Rosen, 1960
  • X. mixei Kallman, Walter, Morizot, Kazianis, 2004
  • X. montezumae Jordan, Snyder, 1899
  • X. monticolus Kallman, Walter, Morizot, Kazianis, 2004
  • X. multilineatus Rauchenberger, Kallman, Morizot, 1990
  • X. nezahualcoyotl Rauchenberger, Kallman, Morizot, 1990
  • X. nigrensis Rosen, 1960
  • X. pygmaeus Hubbs, Gordon, 1943
  • X. roseni Meyer, Wischnath, 1981
  • X. signum Rosen, Kallman, 1969
  • X. variatus Meek, 1904
  • X. xiphidium Gordon, 1932

Rod Poecilia

  • Xenotoca Hubbs, Turner, 1939
  • Poecilia amazonica Garman, 1895
  • P. boesemani Poeser, 2003
  • P. butleri Jordan, 1889
  • P. catemaconis Miller, 1975
  • P. caucana Steindachner, 1880
  • P. caudofasciata Regan, 1913
  • P. chica Miller, 1975
  • P. dauli Meyer, Radda, 2000
  • P. elegans Trewavas, 1948
  • P. formosa Girard, 1859
  • P. gillii Kner, 1863
  • P. hispaniolana Rivas, 1978
  • P. koperi Poeser, 2003
  • P. kykesis Poeser, 2002
  • P. latipinna Lesueur, 1821
  • P. latipunctata Meek, 1904
  • P. mercellinoi Poeser, 1995
  • P. maylandi Meyer, 1983
  • P. mechthildae Meyer, Etzel, Bork, 2002
  • P. mexicana Steindachner, 1863
  • P. nicholsi Myers, 1931
  • P. orri Fowler, 1943
  • P. petensis Günther, 1866
  • P. reticulata Peters, 1859
  • P. salvatoris Regan, 1907
  • P. sphenops Valenciennes, 1846
  • P. sulphurara Alvarez, 1948
  • P. teresae Greenfield, 1990
  • P. vandepolli Van Ludth de Jeude, 1887
  • P. velifera Regan, 1914
  • P. vivipara Bloch, Schneider, 1801
  • P. wandae Poeser, 2003

Literatúra

  • Hieronimus Harro, 1999, Živorodky, Ján Vašut, Praha, 72 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1981: Živorodky, Státní zemědělské nakladatelství, p. 70
  • www.aquatab.net
  • www.fishbase.org
, , , , , , ,
zivorodky 1657739

Akvaristika

Transport a nakladanie s rastlinami a rybami

skala
Hits: 9474

Pri kúpe a aj rastlín by sme si mali najprv poriadne poobzerať. Ryby musia vyzerať zdravo. Neprirodzene zelená, modrá, prípadne žltá voda je pravdepodobne znakom momentálnej alebo predchádzajúcej liečby. Rovnako práve používaná UV lampa musí v nás vyvolať otázky. V prípade, že vieme, že tovar v obchode je práve dovezený, majme radšej trpezlivosť, častokrát najmä dovozové ryby a práve dovezené ryby sa ešte preriedia. Ich prípadný letecký transport je veľmi stresujúci, straty sú úplne bežné. Ryby by sa podľa druhu rýb mali správať adekvátne, nesmú byť apatické nesmú byť na nich badateľné znaky choroby, plesní, odpadávajúcich plutiev, okúsaných častí tela apod. V opačnom prípade, radšej počkajme, než sa ryby trochu aklimatizujú prípadne vyliečia. Na druhej strane mali by sme vedieť, že prítomnosť množstva ľudí, viac-menej provizórne podmienky v tej ktorej akvaristike rybám spôsobujú rybám stres, že ryby nie sú dokonale vyfarbené.

Rastliny môžeme posudzovať tolerantnejšie, pretože v obchodoch takmer nikdy nemajú optimálne podmienky. Trpia viac ako ryby, len ich prejav nie je ľudom tak badateľný, účinok sa prejaví neskôr, zato však symptómy zmeny sa udržia dlhšie časové obdobie. Rastliny by v ideálnom prípade mali kupovať také, ktoré pôsobia sviežim dojmom. Pri transporte rýb aj rastlín je vhodné prihliadať na určité vedomosti. Ryby prenášame najčastejšie v polyetylénových sáčikoch. Potrebujú priestor, avšak treba prihliadať na silne uzavretý systém sáčku – nepreháňajte to s vodou. Je dôležité, aby vo vode bol kyslík, a ten sa pri uzavretí priestoru gumičkou dostáva len z priestoru nad vodou. Takže voda by mala siahať maximálne do polovice sáčiku, odporúčam do tretiny.. Neustály pohyb pri transporte dokáže zabezpečiť neustále zmiešavanie vody so vzduchom. Vzduch je možné natlakovať prístrojom. Existujú dokonca aj kyslíkové tabletky, ich používanie je však pomerne vzácne, pretože nie sú práve tým pravým. Okrem iného sa rozpúšťajú sa pomerne rýchlo. Najmä ak je pH vody vyššie, môže dôjsť k príliš vysokej koncentrácii kyslíka, alebo k nežiaducim metabolickým procesom vo vode. Vhodné je mať prípadne k dispozícii aj vzduchovací motorček, s kameňom na vzduchovanie najmä počas pokojnej fázy transportu. Napr. pri prenose v termoboxe. Existujú verzie aj na baterky, čo sa hodí napr. do auta, vlaku apod.. Prihliadať musíme na teplotu. V prípade ak je zima, a ryby, prípadne rastliny by mohli byť vystavené chladu, je treba zabezpečiť aby boli tieto vplyvy minimalizované.

Ak prenášame väčšie množstvo, vhodné je klimatizované auto, termobox, drevotriesková škatuľa obložená polystyrénom apod. Existujú aj tabletky, ktoré produkujú teplo, ich používanie však je málo rozšírené. V menšom merítku, sáčik ochránime vlastným telom – skryjeme ho pod kabát, pod sveter apod. Pri transporte sú ryby v prostredí, ktoré nezodpovedá ich predstavám, sú stresované, preto sa v tomto prípade prikláňam ku aplikácii nejakého neutralizéra, ktorý ustáli pomery vo vode a ukľudní aj ryby – jedným z takých je aj Aquatan od firmy SERA. Pomôže aj tma. Ak prenášame rastliny na krátky čas, voda je takmer nadbytočná v sáčiku. Obyčajne stačí, aby boli rastliny akoby orosené – len vytiahnuté z vody. Ak mienime rastliny prenášať dlhšiu dobu – viac ako 10 hodín – zalejeme ich vodou len mierne. Problémom pri transporte vodných rastlín je to, že sa vo vode lámu. V prípade, že napr. veziem akvárium s rybami v aute, vypustime vodu skoro až na dno, prikryme ho. Takto sa dá najlepšie preniesť. Zásadný problém je vypustenie rýb. Pretože voda, ktorá je v sáčiku je určite iná ako je tá vaša v akváriu. Okrem iného môže byť zdrojom nákazy. Keď si prinesieme ryby, rastliny, mali by sme postupovať takto. Pripravíme si vedro a sieťku. Najprv je nutné vyrovnať teploty – tej ktorá je v sáčiku a tej, ktorá je vo vašom akváriu. To dosiahneme tým, že sáčik ponoríme na polhodinu do nádrže. Potom sáčik prelejeme do vedra, na ktorom je položená sieťka. Následne ryby zo sieťky prenesieme do akvária, ideálne do karanténnej nádrže. Ak si trúfate, ryby je ohľaduplnejšie možné preniesť do akvária mokrou rukou.. V prvom rade, nikdy nemiešajte vodu z cudzieho zdroja s tou vašou.

When buying fish and plants, we should first take a good look. Fish should look healthy. Unnaturally green, blue, or yellow water is likely a sign of current or previous treatment. Similarly, a newly used UV lamp should raise questions in us. If we know that the goods in the store have just been imported, let’s be patient; often imported fish and just transported fish are still acclimatizing. Their possible air transport is very stressful, and losses are quite common. Fish should behave appropriately according to the species; they must not be apathetic, and there should be no visible signs of disease, mold, shedding fins, bitten body parts, etc. Otherwise, let’s wait for the fish to acclimatize or heal. On the other hand, we should know that the presence of many people, more or less provisional conditions in each aquarium, causes stress to the fish, and that fish are not perfectly colored.

Plants can be judged more tolerantly because they almost never have optimal conditions in stores. They suffer more than fish, but their manifestation is not so noticeable to people; the effect manifests later, but the symptoms of change persist for a longer period. Ideally, we should buy plants that give a fresh impression. When transporting fish and plants, it is advisable to consider certain knowledge. Fish are most often transported in polyethylene bags. They need space, but attention should be paid to a tightly closed bag system – do not overdo it with water. It is important for there to be oxygen in the water, and this is provided by the space above the water when the bag is sealed with a rubber band. So the water should only reach halfway up the bag; I recommend up to a third. Constant movement during transport ensures constant mixing of water with air. Air can be injected with a device. There are even oxygen tablets, but their use is relatively rare because they are not exactly the right thing. Among other things, they dissolve quite quickly. Especially if the water pH is higher, there may be too high an oxygen concentration or undesirable metabolic processes in the water. It is advisable to have an air pump available, with an air stone especially during the quiet phase of transport. For example, when transporting in a thermal box. There are versions powered by batteries, which is useful, for example, in a car, train, etc. We must pay attention to the temperature. If it is cold and fish or plants could be exposed to cold, measures should be taken to minimize these effects.

If we transport a larger quantity, a climate-controlled car, a thermal box, a wooden box lined with polystyrene, etc., are suitable. There are also tablets that produce heat, but their use is rare. On a smaller scale, we protect the bag with our own body – we hide it under a coat, under a sweater, etc. When transporting, the fish are in an environment that does not meet their expectations; they are stressed. Therefore, in this case, I am inclined to apply a neutralizer that stabilizes the water conditions and calms the fish – one such is Aquatan from the company SERA. Darkness also helps. If we transport plants for a short time, water is almost superfluous in the bag. Usually, it is enough for the plants to be as if dewy – just pulled out of the water. If we intend to transport plants for a longer time – more than 10 hours – we water them only slightly. The problem with transporting aquatic plants is that they break in the water. For example, if we transport an aquarium with fish in a car, we drain the water almost to the bottom and cover it. This is the best way to transport it. The fundamental problem is releasing the fish. Because the water in the bag is definitely different from yours in the aquarium. Among other things, it can be a source of infection. When we bring fish, plants, we should proceed as follows. Prepare a bucket and a net. First, it is necessary to equalize the temperatures – the one in the bag and the one in your aquarium. This is achieved by immersing the bag in the tank for half an hour. Then pour the bag into the bucket, on which the net is placed. Then transfer the fish from the net to the aquarium, ideally to a quarantine tank. If you dare, it is more considerate to transfer the fish to the aquarium with wet hands.. First of all, never mix water from a foreign source with yours.

Beim Kauf von Fischen und Pflanzen sollten wir zuerst genau hinsehen. Die Fische sollten gesund aussehen. Unnatürlich grünes, blaues oder gelbes Wasser ist wahrscheinlich ein Zeichen für eine aktuelle oder frühere Behandlung. Ebenso sollte uns eine neu verwendete UV-Lampe Fragen aufwerfen. Wenn wir wissen, dass die Waren im Laden gerade erst eingetroffen sind, sollten wir lieber geduldig sein; oft werden importierte Fische und gerade transportierte Fische noch dünner. Ihr möglicher Lufttransport ist sehr stressig, Verluste sind recht häufig. Fische sollten je nach Art angemessen handeln; sie dürfen nicht apathisch sein, und es sollten keine sichtbaren Anzeichen von Krankheit, Schimmel, abfallenden Flossen, abgebissenen Körperteilen usw. vorhanden sein. Andernfalls sollten wir lieber warten, bis sich die Fische akklimatisieren oder heilen. Andererseits sollten wir wissen, dass die Anwesenheit vieler Menschen, mehr oder weniger provisorische Bedingungen in jedem Aquarium, Stress für die Fische verursacht und dass Fische nicht perfekt gefärbt sind.

Pflanzen können toleranter beurteilt werden, da sie in Geschäften fast nie optimale Bedingungen haben. Sie leiden mehr als Fische, aber ihr Erscheinungsbild ist für Menschen nicht so auffällig; Der Effekt zeigt sich später, aber die Symptome der Veränderung halten länger an. Idealerweise sollten wir Pflanzen kaufen, die einen frischen Eindruck machen. Beim Transport von Fischen und Pflanzen sollten wir bestimmtes Wissen berücksichtigen. Fische werden am häufigsten in Polyethylenbeuteln transportiert. Sie brauchen Platz, aber es sollte auf ein fest verschlossenes Beutelsystem geachtet werden – übertreiben Sie es nicht mit Wasser. Es ist wichtig, dass Sauerstoff im Wasser vorhanden ist, und dieser gelangt beim Verschließen des Beutels mit einem Gummiband nur aus dem Raum über dem Wasser. Das Wasser sollte also nur bis zur Mitte des Beutels reichen; Ich empfehle bis zu einem Drittel. Durch ständige Bewegung beim Transport wird eine ständige Vermischung von Wasser mit Luft sichergestellt. Luft kann mit einem Gerät eingeblasen werden. Es gibt sogar Sauerstofftabletten, aber ihre Verwendung ist relativ selten, weil sie nicht genau das Richtige sind. Unter anderem lösen sie sich ziemlich schnell auf. Insbesondere wenn der pH-Wert des Wassers höher ist, kann es zu einer zu hohen Sauerstoffkonzentration oder unerwünschten Stoffwechselprozessen im Wasser kommen. Es ist ratsam, auch eine Luftpumpe mit einem Luftstein, insbesondere während der ruhigen Transportphase, bereitzuhalten. Zum Beispiel beim Transport in einer Thermobox. Es gibt auch Versionen mit Batteriebetrieb, was zum Beispiel im Auto, im Zug usw. nützlich ist. Wir müssen auf die Temperatur achten. Wenn es kalt ist und Fische oder Pflanzen der Kälte ausgesetzt sein könnten, sollten Maßnahmen ergriffen werden, um diese Auswirkungen zu minimieren.

Wenn wir eine größere Menge transportieren, ist ein klimatisiertes Auto, eine Thermobox, eine Holzkiste, die mit Polystyrol ausgekleidet ist, usw., geeignet. Es gibt auch Tabletten, die Wärme erzeugen, aber ihre Verwendung ist selten. Im kleineren Maßstab schützen wir den Beutel mit unserem eigenen Körper – wir verstecken ihn unter einem Mantel, unter einem Pullover usw. Beim Transport befinden sich die Fische in einer Umgebung, die nicht ihren Erwartungen entspricht; sie sind gestresst. Daher neige ich in diesem Fall dazu, einen Neutralisator anzuwenden, der die Wasserbedingungen stabilisiert und auch die Fische beruhigt – einer davon ist Aquatan von der Firma SERA. Dunkelheit hilft auch. Wenn wir Pflanzen für kurze Zeit transportieren, ist Wasser im Beutel fast überflüssig. Normalerweise reicht es aus, wenn die Pflanzen so aussehen, als wären sie taufrisch – nur aus dem Wasser gezogen. Wenn wir die Pflanzen jedoch länger als 10 Stunden transportieren möchten, gießen wir sie nur leicht. Das Problem beim Transport von Wasserpflanzen besteht darin, dass sie im Wasser brechen. Wenn wir beispielsweise ein Aquarium mit Fischen im Auto transportieren, lassen wir das Wasser fast bis zum Boden ab und bedecken es. Auf diese Weise lässt es sich am besten transportieren. Das grundlegende Problem besteht darin, die Fische freizulassen. Weil das Wasser im Beutel definitiv anders ist als das in Ihrem Aquarium. Unter anderem kann es eine Infektionsquelle sein. Wenn wir Fische, Pflanzen bringen, sollten wir wie folgt vorgehen. Wir bereiten einen Eimer und ein Netz vor. Zuerst müssen die Temperaturen ausgeglichen werden – die im Beutel und die in Ihrem Aquarium. Dies wird erreicht, indem der Beutel eine halbe Stunde lang ins Aquarium getaucht wird. Gießen Sie dann den Beutel in den Eimer, auf dem das Netz liegt. Übertragen Sie dann die Fische vom Netz ins Aquarium, idealerweise in ein Quarantänebecken. Wenn Sie sich trauen, ist es für die Fische respektvoller, sie mit nassen Händen ins Aquarium zu übertragen. Vor allem sollten Sie niemals Wasser aus einer fremden Quelle mit Ihrem mischen.

transport 28770