TOP, Informácie, O webe

Najhodnotnejšie články

skala
Hits: 2956

je hodnotená podľa rozsahu, informačnej , , dôveryhodnosti, prítomnosti interných odkazov, kľúčových slov, zdrojov, autorov, fotografií, kvality a návštevnosti.

  1. Piešťany sú pokojné a vyhľadávané mesto na Považí – 25.88 krát lepšie než priemer
  2. Rastliny – 22.69
  3. Poecilia reticulata – pávie očko – 19.70
  4. Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti – 19.28
  5. Slovensko – krajina v srdci Európy – 15.59
  6. Akcie klubu.akva.sk – 15.16
  7. Česko – 15.01
  8. Bratislavské Staré Mesto – 14.48
  9. Vysoké Tatry – 12.88
  10. Botanická záhrada v Bratislave – 10.53
  11. Kyslík v živote rýb – pozitíva a negatíva – 10.19
  12. Súťaže akváriových rýb – 8.12
  13. Arborétum Mlyňany – 8.00
  14. Stromy – 7.55
  15. Salamandrové mesto Banská Štiavnica – 7.43
  16. Lesnica je krásne miesto na Zamagurí – 6.81
  17. Hvar – známy ostrov v Chorvátsku – 6.81
  18. Dreviny – 6.81
  19. Štrbské pleso – 6.65
  20. Prešov – mesto hudby – 6.34
  21. Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami – 6.11
  22. Hainburg an der Donau – 5.92
  23. Bratislavský hrad – 5.55
  24. Bratislava – krásavica na Dunaji – 5.47
  25. Malý atlas rýb – 5.47
  26. Xiphophorus maculatus – plata škvrnitá – 5.45
  27. Krása rastlinného sveta – 5.45
  28. Dunaj – 5.39
  29. Rakúsko – náš sused – 5.23
  30. Spiš – 5.08 
  31. Krajina – najkrajšie fotografie krajiny – 5.02
  32. Rapsódia bocianov v Marcheggu – 4.57
  33. Príroda krásna, pretrvávajúca – 4.42
  34. Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika – 4.41
  35. Slavkov u Brna – 4.39
  36. Šariš – 4.32
  37. Brno – 4.25
  38. Kežmarok – slobodné kráľovské mesto 4.24
  39. Spišský hrad – pýcha Slovenska – 4.18
  40. Beckovský hrad 4.17
  41. Podunajsko – 4.10
  42. Poľsko – 3.96
  43. Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan – 3.92
  44. Kúpele Piešťany – 3.81
  45. Obľúbené moduly WordPress – 3.80
  46. Devínska Kobyla je unikátna lokalita celosvetového významu – 3.77
  47. Marhát – 3.73
  48. Bratislavské mosty – 3.73
  49. Červená Lhota – 3.69
  50. Tematín a Tematínske kopce – 3.68

The value of an article is assessed based on its scope, informational value, originality, credibility, the presence of internal links, keywords, sources, authors, photographs, quality, and readership.

  1. is a calm and sought-after town on the River – 25.88 times better than average
  2. Plants – 22.69
  3. – – 19.70
  4. Livebearers – fish of many aquarists in the past and present – 19.28
  5. – a in the heart of – 15.59
  6. Events of klub. – 15.16
  7. Czechia – 15.01
  8. Old Town – 14.48
  9. High Tatras – 12.88
  10. Botanical Garden in Bratislava – 10.53
  11. Oxygen in the life of fish – positives and negatives – 10.19
  12. Aquarium fish competitions – 8.12
  13. Mlyňany Arboretum – 8.00
  14. Trees – 7.55
  15. of – 7.43
  16. is a beautiful place in – 6.81
  17. – a famous in Croatia – 6.81
  18. Woody plants – 6.81
  19. – 6.65
  20. – the city of music – 6.34
  21. , a borderland region lying beyond the mountains – 6.11
  22. an der Donau – 5.92
  23. Bratislava Castle – 5.55
  24. Bratislava – a beauty on the Danube – 5.47
  25. Small Atlas of Fish – 5.47
  26. maculatus – southern platyfish – 5.45
  27. The beauty of the plant world – 5.45
  28. Danube – 5.39
  29. – our neighbor – 5.23
  30. – 5.08
  31. Landscape – the most beautiful landscape photographs – 5.02
  32. Rhapsody of storks in – 4.57
  33. Nature – beautiful and enduring – 4.42
  34. Evolution of the genus in Lake Tanganyika – 4.41
  35. u Brna – 4.39
  36. – 4.32
  37. – 4.25
  38. – a free royal town – 4.24
  39. Spiš Castle – the pride of Slovakia – 4.18
  40. Castle – 4.17
  41. – 4.10
  42. – 3.96
  43. – an Upper village where flax was cultivated in the past – 3.92
  44. Piešťany Spa – 3.81
  45. Popular modules – 3.80
  46. is a unique site of global significance – 3.77
  47. – 3.73
  48. Bratislava bridges – 3.73
  49. – 3.69
  50. and the Tematín Hills – 3.68

Príroda, Živočíchy, Ryby, Cichlidy, Organizmy, Fotografie, Americké cichlidy

Astronotus ocellatus

skala
Hits: 6974

je dravý druh  z čeľade , bežne známy ako oscar, velvet cichlid, marble cichlid (Wikipedia). Oceláty sú pomerne veľké a , ktoré majú množstvo foriem. Prijímajú aj väčšiu potravu, extrémom sú malé myšky. Formy: , . Ich domovinou je Amazónia, systém riek (kvalitne.cz). V povodiach Amazonu, Orinoca, Parana, v Brazílii, , Kolumbii, Venezuele, Francúzskej Guayane a Argentíne (fishbase.se). Dnes sa vyskytuje aj mimo pôvodného areálu Floride, v Číne a Austrálii (Wikipedia).

Vyznačuje sa robustným a oválnym telom so silnými plutvami, veľkými ústami (Fishipedia). Charakteristickým znakom sú očkovité () pri báze chrbtovej – čierne s oranžovo-červeným lemom – a svetlejší vertikálny pás pri báze análnej plutvy (Meredith Dowdy). Dorastajú 30 cm. Vyžadujú teplotu 22 – . Sú schopné dožiť sa 15 rokov (kvalitne.cz). Fishbase uvádza maximálnu dĺžku 45.7 cm, 6 – 8, dH 5 – 19 (fishbase.org). Zranenia sa im rýchlo zahoja (rybicky.net). Žije prevažne v plytkých, pomaly tečúcich vodách s hlineným alebo pieskovým dnom, často pri ponorených vetvách či koreňoch (fishbase.se). ocellatus je označovaný aj ako „.“ Má schopnosť meniť farbu. Má rôzne farebné v závislosti od genetiky a . Sú schopné sa prispôsobiť rôznym podmienkam prostredia. Farba a sa líšia s vekom. Mladé jedince majú svetlejšie pruhy a škvrny, dospelí sú tmavší s oranžovými alebo červenými . (es.wikipedia.org).

V akváriu je dôležité poskytnúť im dostatočne veľký , môžu byť dosť agresívni, najmä v období rozmnožovania. Môžu byť teritoriálne a agresívne, najmä počas obdobia rozmnožovania či pri nedostatku priestoru (en.aqua-fish.net). Známe sú aj tým, že majú výrazné osobnostné a môžu si vytvárať silné puto so svojimi majiteľmi. Sú – obaja sa podieľajú na starostlivosti o a potomkov. Vo voľnej prírode môžu klásť stovky až tisíce ikier. Sexuálny dimorfizmus je slabý; pohlavie je často rozpoznateľné až počas trenia. (Wikipedia).

Môžu trpieť rôznymi infekciami, vrátane plesňových, ktoré často začínajú pri poškodení či plutiev (nih.gov). Majú toleranciu voči nízkym hladinám kyslíka a vykazujú ako povrchové pri hypoxii. hranica teploty, pri ktorej dokážu ešte prežiť, je približne 12 °C (usgs.gov).

Astronotus ocellatus is a predatory species of cichlid from the family Cichlidae, commonly known as the oscar, velvet cichlid, or marble cichlid. Oscars are relatively large and powerful fish that occur in numerous forms. They are capable of accepting larger food items, with cases including small mice. Common forms include Red Oscar and Tiger Oscar.

The species is native to South America, particularly the Basin and the Paraguay River system. naturally occurs in the river basins of the Amazon, , and rivers, in Brazil, Peru, Colombia, , French Guiana, and Argentina. Today, it is also found outside its native range, especially in , , and Australia.

Oscars are characterized by a robust, oval-shaped body, strong fins, and a large mouth. A distinctive feature is the presence of eye-like spots (ocelli)—dark spots with an orange-red border—located near the base of the dorsal fin, along with a lighter vertical band at the base of the anal fin. They commonly reach a length of about 30 cm, although larger individuals have been recorded. The preferred water temperature ranges from 22 to 24 °C, and under suitable conditions they can live up to 15 years. According to FishBase, the maximum recorded length is 45.7 cm, with a preferred pH of 6–8 and water hardness of 5–19 dH. Injuries to the skin and fins tend to heal quickly.

In the wild, Astronotus ocellatus inhabits mainly shallow, slow-moving waters with muddy or sandy substrates, often near submerged branches or roots. The species is also known as “Oscar” and has the ability to change coloration. Numerous color variants exist, depending on genetics and environmental conditions. Color patterns vary with age: juveniles typically display lighter stripes and spots, while adults are darker with orange or red markings.

In aquaria, it is essential to provide ample space, as oscars can be aggressive and territorial, particularly during the breeding season or when space is limited. They are well known for their pronounced personalities and their ability to form strong bonds with their keepers. Oscars exhibit biparental care—both parents participate in guarding eggs and fry. In the wild, females may lay hundreds to thousands of eggs. Sexual dimorphism is weak, and is often distinguishable only during spawning.

Oscars may suffer from various diseases, including fungal infections, which often begin at sites of skin or fin damage. They are tolerant of low oxygen levels and may exhibit surface breathing under hypoxic conditions. The lower temperature limit for survival is approximately 12 °C.

Astronotus ocellatus ist eine räuberische Buntbarschart aus der Familie Cichlidae, die unter den gebräuchlichen Namen Oscar, Velvet Cichlid oder Marble Cichlid bekannt ist. Oskare gehören zu den relativ großen und kräftigen Buntbarschen und kommen in zahlreichen Formen und Farbvarianten vor. Sie sind in der Lage, auch größere Beutetiere aufzunehmen; in Extremfällen wurde sogar der Verzehr kleiner Mäuse dokumentiert. Zu den bekanntesten Zuchtformen zählen Red Oscar und Tiger Oscar.

Das natürliche Verbreitungsgebiet liegt in Südamerika, insbesondere im Amazonasbecken sowie im Flusssystem des Río Paraguay. Die Art kommt in den Einzugsgebieten von Amazonas, Orinoco und Paraná vor und ist in Brasilien, Peru, Kolumbien, Venezuela, Französisch-Guayana und Argentinien heimisch. Durch gezielte oder unbeabsichtigte Introduktionen ist Astronotus ocellatus heute auch außerhalb seines ursprünglichen Areals anzutreffen, unter anderem in Florida, China und Australien.

Oskare zeichnen sich durch einen robusten, ovalen Körper, kräftige Flossen und ein großes Maul aus. Ein charakteristisches Merkmal sind die augenähnlichen Flecken (Ocelli) – dunkle Flecken mit orange-rotem Rand – nahe der Basis der Rückenflosse sowie ein helleres vertikales Band an der Basis der Afterflosse. In der Regel erreichen sie eine Länge von etwa 30 cm, wobei deutlich größere Individuen bekannt sind. Die bevorzugte Wassertemperatur liegt zwischen 22 und 24 °C, und unter günstigen Bedingungen können Oskare ein Alter von bis zu 15 Jahren erreichen. Laut FishBase beträgt die maximal dokumentierte Länge 45,7 cm, der bevorzugte pH-Wert liegt bei 6–8, die Gesamthärte bei 5–19 dH. Verletzungen der Haut und der Flossen heilen in der Regel schnell ab.

In der Natur bewohnt Astronotus ocellatus überwiegend flache, langsam fließende Gewässer mit schlammigem oder sandigem Untergrund, häufig in der Nähe von versunkenen Ästen oder Wurzeln. Die Art ist auch unter der Bezeichnung „Oscar“ bekannt und besitzt die Fähigkeit, ihre Färbung zu verändern. Zahlreiche Farbvarianten treten in Abhängigkeit von genetischen Faktoren und Umweltbedingungen auf. Die Färbung verändert sich mit dem Alter: Jungtiere zeigen meist hellere Streifen und Flecken, während adulte Tiere dunkler gefärbt sind und auffällige orange oder rote Zeichnungen tragen.

In der Aquarienhaltung ist es wichtig, ausreichend Platz zur Verfügung zu stellen, da Oskare insbesondere während der Fortpflanzungszeit oder bei Platzmangel territorial und aggressiv werden können. Sie sind bekannt für ihr ausgeprägtes Verhalten und ihre Fähigkeit, eine enge Bindung zu ihren Pflegern aufzubauen. Die Art zeigt eine ausgeprägte biparentale Brutpflege, bei der sich beide Elternteile an der Bewachung der Eier und der Jungfische beteiligen. In freier Natur können Weibchen mehrere Hundert bis Tausende Eier ablegen. Der Geschlechtsdimorphismus ist schwach ausgeprägt; das Geschlecht lässt sich häufig erst während des Laichvorgangs sicher bestimmen.

Oskare können an verschiedenen Erkrankungen leiden, darunter auch Pilzinfektionen, die häufig an beschädigten Haut- oder Flossenpartien beginnen. Sie zeigen eine gewisse Toleranz gegenüber niedrigen Sauerstoffkonzentrationen und können unter hypoxischen Bedingungen Oberflächenatmung betreiben. Die untere Temperaturgrenze, bei der ein Überleben noch möglich ist, liegt bei etwa 12 °C.

Astronotus ocellatus é uma espécie predadora de ciclídeo da família Cichlidae, conhecida popularmente como oscar, velvet cichlid ou marble cichlid. Os oscars são peixes relativamente grandes robustos, apresentando numerosas formas e variedades. São capazes de ingerir presas de maior tamanho, havendo registros extremos de consumo de pequenos roedores. Entre as formas mais conhecidas estão o Red Oscar e o Tiger Oscar.

A espécie é nativa da América do Sul, principalmente da Bacia Amazônica e do sistema do rio Paraguai. Ocorre naturalmente nas bacias dos rios Amazonas, Orinoco e Paraná, abrangendo Brasil, Peru, Colômbia, Venezuela, Guiana Francesa e Argentina. Atualmente, também é encontrada fora de sua área de distribuição original, especialmente na Flórida, China e .

Os oscars caracterizam-se por um corpo robusto e oval, nadadeiras fortes e grande. Um traço distintivo é a presença de manchas oculares (ocelos) — manchas escuras com borda laranja-avermelhada — localizadas próximo à base da nadadeira dorsal, além de uma faixa vertical mais clara na base da nadadeira anal. Normalmente atingem cerca de 30 cm de comprimento, embora exemplares maiores já tenham sido registrados. A temperatura ideal da água situa-se entre 22 e 24 °C, e em boas condições podem viver até 15 anos. Segundo o FishBase, o comprimento máximo registrado é de 45,7 cm, com pH preferencial de 6–8 e dureza da água entre 5–19 dH. Lesões na pele e nas nadadeiras tendem a cicatrizar rapidamente.

Na natureza, Astronotus ocellatus vive principalmente em águas rasas e de corrente lenta, com substrato arenoso ou lodoso, frequentemente próximo a galhos ou raízes submersas. A espécie também é conhecida como “Oscar” e apresenta a capacidade de alterar sua coloração. Existem diversas variantes de cor, influenciadas pela genética e pelas condições ambientais. Os padrões de coloração variam com a idade: juvenis apresentam faixas e manchas mais claras, enquanto os adultos são mais escuros, com marcas alaranjadas ou avermelhadas.

Em aquários, é fundamental fornecer espaço suficiente, pois os oscars podem ser territoriais e agressivos, especialmente durante o período reprodutivo ou quando o espaço é limitado. São conhecidos por seu comportamento expressivo e pela capacidade de criar fortes vínculos com seus cuidadores. A espécie apresenta cuidado biparental, com ambos os pais participando da proteção dos e da prole. Na natureza, as fêmeas podem depositar centenas a milhares de ovos. O dimorfismo sexual é fraco, sendo o sexo geralmente identificável apenas durante a desova.

Os oscars podem sofrer de diversas enfermidades, incluindo infecções fúngicas, que frequentemente se iniciam em áreas lesionadas da pele ou das nadadeiras. Apresentam tolerância a baixas concentrações de oxigênio e podem demonstrar respiração na superfície em condições de hipóxia. O limite inferior de temperatura a sobrevivência situa-se em torno de 12 °C.

, ,

Malawi cichlidy, Príroda, Živočíchy, Ryby, Cichlidy, Africké cichlidy, Organizmy, Fotografie

Pseudotropheus elongatus

skala
Hits: 15872

Druhy rodu : ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, , fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra.

Elongatusy sú endemitom jazera . Synonymá: , , , , , . V rámci druhu Pseudotropheus elongatus je ustanovený komplex – druhová skupina, do ktorej okrem pravého P. elongatus patrí ešte ďalších 5 druhov: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus a . sú formou druhu Pseudotropheus elongatus, čo je z hľadiska taxonomického snáď najpestrejší druh, vytvárajúci úctyhodné množstvo foriem, jednou z nich je aj P. . mpanga. Počas imponovania samca samičke sa dosť výrazne samček prefarbí oveľa kontrastnejšiu kombináciu. Vtedy je božský, a keď sa začne predvádzať samičke, tak je to úžasné. Samičky mpangáčov dosahujú veľmi malých rozmerov a samce nie sú na tom tiež práve najlepšie. Mladé samičky držia už vo veľmi mladom veku svoje potomstvo. Iné druhy si mpangáče veľmi nevšímajú. Obe , ale viac samček sa správa pomerne rezervovane, v predných častiach sa takmer neukazuje. Registrujem tieto formy Pseudotropheus elongatus: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus dosahuje približne 9.5 cm v prírode (Wikipedia). Dospelé samce dorastajú do 10–12 cm, samice sú menšie (6–8 cm). Samce vykazujú výrazné farebné počas imponovania – často s tmavomodrou alebo čiernou základňou a žltými alebo oranžovými lemami na plutvách (Konings, 2007). Je uvedený aj pod synonymom (aquariumglaser.de). V prirodzenom prostredí obýva so skalnatým dnom. Preferuje s množstvom skál, jaskýň a úkrytov (seriouslyfish.com). Je známy najmä z oblastí s kamenistým dnom pri pobreží jazera Malawi, lokality ako či / (de.wikipedia.org). V prírode sa živí prevažne riasami, vláknitými riasami a drobnou vegetáciou či mikroorganizmami (fishi-pedia.com). by malo dosahovať  7.8–8.5, by mala byť medzi 24–26 °C (aqua-fish.net), 10 – (seriouslyfish.com). Druh prejavuje teritoriálne , môže byť agresívny, najmä samci voči sebe navzájom. Odporúča sa pomer jeden samec ku 3 až 5 samiciam (aquariacentral.com). Je to papuľovec, potomkov je 20 až 40 (akvarko.cz), samice sú schopné už v mladom veku (Ribbink et al., 1983).

Konings A. (2007): Malawi Cichlids in their Natural Habitat (4th ed.). Cichlid Press.

Ribbink A. J., Marsh B. A., Ribbink A. C., & Sharp B. J. (1983): A preliminary survey of the cichlid fishes of rocky habitats in Lake Malawi. South African Journal of Zoology, 18(3), 149–310.

Species of the genus Pseudotropheus: ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra.

P. elongatus is endemic to Lake Malawi. Synonyms include: Nanochromis gabonuicus, Parananochromis brevirostris, Paranochromis ornatus, Paranaochromis axelrodi, Pelmatochromis caudifasciatus, Pelmatochromis longirostris. Within Pseudotropheus elongatus, a species complex is established – a group that, besides the true P. elongatus, also contains five additional species: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus, as well as a large number of forms.

“Mpanga fish” are a form of Pseudotropheus elongatus, which is perhaps the most diverse taxonomic species of the group, producing an impressive number of forms, one of them being P. e. mpanga. During male courtship displays, the male becomes highly contrasting in coloration. In this state he is stunning, and when he begins displaying to the female, is remarkable. Females of the mpanga forms remain very small, and males are not much larger. Young females hold their broods even at a very early age. Other species usually pay very little attention to mpanga forms. Both sexes behave rather shyly, especially the males, which rarely show themselves in the front parts of the aquarium.

Registered forms of Pseudotropheus elongatus include: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, gold bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus reaches approximately 9.5 cm in the wild (). Adult males grow to 10–12 cm, females to 6–8 cm. Males show intense coloration during courtship, often with a dark blue or black base and yellow or orange lappets on the fins (Konings, 2007). The species is also listed under the synonym Chindongo elongatus (aquariumglaser.de).

In its natural habitat, it inhabits rocky substrates, preferring areas with large amounts of stones, caves, and hiding spaces (seriouslyfish.com). It is known mainly from rocky coastal areas of Lake Malawi, such as Mbamba Bay and Nkhata/Mkata Bay (de.wikipedia.org). Its natural diet consists mainly of , filamentous algae, and small vegetation or microorganisms (fishi-pedia.com). Water parameters: .8–8.5, temperature 24– (-fish.net), hardness 10–20 (seriouslyfish.com).

The species is territorial and can be aggressive, especially males towards each other. A ratio of one male to three to five females is recommended (aquariacentral.com). It is a maternal mouthbrooder, producing 20–40 fry per spawn (akvarko.cz). Females are capable of reproduction at a very young age (Ribbink et al., 1983).

Arten der Gattung Pseudotropheus: ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra.

P. elongatus ist ein des Malawisees. Synonyme: Nanochromis gabonuicus, Parananochromis brevirostris, Paranochromis ornatus, Paranaochromis axelrodi, Pelmatochromis caudifasciatus, Pelmatochromis longirostris. Innerhalb der Art Pseudotropheus elongatus wurde ein Komplex – eine Artengruppe – definiert, zu der neben dem echten P. elongatus fünf weitere Arten gehören: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus sowie zahlreiche Farbformen.

„Mpanga“-Formen sind Varianten von Pseudotropheus elongatus, vermutlich die taxonomisch vielfältigste Art dieser Gruppe, die eine beeindruckende Anzahl von Formen hervorbringt. Eine davon ist P. e. mpanga. Während des Balzverhaltens färbt sich das Männchen deutlich kontrastreicher. In diesem Zustand ist er prachtvoll, und wenn er vor dem Weibchen zu balzen beginnt, ist es beeindruckend. Weibchen der Mpanga-Formen bleiben sehr klein, und auch die Männchen werden nicht besonders groß. Junge Weibchen tragen ihre Brut bereits in sehr jungem Alter. Andere Arten beachten Mpanga-Formen kaum. Beide Geschlechter – vor allem die Männchen – verhalten sich eher scheu und zeigen sich in den vorderen Bereichen des Aquariums kaum.

Registrierte Formen von Pseudotropheus elongatus sind: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, gold bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus erreicht in der Natur etwa 9,5 cm (Wikipedia).

Ausgewachsene Männchen werden 10–12 cm groß, Weibchen 6–8 cm. Während der Balz zeigen die Männchen eine intensive Färbung – oft mit dunkelblauer oder schwarzer Grundfarbe und gelben oder orangefarbenen Flossensäumen (Konings, 2007). Die Art wird auch unter dem Synonym Chindongo elongatus geführt (aquariumglaser.de).

In der Natur bewohnt sie felsige Bodenzonen, bevorzugt Gebiete mit vielen Steinen, Höhlen und Verstecken (seriouslyfish.com). Sie ist vor allem von felsigen Küstenbereichen des Malawisees bekannt, z. B. aus Mbamba Bay oder Nkhata/Mkata Bay (de.wikipedia.org). Die natürliche Ernährung besteht überwiegend aus Algen, fädigen Algen und kleiner Vegetation oder Mikroorganismen (fishi-pedia.com). Wasserwerte: pH 7,8–8,5, Temperatur 24–26 °C (aqua-fish.net), Härte 10–20 dGH (seriouslyfish.com).

Die Art zeigt territoriales Verhalten und kann aggressiv sein, vor allem Männchen untereinander. Empfohlen wird ein Verhältnis von einem Männchen zu drei bis fünf Weibchen (aquariacentral.com). Es handelt sich um einen Maulbrüter; die Brutgröße beträgt 20–40 Jungfische (akvarko.cz). Weibchen sind bereits in sehr jungem Alter fortpflanzungsfähig (Ribbink et al., 1983).

Aina za jenasi Pseudotropheus: ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra. 

Pseudotropheus elongatus ni spishi endemik ya Ziwa Malawi. Visawe ni: Nanochromis gabonuicus, Parananochromis brevirostris, Paranochromis ornatus, Paranaochromis axelrodi, Pelmatochromis caudifasciatus, Pelmatochromis longirostris.

Ndani ya Pseudotropheus elongatus kuna kikundi cha spishi – ambacho, mbali na P. elongatus halisi, kinajumuisha spishi nyingine tano: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus pamoja na maumbo mengi tofauti.

“Mpanga” ni umbo la Pseudotropheus elongatus, labda spishi yenye utofauti mkubwa zaidi katika jenasi hii, ikizalisha idadi kubwa ya tofauti za kimaumbo. Mojawapo ni P. e. mpanga. Wakati wa maonyesho ya dume kwa jike, dume hubadilika kwa rangi kali sana na zenye utofauti mkali. Katika hali hiyo anaonekana wa kuvutia sana, na wakati anaanza kumvutia jike ni jambo la ajabu. Majike wa mpanga hukua wadogo sana, na madume pia si makubwa. Majike wachanga wanabeba mayai na watoto katika kinywa hata wakiwa na umri mdogo. Spishi nyingine mara nyingi haziliangalii kundi la mpanga. Wote wawili – hasa madume – huonyesha tabia ya aibu na mara chache huonekana mbele ya akvárium.

Ninarekodi maumbo yafuatayo ya Pseudotropheus elongatus: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, gold bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus hufikia takribani sentimita 9.5 porini (Wikipedia). Madume watu wazima hufikia sentimita 10–12, majike sentimita 6–8.

Wakati wa maonyesho ya kubembeleza jike, dume hubadilika na kupata rangi kali — mara nyingi msingi mweusi au wa buluu iliyokolea pamoja na mistari ya njano au machungwa kwenye mapezi (Konings, 2007). Spishi hii pia inajulikana kwa jina la Chindongo elongatus (aquariumglaser.de).

Katika mazingira yake ya asili, huishi katika maeneo yenye miamba mingi, mapango na maficho (seriouslyfish.com). Inajulikana hasa kutoka maeneo ya mwambao wa miamba ya Ziwa Malawi kama Mbamba Bay na Nkhata/Mkata Bay (de.wikipedia.org). Lishe yake ya asili hujumuisha: mwani, mwani wenye nyuzi, mimea midogo na vijiumbe (fishi-pedia.com).

Vigezo vya maji: pH 7.8–8.5, joto 24–26 °C (aqua-fish.net), ugumu 10–20 dGH (seriouslyfish.com). Spishi hii huonyesha tabia ya utawala (territorial), na inaweza kuwa ya ukali, hasa madume kwa madume wengine. Inapendekezwa kuweka dume 1 kwa majike 3–5 (aquariacentral.com). Ni mlezi wa watoto kwa kinywa (mouthbrooder); idadi ya watoto ni 20–40 (akvarko.cz). Majike wanaweza kuzaa hata wakiwa na umri mdogo sana (Ribbink et al., 1983).

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Chovateľstvo, Fotografie, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

skala
Hits: 1130

Akváriové trhy –

14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. black ….

9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu . Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, , rod a .

12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.

14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy .  sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na  je druh  –predtým N. heteropoda, N. denticulata.

15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.

11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako . Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis,  – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – , T. alterans – , T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.

V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia  Betta splendens. 31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi . Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na . Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. sa nehodí kombinovať s rájovcami ( spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto ázijské  by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na , pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku  nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na , preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako  vzduchu nad hladinou.

Aquarium markets – DK Zrkadlový

On December 14th, we organized a small exhibition of armored . We showcased several species of the Corydoras genus, such as Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. Venezuela black …

On November 9th, we presented some tetras. Tetras, in general, I would recommend to beginner aquarists. Most commonly available species are smaller in size, their behavior is usually social and non-aggressive towards both themselves and the aquarium equipment. The term „characids“ was previously used, although not entirely accurate, to refer to tetras. Among the very widespread species are the neon tetra, Hyphessobrycon, and Hemigrammus genera.

On October 12th, we organized the Aquatic & Terrarium Markets. There was no exhibition included.

On September 14th, we held another Aquarium Market event, where we presented shrimp in the form of a smaller exhibition. Shrimp have been kept in aquariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, there was a strong wave of shrimp keeping that reached us. They were perhaps in every aquarium shop. Red, blue, brown, small, large, more algae-eating, less algae-eating, reproducing, not reproducing, delicate, and undemanding ones… They were sold in large quantities in stores and at fairs. Occasionally, questions were heard in shops about what exactly was moving in the tanks. The strong demand lasted for about two years, then interest in them waned. Despite their short lifespan, the market became saturated. Due to the smaller size of most common shrimp, many species suitable for smaller aquariums can be found among them. They are suitable for fish that primarily don’t consume them as food. The advantage of shrimp is that they take care of food leftovers, fallen leaves, etc. Of course, they usually prefer regular food over anything else. Some shrimp species are quite sensitive to changes in conditions, while others are undemanding. Perhaps the simplest to keep is the Neocaridina davidi species – formerly N. heteropoda, N. denticulata.

On June 15th, there was another date for the Aquarium Markets. This time, we prepared a small exhibition of crayfish, which received increased attention. They were truly beautiful, as can be seen in the photos below.

On May 11th, the Aquarium & Terrarium Markets took place. A small showcase of mosses was included. Mosses belong to Bryophyta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-flowering, and lack seeds or vascular bundles like higher plants. Growing mosses in an aquarium is usually not difficult. They tolerate lower light and lower nutrient input. Mosses can be attached to a grid, stone, wood, etc. Some species include Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens – Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp. – Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp. – Milimeter moss.

On April 6th, Aquarium Markets – fish exhibition was held in Bratislava Petržalka. A small Betta splendens exhibition was prepared. 31 bettas awaited their admirers. Thanks to Daniel Holý for them. It was shown to the visitors that their attractiveness is higher than that of livebearers. It was interesting that most visitors found the same most beautiful betta – as indicated by the first photograph. Betta fish belong to labyrinth fish. They breathe through a specific respiratory organ – the labyrinth. This allows bettas to survive in small, oxygen-poor, densely vegetated East Asian puddles. It is known about them that males often fight each other to the death. Since they depend on atmospheric oxygen, they sometimes need to go to the surface to breathe. It is very interesting that even during a fierce fight, a male who doesn’t need to go up for air will wait for his opponent to do so. Towards other unrelated species, they behave apathetically, so it is possible to have them in a community aquarium, assuming only one male in the tank. Although it is true that young bettas don’t fight each other when they are young. Bettas are not suitable to be combined with paradise fish ( spp.), gouramis – Trichogaster genus. These Asian tigers would not grant them peace, behaving aggressively towards them. Bettas are relatively undemanding in care, for breeding, males build foam nests – they gather air in their mouths and create a kind of cradle under the surface with these small bubbles. Therefore, it is necessary for the water surface to be very still in such cases, or to move only slightly. Floating plants are a welcome part of normal betta keeping and breeding. The fry is very small and requires feeding with a pipette or other very small live food at the beginning. They are susceptible to temperature fluctuations, so it is necessary to prevent temperature changes throughout the water column. Therefore, it is highly advisable to cover the aquarium surface as tightly as possible. It is optimal for the water to have the same temperature as the air above the surface.

V Bratislavskej Petržalke sa v , konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý  s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a  pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei,  – . Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené , ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.

In Bratislava’s Petržalka, at DK Zrkadlový háj, Aquatrades were held on March 16th. The event included a small livebearer exhibition. Aquatrades as such already have their tradition. They are organized thanks to Milan Líbal. Originally held in Dúbravka, they „moved“ to Petržalka around the winter of 2011. There is an effort to hold the markets every month, except during the summer holidays. Three times a year, they are expanded to include a terrarium section. Since the March event in 2013, there has been an effort to always include at least a small exhibition as part of the event. In addition, there are a few photographs with an aquaristic theme and coloring pages for children or even adults at the event. I try to help with Aquatrades. Part of the media campaign for Aquarium Markets is a fan page on Facebook – www.facebook.com/akvatrh, where a community of people gathers and gets „operational“ information about sellers, exhibitions, etc. At the March Aquatrades, the green swordtail – Xiphophorus helleri, variatus – Xiphophorus variatus, so-called endler – Poecilia wingei, and rainbow – Poecilia reticulata were introduced in more detail. These species were exhibited in aquariums, and simplified texts were prepared for them, which are included with the photographs. Since the aim of the livebearer exhibition was to showcase the beauty of these fish, and we have successful breeders and assessors of competitive livebearers in our vicinity, we also introduced one of them – Ivan Vyslúžil. We also briefly described livebearer competitions.

Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec).  patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho  je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej  mu rastie . Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa , kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im , mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.

Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.

Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v  pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté  boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei.  endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.

Xiphophorus helleri – Green Swordtail (according to Xiphophorus helleri – Green Swordtail, Mexican Swordtail). Swordtails belong to livebearers. Their previous Slovak synonym was Mexican swordbearer. As the species name suggests, it originates from . It is widespread from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and . It is one of the most well-known fish ever. Their care is simple, but it should be noted that swordtails heavily pollute the environment with their excrements. They are literally energy conversion machines. In aquarium slang, they are sometimes pejoratively referred to as „combines“. Their metabolic conversion is admirable. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not forget to diversify their diet with blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha male and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident. The male differs from the female by external genitalia—gonopodia. Additionally, it is slimmer. A sword grows as an extension of its caudal fin. Reproduction is simple. We recognize gravid females by their full bellies, dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibals, so if we want to rear the young fry, we will have to prevent her contact with the offspring. Birthing tanks are commercially available for this purpose. In them, a female gives birth to young, and they either escape to a confined space through narrow slits or penetrate through these slits into the main aquarium. It depends on what suits us better. You can make a birthing tank from plastic mesh or other suitable material. Just get mesh from a gardening store, ironmongery, construction store, stitch it up, and make sure it holds properly on the surface. Similar nets are also used in breeding facilities for longer periods. During birthing, make sure we don’t place the female in warmer water than she was accustomed to in her previous environment. Otherwise, we may encounter premature delivery of undeveloped or dead fry. Swordtail fry are large, grow quite slowly in the first month, and then grow faster. It is said that males whose sword grows earlier will not have as much potency as males whose sword begins to grow later. In swordtails, gender change is known, where in the absence of males in the population, females change into males. They develop a gonopodium, sword. The sword is usually smaller. However, what does not change is the robust female build. It’s a pity that this amazing change often doesn’t lead to success—thus developed males are usually infertile. Swordtails are the source of many breeding experiments. There are countless forms known. For example, Viennese swordtails are probably the rarest of the standard ones. They are characterized by a finer red – pale red color with red eyes. They are considerably more delicate than other forms. Almost all males are infertile, maybe one in 200 is fertile.

Xiphophorus variatus – Variatus Platy is a species originating from southern Mexico. They tolerate higher salinity, one tablespoon per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails but slightly smaller. Overall, they appear more delicate. The species X. maculatus, variatus, and helleri spontaneously crossbreed, but it is rare. Compared to swordtails, they are calmer; the female usually is not a cannibal towards her own offspring, but it is still more effective to use a birthing tank. Even with this beautiful livebearer, competitions are organized according to the standard. There are a lot of color and shape varieties.

Poecilia wingei – Endler’s Livebearer is a wild livebearer species. John A. Endler discovered this species in 1975 in Laguna de Patos near the town of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, it was discovered in 1930 by Franklyn F. Bond. Laguna de Patos is the only known location of endlers. The original name was named after Endler – Poecilia sp. endleri. It grows up to 2 – 2.5 cm, the male is smaller than the female. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to guppies – Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep the original natural form of this species. They are relatively short-lived fish; one year of life is rare, they usually live for 8 – 9 months. They are suitable for small aquariums. They will feel good in a planted aquarium. Reproduction occurs willingly, the number of young is smaller than with guppies, 20 pieces from a litter is a decent number. If we want to maintain a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily crossbreed. Some swordtail guppies were achieved precisely by crossing with P. wingei. The green color of endlers is first lost in offspring.

Poecilia reticulata – –  (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na  farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, , severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes  nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH,  7.5. Vyslovene  nie je vhodná. Gupky v  oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. nesmie obsahovať veľa detritu, účinná  je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé  sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.

Poecilia reticulata – Guppy (according to The most famous species of aquarium fish – Guppy, Poecilia reticulata). The beautiful name „Guppy“ originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot bordered with color on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin. Its original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Basin. Today, guppies can also be found in Australia, Cuba, , Southeast Asia, Eastern and Southern Africa, South America up to the USA, Southern Spain, Greece, Italy, and even in the Republic and Slovakia. In the wild, males reach 3.5 cm, females 6 cm. They live on average 8 – 12 months. They are characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, slimmer, and has a gonopodium – a modified anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Guppies are very friendly fish, mostly swimming in the middle and lower part of the aquarium. Guppy breeding is widespread worldwide. There are many shape and color varieties. Guppy breeding used to be trouble-free. Today, they are heavily overbred and have become less resilient. I recommend a ratio of 3:1 or more in favor of females. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. Extremely soft water is not suitable. Guppies rest at night lying on the bottom, their tails touching the ground, which exposes them to infection. The substrate must not contain a lot of detritus, effective filtration is a good condition for healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if the water is changed very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water changes are ideal. Guppy reproduction is straightforward, often occurring in aquariums against the will of the aquarist. Males, often three at a time, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. However, when the female consents, the male copulates using the gonopodium. The female is capable of storing sperm and giving birth in the next 3 – 4 subsequent litters. A much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, „Anyone can breed guppies, but only a breeder can raise them.“ Newly born guppy fry are relatively large fish fry – reaching around 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Like with other fish, it is advisable to feed guppies as consistently as possible until they reach a size of two centimeters. As soon as the gender can be distinguished, separate the young by gender if you want to prevent degeneration through inbreeding. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only when you want them to mate.

Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013

The first event under the name Aquarium Market took place on February 17, 2013.

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Chovateľstvo, Fotografie, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2014

skala
Hits: 1280

Od roka 2014 sa nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.

13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.

15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu Bucephalandra

13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.

14. 6 – Strašilky, , listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.

17. 5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.

Blaptica dubia – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len  a čerstvé  a  ().

 pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5-6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z terária v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, , čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, a (Anton Sax).

June 14 – Cockroaches, crickets, leaf insects. The exhibited species were mainly thanks to .

May 17 – Guramis. We were grateful to Mr. Miroslav Príkazský for the exhibited fish.

April 12 – Live feed. We showcased both aquarium and terrarium feeds. We thank Anton Sax and Peter Krajčí for the terrarium feeds.

Blaptica dubia – The Argentine cockroach originates from Argentina. measures about 5 cm and belongs to the larger cockroaches. They reproduce well. It is a suitable species for beginners; however, if they escape, they cannot reproduce in our conditions. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They do not climb glass. Suitable substrates include egg flats or slightly moist forest bedding. Peat moss or lignocellulose can also be used. They require a temperature of 26 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes only pellets and fresh fruits and vegetables (Anton Sax).

Blaberus craniifer originates mainly from Mexico and Cuba. It measures 5-6 cm, with markings on the head resembling a human skull. Keeping them requires any larger terrarium or plastic container with a lid, even though they do not climb glass. They are non-flying; they mainly use their wings during mating dances. It is a suitable species for beginners; however, if they escape from the terrarium, they cannot survive in our conditions. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or bedding. Alternatively, lignocellulose mixed with forest bedding can be used. They require a temperature of 22 – 23 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

 pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý . Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).

Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).

Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5-6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25 °C,  50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

Elliptorhina javanica pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie , . V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).

Gromphadorhina portentosa originates from Madagascar. It measures 5 – 7 cm, and two forms of this species exist: light and dark. It grows slowly. When disturbed, they release a hissing sound by expelling air from their spiracles. This species is suitable for beginners. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm (for 20 – 40 individuals). They climb glass. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot reproduce in our conditions (Anton Sax).

Shelfordella tartara – The Turkistan cockroach originates from Turkmenistan. It measures about 3 cm, is mobile, thus terrarium animals eat them well, and they reproduce quickly. They emit a strong odor. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm or a closable box. They lay eggs quickly and climb well on glass. If they escape from the terrarium, they can survive for a long time in our conditions. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 28 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They are suitable as food for animals that feed on live prey (Anton Sax).

Eublaberus distanti originates from Central America and the northern part of South America. It measures 5-6 cm and is mobile. They do not climb glass and reproduce quickly. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They mainly live in the substrate. They are suitable food for terrarium animals feeding on live prey. They require a temperature of 20 – 25 °C and humidity of 50 – 80%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

Elliptorhina javanica originates from Madagascar. It measures 3 – 5 cm and reproduces well. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They climb everywhere, including glass, and require plenty of air. Suitable substrate includes egg flats or slightly moist forest bedding. They require a temperature of 22 – 26 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit. They can survive for a longer period in our conditions (Anton Sax).

Archimandrita tesselata pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40x30x30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké . Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).

– saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé samčeky sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40 °C,  50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).

Gryllus assimilis – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teraristické krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C,  60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).

Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C, 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).

Archimandrita tesselata originates from Central and South America. It measures 7 cm and has an interesting wing pattern. It is suitable for advanced breeders. It grows slowly and does not climb glass. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot survive in our conditions (Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – The Sun beetle originates from the west coast of Africa. It measures 2 – 4 cm. During the night, it burrows in the soil. As they cannot fold their wings during flight, they emit a buzzing sound. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 40x30x30 cm for a large group. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or forest bedding. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 60%. Adult individuals feed on bananas or other sweet fruits. Larvae consume organic matter from forest bedding and gather leaf and vegetable pieces from the substrate surface. They use part of the forest bedding to create cocoons where they undergo metamorphosis into adult beetles. Larvae are used as feed (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – The Desert locust originates from Africa. It measures 6 – 8 cm. Females are pinkish-brown, while adult males are yellowish. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air in a covered terrarium or plastic container. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 32 – 40 °C and humidity of 50 – 60%. They feed on green leaves, dried grass, fruits, wheat, rye, barley, grasses, dry biscuits, bread. They reproduce well. Nymphs are the most common live feed, but adult individuals can also be used. If they escape from the terrarium, they do not survive for long (Anton Sax).

Gryllus assimilis – The Banan cricket originates from Africa. It measures about 3 cm and resembles the house cricket, but it has two diagonal black stripes on its chest and abdomen. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 60%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They do not survive for long in our conditions (Anton Sax).

Acheta domestica – The House cricket originates from North Africa. It measures about 2.5 cm. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They can survive in warm areas of buildings, commonly found in bakeries (Anton Sax).

Tenebrio molitor – múčne  sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. , modlivky), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich ,,obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).

Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé  a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, varany a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).

Musca domestica ( – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a kukly je vhodné premiestniť do , aby sa spomalil ich vývoj a podľa ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný . Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni  (Peter Krajčí).

Tenebrio molitor – Mealworms are suitable feed primarily for invertebrates (.g., birds, mantises) but also for other species of terrarium animals. However, I recommend not feeding them to reptiles too frequently, as not every animal can easily digest their „shell.“ For reptiles, they are more suitable as a dietary supplement to add variety. Their significant advantage is their relatively long lifespan with minimal care and low cost (Peter Krajčí).

Zophobas morio – Superworms are worms similar in appearance to mealworms but significantly larger. This species is suitable as feed primarily for adult birds and larger reptile species such as agamas, chameleons, monitors, and others. From my own experience, I believe they are somewhat more suitable feed for reptiles than mealworms, as I have observed easier digestion, especially in chameleons. Nevertheless, for reptiles, they are still more suitable as a dietary supplement rather than the main source of food. They are relatively resilient, so they can easily live for several months with minimal care. Another advantage is their relatively low acquisition cost (Peter Krajčí).

Musca domestica (housefly – non-flying form) is excellent feed for smaller animal species or hatchlings. Commonly used in the breeding of Rhampoleon species, small chameleons, frogs, and mantises. Breeding is not demanding; wheat bran with milk is sufficient to keep the substrate moist. Flies consume it and lay eggs in it. The larvae also feed on this substrate. After a few days, they begin to pupate, and flies gradually hatch. It is ideal to divide the larvae into several containers to prevent the situation where thousands of flies hatch at once. Larvae and pupae should be transferred to the refrigerator to slow down their development, and as needed, they can be taken out to let the flies emerge. An advantage is the low-maintenance breeding. A disadvantage is the poorer availability and occasionally weak odor of the substrate (ideally, they should be kept somewhere in a basement or shed) (Peter Krajčí).

Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne  (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. , namočený chlieb, , varenú zeleninu, , strúhanku, piškóty. Optimálna  chovu je 16 °C, pod 2 °C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad kapú. Preto na ich  je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Octové mikry – Turbatrix aceti – . Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je  s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka,  alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto  rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. – mikry zlejem do , ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové , kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto  mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET  s kultúrou.

Nitenky –  sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje  ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku .

Nálevník – trepka () nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné.  sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná  a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný  ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej . Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú  na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto , zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.

– Enchytraeus albidus – are soil decomposers, feeding on the decomposition of plant material. Their nutritional value is similar to whiteworms, grindal worms, or microworms. They can be bred in soil provided there is constant moisture in the ground. As a food source, decomposing wood, soaked bread, oatmeal, cooked vegetables, pasta, breadcrumbs, and biscuits can be used. The optimal breeding temperature is 16 °C; they stop reproducing below 2 °C and die at temperatures above 24 °C. Therefore, a family house, basement, or some cooler place is suitable for their breeding.

eels – Turbatrix aceti – vinegar eels. At room temperature, they live on average for 55 days, and at low temperatures, up to 10 months. Under good conditions, the vinegar eel culture can multiply twentyfold in 8 to 10 days. They can be bred, for example, in PET bottles containing vinegar and water in a 1:1 ratio. A small amount of apple, peach, or other fruit is added to the vinegar. Ideally, this fruit should be pureed in a blender. It is recommended to drill small holes in the caps. Vinegar eels are very small feed, even thinner than „regular“ microworms. A mesh sieve is used for straining – microworms are poured into a bottle with a neck that can be sealed from the inside, e.g., with cotton, cloth, or filter material. Ordinary wine bottles with a mostly straight, narrow neck are ideal for microworms. Microworms are poured into the bottle up to the narrowed part, sealed, and topped up with fresh cold water. Microworms are anti-gravity, and they tend to move towards cleaner water. Within 24 hours, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish. The substrate that was sealed can be poured back into a PET bottle with the culture.

Tubifex worms – Tubifex tubifex can be found in almost every stream in our area, but not in the quantities that are interesting for aquarium enthusiasts. Today, water is often pre-processed in treatment plants, resulting in less waste and nutrients. Tubifex worms, as known to aquarists, have a reddish-brown color. In nature, their color is variable and depends on the amount of oxygen in the water. Tubifex worms in nature can also be white. They are very suitable food, for example, for , loaches, suckerfish, and small predatory fish. Mud circulates in their intestines long after they are caught. Therefore, they must be thoroughly rinsed and allowed to digest for at least three days after catching. They are very dependent on fresh water, much more so than live whiteworms, so they must be frequently flushed with water, or a constant flow of water is provided for them. It is suitable to keep them, for example, in shallow dishes placed at the bottom of the refrigerator.

Paramecium – the slipper ciliate (Paramecium), is not among the most suitable and nutritious feed, but sometimes it is necessary. Paramecium is bred in PET bottles. Ideal is accessible soft water and, of course, an existing paramecium culture, which is placed in water, and raw egg yolk is added as food for the paramecium. If soft water is not available, use at least standing water. It is advisable to breed paramecium in several bottles because, especially with abundant feeding, a large part of the paramecium is always removed from the culture, and it often happens that it disappears from one bottle. It is important that algae do not form in the bottle, so keep the culture in the dark. The bottles with paramecium should have a drilled cap to ensure air supply. Feeding paramecium is not without problems. Paramecium can be fed in a similar way to vinegar eels. Wine bottles with a narrowed neck that expands laterally are ideal for this purpose. Pour the paramecium into such a bottle, seal it from the top with filter material, and top up with fresh water. By the second day, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish.

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté . Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé , prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené  odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová  20 – 25 °C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien , v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na  sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na  položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa  zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký  vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že  nie je tučné krmivo. Aj nutričné , ktoré som si zistil hovoria o tom, že  je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z -u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.

Mikrami is a term used for various types of nematodes. They are classified as roundworms – Nematoda. They can reproduce even at temperatures of 10 °C. Mikrami are fatty food with a high fat content. They can be bred in dishes – a margarine container works well for this purpose. As a nutritious substrate, in my opinion, kefir and ground oatmeal are the best options. Also suitable are yogurt, sour milk, sweetened milk, or ordinary sweet milk. Bread crumbs, water, or cream can also be used, but they have their disadvantages. Cream, for example, contains a lot of mikrami, but they climb the walls very reluctantly. If bread paste is used – a mixture of water and bread – mikrami climb the walls, but in smaller numbers. Sweet milk tends to spoil easily. I recommend grinding the oat flakes in a blender. The oatmeal and kefir mixture should be rather thick. It is advisable to have several cultures because over time, the environment becomes too acidic, and it is necessary to transfer the mikrami culture to a new one, usually after two to three weeks. Mikrami gradually consume food, reducing the mass content, so it is necessary to add solid parts. However, mikrami do not consume much, and over time, a lot of liquid substrate accumulates, which can sometimes lead to a massive number of mikrami on the walls, and their premature demise. The ideal room temperature is 20-25 °C. It is advisable to keep mikrami in multiple containers. Under normal circumstances, mikrami spread evenly on the walls. Mikrami are fed by wiping them off the walls of the container with a finger, brush, piece of foam, etc. I recommend using a brush. Mikrami are very small feed, about 4-6 mm long, suitable for smaller fish, such as fry.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi is related to the rupice Enchytraeus albidus but smaller. It occurs in South America and was accidentally imported in the humus of tropical plants. In nature, it feeds on decaying plant remains. Ideal for breeding are shallow dishes with a larger bottom area. Place moistened foam on the bottom. I exclusively feed grindal with small baby biscuits. Grindal is a soil organism, so it naturally prefers darkness. If we have it closed with an opaque lid, we can even keep it on the table, on a shelf, or in a closed cabinet. The foam should measure from 10 mm to 30 mm. Most of the grindal in a mature culture is found in the foam. If grindal suddenly stops reproducing or individual worms are small, the foam is likely too wet. In such a case, you can take the foam and rinse it under running water in the sink. During rinsing, you don’t have to worry about losing a lot of grindal; some will always remain in the foam. From my own experience, I can say that grindal is not a fatty feed. Even the nutritional values I have found indicate that grindal is roughly at the level of whiteworms or tubifex worms. Sometimes, especially if the foam dries out a bit, mites can appear. Small white creatures running around are quite visible even to the naked eye. They hinder the development of grindal and, if they multiply massively, can completely destroy it. In such a case, I use the contact insecticide Frontline, which I spray on the foam. It works immediately. Grindal doesn’t smell much, and I haven’t noticed any adverse effects on the fish. Grindal recovers from Frontline fairly quickly. You can also help it by moving grindal from another culture. Feeding grindal is very simple; just take the entire foam and dip it into the tank. The biscuit tends to stick well to the glass. Grindal can also be wiped off with a brush or finger. It is an excellent feed; its productivity allows feeding it every day. It has almost no smell, handling it is practical, its size is suitable for small fish, and even larger fish accept it.

Drozofily. Drosophila melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik.  sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre  a plazy. Anglicky hovoriaci ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Známe aj ako vínne mušky alebo . Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2-5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5-2mm, väčšie D. hydei 2,5-3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej . Násada spravidla stoja 2-4,- Eurá (Peter Krajči).

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30 °C, ich dať na balkón.

Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a , len  môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná , ktorá tvorí ich kostru.  dosahuje aj najvyššiu  pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – , triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – . Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus,  coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš . Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Drosophila melanogaster, commonly known as the fruit fly or vinegar fly, is perhaps one of the most widely utilized and understood organisms by biologists and medical professionals worldwide. It readily reproduces in captivity and has a rapid reproductive cycle. Genetic engineers have extensively used this tiny fly for research purposes, likening it to a lab rat. Fruit flies are used as feed not only for fish but also for birds and reptiles. Aquarists and terrarists prefer the so-called wingless form, known as the vestigial-antlered-strap form. This cultivated form of the fly has wings but cannot fly, with significantly stunted wings. They are also known as wine flies or vinegar flies. These small flies are excellent food, especially for freshly hatched reptiles (chameleons, rhampoleons, etc.) as well as small frogs, various species of aquarium fish, freshly hatched birds, and mantises. They are relatively easy to breed. Depending on the number of flies, one culture can last 2-5 weeks or even longer. Their small size (smaller D. melanogaster 1.5-2mm, larger D. hydei 2.5-3mm) makes them suitable feed for almost all small terrarium animals. However, they do produce a mild yeast smell due to the yeast used in their food substrate. A culture usually costs between 2-4 euros.

Daphnia are relatively sensitive to oxygen levels during transport. Therefore, it is better to transport them in so-called frames or with the least amount of water possible. They can be kept longer in a larger bucket, with a lower concentration of Daphnia and assuming nothing is decaying in the bucket. This is quite manageable during cooler periods of the year. In summer, you can aerate the Daphnia during the shorter daytime and, if it’s not 30 °C outside, place them on the balcony at night.

Moina is a small species of Daphnia, growing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quality and heavily polluted, and lacking in oxygen. They reproduce asexually through parthenogenesis (without fertilization). This means that during favorable conditions, all individuals are female. Only when less favorable conditions arise do males suddenly appear, and sexual reproduction occurs, ensuring the transfer of genetic information. In spring, females hatch from eggs laid in the fall. They can be collected like cyclops and copepods, but the sieve may be less dense, for example, made from milliner’s silk or a so-called Dederon. Daphnia are larger than cyclops but are not as nutritionally dense because most of their bodies are water and a solid cuticle, which forms their skeleton. Moina achieves its highest yield under artificial culture conditions. For fish, it is a more energy-rich food than „ordinary“ Daphnia and can be compared to cyclops. Daphnia reach their highest abundance in summer.

Cyclops belongs to the suborder Cyclopoidea, order Podoplea, subclass Copepoda – copepods, class Crustacea, and phylum Arthropoda – arthropods. For example, Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyclops is very suitable fish feed, relatively nutritious, and a quality source of protein. Under certain conditions, it can also be cultured. Their population curves fluctuate greatly; it is not uncommon to catch a huge number of cyclops one day and almost none the next. Generally, their population peaks in spring and fall. Cyclops are quite predatory, so when feeding them to smaller fry, care must be taken to prevent them from depleting the population or harming the tank inhabitants.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré : , Synchaeta, , , Copeus, , Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, , , Brachionus, .

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi . Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich  je otázkou kvality. 95%  vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne . Vajíčka nasypeme do vody, napr. do , do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C  1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. , ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez . Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické  z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje – , ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť.

Vírniky represent a distinct phylum Rotifera. They are highly suitable for feeding fish fry. Their name is derived from their typical movement – swirling, which they constantly exhibit. Vírniky are captured, for example, using nets made of milliner’s silk or monofilament. Some common vírniky species include Philodina, Synchaeta, Lepadella, , Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, and Pedalion.

Artemia salina, commonly known as brine shrimp, belongs to the class Entomostraca. Brine shrimp predominantly used in aquaristics live in the sea. They are relatively small, up to 15 mm, much smaller than their freshwater relatives. Freshwater brine shrimp can be obtained first through frozen cubes in stores. Brine shrimp are sold from various locations – Russia, Canada, the USA, China. Their hatchability is a matter of quality. A 95% hatchability rate is an excellent parameter. The price also depends on this. Brine shrimp are a nutritious feed, allowing fry to grow quickly in height and width. However, when fish are maturing, it’s not recommended to feed them only brine shrimp. Artemia can be easily hatched, once you figure out the method for each batch. Unfortunately, the requirements for different „types“ and packaging of artemia vary. I’ve often witnessed dissatisfaction with the hatchability among acquaintances, while the „same“ artemia works perfectly for their friends. Purchased artemia are essentially artemia eggs. The eggs are poured into water, for example, into a bottle, to which 3-4 teaspoons of salt (25 – 30 g per liter) are added to simulate seawater. Strong aeration is necessary. The goal is to circulate the entire content as much as possible to prevent any eggs from settling. Maintain room temperature, or slightly higher for faster hatching. About 24 hours later, a significant portion will have hatched. Personally, and like most aquarists I know, I let artemia hatch for 2 days – they are slightly larger then. Artemia hatch in about 1.5 days at 25 °C. Among aquarists, it’s believed that brine shrimp can be one or two days old, depending on the hatching time and, of course, the „type.“ They only last a short time in freshwater – about 8 hours. For higher nutritional value and easier and more effective introduction of small artemia into the world, decapsulation is used. It removes the protective coat of the brine shrimp egg. When feeding brine shrimp, the challenge is how to get them into the aquarium without transferring them without salt. Since they are very small creatures, milliner’s silk could help, but if you don’t have it, cotton cloth will suffice. I strain the artemia through monofilament. I successfully use decapsulated artemia as dry feed.

March 15th – Scalare exhibition. Most scalare were from the well-known breeder Miroslav Príkazský. Scalare, along with guppies and swordtails, are probably the most famous fish kept in aquariums. These South American cichlids from the Amazon basin thrive in densely planted tanks. There are many varieties of scalare. In the past, the original scalare were of impressive proportions. A scalare should be kept in at least a 150-liter tank, which is 50 cm tall. Determining their is difficult; females have a smaller tumor on their head during the spawning period. A scalare is capable of having 1000 eggs, but the fry are very small and require strictly powdered live food. A scalare for breeding needs water pressure – a high water column, but if everything else is in good condition, they can spawn.