Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12494

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Organizmy, Pasienky, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

Hits: 9292

Zoofar­ma Mod­ro­vá /​ Nový Zéland je far­ma exten­zív­ne­ho cho­vu rôz­nych dru­hov exo­tic­kých zvie­rat z celé­ho sve­ta, vlast­ne zo všet­kých do úva­hy pri­chá­dza­jú­cich kon­ti­nen­tov. V lese je maor­ská osa­da. A v prvom rade si náv­štev­ní­ci môžu pozrieť zvie­ra­tá. Je to oje­di­ne­lá agro­tu­ris­tic­ká atrak­cia, kto­rá sto­jí za náv­šte­vu. Nachá­dza sa v Považ­skom Inov­ci, neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá sme­rom na Sta­rú Leho­tu. Pri ces­te sa nachá­dza­jú znač­ky ako Nový Zéland, Pozor klo­ka­ny. Geo­gra­fic­ky jed­not­li­vé čas­ti far­my pred­sta­vu­jú Tas­ma­no­vo more, Aus­trá­liu, sever­ný a juž­ný ostrov Nové­ho Zélan­du, Cookov prie­liv. Navy­še zvie­ra­tá repre­zen­tu­jú všet­ky kon­ti­nen­ty sve­ta, v kto­rých sa cho­va­jú hos­po­dár­ske zvie­ra­tá: ovce Rom­ney zastu­pu­jú Nový Zéland, klo­ka­ny Aus­trá­liu, búr­ske capy Afri­ku, lamy Juž­nú Ame­ri­ku, bizó­ny Sever­nú Ame­ri­ku, škót­sky hor­ský doby­tok Euró­pu a ťavy Áziu (zoo​-far​ma​.sk). Maji­teľ far­my, Dr. Miloš Minár, mal v roku 2009 cez leto anga­žo­va­ných Maorov z Nové­ho Zélan­du, kto­rí cez víken­dy mali vystú­pe­nia. Okrem toho zabez­pe­čo­val pred časom pre náv­štev­ní­kov lie­ta­nie na heli­kop­té­re, samoz­rej­me s pilo­tom :-). Časom pri­bu­dol stá­nok, kde sa dá tro­chu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Pod­ľa zoofar​ma​.sk je počas víken­dov ponú­ka­né tra­dič­né maor­ské jed­lo han­gi, kto­ré pozos­tá­va z čer­ve­ných zemia­kov kuma­rou, jah­ňa­cie­ho, prí­pad­ne iné­ho mäsa a zele­ni­ny. Otvo­re­né je cez víken­dy a sviat­ky od 10-​ej do 18-​ej, vstup­né pre dospe­lé­ho je 3.5 €. Iné ter­mí­ny sa dajú dohod­núť (zoo​-far​ma​.sk). Roč­ne nav­ští­vi Zoofar­mu viac ako 40 000 náv­štev­ní­kov (údaj v z roku 2010). Maori pred odcho­dom na Slo­ven­sku mali pod­mien­ku, chce­li aby bol nablíz­ku kato­líc­ky kos­tol. Nábož­né spe­vy počer­ných zagu­ľa­te­ných pro­ti­nož­cov a tem­pe­ra­men­tnej­šie pre­cí­te­nie vie­ry plni­li kos­tol. Odra­zu cho­di­lo aj šty­ri­krát viac ľudí (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​New Zea­land is a farm spe­cia­li­zing in exten­si­ve bre­e­ding of vari­ous exo­tic ani­mals from around the world, repre­sen­ting all con­ti­nents. In the forest, the­re is a Maori sett­le­ment, and visi­tors can explo­re the ani­mals pri­ma­ri­ly. It is a uni­que agro­tou­rism att­rac­ti­on well worth a visit. Loca­ted in Považ­ský Ino­vec, near the vil­la­ge of Mod­ro­vá towards Sta­rá Leho­tá. Along the road, you­’ll find signs like New Zea­land, Watch out for kan­ga­ro­os. Geog­rap­hi­cal­ly, dif­fe­rent parts of the farm repre­sent the Tas­man Sea, Aus­tra­lia, the North and South Islands of New Zea­land, Cook Strait. Addi­ti­onal­ly, the ani­mals repre­sent all con­ti­nents whe­re farm ani­mals are rai­sed: Rom­ney she­ep repre­sent New Zea­land, kan­ga­ro­os Aus­tra­lia, Boer goats Afri­ca, lla­mas South Ame­ri­ca, bison North Ame­ri­ca, Scot­tish High­land catt­le Euro­pe, and catt­le Asia (zoo​-far​ma​.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, enga­ged Maori from New Zea­land during the sum­mer of 2009, who had per­for­man­ces on wee­kends. In addi­ti­on, he used to pro­vi­de heli­cop­ter flights for visi­tors, of cour­se, with a pilot :-). Over time, a stall was added whe­re visi­tors can ref­resh them­sel­ves, for exam­ple, with she­ep che­e­se. Accor­ding to zoofar​ma​.sk, tra­di­ti­onal Maori food han­gi is offe­red during wee­kends, con­sis­ting of red pota­to­es, kuma­ra, lamb, or other meat, and vege­tab­les. It is open on wee­kends and holi­da­ys from 10 am to 6 pm, and the entran­ce fee for adults is €3.5. Other dates can be arran­ged (zoo​-far​ma​.sk). Zoofar­ma is visi­ted by over 40,000 visi­tors annu­al­ly (data from 2010). Befo­re lea­ving for Slo­va­kia, the Maori had a con­di­ti­on; they wan­ted a Cat­ho­lic church near­by. Reli­gi­ous songs of dark-​skinned anti­po­de­ans and a more pas­si­ona­te expres­si­on of faith fil­led the church. Sud­den­ly, four times more peop­le atten­ded (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​Te Whe­nua Kara­re­he o Mod­ro­vá /​Aote­a­roa he whe­nua wha­ka­ru­ru­hau mo ngā momo kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau i te ao wha­nui, i run­ga i te wha­ka­a­ro ki ngā whe­nua katoa. Kei roto i te nga­he­re he kāin­ga Māo­ri. Ā, ka wha­ka­ki­te­hia e te manu­hi­ri nga kara­re­he i te mōhi­ohio tuata­hi. He wha­ka­ra­ru­ru­hau whai mana tēnei, he wha­ka­whi­whi whai­hua ki te hae­re. Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau i Považ­ský Ino­vec, kei te tata atu i te taone o Mod­ro­vá ki te ara ki Sta­rú Leho­tu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aote­a­roa, Kati ki a koe, ka kitea he otin­ga. Kei te wha­ka­a­tu ake ngā wāhi o roto o te wha­ka­ra­ru­ru­hau i te Moana o Te Tas­man, Ahi­te­re­i­ria, te Mou­te­re Matua me te Mou­te­re Ton­ga o Aote­a­roa, te Nuku o Cook. Aha­koa ēta­hi atu, ko nga kara­re­he ka wha­ka­ra­ru­ru­hau i nga motu katoa o te ao, e wha­ka­ra­ru­ru­hia ana nga kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau: he hipi Rom­ney mo Aote­a­roa, he kākāri­ki mo Ahi­te­re­i­ria, he kape Pora­ka mo Ahi­ri­ka, he rāma mo Ame­ri­ka Ton­ga, he pipi ma Amerika-​ki-​te-​raki, he kara­re­he ma i Āwhe­ri­ka, he Kau­ka­ra­ra­ra­hu no Eora­pa, me ngā kau­ka­ra­ra­hu no Āhia (zoo​-far​ma​.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kai­wha­ka­ha­e­re o te wha­ka­ra­ru­ru­hau, i muri i te rau­ma­ti o te tau 2009, ka wha­ka­ma­na­hia a Māo­ri mai i Aote­a­roa, e wha­ka­ma­hia ana i nga rau­ma­ti ki te wha­ka­pu­ta i nga wha­ka­a­tu­ran­ga i nga wha­ka­tūma­ta­ka­ta­ka. Aha­koa tenei, kua wha­ka­ra­ru­hia tenei wha­ka­ti­pu­ran­ga i te wa o mua, ka wha­ka­whi­ti­whi­ti i te kain­ga, a, ko te ka wha­ka­pau kaha, ko te kitea i nga wha­ka­we­hi kaha, kua whi­whi i te waka wha­ka­ra­ru­ru­hau. I run­ga i te wha­ka­a­ro a zoofar​ma​.sk, ka wha­ka­ra­to­hia i te wai­ka­pu i nga rau­ma­ti te kai tino Māo­ri, e wha­ka­pau kaha ana i te kuma­ra whe­ro, te kūma­ra, te kau o Aote­a­roa, te kape Pora­ka, te tīrae rā me te hua wha­ka­tūwhe­ra. He wha­ka­tu­whe­ra i nga rā o te rau­ma­ti me nga rā wha­ka­tūwhe­ra i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tan­ga­ta nui, he 3.5 €. Ka wha­ka­ma­hia nga rā e wha­ka­ra­ru­hia ana (zoo​-far​ma​.sk). Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau a Zoofar­mu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manu­hi­ri ia tau (momo mōhi­ohio i te tau 2010). I mua i te hae­ren­ga ki Aote­a­roa, ko te whi­whi a nga Maori he inoi, he hia­hia ki te whi­whi wha­re kara­kia Kato­ri­ka ki te tata atu. Ko nga waia­ta wha­ka­pau i te wehi a nga ran­ga­ti­ra, me te wha­ka­pau kaha ake i te wha­ka­po­no i wha­ka­kī i te wha­re kara­kia. I te tuata­hi, ka whai wahi ano nga tan­ga­ta (Bla­žej, Štrauch).


Odka­zy:


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Park v Piešťanoch

Hits: 4141

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou.

Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monument.

Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny hat der Park sei­ne Tra­di­ti­on und Bede­utung. Er nimmt eine gro­ße Flä­che der gesam­ten Stadtf­lä­che ein. Das Prob­lem der Piešťany-​Parks ist, dass sie wenig erne­uert wer­den. Die Bäu­me altern, wer­den bes­chä­digt und neue Bäu­me wer­den nicht gepf­lanzt. Der Stadt­park – Sad Andre­ja Kme­ťa wur­de im 18. Jahr­hun­dert von Graf Erdödy geg­rün­det (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Urs­prün­glich ents­tand er als Kur­park. Heute ist er nach dem Muse­olo­gen und bede­uten­den Bio­lo­gen Andrej Kmeť benannt. Er umfasst 212.235 m² (TASR). Heute ist die­ser Park ein nati­ona­les Denkmal.

Die Piešťany-​Parks befin­den sich an Orten, an denen urs­prün­glich ein har­ter Auen­wald stand. Es wach­sen dort vers­chie­de­ne ein­he­i­mis­che, aber auch ein­ge­fü­hr­te Arten, z.B.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dit­sia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

Im Park leben das Eich­hörn­chen Sciu­rus vul­ga­ris, der Igel Eri­na­ce­us con­co­lor, die Fle­der­maus Nyc­ta­lus noc­tu­la, und eine Brut­ko­lo­nie von Raben Cor­vus fra­gi­le­gus. Zu den häu­fi­gen Vögeln gehören der Kle­i­ber Sit­ta euro­pea, der Grüns­pecht Picus viri­dis, Spech­te, die Nach­ti­gall Lus­ci­nia megar­hyn­chos, die Wal­doh­re­ule Asio otus, die Wald­kauz Strix alu­co. In den Tei­chen gibt es den Teichf­rosch Rana ridi­bun­da, die Buchstaben-​Schmuckschildkröte Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Mokrade, Príroda, Slovenská krajina

Výsadba

Hits: 906

Výsad­ba – Kubá­no­va važi­na – sa nachá­dza za Lode­ni­cou. Je to ostrov” živo­ta. V lete tam čas­to vyspe­vu­je trs­te­nia­rik, rybá­rik, občas sú tam chav­ko­še noč­né, váž­ky, koryt­nač­ky Emys orbi­cu­la­ris apod. Prí­pad­ne si tam labuť vodí svo­je mla­dé pome­dzi lek­ná. O túto plo­chu sa dlhé roky sta­ral pán Viliam Kubán, orni­to­lóg kto­rý však žiaľ už zomrel. Pod­ľa Fran­tiš­ka Baču, sa tú nachá­dza ako Typ­ha lati­fo­lia ako aj T. angus­ti­fo­lia, dokon­ca tu tie­to dva dru­hy vytvá­ra­jú vzác­ne krí­žen­ce. Ras­tie tu jel­ša lep­ka­vá – Alnus glu­ti­no­sa.

Nachá­dza sa na pra­vom bre­hu vod­nej nádr­že Sĺňa­va, na roz­lo­he 2,5 hek­tá­ra. Jej súčas­ťou je orni­to­lo­gic­ký sta­ci­onár urče­ný na pozo­ro­va­nie a krúž­ko­va­nie ope­ren­cov. Je to mies­to, kto­ré odbor­ní­ci nazý­va­jú vtá­čí raj. V posled­ných rokoch je Výsad­ba prí­sne chrá­ne­ným vtá­čím úze­mím, kto­rá sa otvá­ra verej­nos­ti. Orni­to­lóg Erich Kubi­ca tam v rám­ci popu­la­ri­zá­cie envi­ron­men­tál­nych tém orga­ni­zu­je pred­náš­ky, počas kto­rých si účast­ní­ci môžu vyskú­šať naprí­klad aj krúž­ko­va­nie voľ­ne žijú­cich vtá­kov. Okrem toho sa dozve­dia, pre­čo je dôle­ži­tá ochra­na prí­ro­dy ako sa mení dru­ho­vá sklad­ba ope­ren­cov hniez­dia­cich pri Sĺňa­ve, i to, kam vša­de vtá­ky zakrúž­ko­va­né v Pieš­ťa­noch dole­te­li. Medzi najv­zác­nej­šie dru­hy, kto­ré v tej­to loka­li­te pra­vi­del­ne hniez­dia, pat­rí ohro­ze­ný rybá­rik rieč­ny (naj​zu​pa​.sk).

Výsad­ba je vzác­ny pries­tor nie len pre vtác­tvo, kto­ré tu nachá­dza odpo­či­nok pri mig­rá­cii, ale aj pre drob­ný hmyz, pavú­ky, motý­le, váž­ky, šid­lá, oboj­ži­vel­ní­ky a nov­šie aj koryt­nač­ky. Za desiat­ky rokov od vzni­ku vod­nej plo­chy a bre­ho­vých poras­tov sa tu udo­mác­ni­la vzác­na močiar­na a bažin­ná fló­ra. Z dre­vín tu domi­nu­je jel­ša lep­ka­vá ako pôvod­ný druh na tom­to mies­te. Močiar­ne a vod­né rast­li­ny sa šíria nivou Váhu od juhu, násled­kom otep­ľo­va­nia a aj s pris­pe­ním vtác­tva. Mno­hé rast­lin­né dru­hy tu dosa­hu­jú sever­nú hra­ni­cu roz­ší­re­nia. S jarou začí­na pokrý­vať vod­nú plo­chu lek­ni­ca žltá. Občas sa na Výsad­be obja­ví vzác­na bub­li­nat­ka juž­ná, pre­va­žu­jú­cim dru­hom je na jaze­re pál­ka úzko­lis­tá, kto­rá s pál­kou širo­ko­lis­tou vytvá­ra dokon­ca vzác­ne krí­žen­ce. Z iných dru­hov kruš­tík nesko­rý, rož­ka­tec pohrú­že­ný, mrv­ka plá­va­jú­ca, šípov­ka vod­ná, škri­pi­nec jazier­ny, žab­ník sko­ro­ce­lo­vý. V súčas­nos­ti pre opra­vu hrá­dze sme zazna­me­na­li zní­že­nie vod­nej hla­di­ny Sĺňa­vy. Hro­zí vyhy­nu­tie vzác­nych dru­hov rast­lín, ak ten­to stav potr­vá dlh­šiu dobu, naj­mä cez zimu (Fran­ti­šek Bača).


Plan­ting – Kubá­n’s Marsh­land – is loca­ted behind Lode­ni­ca. It is an island” of life. In sum­mer, reed warb­lers often sing the­re, king­fis­hers can be seen, and occa­si­onal­ly night herons, dra­gon­flies, and turt­les such as Emys orbi­cu­la­ris appe­ar. Some­ti­mes a swan leads its young through the water lilies. This area was cared for many years by Mr. Viliam Kubán, an ornit­ho­lo­gist who, unfor­tu­na­te­ly, has pas­sed away. Accor­ding to Fran­ti­šek Bača, both Typ­ha lati­fo­lia and T. angus­ti­fo­lia are pre­sent here, and the­se two spe­cies even form rare hyb­rids. The area is also home to the black alder – Alnus glutinosa.

The marsh­land is loca­ted on the right bank of the Sĺňa­va reser­vo­ir, cove­ring an area of 2.5 hec­ta­res. It inc­lu­des an ornit­ho­lo­gi­cal sta­ti­on desig­ned for bird wat­ching and rin­ging. Experts call it a bird para­di­se. In recent years, the marsh­land has beco­me a strict­ly pro­tec­ted bird area that is occa­si­onal­ly ope­ned to the pub­lic. Ornit­ho­lo­gist Erich Kubi­ca orga­ni­zes lec­tu­res the­re to popu­la­ri­ze envi­ron­men­tal issu­es, during which par­ti­ci­pants can try bird rin­ging, among other acti­vi­ties. They also learn about the impor­tan­ce of natu­re con­ser­va­ti­on, chan­ges in bird spe­cies nesting near Sĺňa­va, and whe­re birds rin­ged in Pieš­ťa­ny have tra­ve­led. Among the rarest spe­cies that regu­lar­ly nest in this area is the endan­ge­red com­mon king­fis­her (Alce­do atthis).

The marsh­land is a valu­ab­le habi­tat not only for birds, which find rest here during mig­ra­ti­on, but also for small insects, spi­ders, but­terf­lies, dra­gon­flies, dam­self­lies, amp­hi­bians, and recen­tly, turt­les. Over the deca­des sin­ce the cre­a­ti­on of the water body and ripa­rian vege­ta­ti­on, rare marsh and swamp flo­ra have beco­me estab­lis­hed here. The domi­nant tree spe­cies is the nati­ve black alder. Marsh and aqu­atic plants are spre­a­ding nort­hwards along the Váh River, aided by war­ming and bird acti­vi­ty. Many plant spe­cies here reach the­ir nort­hern dis­tri­bu­ti­on limit. In spring, the water sur­fa­ce is cove­red by yel­low water lilies. Occa­si­onal­ly, the rare sout­hern blad­der­wort appe­ars in the marsh­land, whi­le the pre­do­mi­nant spe­cies in the lake is the nar­ro­wle­af cat­tail, which forms rare hyb­rids with the bro­ad­le­af cat­tail. Other spe­cies inc­lu­de the late marsh orchid, horn­wort, water mil­fo­il, arro­whe­ad, and bur-​reed. Due to recent dam repairs, the water level in Sĺňa­va has dec­re­a­sed. If this con­di­ti­on per­sists, espe­cial­ly through win­ter, the extinc­ti­on of rare plant spe­cies is a seri­ous thre­at (Fran­ti­šek Bača).


Die Pflan­zung – Kubáns Sumpf­land – befin­det sich hin­ter der Lode­ni­ca. Es ist eine Insel” des Lebens. Im Som­mer sin­gen dort oft Rohr­sän­ger, Eis­vögel sind zu sehen, und gele­gen­tlich ers­che­i­nen Nacht­re­i­her, Libel­len und Schildk­röten wie Emys orbi­cu­la­ris. Manch­mal führt ein Sch­wan sei­ne Jun­gen durch die See­ro­sen. Die­ses Gebiet wur­de vie­le Jah­re lang von Herrn Viliam Kubán, einem Ornit­ho­lo­gen, bet­re­ut, der lei­der vers­tor­ben ist. Laut Fran­ti­šek Bača sind hier sowohl Typ­ha lati­fo­lia als auch T. angus­ti­fo­lia zu fin­den, und die­se bei­den Arten bil­den sogar sel­te­ne Hyb­ri­den. Das Gebiet beher­bergt auch die Schwarz-​Erle – Alnus glutinosa.

Das Sumpf­land liegt am rech­ten Ufer des Sĺňava-​Stausees und ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 2,5 Hek­tar. Es umfasst eine ornit­ho­lo­gis­che Sta­ti­on, die für Vogel­be­obach­tun­gen und Berin­gun­gen genutzt wird. Fach­le­ute nen­nen es ein Vogel­pa­ra­dies. In den letz­ten Jah­ren wur­de das Sumpf­land zu einem streng ges­chütz­ten Vogel­ge­biet, das gele­gen­tlich der Öffen­tlich­ke­it zugän­glich gemacht wird. Der Ornit­ho­lo­ge Erich Kubi­ca orga­ni­siert dort Vor­trä­ge zur Popu­la­ri­sie­rung von Umweltt­he­men, bei denen die Teil­neh­mer unter ande­rem die Vogel­be­rin­gung aus­pro­bie­ren kön­nen. Sie erfah­ren auch, warum der Naturs­chutz wich­tig ist, wie sich die Arten­zu­sam­men­set­zung der am Sĺňa­va nis­ten­den Vögel verän­dert und wohin die in Pieš­ťa­ny bering­ten Vögel gef­lo­gen sind. Zu den sel­tens­ten Arten, die regel­mä­ßig in die­sem Gebiet nis­ten, gehört der gefä­hr­de­te Eis­vo­gel (Alce­do atthis).

Das Sumpf­land ist ein wer­tvol­ler Lebens­raum nicht nur für Vögel, die hier wäh­rend ihrer Mig­ra­ti­on Ruhe fin­den, son­dern auch für kle­i­ne Insek­ten, Spin­nen, Sch­met­ter­lin­ge, Libel­len, Kle­in­li­bel­len, Amp­hi­bien und neuer­dings auch Schildk­röten. Im Lau­fe der Jahr­zehn­te seit der Ents­te­hung des Gewäs­sers und der Ufer­ve­ge­ta­ti­on hat sich hier eine sel­te­ne Moor- und Sumpff­lo­ra ange­sie­delt. Die domi­nie­ren­de Bau­mart ist die ein­he­i­mis­che Schwarz-​Erle. Sumpf- und Was­serpf­lan­zen bre­i­ten sich entlang der Waag-​Niederung von Süden her aus, begüns­tigt durch die Erwär­mung und die Akti­vi­tät der Vögel. Vie­le Pflan­ze­nar­ten erre­i­chen hier ihre nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze. Im Früh­ling bedec­kt die Gel­be Teich­ro­se die Was­se­ro­berf­lä­che. Gele­gen­tlich ers­che­int im Sumpf­land der sel­te­ne süd­li­che Was­sersch­lauch, wäh­rend die vor­herrs­chen­de Art im See die Sch­malb­lätt­ri­ge Rohr­kol­ben ist, die sel­te­ne Hyb­ri­den mit der Bre­itb­lätt­ri­gen Rohr­kol­ben bil­det. Wei­te­re Arten sind die Spä­te Kuckucks-​Lichtnelke, das Horn­kraut, die Sch­wim­men­de Was­ser­lin­se, der Pfe­ilk­raut, und der Wasser-​Scheiberich. Aufg­rund von jüng­sten Damm­re­pa­ra­tu­ren ist der Was­ser­spie­gel in der Sĺňa­va gesun­ken. Soll­te die­ser Zus­tand anhal­ten, beson­ders im Win­ter, droht das Auss­ter­ben sel­te­ner Pflan­ze­nar­ten (Fran­ti­šek Bača).


Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Modrová horáreň

Hits: 3015

Mod­ro­vá horá­reň je cha­to­vá oblasť obce Mod­ro­vá. Nachá­dza sa asi 1.5 km od obce. Nachá­dza sa tu okrem chát aj zná­mej­šie rekre­ač­né zaria­de­nie, kto­ré má momen­tál­ne názov Seni­or Mod­ro­vá. Pred­tým to bol Horec a dáv­nej­šie Dumas. Doli­na sa nazý­va Doli­na Kališ­te, je súčas­ťou Považ­ské­ho Inov­ca. Loka­li­tu veľ­mi dob­re poznám.


Mod­ro­vá Horá­reň is a cot­ta­ge area in the vil­la­ge of Mod­ro­vá. It is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 1.5 km from the vil­la­ge. Besi­des cot­ta­ges, the­re is also a more well-​known rec­re­a­ti­onal faci­li­ty cal­led Seni­or Mod­ro­vá. Pre­vi­ous­ly, it was kno­wn as Horec and even ear­lier as Dumas. The val­ley is cal­led Doli­na Kališ­te and is part of the Považ­ský Ino­vec moun­tain ran­ge. I know the area very well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post