Akvaristika, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Mestá, Organizmy, Plazy, Príroda, Rastliny, Ryby, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné rastliny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

Hits: 12033

S nápa­dom vybu­do­vať jazier­ka údaj­ne pri­šiel bul­har­ský ex-​cár Fer­di­nand I. Coburg pri pre­chádz­ke s Imri­chom Win­te­rom. Vybu­do­va­né boli v rokoch 1934 – 35. (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). Sú to tri väč­šie jazier­ka a jed­no men­šie. Kaž­dé z nich je tro­chu inak zaria­de­né. Nachá­dza­jú sa v čas­ti, kto­rú nazý­va­me Kúpeľ­ný ostrov. Do jazie­rok vte­ká ter­mál­na voda. Dru­ho­vé bohat­stvo rýb v jazier­kach nie je vyso­ké, aj kvô­li vyso­ké­mu obsa­hu roz­pus­te­ných látok v ter­mál­nej vode. Hlav­ný­mi oby­va­teľ­mi sú ryby: gup­ky ( Poeci­lia reti­cu­la­ta), moli­né­zie (Poeci­lia sphe­nops), mečov­ky (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koikap­re ( Cyp­ri­nus car­pio) a kara­sy ( Caras­sius aura­tus). Cho­va­te­lia tam občas hodia svo­je ryby, kto­ré už nech­cú. Tie­to ryby však oby­čaj­ne nema­jú v jazier­ku dlhú život­nosť. Nie­kto­ré sa udr­žia, napr. Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozam­bi­cus.

Oso­bit­ná kapi­to­la sú koryt­nač­ky pís­men­ko­vé Tra­che­mys scrip­ta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnos­né množ­stvo. Chá­pem, že deťom sa koryt­nač­ky ráta­jú, ale 30 koryt­na­čiek v jazier­ku je dozais­ta pri­ve­ľa. Koryt­nač­ky odkla­da­jú” do jazie­rok tí, kto­rí sa ich potre­bu­jú zba­viť. Ape­lu­jem na všet­kých záu­jem­cov o chov koryt­na­čiek, aby si zvá­ži­li pred kúpou svo­je mož­nos­ti. Z iných živo­čí­chov sa v jazier­kach tu vysky­tu­jú sko­ka­ny rodu Rana. Z rast­lín sú tu zastú­pe­né rôz­ne dru­hy lekien a loto­sov Nymp­ha­ea, Nelum­bo, vik­tó­ria krá­ľov­skáVic­to­ria ama­zo­ni­ca, pušk­vo­recAco­rus, kal­musCala­mus, pál­kaTyp­ha mini­ma, pras­lič­kaEqu­ise­tum, kosa­tecIris (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). V blíz­kom oko­lí ras­tie bam­bus. Po kra­joch ras­tú rôz­ne okras­né kve­ty. Neďa­le­ko ras­tie Ging­ko bilo­ba a iné exo­tic­ké dru­hy dre­vín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvs­tal prob­lém s kači­ca­mi. V prie­be­hu leta so do jazie­rok natrva­lo nasťa­ho­val jeden pár Anas pla­tyr­hyn­chos. Vypa­da­lo to cel­kom milo, len­že kač­ky sa rých­lo pris­pô­so­bi­li. Naj­mä turis­ti ich cho­di­li kŕmiť, kači­ce stra­ti­li väč­ši­nu ostra­ži­tos­ti a po neja­kom čase sa pri­da­li ďal­šie. Nebo­lo prob­lém vidieť desať kačiek v jazier­kach. Časom ale nasta­lo chlad­nej­šie poča­sie a turis­ti pre­sta­li v takej mie­re kači­ce pri­kr­mo­vať. Kač­ky si však už na svo­je nové pro­stre­die zvyk­li a pus­ti­li do lekien a iných rast­lín, kto­ré mali k dis­po­zí­cii. Na kon­ci roka to vypa­da­lo, že jazier­ka sú zni­če­né.

Reak­cia priš­la – po čase sa na jazier­kach obja­vi­lo ple­ti­vo”, kto­ré cel­kom účin­ne kač­kám brá­ni­lo. V tom čase však už bolo tro­chu nesko­ro a zele­né čas­ti rast­lín boli vyškl­ba­né až na dno. Lek­ná majú našťas­tie kore­ne veľ­mi hlbo­ko a na jar sa obno­vi­li. Na jar nasle­du­jú­ce­ho roku jazier­kam pomoh­li tým, že tam nasa­di­li nové lek­ná, kto­ré sa pes­tu­jú v skle­ní­koch. V roku 2008 sa tiež obja­vi­lo nad lek­na­mi ple­ti­vo ako zábra­na pro­ti kač­kám. Nepo­va­žu­jem to za dob­ré rie­še­nie. Nebo­lo by vhod­nej­šie infor­mo­vať a vycho­vá­vať turis­tov a domá­cich, kto­rí chcú pri­kr­mo­vať kač­ky, aby to nero­bi­li. Napo­kon aj ryby. V rám­ci toho by si kúpe­le moh­li robiť dob­rú rekla­mu. Zdá sa mi to roz­um­nej­šie, ako postá­va­nie kúpeľ­nej polí­cie o kúsok vyš­šie a strie­hnu­tie na cyk­lis­tov a kor­ču­lia­rov. Ple­ti­vo je reštrikč­né opat­re­nie a dosť nees­te­tic­ké. Infor­mo­va­nie je pre­venč­né, okrem toho vzbu­dí vyš­ší dojem sta­rost­li­vos­ti a pro­fe­si­ona­li­ty. Viem, že je milé kŕmiť kačič­ky a rybič­ky, ale násled­ky sú nežia­du­ce. Navy­še pop­ri infor­mo­va­ní by kúpe­le moh­li zabez­pe­čiť, aby turis­ti nehá­dza­li do jazie­rok min­ce, čím trpia naj­mä vik­tó­rie. Viem, že kúpe­le by muse­li inves­to­vať, ale som pre­sved­če­ný o tom, že by sa to kúpe­ľom vrátilo.


With the idea of buil­ding ponds alle­ged­ly came from Bul­ga­rian ex-​tsar Fer­di­nand I. Coburg during a walk with Imrich Win­ter. They were built in 1934 – 35. (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). The­re are three lar­ger ponds and one smal­ler one. Each of them is slight­ly dif­fe­ren­tly arran­ged. They are loca­ted in the part we call Kúpeľ­ný ostrov (Spa Island). Ther­mal water flo­ws into the ponds. The spe­cies rich­ness of fish in the ponds is not high, part­ly due to the high con­tent of dis­sol­ved sub­stan­ces in ther­mal water. The main inha­bi­tants are fish: gup­pies (Poeci­lia reti­cu­la­ta), mol­lies (Poeci­lia sphe­nops), sword­tails (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koi carp (Cyp­ri­nus car­pio), and gold­fish (Caras­sius aura­tus). Occa­si­onal­ly, irres­pon­sib­le bre­e­ders throw the­ir unwan­ted fish into the ponds. Howe­ver, the­se fish usu­al­ly do not have a long lifes­pan in the pond. Some per­sist, for exam­ple, Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

A spe­cial chap­ter is the let­te­red turt­les Tra­che­mys scrip­ta. Befo­re 2005, the­re was an unbe­a­rab­le num­ber of them. I unders­tand that chil­dren like turt­les, but 30 turt­les in a pond is cer­tain­ly too much. Peop­le depo­sit” turt­les in the ponds when they want to get rid of them. I appe­al to all tho­se inte­res­ted in kee­ping turt­les to con­si­der the­ir opti­ons befo­re buy­ing. Among other ani­mals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Vari­ous spe­cies of water lilies and lotu­ses are repre­sen­ted among the plants – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, roy­al vic­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, swe­et flag – Aco­rus, swe­et flag – Cala­mus, bul­rush – Typ­ha mini­ma, hor­se­tail – Equ­ise­tum, iris – Iris (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). Bam­boo gro­ws in the vici­ni­ty. Vari­ous orna­men­tal flo­wers grow around the edges. Gink­go bilo­ba and other exo­tic tree spe­cies grow near­by. Around 2007, a prob­lem aro­se with ducks. During the sum­mer, one pair of Anas pla­tyr­hyn­chos per­ma­nen­tly sett­led in the ponds. It see­med quite nice, but the ducks quick­ly adap­ted. Espe­cial­ly tou­rists fed them, the ducks lost most of the­ir vigi­lan­ce, and after some time, more ducks joined. It was not a prob­lem to see ten ducks in the ponds. Howe­ver, col­der weat­her even­tu­al­ly came, and tou­rists stop­ped fee­ding the ducks to the same extent. The ducks, howe­ver, had alre­a­dy adap­ted to the­ir new envi­ron­ment and star­ted to nibb­le on the water lilies and other plants avai­lab­le to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reac­ti­on came – after a whi­le, fen­cing” appe­a­red on the ponds, which effec­ti­ve­ly pre­ven­ted ducks. At that time, howe­ver, it was a bit late, and the gre­en parts of the plants were dug down to the bot­tom. For­tu­na­te­ly, water lilies have very deep roots, and they reco­ve­red in the spring. The fol­lo­wing spring, they hel­ped the ponds by plan­ting new water lilies, which are cul­ti­va­ted in gre­en­hou­ses. In 2008, a fen­ce also appe­a­red abo­ve the water lilies as a bar­rier against ducks. I do not con­si­der it a good solu­ti­on. Would­n’t it be more app­rop­ria­te to inform and edu­ca­te tou­rists and locals who want to feed ducks not to do so? Final­ly, even fish. As part of this, the spa could adver­ti­se well. It seems more rea­so­nab­le to me than stan­ding hig­her as a spa poli­ce and wat­ching cyc­lists and ska­ters. The fen­ce is a res­tric­ti­ve mea­su­re and quite una­est­he­tic. Infor­ma­ti­on is pre­ven­ta­ti­ve; besi­des, it cre­a­tes a hig­her impres­si­on of care and pro­fes­si­ona­lism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the con­se­qu­en­ces are unde­si­rab­le. More­over, along­si­de infor­ming, the spa could ensu­re that tou­rists do not throw coins into the ponds, which pri­ma­ri­ly affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am con­vin­ced that it would pay off for the spa.


Der bul­ga­ris­che Ex-​Zar Fer­di­nand I. Coburg hat­te angeb­lich die Idee, Tei­che zu bau­en, wäh­rend er mit Imrich Win­ter spa­zie­ren ging. Sie wur­den in den Jah­ren 1934 – 35 erbaut. (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). Es han­delt sich um drei größe­re Tei­che und einen kle­i­ne­ren. Jeder von ihnen ist etwas anders ges­tal­tet. Sie befin­den sich in einem Abschnitt, den wir Kurin­sel nen­nen. Ther­ma­lwas­ser flie­ßt in die Tei­che. Die Arten­viel­falt der Fis­che in den Tei­chen ist nicht hoch, auch aufg­rund des hohen Gehalts an gelös­ten Stof­fen im Ther­ma­lwas­ser. Die Haupt­be­woh­ner sind Fis­che: Gup­pys (Poeci­lia reti­cu­la­ta), Mol­lys (Poeci­lia sphe­nops), Sch­wertt­rä­ger (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), Koi-​Karpfen (Cyp­ri­nus car­pio) und Gold­fis­che (Caras­sius aura­tus). Unar­ti­ge Züch­ter wer­fen manch­mal ihre Fis­che hine­in, die sie nicht mehr wol­len. Die­se Fis­che haben jedoch in der Regel kei­ne lan­ge Lebens­dau­er im Teich. Eini­ge über­le­ben, zum Beis­piel Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

Eine beson­de­re Epi­so­de sind die Buchs­ta­ben­schildk­röten Tra­che­mys scrip­ta. Vor 2005 gab es dort eine untrag­ba­re Men­ge von ihnen. Ich vers­te­he, dass Schildk­röten für Kin­der zäh­len, aber 30 Schildk­röten in einem Teich sind sicher­lich zu viel. Schildk­röten depo­nie­ren” in den Tei­chen die­je­ni­gen, die sie loswer­den müs­sen. Ich appel­lie­re an alle Inte­res­sier­ten, die Schildk­röten hal­ten möch­ten, ihre Mög­lich­ke­i­ten sorg­fäl­tig abzu­wä­gen. Unter ande­ren Tie­ren gibt es in den Tei­chen hier Frös­che der Gat­tung Rana. Vers­chie­de­ne Arten von See­ro­sen und Lotosb­lu­men sind hier ver­tre­ten – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, Königs­vik­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, Aco­rus, Kal­mus – Cala­mus, Bin­se – Typ­ha mini­ma, Schach­tel­halm – Equ­ise­tum, Sch­wert­li­lie – Iris (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). In der Nähe wächst Bam­bus. An den Rän­dern wach­sen vers­chie­de­ne Zierb­lu­men. In der Nähe wächst Gink­go bilo­ba und ande­re exo­tis­che Bau­mar­ten. Etwa im Jahr 2007 trat das Prob­lem mit Enten auf. Im Lau­fe des Som­mers zogen ein Paar Anas pla­tyr­hyn­chos dau­er­haft in die Tei­che ein. Es schien ziem­lich nett zu sein, aber die Enten pass­ten sich schnell an. Vor allem Tou­ris­ten füt­ter­ten sie, die Enten ver­lo­ren die meis­te Wach­sam­ke­it, und nach einer Wei­le sch­los­sen sich wei­te­re an. Es war kein Prob­lem, zehn Enten in den Tei­chen zu sehen. Mit der Zeit wur­de es jedoch käl­ter, und die Tou­ris­ten hör­ten auf, die Enten in dem Maße zu füt­tern. Die Enten hat­ten sich jedoch bere­its an ihre neue Umge­bung gewöhnt und lie­ßen sich in See­ro­sen und ande­ren Pflan­zen nie­der, die sie zur Ver­fügung hat­ten. Am Ende des Jah­res schien es, dass die Tei­che zers­tört waren.

Eine Reak­ti­on kam – nach einer Wei­le tauch­te Git­ter” auf den Tei­chen auf, das Enten ziem­lich effek­tiv abhielt. Zu die­ser Zeit war es jedoch bere­its etwas spät, und die grünen Tei­le der Pflan­zen wur­den bis auf den Boden heraus­geg­rif­fen. Die See­ro­sen haben glück­li­cher­we­i­se sehr tie­fe Wur­zeln, und im Früh­jahr haben sie sich erholt. Im Früh­jahr des nächs­ten Jah­res hal­fen sie den Tei­chen, indem sie neue See­ro­sen ein­setz­ten, die in Gewächs­hä­u­sern ange­baut wer­den. Im Jahr 2008 tauch­te auch über den See­ro­sen ein Git­ter auf, um Enten zu ver­hin­dern. Ich hal­te das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht bes­ser, Tou­ris­ten und Ein­he­i­mis­che, die Enten füt­tern möch­ten, zu infor­mie­ren und zu erzie­hen? Sch­lie­ßlich auch Fis­che. Im Rah­men des­sen könn­ten die Bäder auch Wer­bung für sich machen. Es sche­int mir ver­nünf­ti­ger zu sein, als höher zu ste­hen und auf Rad­fah­rer und Ska­ter zu war­ten. Draht­git­ter ist eine res­trik­ti­ve Maßnah­me und ziem­lich unschön. Infor­ma­ti­on ist prä­ven­tiv, außer­dem erwec­kt sie einen höhe­ren Ein­druck von Für­sorg­lich­ke­it und Pro­fes­si­ona­li­tät. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fis­che zu füt­tern, aber die Fol­gen sind uner­wün­scht. Außer­dem könn­ten die Bäder neben der Infor­ma­ti­on sichers­tel­len, dass Tou­ris­ten kei­ne Mün­zen in die Tei­che wer­fen, was beson­ders die Vik­to­ria bee­in­träch­tigt. Ich weiß, dass die Bäder inves­tie­ren müss­ten, bin aber über­ze­ugt, dass es sich für die Bäder aus­zah­len würde.


بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poeci­lia reti­cu­la­ta) ، ومولي (Poeci­lia sphe­nops) ، وسيوف الحاملات (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri) ، وكوي الكارب (Cyp­ri­nus car­pio) وأسماك الذهب (Caras­sius aura­tus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus ، Ore­oc­hro­mis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Tra­che­mys scrip­ta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymp­ha­ea ، Nelum­bo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Cala­mus ، الحبل – Typ­ha mini­ma ، الأرجوان – Equ­ise­tum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas pla­tyr­hyn­chos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.


Odka­zy

TOP

Vic­to­ria amazonica

Iné lek­ná

Živo­čí­chy

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Mokrade, Organizmy, Príroda, Rakúske, Rakúsko, Rastliny, Rieky, Skaly, Stromy, Typ krajiny, Zahraničie

Hainburg an der Donau

Hits: 5303

Hain­burg an der Donau je his­to­ric­ké mes­to v Dol­nom Rakús­ku, nachá­dza­jú­ce sa na pra­vom bre­hu Duna­ja medzi Vied­ňou a Bra­ti­sla­vou. Je naj­vý­chod­nej­ším mes­tom Rakús­ka (Wiki­pe­dia). Leží v oblas­ti zná­mej ako Indus­trie­vier­tel, pri­bliž­ne 12 kilo­met­rov západ­ne od Bra­ti­sla­vy43 kilo­met­rov východ­ne od Vied­ne. Oko­lie Hain­bur­gu je cha­rak­te­ris­tic­ké zales­ne­ný­mi kop­ca­mi a je súčas­ťou národ­né­ho par­ku Donau-​Auen, kto­rý chrá­ni jed­nu z posled­ných veľ­kých rieč­nych nív v stred­nej Euró­pe (donau​.com). Hain­burg sa pýši jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších stre­do­ve­kých opev­ne­ní v Rakús­ku, vrá­ta­ne mest­ských hra­dieb, veží a troch mest­ských brán. Naj­zná­mej­šia z nich, Wie­ner­tor, je pova­žo­va­ná za naj­väč­šiu stre­do­ve­kú mest­skú brá­nu v Euró­pe (Wiki­pe­dia). Nad mes­tom sa týči hrad, kto­ré­ho počiat­ky sia­ha­jú do 11. sto­ro­čia. Hrad bol posta­ve­ný na prí­kaz cisá­ra Hen­ri­cha III. a slú­žil ako stra­te­gic­ká pev­nosť na ochra­nu hra­níc (Wiki­pe­dia). Okrem his­to­ric­kých pamia­tok ponú­ka Hain­burg aj prí­le­ži­tos­ti na turis­ti­ku a cyk­lo­tu­ris­ti­ku v oko­li­tej prí­ro­de. Obľú­be­ným cie­ľom je vrch Brauns­berg, odkiaľ sa nasky­tá pano­ra­ma­tic­ký výhľad na mes­to, Dunaj a pri­ľah­lé oblas­ti (ices​to​va​nie​.sk).

Kra­ji­na pri Hain­bur­gu, o kto­rú som sa ja pre­dov­šet­kým zau­jí­mal, pat­rí do uni­kát­ne­ho európ­ske­ho národ­né­ho par­ku Donau-​Auen. Nachá­dza sa vlast­ne medzi veľ­ký­mi mes­ta­mi Bra­ti­sla­vaVie­deň. Hain­burg an der Donau je malé mes­teč­ko, neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy. Nad obcou sú dva kop­ce: Brauns­berg Sch­loss­berg. Na Sch­loss­ber­gu je hrad Hain­burg.

Na plo­che 25 km2 žije nece­lých 6 tisíc oby­va­te­ľov (ces​to​va​nie​.biz). Hrad Sch­loss­berg na kop­ci posta­vil z pôvod­ných star­ších hra­dieb cisár Hen­rich III. v roku 1050 (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1108 sa maji­teľ­mi hra­du sta­li Baben­ber­gov­ci (Wiki­pe­dia). V dru­hej polo­vi­ci 12. sto­ro­čia sa o jeho rekon­štruk­ciu zaslú­žil Richard Levie Srd­ce. V 13. sto­ro­čí čes­ký panov­ník Pře­mysl Ota­kar. V roku 1252 sa stá­va majet­kom Habs­bur­gov­cov. O roku 1629 hrad spra­vu­je mes­to, avšak začí­na pust­núť (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1683 vyplie­ni­li mes­to Tur­ci. Zahy­nu­lo 8000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Vte­dy sa poda­ri­lo utiecť pre nimi Tho­ma­so­vi Hayd­no­vi – otco­vi hudob­né­ho skla­da­te­ľa Joze­fa Hayd­na. V roku 1789 sem cisár Jozef II. pre­sťa­ho­val spra­co­va­teľ­skú továr­nič­ku taba­ku, kto­rá si dlhé desať­ro­čia drža­la veľ­mi význam­ný hos­po­dár­sky význam v mes­te (ces​to​va​nie​.biz). V mes­te sa nachá­dza jed­na z naj­za­cho­va­lej­ších stre­do­ve­kých mest­ských brán v Euró­pe – Wie­ner­tor (Vie­den­ská brá­na) a Unger­tor – Maďar­ská brá­na (ces​to​va​nie​.biz) (Uhor­ská brá­na) (Wiki­pe­dia). K mes­tu pat­ria aj ruiny hra­du Hei­men­burg (Röt­hels­te­in), kto­rý sa nachá­dza nece­lé 2 km od mes­ta (ces​to​va​nie​.biz), pri Duna­ji, pod Brauns­ber­gom. V júni sa tu kaž­dý rok kona­jú stre­do­ve­ké trhy a v lete hrad­né sláv­nos­ti (Wiki­pe­dia).

Röt­hels­te­in je zrú­ca­ni­na hra­du nachá­dza­jú­ca sa na 30 met­rov vyso­kom skal­nom výbež­ku nad rie­kou Dunaj, východ­ne od mes­ta Hain­burg an der Donau v Dol­nom Rakús­ku. Hrad bol posta­ve­ný 11. sto­ro­čí a prvá písom­ná zmien­ka o ňom pochá­dza z roku 1180. Jeho stra­te­gic­ká polo­ha opro­ti hra­du Devín na slo­ven­skej stra­ne Duna­ja naz­na­ču­je, že slú­žil ako hra­nič­ný a stráž­ny hrad, kon­tro­lu­jú­ci obchod­né lode a rybo­lov na rie­ke (hain​burg​.sk). V roku 1411 bol ako léno ude­le­ný Wil­hel­mo­vi von Enzers­dorf od Albrech­ta V., voj­vo­du Rakús­ka (cast​les​.nl). V prie­be­hu sto­ro­čí hrad postup­ne strá­cal na význa­me a upa­dal, až sa stal zrú­ca­ni­nou. Dnes je Röt­hels­te­in obľú­be­ným cie­ľom turis­tov a milov­ní­kov his­tó­rie. Zo zrú­ca­ni­ny sa nasky­tá pôso­bi­vý výhľad na rie­ku Dunaj a oko­li­tú kra­ji­nu. Prí­stup k hra­du je mož­ný pešo z Hain­bur­gu, pri­čom ces­ta vedie pop­ri Duna­ji a pre­chá­dza tune­lom vyte­sa­ným do ska­ly (pano​ra​ma​.sk). Oko­lie hra­du je súčas­ťou národ­né­ho par­ku, čo zvy­šu­je jeho atrak­ti­vi­tu pre náv­štev­ní­kov (Oskar Maž­gút). Zau­jí­ma­vos­ťou je, že v línii dlhej len o málo viac ako šty­ri kilo­met­re sa nachá­dza­jú tri hra­dy: Hain­bur­ský hrad, Röt­hels­te­in a Devín­sky hrad. Táto oblasť, zná­ma ako Devín­ska brá­na, bola v minu­los­ti význam­ne opev­ne­ná a slú­ži­la ako stra­te­gic­ký bod na rie­ke Dunaj (pano​ra​ma​.sk).


Hain­burg an der Donau is a his­to­ric town in Lower Aus­tria, loca­ted on the right bank of the Danu­be bet­we­en Vien­na and Bra­ti­sla­va. It is the eas­tern­most town in Aus­tria (Wiki­pe­dia). Situ­ated in the regi­on kno­wn as Indus­trie­vier­tel, it lies app­ro­xi­ma­te­ly 12 kilo­me­ters west of Bra­ti­sla­va and 43 kilo­me­ters east of Vien­na. The sur­roun­dings of Hain­burg are cha­rac­te­ri­zed by wooded hills and are part of the Donau-​Auen Nati­onal Park, which pro­tects one of the last lar­ge river flo­odp­lains in Cen­tral Euro­pe (donau​.com). Hain­burg boasts one of the best-​preserved medie­val for­ti­fi­ca­ti­ons in Aus­tria, inc­lu­ding city walls, towers, and three city gates. The most famous of the­se, Wie­ner­tor, is con­si­de­red the lar­gest medie­val city gate in Euro­pe (Wiki­pe­dia). Over­lo­oking the town is a cast­le who­se ori­gins date back to the 11th cen­tu­ry. The cast­le was built by order of Empe­ror Hen­ry III and ser­ved as a stra­te­gic for­tress for bor­der defen­se (Wiki­pe­dia).

In addi­ti­on to his­to­ri­cal land­marks, Hain­burg offers oppor­tu­ni­ties for hiking and cyc­ling in the sur­roun­ding natu­re. A popu­lar des­ti­na­ti­on is Brauns­berg Hill, which offers pano­ra­mic vie­ws of the town, the Danu­be, and the sur­roun­ding are­as (ices​to​va​nie​.sk).

The lands­ca­pe near Hain­burg, which I am par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in, belo­ngs to the uni­que Euro­pe­an Donau-​Auen Nati­onal Park. It lies bet­we­en the major cities of Bra­ti­sla­va and Vien­na. Hain­burg an der Donau is a small town loca­ted near Bra­ti­sla­va. Abo­ve the town are two hills: Brauns­berg and Sch­loss­berg. On Sch­loss­berg stands Hain­burg Castle.

The town, cove­ring an area of 25 km², has a popu­la­ti­on of just under 6,000 (ces​to​va​nie​.biz). Sch­loss­berg Cast­le on the hill was built by Empe­ror Hen­ry III in 1050 from older for­ti­fi­ca­ti­ons (ces​to​va​nie​.biz). In 1108, the cast­le beca­me the pro­per­ty of the Baben­ber­gs (Wiki­pe­dia). In the second half of the 12th cen­tu­ry, it was reno­va­ted under Richard the Lion­he­art, and in the 13th cen­tu­ry by the Czech king Pře­mysl Ota­kar. In 1252, it beca­me the pro­per­ty of the Habs­bur­gs. Sin­ce 1629, the cast­le has been mana­ged by the town but began to fall into dis­re­pair (ces​to​va​nie​.biz). In 1683, the town was plun­de­red by the Turks, with 8,000 inha­bi­tants kil­led (Wiki­pe­dia). During this time, Tho­mas Haydn, the fat­her of com­po­ser Joseph Haydn, mana­ged to esca­pe. In 1789, Empe­ror Joseph II relo­ca­ted a tobac­co pro­ces­sing fac­to­ry to the town, which beca­me an impor­tant eco­no­mic hub for deca­des (ces​to​va​nie​.biz). The town also fea­tu­res one of the best-​preserved medie­val city gates in Euro­pe — Wie­ner­tor (Vien­na Gate) and Unger­tor (Hun­ga­rian Gate) (ces​to​va​nie​.biz, Wiki­pe­dia). Near­by are the ruins of Hei­men­burg Cast­le (Röt­hels­te­in), loca­ted less than 2 km from the town (ces​to​va​nie​.biz), near the Danu­be, below Brauns­berg. Medie­val mar­kets and cast­le fes­ti­vi­ties are held here eve­ry year in June and sum­mer (Wiki­pe­dia).

Röt­hels­te­in is a cast­le ruin loca­ted on a 30-​meter-​high roc­ky outc­rop abo­ve the Danu­be River, east of Hain­burg an der Donau in Lower Aus­tria. The cast­le was built in the 11th cen­tu­ry, and the first writ­ten record dates to 1180. Its stra­te­gic loca­ti­on oppo­si­te Devín Cast­le on the Slo­vak side of the Danu­be sug­gests it ser­ved as a bor­der and watch cast­le, con­trol­ling tra­de ships and fis­hing on the river (hain​burg​.sk). In 1411, it was gran­ted as a fief­dom to Wil­helm von Enzers­dorf by Albert V, Duke of Aus­tria (cast​les​.nl). Over the cen­tu­ries, the cast­le gra­du­al­ly lost impor­tan­ce and fell into ruin. Today, Röt­hels­te­in is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rists and his­to­ry ent­hu­siasts. The ruins offer an impres­si­ve view of the Danu­be River and the sur­roun­ding lands­ca­pe. Access to the cast­le is possib­le on foot from Hain­burg, with a path along the Danu­be pas­sing through a tun­nel car­ved into the rock (pano​ra​ma​.sk). The sur­roun­dings of the cast­le are part of the nati­onal park, enhan­cing its appe­al for visi­tors (Oskar Maž­gút). Inte­res­tin­gly, wit­hin a stretch of just over four kilo­me­ters, the­re are three cast­les: Hain­burg Cast­le, Röt­hels­te­in, and Devín Cast­le. This area, kno­wn as the Devín Gate, was his­to­ri­cal­ly hea­vi­ly for­ti­fied and ser­ved as a stra­te­gic point on the Danu­be River (pano​ra​ma​.sk).


Hain­burg an der Donau ist eine his­to­ris­che Stadt in Nie­de­rös­ter­re­ich, gele­gen am rech­ten Ufer der Donau zwis­chen Wien und Bra­ti­sla­va. Es ist die öst­lichs­te Stadt Öster­re­ichs (Wiki­pe­dia). Die Stadt liegt in der Regi­on Indus­trie­vier­tel, etwa 12 Kilo­me­ter west­lich von Bra­ti­sla­va und 43 Kilo­me­ter öst­lich von Wien. Die Umge­bung von Hain­burg ist gep­rägt von bewal­de­ten Hügeln und gehört zum Nati­onal­park Donau-​Auen, der eine der letz­ten gro­ßen Flus­sau­en Mit­te­le­uro­pas schützt (donau​.com). Hain­burg ver­fügt über eine der bes­ter­hal­te­nen mit­te­lal­ter­li­chen Befes­ti­gung­san­la­gen in Öster­re­ich, ein­sch­lie­ßlich Stadt­mau­ern, Tür­men und drei Stadt­to­ren. Das bekann­tes­te, das Wie­ner­tor, gilt als das größte mit­te­lal­ter­li­che Stadt­tor Euro­pas (Wiki­pe­dia). Über der Stadt erhebt sich eine Burg, deren Urs­prün­ge bis ins 11. Jahr­hun­dert zurück­re­i­chen. Die Burg wur­de im Auft­rag von Kai­ser Hein­rich III. erbaut und dien­te als stra­te­gis­che Fes­tung zur Grenz­ver­te­i­di­gung (Wiki­pe­dia).

Neben his­to­ris­chen Sehen­swür­dig­ke­i­ten bie­tet Hain­burg Mög­lich­ke­i­ten zum Wan­dern und Rad­fah­ren in der umlie­gen­den Natur. Ein belieb­tes Ziel ist der Brauns­berg, von dem aus man einen Pano­ra­mab­lick auf die Stadt, die Donau und die Umge­bung genie­ßen kann (ices​to​va​nie​.sk).

Die Lands­chaft um Hain­burg, die mich beson­ders inte­res­siert, gehört zum ein­zi­gar­ti­gen euro­pä­is­chen Nati­onal­park Donau-​Auen. Sie liegt zwis­chen den Gro­ßs­täd­ten Bra­ti­sla­va und Wien. Hain­burg an der Donau ist eine kle­i­ne Stadt in der Nähe von Bra­ti­sla­va. Über der Stadt erhe­ben sich zwei Hügel: Brauns­berg und Sch­loss­berg. Auf dem Sch­loss­berg steht die Burg Hainburg.

Auf einer Flä­che von 25 km² leben knapp 6.000 Ein­woh­ner (ces​to​va​nie​.biz). Die Schlossberg-​Burg auf dem Hügel wur­de 1050 von Kai­ser Hein­rich III. aus älte­ren Befes­ti­gung­san­la­gen errich­tet (ces​to​va​nie​.biz). Im Jahr 1108 wur­de die Burg Eigen­tum der Baben­ber­ger (Wiki­pe­dia). In der zwe­i­ten Hälf­te des 12. Jahr­hun­derts wur­de sie unter Richard Löwen­herz reno­viert, im 13. Jahr­hun­dert vom böh­mis­chen König Pře­mysl Ota­kar. 1252 wur­de sie Eigen­tum der Habs­bur­ger. Seit 1629 wird die Burg von der Stadt ver­wal­tet, begann jedoch zu ver­fal­len (ces​to​va​nie​.biz). 1683 wur­de die Stadt von den Tür­ken gep­lün­dert, wobei 8.000 Ein­woh­ner ums Leben kamen (Wiki­pe­dia). In die­ser Zeit gelang es Tho­mas Haydn, dem Vater des Kom­po­nis­ten Joseph Haydn, zu flie­hen. 1789 ver­leg­te Kai­ser Joseph II. eine Tabak­fab­rik nach Hain­burg, die jahr­zehn­te­lang eine bede­uten­de wirts­chaft­li­che Rol­le spiel­te (ces​to​va​nie​.biz). In der Stadt befin­den sich auch eini­ge der bes­ter­hal­te­nen mit­te­lal­ter­li­chen Stadt­to­re Euro­pas – das Wie­ner­tor und das Unger­tor (ces​to​va​nie​.biz, Wiki­pe­dia). In der Nähe lie­gen die Ruinen der Burg Hei­men­burg (Röt­hels­te­in), etwa 2 km von der Stadt ent­fernt (ces​to​va​nie​.biz), nahe der Donau unter­halb des Brauns­ber­gs. Jähr­lich fin­den im Juni mit­te­lal­ter­li­che Mär­kte und im Som­mer Burg­fes­te statt (Wiki­pe­dia).

Röt­hels­te­in ist eine Bur­gru­ine, die auf einem 30 Meter hohen Fels­vor­s­prung über der Donau öst­lich von Hain­burg an der Donau in Nie­de­rös­ter­re­ich liegt. Die Burg wur­de im 11. Jahr­hun­dert erbaut, und die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1180. Ihre stra­te­gis­che Lage gege­nüber der Burg Devín auf der slo­wa­kis­chen Sei­te der Donau deutet darauf hin, dass sie als Grenz- und Wach­burg dien­te, um Han­delss­chif­fe und die Fis­che­rei auf dem Fluss zu kon­trol­lie­ren (hain​burg​.sk). Im Jahr 1411 wur­de sie von Albrecht V., Her­zog von Öster­re­ich, als Lehen an Wil­helm von Enzers­dorf ver­ge­ben (cast​les​.nl). Im Lau­fe der Jahr­hun­der­te ver­lor die Burg an Bede­utung und ver­fiel. Heute ist Röt­hels­te­in ein belieb­tes Ziel für Tou­ris­ten und Ges­chicht­sin­te­res­sier­te. Von der Ruine aus bie­tet sich ein bee­in­druc­ken­der Blick auf die Donau und die umlie­gen­de Lands­chaft. Der Zugang zur Burg ist zu Fuß von Hain­burg aus mög­lich, wobei der Weg entlang der Donau durch einen in den Fel­sen gehau­e­nen Tun­nel führt (pano​ra​ma​.sk). Die Umge­bung der Burg ist Teil des Nati­onal­parks, was ihre Att­rak­ti­vi­tät für Besu­cher erhöht (Oskar Maž­gút). Inte­res­sant ist, dass sich auf einer Strec­ke von nur etwas mehr als vier Kilo­me­tern drei Bur­gen befin­den: Hain­burg, Röt­hels­te­in und Devín. Die­se Gegend, bekannt als die Devi­ner Pfor­te, war in der Ver­gan­gen­he­it stark befes­tigt und dien­te als stra­te­gis­cher Punkt an der Donau (pano​ra​ma​.sk).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy

Dreviny

Hits: 18095

Dre­vi­ny sú drev­na­té rast­li­ny, kto­ré majú vyvi­nu­té dre­vo a kôru. Kôra tvo­rí von­kaj­šiu vrstvu a slú­ži na lát­ko­vú výme­nu s von­kaj­ším pro­stre­dím. Dre­vi­ny majú lis­ty. Mno­žia sa pohlav­ne seme­na­mi, ale­bo nepo­hlav­ne odrez­ka­mi, odno­ža­mi apod. Dre­vi­ny majú vyvi­nu­tý tran­s­port vody a živín. Ras­tú do výš­ky a do šír­ky, deje sa bun­ko­vým dele­ním. Sú schop­né adap­tá­cie na pod­mien­ky, sú čas­to súčas­ťou sym­bi­otic­kých vzťa­hov s huba­mi a bak­té­ria­mi. Majú rôz­ne repro­dukč­né stra­té­gie a cykly.


Shrubs are woody plants that have deve­lo­ped wood and bark. The bark forms the outer lay­er and ser­ves for the exchan­ge of sub­stan­ces with the exter­nal envi­ron­ment. Shrubs have lea­ves. They repro­du­ce sexu­al­ly through seeds or ase­xu­al­ly through cut­tings, offs­ho­ots, etc. Shrubs have a deve­lo­ped tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. They grow in height and width through cell divi­si­on. They are capab­le of adap­ting to vari­ous con­di­ti­ons and are often part of sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi and bac­te­ria. They exhi­bit dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies and cycles.


Zoznam dru­hov (29)

  • Acer cam­pes­tre – javor poľný
  • Acer pal­ma­tum
  • Acer pse­udo­pla­ta­nus – javor horský
  • Alt­ha­ea offi­ci­na­lis – ibiš lekársky
  • Betu­la pen­du­la – bre­za previsnutá
  • Car­pi­nus betu­lus – hrab
  • Cit­rus limon – citrónovvník
  • Cor­nus mas – drienka
  • Cory­lus ave­la­na – lieska
  • Fagus syl­va­ti­ca – buk lesný
  • For­syt­hia sus­pen­sa – zla­tov­ka previsnutá
  • Ging­ko biloba
  • Cha­e­no­me­les japonica
  • Mag­no­lia soulengeana
  • Malus domes­ti­ca – jabloň
  • Picea abies – smrek obyčajný
  • Pinus nig­ra – boro­vi­ca čierna
  • Pinus syl­ves­tris – boro­vi­ca sosna
  • Pla­ta­nus his­pa­ni­ca – pla­tan javorolistý
  • Popu­lus nig­ra – topoľ čierny
  • Pru­nus per­si­ca – broskyňa
  • Ribes nig­rum – ríbez­ľa čierna
  • Ribes san­gu­ine­um – ríbez­ľa červená
  • Rubus fru­ti­co­sus – černica
  • Sam­bu­cus nig­ra – baza čierna
  • Sequ­oia­den­dron gigan­te­um – sek­vo­jo­vec mamutí
  • Syrin­ga vul­ga­ris – orgován
  • Tsu­ga cana­dien­sis pendula
  • Vibur­num rhytidophyllum

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Bratislavské, Organizmy, Príroda, Prírodné, Rastliny, Reportáže, Slovenské

Flora Bratislava

Hits: 1922

Fló­ra Bra­ti­sla­va je medzi­ná­rod­ný veľ­trh kve­tín a záh­rad­níc­tva (zk​.sk). Výsta­va kve­tov a záh­rad­níc­tva s medzi­ná­rod­nou účas­ťou uspo­ra­dú­va­ná v Bra­ti­sla­ve. Nul­tý roč­ník výsta­vy sa konal v roku 1966 v pries­to­roch Zim­né­ho šta­di­ó­na Ondre­ja Nepelu.

Trnav­ská uli­ca v stre­do­vom páse v blíz­kos­ti Zim­né­ho šta­di­ó­na kráš­li­lo v roku 1972 sto tisíc tuli­pá­nov. Tuli­pá­ny boli darom Emi­lo­vi Ská­ka­lo­vi, šéfo­vi ZARES‑u (Soňa Pache­ro­vá). Neskôr bolo mies­tom výsta­vy Park kul­tú­ry a oddy­chu (PKO) (vecer​nikb​ra​ti​sla​va​.wordp​ress​.com). Fló­ry za zla­tých čias trva­li až desať dní. Náv­štev­nosť výstav bola den­ne asi 60-​tisícová. Hneď po roku 1989 však fede­rál­ny štát finanč­né dotá­cie pre sláv­ne kve­ti­no­vé výsta­vy ráz­ne okre­sal. V roku 1990, keď Emil Ská­ka­la zomrel, sa Fló­ra Bra­ti­sla­va vôbec neko­na­la. Olo­mouc sa navy­še odmie­tol ďalej so slo­ven­ským mes­tom strie­dať ako uspo­ria­da­teľ, chcel mať svo­ju výsta­vu kaž­dý rok. Zachrá­niť bra­ti­slav­skú tra­dí­ciu sa napo­kon podu­jal Ská­ka­lov žiak Andrej Kul­la. V roku 1991 Fló­ru posled­ný raz zor­ga­ni­zo­val s čias­toč­nou štát­nou pomo­cou (Soňa Pache­ro­vá). Neskôr orga­ni­zá­ciu výsta­vy pre­bra­la fir­ma KULLA s.r.o., od roku 2013 KULLA SK, s.r.o.), kto­rá ju uspo­ra­dú­va dodnes. Od roku 2002 sa koná vo výsta­vis­ku Inche­ba. Je naj­väč­šou výsta­vou kve­tov a záh­rad­níc­tva na Slo­ven­sku, kto­rá sa kaž­do­roč­ne koná v bra­ti­slav­skom výsta­vis­ku Incheba.

Fló­ra Bra­ti­sla­va sta­la jed­nou z naj­výz­nam­nej­ších uda­los­tí v oblas­ti záh­rad­níc­tva na Slo­ven­sku. Kaž­do­roč­ne sa tu pre­zen­tu­jú desiat­ky vysta­vo­va­te­ľov z rôz­nych kra­jín, kto­rí ponú­ka­jú širo­ký sor­ti­ment kve­tov, rast­lín, záh­rad­níc­kych potrieb a deko­rá­cií. Náv­štev­ní­ci majú mož­nosť obdi­vo­vať rôz­ne dru­hy kve­tov, bon­sa­jov, kak­tu­sov, okras­ných rast­lín a ďal­ších pro­duk­tov súvi­sia­cich so záh­rad­níc­tvom (Slo­va­kia Tra­vel). Okrem samot­nej výsta­vy sa v rám­ci podu­ja­tia kona­jú aj rôz­ne sprie­vod­né akcie, ako sú works­ho­py, pred­náš­ky a súťa­že v aran­žo­va­ní kve­tov. Tie­to akti­vi­ty posky­tu­jú náv­štev­ní­kom prí­le­ži­tosť zís­kať nové poznat­ky a zruč­nos­ti v oblas­ti záh­rad­níc­tva a kve­ti­no­vé­ho dizajnu.


Fló­ra Bra­ti­sla­va is an inter­na­ti­onal flo­wer and gar­de­ning fair (zk​.sk). It is a flo­wer and gar­de­ning exhi­bi­ti­on with inter­na­ti­onal par­ti­ci­pa­ti­on, held in Bra­ti­sla­va. The inau­gu­ral year of the exhi­bi­ti­on took pla­ce in 1966 at the Ondrej Nepe­la Ice Stadium.

In 1972, the cen­tral strip of Trnav­ská Stre­et near the ice sta­dium was ador­ned with one hun­dred thou­sand tulips. The tulips were a gift to Emil Ská­ka­la, the head of ZARES (Soňa Pache­ro­vá). Later, the exhi­bi­ti­on moved to the Park of Cul­tu­re and Lei­su­re (PKO) (vecer​nikb​ra​ti​sla​va​.wordp​ress​.com). During its gol­den era, Fló­ra exhi­bi­ti­ons las­ted up to ten days. The dai­ly atten­dan­ce was app­ro­xi­ma­te­ly 60,000 visi­tors. Howe­ver, imme­dia­te­ly after 1989, the fede­ral sta­te sharp­ly redu­ced finan­cial sub­si­dies for the famous flo­wer exhi­bi­ti­ons. In 1990, fol­lo­wing the death of Emil Ská­ka­la, Fló­ra Bra­ti­sla­va was not held at all. Addi­ti­onal­ly, Olo­mouc refu­sed to con­ti­nue alter­na­ting as a host city with the Slo­vak capi­tal, pre­fer­ring to hold its own exhi­bi­ti­on annu­al­ly. Ulti­ma­te­ly, Skákala’s stu­dent, Andrej Kul­la, took on the task of pre­ser­ving the Bra­ti­sla­va tra­di­ti­on. In 1991, Kul­la orga­ni­zed Fló­ra for the last time with par­tial sta­te sup­port (Soňa Pache­ro­vá). Later, the orga­ni­za­ti­on of the exhi­bi­ti­on was taken over by the com­pa­ny KULLA s.r.o., and sin­ce 2013, KULLA SK, s.r.o., which con­ti­nu­es to orga­ni­ze it to this day. Sin­ce 2002, it has been held at the Inche­ba exhi­bi­ti­on cen­ter. It is the lar­gest flo­wer and gar­de­ning exhi­bi­ti­on in Slo­va­kia, held annu­al­ly at the Inche­ba exhi­bi­ti­on cen­ter in Bratislava.

Fló­ra Bra­ti­sla­va has beco­me one of the most sig­ni­fi­cant events in the field of hor­ti­cul­tu­re in Slo­va­kia. Eve­ry year, dozens of exhi­bi­tors from vari­ous coun­tries pre­sent a wide assort­ment of flo­wers, plants, gar­de­ning supp­lies, and deco­ra­ti­ons. Visi­tors have the oppor­tu­ni­ty to admi­re vari­ous types of flo­wers, bon­sai, cac­ti, orna­men­tal plants, and other gardening-​related pro­ducts (Slo­va­kia Tra­vel). In addi­ti­on to the exhi­bi­ti­on itself, the event inc­lu­des vari­ous accom­pa­ny­ing acti­vi­ties, such as works­hops, lec­tu­res, and flo­wer arran­ge­ment com­pe­ti­ti­ons. The­se acti­vi­ties pro­vi­de visi­tors with the oppor­tu­ni­ty to gain new kno­wled­ge and skills in the field of hor­ti­cul­tu­re and flo­ral design.


A Fló­ra Bra­ti­sla­va egy nemzet­közi virág- és ker­tés­ze­ti vásár (zk​.sk). Ez egy nemzet­közi rész­vé­tel­lel meg­ren­de­zett virág- és ker­tés­ze­ti kiál­lí­tás, ame­ly Pozso­ny­ban kerül meg­ren­de­zés­re. A kiál­lí­tás első alka­lom­mal 1966-​ban került meg­ren­de­zés­re az Ondrej Nepe­la Jégstadionban.

1972-​ben a Trnav­ská utca közép­ső sáv­ját a jégs­ta­di­on köze­lé­ben szá­ze­zer tuli­pán dís­zí­tet­te. A tuli­pá­no­kat Emil Ská­ka­la, a ZARES veze­tője kap­ta aján­dék­ba (Soňa Pache­ro­vá). Később a kiál­lí­tást a Kul­tú­ra és Pihe­nés Park­já­ba (PKO) hely­ez­ték át (vecer​nikb​ra​ti​sla​va​.wordp​ress​.com). Ara­ny­ko­rá­ban a Fló­ra kiál­lí­tá­sok akár tíz napig is tar­tot­tak. A napi láto­ga­tott­ság körül­be­lül 60 000 fő volt. Azon­ban köz­vet­le­nül 1989 után a szövet­sé­gi állam drasz­ti­ku­san csök­ken­tet­te a híres virág­kiál­lí­tá­sok pén­zügyi támo­ga­tá­sát. 1990-​ben, Emil Ská­ka­la halá­la után, a Fló­ra Bra­ti­sla­va egy­ál­ta­lán nem került meg­ren­de­zés­re. Ezen­kí­vül Olo­mouc viss­zau­ta­sí­tot­ta, hogy tovább­ra is fel­vált­va ren­dez­ze a kiál­lí­tást a szlo­vák fővá­ros­sal, mivel saját kiál­lí­tá­sát éven­te sze­ret­te vol­na meg­ren­dez­ni. Végül Ská­ka­la tanít­vá­nya, Andrej Kul­la vál­lal­ta a pozso­nyi hagy­o­má­ny megőr­zé­sé­nek fela­da­tát. 1991-​ben Kul­la utol­já­ra szer­vez­te meg a Fló­rát rész­le­ges álla­mi támo­ga­tás­sal (Soňa Pache­ro­vá). Később a kiál­lí­tás szer­ve­zé­sét a KULLA s.r.o. vál­la­lat vet­te át, ame­ly 2013-​tól KULLA SK, s.r.o. néven működik, és a mai napig meg­ren­de­zi az ese­mé­nyt. 2002 óta az Inche­ba kiál­lí­tá­si köz­pont­ban kerül meg­ren­de­zés­re. Ez Szlo­vá­kia leg­na­gy­obb virág- és ker­tés­ze­ti kiál­lí­tá­sa, ame­ly éven­te az Inche­ba kiál­lí­tá­si köz­pont­ban kerül meg­ren­de­zés­re Pozsonyban.

A Fló­ra Bra­ti­sla­va az egy­ik leg­je­len­tősebb ese­mén­nyé vált a ker­tés­zet terüle­tén Szlo­vá­kiá­ban. Éven­te több tucat kiál­lí­tó mutat be külön­fé­le ors­zá­gok­ból szár­ma­zó virá­go­kat, növé­ny­eket, ker­ti kel­lé­ke­ket és deko­rá­ci­ó­kat. A láto­ga­tók­nak lehe­tősé­gük van megc­so­dál­ni külön­fé­le virág­faj­tá­kat, bon­sai­okat, kak­tus­zo­kat, dísz­növé­ny­eket és más ker­tés­ze­ti ter­mé­ke­ket (Slo­va­kia Tra­vel). A kiál­lí­tás mel­lett külön­böző kísé­rőren­dez­vé­ny­ek is zaj­la­nak, mint pél­dá­ul works­ho­pok, előa­dá­sok és virág­ren­de­zé­si ver­se­ny­ek. Ezek a tevé­ke­ny­sé­gek lehe­tősé­get biz­to­sí­ta­nak a láto­ga­tók­nak, hogy új isme­re­te­ket és kész­sé­ge­ket sze­rez­ze­nek a ker­tés­zet és a virág­di­zájn területén.


Fló­ra Bra­ti­sla­va to między­na­ro­do­we tar­gi kwia­tów i ogrod­nict­wa (zk​.sk). Jest to wys­ta­wa kwia­tów i ogrod­nict­wa z między­na­ro­do­wym udzia­łem, orga­ni­zo­wa­na w Bra­ty­sła­wie. Pier­ws­za edyc­ja wys­ta­wy odby­ła się w 1966 roku na Sta­di­onie Lodo­wym Ondre­ja Nepeli.

W 1972 roku pas środ­ko­wy uli­cy Trnav­ská w pobli­żu sta­di­onu lodo­we­go ozdo­bi­ło sto tysi­ęcy tuli­pa­nów. Tuli­pa­ny były darem dla Emi­la Ská­ka­li, sze­fa ZARES (Soňa Pache­ro­vá). Później wys­ta­wa zosta­ła prze­nie­si­ona do Par­ku Kul­tu­ry i Wypoc­zyn­ku (PKO) (vecer​nikb​ra​ti​sla​va​.wordp​ress​.com). W swo­ich zło­tych cza­sach wys­ta­wy Fló­ra trwa­ły nawet dzie­si­ęć dni. Dzien­ne odwie­dzi­ny sięga­ły oko­ło 60 000 osób. Jed­nak tuż po 1989 roku państ­wo fede­ra­cyj­ne dras­tycz­nie obci­ęło dotac­je finan­so­we na słyn­ne wys­ta­wy kwia­tów. W 1990 roku, po śmier­ci Emi­la Ská­ka­li, Fló­ra Bra­ti­sla­va w ogó­le się nie odby­ła. Ponad­to Oło­mu­niec odmó­wił dals­ze­go napr­ze­mien­ne­go orga­ni­zo­wa­nia wys­ta­wy ze sło­wac­ką sto­li­cą, chcąc orga­ni­zo­wać włas­ną wys­ta­wę co roku. Osta­tecz­nie uczeń Ská­ka­li, Andrej Kul­la, pod­jął się oca­le­nia bra­ty­sła­ws­kiej tra­dyc­ji. W 1991 roku Kul­la po raz ostat­ni zor­ga­ni­zo­wał Fló­rę z części­owym wspar­ciem państ­wo­wym (Soňa Pache­ro­vá). Później orga­ni­zac­ję wys­ta­wy prze­jęła fir­ma KULLA s.r.o., a od 2013 roku KULLA SK, s.r.o., któ­ra orga­ni­zu­je ją do dziś. Od 2002 roku odby­wa się na tere­nie wys­ta­wo­wym Inche­ba. Jest to naj­wi­ęks­za wys­ta­wa kwia­tów i ogrod­nict­wa na Sło­wac­ji, odby­wa­jąca się corocz­nie na tere­nie Inche­by w Bratysławie.

Fló­ra Bra­ti­sla­va sta­ła się jed­nym z naj­wa­żniejs­zych wydar­zeń w dzie­dzi­nie ogrod­nict­wa na Sło­wac­ji. Co roku dzie­si­ąt­ki wys­ta­wców z różnych kra­jów pre­zen­tu­ją sze­ro­ki asor­ty­ment kwia­tów, roślin, arty­ku­łów ogrod­nic­zych i deko­rac­ji. Zwie­dza­jący mają okaz­ję podzi­wiać różne rodza­je kwia­tów, bon­sai, kak­tu­sów, roślin ozdob­nych oraz innych pro­duk­tów zwi­ąza­nych z ogrod­nict­wem (Slo­va­kia Tra­vel). Oprócz samej wys­ta­wy orga­ni­zo­wa­ne są również różne wydar­ze­nia towar­zys­zące, takie jak warsz­ta­ty, wykła­dy i kon­kur­sy w ara­nżac­ji kwia­tów. Te akty­wno­ści dają zwie­dza­jącym możli­wo­ść zdo­by­cia nowej wie­dzy i umie­jęt­no­ści z zakre­su ogrod­nict­wa i florystyki.


Fló­ra Bra­ti­sla­va ist eine inter­na­ti­ona­le Blumen- und Gar­ten­bau­mes­se (zk​.sk). Es han­delt sich um eine Auss­tel­lung für Blu­men und Gar­ten­bau mit inter­na­ti­ona­ler Bete­i­li­gung, die in Bra­ti­sla­va statt­fin­det. Die ers­te Aus­ga­be der Auss­tel­lung fand 1966 im Ondrej-​Nepela-​Eisstadion statt.

Im Jahr 1972 wur­de der Mit­tels­tre­i­fen der Trnavská-​Straße in der Nähe des Eiss­ta­di­ons mit ein­hun­dert­tau­send Tul­pen gesch­müc­kt. Die Tul­pen waren ein Ges­chenk an Emil Ská­ka­la, den Lei­ter von ZARES (Soňa Pache­ro­vá). Spä­ter wur­de die Auss­tel­lung in den Park der Kul­tur und Erho­lung (PKO) ver­legt (vecer​nikb​ra​ti​sla​va​.wordp​ress​.com). In ihrer Blüte­ze­it dau­er­ten die Flóra-​Ausstellungen bis zu zehn Tage. Die täg­li­che Besu­cher­zahl bet­rug etwa 60.000. Doch gle­ich nach 1989 kürz­te der Bun­dess­ta­at die finan­ziel­len Zus­chüs­se für die berühm­ten Blu­men­mes­sen dras­tisch. Im Jahr 1990, nach dem Tod von Emil Ská­ka­la, fand die Fló­ra Bra­ti­sla­va über­haupt nicht statt. Darüber hinaus wei­ger­te sich Olmütz, sich wei­ter­hin als Gast­ge­bers­tadt mit der slo­wa­kis­chen Haupts­tadt abzu­wech­seln, da sie ihre eige­ne Auss­tel­lung jähr­lich verans­tal­ten woll­te. Sch­lie­ßlich nahm sich Ská­ka­las Schüler Andrej Kul­la der Auf­ga­be an, die Bra­ti­sla­va­er Tra­di­ti­on zu bewah­ren. 1991 orga­ni­sier­te Kul­la die Fló­ra zum letz­ten Mal mit tei­lwe­i­ser sta­at­li­cher Unters­tüt­zung (Soňa Pache­ro­vá). Spä­ter über­nahm die Fir­ma KULLA s.r.o., seit 2013 KULLA SK, s.r.o., die Orga­ni­sa­ti­on der Auss­tel­lung, die sie bis heute verans­tal­tet. Seit 2002 fin­det sie auf dem Mes­se­ge­län­de Inche­ba statt. Es ist die größte Blumen- und Gar­ten­bau­mes­se in der Slo­wa­kei, die jähr­lich auf dem Mes­se­ge­län­de Inche­ba in Bra­ti­sla­va stattfindet.

Fló­ra Bra­ti­sla­va ist zu einer der bede­utend­sten Verans­tal­tun­gen im Bere­ich Gar­ten­bau in der Slo­wa­kei gewor­den. Jähr­lich prä­sen­tie­ren Dut­zen­de von Auss­tel­lern aus vers­chie­de­nen Län­dern ein bre­i­tes Sor­ti­ment an Blu­men, Pflan­zen, Gar­ten­be­darf und Deko­ra­ti­onen. Besu­cher haben die Mög­lich­ke­it, vers­chie­de­ne Arten von Blu­men, Bon­sais, Kak­te­en, Zierpf­lan­zen und ande­re gar­ten­bau­li­che Pro­duk­te zu bewun­dern (Slo­va­kia Tra­vel). Neben der Auss­tel­lung selbst umfasst die Verans­tal­tung auch vers­chie­de­ne Beg­le­i­tak­ti­vi­tä­ten wie Works­hops, Vor­trä­ge und Wett­be­wer­be im Blu­me­nar­ran­ge­ment. Die­se Akti­vi­tä­ten bie­ten den Besu­chern die Mög­lich­ke­it, neues Wis­sen und Fer­tig­ke­i­ten im Bere­ich Gar­ten­bau und Blu­men­de­sign zu erwerben.


Odka­zy


TOP

Kyti­ce

Skal­nič­ky

Ruže

Aran­žo­va­né kvety

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Botanické záhrady, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 2189

Bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho (UK) v Bra­ti­sla­ve je význam­ným vedecko-​pedagogickým pra­co­vis­kom, nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v mest­skej čas­ti Kar­lo­va Ves, neďa­le­ko Duna­ja (sk​.wiki​pe​dia​.org). Zalo­že­ná bola v roku 1942 (uni​ba​.sk) z ini­cia­tí­vy pro­fe­so­ra Fran­tiš­ka Náběl­ka (sk​.wiki​pe​dia​.org). Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Lan­fran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). V expo­zí­ciach ras­tie viac ako 5 000 druh­mi rast­lín, okrem iné­ho aj rozá­rium s roz­lo­hou 0,5 hek­tá­ra, kde náv­štev­ní­ci môžu obdi­vo­vať tak­mer 150 pre­važ­ne novoš­ľach­te­ných odrôd ruží (slo​va​kia​.tra​vel).

Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Lan­fran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Lan­fran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den of Come­nius Uni­ver­si­ty (UK) in Bra­ti­sla­va is an impor­tant scien­ti­fic and edu­ca­ti­onal ins­ti­tu­ti­on. It is loca­ted at Bota­nic­ká Stre­et 3 in the Kar­lo­va Ves dis­trict, near the Danu­be River (sk​.wiki​pe​dia​.org). It was foun­ded in 1942 (uni​ba​.sk) on the ini­tia­ti­ve of Pro­fes­sor Fran­ti­šek Nábělek (sk​.wiki​pe​dia​.org). The cho­sen site for its cons­truc­ti­on was an area around the Lan­fran­co­ni Vil­la, cove­ring 6.6 hec­ta­res, which had a natu­ral water sour­ce thanks to the Vydri­ca stre­am. Gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem were built after 1945. The gar­den is part of Come­nius Uni­ver­si­ty, with a mis­si­on to main­tain and expand its col­lec­ti­on of living plants. In coope­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, it hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous spe­cies of plants are expe­ri­men­tal­ly acc­li­ma­ti­zed in the gar­den. Warmth-​loving vege­ta­ti­on cul­ti­va­ted in the gre­en­hou­ses att­racts the gre­a­test pub­lic inte­rest (uni​ba​.sk). The garden’s exhi­bi­ti­ons fea­tu­re more than 5,000 plant spe­cies, inc­lu­ding a rose gar­den span­ning 0.5 hec­ta­res, whe­re visi­tors can admi­re near­ly 150 pre­do­mi­nan­tly newly cul­ti­va­ted varie­ties of roses (slo​va​kia​.tra​vel).

The Bota­ni­cal Gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9:00 AM to 6:00 PM. It is loca­ted at Bota­nic­ká Stre­et 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, the Palm gre­en­hou­se, the Cac­tus gre­en­hou­se, the Use­ful Plants gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se, which hou­ses humidity- and heat-​loving tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. The out­do­or exhi­bi­ti­ons fea­tu­re a rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​tufa roc­ke­ry, slag-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, a peat bog, annu­al and peren­nial flo­wer beds, fore­ign and domes­tic woody plants, rho­do­den­drons and aza­le­as, frost-​hardy and winter-​hardy cac­ti, Medi­ter­ra­ne­an flo­ra, and a Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the gar­den was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Lan­fran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

Having gra­du­ated as an envi­ron­men­ta­list from the facul­ty situ­ated on the hill oppo­si­te the gar­den, and having lived near­by for my enti­re five years of stu­dy, I often visi­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We had free access with our stu­dent IDs, and I occa­si­onal­ly visi­ted the gar­den even out­si­de the pub­lic ope­ning peri­od. Some­ti­mes, I would go the­re to stu­dy. In the rear sec­ti­on, near the Lan­fran­co­ni Brid­ge, the­re is a rat­her roman­tic pond, and not far from it, an area with swings and simi­lar pla­yg­round equ­ip­ment for chil­dren. Over the long peri­od sin­ce I first got to know the gar­den in 1991, I can con­fi­den­tly say that its mar­ke­ting has been near­ly non-​existent. I do not unders­tand this becau­se, alt­hough the gar­den is not favo­red by tho­se in power, it cer­tain­ly has the poten­tial to be bet­ter pro­mo­ted. The­re are occa­si­onal inves­tments, and main­te­nan­ce is car­ried out. As I fre­qu­en­tly visit the gar­den for pho­tog­rap­hy, I have also encoun­te­red the noti­ce war­ning against ear­ning money from pho­tog­rap­hy wit­hin the gar­den grounds. Well, making money from pho­tog­rap­hy the­re is not exact­ly easy — unless one focu­ses on wed­dings, which is an exhaus­ting task. No, the gar­den should be gra­te­ful for the pub­li­ci­ty, for peop­le who app­re­cia­te its work and the efforts of its pre­de­ces­sors, and who are wil­ling and eager to pro­mo­te it in this way. I wish for the Bota­ni­cal Gar­den that the res­pon­sib­le aut­ho­ri­ties would radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly outs­tan­ding ins­ti­tu­ti­on, also from the per­spec­ti­ve of tourism.


Die Bota­nis­cher Gar­ten der Comenius-​Universität (UK) in Bra­ti­sla­va ist eine bede­uten­de wissenschaftlich-​pädagogische Ein­rich­tung. Er befin­det sich in der Botanická-​Straße 3 im Stadt­te­il Kar­lo­va Ves, in der Nähe der Donau (sk​.wiki​pe​dia​.org). Der Gar­ten wur­de im Jahr 1942 auf Ini­tia­ti­ve von Pro­fes­sor Fran­ti­šek Nábělek geg­rün­det (uni​ba​.sk) (sk​.wiki​pe​dia​.org). Als Baug­rund wur­de das Gelän­de um die Vil­la Lan­fran­co­ni mit einer Flä­che von 6,6 Hek­tar aus­ge­wä­hlt, das dank des Flus­ses Vydri­ca eine Was­se­rqu­el­le hat­te. Nach 1945 wur­den Gewächs­hä­u­ser und ein Bewäs­se­rungs­sys­tem errich­tet. Der Gar­ten ist eine Ein­rich­tung der Comenius-​Universität, deren Auf­ga­be es ist, Samm­lun­gen leben­der Pflan­zen zu pfle­gen und zu erwe­i­tern. In Zusam­me­nar­be­it mit ande­ren Orga­ni­sa­ti­onen wer­den regel­mä­ßig Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet. Vers­chie­de­ne Pflan­ze­nar­ten wer­den im Bota­nis­chen Gar­ten expe­ri­men­tell akk­li­ma­ti­siert. Das größte Inte­res­se der Öffen­tlich­ke­it wec­kt die wär­me­lie­ben­de Vege­ta­ti­on, die in den Gewächs­hä­u­sern kul­ti­viert wird (uni​ba​.sk). Die Auss­tel­lung umfasst mehr als 5.000 Pflan­ze­nar­ten, darun­ter einen Rosen­gar­ten mit einer Flä­che von 0,5 Hek­tar, in dem Besu­cher fast 150 vor­wie­gend neu gezüch­te­te Rosen­sor­ten bewun­dern kön­nen (slo​va​kia​.tra​vel).

Der Bota­nis­che Gar­ten ist für die Öffen­tlich­ke­it vom 1. April bis zum 31. Okto­ber geöff­net, täg­lich von 9:00 bis 18:00 Uhr. Er befin­det sich in der Botanická-​Straße 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). Zu den Gewächs­hau­sauss­tel­lun­gen gehören: das Aus­tra­lis­che Gewächs­haus, das Pal­men­ge­wächs­haus, das Kak­tus­ge­wächs­haus, das Nutzpf­lan­zen­ge­wächs­haus und das Viktoria-​Gewächshaus mit feuchtigkeits- und wär­me­lie­ben­der tro­pis­cher und subt­ro­pis­cher Flo­ra. Die Fre­i­lan­de­xpo­si­ti­onen umfas­sen einen Rosen­gar­ten, einen Andesit-​Felsengarten, einen Kalkstein-​Felsengarten, einen Travertin-​Tuffstein-​Felsengarten, einen Schlacke-​Lava-​Felsengarten, einen Schiefer-​Felsengarten, einen Basalt-​Felsengarten, einen Granit-​Felsengarten, ein Hoch­mo­or, Bee­te mit Ein­jäh­ri­gen und Stau­den, aus­län­dis­che und hei­mis­che Gehöl­ze, Rho­do­den­dren und Aza­le­en, win­ter­har­te und fros­tre­sis­ten­te Kak­te­en, medi­ter­ra­ne Vege­ta­ti­on und einen japa­nis­chen Gar­ten (uni​ba​.sk). Die Flä­che des Gar­tens wur­de in den 1980er Jah­ren durch den Bau der Lanfranconi-​Brücke verk­le­i­nert (Wiki­pe­dia).

Da ich an der Fakul­tät, die auf dem gege­nüber­lie­gen­den Hügel liegt, Umwelt­wis­sen­schaf­ten stu­diert habe und wäh­rend mei­ner gesam­ten fünf­jäh­ri­gen Stu­dien­ze­it in der Nähe gewohnt habe, habe ich den Bota­nis­chen Gar­ten oft besucht. Mit unse­rem Stu­den­te­nau­swe­is hat­ten wir kos­ten­lo­sen Zugang, und ich war auch eini­ge Male dort außer­halb der offi­ziel­len Öff­nungs­ze­i­ten für die Öffen­tlich­ke­it. Gele­gen­tlich bin ich dort­hin gegan­gen, um zu ler­nen. Im hin­te­ren Teil, in der Nähe der Lanfranconi-​Brücke, befin­det sich ein recht roman­tis­cher Teich, und ein Stück davon ent­fernt gibt es einen Bere­ich mit Schau­keln und ähn­li­chen Spiel­ge­rä­ten für Kin­der. Wäh­rend mei­ner gesam­ten Zeit, die ich den Gar­ten ken­ne – und das ist seit 1991 eine recht lan­ge Zeit –, kann ich mit gutem Gewis­sen sagen, dass das Mar­ke­ting des Bota­nis­chen Gar­tens prak­tisch nicht vor­han­den ist. Ich vers­te­he das nicht, denn obwohl die­ses Are­al nicht in der Gunst der Mäch­ti­gen steht, könn­te es sicher bes­ser bewor­ben wer­den. Gele­gen­tlich wird hier sicher­lich inves­tiert, und die Anla­ge wird ins­tand gehal­ten. Da ich den Gar­ten auch oft zum Foto­gra­fie­ren besu­che, bin ich eben­falls auf den Hin­we­is ges­to­ßen, dass man im Are­al des Bota­nis­chen Gar­tens nicht mit Foto­gra­fie Geld ver­die­nen dür­fe. Nun ja, das ist ohne­hin nicht beson­ders leicht. Es sei denn, man spe­zia­li­siert sich auf Hoch­ze­i­ten – was eine wahn­sin­ni­ge Plac­ke­rei ist. Nein, man soll­te eher dank­bar sein für die Wer­bung, für die Tat­sa­che, dass jemand die Arbe­it der Gär­tner und ihrer Vor­gän­ger werts­chätzt und bere­it ist, die­se zumin­dest auf die­se Wei­se zu för­dern. Ich wün­sche dem Bota­nis­chen Gar­ten, dass die Verant­wort­li­chen ihren Ansatz radi­kal ändern und die­ses poten­ziell gro­ßar­ti­ge Ins­ti­tut auch im Hinb­lick auf den Tou­ris­mus bes­ser unterstützen.


A Pozso­nyi Come­nius Egy­etem (UK) Bota­ni­kus Kert­je egy jelen­tős tudo­má­ny­os és okta­tá­si intéz­mé­ny. A Kar­lo­va Ves város­rész­ben, a Bota­nic­ká utca 3. szám alatt talál­ha­tó, a Duna köze­lé­ben (sk​.wiki​pe​dia​.org). Az intéz­mé­nyt 1942-​ben ala­pí­tot­ták Fran­ti­šek Nábělek pro­fess­zor kez­de­mé­ny­ezé­sé­re (uni​ba​.sk) (sk​.wiki​pe​dia​.org). A kert kia­la­kí­tá­sá­ra a Lanfranconi-​villa körüli, 6,6 hek­tá­ros terüle­tet válasz­tot­ták, ame­ly a Vydri­ca patak­nak kös­zön­he­tően víz­for­rás­sal is ren­del­ke­zett. Az üveg­há­za­kat és az öntözőrends­zert 1945 után épí­tet­ték ki. A kert a Come­nius Egy­etem rés­ze, fela­da­ta a növé­ny­gy­űj­te­mé­ny­ek gon­do­zá­sa és bőví­té­se. Egy­ütt­működ­ve más szer­ve­ze­tek­kel rends­ze­re­sen ren­dez kiál­lí­tá­so­kat. A bota­ni­kus kert­ben külön­fé­le növé­ny­fa­jo­kat pró­bál­nak akk­li­ma­ti­zál­ni. A leg­na­gy­obb érdek­lődést a mele­gi­gé­ny­es növé­ny­ek kel­tik, ame­ly­eket az üveg­há­zak­ban ter­mesz­te­nek (uni​ba​.sk). A gyűj­te­mé­ny­ben több mint 5 000 növé­ny­faj talál­ha­tó, köz­tük egy 0,5 hek­tá­ros róz­sa­kert, ahol a láto­ga­tók közel 150, főként újon­nan neme­sí­tett róz­sa­faj­tát cso­dál­hat­nak meg (slo​va​kia​.tra​vel).

A bota­ni­kus kert ápri­lis 1‑től októ­ber 31-​ig tart nyit­va, napon­ta 9:00 és 18:00 óra között. A címe: Bota­nic­ká utca 3., Pozso­ny (uni​ba​.sk). A követ­ke­ző üveg­há­zi kiál­lí­tá­sok talál­ha­tók itt: auszt­rál üveg­ház, pál­ma­ház, kak­tusz­ház, has­zon­növé­ny­eket bemu­ta­tó üveg­ház, vala­mint a Viktória-​ház, ame­ly a tró­pu­si és szubt­ró­pu­si nedvesség- és meleg­ked­ve­lő növé­ny­ek­nek ad ott­hont. A kül­té­ri kiál­lí­tá­sok rés­zei a róz­sa­kert, ande­zit szik­la­kert, mész­kő szik­la­kert, travertin-​tufa szik­la­kert, salak-​láva szik­la­kert, pala szik­la­kert, bazalt szik­la­kert, grá­nit szik­la­kert, tőzeg­láp, egy­ny­á­ri és éve­lő virá­gá­gy­á­sok, hazai és kül­föl­di fák és cser­jék, rodo­den­dro­nok és azá­le­ák, télál­ló és fagy­ál­ló kak­tus­zok, medi­ter­rán növé­ny­ek, vala­mint egy japán­kert (uni​ba​.sk). A kert terüle­te az 1980-​as évek­ben csök­kent, a Lan­fran­co­ni híd épí­té­se miatt (Wiki­pe­dia).

Mivel kör­ny­ezet­vé­del­mi sza­kem­ber­ként a szem­köz­ti dom­bon talál­ha­tó karon végez­tem tanul­má­ny­ai­mat, és öt évig a közel­ben lak­tam, gyak­ran láto­gat­tam a bota­ni­kus ker­tet. A diá­ki­ga­zol­vá­ny­unk­kal ingy­enes belé­pés­re volt lehe­tősé­günk, és néhá­nys­zor a hiva­ta­los nyit­va­tar­tá­si időn kívül is beju­tot­tam. Néha ide jár­tam tanul­ni is. A hát­só rész­ben, a Lan­fran­co­ni híd köze­lé­ben talál­ha­tó egy roman­ti­kus kis tó, és nem mess­ze tőle egy gyere­kek­nek kia­la­kí­tott játs­zó­tér hin­ták­kal és más játé­kok­kal. Az 1991 óta eltelt hoss­zú idő alatt – ami­ó­ta isme­rem ezt a hely­et – fele­lős­ség­tel­je­sen kije­lent­he­tem, hogy a bota­ni­kus kert mar­ke­ting­je gyakor­la­ti­lag nem léte­zik. Nem értem, miért van ez így, his­zen bár a kert talán nem élve­zi a hatal­mon lévők különösebb támo­ga­tá­sát, mégis sok­kal job­ban lehet­ne néps­ze­rűsí­te­ni. Időn­ként láts­zik, hogy van­nak beru­há­zá­sok, és a kar­ban­tar­tás sem marad el. Mivel gyak­ran fotó­zom itt, talál­koz­tam azzal a figy­el­mez­te­tés­sel is, hogy a kert terüle­tén nem sza­bad keres­ke­del­mi célú fény­ké­pe­zést foly­tat­ni. Nos, őszin­tén szól­va, ebből amú­gy sem kön­nyű megél­ni. Hac­sak nem esküvők­re sza­ko­so­dik vala­ki – ami pedig rend­kí­vül fárasz­tó mun­ka. Nem, inkább örül­ni­ük kel­le­ne annak, hogy vala­ki reklá­moz­za őket, eli­sme­ri az ott dol­go­zók és előde­ik mun­ká­ját, és lega­lább ezzel a móds­zer­rel igy­eks­zik néps­ze­rűsí­te­ni a ker­tet. Kívá­nom, hogy a bota­ni­kus kert veze­té­se radi­ká­li­san vál­toz­tas­son a hoz­zá­ál­lá­sán, és ezt a poten­ciá­li­san kivá­ló intéz­mé­nyt a turiz­mus szem­pont­já­ból is job­ban támogassák.


Odka­zy


TOP

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Hor­ten­zie

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Roz­chod­ní­ky

Ostri­ce

Skle­ník

Duby

Ihlič­na­té dreviny

Ostat­né dreviny 

Stro­my

Pap­ra­de

Lis­ty

Jeseň

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post