Hits: 1034
Od roka 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.
13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.
15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu Bucephalandra
13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.
14. 6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.
17. 5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.
12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.
Blaptica dubia – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30×20×25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len granule a čerstvé ovocie a zelenina (Anton Sax).
Blaberus craniifer pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z terária v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).
June 14 – Cockroaches, crickets, leaf insects. The exhibited species were mainly thanks to Martin Stolárik.
May 17 – Guramis. We were grateful to Mr. Miroslav Príkazský for the exhibited fish.
April 12 – Live feed. We showcased both aquarium and terrarium feeds. We thank Anton Sax and Peter Krajčí for the terrarium feeds.
Blaptica dubia – The Argentine cockroach originates from Argentina. It measures about 5 cm and belongs to the larger cockroaches. They reproduce well. It is a suitable species for beginners; however, if they escape, they cannot reproduce in our conditions. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30×20×25 cm. They do not climb glass. Suitable substrates include egg flats or slightly moist forest bedding. Peat moss or lignocellulose can also be used. They require a temperature of 26 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes only pellets and fresh fruits and vegetables (Anton Sax).
Blaberus craniifer originates mainly from Mexico and Cuba. It measures 5 – 6 cm, with markings on the head resembling a human skull. Keeping them requires any larger terrarium or plastic container with a lid, even though they do not climb glass. They are non-flying; they mainly use their wings during mating dances. It is a suitable species for beginners; however, if they escape from the terrarium, they cannot survive in our conditions. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or bedding. Alternatively, lignocellulose mixed with forest bedding can be used. They require a temperature of 22 – 23 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).
Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30×20×25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).
Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové zvieratá dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30×20×25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).
Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30×20×25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25 °C, vlhkosť 50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).
Elliptorhina javanica pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30×20×25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule, ovocie. V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).
Gromphadorhina portentosa originates from Madagascar. It measures 5 – 7 cm, and two forms of this species exist: light and dark. It grows slowly. When disturbed, they release a hissing sound by expelling air from their spiracles. This species is suitable for beginners. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30×20×25 cm (for 20 – 40 individuals). They climb glass. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot reproduce in our conditions (Anton Sax).
Shelfordella tartara – The Turkistan cockroach originates from Turkmenistan. It measures about 3 cm, is mobile, thus terrarium animals eat them well, and they reproduce quickly. They emit a strong odor. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30×20×25 cm or a closable box. They lay eggs quickly and climb well on glass. If they escape from the terrarium, they can survive for a long time in our conditions. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 28 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They are suitable as food for animals that feed on live prey (Anton Sax).
Eublaberus distanti originates from Central America and the northern part of South America. It measures 5 – 6 cm and is mobile. They do not climb glass and reproduce quickly. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30×20×25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They mainly live in the substrate. They are suitable food for terrarium animals feeding on live prey. They require a temperature of 20 – 25 °C and humidity of 50 – 80%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).
Elliptorhina javanica originates from Madagascar. It measures 3 – 5 cm and reproduces well. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30×20×25 cm. They climb everywhere, including glass, and require plenty of air. Suitable substrate includes egg flats or slightly moist forest bedding. They require a temperature of 22 – 26 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit. They can survive for a longer period in our conditions (Anton Sax).
Archimandrita tesselata pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30×20×25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).
Pachnoda marginata peregrina – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40×30×30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C, vlhkosť 50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké ovocie. Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).
Schistocerca gregaria – saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé samčeky sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40 °C, vlhkosť 50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).
Gryllus assimilis – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teraristické krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C, vlhkosť 60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule, ovocie a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).
Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule, ovocie a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).
Archimandrita tesselata originates from Central and South America. It measures 7 cm and has an interesting wing pattern. It is suitable for advanced breeders. It grows slowly and does not climb glass. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30×20×25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot survive in our conditions (Anton Sax).
Pachnoda marginata peregrina – The Sun beetle originates from the west coast of Africa. It measures 2 – 4 cm. During the night, it burrows in the soil. As they cannot fold their wings during flight, they emit a buzzing sound. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 40×30×30 cm for a large group. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or forest bedding. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 60%. Adult individuals feed on bananas or other sweet fruits. Larvae consume organic matter from forest bedding and gather leaf and vegetable pieces from the substrate surface. They use part of the forest bedding to create cocoons where they undergo metamorphosis into adult beetles. Larvae are used as feed (Anton Sax).
Schistocerca gregaria – The Desert locust originates from Africa. It measures 6 – 8 cm. Females are pinkish-brown, while adult males are yellowish. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air in a covered terrarium or plastic container. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 32 – 40 °C and humidity of 50 – 60%. They feed on green leaves, dried grass, fruits, wheat, rye, barley, grasses, dry biscuits, bread. They reproduce well. Nymphs are the most common live feed, but adult individuals can also be used. If they escape from the terrarium, they do not survive for long (Anton Sax).
Gryllus assimilis – The Banan cricket originates from Africa. It measures about 3 cm and resembles the house cricket, but it has two diagonal black stripes on its chest and abdomen. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 60%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They do not survive for long in our conditions (Anton Sax).
Acheta domestica – The House cricket originates from North Africa. It measures about 2.5 cm. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They can survive in warm areas of buildings, commonly found in bakeries (Anton Sax).
Tenebrio molitor – múčne červy sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. vtáčkare, modlivky), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich „obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne dlhá životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).
Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé vtáčkare a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, varany a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre plazy ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).
Musca domestica (mucha domáca – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a kukly je vhodné premiestniť do chladničky, aby sa spomalil ich vývoj a podľa potreby ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný chov. Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni (Peter Krajčí).
Tenebrio molitor – Mealworms are suitable feed primarily for invertebrates (e.g., birds, mantises) but also for other species of terrarium animals. However, I recommend not feeding them to reptiles too frequently, as not every animal can easily digest their “shell.” For reptiles, they are more suitable as a dietary supplement to add variety. Their significant advantage is their relatively long lifespan with minimal care and low cost (Peter Krajčí).
Zophobas morio – Superworms are worms similar in appearance to mealworms but significantly larger. This species is suitable as feed primarily for adult birds and larger reptile species such as agamas, chameleons, monitors, and others. From my own experience, I believe they are somewhat more suitable feed for reptiles than mealworms, as I have observed easier digestion, especially in chameleons. Nevertheless, for reptiles, they are still more suitable as a dietary supplement rather than the main source of food. They are relatively resilient, so they can easily live for several months with minimal care. Another advantage is their relatively low acquisition cost (Peter Krajčí).
Musca domestica (housefly – non-flying form) is excellent feed for smaller animal species or hatchlings. Commonly used in the breeding of Rhampoleon species, small chameleons, frogs, and mantises. Breeding is not demanding; wheat bran with milk is sufficient to keep the substrate moist. Flies consume it and lay eggs in it. The larvae also feed on this substrate. After a few days, they begin to pupate, and flies gradually hatch. It is ideal to divide the larvae into several containers to prevent the situation where thousands of flies hatch at once. Larvae and pupae should be transferred to the refrigerator to slow down their development, and as needed, they can be taken out to let the flies emerge. An advantage is the low-maintenance breeding. A disadvantage is the poorer availability and occasionally weak odor of the substrate (ideally, they should be kept somewhere in a basement or shed) (Peter Krajčí).
Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne dekompozitory (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, ovsené vločky, varenú zeleninu, cestoviny, strúhanku, piškóty. Optimálna teplota chovu je 16 °C, pod 2 °C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24 °C kapú. Preto na ich chov je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.
Octové mikry – Turbatrix aceti – háďatko octové. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka, broskyne alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto ovocie rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. Skrmovanie – mikry zlejem do fľaše, ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové fľaše, kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto fľaše mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou.
Nitenky – Tubifex tubifex sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje bahno ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku chladničky.
Nálevník – trepka (Paramecium) nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Nálevník sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná mäkká voda a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.
Rupice – Enchytraeus albidus – are soil decomposers, feeding on the decomposition of plant material. Their nutritional value is similar to whiteworms, grindal worms, or microworms. They can be bred in soil provided there is constant moisture in the ground. As a food source, decomposing wood, soaked bread, oatmeal, cooked vegetables, pasta, breadcrumbs, and biscuits can be used. The optimal breeding temperature is 16 °C; they stop reproducing below 2 °C and die at temperatures above 24 °C. Therefore, a family house, basement, or some cooler place is suitable for their breeding.
Vinegar eels – Turbatrix aceti – vinegar eels. At room temperature, they live on average for 55 days, and at low temperatures, up to 10 months. Under good conditions, the vinegar eel culture can multiply twentyfold in 8 to 10 days. They can be bred, for example, in PET bottles containing vinegar and water in a 1:1 ratio. A small amount of apple, peach, or other fruit is added to the vinegar. Ideally, this fruit should be pureed in a blender. It is recommended to drill small holes in the caps. Vinegar eels are very small feed, even thinner than “regular” microworms. A mesh sieve is used for straining – microworms are poured into a bottle with a neck that can be sealed from the inside, e.g., with cotton, cloth, or filter material. Ordinary wine bottles with a mostly straight, narrow neck are ideal for microworms. Microworms are poured into the bottle up to the narrowed part, sealed, and topped up with fresh cold water. Microworms are anti-gravity, and they tend to move towards cleaner water. Within 24 hours, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish. The substrate that was sealed can be poured back into a PET bottle with the culture.
Tubifex worms – Tubifex tubifex can be found in almost every stream in our area, but not in the quantities that are interesting for aquarium enthusiasts. Today, water is often pre-processed in treatment plants, resulting in less waste and nutrients. Tubifex worms, as known to aquarists, have a reddish-brown color. In nature, their color is variable and depends on the amount of oxygen in the water. Tubifex worms in nature can also be white. They are very suitable food, for example, for catfish, loaches, suckerfish, and small predatory fish. Mud circulates in their intestines long after they are caught. Therefore, they must be thoroughly rinsed and allowed to digest for at least three days after catching. They are very dependent on fresh water, much more so than live whiteworms, so they must be frequently flushed with water, or a constant flow of water is provided for them. It is suitable to keep them, for example, in shallow dishes placed at the bottom of the refrigerator.
Paramecium – the slipper ciliate (Paramecium), is not among the most suitable and nutritious feed, but sometimes it is necessary. Paramecium is bred in PET bottles. Ideal is accessible soft water and, of course, an existing paramecium culture, which is placed in water, and raw egg yolk is added as food for the paramecium. If soft water is not available, use at least standing water. It is advisable to breed paramecium in several bottles because, especially with abundant feeding, a large part of the paramecium is always removed from the culture, and it often happens that it disappears from one bottle. It is important that algae do not form in the bottle, so keep the culture in the dark. The bottles with paramecium should have a drilled cap to ensure air supply. Feeding paramecium is not without problems. Paramecium can be fed in a similar way to vinegar eels. Wine bottles with a narrowed neck that expands laterally are ideal for this purpose. Pour the paramecium into such a bottle, seal it from the top with filter material, and top up with fresh water. By the second day, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish.
Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté ovsené vločky. Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené vločky odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová teplota 20 – 25 °C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.
Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na chov sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na dno položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.
Mikrami is a term used for various types of nematodes. They are classified as roundworms – Nematoda. They can reproduce even at temperatures of 10 °C. Mikrami are fatty food with a high fat content. They can be bred in dishes – a margarine container works well for this purpose. As a nutritious substrate, in my opinion, kefir and ground oatmeal are the best options. Also suitable are yogurt, sour milk, sweetened milk, or ordinary sweet milk. Bread crumbs, water, or cream can also be used, but they have their disadvantages. Cream, for example, contains a lot of mikrami, but they climb the walls very reluctantly. If bread paste is used – a mixture of water and bread – mikrami climb the walls, but in smaller numbers. Sweet milk tends to spoil easily. I recommend grinding the oat flakes in a blender. The oatmeal and kefir mixture should be rather thick. It is advisable to have several cultures because over time, the environment becomes too acidic, and it is necessary to transfer the mikrami culture to a new one, usually after two to three weeks. Mikrami gradually consume food, reducing the mass content, so it is necessary to add solid parts. However, mikrami do not consume much, and over time, a lot of liquid substrate accumulates, which can sometimes lead to a massive number of mikrami on the walls, and their premature demise. The ideal room temperature is 20 – 25 °C. It is advisable to keep mikrami in multiple containers. Under normal circumstances, mikrami spread evenly on the walls. Mikrami are fed by wiping them off the walls of the container with a finger, brush, piece of foam, etc. I recommend using a brush. Mikrami are very small feed, about 4 – 6 mm long, suitable for smaller fish, such as fry.
Grindal – Enchytraeus buchholtzi is related to the rupice Enchytraeus albidus but smaller. It occurs in South America and was accidentally imported in the humus of tropical plants. In nature, it feeds on decaying plant remains. Ideal for breeding are shallow dishes with a larger bottom area. Place moistened foam on the bottom. I exclusively feed grindal with small baby biscuits. Grindal is a soil organism, so it naturally prefers darkness. If we have it closed with an opaque lid, we can even keep it on the table, on a shelf, or in a closed cabinet. The foam should measure from 10 mm to 30 mm. Most of the grindal in a mature culture is found in the foam. If grindal suddenly stops reproducing or individual worms are small, the foam is likely too wet. In such a case, you can take the foam and rinse it under running water in the sink. During rinsing, you don’t have to worry about losing a lot of grindal; some will always remain in the foam. From my own experience, I can say that grindal is not a fatty feed. Even the nutritional values I have found indicate that grindal is roughly at the level of whiteworms or tubifex worms. Sometimes, especially if the foam dries out a bit, mites can appear. Small white creatures running around are quite visible even to the naked eye. They hinder the development of grindal and, if they multiply massively, can completely destroy it. In such a case, I use the contact insecticide Frontline, which I spray on the foam. It works immediately. Grindal doesn’t smell much, and I haven’t noticed any adverse effects on the fish. Grindal recovers from Frontline fairly quickly. You can also help it by moving grindal from another culture. Feeding grindal is very simple; just take the entire foam and dip it into the tank. The biscuit tends to stick well to the glass. Grindal can also be wiped off with a brush or finger. It is an excellent feed; its productivity allows feeding it every day. It has almost no smell, handling it is practical, its size is suitable for small fish, and even larger fish accept it.
Drozofily. Drosophila melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Známe aj ako vínne mušky alebo octomilky. Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2 – 5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5 – 2mm, väčšie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej pôdy. Násada spravidla stoja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).
Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30 °C, ich dať na balkón.
Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru. Moina dosahuje aj najvyššiu výdatnosť pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.
Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš chov. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.
Drosophila melanogaster, commonly known as the fruit fly or vinegar fly, is perhaps one of the most widely utilized and understood organisms by biologists and medical professionals worldwide. It readily reproduces in captivity and has a rapid reproductive cycle. Genetic engineers have extensively used this tiny fly for research purposes, likening it to a lab rat. Fruit flies are used as feed not only for fish but also for birds and reptiles. Aquarists and terrarists prefer the so-called wingless form, known as the vestigial-antlered-strap form. This cultivated form of the fly has wings but cannot fly, with significantly stunted wings. They are also known as wine flies or vinegar flies. These small flies are excellent food, especially for freshly hatched reptiles (chameleons, rhampoleons, etc.) as well as small frogs, various species of aquarium fish, freshly hatched birds, and mantises. They are relatively easy to breed. Depending on the number of flies, one culture can last 2 – 5 weeks or even longer. Their small size (smaller D. melanogaster 1.5 – 2mm, larger D. hydei 2.5 – 3mm) makes them suitable feed for almost all small terrarium animals. However, they do produce a mild yeast smell due to the yeast used in their food substrate. A culture usually costs between 2 – 4 euros.
Daphnia are relatively sensitive to oxygen levels during transport. Therefore, it is better to transport them in so-called frames or with the least amount of water possible. They can be kept longer in a larger bucket, with a lower concentration of Daphnia and assuming nothing is decaying in the bucket. This is quite manageable during cooler periods of the year. In summer, you can aerate the Daphnia during the shorter daytime and, if it’s not 30 °C outside, place them on the balcony at night.
Moina is a small species of Daphnia, growing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quality and heavily polluted, and lacking in oxygen. They reproduce asexually through parthenogenesis (without fertilization). This means that during favorable conditions, all individuals are female. Only when less favorable conditions arise do males suddenly appear, and sexual reproduction occurs, ensuring the transfer of genetic information. In spring, females hatch from eggs laid in the fall. They can be collected like cyclops and copepods, but the sieve may be less dense, for example, made from milliner’s silk or a so-called Dederon. Daphnia are larger than cyclops but are not as nutritionally dense because most of their bodies are water and a solid cuticle, which forms their skeleton. Moina achieves its highest yield under artificial culture conditions. For fish, it is a more energy-rich food than “ordinary” Daphnia and can be compared to cyclops. Daphnia reach their highest abundance in summer.
Cyclops belongs to the suborder Cyclopoidea, order Podoplea, subclass Copepoda – copepods, class Crustacea, and phylum Arthropoda – arthropods. For example, Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyclops is very suitable fish feed, relatively nutritious, and a quality source of protein. Under certain conditions, it can also be cultured. Their population curves fluctuate greatly; it is not uncommon to catch a huge number of cyclops one day and almost none the next. Generally, their population peaks in spring and fall. Cyclops are quite predatory, so when feeding them to smaller fry, care must be taken to prevent them from depleting the population or harming the tank inhabitants.
Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion.
Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi Entomastraca. Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich liahnivosť je otázkou kvality. 95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3 – 4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.
15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické cichlidy z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť.
Vírniky represent a distinct phylum Rotifera. They are highly suitable for feeding fish fry. Their name is derived from their typical movement – swirling, which they constantly exhibit. Vírniky are captured, for example, using nets made of milliner’s silk or monofilament. Some common vírniky species include Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, and Pedalion.
Artemia salina, commonly known as brine shrimp, belongs to the class Entomostraca. Brine shrimp predominantly used in aquaristics live in the sea. They are relatively small, up to 15 mm, much smaller than their freshwater relatives. Freshwater brine shrimp can be obtained first through frozen cubes in stores. Brine shrimp are sold from various locations – Russia, Canada, the USA, China. Their hatchability is a matter of quality. A 95% hatchability rate is an excellent parameter. The price also depends on this. Brine shrimp are a nutritious feed, allowing fry to grow quickly in height and width. However, when fish are maturing, it’s not recommended to feed them only brine shrimp. Artemia can be easily hatched, once you figure out the method for each batch. Unfortunately, the requirements for different “types” and packaging of artemia vary. I’ve often witnessed dissatisfaction with the hatchability among acquaintances, while the “same” artemia works perfectly for their friends. Purchased artemia are essentially artemia eggs. The eggs are poured into water, for example, into a bottle, to which 3 – 4 teaspoons of salt (25 – 30 g per liter) are added to simulate seawater. Strong aeration is necessary. The goal is to circulate the entire content as much as possible to prevent any eggs from settling. Maintain room temperature, or slightly higher for faster hatching. About 24 hours later, a significant portion will have hatched. Personally, and like most aquarists I know, I let artemia hatch for 2 days – they are slightly larger then. Artemia hatch in about 1.5 days at 25 °C. Among aquarists, it’s believed that brine shrimp can be one or two days old, depending on the hatching time and, of course, the “type.” They only last a short time in freshwater – about 8 hours. For higher nutritional value and easier and more effective introduction of small artemia into the world, decapsulation is used. It removes the protective coat of the brine shrimp egg. When feeding brine shrimp, the challenge is how to get them into the aquarium without transferring them without salt. Since they are very small creatures, milliner’s silk could help, but if you don’t have it, cotton cloth will suffice. I strain the artemia through monofilament. I successfully use decapsulated artemia as dry feed.
March 15th – Scalare exhibition. Most scalare were from the well-known breeder Miroslav Príkazský. Scalare, along with guppies and swordtails, are probably the most famous fish kept in aquariums. These South American cichlids from the Amazon basin thrive in densely planted tanks. There are many varieties of scalare. In the past, the original scalare were of impressive proportions. A scalare should be kept in at least a 150-liter tank, which is 50 cm tall. Determining their sex is difficult; females have a smaller tumor on their head during the spawning period. A scalare is capable of having 1000 eggs, but the fry are very small and require strictly powdered live food. A scalare for breeding needs water pressure – a high water column, but if everything else is in good condition, they can spawn.
Use Facebook to Comment on this Post
