Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Hory, Biotopy

Kežmarský štít

skala
Hits: 208

Kežmarský štít je významný vrchol vo Vysokých Tatrách, dosahujúci výšku 2 556 metrov nad morom. Nachádza sa medzi Lomnickým štítom a Huncovským štítom (​kamnahory.sk), cca 16 km od Kežmarku, nad Tatranskými Matliarmi (Wikipedia). Od susedného Lomnického štítu ho oddeľujú Vidlové veže. Severným smerom sa nachádza Dolina Zeleného plesa s Chatou pri Zelenom plese (​kamnahory.sk). Mohutná južná stena Kežmarského štítu, vysoká približne 550 metrov, je vyhľadávaná horolezcami pre rôznorodosť lezeckých ciest (pruzincan.blogspot.com). Prvý známy výstup uskutočnil Dávid Fröhlich s druhmi v júni 1615. V roku 1654 sa uskutočnil ďalší známy výstup, ktorý opísal Daniel Speer vo svojom cestopise „Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus“. Prvý zimný výstup bol zaznamenaný 8. marca 1906 nemeckými horolezcami Günterom Dyhrenfurthom a Alfredom Martinom (​kamnahory.sk). Turistický výstup na Kežmarský štít je možný len v sprievode horského vodcu. Jednou z najbežnejších trás je výstup zo Skalnatého plesa cez Huncovské sedlo. Alternatívne sa dá na Kežmarský štít vystúpiť hrebeňom od Veľkej Svišťovky (tatryportal.sk).

Keďže štít ležal v niekdajšom chotári mesta Kežmarok, dostal pomenovanie podľa neho. Je viacero hypotéz o etymológii názvu Kežmarok. Jedna z nich hovorí, že meno mesta je odvodené z Kevesmark, podľa hunského vodcu Keve, ktorý tu niekde v okolí padol. Iné hypotézy vychádzajú z východo a západogótskeho slova kasen (očariť, nadchnúť). Mark znamená les, alebo horský pasienok. V latinčine sa objavuje názov forum Caseorum (Caseoforum, Caseopolis), ktoré znamenajú trhovisko so syrom, čomu zodpovedá aj neskoršie nemecké meno mesta Käsmark (Wikipedia).

Kežmarský štít is a prominent peak in the High Tatras, reaching an elevation of 2,556 meters above sea level. It is situated between Lomnický štít and Huncovský štít (kamnahory.sk), about 16 km from Kežmarok, above Tatranské Matliare (Wikipedia). It is separated from the neighboring Lomnický štít by the Vidlové veže ridge. To the north lies the Dolina Zeleného plesa (Green Lake Valley) with the mountain chalet Chata pri Zelenom plese (kamnahory.sk). The massive southern face of Kežmarský štít, approximately 550 meters high, is popular among climbers due to the variety of climbing routes (pruzincan.blogspot.com). The first known ascent was made by Dávid Fröhlich and companions in June 1615. Another notable ascent occurred in 1654, described by Daniel Speer in his travelogue „Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus“. The first winter ascent was recorded on March 8, 1906, by German climbers Günter Dyhrenfurth and Alfred Martin (kamnahory.sk). Touristic ascents to Kežmarský štít are allowed only with an authorized mountain guide. One of the most common routes leads from Skalnaté pleso through Huncovské sedlo. Alternatively, the summit can be reached by the ridge route from Veľká Svišťovka (tatryportal.sk).

The peak was named after the nearby historical territory of the town Kežmarok. Several hypotheses exist regarding the etymology of the name Kežmarok. One suggests the town’s name derives from „Kevesmark,“ named after the Hun leader Keve, who supposedly fell in battle somewhere in this vicinity. Other theories link the name to the East and West Gothic word „kasen“ (to enchant, fascinate). „Mark“ signifies forest or mountain pasture. In Latin, the name appears as „forum Caseorum“ (Caseoforum, Caseopolis), meaning „cheese marketplace,“ corresponding to the later German name of the town, „Käsmark“ (Wikipedia).

Kieżmarski Szczyt (słow. Kežmarský štít) jest znaczącym szczytem w Tatrach Wysokich, osiągającym wysokość 2556 metrów nad poziomem morza. Znajduje się pomiędzy Łomnicą (Lomnický štít) a Huncowskim Szczytem (Huncovský štít) (kamnahory.sk), około 16 km od miasta Kieżmark, nad Tatrzańskimi Matlarami (Wikipedia). Od sąsiedniej Łomnicy oddzielają go Widły (Vidlové veže). Na północ rozciąga się Dolina Zielonego Stawu Kieżmarskiego (Dolina Zeleného plesa), gdzie położone jest Schronisko nad Zielonym Stawem (Chata pri Zelenom plese) (kamnahory.sk). Potężna południowa ściana Kieżmarskiego Szczytu o wysokości około 550 metrów cieszy się dużą popularnością wśród wspinaczy ze względu na różnorodność dróg wspinaczkowych (pruzincan.blogspot.com). Pierwszego znanego wejścia dokonali Dávid Fröhlich z towarzyszami w czerwcu 1615 roku. Kolejne znaczące wejście miało miejsce w 1654 roku, a opisał je Daniel Speer w swoim dzienniku podróży „Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus“. Pierwsze zimowe wejście odnotowano 8 marca 1906 roku przez niemieckich wspinaczy Güntera Dyhrenfurtha i Alfreda Martina (kamnahory.sk). Turystyczne wejście na Kieżmarski Szczyt jest możliwe jedynie z przewodnikiem wysokogórskim. Jedną z najpopularniejszych tras jest podejście znad Łomnickiego Stawu (Skalnaté pleso) przez Huncowską Przełęcz (Huncovské sedlo). Alternatywnie można wejść na szczyt granią od Wielkiej Świstówki (Veľká Svišťovka) (tatryportal.sk).

Ponieważ szczyt leżał w dawnym obszarze miejskim Kieżmarku, otrzymał nazwę od tego miasta. Istnieje kilka hipotez dotyczących etymologii nazwy Kieżmark (Kežmarok). Według jednej z nich nazwa pochodzi od „Kevesmark”, od imienia przywódcy Hunów Keve, który rzekomo poległ gdzieś w okolicy. Inne hipotezy opierają się na wschodnio- i zachodniogockim słowie „kasen” (zachwycać, oczarować). „Mark” oznacza las lub pastwisko górskie. Po łacinie pojawia się również nazwa „forum Caseorum” (Caseoforum, Caseopolis), co oznacza „targ serów”, co odpowiada późniejszej niemieckiej nazwie miasta „Käsmark” (Wikipedia).

Odkazy

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Hory, Biotopy

Gerlachovský štít

skala
Hits: 196

Gerlachovský štít – Gerlach, je najvyšším vrchom Vysokých Tatier, Slovenska a celého karpatského oblúka. Dosahuje nadmorskú výšku 2 654,4 metra (​en.wikipedia.org). Nachádza v južnej časti hlavného hrebeňa, na juhovýchodnom výbežku. Na západ od Gerlachu sa rozprestiera Batizovská dolina a na východ Velická dolina (de.wikipedia.org). Masív Gerlachu má charakteristický pyramídový tvar, zvýraznený veľkým karom, známym ako Gerlachovský kotol (de.wikipedia.org). Z geologického hľadiska patrí Gerlachovský štít k najstarším tatranským masívom. Je budovaný prevažne žulou (granitom), ktorá tvorí pevné jadro Vysokých Tatier​. Celý masív vznikol počas alpínskeho vrásnenia počas treťohôr (sk.wikipedia.org). Strmé steny spadajú do susedných dolín, na západe do Batizovskej doliny a na východe do Velickej doliny, kde ležia morény a plesá vytvorené ustupujúcimi ľadovcami​ (sk.wikipedia.org).

Klíma na Gerlachovskom štíte je prísne vysokohorská. Teploty sú nízke počas celého roka (old.gymzv.sk). Väčšinu roka pokrýva vrcholový masív snehová pokrývka a aj v lete sa môže objaviť sneženie či ľadová námraza. Letné dni bývajú chladné, počas najteplejších popoludní v júli dosahuje teplota okolo 5 °C​ (en.wikipedia.org).  Vrcholové partie Gerlachovského štítu sú skalnaté a chudobné na vegetáciu – vo veľkých nadmorských výškach prežívajú už len lišajníky a niekoľko odolných druhov rastlín v štrbinách skál. Nižšie, na úbočiach a v priľahlých dolinách, však nájdeme pestré vysokohorské spoločenstvá. Hranica lesa siaha približne do 1500 m nad morom, nad ňou nasleduje pásmo kosodreviny a alpínskych tráv. Typické sú husté porasty kosodreviny (borovica horská) a medzi kvetenou vzácny plesnivec alpínsky či rôzne horce a lomikameň​. V skalách a sutiach pod Gerlachom rastie napríklad endemický horec tatranský – Gentiana altaica subsp. tatrae a starček tatranský. Zo živočíchov žijú v tejto oblasti kamzík vrchovský tatranský a kolónie svišťov tatranských. V lesnatých častiach podhoria možno natrafiť aj na medveďa hnedého či rysa ostrovida. Z vtákov tu hniezdi orol skalný a pravidelne sa vyskytuje aj sokol sťahovavý či vysokohorské druhy ako vrchárka smreková a labuť veľká​ (sk.wikipedia.org). Gerlachovský štít sa nachádza v srdci Tatranského národného parku – TANAP-u. Ide o územie s najvyšším stupňom ochrany prírody – vrcholové oblasti patria do bezzásahovej zóny, kde sa zachovávajú prírodné procesy bez priameho zásahu človeka. Celé územie TANAP-u (vrátane Gerlachovského štítu) je zároveň od roku 1993 súčasťou Biosférickej rezervácie UNESCO Tatry​ (sk.wikipedia.org).

Názov „Gerlachovský štít“ je odvodený od neďalekej obce Gerlachov. Historické názvy: Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Štít legionárov, Stalinov štít. V roku 1959 bol vrchu navrátený pôvodný názov Gerlachovský štít, ktorý sa používa dodnes (​en.wikipedia.org). V 18. a na začiatku 19. storočia nebol Gerlachovský štít považovaný za najvyšší vrchol Tatier. Tento titul bol pripisovaný vrcholom ako Kriváň, Lomnický štít alebo Ľadový štít. Až v roku 1838 lesník Ľudovít Greiner určil Gerlachovský štít ako najvyšší vrchol Tatier, čo bolo potvrdené rakúskou armádou v roku 1868 ​(it.wikipedia.org). Prvý doložený výstup na vrchol uskutočnil v roku 1834 Ján Still z obce Nová Lesná (​en.wikipedia.org).

Dnes nie je výstup na Gerlachovský štít značený turistickým chodníkom a je povolený len v sprievode certifikovaného horského vodcu. Najčastejšia výstupová trasa vedie od horského hotela Sliezsky dom cez Velickú próbu na vrchol a zostupuje sa cez Batizovskú próbu do Batizovskej doliny. Obe trasy majú obťažnosť I podľa UIAA. Alternatívne, náročnejšie trasy zahŕňajú Tatarkovu próbu a Martinský hrebeň (Martinka), s obťažnosťou II–III podľa UIAA (de.wikipedia.org).

Gerlachovský štít (Gerlach Peak) is the highest peak of the High Tatras, Slovakia, and the entire Carpathian mountain range, reaching an elevation of 2,654.4 meters above sea level. Geographically, it is situated within the High Tatras massif in northeastern Slovakia, on the territory of the Tatra National Park (TANAP). The peak lies between two significant valleys: Batizovská dolina to the west and Velická dolina to the east. Gerlachovský štít features a distinctive pyramid shape, accentuated by a large cirque known as Gerlachovský kotol. Geologically, Gerlach is among the oldest massifs in the Tatras, predominantly composed of granite, shaped during the Alpine orogeny period. Its steep walls descend dramatically into adjacent valleys, where moraines and glacial lakes formed by retreating glaciers can still be seen today.

The climate at Gerlachovský štít is strictly alpine, characterized by low temperatures year-round. Even summer days can be cold, with peak afternoon temperatures around 5 °C in July. Snowfall and ice formation can occur at any time of year. Vegetation near the summit is sparse and rocky, limited primarily to lichens. However, diverse alpine communities flourish at lower altitudes, including dense growths of dwarf pine (mountain pine), alpine grasses, and endemic species such as the Tatra gentian (Gentiana altaica subsp. tatrae) and Tatra groundsel. Wildlife typical for this region includes the endemic Tatra chamois and colonies of alpine marmots. In lower forested regions, brown bears, lynxes, golden eagles, peregrine falcons, and alpine bird species are found. Gerlachovský štít lies at the heart of the Tatra National Park (TANAP), an area under the strictest level of environmental protection, designated as a no-intervention zone. Since 1993, this region has also been part of the UNESCO Biosphere Reserve Tatry.

The mountain’s name derives from the nearby village of Gerlachov. Historically, it has held various names such as Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Legionnaires‘ Peak, and Stalin’s Peak. Until the mid-19th century, Gerlachovský štít was not recognized as the highest peak in the Tatras; this title was mistakenly attributed to peaks such as Kriváň, Lomnický štít, or Ľadový štít. In 1838, forester Ludwig Greiner definitively established Gerlachovský štít as the highest Tatra summit. The first confirmed ascent was made in 1834 by Ján Still from Nová Lesná.

Today, Gerlachovský štít does not have marked hiking trails and can only be ascended with a certified mountain guide. The most common ascent route starts from Sliezsky dom mountain hotel through Velická próba. More challenging climbing routes include Tatarkova próba and Martin Ridge (Martinka), rated II–III by UIAA standards.

Gerlach (słow. Gerlachovský štít) jest najwyższym szczytem Tatr Wysokich, Słowacji oraz całych Karpat. Jego wysokość wynosi 2654,4 m n.p.m. Położony jest w południowej części głównej grani Tatr, pomiędzy dwiema ważnymi dolinami: Doliną Batyżowiecką na zachodzie i Doliną Wielicką na wschodzie, w granicach Tatrzańskiego Parku Narodowego (TANAP). Gerlach ma charakterystyczny kształt piramidy, uwydatniony przez duży kocioł lodowcowy, znany jako Kocioł Gerlachowski. Geologicznie masyw Gerlachu należy do najstarszych masywów tatrzańskich, zbudowany jest głównie z granitu, tworzącego twarde jądro Tatr Wysokich. Jego kształt powstał podczas alpejskich ruchów górotwórczych w trzeciorzędzie. Strome ściany opadają ku sąsiednim dolinom, gdzie znajdują się moreny i jeziora polodowcowe.

Klimat na Gerlachu jest typowo alpejski, z niskimi temperaturami przez cały rok. Nawet latem dni są chłodne – w lipcu temperatury w najcieplejsze popołudnia osiągają około 5°C. Śnieg i oblodzenie mogą wystąpić o każdej porze roku. Wierzchołek Gerlachu jest skalisty, ubogi w roślinność, ograniczoną głównie do porostów i kilku odpornych gatunków roślin w szczelinach skalnych. Na niższych zboczach i w sąsiednich dolinach występują bogate zbiorowiska wysokogórskie. Granica lasu sięga około 1500 m n.p.m., powyżej rośnie kosodrzewina oraz trawy alpejskie. Charakterystyczna jest kosodrzewina (sosna górska), a także rzadki szarotka alpejska oraz różne gatunki goryczek i skalnic. W okolicznych skałach rośnie endemiczny goryczka tatrzańska oraz starzec tatrzański. Z fauny spotkać można kozicę tatrzańską i kolonie świstaków tatrzańskich. W niższych partiach leśnych żyją niedźwiedź brunatny, ryś euroazjatycki, orzeł przedni, sokół wędrowny oraz wysokogórskie gatunki ptaków.

Gerlach znajduje się w sercu Tatrzańskiego Parku Narodowego, w strefie ochrony ścisłej, gdzie obowiązuje zakaz ingerencji człowieka. Teren ten objęty jest ochroną jako Rezerwat Biosfery UNESCO. Historycznie szczyt nosił różne nazwy, takie jak Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Štít legionárov, Stalinov štít. Do połowy XIX wieku nie uznawano go za najwyższy szczyt Tatr, przypisując to miano szczytom takim jak Krywań, Łomnica czy Lodowy Szczyt. Dopiero w roku 1838 leśnik Ľudovít Greiner wykazał, że najwyższym szczytem jest Gerlach, co potwierdzono w 1868 roku.

Obecnie Gerlach nie posiada oznakowanych szlaków turystycznych, a wejście na szczyt możliwe jest wyłącznie w towarzystwie licencjonowanego przewodnika. Najczęściej używana trasa prowadzi od hotelu górskiego Śląski Dom przez Wielicką Próbę. Trudniejsze drogi wspinaczkowe, takie jak Próba Tatarki lub Grzbiet Martina (Martinka), mają trudność od II do III w skali UIAA.

Odkazy

,

Krajina, Slovenská krajina, Príroda, Liptov, Hory, Biotopy

Štrba

skala
Hits: 2601

Štrba je podtatranská obec, v ktorej žije 3890 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Leží na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške približne 829 metrov. Jej poloha v Podtatranskej kotline ju umiestňuje medzi Vysoké a Nízke Tatry (strba.sk). Bola založená v roku 1280 na panstve liptovského grófa Bogomíra a v prvej písomnej zmienke je jej názov „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Iné historické názvy: Csorba, Tschirban (en.wikipedia.org). Zakladateľom bol šoltýs Hotta. Postupne obec patrila rodinám z vetvy Bogomíra. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, pálením uhlia a vápna, neskôr aj povozníctvom. V roku 1896 postavili z formujúcej sa osady okolo železničnej stanice Tatranská Štrba ozubnicovú železnicu na Štrbské Pleso. Neďaleko od obce je aj zaniknutá osada Šoldov, v ktorej stálo kedysi opátstvo, zaniklo však v 14. storočí. Obcou prechádza aj hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom (vysoke-tatry.info).

Štrba má rozlohu približne 63,07 km² a žije v nej okolo 3 382 obyvateľov. Obec sa skladá z troch častí: samotná Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso. Tatranská Štrba je známa svojou železničnou stanicou, ktorá je východiskovým bodom ozubnicovej železnice vedúcej na Štrbské Pleso, významné turistické stredisko vo Vysokých Tatrách. Geografická poloha obce poskytuje obyvateľom a návštevníkom jedinečný výhľad na panorámu Vysokých Tatier na severe a hrebene Nízkych Tatier na juhu. Oblasť je bohatá na prírodné krásy, turistické trasy a možnosti na rekreáciu počas celého roka. Štrba je tiež známa svojimi kultúrnymi podujatiami. Jedným z nich je Deň obce Štrba, súčasťou podujatia sú hudobné vystúpenia, výstavy, predajné stánky a rôzne atrakcie pre deti (strba.sk).

Štrba is a sub-Tatra village with a population of 3,890 inhabitants (vysoke-tatry.info). It is located on the southern foothills of the High Tatras at an altitude of approximately 829 meters. Its position in the Podtatranská Basin places it between the High and Low Tatras (strba.sk). The village was founded in 1280 on the estate of Liptov Count Bogomír, and in the first written record, its name appears as „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Other historical names include Csorba and Tschirban (en.wikipedia.org). The founder of the village was the reeve Hotta. Over time, the village belonged to families from the branch of Bogomír. The inhabitants engaged in shepherding, logging, charcoal burning, and lime burning, and later also in carting. In 1896, a cog railway was built from the developing settlement around the Tatranská Štrba railway station to Štrbské Pleso. Near the village is the now-extinct settlement of Šoldov, where a monastery once stood, but it disappeared in the 14th century. Štrba is also crossed by the main European watershed between the Baltic and Black Seas (vysoke-tatry.info).

Štrba has an area of approximately 63.07 km² and a population of around 3,382 inhabitants. The village consists of three parts: Štrba itself, Tatranská Štrba, and Štrbské Pleso. Tatranská Štrba is known for its railway station, which serves as the starting point of the cog railway leading to Štrbské Pleso, a major tourist resort in the High Tatras. The geographical position of the village provides residents and visitors with a unique view of the panorama of the High Tatras to the north and the Low Tatra ridges to the south. The area is rich in natural beauty, hiking trails, and year-round recreational opportunities. Štrba is also known for its cultural events, one of which is the Day of Štrba, featuring musical performances, exhibitions, stalls, and various attractions for children (strba.sk).

Štrba to podtatrzańska wieś, w której mieszka 3 890 mieszkańców (vysoke-tatry.info). Leży u południowych podnóży Wysokich Tatr na wysokości około 829 metrów. Jej położenie w Kotlinie Podtatrzańskiej umieszcza ją między Wysokimi a Niskimi Tatrami (strba.sk). Wieś została założona w 1280 roku na ziemiach hrabiego Liptowskiego Bogomíra, a w pierwszej wzmiance pisemnej jej nazwa pojawia się jako „Chorba“ (vysoke-tatry.info). Inne historyczne nazwy to Csorba i Tschirban (en.wikipedia.org). Założycielem wsi był sołtys Hotta. Z biegiem czasu wieś należała do rodzin z rodu Bogomíra. Mieszkańcy zajmowali się pasterstwem, wyrębem drzew, wytwarzaniem węgla drzewnego i wapna, a później także przewozem towarów. W 1896 roku z rozwijającej się osady wokół stacji kolejowej Tatranská Štrba zbudowano kolej zębata prowadzącą na Štrbské Pleso. Niedaleko wsi znajduje się również zanikła osada Šoldov, w której niegdyś stało opactwo, ale zanikło ono w XIV wieku. Przez Štrbę przebiega także główne europejskie dział wodny między Morzem Bałtyckim a Morzem Czarnym (vysoke-tatry.info).

Štrba ma powierzchnię około 63,07 km² i liczy około 3 382 mieszkańców. Składa się z trzech części: samej Štrby, Tatranskej Štrby i Štrbského Plesa. Tatranská Štrba jest znana ze swojej stacji kolejowej, która stanowi punkt wyjściowy dla kolei zębatej prowadzącej na Štrbské Pleso, ważny ośrodek turystyczny w Tatrach Wysokich. Położenie geograficzne wsi zapewnia mieszkańcom i turystom niepowtarzalny widok na panoramę Tatr Wysokich na północy i grzbiety Tatr Niskich na południu. Region ten obfituje w piękno przyrody, szlaki turystyczne oraz możliwości rekreacji przez cały rok. Štrba jest również znana ze swoich wydarzeń kulturalnych, z których jednym jest Dzień Štrby, obejmujący występy muzyczne, wystawy, stoiska handlowe i różne atrakcje dla dzieci (strba.sk).

Odkazy

TOP

Všetky

 

 

, ,

Krajina, Slovenská krajina, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy

Kriváň

skala
Hits: 4319

O Kriváni sa spieva dokonca v ľudových piesňach. Z tohto pohľadu je to historicky najznámejší vrch vo Vysokých Tatrách. Dovolím si tvrdiť, že už iba Kráľova hoľa je kopec popri Kriváni, ktorý je symbolom Slovenska. Čnie sa do nadmorskej výšky 2494.7 metrov (Wikipedia). Nachádza sa v západnej časti Vysokých Tatier (Wikipedia). Vedú naň dve trasy, z Troch Studničiek a z Jamského plesa. Podľa povesti Kriváň skrivila nebeská dopravná nehoda. Do vrchu zavadil krídlom anjel, ktorého vyslal Boh v siedmy deň stvorenia sveta, aby rozhodil za vrece prírodných krás. Pri tom sa mu roztrhlo vrece, a preto sa Tatrám dostalo viac prírodných krás, ako iným kútom sveta (spravnavec.sk). Na južných a juhozápadných svahoch sa medzi 15 – 18. storočím prevádzkovala banská činnosť (zoznam.sk). Od roku 1861 sa vytvorila tradícia národných výstupov na Kriváň (spravnavec.sk). Prvá písomná zmienka o Kriváni pochádza z roku 1639, kde bol uvedený ako „Kriwan“. Prvé zaznamenané výstupy na Kriváň sa datujú do 18. storočia. V roku 1773 uskutočnil evanjelický farár Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi prvý známy výstup na vrchol (Wikipedia). V 19. storočí sa Kriváň stal symbolom slovenského národného obrodenia. V roku 1841 na jeho vrchol vystúpil Ľudovít Štúr spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Gašparom Fejérpatakym-Belopotockým. Od roku 1955 sa každoročne organizuje Národný výstup na Kriváň, ktorý pripomína tieto historické udalosti a zdôrazňuje význam hory v slovenskej kultúre. Kriváň sa nachádza v Tatranskom národnom parku (TANAP) a je domovom rôznorodej flóry a fauny. Počas výstupu môžu turisti vidieť vzácne druhy rastlín, ako sú plesnivec alpínsky či horec, a stretnúť sa s tatranskými kamzíkmi alebo svišťami. Kriváň sa často objavuje v slovenskej literatúre, hudbe a výtvarnom umení. Jeho silueta je súčasťou štátneho znaku Slovenska a bola vybraná ako motív na slovenských eurominciach. Mnohé básne a piesne oslavujú jeho krásu a význam pre slovenský národ (slovakia.travel).

Kriváň is even sung about in folk songs. From this perspective, it is historically the most famous peak in the High Tatras. I dare to say that only Kráľova hoľa rivals Kriváň as a symbol of Slovakia. It rises to an altitude of 2,494.7 meters (Wikipedia). It is located in the western part of the High Tatras (Wikipedia). Two routes lead to its summit, from Tri Studničky and from Jamské Pleso. According to legend, Kriváň’s crooked shape was caused by a celestial accident. An angel, sent by God on the seventh day of creation to scatter natural beauty, struck the mountain with his wing. During this, the bag of beauty tore, granting the Tatras more natural beauty than any other corner of the world (spravnavec.sk). On its southern and southwestern slopes, mining activity was conducted between the 15th and 18th centuries (zoznam.sk). Since 1861, a tradition of national ascents to Kriváň has been established (spravnavec.sk).

The first written mention of Kriváň dates back to 1639, where it was referred to as „Kriwan.“ The earliest recorded ascents to Kriváň date to the 18th century. In 1773, the evangelical pastor Andreas Jonas Czirbes from Spišská Nová Ves made the first known ascent to the summit (Wikipedia). In the 19th century, Kriváň became a symbol of the Slovak national revival. In 1841, Ľudovít Štúr, together with Michal Miloslav Hodža and Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, climbed its peak. Since 1955, the National Ascent to Kriváň has been held annually, commemorating these historical events and emphasizing the mountain’s importance in Slovak culture.

Kriváň is located in the Tatra National Park (TANAP) and is home to diverse flora and fauna. During the climb, tourists can see rare plant species such as the alpine edelweiss and gentian, and encounter Tatra chamois or marmots. Kriváň often appears in Slovak literature, music, and visual arts. Its silhouette is part of Slovakia’s national emblem and was chosen as the motif on Slovak euro coins. Many poems and songs celebrate its beauty and significance to the Slovak nation (slovakia.travel).

O Krivániu śpiewa się nawet w pieśniach ludowych. Z tego punktu widzenia jest to historycznie najbardziej znany szczyt w Wysokich Tatrach. Ośmielam się twierdzić, że tylko Kráľova hoľa rywalizuje z Krivániem jako symbol Słowacji. Wznosi się na wysokość 2494,7 metrów (Wikipedia). Znajduje się w zachodniej części Wysokich Tatr (Wikipedia). Na szczyt prowadzą dwie trasy: z Tri Studničky i z Jamské Pleso. Według legendy, Kriváň został zniekształcony przez niebiański wypadek. Anioł, wysłany przez Boga w siódmym dniu stworzenia, aby rozrzucić naturalne piękno, uderzył skrzydłem w górę. Przy tym worek z pięknem rozerwał się, co sprawiło, że Tatry otrzymały więcej piękna niż inne zakątki świata (spravnavec.sk). Na południowych i południowo-zachodnich stokach prowadzono działalność górniczą między XV a XVIII wiekiem (zoznam.sk). Od 1861 roku ustanowiono tradycję narodowych wejść na Kriváň (spravnavec.sk).

Pierwsza pisemna wzmianka o Krivániu pochodzi z 1639 roku, gdzie został określony jako „Kriwan“. Najwcześniejsze odnotowane wejścia na Kriváň datuje się na XVIII wiek. W 1773 roku pastor ewangelicki Andreas Jonas Czirbes ze Spišskej Novej Vsi dokonał pierwszego znanego wejścia na szczyt (Wikipedia). W XIX wieku Kriváň stał się symbolem słowackiego odrodzenia narodowego. W 1841 roku na jego szczyt wspięli się Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža i Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Od 1955 roku co roku organizowane jest Narodowe Wejście na Kriváň, które upamiętnia te wydarzenia historyczne i podkreśla znaczenie góry w słowackiej kulturze.

Kriváň znajduje się w Tatrzańskim Parku Narodowym (TANAP) i jest domem dla różnorodnej flory i fauny. Podczas wspinaczki turyści mogą zobaczyć rzadkie gatunki roślin, takie jak szarotka alpejska czy goryczka, oraz spotkać kozice tatrzańskie lub świstaki. Kriváň często pojawia się w słowackiej literaturze, muzyce i sztukach wizualnych. Jego sylwetka jest częścią godła narodowego Słowacji i została wybrana jako motyw na słowackich monetach euro. Wiele wierszy i pieśni wychwala jego piękno i znaczenie dla narodu słowackiego (slovakia.travel).

Odkazy

TOP

Všetky

, , ,

Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Hory, Česko, Severná Morava, Organizmy, Biotopy

Vresovisko Bílová

skala
Hits: 197

Vresovisko Bílová je prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Hostýnskych vrchoch na Morave, v blízkosti osady Bílová, približne 1,9 km východne od obce Rajnochovice (kudyznudy.cz). Táto lokalita bola vyhlásená za chránené územie 1. októbra 1982 a rozkladá sa na ploche 3 ha (mapy.cz). Je situovaná na miernom, prevažne juhovýchodnom svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vresovisko Bílová predstavuje jediné súvislé vresovisko s bohatým výskytom jalovca obyčajného (Juniperus communis) a vresu obyčajného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnskych vrchoch. Tento biotop je v Karpatskej fytogeografickej oblasti Českej republiky veľmi vzácny. Okrem dominantných druhov tu rastú aj smilka tuhá (Nardus stricta), plavúň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), materina dúška vajcovitá (Thymus pulegioides), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), púpava bezbyľová (Carlina acaulis), fialka lesná (Viola reichenbachiana), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), (Stellaria graminea), nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) a mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias). Pôvodne bola lokalita využívaná ako podhorská pastvina. Po ukončení pasenia oviec však došlo k ohrozeniu vresoviska zarastaním náletovými drevinami, predovšetkým smrekom a brezou. V posledných rokoch je lúka cielene kosená ako náhrada pasenia a sú odstraňované náletové dreviny. Časť lokality je však, vďaka nedostatočnej starostlivosti v minulosti, ako unikátny biotop už stratená (Jana Humpolíčková).

Táto lokalita je významná nielen z botanického hľadiska, ale aj ako ukážka tradičného hospodárenia v podhorských oblastiach. Udržiavanie vresoviska je kľúčové pre zachovanie biodiverzity a ochranu vzácnych druhov rastlín. Vresovisko Bílová je prístupné po červeno značenom turistickom chodníku medzi Rajnochovicami a osadou Lázy. Návštevníci by mali rešpektovať pravidlá ochrany prírody a pohybovať sa len po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškodeniu citlivého ekosystému vresoviska (turistika.cz).

The Bílová Heathland is a natural monument located in the Hostýn Hills in Moravia, near the Bílová settlement, approximately 1.9 km east of the village of Rajnochovice (kudyznudy.cz). This area was declared a protected site on October 1, 1982, and covers an area of 3 hectares (mapy.cz). It is situated on a gentle, predominantly southeastern slope of the Klínec hill (kudyznudy.cz). The Bílová Heathland represents the only continuous heathland with a rich presence of common juniper (Juniperus communis) and common heather (Calluna vulgaris) in the entire Hostýn Hills. This habitat is very rare in the Carpathian phytogeographic region of the Czech Republic.

In addition to the dominant species, other plants found here include mat grass (Nardus stricta), stag’s-horn clubmoss (Lycopodium clavatum), bilberry (Vaccinium myrtillus), broad-leaved thyme (Thymus pulegioides), upright cinquefoil (Potentilla erecta), dwarf carline thistle (Carlina acaulis), early dog-violet (Viola reichenbachiana), spotted dead-nettle (Lamium maculatum), lesser stitchwort (Stellaria graminea), wood forget-me-not (Myosotis sylvatica), and cypress spurge (Euphorbia cyparissias).

Originally, the site was used as a submontane pasture. However, after grazing ceased, the heathland became threatened by the encroachment of pioneer trees, especially spruce and birch. In recent years, the meadow has been intentionally mown as a substitute for grazing, and invasive tree growth is being removed. Nevertheless, due to insufficient care in the past, part of this unique habitat has already been lost (Jana Humpolíčková).

This location is significant not only from a botanical perspective but also as an example of traditional farming practices in submontane areas. Maintaining the heathland is crucial for preserving biodiversity and protecting rare plant species. The Bílová Heathland is accessible via the red-marked hiking trail between Rajnochovice and the Lázy settlement. Visitors should respect nature conservation rules and stick to designated paths to avoid damaging the sensitive heathland ecosystem (turistika.cz).

Vřesoviště Bílová je přírodní památka nacházející se v Hostýnských vrších na Moravě, poblíž osady Bílová, přibližně 1,9 km východně od obce Rajnochovice (kudyznudy.cz). Tato lokalita byla vyhlášena chráněným územím 1. října 1982 a rozkládá se na ploše 3 hektarů (mapy.cz). Nachází se na mírném, převážně jihovýchodním svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vřesoviště Bílová představuje jediné souvislé vřesoviště s bohatým výskytem jalovce obecného (Juniperus communis) a vřesu obecného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnských vrších. Tento biotop je v karpatské fytogeografické oblasti České republiky velmi vzácný.

Kromě dominantních druhů zde rostou také smilka tuhá (Nardus stricta), plavuň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnice borůvka (Vaccinium myrtillus), mateřídouška vejčitá (Thymus pulegioides), mochna přímá (Potentilla erecta), pupava bezlodyžná (Carlina acaulis), violka lesní (Viola reichenbachiana), hluchavka skvrnitá (Lamium maculatum), ptačinec trávovitý (Stellaria graminea), pomněnka lesní (Myosotis sylvatica) a pryšec chvojka (Euphorbia cyparissias).

Původně byla lokalita využívána jako podhorská pastvina. Po ukončení pastvy ovcí však došlo k ohrožení vřesoviště zarůstáním náletovými dřevinami, zejména smrkem a břízou. V posledních letech je louka cíleně kosená jako náhrada pastvy a jsou odstraňovány náletové dřeviny. Část lokality však, díky nedostatečné péči v minulosti, jako unikátní biotop již nenávratně zanikla (Jana Humpolíčková).

Tato lokalita je významná nejen z botanického hlediska, ale i jako ukázka tradičního hospodaření v podhorských oblastech. Udržování vřesoviště je klíčové pro zachování biodiverzity a ochranu vzácných druhů rostlin. Vřesoviště Bílová je přístupné po červeně značené turistické stezce mezi Rajnochovicemi a osadou Lázy. Návštěvníci by měli respektovat pravidla ochrany přírody a pohybovat se pouze po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškození citlivého ekosystému vřesoviště (turistika.cz).

Odkazy