Mlyny, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

skala
Hits: 152

Vod­ný mlyn v Dunaj­skom Klá­to­ve sia­ha do minu­los­ti, kedy vod­né mly­ny slú­ži­li ako zdro­je ener­gie. Do doby, kedy boli neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou vidiec­ke­ho živo­ta. Je prí­kla­dom tra­dič­nej slo­ven­skej archi­tek­tú­ry. Dnes je mlyn his­to­ric­kým arte­fak­tom a turis­tic­kou atrakciou.

Mlyn sa nachá­dza na bre­hu Klá­tov­ské­ho rame­na Malé­ho Duna­ja. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Po viac ako 40 rokoch od ukon­če­nie pre­vádz­ky v dru­hej polo­vi­ci osem­de­sia­tych rokov 20. sto­ro­čia bol mlyn odkú­pe­ný štá­tom a slú­ži Žit­no­os­trov­né­mu múzeu v Dunaj­skej Stre­de. V mly­ni­ce boli umiest­ne­né dre­ve­né aty­pic­ké vit­rí­ny pre expo­zí­ciu drob­ných expo­ná­tov a dobo­vých lis­tín (dunaj​skyk​la​tov​.sk). Mlyn je typic­kým prí­kla­dom spod­ko­vé­ho mly­na (muze​um​.sk). Do roku 1920 bol plne funkč­ný. Počas voj­ny bol sil­ne poško­de­ný. Zre­kon­štru­ova­ný mlyn zauj­me obrov­ským mlyn­ským kole­som. V inte­ri­é­roch mly­nu sa nachá­dza expo­zí­cia vod­né­ho mly­nár­stva (kam​na​vy​le​ty​.sk). Rekon­štruk­cia zahŕňa­la nové piló­ty podo­pie­ra­jú­ce vod­né kole­sá, obno­vu stro­jov­ne, posta­vi­lo sa mólo na dru­hej stra­ne rie­ky (para​me​ter​.sk). Obno­vi­lo sa mlyn­ské kole­so a k nemu pat­ria­ce ozu­be­né kole­so. Spev­ne­né boli bre­hy, vybu­do­va­la sa nová ohra­da, kom­plex­ne sa upra­vil oko­li­tý terén (muze​um​.sk). Počas prác zis­ti­li, že zákla­dy mly­ni­ce sú o meter vyš­šie ako je pod­la­ha, čim bolo zabez­pe­če­né, že počas povod­ní netiek­la voda dovnút­ra (Žane­ta Miku­lí­ko­vá).

Mlyn je dnes vzác­nou tech­nic­kou pamiat­kou. Pred­sta­vu­je stav mly­nár­skej výro­by a tech­nic­ké­ho mys­le­nia v tej­to oblas­ti na začiat­ku 20. sto­ro­čia. Pred Micha­lom Csé­fal­va­y­om bol maji­te­ľom rodi­ny Duka­sov­cov (dunaj​skyk​la​tov​.sk).

The water mill in Dunaj­ský Klá­tov dates back to a time when water mills ser­ved as sour­ces of ener­gy, integ­ral to rural life. It is an exam­ple of tra­di­ti­onal Slo­vak archi­tec­tu­re and today stands as a his­to­ric arti­fact and tou­rist attraction.

Situ­ated on the bank of the Klá­tov­ské rame­no of the Litt­le Danu­be, the mill is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. After more than 40 years of disu­se, which began in the second half of the 1980s, the mill was pur­cha­sed by the sta­te and now ser­ves the Žit­no­os­trov­ské Muse­um in Dunaj­ská Stre­da. Insi­de the mill, wooden uncon­ven­ti­onal sho­wca­ses have been ins­tal­led to disp­lay small exhi­bits and peri­od docu­ments (dunaj​skyk​la​tov​.sk). The mill is a typi­cal exam­ple of an unders­hot mill (muze​um​.sk). Until 1920, it was ful­ly func­ti­onal but suf­fe­red sig­ni­fi­cant dama­ge during the war. The recons­truc­ted mill fea­tu­res a lar­ge mill whe­el and hosts an exhi­bi­ti­on on water mil­ling in its inte­ri­ors (kam​na​vy​le​ty​.sk). The recons­truc­ti­on inc­lu­ded new pilings sup­por­ting the water whe­els, res­to­ra­ti­on of the engi­ne room, and the cons­truc­ti­on of a pier on the oppo­si­te side of the river (para​me​ter​.sk). The mill whe­el and asso­cia­ted gears were res­to­red, the river banks rein­for­ced, a new enc­lo­su­re built, and the sur­roun­ding ter­rain com­pre­hen­si­ve­ly lands­ca­ped (muze​um​.sk). During the works, it was dis­co­ve­red that the mil­l’s foun­da­ti­ons were a meter hig­her than the flo­or, ensu­ring that water would not enter during flo­ods (Žane­ta Mikulíková).

Today, the mill stands as a rare tech­ni­cal monu­ment, repre­sen­ting the sta­te of mil­ling pro­duc­ti­on and tech­ni­cal thin­king in the regi­on at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry. Pri­or to Michal Csé­fal­vay, the mill was owned by the Duka­sov fami­ly (dunaj​skyk​la​tov​.sk).

A Dunas­zer­da­he­lyi Klá­tói vízi­ma­lom múlt­já­nak gyöke­rei a vízi­mal­mok ener­gia­for­rás­ként való szol­gál­ta­tá­sá­hoz nyúl­nak viss­za, mely­ek elen­ged­he­tet­le­nek vol­tak a vidé­ki élet­ben. Ez a hagy­o­má­ny­os szlo­vák épí­tés­zet pél­dá­ja, és ma már tör­té­nel­mi műem­lék és turisz­ti­kai látványosság.

A Kis-​Duna klá­tói med­ré­nek part­ján talál­ha­tó vízi­ma­lom nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék. Több mint 40 évnyi hasz­ná­la­ton kívüli­ség után, ami a 80-​as évek máso­dik felé­ben kez­dődött, az állam meg­vet­te, és most a Duna­új­vá­ro­si Žit­no­os­trov­ské Múze­um szá­má­ra szol­gál. A malom bel­se­jé­ben fa ala­kú vit­ri­nek talál­ha­tók, ame­ly­ek­ben kis kiál­lí­tá­si tár­gy­ak és kora­be­li doku­men­tu­mok talál­ha­tók (dunaj​skyk​la​tov​.sk). A malom egy tipi­kus vízi­ma­lom pél­dá­ja (muze​um​.sk). 1920-​ig tel­je­sen működött, de a hábo­rú során jelen­tős káro­kat szen­ve­dett. A rekons­tru­ált malom egy nagy vízi­ma­lom kerék­kel ren­del­ke­zik, és az épület bel­ső tere­i­ben a vízi­ma­lom tech­no­ló­giá­já­nak kiál­lí­tá­sa talál­ha­tó (kam​na​vy​le​ty​.sk). A rekons­truk­ció magá­ban fog­lal­ta az új tus­kók kié­pí­té­sét a vízi­ma­lom keré­kek alá, a motor­ház hely­re­ál­lí­tá­sát és egy móló épí­té­sét a folyó túlol­da­lán (para​me​ter​.sk). A malom­ke­rék és a hoz­zá tar­to­zó fogas­ke­rék hely­re­ál­lí­tás­ra került, mege­rősí­tet­ték a foly­ópar­to­kat, új kerí­tést épí­tet­tek, és a kör­ny­ező terüle­tet átfo­gó­an par­ko­sí­tot­ták (muze​um​.sk). A mun­kák során fel­fe­dez­ték, hogy a malom alap­jai egy méter­rel maga­sab­ban van­nak, mint a pad­ló, biz­to­sít­va ezzel, hogy árvi­zek ese­tén ne jut­has­son be a víz az épület­be (Žane­ta Mikulíková).

Ma ez a malom rit­ka műs­za­ki emlék­nek szá­mít, ame­ly az 1900-​as évek ele­jén tük­rözi a malo­mi­pa­ri ter­me­lés és a tech­ni­kai gon­dol­ko­dás álla­po­tát a régi­ó­ban. Michal Csé­fal­vay előtt a malom a Duka­sov csa­lá­dé volt (dunaj​skyk​la​tov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podpoľanie, Podpolianske, Slovenská krajina, Slovenské

Vígľaš

skala
Hits: 230

Víg­ľaš leží v údo­lí rie­ky Sla­ti­na vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v nad­mor­skej výš­ke 385 met­rov nad morom, 14 km od Zvo­le­na. Na plo­che 32 km2 tu žije 1523 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). Domi­nan­tou je gotic­ký zámok z kon­ca 14. sto­ro­čia. Pôvod­ne to bol poľov­níc­ky zámok, kto­rý pre­šiel via­ce­rý­mi úpra­va­mi (Wiki­pe­dia). V 16. – 17. sto­ro­čí bol Víg­ľaš pro­ti­tu­rec­kou pev­nos­ťou, úspeš­ne čelil Tur­kom. Od roku 1890 sa odtiaľ­to vyvá­ža­la mine­rál­ka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 oby­va­te­ľov, kto­rý sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1890 bola zalo­že­ná Bur­ka­to­va výrob­ňa syrov (najk​raj​sik​raj​.sk). V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia bol Víg­ľaš stre­dis­kom boha­to ozdo­bo­va­ných píš­ťal a fujár (najk​raj​sik​raj​.sk).

V roku 1945 zámok vyho­rel, z pôvod­nej stav­by sa zacho­va­li iba obvo­do­vé múry. Kom­plet­ne zre­kon­štru­ova­ný bol v roku 2013 (Wiki­pe­dia). Zámok je zapí­sa­ný v zozna­me Národ­ných kul­túr­nych pamia­tok. Je prí­stup­ný verej­nos­ti, voľ­ný vstup je do na vstup­né nádvo­rie s hrad­ba­mi. Kona­jú sa tu aj pre­hliad­ky, zámok slú­ži aj ako hotel (Moni­ka Maj­te­ny­i­ová).

Víg­ľaš lies in the val­ley of the Sla­ti­na River in the Zvo­len Basin, at an ele­va­ti­on of 385 meters abo­ve sea level, 14 km from Zvo­len. Cove­ring an area of 32 km², the vil­la­ge is home to 1523 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names inc­lu­de Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, and Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). The domi­nant fea­tu­re is the Got­hic cast­le from the late 14th cen­tu­ry. Ori­gi­nal­ly a hun­ting lod­ge, it under­went seve­ral modi­fi­ca­ti­ons (Wiki­pe­dia). In the 16th-​17th cen­tu­ries, Víg­ľaš ser­ved as an anti-​Turkish for­tress, suc­cess­ful­ly resis­ting Tur­kish attacks. Sin­ce 1890, the mine­ral water Vera has been expor­ted from here. In 1828, 636 inha­bi­tants lived in 84 hou­ses, enga­ged in agri­cul­tu­re and catt­le bre­e­ding. In 1890, the Bur­kat che­e­se fac­to­ry was estab­lis­hed (najk​raj​sik​raj​.sk). In the mid-​20th cen­tu­ry, Víg­ľaš was a cen­ter for ela­bo­ra­te­ly deco­ra­ted pipes and fuja­ras (najk​raj​sik​raj​.sk).

In 1945, the cast­le was des­tro­y­ed by fire, with only the peri­me­ter walls remai­ning from the ori­gi­nal struc­tu­re. It was com­ple­te­ly recons­truc­ted in 2013 (Wiki­pe­dia). The cast­le is lis­ted as a Nati­onal Cul­tu­ral Monu­ment. It is open to the pub­lic, with free entry to the cour­ty­ard with walls. Guided tours are avai­lab­le, and the cast­le also ser­ves as a hotel (Moni­ka Majtenyiová).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Krajina, Severná Morava, Zahraničie

Pustevny

skala
Hits: 243

Pus­tev­ny sú naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším stre­dis­kom Bes­kýd, ležia­cim medzi Rad­hoš­ťom a Taneč­ni­cou v nad­mor­skej výš­ke 1018 met­rov nad morom (ces​ke​ho​ry​.cz). V Rad­hošťs­kej hor­na­ti­ne medzi vrch­mi Rad­hošť a Taneč­ni­ca. Are­ál spra­vu­je Valaš­ské múze­um v prí­ro­de z Rož­ňo­va pod Rad­hoš­ťom (kudyz​nu​dy​.cz). Meno pochá­dza od pus­tov­ní­kov, kto­rí tu žili do roku 1874. Archi­tek­tú­ru tvo­ria hlav­ne dre­ve­né stav­by posta­ve­né v ľudo­vom slo­hu Duša­na Jur­ko­vi­ča, kto­ré dopĺňa­jú dre­ve­né koli­by Valaš­ska. V zime sú Pus­tev­ny vyhľa­dá­va­ným lyžiar­skym stre­dis­kom (ces​ke​ho​ry​.cz) a záro­veň sú najob­ľú­be­nej­ším turis­tic­kým stre­dis­kom v Bes­ky­doch. Útul­ne na Pus­tev­nách sa časom dostá­va­li do hava­rij­né­ho sta­vu. Pre­to v roku 1995 priš­lo ku ich zásad­nej rekon­štruk­cii, dokon­če­ná bola až v roku 2003. Celý are­ál bol vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (pus​tev​ny​.cz).

V roku 1735 vyro­bi­li rad­hošt­ský kríž. Zrej­me v roku 1768 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka. v roku 1805 vztý­či­li kamen­ný kríž. Prvé útul­ne boli posta­ve­né v roku 1891, s náz­vom – Pus­tev­ňa. Dru­há v roku 1894 dosta­la meno Šum­ná. Roz­hľad­ňa Cyril­ka exis­tu­je od roku 1894. V rokoch 1894 – 1899 bola vybu­do­va­ná Jídel­na Libu­šín a hotel Maměn­ka. V roku 1898 bola vysvä­te­ná kapl­n­ka svä­té­ho Cyri­la a Meto­da. V rokui 1899 bola vybu­do­va­ná Zvo­nič­ka. Útuľ­ňa dr. Edvar­da Par­my ​“Taneč­ni­ca” bola otvo­re­ná v roku 1926. V roku 1933 bol otvo­re­ný hotel Rade­gast (nmvp​.cz).

Stav­by na Pus­tev­nách vzni­ka­li pod­ľa prin­cí­pu skla­da­nia a kom­bi­no­va­nia rôz­nych prv­kov a motí­vov ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, pochá­dza­jú­cich z jed­not­li­vých loka­lít morav­ské­ho Valaš­ska a Slo­ven­ska. Maměn­ka je posta­ve­ná pod­ľa valaš­skej for­my dre­ve­ných ľudo­vých sta­vieb. Jur­ko­vič pri­tom hľa­dal ana­ló­giu pre veľ­ko­ro­di­nu vo valaš­skom foj­stve (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie má vyjad­ro­vať stav­bu ako útu­lok pre ľudí dob­rej vôle. Libu­šín je posta­ve­ný v čič­man­skej for­me, kto­ré sú obo­ha­te­né o sece­siu (Wiki­pe­dia). Jej meno je poc­ta kňaž­nej Libu­ši. Inte­ri­ér je vyzdo­be­ný fres­ka­mi a gra­fi­ta­mi s motív­mi morav­ských a slo­ven­ských poves­tí. Návrhom kre­sieb bol Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). Zvo­nič­ku zdo­bia fareb­né orna­men­ty od brnian­skych reštau­rá­to­rov, pre­to­že pôvod­ná fareb­ná výzdo­ba od Jur­ko­vi­ča sa neza­cho­va­la (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny is the most sig­ni­fi­cant and most visi­ted resort in the Bes­kids, loca­ted bet­we­en Rad­hošť and Taneč­ni­ca at an alti­tu­de of 1,018 meters abo­ve sea level (ces​ke​ho​ry​.cz). It lies in the Rad­hošť High­lands bet­we­en the Rad­hošť and Taneč­ni­ca moun­tains. The area is mana­ged by the Wal­la­chian Open Air Muse­um from Rož­nov pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). The name comes from the her­mits who lived the­re until 1874. The archi­tec­tu­re main­ly con­sists of wooden buil­dings cons­truc­ted in the folk sty­le by Dušan Jur­ko­vič, com­ple­men­ted by wooden cha­lets from Wal­la­chia. In win­ter, Pus­tev­ny is a popu­lar ski resort (ces​ke​ho​ry​.cz) and the most popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on in the Bes­kids. The shel­ters in Pus­tev­ny gra­du­al­ly fell into dis­re­pair, lea­ding to a major recons­truc­ti­on that began in 1995 and was com­ple­ted in 2003. The enti­re area was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pus​tev​ny​.cz).

In 1735, the Rad­hošť Cross was made. A wooden cha­pel was pro­bab­ly built in 1768, and a sto­ne cross was erec­ted in 1805. The first shel­ter was built in 1891 and named ​“Pus­tev­ňa.” The second, named ​“Šum­ná,” was cons­truc­ted in 1894. The Cyril­ka lookout tower has exis­ted sin­ce 1894. Bet­we­en 1894 and 1899, the Libu­šín dining hall and the Maměn­ka hotel were built. The cha­pel of St. Cyril and Met­ho­dius was con­sec­ra­ted in 1898. The bell tower was built in 1899. Dr. Edvard Par­ma­’s ​“Taneč­ni­ca” shel­ter was ope­ned in 1926, and the Rade­gast hotel ope­ned in 1933 (nmvp​.cz).

The buil­dings in Pus­tev­ny were cre­a­ted accor­ding to the prin­cip­le of assem­bling and com­bi­ning vari­ous ele­ments and motifs of folk archi­tec­tu­re from dif­fe­rent are­as of Mora­vian Wal­la­chia and Slo­va­kia. Maměn­ka is built in the Wal­la­chian form of wooden folk buil­dings. Jur­ko­vič sought an ana­lo­gy for an exten­ded fami­ly in the Wal­la­chian esta­te (Wiki­pe­dia). The name sig­ni­fies a refu­ge for peop­le of good will. Libu­šín is cons­truc­ted in the Čič­ma­ny sty­le, enri­ched with Art Nou­ve­au ele­ments (Wiki­pe­dia). Its name honors Prin­cess Libu­še. The inte­ri­or is deco­ra­ted with fres­co­es and graf­fi­ti fea­tu­ring motifs from Mora­vian and Slo­vak legends. The designs were cre­a­ted by Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). The bell tower is ador­ned with color­ful orna­ments by res­to­rers from Brno, as the ori­gi­nal color­ful deco­ra­ti­on by Jur­ko­vič has not been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny to naj­wa­żniejs­ze i najc­zęściej odwie­dza­ne cen­trum w Bes­ki­dach, poło­żo­ne między Rad­hoš­těm a Taneč­ni­cą na wyso­ko­ści 1018 met­rów nad pozi­omem mor­za (ces​ke​ho​ry​.cz). Znaj­du­je się w masy­wie Rad­hošť między góra­mi Rad­hošť i Taneč­ni­ca. Obszar jest zarządza­ny przez Wołos­kie Muze­um w Przy­ro­dzie z Rož­no­va pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). Nazwa pocho­dzi od pus­tel­ni­ków, któr­zy miesz­ka­li tam do 1874 roku. Archi­tek­tu­ra skła­da się głó­wnie z dre­wnia­nych budyn­ków w sty­lu ludo­wym Duša­na Jur­ko­vi­ča, uzu­pe­łni­onych dre­wnia­ny­mi cha­ta­mi Wołoszc­zyz­ny. Zimą Pus­tev­ny to popu­lar­ny ośro­dek nar­ciar­ski (ces​ke​ho​ry​.cz) i naj­po­pu­lar­niejs­ze miejs­ce turys­tycz­ne w Bes­ki­dach. Sch­ro­nis­ka na Pus­tev­nach stop­ni­owo popa­da­ły w ruinę, co dopro­wa­dzi­ło do ich grun­to­wnej reno­wac­ji, któ­ra roz­poc­zęła się w 1995 roku i zako­ńc­zy­ła w 2003 roku. Cały obszar został uzna­ny za naro­do­wy zaby­tek kul­tu­ry (pus​tev​ny​.cz).

W 1735 roku wyko­na­no krzyż rad­hošťs­ki. Pra­wdo­po­dob­nie w 1768 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę, a w 1805 roku wznie­si­ono kamien­ny krzyż. Pier­ws­ze sch­ro­nis­ko zbu­do­wa­no w 1891 roku, nazwa­ne ​„Pus­tev­ňa”. Dru­gie, nazwa­ne ​„Šum­ná”, pows­ta­ło w 1894 roku. Wie­ża wido­ko­wa Cyril­ka ist­nie­je od 1894 roku. W latach 1894 – 1899 zbu­do­wa­no jadal­nię Libu­šín i hotel Maměn­ka. W 1898 roku kon­sek­ro­wa­no kap­li­cę świ­ętych Cyry­la i Meto­de­go. Dzwon­ni­ca zosta­ła zbu­do­wa­na w 1899 roku. Sch­ro­nis­ko dr Edvar­da Par­my ​„Taneč­ni­ca” zosta­ło otwar­te w 1926 roku, a hotel Rade­gast otwar­to w 1933 roku (nmvp​.cz).

Budyn­ki na Pus­tev­nach pows­ta­wa­ły według zasa­dy łąc­ze­nia i kom­bi­no­wa­nia różnych ele­men­tów i moty­wów archi­tek­tu­ry ludo­wej z różnych obsza­rów Wołoszc­zyz­ny Mora­ws­kiej i Sło­wac­ji. Maměn­ka jest zbu­do­wa­na w wołos­kim sty­lu dre­wnia­nych budyn­ków ludo­wych. Jur­ko­vič szu­kał ana­lo­gii dla wiel­kiej rodzi­ny w gos­po­darst­wie wołos­kim (Wiki­pe­dia). Nazwa ma oznac­zać sch­ro­nie­nie dla ludzi dob­rej woli. Libu­šín jest zbu­do­wa­ny w sty­lu čič­ma­ńs­kim, wzbo­ga­co­nym o ele­men­ty seces­ji (Wiki­pe­dia). Jego nazwa hono­ru­je ksi­ężnicz­kę Libus­zę. Wnętr­ze zdo­bią fres­ki i graf­fi­ti z moty­wa­mi mora­ws­kich i sło­wac­kich legend. Pro­jek­ty wyko­na­ne zosta­ły przez Miko­lá­ša Ale­ša (vbes​ky​dech​.cz). Dzwon­ni­cę zdo­bią kolo­ro­we orna­men­ty res­tau­ra­to­rów z Brna, ponie­waż ory­gi­nal­na kolo­ro­wa deko­rac­ja Jur­ko­vi­ča nie zacho­wa­ła się (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Južná Morava, Krajina, Mlyny, Moravské, Neživé, Obce, Stavby, Zahraničie

Veľké Těšany

skala
Hits: 362

Obec Baři­ce – Veľ­ké Těša­ny leží v Chřib­ských lesoch medzi mes­ta­mi Kro­me­říž a Otro­ko­vi­ce. Baři­ce a Veľ­ké Téša­ny sú dve miest­ne čas­ti, kto­ré sú od seba dva kilo­met­re. K ich zlú­če­niu doš­lo v roku 1960. Prvá písom­ná zmien­ka o Veľ­kých Těša­noch je z roku 1110 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

Meno Téša­ny je odvo­de­né od mena Těch. Těšan bolo ozna­če­nie pre čle­na rodu Técho­va. Meno bolo zmie­ňo­va­né už v roku 1375, Názov Veľ­ké Těša­ny sa obja­vu­je až v roku 1921. Nachá­dza sa tu veter­ný mlyn z roku 1827 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz), nad obcou, neďa­le­ko od lesa Chva­le­ti­ny. Po roku 1945 mlyn chát­ral. Mlyn pat­rí medzi stĺpo­vé. Je význam­nou tech­nic­kou pamiat­kou (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Od roku 2014 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Za pro­tek­to­rá­tu bolo zaká­za­né mlieť, ale tunaj­ší mly­nár Fran­ti­šek Páter po nociach mlel až do roku 1942 (muze​um​-km​.cz). 

V roku 2003 bola oko­lo obce vybu­do­va­ná cyk­lo­tra­sa z Kro­měří­že cez Vrb­ku, Kos­te­la­ny a Bunč (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). V obci kedy­si bola zvo­ni­ca. Kapl­n­ka svä­té­ho Flo­riá­na bola dokon­če­ná v roku 1926 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Pri ces­te do Těš­no­víc sa nachá­dza 370 roč­ná chrá­ne­ná lipa s obvo­dom 4,7 met­ra, o výš­ke 28 met­ra. Je ju vid­no zo Zlí­na, Svet­lej, Macho­va, Hos­tý­na. Je kra­jin­nou domi­nan­tou. Pod lipou sto­jí kríž, na kto­rom je rok 1851 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

The muni­ci­pa­li­ty of Baři­ce – Veľ­ké Těša­ny is loca­ted in the Chřib­ské Lesy (Chři­by Forests) bet­we­en the towns of Kro­měříž and Otro­ko­vi­ce. Baři­ce and Veľ­ké Těša­ny are two local parts situ­ated two kilo­me­ters apart, and they were mer­ged in 1960. The first writ­ten men­ti­on of Veľ­ké Těša­ny dates back to 1110 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

The name Těša­ny is deri­ved from the name Těch. Těšan was a desig­na­ti­on for a mem­ber of the Těch fami­ly. The name was men­ti­oned as ear­ly as 1375, and the name Veľ­ké Těša­ny appe­a­red in 1921. The­re is a wind­mill here dating back to 1827 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz), loca­ted abo­ve the vil­la­ge near the Chva­le­ti­ny Forest. After 1945, the mill fell into dis­re­pair. The mill belo­ngs to the column type and is a sig­ni­fi­cant tech­ni­cal monu­ment (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Sin­ce 2014, it has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. During the Pro­tec­to­ra­te era, mil­ling was pro­hi­bi­ted, but the local mil­ler Fran­ti­šek Páter con­ti­nu­ed to grind at night until 1942 (muze​um​-km​.cz).

In 2003, a cyc­ling rou­te was built around the vil­la­ge from Kro­měříž through Vrb­ka, Kos­te­la­ny, and Bunč (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). The­re used to be a bell tower in the vil­la­ge. The Cha­pel of St. Flo­rian was com­ple­ted in 1926 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Along the road to Těš­no­vi­ce stands a 370-​year-​old pro­tec­ted lime tree with a cir­cum­fe­ren­ce of 4.7 meters and a height of 28 meters. It is visib­le from Zlín, Svet­la, Machov, and Hos­týn. It is a lands­ca­pe land­mark. A cross stands bene­ath the lime tree, with the year 1851 insc­ri­bed on it (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

Obec Baři­ce – Vel­ké Těša­ny leží v Chřib­ských lesích mezi měs­ty Kro­měříž a Otro­ko­vi­ce. Baři­ce a Vel­ké Těša­ny jsou dvě míst­ní čás­ti, kte­ré jsou od sebe vzdá­le­ny dva kilo­met­ry. K jejich slou­če­ní doš­lo v roce 1960. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Vel­kých Těša­nech pochá­zí z roku 1110 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

Název Těša­ny je odvo­zen od jmé­na Těch. Těšan bylo ozna­če­ní pro čle­na rodu Těcho­va. Toto jmé­no bylo zmí­něno již v roce 1375, název Vel­ké Těša­ny se obje­vu­je až v roce 1921. Nachá­zí se zde větr­ný mlýn z roku 1827 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz), nad obcí, neda­le­ko od lesa Chva­le­ti­ny. Po roce 1945 mlýn chát­ral. Mlýn patří mezi slou­po­vé a je význam­nou tech­nic­kou památ­kou (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). Od roku 2014 je národ­ní kul­tur­ní památ­kou. Za pro­tek­to­rá­tu bylo zaká­zá­no mlít, ale míst­ní mly­nář Fran­ti­šek Páter mlel po nocích až do roku 1942 (muze​um​-km​.cz).

V roce 2003 byla oko­lo obce vybu­do­vá­na cyk­los­tez­ka z Kro­měří­že přes Vrb­ku, Kos­te­la­ny a Bunč (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). V obci kdy­si stá­la zvo­ni­ce. Kap­lič­ka sva­té­ho Flo­riá­na byla dokon­če­na v roce 1926 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz). U ces­ty do Těš­no­vic se nachá­zí 370 let sta­rá chrá­něná lípa s obvo­dem 4,7 met­ru a výš­kou 28 met­rů. Je vidi­tel­ná ze Zlí­na, Svět­lé, Macho­va a Hos­tý­na. Je kra­jin­nou domi­nan­tou. Pod lípou sto­jí kříž, na kte­rém je vyryt rok 1851 (bari​ce​-vel​ke​te​sa​ny​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post