Krajina, Biotopy, Česko, Južná Morava, Ľudská príroda, Príroda, Typ krajiny, Vinohrady, Vinohrady, Zahraničie

Přítlucká rozhľadňa Maják

Hits: 41

Roz­hľad­ňa Maják na Přít­luc­kej hore je význam­nou domi­nan­tou juž­nej Mora­vy, nachá­dza­jú­cou sa medzi obca­mi Přít­lu­ky, Zaje­čí a Rak­vi­ce. Táto 26,5 met­ra vyso­ká veža bola sláv­nost­ne otvo­re­ná 5. júla 2012 a odvte­dy ponú­ka náv­štev­ní­kom jedi­neč­né výhľa­dy na oko­li­tú kra­ji­nu. Přít­luc­ká hora, s nad­mor­skou výš­kou 292 met­rov, sa týči nad rovi­na­tou kra­ji­nou juž­nej Mora­vy. Roz­hľad­ňa sa nachá­dza na jej vrcho­le a je dostup­ná po zna­če­ných turis­tic­kých tra­sách a cyk­lo­tra­sách. Z obce Přít­lu­ky vedie k roz­hľad­ni žltá turis­tic­ká znač­ka, kto­rá pre­chá­dza vini­ca­mi a ponú­ka maleb­né sce­né­rie. Z obce Zaje­čí vedie zele­ná znač­ka, kto­rá spá­ja želez­nič­né sta­ni­ce Zaje­čí a Rak­vi­ce a pre­chá­dza oko­lo roz­hľad­ne. Roz­hľad­ňa Maják je kom­bi­ná­ci­ou dre­ve­nej a oce­ľo­vej kon­štruk­cie. Na vyhliad­ko­vú plo­ši­nu vo výš­ke 21 met­rov vedie toči­té scho­dis­ko s 108 schod­mi. Z tej­to výš­ky majú náv­štev­ní­ci mož­nosť obdi­vo­vať pano­ra­ma­tic­ké výhľa­dy na Pála­vu, Novom­lýn­ske nádr­že, Bie­le Kar­pa­ty a za istých okol­nos­tí aj na rakús­ke Alpy (kudyz​nu​dy​.cz). 

Myš­lien­ka posta­viť roz­hľad­ňu na Přít­luc­kej hore vznik­la v roku 2009, keď sa obce Přít­lu­ky, Zaje­čí a Rak­vi­ce dohod­li na spo­loč­nom pro­jek­te na pod­po­ru ces­tov­né­ho ruchu v regi­ó­ne. Výstav­ba bola finan­co­va­ná z pros­tried­kov Európ­skej únie v rám­ci Regi­onál­ne­ho ope­rač­né­ho prog­ra­mu Juho­vý­chod. Cie­ľom pro­jek­tu bolo zvý­šiť atrak­ti­vi­tu oblas­ti pre turis­tov a poskyt­núť im mož­nosť obdi­vo­vať krá­sy juž­nej Mora­vy z výš­ky (pri​tlu​ky​.cz).


The Maják Lookout Tower on Přít­luc­ká Hill is a sig­ni­fi­cant land­mark in South Mora­via, situ­ated bet­we­en the vil­la­ges of Přít­lu­ky, Zaje­čí, and Rak­vi­ce. This 26.5‑meter-high tower was cere­mo­ni­ous­ly ope­ned on July 5, 2012, and sin­ce then, it has offe­red visi­tors uni­que vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. Přít­luc­ká Hill, with an ele­va­ti­on of 292 meters, rises abo­ve the flat ter­rain of South Mora­via. The lookout tower is loca­ted at its sum­mit and is acces­sib­le via mar­ked hiking and cyc­ling trails. From the vil­la­ge of Přít­lu­ky, a yel­low hiking trail leads to the tower, pas­sing through vine­y­ards and offe­ring pic­tu­re­sque sce­ne­ry. From the vil­la­ge of Zaje­čí, a gre­en trail con­nects the rai­lway sta­ti­ons of Zaje­čí and Rak­vi­ce, pas­sing by the lookout tower. The Maják Lookout Tower is a com­bi­na­ti­on of wooden and ste­el cons­truc­ti­on. A spi­ral stair­ca­se with 108 steps leads to the vie­wing plat­form at a height of 21 meters. From this ele­va­ti­on, visi­tors can admi­re pano­ra­mic vie­ws of Pála­va, the Novom­lýn­ské reser­vo­irs, the Whi­te Car­pat­hians, and under cer­tain con­di­ti­ons, even the Aus­trian Alps.

The idea to build a lookout tower on Přít­luc­ká Hill aro­se in 2009 when the vil­la­ges of Přít­lu­ky, Zaje­čí, and Rak­vi­ce agre­ed on a joint pro­ject to pro­mo­te tou­rism in the regi­on. The cons­truc­ti­on was fun­ded by the Euro­pe­an Uni­on under the South-​East Regi­onal Ope­ra­ti­onal Prog­ram. The pro­jec­t’s goal was to inc­re­a­se the are­a­’s att­rac­ti­ve­ness to tou­rists and pro­vi­de them with the oppor­tu­ni­ty to admi­re the beau­ty of South Mora­via from above.


Der Aus­sichts­turm Maják auf dem Přítlucká-​Berg ist ein bede­uten­des Wahr­ze­i­chen Süd­mäh­rens, gele­gen zwis­chen den Dör­fern Přít­lu­ky, Zaje­čí und Rak­vi­ce. Die­ser 26,5 Meter hohe Turm wur­de feier­lich am 5. Juli 2012 eröff­net und bie­tet seit­dem den Besu­chern ein­zi­gar­ti­ge Ausb­lic­ke auf die umlie­gen­de Lands­chaft. Der Přítlucká-​Berg mit einer Höhe von 292 Metern erhebt sich über die fla­che Lands­chaft Süd­mäh­rens. Der Aus­sichts­turm befin­det sich auf sei­nem Gip­fel und ist über mar­kier­te Wander- und Radwe­ge erre­ich­bar. Vom Dorf Přít­lu­ky führt ein gelb mar­kier­ter Wan­der­weg zum Turm, der durch Wein­ber­ge ver­lä­uft und male­ris­che Sze­ne­rien bie­tet. Vom Dorf Zaje­čí führt ein grün mar­kier­ter Weg, der die Bahn­höfe Zaje­čí und Rak­vi­ce ver­bin­det und am Aus­sichts­turm vor­be­i­fü­hrt. Der Aus­sichts­turm Maják ist eine Kom­bi­na­ti­on aus Holz- und Stahl­kons­truk­ti­on. Eine Wen­del­trep­pe mit 108 Stu­fen führt zur Aus­sichts­platt­form in einer Höhe von 21 Metern. Von die­ser Höhe aus kön­nen Besu­cher einen Pano­ra­mab­lick auf die Pála­va, die Novomlýnské-​Stauseen, die Wei­ßen Kar­pa­ten und unter bes­timm­ten Bedin­gun­gen sogar auf die öster­re­i­chis­chen Alpen genießen.

Die Idee, einen Aus­sichts­turm auf dem Přítlucká-​Berg zu errich­ten, ents­tand im Jahr 2009, als sich die Dör­fer Přít­lu­ky, Zaje­čí und Rak­vi­ce auf ein geme­in­sa­mes Pro­jekt zur För­de­rung des Tou­ris­mus in der Regi­on einig­ten. Der Bau wur­de mit Mit­teln der Euro­pä­is­chen Uni­on im Rah­men des Ope­ra­ti­onel­len Prog­ramms Südost finan­ziert. Ziel des Pro­jekts war es, die Att­rak­ti­vi­tät der Regi­on für Tou­ris­ten zu ste­i­gern und ihnen die Mög­lich­ke­it zu bie­ten, die Schön­he­i­ten Süd­mäh­rens von oben zu bewundern.


Rozh­led­na Maják na Přít­luc­ké hoře je význam­nou domi­nan­tou již­ní Mora­vy, nachá­ze­jí­cí se mezi obce­mi Přít­lu­ky, Zaje­čí a Rak­vi­ce. Tato 26,5 met­ru vyso­ká věž byla slav­nost­ně ote­vře­na 5. čer­ven­ce 2012 a od té doby nabí­zí návš­těv­ní­kům jedi­neč­né výhle­dy na okol­ní kra­ji­nu. Přít­luc­ká hora, s nad­mo­řs­kou výš­kou 292 met­rů, se tyčí nad rovi­na­tou kra­ji­nou již­ní Mora­vy. Rozh­led­na se nachá­zí na jejím vrcho­lu a je dostup­ná po zna­če­ných turis­tic­kých tra­sách a cyk­los­tez­kách. Z obce Přít­lu­ky vede k rozh­led­ně žlu­tá turis­tic­ká znač­ka, kte­rá pro­chá­zí vini­ce­mi a nabí­zí maleb­né sce­né­rie. Z obce Zaje­čí vede zele­ná znač­ka, kte­rá spo­ju­je želez­nič­ní sta­ni­ce Zaje­čí a Rak­vi­ce a pro­chá­zí oko­lo rozh­led­ny. Rozh­led­na Maják je kom­bi­na­cí dře­věné a oce­lo­vé kons­truk­ce. Na vyhlíd­ko­vou plo­ši­nu ve výš­ce 21 met­rů vede toči­té scho­diš­tě se 108 scho­dy. Z této výš­ky mají návš­těv­ní­ci mož­nost obdi­vo­vat pano­ra­ma­tic­ké výhle­dy na Pála­vu, Novom­lýn­ské nádr­že, Bílé Kar­pa­ty a za jis­tých okol­nos­tí i na rakous­ké Alpy.

Myš­len­ka posta­vit rozh­led­nu na Přít­luc­ké hoře vznik­la v roce 2009, kdy se obce Přít­lu­ky, Zaje­čí a Rak­vi­ce dohod­ly na spo­leč­ném pro­jek­tu na pod­po­ru ces­tov­ní­ho ruchu v regi­onu. Výstav­ba byla finan­co­vá­na z pros­třed­ků Evrop­ské unie v rám­ci Regi­onál­ní­ho ope­rač­ní­ho prog­ra­mu Jiho­vý­chod. Cílem pro­jek­tu bylo zvý­šit atrak­ti­vi­tu oblas­ti pro turis­ty a poskyt­nout jim mož­nost obdi­vo­vat krá­sy již­ní Mora­vy z výšky.

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Južná Morava, Ľudská príroda, Mestá, Moravské, Organizmy, Parky, Príroda, Rastliny, Záhrady, Zahraničie

Buchlovice

Hits: 40

Buch­lo­vi­ce je mes­teč­ko nachá­dza­jú­ce sa v okre­se Uher­ské Hra­diš­tě. Rozp­res­tie­ra na pome­dzí poho­ria Chři­by a Kyjov­ských vrchov. Žije tu 2 420 oby­va­te­ľov na plo­che 31,96 km². Prvá písom­ná zmien­ka o Buch­lo­vi­ciach pochá­dza z lis­ti­ny krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra I. z roku 1207. V roku 1540 sa Buch­lo­vi­ce sta­li majet­kom pánov zo Žero­tí­na a boli pri­po­je­né k pan­stvu hra­du Buch­lov. V roku 1805 pový­šil cisár Fran­ti­šek II. obec na mes­teč­ko. Hrad Buch­lov sa nachá­dza na rov­no­men­nom vrchu nad mes­teč­kom. Bol zalo­že­ný v prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia a postup­ne bol roz­ši­ro­va­ný až do 18. sto­ro­čia. V are­áli hra­du sa nachá­dza aj kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, situ­ova­ná na sused­nom vrchu Mod­la, posta­ve­ná v rano­ba­ro­ko­vom štý­le v rokoch 1672 – 1673. Zámok Buch­lo­vi­ce sa nachá­dza v cen­tre mes­teč­ka. Bol posta­ve­ný na začiat­ku 18. sto­ro­čia v baro­ko­vom štý­le pod­ľa vzo­ru talian­skych vidiec­kych víl. Obklo­pu­je ho roz­siah­ly park a záh­ra­dy, kto­ré pat­ria medzi naj­cen­nej­šie svoj­ho dru­hu v Čes­kej repub­li­ke. Zámok je tiež vo vlast­níc­tve štá­tu a ponú­ka pre­hliad­ky pre verej­nosť (en​.wiki​pe​dia​.org).

Medzi ďal­šie význam­né stav­by pat­rí kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na, rano­ba­ro­ko­vá budo­va zo 17. sto­ro­čia, kto­rá bola upra­ve­ná na začiat­ku 20. sto­ro­čia. Buch­lo­vi­ce sú zná­me aj svo­ji­mi kul­túr­ny­mi podu­ja­tia­mi, kto­ré pri­ťa­hu­jú náv­štev­ní­kov z blíz­ka i ďale­ka. Medzi naj­zná­mej­šie pat­rí kaž­do­roč­ný fes­ti­val kve­tov, kto­rý sa koná v pries­to­roch zámoc­ké­ho par­ku a ponú­ka náv­štev­ní­kom mož­nosť obdi­vo­vať roz­ma­ni­té kve­ti­no­vé aranž­má­ny a záh­rad­nú archi­tek­tú­ru (en​.wiki​pe​dia​.org). Počas veľ­ko­noč­ných sviat­kov sa v zám­ku Buch­lo­vi­ce koná výsta­va tuli­pá­nov s náz­vom Tuli­po­má­nia. Náv­štev­ní­ci môžu obdi­vo­vať pri­bliž­ne 50 dru­hov reza­ných tuli­pá­nov v rôz­nych aranž­má­noch a väz­bách, dopl­ne­ných o ďal­šie jar­né kve­ty. Výsta­va pre­bie­ha v pries­to­roch zám­ku (kudyz​nu​dy​.cz). V obdo­bí od júna do sep­tem­bra sa v zám­ku pra­vi­del­ne koná výsta­va fuch­sií a iných bal­kó­no­vých a črep­ní­ko­vých rast­lín (buch​lo​vi​ce​.cz). V let­ných mesia­coch, zvy­čaj­ne začiat­kom júla, sa v zám­ku Buch­lo­vi­ce koná výsta­va aranž­má­nov z ruží (rlax​.cz).

Zámok Buch­lo­vi­ce je pova­žo­va­ný za jeden z naj­výz­nam­nej­ších baro­ko­vých šľach­tic­kých sídel v Čes­kej repub­li­ke. Jeho archi­tek­tú­ra, roz­siah­le zbier­ky a význam­ní maji­te­lia mu zabez­pe­či­li mies­to medzi naj­cen­nej­ší­mi his­to­ric­ký­mi pamiat­ka­mi kra­ji­ny (zamek​-buch​lo​vi​ce​.cz). Zámok Buch­lo­vi­ce bol posta­ve­ný v štý­le talian­skej baro­ko­vej vily pod­ľa návrhu archi­tek­ta Dome­ni­ca Mar­ti­nel­li­ho. Výstav­ba pre­bie­ha­la medzi rok­mi 17071738. V roku 1800 sa zámok stal majet­kom rodu Berch­tol­dov­cov, kto­rí ho vlast­ni­li až do roku 1945, keď bol zná­rod­ne­ný a sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti. Zámoc­ký kom­plex pozos­tá­va z dvoch budov: Dol­né­ho zám­ku, kto­rý slú­žil na repre­zen­tač­né úče­ly, a Hor­né­ho zám­ku s hos­po­dár­skou fun­kci­ou. Oko­lo zám­ku bol vytvo­re­ný park v talian­skom štý­le, kto­rý bol v prvej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia roz­ší­re­ný a upra­ve­ný v anglic­kom štý­le (en​.wiki​pe​dia​.org).


Buch­lo­vi­ce is a small town loca­ted in the Uher­ské Hra­diš­tě dis­trict. It is situ­ated on the bor­der of the Chři­by Moun­tains and the Kyjov Hills. The town has a popu­la­ti­on of 2,420 and covers an area of 31.96 km². The first writ­ten men­ti­on of Buch­lo­vi­ce dates back to a char­ter issu­ed by King Pře­mysl Ota­kar I in 1207. In 1540, Buch­lo­vi­ce beca­me the pro­per­ty of the Lords of Žero­tín and was incor­po­ra­ted into the esta­te of Buch­lov Cast­le. In 1805, Empe­ror Fran­cis II gran­ted the sett­le­ment town sta­tus. Buch­lov Cast­le is loca­ted on a hill of the same name abo­ve the town. It was foun­ded in the first half of the 13th cen­tu­ry and was gra­du­al­ly expan­ded until the 18th cen­tu­ry. The cast­le grounds also inc­lu­de the Cha­pel of St. Bar­ba­ra, situ­ated on the neigh­bo­ring Mod­la Hill, built in the ear­ly Baro­que sty­le bet­we­en 1672 and 1673.

Buch­lo­vi­ce Cast­le is loca­ted in the cen­ter of the town. It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry in the Baro­que sty­le, mode­led after Ita­lian coun­try vil­las. It is sur­roun­ded by an exten­si­ve park and gar­dens, which are among the most valu­ab­le of the­ir kind in the Czech Repub­lic. The cast­le is also state-​owned and offers pub­lic tours (en​.wiki​pe​dia​.org). Other sig­ni­fi­cant buil­dings inc­lu­de the Church of St. Mar­tin, an ear­ly Baro­que struc­tu­re from the 17th cen­tu­ry, which was modi­fied at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry. Buch­lo­vi­ce is also kno­wn for its cul­tu­ral events, which att­ract visi­tors from near and far. One of the most famous is the annu­al flo­wer fes­ti­val, held in the cast­le park, offe­ring visi­tors the oppor­tu­ni­ty to admi­re vari­ous flo­ral arran­ge­ments and gar­den archi­tec­tu­re (en​.wiki​pe​dia​.org). During the Eas­ter holi­da­ys, Buch­lo­vi­ce Cast­le hosts a tulip exhi­bi­ti­on cal­led Tuli­po­ma­nia. Visi­tors can admi­re around 50 varie­ties of cut tulips in vari­ous arran­ge­ments and com­po­si­ti­ons, com­ple­men­ted by other spring flo­wers. The exhi­bi­ti­on takes pla­ce insi­de the cast­le (kudyz​nu​dy​.cz). From June to Sep­tem­ber, the cast­le regu­lar­ly hosts an exhi­bi­ti­on of fuch­sias and other bal­co­ny and potted plants (buch​lo​vi​ce​.cz). In the sum­mer months, usu­al­ly at the begin­ning of July, the cast­le holds an exhi­bi­ti­on of rose arran­ge­ments (rlax​.cz). 

Buch­lo­vi­ce Cast­le is con­si­de­red one of the most impor­tant Baro­que nob­le resi­den­ces in the Czech Repub­lic. Its archi­tec­tu­re, exten­si­ve col­lec­ti­ons, and notab­le owners have secu­red its pla­ce among the coun­try­’s most valu­ab­le his­to­ri­cal monu­ments (zamek​-buch​lo​vi​ce​.cz). Buch­lo­vi­ce Cast­le was built in the sty­le of an Ita­lian Baro­que vil­la based on the design of archi­tect Dome­ni­co Mar­ti­nel­li. Cons­truc­ti­on took pla­ce bet­we­en 1707 and 1738. In 1800, the cast­le beca­me the pro­per­ty of the Berch­told fami­ly, who owned it until 1945, when it was nati­ona­li­zed and ope­ned to the pub­lic. The cast­le com­plex con­sists of two buil­dings: the Lower Cast­le, which ser­ved a repre­sen­ta­ti­ve pur­po­se, and the Upper Cast­le, which had an eco­no­mic func­ti­on. Around the cast­le, a park was cre­a­ted in the Ita­lian sty­le, which was expan­ded and adap­ted in the first half of the 19th cen­tu­ry into an English-​style park (en​.wiki​pe​dia​.org).


Buch­lo­vi­ce je měs­teč­ko nachá­ze­jí­cí se v okre­se Uher­ské Hra­diš­tě. Rozk­lá­dá se na pome­zí poho­ří Chři­by a Kyjov­ských vrchů. Žije zde 2 420 oby­va­tel na plo­še 31,96 km². Prv­ní písem­ná zmín­ka o Buch­lo­vi­cích pochá­zí z lis­ti­ny krá­le Pře­mys­la Ota­ka­ra I. z roku 1207. V roce 1540 se Buch­lo­vi­ce sta­ly majet­kem pánů ze Žero­tí­na a byly při­po­je­ny k pan­ství hra­du Buch­lov. V roce 1805 pový­šil císař Fran­ti­šek II. obec na měs­teč­ko. Hrad Buch­lov se nachá­zí na stej­noj­men­ném vrchu nad měs­teč­kem. Byl zalo­žen v prv­ní polo­vi­ně 13. sto­le­tí a postup­ně byl roz­ši­řo­ván až do 18. sto­le­tí. V are­álu hra­du se nachá­zí také kap­le sva­té Bar­bo­ry, situ­ova­ná na sou­sed­ním vrchu Mod­la, posta­ve­ná v raně barok­ním sty­lu v letech 1672 – 1673. Zámek Buch­lo­vi­ce se nachá­zí v cen­tru měs­teč­ka. Byl posta­ven na začát­ku 18. sto­le­tí v barok­ním sty­lu pod­le vzo­ru ital­ských ven­kov­ských vil. Obklo­pu­je ho roz­sáh­lý park a zahra­dy, kte­ré patří mezi nej­cen­něj­ší své­ho dru­hu v Čes­ké repub­li­ce. Zámek je také ve vlast­nic­tví stá­tu a nabí­zí proh­líd­ky pro veřej­nost (en​.wiki​pe​dia​.org). Mezi dal­ší význam­né stav­by patří kos­tel sva­té­ho Mar­ti­na, raně barok­ní budo­va ze 17. sto­le­tí, kte­rá byla upra­ve­na na začát­ku 20. sto­le­tí. Buch­lo­vi­ce jsou zná­mé také svý­mi kul­tur­ní­mi akce­mi, kte­ré při­ta­hu­jí návš­těv­ní­ky z blíz­ka i dale­ka. Mezi nej­zná­měj­ší patří kaž­do­roč­ní fes­ti­val květin, kte­rý se koná v pros­to­rách zámec­ké­ho par­ku a nabí­zí návš­těv­ní­kům mož­nost obdi­vo­vat roz­ma­ni­té květi­no­vé aranž­má a zahrad­ní archi­tek­tu­ru (en​.wiki​pe​dia​.org). 

Během veli­ko­noč­ních svát­ků se na zám­ku Buch­lo­vi­ce koná výsta­va tuli­pá­nů s náz­vem Tuli­po­má­nie. Návš­těv­ní­ci mohou obdi­vo­vat přib­liž­ně 50 dru­hů řeza­ných tuli­pá­nů v růz­ných aranž­má a vaz­bách, dopl­něných o dal­ší jar­ní květi­ny. Výsta­va pro­bí­há v pros­to­rách zám­ku (kudyz​nu​dy​.cz). V obdo­bí od červ­na do září se na zám­ku pra­vi­del­ně koná výsta­va fuch­sií a dal­ších bal­ko­no­vých a květi­ná­čo­vých rost­lin (buch​lo​vi​ce​.cz). V let­ních měsí­cích, obvyk­le začát­kem čer­ven­ce, se na zám­ku Buch­lo­vi­ce koná výsta­va aranž­má z růží (rlax​.cz). Zámek Buch­lo­vi­ce je pova­žo­ván za jed­no z nej­výz­nam­něj­ších barok­ních šlech­tic­kých sídel v Čes­ké repub­li­ce. Jeho archi­tek­tu­ra, roz­sáh­lé sbír­ky a význam­ní maji­te­lé mu zajis­ti­li mís­to mezi nej­cen­něj­ší­mi his­to­ric­ký­mi památ­ka­mi země (zamek​-buch​lo​vi​ce​.cz). Zámek Buch­lo­vi­ce byl posta­ven ve sty­lu ital­ské barok­ní vily pod­le návrhu archi­tek­ta Dome­ni­ca Mar­ti­nel­li­ho. Výstav­ba pro­bí­ha­la mezi lety 17071738. V roce 1800 se zámek stal majet­kem rodu Berch­tol­dů, kte­ří ho vlast­ni­li až do roku 1945, kdy byl zná­rod­něn a zpří­stup­něn veřej­nos­ti. Zámec­ký kom­plex se sklá­dá ze dvou budov: Dol­ní­ho zám­ku, kte­rý slou­žil k repre­zen­tač­ním úče­lům, a Hor­ní­ho zám­ku s hos­po­dá­řs­kou fun­kcí. Kolem zám­ku byl vytvo­řen park v ital­ském sty­lu, kte­rý byl v prv­ní polo­vi­ně 19. sto­le­tí roz­ší­řen a upra­ven v anglic­kém sty­lu (en​.wiki​pe​dia​.org).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Organizmy, Pasienky, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

Hits: 9842

Zoofar­ma Mod­ro­vá /​ Nový Zéland je far­ma exten­zív­ne­ho cho­vu rôz­nych dru­hov exo­tic­kých zvie­rat z celé­ho sve­ta, vlast­ne zo všet­kých do úva­hy pri­chá­dza­jú­cich kon­ti­nen­tov. V lese je maor­ská osa­da. A v prvom rade si náv­štev­ní­ci môžu pozrieť zvie­ra­tá. Je to oje­di­ne­lá agro­tu­ris­tic­ká atrak­cia, kto­rá sto­jí za náv­šte­vu. Nachá­dza sa v Považ­skom Inov­ci, neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá sme­rom na Sta­rú Leho­tu. Pri ces­te sa nachá­dza­jú znač­ky ako Nový Zéland, Pozor klo­ka­ny. Geo­gra­fic­ky jed­not­li­vé čas­ti far­my pred­sta­vu­jú Tas­ma­no­vo more, Aus­trá­liu, sever­ný a juž­ný ostrov Nové­ho Zélan­du, Cookov prie­liv. Navy­še zvie­ra­tá repre­zen­tu­jú všet­ky kon­ti­nen­ty sve­ta, v kto­rých sa cho­va­jú hos­po­dár­ske zvie­ra­tá: ovce Rom­ney zastu­pu­jú Nový Zéland, klo­ka­ny Aus­trá­liu, búr­ske capy Afri­ku, lamy Juž­nú Ame­ri­ku, bizó­ny Sever­nú Ame­ri­ku, škót­sky hor­ský doby­tok Euró­pu a ťavy Áziu (zoo​-far​ma​.sk). Maji­teľ far­my, Dr. Miloš Minár, mal v roku 2009 cez leto anga­žo­va­ných Maorov z Nové­ho Zélan­du, kto­rí cez víken­dy mali vystú­pe­nia. Okrem toho zabez­pe­čo­val pred časom pre náv­štev­ní­kov lie­ta­nie na heli­kop­té­re, samoz­rej­me s pilo­tom :-). Časom pri­bu­dol stá­nok, kde sa dá tro­chu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Pod­ľa zoofar​ma​.sk je počas víken­dov ponú­ka­né tra­dič­né maor­ské jed­lo han­gi, kto­ré pozos­tá­va z čer­ve­ných zemia­kov kuma­rou, jah­ňa­cie­ho, prí­pad­ne iné­ho mäsa a zele­ni­ny. Otvo­re­né je cez víken­dy a sviat­ky od 10-​ej do 18-​ej, vstup­né pre dospe­lé­ho je 3.5 €. Iné ter­mí­ny sa dajú dohod­núť (zoo​-far​ma​.sk). Roč­ne nav­ští­vi Zoofar­mu viac ako 40 000 náv­štev­ní­kov (údaj v z roku 2010). Maori pred odcho­dom na Slo­ven­sku mali pod­mien­ku, chce­li aby bol nablíz­ku kato­líc­ky kos­tol. Nábož­né spe­vy počer­ných zagu­ľa­te­ných pro­ti­nož­cov a tem­pe­ra­men­tnej­šie pre­cí­te­nie vie­ry plni­li kos­tol. Odra­zu cho­di­lo aj šty­ri­krát viac ľudí (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​New Zea­land is a farm spe­cia­li­zing in exten­si­ve bre­e­ding of vari­ous exo­tic ani­mals from around the world, repre­sen­ting all con­ti­nents. In the forest, the­re is a Maori sett­le­ment, and visi­tors can explo­re the ani­mals pri­ma­ri­ly. It is a uni­que agro­tou­rism att­rac­ti­on well worth a visit. Loca­ted in Považ­ský Ino­vec, near the vil­la­ge of Mod­ro­vá towards Sta­rá Leho­tá. Along the road, you­’ll find signs like New Zea­land, Watch out for kan­ga­ro­os. Geog­rap­hi­cal­ly, dif­fe­rent parts of the farm repre­sent the Tas­man Sea, Aus­tra­lia, the North and South Islands of New Zea­land, Cook Strait. Addi­ti­onal­ly, the ani­mals repre­sent all con­ti­nents whe­re farm ani­mals are rai­sed: Rom­ney she­ep repre­sent New Zea­land, kan­ga­ro­os Aus­tra­lia, Boer goats Afri­ca, lla­mas South Ame­ri­ca, bison North Ame­ri­ca, Scot­tish High­land catt­le Euro­pe, and catt­le Asia (zoo​-far​ma​.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, enga­ged Maori from New Zea­land during the sum­mer of 2009, who had per­for­man­ces on wee­kends. In addi­ti­on, he used to pro­vi­de heli­cop­ter flights for visi­tors, of cour­se, with a pilot :-). Over time, a stall was added whe­re visi­tors can ref­resh them­sel­ves, for exam­ple, with she­ep che­e­se. Accor­ding to zoofar​ma​.sk, tra­di­ti­onal Maori food han­gi is offe­red during wee­kends, con­sis­ting of red pota­to­es, kuma­ra, lamb, or other meat, and vege­tab­les. It is open on wee­kends and holi­da­ys from 10 am to 6 pm, and the entran­ce fee for adults is €3.5. Other dates can be arran­ged (zoo​-far​ma​.sk). Zoofar­ma is visi­ted by over 40,000 visi­tors annu­al­ly (data from 2010). Befo­re lea­ving for Slo­va­kia, the Maori had a con­di­ti­on; they wan­ted a Cat­ho­lic church near­by. Reli­gi­ous songs of dark-​skinned anti­po­de­ans and a more pas­si­ona­te expres­si­on of faith fil­led the church. Sud­den­ly, four times more peop­le atten­ded (Bla­žej, Štrauch).


Zoofar­ma Mod­ro­vá /​Te Whe­nua Kara­re­he o Mod­ro­vá /​Aote­a­roa he whe­nua wha­ka­ru­ru­hau mo ngā momo kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau i te ao wha­nui, i run­ga i te wha­ka­a­ro ki ngā whe­nua katoa. Kei roto i te nga­he­re he kāin­ga Māo­ri. Ā, ka wha­ka­ki­te­hia e te manu­hi­ri nga kara­re­he i te mōhi­ohio tuata­hi. He wha­ka­ra­ru­ru­hau whai mana tēnei, he wha­ka­whi­whi whai­hua ki te hae­re. Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau i Považ­ský Ino­vec, kei te tata atu i te taone o Mod­ro­vá ki te ara ki Sta­rú Leho­tu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aote­a­roa, Kati ki a koe, ka kitea he otin­ga. Kei te wha­ka­a­tu ake ngā wāhi o roto o te wha­ka­ra­ru­ru­hau i te Moana o Te Tas­man, Ahi­te­re­i­ria, te Mou­te­re Matua me te Mou­te­re Ton­ga o Aote­a­roa, te Nuku o Cook. Aha­koa ēta­hi atu, ko nga kara­re­he ka wha­ka­ra­ru­ru­hau i nga motu katoa o te ao, e wha­ka­ra­ru­ru­hia ana nga kara­re­he wha­ka­ra­ru­ru­hau: he hipi Rom­ney mo Aote­a­roa, he kākāri­ki mo Ahi­te­re­i­ria, he kape Pora­ka mo Ahi­ri­ka, he rāma mo Ame­ri­ka Ton­ga, he pipi ma Amerika-​ki-​te-​raki, he kara­re­he ma i Āwhe­ri­ka, he Kau­ka­ra­ra­ra­hu no Eora­pa, me ngā kau­ka­ra­ra­hu no Āhia (zoo​-far​ma​.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kai­wha­ka­ha­e­re o te wha­ka­ra­ru­ru­hau, i muri i te rau­ma­ti o te tau 2009, ka wha­ka­ma­na­hia a Māo­ri mai i Aote­a­roa, e wha­ka­ma­hia ana i nga rau­ma­ti ki te wha­ka­pu­ta i nga wha­ka­a­tu­ran­ga i nga wha­ka­tūma­ta­ka­ta­ka. Aha­koa tenei, kua wha­ka­ra­ru­hia tenei wha­ka­ti­pu­ran­ga i te wa o mua, ka wha­ka­whi­ti­whi­ti i te kain­ga, a, ko te ka wha­ka­pau kaha, ko te kitea i nga wha­ka­we­hi kaha, kua whi­whi i te waka wha­ka­ra­ru­ru­hau. I run­ga i te wha­ka­a­ro a zoofar​ma​.sk, ka wha­ka­ra­to­hia i te wai­ka­pu i nga rau­ma­ti te kai tino Māo­ri, e wha­ka­pau kaha ana i te kuma­ra whe­ro, te kūma­ra, te kau o Aote­a­roa, te kape Pora­ka, te tīrae rā me te hua wha­ka­tūwhe­ra. He wha­ka­tu­whe­ra i nga rā o te rau­ma­ti me nga rā wha­ka­tūwhe­ra i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tan­ga­ta nui, he 3.5 €. Ka wha­ka­ma­hia nga rā e wha­ka­ra­ru­hia ana (zoo​-far​ma​.sk). Kei te wha­ka­ra­ru­ru­hau a Zoofar­mu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manu­hi­ri ia tau (momo mōhi­ohio i te tau 2010). I mua i te hae­ren­ga ki Aote­a­roa, ko te whi­whi a nga Maori he inoi, he hia­hia ki te whi­whi wha­re kara­kia Kato­ri­ka ki te tata atu. Ko nga waia­ta wha­ka­pau i te wehi a nga ran­ga­ti­ra, me te wha­ka­pau kaha ake i te wha­ka­po­no i wha­ka­kī i te wha­re kara­kia. I te tuata­hi, ka whai wahi ano nga tan­ga­ta (Bla­žej, Štrauch).


Odka­zy:


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Park v Piešťanoch

Hits: 4244

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou.

Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monument.

Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny hat der Park sei­ne Tra­di­ti­on und Bede­utung. Er nimmt eine gro­ße Flä­che der gesam­ten Stadtf­lä­che ein. Das Prob­lem der Piešťany-​Parks ist, dass sie wenig erne­uert wer­den. Die Bäu­me altern, wer­den bes­chä­digt und neue Bäu­me wer­den nicht gepf­lanzt. Der Stadt­park – Sad Andre­ja Kme­ťa wur­de im 18. Jahr­hun­dert von Graf Erdödy geg­rün­det (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Urs­prün­glich ents­tand er als Kur­park. Heute ist er nach dem Muse­olo­gen und bede­uten­den Bio­lo­gen Andrej Kmeť benannt. Er umfasst 212.235 m² (TASR). Heute ist die­ser Park ein nati­ona­les Denkmal.

Die Piešťany-​Parks befin­den sich an Orten, an denen urs­prün­glich ein har­ter Auen­wald stand. Es wach­sen dort vers­chie­de­ne ein­he­i­mis­che, aber auch ein­ge­fü­hr­te Arten, z.B.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dit­sia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

Im Park leben das Eich­hörn­chen Sciu­rus vul­ga­ris, der Igel Eri­na­ce­us con­co­lor, die Fle­der­maus Nyc­ta­lus noc­tu­la, und eine Brut­ko­lo­nie von Raben Cor­vus fra­gi­le­gus. Zu den häu­fi­gen Vögeln gehören der Kle­i­ber Sit­ta euro­pea, der Grüns­pecht Picus viri­dis, Spech­te, die Nach­ti­gall Lus­ci­nia megar­hyn­chos, die Wal­doh­re­ule Asio otus, die Wald­kauz Strix alu­co. In den Tei­chen gibt es den Teichf­rosch Rana ridi­bun­da, die Buchstaben-​Schmuckschildkröte Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Rakúsko, Stavby, Záhrady, Zahraničie, Zámky

Barokový Schlosshof

Hits: 2320

Sch­loss­hof slú­ži­lo ako práz­dni­no­vé síd­lo Habs­bur­gov­cov. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Devín­skej Novej Vsi. Odpo­rú­čam pre­chádz­ku cez Cyk­lo­most Slo­bo­dy, bude to prí­jem­ná polhodinka.

Sch­loss­hof je osa­da mes­teč­ka Engel­harts­tet­ten. V 12. a 13. sto­ro­čí sa zámok Hof uvá­dza ako pev­nosť Hof, pat­ria­ca ku zám­ku Eckars­tau (Wiki­pe­dia). Kom­plex je naj­väč­ším v Stred­nej Euró­pe – viac ako 50 hek­tá­rov. Nachá­dza­jú sa tu boha­té záh­ra­dy, vša­de je plno zele­ne. Okrem toho mini ZOO, pries­tor pre sta­tok, kone, hos­po­dár­ske zvie­ra­tá. Zámok Hof je naj­väč­šou baro­ko­vou stav­bou v Rakús­ku. Jeho novo­do­bá his­tó­ria sa datu­je od roku 1726, kedy napl­ni­li žela­nie Euge­na Savoj­ské­ho. Archi­tek­tom bol Johann Lucas von Hil­deb­randt. Mária Teré­zia dosta­la ten­to zámok v roku 1755 ako dar. Kon­com 19. sto­ro­čia cisár Fran­ti­šek Jozef objekt pre­ne­chal ríš­skej armá­de. Počas 2. sve­to­vej voj­ny objekt slú­žil nemec­kej armá­de a od roku 1945 rokov, soviet­skej. Až po roku 2002 sa zača­la rekon­štruk­cia. Od roku 2005 je zámok sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof ser­ved as a holi­day resi­den­ce for the Habs­bur­gs. It is loca­ted near Devín­ska Nová Ves. I recom­mend taking a walk through the Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Cyc­list Brid­ge of Fre­e­dom), it will be a ple­a­sant half-​hour stroll.

Sch­loss­hof is a sett­le­ment of the town of Engel­harts­tet­ten. In the 12th and 13th cen­tu­ries, the Hof Cast­le is men­ti­oned as the for­tress Hof, belo­n­ging to the Eckars­tau Cast­le (Wiki­pe­dia). The com­plex is the lar­gest in Cen­tral Euro­pe – span­ning over 50 hec­ta­res. The­re are rich gar­dens, eve­ry­whe­re is full of gre­e­ne­ry. In addi­ti­on, the­re is a mini zoo, spa­ce for a farm, hor­ses, and farm ani­mals. Hof Cast­le is the lar­gest Baro­que buil­ding in Aus­tria. Its modern his­to­ry dates back to 1726 when it ful­fil­led the wish of Euge­ne of Savoy. The archi­tect was Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sa rece­i­ved this cast­le as a gift in 1755. At the end of the 19th cen­tu­ry, Empe­ror Franz Joseph han­ded the pro­per­ty over to the impe­rial army. During World War II, the buil­ding ser­ved the Ger­man army and sin­ce 1945, the Soviet army. Recons­truc­ti­on began only after 2002. Sin­ce 2005, the cast­le has been open to the pub­lic (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof dien­te als Ferien­re­si­denz für die Habs­bur­ger. Es befin­det sich in der Nähe von Devín­ska Nová Ves. Ich emp­feh­le einen Spa­zier­gang über die Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it), es wird ein ange­neh­mer halb­stün­di­ger Spa­zier­gang sein.

Sch­loss­hof ist eine Sied­lung der Stadt Engel­harts­tet­ten. Im 12. und 13. Jahr­hun­dert wird die Hof­burg als Fes­tung Hof erwähnt, die zur Burg Eckars­tau gehör­te (Wiki­pe­dia). Die Anla­ge ist die größte in Mit­te­le­uro­pa – über 50 Hek­tar groß. Es gibt rei­che Gär­ten, übe­rall ist es vol­ler Grün. Außer­dem gibt es einen Mini-​Zoo, Platz für einen Bau­ern­hof, Pfer­de und Nutz­tie­re. Die Hof­burg ist das größte baroc­ke Gebä­u­de in Öster­re­ich. Ihre moder­ne Ges­chich­te reicht zurück bis ins Jahr 1726, als sie den Wun­sch von Eugen von Savo­y­en erfüll­te. Der Archi­tekt war Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sia erhielt die­ses Sch­loss 1755 als Ges­chenk. Ende des 19. Jahr­hun­derts über­gab Kai­ser Franz Joseph das Anwe­sen der kai­ser­li­chen Armee. Wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs dien­te das Gebä­u­de der deuts­chen Armee und seit 1945 der sowje­tis­chen Armee. Die Rekons­truk­ti­on begann erst nach 2002. Seit 2005 ist das Sch­loss für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post