Krajina, Biotopy, Hory, Jazerá, Plesá, Poľsko, Príroda, Typ krajiny, Zahraničie

Czarny staw

Hits: 47

Czar­ny Staw pod Rys­mi, zná­my aj ako Čier­ne ple­so pod Rys­mi, je vyso­ko­hor­ské ple­so nachá­dza­jú­ce sa v Tat­rách na juhu Poľ­ska. Leží v nad­mor­skej výš­ke 1 583 met­rov, o 188 met­rov vyš­šie ako Mor­ské oko, nad kto­rým sa nachá­dza. Jaze­ro má tak­mer kru­ho­vý tvar s dĺž­kou pri­bliž­ne 578 met­rov a šír­kou 444 met­rov. Jeho plo­cha je 20,64 hek­tá­ra a maxi­mál­na hĺb­ka dosa­hu­je 76,4 met­ra, čo z neho robí dru­hé naj­hl­b­šie jaze­ro v Tat­rách. Jaze­ro je tak­mer úpl­ne obklo­pe­né vyso­ký­mi štít­mi, z topia­ce­ho sa sne­hu v oko­lí jaze­ra vzni­ka­jú malé kas­ká­dy, kto­ré ste­ka­jú do Mor­ské­ho oka a vytvá­ra­jú vodo­pád nazý­va­ný Czar­nos­ta­wia­ńs­ka Sik­la­wa (en​.wiki​pe​dia​.org). Názov Czar­ny Staw” (Čier­ne ple­so) pochá­dza od tma­vej far­by vody v jaze­re. Ten­to tma­vý odtieň je spô­so­be­ný tie­ňom, kto­rý vrha­jú oko­li­té skal­né ste­ny, a prí­tom­nos­ťou siníc, kon­krét­ne dru­hu Ple­uro­cap­sa polo­ni­ca (zako​pa​ne​.pl) a Ple­uro­cap­sa minor (tulis​ma​no​re​.pl). Tie­to fak­to­ry spô­so­bu­jú, že voda v jaze­re má cha­rak­te­ris­tic­ký tma­vý vzhľad (zako​pa​ne​.pl). Czar­ny staw zvy­čaj­ne zamrz­ne v októb­ri ale­bo novem­bri a roz­to­pí sa medzi májom a júlom. V lete sa tep­lo­ta vody pohy­bu­je od 7 do 11,5 °C . Tie­ne­né oblas­ti pozdĺž bre­hu jaze­ra zostá­va­jú chlad­né aj počas veľ­mi horú­ce­ho poča­sia. Od roku 1883 sa pokú­ša­li zaryb­niť Czar­ny Staw pstruh­mi z Mor­ské­ho oka, no neús­peš­ne. Drs­né pod­mien­ky a nedos­ta­tok potra­vy zne­mož­ňo­va­li pstru­hom pre­žiť (tulis​ma​no​re​.pl). Czar­ny Staw pod Rysa­mi je oli­got­rof­né ple­so, obsa­hu­je len malé množ­stvo živín. Voda v jaze­re je mimo­riad­ne prie­hľad­ná, s vidi­teľ­nos­ťou až do hĺb­ky 16,517,5 met­ra. Počas slneč­ných dní môže mať voda mod­ras­tý ale­bo azú­ro­vý odtieň, avšak kvô­li oko­li­té­mu teré­nu je jaze­ro čas­to v tie­ni, čo mu dodá­va tmav­ší vzhľad (poc​zuj​ma​gie​gor​.wordp​ress​.com). Nachá­dza­jú sa tu vzác­ne dru­hy rast­lín, ako sú Saxif­ra­ga pani­cu­la­ta, Agros­tis alpi­na, Jun­cus trig­lu­mis, Carex lache­na­lii, Poa nobi­lis, Carex pau­cif­lo­ra (zako​pa​ne​.atrakc​je​.pl).


Czar­ny Staw pod Rysa­mi, also kno­wn as Black Pond below Rysy, is a high-​altitude lake loca­ted in the Tat­ra Moun­tains in sout­hern Poland. It lies at an alti­tu­de of 1,583 meters, 188 meters hig­her than Mor­skie Oko, abo­ve which it is situ­ated. The lake has an almost cir­cu­lar sha­pe, with a length of app­ro­xi­ma­te­ly 578 meters and a width of 444 meters. Its sur­fa­ce area is 20.64 hec­ta­res, and its maxi­mum depth rea­ches 76.4 meters, making it the second dee­pest lake in the Tatras. The lake is almost enti­re­ly sur­roun­ded by high peaks, and small cas­ca­des form from the mel­ting snow around the lake, flo­wing into Mor­skie Oko and cre­a­ting a water­fall kno­wn as Czar­nos­ta­wia­ńs­ka Sik­la­wa (en​.wiki​pe​dia​.org). The name Czar­ny Staw” (Black Pond) comes from the dark color of the water in the lake. This dark sha­de is cau­sed by the sha­dow cast by the sur­roun­ding rock walls and the pre­sen­ce of cyano­bac­te­ria, spe­ci­fi­cal­ly the spe­cies Ple­uro­cap­sa polo­ni­ca (zako​pa​ne​.pl) and Ple­uro­cap­sa minor (tulis​ma​no​re​.pl). The­se fac­tors con­tri­bu­te to the lake­’s cha­rac­te­ris­tic dark appe­a­ran­ce (zako​pa​ne​.pl). Czar­ny Staw usu­al­ly fre­e­zes in Octo­ber or Novem­ber and tha­ws bet­we­en May and July. In sum­mer, the water tem­pe­ra­tu­re ran­ges from 7 to 11.5°C. The sha­ded are­as along the lake­’s sho­re remain cool even during very hot weat­her. Sin­ce 1883, attempts have been made to stock Czar­ny Staw with trout from Mor­skie Oko, but wit­hout suc­cess. Harsh con­di­ti­ons and a lack of food made sur­vi­val impos­sib­le for the fish (tulis​ma​no​re​.pl). Czar­ny Staw pod Rysa­mi is an oli­got­rop­hic lake, mea­ning it con­tains only a small amount of nut­rients. The water in the lake is excep­ti­onal­ly cle­ar, with visi­bi­li­ty up to 16.517.5 meters. On sun­ny days, the water can appe­ar blu­ish or azu­re, but due to the sur­roun­ding ter­rain, the lake is often in the sha­de, giving it a dar­ker appe­a­ran­ce (poc​zuj​ma​gie​gor​.wordp​ress​.com). Rare plant spe­cies can be found here, such as Saxif­ra­ga pani­cu­la­ta, Agros­tis alpi­na, Jun­cus trig­lu­mis, Carex lache­na­lii, Poa nobi­lis, and Carex pau­cif­lo­ra (zako​pa​ne​.atrakc​je​.pl).


Czar­ny Staw pod Rysa­mi, zna­ny również jako Czar­ny Staw pod Rysa­mi, to wyso­ko­gór­skie jezi­oro poło­żo­ne w Tat­rach na połud­niu Pol­ski. Znaj­du­je się na wyso­ko­ści 1 583 met­rów, 188 met­rów wyżej niż Mor­skie Oko, nad któ­rym się znaj­du­je. Jezi­oro ma nie­mal okrągły ksz­ta­łt, o dłu­go­ści oko­ło 578 met­rów i sze­ro­ko­ści 444 met­rów. Jego powierzch­nia wyno­si 20,64 hek­ta­ra, a mak­sy­mal­na głębo­ko­ść sięga 76,4 met­ra, co czy­ni go dru­gim naj­głębs­zym jezi­orem w Tat­rach. Jezi­oro jest nie­mal całko­wi­cie otoc­zo­ne wyso­ki­mi szc­zy­ta­mi, a z top­nie­jące­go śnie­gu wokół jezi­ora pows­ta­ją małe kas­ka­dy, któ­re spły­wa­ją do Mor­skie­go Oka i twor­zą wodos­pad zwa­ny Czar­nos­ta­wia­ńs­ka Sik­la­wa (en​.wiki​pe​dia​.org). Nazwa Czar­ny Staw” pocho­dzi od ciem­ne­go kolo­ru wody w jezi­or­ze. Ten ciem­ny odcień jest spo­wo­do­wa­ny cie­niem rzu­ca­nym przez otac­za­jące ścia­ny skal­ne oraz obec­no­ścią sinic, w szc­ze­gól­no­ści gatun­ków Ple­uro­cap­sa polo­ni­ca (zako​pa​ne​.pl) i Ple­uro­cap­sa minor (tulis​ma​no​re​.pl). Czyn­ni­ki te spra­wia­ją, że woda w jezi­or­ze ma cha­rak­te­rys­tycz­ny ciem­ny wyg­ląd (zako​pa​ne​.pl). Czar­ny Staw zwyk­le zamar­za w paździer­ni­ku lub lis­to­pa­dzie i roz­mar­za między majem a lip­cem. Latem tem­pe­ra­tu­ra wody wyno­si od 7 do 11,5°C. Zacie­ni­one obsza­ry wzdłuż brze­gu jezi­ora pozos­ta­ją chłod­ne nawet podc­zas bar­dzo upal­nej pogo­dy. Od 1883 roku podej­mo­wa­no pró­by zary­bie­nia Czar­ne­go Sta­wu pstrąga­mi z Mor­skie­go Oka, jed­nak bez powo­dze­nia. Suro­we warun­ki i brak poży­wie­nia unie­mo­żli­wia­ły rybom przetr­wa­nie (tulis​ma​no​re​.pl). Czar­ny Staw pod Rysa­mi jest jezi­orem oli­got­ro­ficz­nym, co oznac­za, że zawie­ra nie­wiel­ką ilo­ść skład­ni­ków odży­wc­zych. Woda w jezi­or­ze jest wyjąt­ko­wo przejr­zys­ta, z widocz­no­ścią do 16,517,5 met­ra. W sło­necz­ne dni woda może mieć nie­bies­ka­wy lub lazu­ro­wy odcień, ale ze wzg­lędu na otac­za­jący teren jezi­oro częs­to znaj­du­je się w cie­niu, co nada­je mu ciem­niejs­zy wyg­ląd (poc​zuj​ma​gie​gor​.wordp​ress​.com). Wys­tępu­ją tu rzad­kie gatun­ki roślin, takie jak Saxif­ra­ga pani­cu­la­ta, Agros­tis alpi­na, Jun­cus trig­lu­mis, Carex lache­na­lii, Poa nobi­lisCarex pau­cif­lo­ra (zako​pa​ne​.atrakc​je​.pl).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Organizmy, Poľsko, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Morského oka

Hits: 2637

Fló­ra Mor­ské­ho oka zahŕňa rast­li­ny typic­ké pre subal­pín­ske a alpín­ske oblas­ti vo vyso­kých horách. V oko­lí jaze­ra ras­tie veľa dru­hov rast­lín, naj­mä na jar a v lete. Medzi ne pat­rí naprí­klad šuš­tič­ka tatrans­ká – Loise­le­uria pro­cum­bens, koso­dre­vi­na kĺbo­vá – Empet­rum nig­rum, Polyt­ri­chum com­mu­ne a horec alpín­sky – Gen­tia­na alpi­na. Loise­le­uria pro­cum­bens je níz­ka poduš­ko­vi­tá rast­li­na s drob­ný­mi ružo­vý­mi kvet­mi sa úspeš­ne pris­pô­so­bi­la drs­ným pod­mien­kam vyso­ko­hor­skej oblas­ti. Ras­tie v hus­tých kober­coch na kame­nis­tých sva­hoch. Empet­rum nig­rum – koso­dre­vi­na kĺbo­vá je odol­ná rast­li­na, tvo­rí hus­té poras­ty a jej tma­vé bobu­le pred­sta­vu­jú význam­ný zdroj potra­vy pre mno­ho vtá­kov v tej­to oblas­ti. Polyt­ri­chum com­mu­ne ras­tie na vlh­kých mies­tach oko­lo Mor­ské­ho oka. Je to mach s výraz­ný­mi výhon­ka­mi a hus­tý­mi ston­ka­mi. Gen­tia­na alpi­na domi­nu­je v oblas­tiach s niž­ší­mi tep­lo­ta­mi, má mod­ré kve­ty, kto­ré kvit­nú počas krát­kych let­ných mesiacov. 

Fló­ra Mor­ské­ho oka uka­zu­je schop­nosť rast­lín pris­pô­so­bo­vať sa extrém­nym pod­mien­kam. Níz­ke tep­lo­ty, veter­né pod­mien­ky a obme­dze­ná sezó­na ras­tu tvo­ria nároč­né pro­stre­die, kto­ré ovplyv­ňu­je mor­fo­lo­gic­ké a fyzi­olo­gic­ké vlast­nos­ti rast­lín. Táto boha­tá fló­ra je neoce­ni­teľ­né z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme zabez­pe­či­li udr­ža­teľ­nosť a mini­ma­li­zo­va­li vplyv na ten­to cit­li­vý eko­sys­tém. Je to kľú­čo­vá úlo­ha pre zacho­va­nie toh­to úžas­né­ho mies­ta pre budú­ce generácie.


Flo­ra Mor­skie Oko obej­mu­je rośli­ny cha­rak­te­rys­tycz­ne dla podal­pej­skich i alpej­skich obsza­rów wyso­kich gór. W oko­li­cy jezi­ora rośnie wie­le gatun­ków roślin, zwłaszc­za wios­ną i latem. Nale­żą do nich m.in. tur­zy­ca tatr­za­ńs­ka (Loise­le­uria pro­cum­bens), wrzo­siec bagien­ny (Empet­rum nig­rum), tor­fo­wiec zwyc­zaj­ny (Polyt­ri­chum com­mu­ne) i gorycz­ka alpej­ska (Gen­tia­na alpi­na). Loise­le­uria pro­cum­bens to nis­ka rośli­na podus­za­ko­wa­ta o drob­nych różo­wych kwia­tach, któ­ra dosko­na­le przys­to­so­wa­ła się do trud­nych warun­ków wyso­ko­gór­skie­go śro­do­wis­ka. Rośnie gęs­to na kamie­nis­tych zboc­zach. Empet­rum nig­rum, czy­li wrzo­siec bagien­ny, to odpor­na rośli­na twor­ząca gęs­te zaro­śla, a jej ciem­ne jago­dy sta­no­wią istot­ne źró­dło poży­wie­nia dla wie­lu pta­ków w tym obszar­ze. Tor­fo­wiec zwyc­zaj­ny (Polyt­ri­chum com­mu­ne) rośnie na wil­got­nych obsza­rach wokół Mor­skie­go Oka. Jest to mech o wyra­źnych pędach i gęs­tych łody­gach. Gorycz­ka alpej­ska (Gen­tia­na alpi­na) domi­nu­je w obsza­rach o niżs­zych tem­pe­ra­tu­rach, ma nie­bies­kie kwia­ty kwit­nące w krót­kich let­nich miesiącach.

Flo­ra Mor­skie­go Oka poka­zu­je zdol­no­ść roślin do przys­to­so­wy­wa­nia się do skraj­nych warun­ków. Nis­kie tem­pe­ra­tu­ry, wiat­ro­we warun­ki i ogra­nic­zo­ny okres wzros­tu sta­no­wią wyma­ga­jące śro­do­wis­ko, któ­re wpły­wa na mor­fo­lo­gicz­ne i fiz­jo­lo­gicz­ne cechy roślin. Ta boga­ta flo­ra ma bez­cen­ne znac­ze­nie z punk­tu widze­nia bio­ró­żno­rod­no­ści. Dla­te­go ważne jest, aby­śmy zape­wni­li zró­wno­wa­żo­no­ść i zmi­ni­ma­li­zo­wa­li wpływ na ten wra­żli­wy eko­sys­tem. To kluc­zo­we zada­nie dla zacho­wa­nia tego nie­sa­mo­wi­te­go miejs­ca dla przys­złych pokoleń.


The flo­ra of Mor­skie Oko encom­pas­ses plants typi­cal for subal­pi­ne and alpi­ne regi­ons in high moun­tains. In the vici­ni­ty of the lake, nume­rous plant spe­cies thri­ve, espe­cial­ly during spring and sum­mer. Among them are, for exam­ple, the Tat­ra scurvy-​grass (Loise­le­uria pro­cum­bens), black cro­wber­ry (Empet­rum nig­rum), com­mon hair­cap moss (Polyt­ri­chum com­mu­ne), and alpi­ne gen­tian (Gen­tia­na alpi­na). Loise­le­uria pro­cum­bens is a low, cushion-​like plant with small pink flo­wers that has suc­cess­ful­ly adap­ted to the harsh con­di­ti­ons of high-​altitude envi­ron­ments, gro­wing den­se­ly on roc­ky slo­pes. Empet­rum nig­rum, or black cro­wber­ry, is a resi­lient plant for­ming den­se thic­kets, and its dark ber­ries are a sig­ni­fi­cant food sour­ce for many birds in the area. Com­mon hair­cap moss (Polyt­ri­chum com­mu­ne) thri­ves in moist are­as around Mor­skie Oko, cha­rac­te­ri­zed by cons­pi­cu­ous sho­ots and den­se stems. Alpi­ne gen­tian (Gen­tia­na alpi­na) domi­na­tes in are­as with lower tem­pe­ra­tu­res, disp­la­y­ing blue flo­wers that blo­om during the short sum­mer months.

The flo­ra of Mor­skie Oko sho­wca­ses the abi­li­ty of plants to adapt to extre­me con­di­ti­ons. Low tem­pe­ra­tu­res, win­dy con­di­ti­ons, and a limi­ted gro­wing sea­son cre­a­te a deman­ding envi­ron­ment that influ­en­ces the morp­ho­lo­gi­cal and phy­si­olo­gi­cal fea­tu­res of the plants. This rich flo­ra is inva­lu­ab­le in terms of bio­di­ver­si­ty. The­re­fo­re, it is cru­cial to ensu­re sus­tai­na­bi­li­ty and mini­mi­ze the impact on this sen­si­ti­ve eco­sys­tem. Pre­ser­ving this remar­kab­le pla­ce for futu­re gene­ra­ti­ons is a key task.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Gliczarów Górny

Hits: 1311

Komor­né mes­to Glic­za­rów Gór­ny sa nachá­dza v tatrans­kej oblas­ti na kop­ci medzi Bie­lym Dunaj­com až po Buko­wi­nu Tatr­zu. Je jed­ným z naj­vyš­šie polo­že­ných miest v Poľ­sku (Jola Wal­kosz). Pozos­tá­va z tých­to čas­tí: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na a Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). Prvé zmien­ky sú z polo­vi­ce 17. sto­ro­čia. Obec bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve. Prví oby­va­te­lia pas­tie­ri oviec a poľ­no­hos­po­dá­ri. Po roku 1945 bola obec roz­de­le­ná na Glic­za­rów Dol­ny a Glic­za­rów Gór­ny. Domá­ci si cenia svo­ju kul­tú­ru a tra­dí­cie, čas­to sa oblie­ka­jú do nád­her­ných goral­ských kro­jov. V oblas­ti sa zacho­va­lo pod­hal­ské náre­čie (Jola Wal­kosz). Tra­dič­né oble­če­nie je cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom rodin­ných, cir­kev­ných a štát­nych osláv. Zacho­va­li sa tu archaic­ké dia­lek­ty, zvy­ky, ritu­ály, hud­ba, spev, tanec, archi­tek­tú­ra, ľudo­vé ume­nie (i‑tatry.pl). Obec­ný kato­lic­ký kos­tol je posta­ve­ný v tatrans­kom štý­le. Z Glyc­za­ro­wa sú nád­her­né výhľa­dy na Tat­ry. S obcou je spo­je­ná jed­na z naj­ťaž­ších cyk­lis­tic­kých etáp Oko­lo Poľ­ska, tzv. Glyc­za­ro­ws­ka ste­na (Jola Wal­kosz).


Glic­za­rów Gór­ny is loca­ted in the Tat­ra regi­on on a hill bet­we­en the Whi­te Duna­jec and Buko­wi­na Tatr­za­ńs­ka. It is one of the hig­hest situ­ated towns in Poland (Jola Wal­kosz). It con­sists of the fol­lo­wing parts: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na, and Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). The first men­ti­ons date back to the mid-​17th cen­tu­ry. The vil­la­ge was foun­ded after the Wal­la­chian law. The first inha­bi­tants were shep­herds and far­mers. After 1945, the vil­la­ge was divi­ded into Glic­za­rów Dol­ny and Glic­za­rów Gór­ny. The locals value the­ir cul­tu­re and tra­di­ti­ons, often dres­sing in beau­ti­ful high­lan­der cos­tu­mes. The Pod­ha­le dia­lect has been pre­ser­ved in the area (Jola Wal­kosz). Tra­di­ti­onal clot­hing is a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of fami­ly, reli­gi­ous, and sta­te celeb­ra­ti­ons. Archaic dia­lects, cus­toms, ritu­als, music, sin­ging, dan­cing, archi­tec­tu­re, and folk art have been pre­ser­ved here (i‑tatry.pl). The vil­la­ge­’s Cat­ho­lic church is built in the Tat­ra sty­le. Glic­za­rów offers beau­ti­ful vie­ws of the Tat­ra Moun­tains. The vil­la­ge is con­nec­ted to one of the toug­hest cyc­ling sta­ges in the Tour de Polog­ne, kno­wn as the Glyc­za­rów Wall (Jola Walkosz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Hrady, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Poľsko, Príroda, Stavby, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

Hits: 2094

Hrad Nie­dzi­ca, kto­rý je nazý­va­ný aj Duna­jec, bol cen­trom duna­jec­ké­ho pan­stva. Hor­ný hrad posta­vi­li v prvej štvr­ti­ne 14. sto­ro­čia. Začiat­kom 16. sto­ro­čia bol posta­ve­ný stred­ný hrad a v roku 1601 dol­ný hrad s obran­ný­mi múr­mi. Posta­ve­ný bol na vápen­co­vej ska­le 75 met­rov nad hla­di­nou Dunaj­ca. Hrad bol stá­ro­čia pev­nos­ťou a síd­lom uhor­ským. Iba počas krát­ke­ho obdo­bia sa dostal do poľ­ských rúk. Dnes je hrad jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších v Euró­pe. Dnes sa odzr­kad­ľu­je v Czors­tyn­skej prieh­ra­de (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Vďa­ka Čors­tín­skej vod­nej nádr­ži sú tu výbor­né pod­mien­ky pre vod­nú turis­ti­ku, jach­ting, poži­čia­va­jú sa tu vod­né bicyk­le, loď­ky, člny, gon­do­ly. Pre­má­va­jú tu lode pre turis­tov Bie­la dáma a Har­naš (Infor­mač­ná tabuľa).

Na opač­nom bre­hu sú ruiny hra­du Czors­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Slo­ven­ský názov pre hrad je Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Čors­tín­sky hrad vzni­kol prav­de­po­dob­ne v 14. sto­ro­čí. V roku 1790 zachvá­til hrad požiar od bles­ku. Od roku sú 1996 sú pozos­tat­ky hra­dy sprí­stup­ne­né náv­štev­ní­kom. Z hor­nej čas­ti je vyhliad­ka na vod­nú nádrž, Nedec­ký hrad, Tat­ry, Pie­ni­ny (Infor­mač­ná tabuľa).


Nie­dzi­ca Cast­le, also kno­wn as Duna­jec Cast­le, ser­ved as the cen­ter of the Duna­jec domain. The Upper Cast­le was cons­truc­ted in the first quar­ter of the 14th cen­tu­ry. In the ear­ly 16th cen­tu­ry, the Midd­le Cast­le was built, fol­lo­wed by the Lower Cast­le with its defen­si­ve walls in 1601. Per­ched on a limes­to­ne rock 75 meters abo­ve the Duna­jec River, the cast­le ser­ved as a stron­ghold and a resi­den­ce for Hun­ga­rian nobi­li­ty for cen­tu­ries. It only brief­ly fell into Polish hands. Today, the cast­le stands as one of the best-​preserved in Euro­pe and is ref­lec­ted in the waters of the Czorsz­tyn Reser­vo­ir (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Thanks to the reser­vo­ir, the­re are excel­lent con­di­ti­ons here for water tou­rism, yach­ting, and the ren­tal of water bicyc­les, boats, cano­es, and gon­do­las. Tou­rist boats such as the Whi­te Lady and Har­naś ope­ra­te here (Infor­ma­ti­on Board).

On the oppo­si­te bank are the ruins of Czorsz­tyn Cast­le (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). The Slo­vak name for the cast­le is Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Czorsz­tyn Cast­le like­ly ori­gi­na­ted in the 14th cen­tu­ry. In 1790, a light­ning stri­ke cau­sed a fire that rava­ged the cast­le. Sin­ce 1996, the cast­le ruins have been open to visi­tors. From the upper part, the­re is a vie­wpo­int over­lo­oking the reser­vo­ir, Nede­ca Cast­le, the Tatras, and the Pie­ni­ny Moun­tains (Infor­ma­ti­on Board).


Zamek Nie­dzi­ca, zna­ny także jako Zamek Duna­jec, pełnił fun­kc­ję cen­trum obsza­ru Duna­jec. Gór­ny Zamek został zbu­do­wa­ny w pier­ws­zej ćwiart­ce XIV wie­ku. Na poc­ząt­ku XVI wie­ku wznie­si­ono Środ­ko­wy Zamek, a w 1601 roku Dol­ny Zamek z mura­mi obron­ny­mi. Usy­tu­owa­ny na wapien­nej ska­le 75 met­rów nad pozi­omem rze­ki Duna­jec, zamek był przez wie­ki waro­wnią i sie­dzi­bą węgier­skiej szlach­ty. Tyl­ko przez krót­ki okres zna­la­zł się w rękach pol­skich. Dziś zamek jest jed­nym z naj­le­piej zacho­wa­nych w Euro­pie i odzwier­cied­la się w wodach Zbi­or­ni­ka Czorsz­ty­ńs­kie­go (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Dzi­ęki zbi­or­ni­ko­wi są tu dosko­na­łe warun­ki do turys­ty­ki wod­nej, żeg­larst­wa oraz wypo­życ­za­nia rowe­rów wod­nych, łodzi, kaja­ków i gon­do­li. Dzia­ła­ją tu również stat­ki turys­tycz­ne, takie jak Bia­ła Dama i Har­naś (Tab­li­ca informacyjna).

Po prze­ci­wnej stro­nie brze­gu znaj­du­ją się ruiny Zamku Czorsz­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Sło­wac­ka nazwa zamku to Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Zamek Czorsz­tyn pows­tał pra­wdo­po­dob­nie w XIV wie­ku. W 1790 roku uder­ze­nie pioru­na spo­wo­do­wa­ło pożar, któ­ry stra­wił zamek. Od 1996 roku ruiny zamku są otwar­te dla zwie­dza­jących. Z gór­nej części jest punkt wido­ko­wy na zbi­or­nik, zamek Nede­ca, Tat­ry i Góry Pie­ni­ńs­kie (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

Hits: 4636

Mor­ské oko je naj­väč­šie ple­so Vyso­kých Tatier, leží však na poľ­skej stra­ne Tatier, pod Rys­mi vo výš­ke 1395 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 35 hek­tá­rov, naj­väč­šia hĺb­ka tak­mer 51 met­rov, bre­ho­vá čia­ra dosa­hu­je 2613 met­rov. Za zmien­ku sto­jí, že oko­li­té ští­ty sú 1000 met­rov nad hla­di­nou ple­sa. Nazý­va­lo sa aj Rybie ple­so. Pome­no­va­nie Mor­ské oko je pochá­dza z legen­dy, pod­ľa kto­rej bolo ple­so pod zemou spo­je­né s morom. Naj­star­šia zmien­ka o ple­se je z roku 1575. Čaro Mor­ské­ho oka inšpi­ro­va­lo mno­hých poľ­ských malia­rov, bás­ni­kov aj hudob­ní­kov (wiki​pe​dia​.sk).


Mor­skie Oko is the lar­gest lake in the High Tatras, but it is loca­ted on the Polish side of the Tatras, below Rysy at an alti­tu­de of 1395 meters abo­ve sea level. Its area is almost 35 hec­ta­res, with a maxi­mum depth of almost 51 meters, and the sho­re­li­ne rea­ches 2613 meters. It is worth men­ti­oning that the sur­roun­ding peaks are 1000 meters abo­ve the lake­’s sur­fa­ce. It was also cal­led Rybie Ple­so. The name Mor­skie Oko comes from a legend accor­ding to which the lake was con­nec­ted under­ground to the sea. The oldest men­ti­on of the lake dates back to 1575. The charm of Mor­skie Oko has ins­pi­red many Polish pain­ters, poets, and musicians.


Mor­skie Oko jest naj­wi­ęks­zym jezi­orem w Tat­rach Wyso­kich, ale znaj­du­je się po stro­nie pol­skiej, pod Rysa­mi na wyso­ko­ści 1395 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jego powierzch­nia wyno­si nie­mal 35 hek­ta­rów, naj­wi­ęks­za głębo­ko­ść sięga pra­wie 51 met­rów, a linia brze­go­wa ma dłu­go­ść 2613 met­rów. War­to wspom­nieć, że otac­za­jące szc­zy­ty znaj­du­ją się 1000 met­rów nad pozi­omem wody jezi­ora. Kie­dyś nazy­wa­ne było również Rybim Jezi­orem. Nazwa Mor­skie Oko pocho­dzi z legen­dy, według któ­rej jezi­oro było podziem­nie połąc­zo­ne z mor­zem. Naj­stars­za wzmian­ka o jezi­or­ze pocho­dzi z roku 1575. Urok Mor­skie­go Oka zains­pi­ro­wał wie­lu pol­skich malar­zy, poetów i muzyków.


Odka­zy:


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post