Veda

N-rozmerný priestor – svet, ktorého sme súčasťou

Hits: 437

Od detstva ma priťahovali nezodpovedané otázky — presnejšie povedané, odpovede, ktoré som ešte nepoznal. Okolo dvadsiateho roku života som si uvedomil, že učenie pre mňa nie je len intelektuálny proces, ale aj pocit — spôsob, ako vnímať a prežívať súvislosti. Táto skúsenosť prišla počas štúdia environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Neskôr som si prešiel rôznymi oblasťami — dlhé roky som sa venoval informačným technológiám, pričom paralelne vo mne žila aj vášeň pre umenie, hudbu či fotografiu. Dnes pôsobím ako dátový a priestorový analytik. Tvorím mapy, vizualizujem informácie a zároveň sa starám o to, aby tieto mapy, služby a databázy mali spoľahlivé technologické zázemie.

Môj pohľad na krajinu — či už z hľadiska vedy alebo fotografie — bol vždy komplexný. Vnímal som celky, súvislosti, vzťahy. Hoci som študoval environmentalistiku, najviac ma zaujímala ekológia — disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi organizmami a ich prostredím a ich vzájomné usporiadanie. Prostredie tvoria aj iné organizmy. Antropocentrický pohľad, na ktorý sa sústreďuje environmentalistika, ma oslovoval o čosi menej.

Hovorí sa, že Albert Einstein mal to šťastie, že si pri pohľade na mravca lezúceho po povrchu gule uvedomil, že hoci ide stále rovno, vlastne sa neustále vracia — kráča dokola. Na rozdiel od neho veľa ľudí dnes nevníma výšku ani hĺbku priestoru. Akoby im chýbali krídla. Častejšie si predstavíme skrinku či televízor, ktorý treba nejako „vtesnať“ do priestoru — než by sme si všimli samotnú dynamiku priestoru okolo nás. Nepovažujem sa za vedca a ani k tomu nesmerujem. Uznávam však, že existujú nesmierne zložité systémy — prepojené sústavy súvislostí, vzťahov a väzieb. Platí to v biológii, geológii, fyzike, chémii, matematike, ale aj v stavebníctve či v medziľudských vzťahoch. Napriek tomu si trúfam povedať, že základné veci bývajú jednoduché, jasné a zrozumiteľné. Nemusíme za všetkým hneď hľadať „vedu“. Často postačí to, čím ľudia kedysi začínali svoje spoznávanie sveta — obyčajné pozorovanie.

Som presvedčený, že žijeme v n-rozmernom svete, svet jednoducho taký je. Preto nepovažujem otázku štvrtého alebo ďalších rozmerov za niečo, čo by si vyžadovalo osobitné riešenie. Dôležitejšie je pochopiť, že to, čo označujeme ako „rozmer“, nesúvisí výlučne s geometriou alebo s dĺžkovými parametrami. Vo fyzike sa často ako štvrtý rozmer uvádza čas, čím vzniká koncept časopriestoru. No ak sa pozrieme na svet z hľadiska reálneho prežívania či praktickej interakcie, za rovnocenné alebo aj významnejšie môžeme považovať aj veličiny ako smer, uhol, limita, elektrický náboj, termodynamická teplota, látkové množstvo, svetelná intenzita, poloha, hmotnosť, objem, tlak, pH, rýchlosť, zrýchlenie, hybnosť, tiaž, sila, koncentrácia, napätie, entropia, nadmorská výška, počet, genetická variabilita, diverzita, telesná teplota, saturácia kyslíka, gamut, farebná teplota, HDP, inflácia, cena, produktivita, príjem, zisk, odvody. bit, nosnosť, tepelná vodivosť, elektrická vodivosť. Niektoré z týchto veličín sú odvodené, iné základné — no všetky vyjadrujú spôsoby bytia a účinku vecí vo svete. A práve preto si zaslúžia byť vnímané ako znaky reality rovnocenné klasicky vnímaným „rozmerom“. Rozmer, v mojom chápaní, nie je os v priestore, ale účinok vo svete. Nie je to číslo, ale prejav – vzťah medzi vecami, ktorý nesie zmysel a následok. Je samozrejme na diskusiu, či je samotný termín „rozmer“ zvolený správne. Mne sa javí ako zavádzajúci. Namiesto neho by som uprednostnil jednoduchší výraz „vlastnosť“, alebo v poetickejšej rovine, „črta“. Z tohto pohľadu nie sú šírka, výška a dĺžka troma oddelenými rozmermi, ale tromi aspektmi jedného priestoru, ktorý vyjadrujeme dĺžkovými parametrami. Takzvaný „rozmer“ tu nevystupuje ako os, ale ako princíp priestoru, pričom šírka, výška a dĺžka sú jeho podmnožinami — spôsobmi jeho prejavu.

Na realitu sa pozerám v integrálnom rámci — ako na celok, v ktorom jednotlivé vlastnosti, vzťahy a účinky dávajú zmysel až vo vzájomnej súhre. Tento rámec však nevzniká abstraktnou konštrukciou, ale je výsledkom pozorovania a poznania. Preto nechcem deliť svet podľa vedných disciplín, ale podľa zmyslu a účinku, ktoré nesú v konkrétnych situáciách. To, čo tradične nazývame „rozmerom“ — teda vlastnosťou veci či javu — chápem skôr ako vlastnosť vzťahu, ktorá vyjadruje príčinu a následok. Detský vtip sa pýta: čo je ťažšie — kilogram železa alebo kilogram peria? Odpoveď je, samozrejme, že vážia rovnako. No v skutočnosti majú celkom odlišné vlastnosti — fyzikálne, mechanické, aj praktické. Spája ich v zásade len jedno číslo: hmotnosť. Ak si necháte spadnúť na nohu kilogram peria a potom kilogram železa, rýchlo pochopíte rozdiel medzi nominálnou rovnosťou v kilogramoch a reálnym účinkom. Klasické, schematické vnímanie si vystačí s číslom. Skutočná realita však býva omnoho komplexnejšia. Výrazne to vidno napríklad v medicíne — kde rovnaký symptóm u dvoch pacientov nemusí znamenať rovnakú príčinu, liečbu ani dôsledky.

Redukovanie poznania na niekoľko málo premenných často vedie k nepochopeniu — alebo prinajmenšom k skreslenému obrazu reality. Platí to nielen vo vede, ale aj medzi ľuďmi. Poznáme jednotlivcov, ktorí sú formálne kvalifikovaní, no v praxi málo schopní — a naopak, ľudí bez titulov, ktorí však prejavujú mimoriadnu zručnosť, rozhľad či cit pre situáciu. Kombinácií je nekonečne mnoho. Určité zjednodušenia sú však nevyhnutné. Bez nich by sme sa nedočkali rána, neodovzdali prácu, ani by sme nedospeli k riešeniam. Preto si zvyčajne zvolíme úzku cestu — identifikujeme niekoľko znakov, ktoré sa nám javia ako najdôležitejšie, a podľa nich konáme. Aj vtedy by sme si však mali uvedomovať, že ide o náš subjektívny výber — ovplyvnený osobným poznaním, kultúrnym rámcom či metodológiou. Keď napríklad konštatujeme, že v danom regióne je 24 % lesov, ostáva otvorená otázka: Je to málo? Veľa? Je to vyhovujúce? A čo tam rastie? Čo tam nerastie?

Mali by sme sa preto usilovať vyjadrovať sa širším jazykom, ktorý nezatvára dvere iným interpretáciám, iným úrovniam poznania. Aristoteles definoval prírodu ako vznik, podstatu a vývoj vecí. A práve toto „veľké pole“, nie čísla, ale bytie v premenách, je tým pravým miestom pre pozorovanie, bádanie a pochopenie. Možno je načase prestať uvažovať o svete len prostredníctvom čísel, osí a rovníc — prestať ho derivovať a rozkladať na vzorce. Možno ho potrebujeme znova začať cítiť, vnímať a chápať inými spôsobmi — cez pohyb, účinok, vzťah a význam. Svet má viac čŕt, než by sa kedy zmestilo do akéhokoľvek modelu.


Since childhood, I have been drawn to unanswered questions — or more precisely, to answers I had not yet discovered. Around the age of twenty, I realized that learning is not merely an intellectual process for me, but also a feeling — a way of perceiving and experiencing connections. This insight came during my studies in environmental science at the Faculty of Natural Sciences of Comenius University in Bratislava. Later, I ventured into various fields — for many years I worked in information technologies, while simultaneously nurturing a passion for art, music, and photography. Today, I work as a data and spatial analyst. I create maps, visualize information, and ensure that these maps, services, and databases have a reliable technological foundation.

My view of the landscape — whether through the lens of science or photography — has always been complex. I saw wholes, connections, and relationships. Although I studied environmental science, I was most interested in ecology — a discipline that examines the relationships between organisms and their environment and their mutual organization. The environment, of course, also consists of other organisms. The anthropocentric focus of environmental science appealed to me somewhat less.

It is said that Albert Einstein had the good fortune to observe an ant walking along the surface of a sphere and realize that although it moved straight ahead, it was, in fact, walking in circles. Unlike him, many people today barely perceive height or depth — as if they lack wings. We’re more likely to imagine a cabinet or a television that needs to be „fitted“ into a space, rather than notice the very dynamics of the space around us. I do not consider myself a scientist, nor do I aspire to be one. Still, I acknowledge the existence of extraordinarily complex systems — interconnected webs of relationships and dependencies. This applies in biology, geology, physics, chemistry, mathematics, and even construction and interpersonal relationships. Despite this, I dare say that the most fundamental things tend to be simple, clear, and understandable. We don’t need to seek „science“ in everything. Often, what suffices is what people once began with in their understanding of the world — simple observation.

I am convinced that we live in an n-dimensional world — the world is simply like that. Therefore, I do not consider the question of the fourth or higher dimensions something that requires special resolution. It is more important to understand that what we refer to as a „dimension“ is not strictly tied to geometry or linear parameters. In physics, time is often cited as the fourth dimension, giving rise to the concept of spacetime. However, if we look at the world from the perspective of lived experience and practical interaction, we might consider as equally or even more significant quantities such as direction, angle, limit, electric charge, thermodynamic temperature, amount of substance, luminous intensity, position, mass, volume, pressure, pH, speed, acceleration, momentum, weight, force, concentration, voltage, entropy, altitude, count, genetic variability, diversity, body temperature, oxygen saturation, gamut, color temperature, GDP, inflation, price, productivity, income, profit, taxes, bit, load capacity, thermal conductivity, and electrical conductivity. Some of these quantities are derived, others fundamental — yet all of them express modes of existence and effect in the world. And precisely for that reason, they deserve to be perceived as features of reality on par with what we traditionally call „dimensions.“

In my understanding, a dimension is not an axis in space, but an effect in the world. It is not a number, but a manifestation — a relationship between things that carries meaning and consequence. It is, of course, open to discussion whether the term „dimension“ is even the right one. To me, it seems misleading. I would prefer a simpler word like „property,“ or in a more poetic sense, „trait.“ From this perspective, width, height, and depth are not three separate dimensions, but three aspects of a single spatial principle, expressed through linear parameters. So-called „dimension“ does not act as an axis here, but rather as a principle of space, with width, height, and depth being its subsets — modes of its manifestation. I view reality through an integral lens — as a whole in which individual properties, relationships, and effects make sense only in mutual coherence. This framework does not arise from abstract construction, but from observation and insight.

That is why I do not wish to divide the world according to academic disciplines, but according to the meaning and effect it carries in specific situations. What we traditionally call a „dimension“ — a property of a thing or phenomenon — I understand more as a property of a relationship, expressing cause and consequence. A common children’s joke asks: which is heavier — a kilogram of iron or a kilogram of feathers? The answer, of course, is that they weigh the same. Yet in reality, they have completely different properties — physical, mechanical, and practical. They share essentially just one number: mass. If you let a kilogram of feathers and then a kilogram of iron fall on your foot, you will quickly understand the difference between nominal equality in kilograms and actual impact. Classical, schematic perception relies on numbers. Real reality, however, tends to be far more complex. This is particularly evident in medicine — where the same symptom in two patients may not indicate the same cause, treatment, or outcome.

Reducing knowledge to just a few variables often leads to misunderstanding — or at the very least, to a distorted picture of reality. This applies not only in science but also in everyday life. We know individuals who are formally qualified but practically incapable — and others without degrees who show exceptional skill, insight, or sensitivity. There are infinitely many combinations. Some simplification is necessary. Without it, we wouldn’t reach tomorrow, submit our work, or find solutions. That is why we usually choose a narrow path — we identify several traits that appear most important to us and act accordingly. Even then, we must remember that this is our subjective choice — shaped by personal knowledge, cultural context, and methodology. When we say, for example, that 24% of a given region is forested, the question remains: is that too little? Too much? Appropriate? What grows there? And what does not?

We should therefore strive to express ourselves in a broader language — one that does not shut out alternative interpretations and levels of understanding. Aristotle defined nature as the origin, essence, and development of things. And it is precisely this „great field“ — not numbers, but being in transformation — that is the true place for observation, inquiry, and understanding. Perhaps it is time to stop thinking about the world solely through numbers, axes, and equations — to stop deriving and breaking it into formulas. Perhaps we need to start sensing, perceiving, and understanding it again through other means — through movement, effect, relationship, and meaning. The world has more traits than could ever fit into any model.


Literatúra

Akvaristika, Veda, Literatúra

Akvaristická literatúra

Hits: 12003

Slovenská literatúra

  • Černý J., Topercer E., 1991: Chováme akváriové ryby, Príroda, 3. vyd., 170 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1999: Moderné mečúne, SAP, ISBN 80-88908-25-6, 67 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1980: Prvé akvárium, 53 pp.
  • James Barry, 2003: Akváriové rastliny, 120 pp.
  • Paysan Klaus, 1995: Akvarijní ryby, Granit
  • Vanko Kamil, 1998: Chováme závojnatky, Kontak Plus, ISBN 80-88855-22-5, 55 pp.
  • Mayland Henry J., 1999: Sladkovodné akvárium, Art Area, 145 pp.

Česká literatúra

  • Čítek J., Svobodová Z., Tesařík J., 1998: Nemoci sladkovodních a akvarijních ryb, Střední rybářská škola Vodňany, Praha
  • Dařbuján Hynek, 1998: Morská akvaristika, Studio Press, s.r.o., Čáslav, 122 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1981: Živorodky. Technika chovu, biologie druhů, standardy, SZN, Praha.
  • Drahotušský Zdeněk, Novák Jindřich, 2000, Jota, s.r.o., Brno, ISBN 80-7217-124-0, 304 pp.
  • Frank Stanislav, Rataj Karel, Zukal Rudolf, 1982: 333 x jak a proč, Svépomoc, Praha.
  • Frank Stanislav, 1984: Akvaristika, Práce, Edícia Delfín, Praha, 364 pp.
  • Frank Stanislav, 1977: Jak žijí ryby, Artia, Praha.
  • Frank Stanislav, 2000: Sladkovodná akvaristika, Cesty, Praha, ISBN 8071812188, 247 pp.
  • Frank Stanislav, 1989: Veľký obazový atlas rýb, Mladé letá, Bratislava, 2. vyd..
  • Hejný Slavomil a kol., 2000: Rostliny vod a pobřeží, East West Publishing Company & East West Publishing, Praha, ISBN 80-7219-000-8, 118 pp.
  • Hieronimus Harro, 1999: Živorodky, Praha, Vašut, ISBN 80-7236-089-2, 72 pp.
  • Hofmann Jaroslav, Novák Jindřich, 1996: Akvaristika. Jak chovat tropické ryby jinak a lépe, X-Egem, Praha
  • Hofmann Jaroslav, Novák Jindřich, 2000: Tetry, Vašut, 64 pp.
  • Kahl Wally, Kahl Burkard, Vogt Dieter, 1999: Akvarijní ryby, Svojtka & Co., ISBN 8072370987, 288 pp.
  • Krček Karel, 1984: Akvaristická elektrotechnika, Polytechnická knižnice, 297 pp.
  • Krček Karel, 1986: Akvaristický technika, Polytechnická knižnice, 295 pp.
  • Krček Karel, 1995: 333 zajímavostí pro akvaristy, VIK Vimperk.
  • Lucký Zdeněk, Zedka Vilém, 1964: Akvaristika v koutku živé přírody, SPN, Praha
  • Rataj Karel, 1980: Akvaristika začína u rostlin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, otec & syn, 1998: Akvárium a rostliny, 150 pp.
  • Scheurmannová Ines, 1999: Akvarijní rostliny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.
  • Schmidt Jürgen, 2002: BeDe Atlas. Sladkovodní akvarijní ryby, BeDe Verlag GmbH, Ruhmannsfelden.
  • Vítek Jiří, Kadlec Jaroslav, 1988: Halančíci. Biologie, chov, přehled druhů, KCCH, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1984: Akvarijní ryby, Svépomoc, 2. vyd., 229 pp.
  • Zukal Rudolf, Frank Stanslav, 1982: Jak se stát akvaristou, Svépomoc, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1975: Zakládaní a údržba akvária, Svépomoc, 87 pp.

Cudzojazyčná literatúra

  • Krause Hanns-J., Handbuch Aquarienwasser, BeDe Verlag, 3-927 997-00-5, 128 pp.

Technika

  • Sander Martin, Aquarientechnik im Süßund Seewasser, Ulmer, 3-800173-41-7, 256 pp.

Prírodné akvária

  • Fohrman Kjel, 2001: Back to Nature Aquarium guide. Back to Nature. 196 pp.

Ryby

  • Eschmeyer W.N., 1990: Catalog of the genera of Recent fishes. California Academy of Sciences, San Francisco, vi + 697 pp.

Rastliny

  • Cook C.D.K., 1990: Aquatic Plant Book. SPB Academic Publishing. The Haguem 228 pp.
  • James Barry, 2003: Akváriové rastliny, 120 pp.
  • Kasselmann Christel, 1999: Aquarien pflanzen, Eugen Ulmer, 504 pp.
  • Kasselmann Christel, 2001: Echinodorus, Dähne Verlag.
  • Rataj Karel, 1980: Akvaristika začína u rostlin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, otec & syn, 1998: Akvárium a rostliny, 150 pp.
  • Scheurmannová Ines, 1999: Akvarijní rostliny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.

Ekológia

  • Fryer G., 1996: Endemism, speciation and adaptive radiation in great lakes. Environmental Biology of Fishes 45: 109-131.

Živorodky

  • Dokoupil Norbert, 1999: Moderné mečúne, SAP, ISBN 80-88908-25-6, 67 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1981: Živorodky. Technika chovu, biologie druhů, standardy, SZN, Praha.
  • Endler J.A., Houde A.E., 1995: Geographical variation in female preferences for male traits in Poecilia reticulata. Evolution 49: 456-468
  • Hieronimus Harro, 1999: Živorodky, Praha, Vašut, ISBN 80-7236-089-2, 72 pp.

Závojnatky

  • Vanko Kamil, 1998: Chováme závojnatky, Kontak Plus, ISBN 80-88855-22-5, 55 pp.

Kaprozúbky

  • Vítek Jiří, Kadlec Jaroslav, 1988: Halančíci. Biologie, chov, přehled druhů, KCCH, Praha.

Cichlidy

  • Barlow George W., 2002: The Cichlid Fishes: Nature’s Grand Experiment in Evolution, Perseus Publishing, ISBN 0738205281.
  • Erlandsson A., Ribbink A.J., 1997: Patterns of sexual size dimorphism in African cichlid fishes. South African Journal of Science 93: 498-508.
  • Farias I. P., Ortí G., Sampaio I., Schneider H., Meyer A., 1999: Mitochondrial DNA phylogeny of the family Cichlidae: Monophyly and fast molecular evolution of the Neotropical assemblage. Journal of Molecular Evolution 48: 703-711. Link
  • Farias I.P., Ortí G., Meyer A, 2000: Total evidence: Molecules, morphology, and the phylogenetics of cichlid fishes. Journal of Experimental Zoology 288 (1): 76-92. Link
  • Fryer G. 1977: Evolution of species flocks of cichlid fishes in African lakes. Zeitschrift für zoologische Systematik und Evolutionsforschung 15: 141-165.
  • Keenleyside M.H.A. (ed.), 1991: Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. (Fish & Fisheries Series Volume 2.) Chapman & Hall, London; xxii + 378 pages. ISBN 0-412-32200-5.
  • Kocher T.D., Conroy J.A., McKaye K.R., Stauffer J.R., 1993. Similar morphologies of cichlid fishes in Lakes Tanganyika and Malawi are due to convergence. Molecular Phylogenetics and Evolution 2 (2): 158-165. Link
  • Konings Ad ed., contr., 1991: The Cichlids Yearbook, Vol. 1., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1992: The Cichlids Yearbook, Vol. 2., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1993: Enjoying Cichlids. Cichlid Press. 240 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1993: The Cichlids Yearbook, Vol. 3., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1994: The Cichlids Yearbook, Vol. 4., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1995: The Cichlids Yearbook, Vol. 5., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1996: The Cichlids Yearbook, Vol. 6., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad, 2002: Enjoying Cichlids. Second edition.
  • Liem K.F., 1973: Evolutionary strategies and morphological innovations: Cichlid pharyngeal jaws. Syst. Zool. 22: 425-441
  • Loiselle Paul, 1994: :The Cichlid Aquarium, Tetra Press, ISBN 1564651460, 447 pp
  • Loiselle Paul, 1993: Fishkeepers Guide to African Cichlid, Tetra, ISBN 1564651444
  • Meyer A., 1993: Phylogenetic relationships and evolutionary processes in East African cichlid fishes. Trends in Ecology and Evolution 8: 279–284.
  • Ribbink A.J., 1991: Distribution and ecology of the cichlids of the African Great Lakes. Pp. 36-59 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • Seehausen O., Mayhew P.J., van Alphen J.J.M., 1999: Evolution of colour patterns in East African cichlid fish. Journal of Evolutionary Biology 12 (3): 514-534.
  • Stiassny M.L.J., 1981: The phyletic status of the family Cichlidae (Pisces, Perciformes): A comparative anatomical investigation. Netherlands Journal of Zoology 31 (2): 275-314.
  • Stiassny M.L.J., 1991: Phylogenetic intrarelationships of the family Cichlidae: An overview. Pp. 1-35 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • Sturmbauer C., Meyer A., 1992: Genetic divergence, speciation and morphological stasis in a lineage of African cichlid fishes. Nature 358 (6387): 578-581.
  • Sültmann H., Mayer W.E., 1997: Reconstruction of cichlid phylogeny using nuclear DNA markers. Pp. 39-51 in: Molecular Systematics of Fishes. T. Kocher and C. Stepien (ed.). Academic Press, San Diego.
  • Trewavas E. 1949: The origin and evolution of the cichlid fisches of the Great African lakes, with special reference to Lake Nyasa. Comptes Rendus 13th Congrès International de Zoologie 1948: 365-368.

Diskusy

  • Au Dick, 1998: Back to Nature guide Discus. Back to Nature. 128 pp.

Tanganika

  • Boruchovitz David, 2000: African Cichlids of Lake Tanganyika, TFH Publications, ISBN 0793830265.
  • Konings Ad, 1988: Tanganyika Cichlids, Verduijn Cichlids. 272 pp.
  • Konings Ad, 1992: Tanganyika Secrets, Cichlid Press. 208 pp.
  • Konings Ad, 1996: Back to Nature guide Tanganyika Cichlids. Back to Nature. 128 pp.
  • Konings Ad, 1998: Tanganyika Cichlids in their natural habitat. Cichlid Press, 272 pp.
  • Regan, C.T., 1920: The classification of the fishes of the family Cichlidae. The Tanganyika genera. Annals and Magazine of Natural History (9) 5: 33-53.
  • Smith Mark, 1998: Lake Tanganyikan Cichlids: Everything About Purchasing, Care, Nutrition, Behaviour, & Aquarium Maintenance, Barrons Educational Series, ISBN 0764106155
  • Sturmbauer C., Verheyen E., Ruber L., Meyer A., 1997. Phylogenetic patterns in populations of cichlid fishes from rocky habitats in Lake Tanganyika. Pp. 97-111 in: Molecular Systematics of Fishes. T. Kocher and C. Stepien (ed.). Academic Press, San Diego.
  • Zurlo Georg, Brandstetter, 2000: The Tanganyika Cichlid Aquarium, Barrons Educational Series, ISBN 0764116436

Malawi

  • Bornemann Rainer, Hämel Wolfgang, Ahrens Renate E., Reise Know How: Simbabwe, Botswana, Malawi, Mosambik & Sambia, Reise Know How Verlag, ISBN 3896620266, 531 pp.
  • Boruchowitz David E., 1997: The guide to ownong malawi cichlids, TFH Publications, ISBN 0793803594.
  • Boruchowitz David E., 2003: Malawi Cichlids Keeping & Breeding Them in Captivity, TFH Publications, ISBN 0-7938-0359-4
  • Deutsch J. C., 1997: Colour diversification in Malawi cichlids: evidence for adaptation, reinforcement, or sexual selection? Biological Journal of the Linnean Society 62: 1-14.
  • Eccles D.H., Trewavas E., 1989: Malawian cichlid fishes. The classification of some Haplochromine genera. Lake Fish Movies, Herten, Germany, 335 pp.
  • Fryer G., 1959: Some aspects of evolution in Lake Nyasa. Evolution 13 (4): 440-451.
  • Fryer G., 1959: The trophic interrelationships and ecology of some littoral communities of Lake Nyasa with especial reference to the fishes, and a discussion of the evolution of a group of rock-frequenting Cichlidae. Proceedings of the Zoological Society of London 132: 153-281.
  • Hupe Ilona, Reisen in Sambia und Malawi, Ilona Hupe Verlag, ISBN 3932084217, 368 pp.
  • Iles T.D., 1960: A group of zooplankton feeders of the genus Haplochromis (Cichlidae) in Lake Nyasa. Annals and Magazine of Natural History (13) 2, 1959: 257-280. [This paper was published in the May 1959 issue, but separates of it include the printed notation „Published 15/3/1960.“]
  • Jubb R.A, 1967: Freshwater fishes of southern Africa. A.A. Balkema, Cape Town; viii + 248 pp.
  • Konings Ad, 1989: Malawi Cichlids in their natural habitat. Verduijn Cichlids. ISBN 3-928457-29-2, 304 pp. Link
  • Konings Ad, 1990: Ad Konings’ book of Cichlids and all the other fishes of Lake Malawi. Tropical Fish Hobbyist. 496 pp. 0-86622-527-7.
  • Konings Ad, 1990: Description of six new Malawi cichlids. TFH magazine, vol. 38 (11), pp 110-129. (Copadichromis azureus, C. mbenjii, C. verduijni, Otopharynx walteri, Iodotropheus stuartgranti, and Pseudotropheus saulosi).
  • Konings Ad, 1993: A revision of the genus Sciaenochromis Eccles & Trewavas, 1989 (Pisces, Cichlidae). The Cichlids Yearbook, vol. 3, pp 28-36. (Sciaenochromis fryeri, S. psammophilus, S. benthicola).
  • Konings Ad, 1994: Pseudotropheus demasoni sp. nov.: a sexually monomorphic cichlid from the Tanzanian coast of Lake Malawi. The Cichlids Yearbook, vol. 4, pp 24-27. (Pseudotropheus demasoni).
  • Konings Ad, 1995. A review of the sand-dwelling species of the genus Aulonocara, with the description of three new species.  The Cichlids Yearbook, vol. 5, pp 26-36. (Aulonocara gertrudae, A. brevinidus, and A. aquilonium).
  • Konings Ad, 1995: Malawi Cichlids in their natural habitat, 2nd Edition. Cichlid Press. 352 pp.
  • Konings Ad, 1996: Atlas der Malawisee-Cichliden. Vol. 1 and Vol 2., BeDe Verlag. 304 and 288 pp.
  • Konings Ad, 1997: Back to Nature guide Malawi Cichlids. Back to Nature. 128 pp.
  • Konings Ad, 2000. Description of Three New Copadichromis Species (Labroidei; Cichlidae) from Lake Malawi, Africa. TFH magazine, vol. 47 (9) May: pp 62-85 (Copadichromis ilesi, C. geertsi, and C. trewavasae).
  • Konings Ad, 2001: Malawi Cichlid in their natural habitat. 3rd Edition. 352 pp. Cichlid Press
  • Konings Ad, 2002: The Cichlids of Lake Malawi. Program for searching fish names and locality names; >5000 photos.
  • Konings Ad, ed. 1989: Malawian Cichlid Fishes. The classification of some haplochromine genera by David H. Eccles and Ethelwynn Trewavas. Lake Fish Movies.
  • Kornfield I., Smith P.F., 2000: African cichlid fishes: Model systems for evolutionary biology. Annual Review of Ecology and Systematics 31: 163-196.
  • Kornfield I.L., 1974: Evolutionary genetics of endemic cichlid fishes (Pisces: Cichlidae) in Lake Malawi, Africa. Unpublished Ph.D. dissertation, State University of New York, Stony Brook, xv+139 pp.
  • McElroy D.M., Kornfield I., 1990: Sexual selection, reproductive behavior, and speciation in the mbuna species flock of Lake Malawi (Pisces: Cichlidae). Environmental Biology of Fishes 28: 273-284.
  • McElroy D.M., Kornfield I., Everett J., 1991: Coloration in African cichlids: Diversity and constraints in Lake Malawi endemics. Netherlands Journal of Zoology 41 (4): 250-268.
  • McKaye K.R., 1991: Sexual selection and the evolution of the cichlid fishes of Lake Malawi, Africa. Pp. 241-257 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • McKaye K.R., Kocher T., Reinthal P., Harrison R., Kornfield I., 1984: Genetic evidence for allopatric and sympatric differentiation among morphs of a Lake Malawi cichlid fish. Evolution 38: 215-219.
  • Oliver M.K., McKaye K.R., 1982: Floating islands: A means of fish dispersal in Lake Malawi, Africa. Copeia 1982 (4): 748-754.
  • Owen R.B., Crossley R., Johnson T.C., Tweddle D., Kornfield I. et al., 1990: Major low lake levels of Lake Malawi and their implications for speciation rates in cichlid fishes. Proceedings of the Royal Society, London 240: 519-553.
  • Ransford O., 1966: Livingstone’s lake. The drama of Nyasa. John Murray, London, x + 313 pp.
  • Regan C.T., 1922: The cichlid fishes of Lake Nyassa. Proceedings of the Zoological Society of London 1921: 675-727 & Plates I-VI.
  • Reinthal P.N., 1987: Morphology, ecology, and behavior of a group of the rock-dwelling cichlid fishes (Pisces: Perciformes) from Lake Malawi, Africa. Unpublished Ph.D. dissertation, Duke University, Durham, North Carolina.
  • Ribbink A.J., Marsh A.C., Marsh B., Sharp B.J., 1980: Parental behaviour and mixed broods among cichlid fish of Lake Malawi. South African Journal of Zoology 15: 1-6.
  • Schraml Erwin, 1998: Aqualog Special. Korallenfische des Süßwassers Malawi, Aqualog, ISBN 3-931-702-48-0, 48 pp.
  • Schraml Erwin, 1998: Aqualog. African Cichlids I. Malawi. Mbuna. Verlag A.C.S. GmbH. ISBN 3-931-702-79-0
  • Smith Mark Phillip, 2000: Lake Malawi cichlids. Everything About History, Setting Up an Aquarium, Health Concerns, Spawning, Barrons Educational Series, ISBN 0764115251
  • Snoeks Jos ed. in press: The cichlid diversity of Lake Malawi/Nyasa/Niassa:
    identification, distribution and taxonomy. Cichlid Press
  • Stiassny M.L.J., 1981. Phylogenetic versus convergent relationship between piscivorous cichlid fishes from Lakes Malawi and Tanganyika. Bulletin of the British Museum (Natural History), Zoology 40 (3): 67-101.
  • Sweeney Mary E., 1997: Malawi cichlids: Mbuna, T.F.H. Publications, ISBN 079380115X, 64 pp-
  • Tepoot Pabol. Tepoot Ian, 1995: The pictorial guide, New Life Publications, ISBN 0964505800.
  • Thompson A.B., Allison E.H., Ngatunga B.P., 1996: Distribution and breeding biology of offshore cichlids in Lake Malawi/Niassa. Environmental Biology of Fishes 47 (3): 235-?.
  • Turner G., 1996: Offshore cichlids of Lake Malawi. Cichlid Press, Lauenau, Germany; 240 pp. ISBN 3-928457-33-0.
  • Turner G.F. 1994. Speciation mechanisms in Lake Malawi cichlids. A critical review. Archiv für Hydrobiologie Beiheft Ergebnisse der Limnologie 44: 139-160.

Victoria

  • Kaufman L.S., Chapman L.J., Chapman, C.A., 1997: Evolution in fast forward: haplochromine fishes of the Lake Victoria region. Endeavour 21: 23-30
  • Greenwood P.H., 1974: The cichlid fishes of Lake Victoria, east Africa: The biology and evolution of a species flock. Bulletin of the British Museum (Natural History), Zoology, Supplement 6, 134 pp.
  • Seehausen Ole, 1996: Lake Victoria Rock Cichlids by Ole Seehausen. Verduijn Cichlids, Zevenhuizen, 304 pp.
  • Tijs Goldschmidt, 1998: Darwin’s Dreampond: Drama on Lake Victoria, MIT Press, ISBN 0262571218

Afrika

  • Boulenger G.A., 1911: Catalogue of the fresh-water fishes of Africa in the British Museum (Natural History). London. Volume 2: xii + 529 pp.
  • Fryer G., Iles T. D., 1972: The cichlid fishes of the Great Lakes of Africa. Oliver & Boyd, Edinburgh; TFH Publications, Neptune City, New Jersey; 641 pp.
  • Greenwood P.H., 1966: The Fishes of Uganda. 2nd edition. The Uganda Society, Kampala; [viii] + 131 pages.
  • Skelton P.H., 1993: A complete guide to the freshwater fishes of southern Africa. Southern Book Publishers, Halfway House, South Africa.
  • Staeck Wolfgang, Linke Horst, 1994: African Cichlids II: Cichlids from Eastern Africa : A Handbook for Their Identification, Care and Breeding, Tetra Press, ISBN 1-56465-167-3
  • Sturmbauer C., Baric S., Salzburger W., Ruber L., Verheyen E.. 2001: Lake level fluctuations synchronize genetic divergences of cichlid fishes in African lakes. Molecular Biology and Evolution 18 (2): 144-154 Link
  • Talling J.F., Talling I.B., 1965: The chemical composition of African lake waters. Internationale Revue ges. Hydrobiologie 50 (3): 421-463.

Južná Amerika

  • Sands David, 1997: Back to Nature guide Catfishes, Back to Nature. 128 pp.
  • Stauffer Jay, McKaye Ken at all, 2002: Cuadernos de investigacion de la UCA: The midas cichlid species complex in two Nicaraguan lakes. Description of three new species by and others. Cichlid Press. 47pp.
  • Weidner Thomas contr., Konings Ad ed., 2000: South American Eartheaters, Cichlid Press. 336 pp.

Stredná Amerika

  • Konings Ad, 1989: Cichlids from Central America. Tropical Fish Hobbyist. 224 pp.

Príroda, Rastliny, Živočíchy, Veda, Organizmy

Taxonómia vybraných organizmov

Hits: 15999

Ryby

Ryby – Osteichthyes patrí do podkmeňa Stavovce – Vertebrata, kmeňa Chordáty – Chordates. Najväčšie čeľade sú Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Na zaradenie do jednotlivých skupín sú rôzne názory odborníkov, obecne o tom rozhodujú meristické znaky – počet lúčov v plutvách, počet šupín. Pre jednotlivé druhy je opísaný vzorec, ktorý popisuje tieto znaky.

Ichtyológia je veda zaoberajúca sa rybami.

Trieda Myxini – Rad Myxiniformes – čeľaď  Myxinidae

Trieda Cephalospidomorphi – Rad Petromyzontiformes – čeľaď  Petromyzontidae

Trieda Elasmobranchii – Rad Carcharhiniformes – čeľade Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

  • Rad Heterodontiformes – čeľaď  Heterodontidae
  • Rad Hexanchiformes – čeľaď  Chlamydoselachidae, Hexanchidae
  • Rad Lamniformes – čeľade Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
  • Rad Orectolobiformes – čeľade Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
  • Rad Pristiophoriformes – čeľaď  Pristiophoridae
  • Rad Rajiformes – čeľade Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
  • Rad Squaliformes – čeľade Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
  • Rad Squatiniformes – čeľade Pristiophoridae, Squatinidae

Trieda Holocephali – Rad Chimaeriformes – čeľade Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Trieda Sarcopterygii – Rad Ceratodontiformes – čeľaď  Ceratodontidae

  • Rad Coelacanthiformes – čeľaď  Coelacanthidae
  • Rad Lepidosireniformes – čeľade Lepidosirenidae, Protopteridae

Trieda Actinopterygii – Rad Acipenseriformes – čeľade Acipenseridae, Polyodontidae

  • Rad Albuliformes – čeľade Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
  • Rad Amiiformes – čeľade Amiidae
  • Rad Anguilliformes – čeľade Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
  • Rad Ateleopodiformes – čeľade Ateleopodidae
  • Rad Atheriniformes – čeľade Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
  • Rad Aulopiformes – čeľade Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
  • Rad Batrachoidiformes – čeľade Batrachoididae
  • Rad Beloniformes – čeľade Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
  • Rad Beryciformes – čeľade Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
  • Rad Clupeiformes – čeľade Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
  • Rad Cypriniformes – čeľade Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
  • Rad Cyprinodontiformes – čeľade Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
  • Rad Elopiformes – čeľade Elopidae, Megalopidae
  • Rad Esociformes – čeľade Esocidae, Umbridae
  • Rad Gadiformes – čeľade Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
  • Rad Gasterosteiformes – čeľade Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
  • Rad Gonorynchiformes – čeľade Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
  • Rad Gymnotiformes – čeľade Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
  • Rad Characiformes – čeľade Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
  • Rad Lampridiformes – čeľade Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae, Veliferidae
  • Rad Lophiiformes – čeľade Antennariidae, Brachionichthyidae, Caulophrynidae, Centropomidae, Ceratiidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Chaunacidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Ogcocephalidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
  • Rad Mugiliformes – čeľade Mugilidae
  • Rad Myctophiformes – čeľade Myctophidae, Neoscopelidae
  • Rad Ophidiiformes – čeľade Aphyonidae, Bythitidae, Carapidae, Euclichthyidae, Ophidiidae, Parabrotulidae, Ranicipitidae
  • Rad Osmeriformes – čeľade Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Lepidogalaxiidae, Leptochilichthyidae, Microstomatidae, Opisthognathidae, Osmeridae, Platytroctidae, Retropinnidae, Salangidae, Sundasalangidae
  • Rad Osteoglossiformes – čeľade Gymnarchidae, Hiodontidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae
  • Rad Perciformes – čeľade Acanthuridae, Acropomatidae, Amarsipidae, Ammodytidae, Anabantidae, Anarhichadidae, Aplodactylidae, Apogonidae, Ariommatidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bathydraconidae, Bathymasteridae, Belontiidae, Blenniidae, Bovichthyidae, Bramidae, Callanthiidae, Callionymidae, Carangidae, Caristiidae, Centracanthidae, Centrarchidae, Centrolophidae, Centropomidae, Cepolidae, Cichlidae, Cirrhitidae, Clinidae, Coracinidae, Coryphaenidae, Creediidae, Cryptacanthodidae, Dactyloscopidae, Dinolestidae, Dinopercidae, Draconettidae, Drepanidae, Echeneididae, Elassomatidae, Eleotridae, Embiotocidae, Emmelichthyidae, Enoplosidae, Ephippidae, Epigonidae, Gempylidae, Gerreidae, Glaucosomatidae, Gobiesocidae, Gobiidae, Grammatidae, Haemulidae, Harpagiferidae, Helostomatidae, Chaenopsidae, Chaetodontidae, Champsodontidae, Chandidae, Channidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Cheimarrhichthyidae, Chiasmodontidae, Chironemidae, Icosteidae, Inermiidae, Kraemeriidae, Kuhliidae, Kurtidae, Kyphosidae, Labridae, Labrisomidae, Lactariidae, Latridae, Leiognathidae, Leptobramidae, Leptoscopidae, Lethrinidae, Lobotidae, Luciocephalidae, Lutjanidae, Luvaridae, Malacanthidae, Menidae, Microdesmidae, Monodactylidae, Mullidae, Nandidae, Nematistiidae, Nemipteridae, Nomeidae, Notograptidae, Nototheniidae, Odacidae, Odontobutidae, Opisthognathidae, Oplegnathidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Pempherididae, Pentacerotidae, Percidae, Percichthyidae, Percophidae, Pholidae, Pholidichthyidae, Pinguipedidae, Plesiopidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pseudochromidae, Ptilichthyidae, Rachycentridae, Rhyacichthyidae, Scaridae, Scatophagidae, Sciaenidae, Scombridae, Scombrolabracidae, Scytalinidae, Serranidae, Schindleriidae, Siganidae, Sillaginidae, Sparidae, Sphyraenidae, Stichaeidae, Stromateidae, Teraponidae, Tetragonuridae, Toxotidae, Trachinidae, Trichiuridae, Trichodontidae, Trichonotidae, Tripterygiidae, Uranoscopidae, Xenisthmidae, Xiphiidae, Zanclidae, Zaproridae, Zoarcidae
  • Rad Percopsiformes – čeľade Amblyopsidae, Aphredoderidae, Percopsidae
  • Rad Pleuronectiformes – čeľade Achiridae, Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Cynoglossidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Psettodidae, Samaridae, Scophthalmidae, Soleidae
  • Rad Polymixiiformes – čeľaď  Polymixiidae
  • Rad Polypteriformes – čeľaď  Polypteridae
  • Rad Saccopharyngiformes – čeľade Cyematidae, Eurypharyngidae, Monognathidae, Saccopharyngidae
  • Rad Salmoniformes – čeľade Salmonidae
  • Rad Scorpaeniformes – čeľade Abyssocottidae, Agonidae, Anoplopomatidae, Aploactinidae, Bembridae, Caracanthidae, Comephoridae, Congiopodidae, Cottidae, Cyclopteridae, Dactyloscopidae, Ereuniidae, Gnathanacanthidae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Hoplichthyidae, Liparidae, Normanichthyidae, Pataecidae, Platycephalidae, Psychrolutidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scorpaenidae, Triglidae
  • Rad Semionotiformes – čeľaď  Lepisosteidae
  • Rad Siluriformes – čeľade Ageneiosidae, Akysidae, Amblycipitidae, Amphiliidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Auchenipteridae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Clariidae, Cranoglanididae, Diplomystidae, Doradidae, Helogenidae, Heteropneustidae, Hypophthalmidae, Chacidae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Olyridae, Pangasiidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Scoloplacidae, Schilbidae, Siluridae, Sisoridae, Trichomycteridae
  • Rad Stephanoberyciformes – čeľade Barbourisiidae, Cetomimidae, Gibberichthyidae, Hispidoberycidae, Megalomycteridae, Melamphaidae, Mirapinnidae, Rondeletiidae, Stephanoberycidae,
  • Rad Stomiiformes – čeľade Gonostomatidae, Photichthyidae, Sternoptychidae, Stomiidae,
  • Rad Synbranchiformes – čeľade Chaudhuriidae, Mastacembelidae, Synbranchidae
  • Rad Tetraodontiformes – čeľade Balistidae, Diodontidae, Molidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae, Triacanthidae, Triodontidae
  • Rad Zeiformes – čeľade Caproidae, Grammicolepididae, Macrurocyttidae, Oreosomatidae, Parazenidae, Zeidae

Mäkkýše – Mollusca

Kmeň Mollusca – Podkmeň Amphineura – Trieda Aplacophora (Solenogastres), Polyplacophora

Podkmeň Conchifera – Trieda Monoplacophhora, Scaphopoda

Trieda Gastropoda – Podtrieda Prosobranchia – Rad Archaeogastropoda – čeľaď  Pomatidae, Viviparidae

Podtrieda Opistobranchia – Podtrieda Pulmonata – Rad Basommatophora – čeľaď  Acroloxidae, Ancylidae, Physidae, Lymnaeidae, Planrobidae

  • Rad Stylommatophora

Trieda Lamellibranchia (Bivalvia) – Podtrieda Paleotaxodonta (Protobranchia), Cryptodonta, Pteriomorpha (Anisomyaria, Toxodonta, Filibranchia), Schizodonta (Unionoidea),

Podtrieda Heterodonta – Rad Eualamelibranchia – čeľaď  Sphaeriidae

Podtrieda Adapedonta, Anomalodesmata, Septibranchia

Trieda Cephalopoda (hlavonožce) – Podtrieda Tetrabrachia – Rad Nautiloidea, Ammonoidea

Podtrieda Dibrachia – Rad Belemnoidea

  • Rad Decabranchia – Podrad Teuthoide (kalmary), Sepioidea (sépie)
  • Rad Vampyromorpha, Octobrachia (chobotnice)

Vodné rastliny

Vedný odbor zaoberajúci sa rastlinami sa nazýva botanika.

Oddelenie Bryophyta – machy – čeľaď  Ricciaceae

Oddelenie Lycopodiophyta – čeľaď  IsoÁtacea

Oddelenie Equisetophyta – prasličky – čeľaď  Equisetaceae

Oddelenie Polypodiophyta – plavúne – čeľaď  Dryopteridaceae, Marsileaceae, Osmundaceae, Thelypteridaceae

Oddelenie Pinophyta – borovicorasty – čeľaď  Pinaceae, Taxodiaceae

Oddelenie Magnoliophyta – Dvojklíčnolisté – čeľaď  Aceraceae, Aizodiaceae, Amaranthaceae, Anacardiaceae, Apiaceae, Aquifoliaceae, Asclepiadaceae, Asteraceae -astrovité, Balsaminaceae, Betulaceae – brezovité, Boraginaceae, Brassicaceae – kapustovité, Cabombaceae, Callitrichaceae, Campanulaceae – zvončekovité, Caprifoliaceae, Caryophyllaceae, Ceratophyllaceae, Chenopodiaceae, Clethraceae, Cornaceae, Cuscutaceae, Droseraceae – rosičkovité, Elatinaceae, Ericaceae, Gentianaceae – horcovité, Haloragaceae, Hypericaceae, Lamiaceae – hluchavkovité, Lentibulariaceae, Lythraceae, Malvaceae, Myricaceae, Nelumbonaceae, Nymphaeaceae – leknovité, Onagraceae, Plantaginaceae, Plumbaginaceae, Podostemaceae, Polygalaceae, Polygonaceae, Primulaceae – prvosienkovité, Ranunculaceae – iskerníkovité, Rosaceae – ružovité, Rubiaceae, Salicaceae – vŕbovité, Sarraceniaceae, Saururaceae, Saxifragaceae, Scrophulariaceae, Solanaceae – ľuľkovité, Trapaceae, Urticaceae, Verbenaceae, Violaceae – fialkovité

Jednoklíčnolisté – čeľaď  Acoraceae, Alismataceae, Araceae, Cyperaceae, Eriocaulaceae, Hydrocharitaceae, Iridaceae, Juncaceae, Juncaginaceae, Lemnaceae, Limnocharitaceae, Najadaceae, Orchidaceae, Poaceae, Pontederiaceae, Potamogetonaceae, Ruppiaceae, Sparganiaceae, Typhaceae, Xyridaceae, Zannichelliaceae, Zosteraceae


Nižšie rastliny – riasy – Algae

Riasami sa vedecky zaoberá botanika pretože sú to rastliny, pre rozlíšenie od odborníkov na vyššie rastliny algológia.

Odelenie Glaucophyta

Oddelenie Rhodophyta – červené riasy – Trieda Rhodophyceae – Podtrieda Bangiophycidae – Rad Porphyridiales, Bangiale

Podtrieda Florideophycidae – Rad Batrachospermales, Corallinales, Ceramiales, Gigartinales

Oddelenie Heterokontophyta – rôznobičíkaté riasy – Trieda Chrysophyceae – žltohnedé riasy – Podtrieda Chrysophicidae – Rad Ochromonadales, Chrysamoebales, Hydrurales, Chrysosphaerales, Phaeothamniales, Parmales, Chrysomeridales, Chrysomanadales

Trieda Xantophyceae – Rad Heterochloridales, Botrydiales, Rhizochloridales, Mischococcales, Tribonematales, Vaucheriales

Trieda Bacillariophyceae (Diatomae) – rozsievky – Rad Naviculales

Podtrieda Coscinodiscophycideae – Rad Coscinodiscales

Podtrieda Fragillariophycideae – Podrad Araphidinae

Podtrieda Bacillariophycideae – Podrad Monoraphidineae, Biraphidineae

  • Rad Achnanthales, Rad Eunotiales

Trieda Phaeophycae – hnedé riasy, chaluhy – Rad Ectocarpales, Dictyotales, Laminariales, Fucales

Trieda Rhaphidiophyceae – zelenivky

Trieda Synurophyceae – Rad Synurales

Trieda Dictyochophyceae – Rad Pedinellales, Dictyochales

Trieda Pelagophyceae

Trieda Eustigmatophyceae

Oddelenie Dinophyta – Trieda Dinophyceae – Rad Peridiniales, Gonyaulacales, Gymnodiniales

Oddelenie Cryptophyta – Trieda Cryptophyceae – Rad Goniomonadales, Cryptomonadales, Chroomonadales

Oddelenie Haptophyta (Primnesiophyta) – Trieda Haptophyceae – Rad Primnesiales, Coccolithophoridales

Oddelenie Euglenophyta – Trieda Euglenophyceae – Rad Eutreptiales, Euglenales, Heteronematales

Oddelenie Chlorophyta – zelené riasy – Trieda Prasinophyceae

Trieda Chlamydophyceae – Rad Chlamydomonadales, Volvocales, Tetrasporales, Chlorococcales

Trieda Chlorophyceae – zelenivky – Rad Dunaliellales, Gloeodendrales, Chlorellales, Protosiphonales, Microsporales, Oedogoniales, Chaetophorales

Trieda Pleurastrophyceae

Trieda Ulvophyceae – Rad Ulotrichales, Cladophorales, Caulerpales (Bryopsidales), Dasycladales, Trentepohliales

Trieda Zygnematophyceae (Conjugatophyceae) – spájavky – Rad Zygnematales

  • Rad Desmidiales – Podrad Archidesmidiineae, Desmisiineae

Trieda Charophyceae – parožnatky – Rad Klebsormidiales, Coleochaetales, Charales

Oddelenie Chlorarachniophyta


Sinice

Sinice patria medzi Prokaryota. Riasy, vyššie rastliny, živočíchy patria medzi eukaryotické organizmy (ide o principiálne inú stavbu bunky)

Siniciam sa často vraví aj modrozelené riasy, prípadne modrá riasa.

Odelenie Cyanophyta (Cyanobacteria) – sinice – Trieda Cyanophyceae – sinice – Rady Chroococcales, Chamaesiphonales, Nostocales, Oscillatoriales, Stigonemiales


Fish

Fish – Osteichthyes belongs to the subphylum Vertebrata, phylum Chordata. The largest families include Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Various opinions among experts exist regarding the classification into individual groups, generally decided based on meristic characters such as the number of rays in the fins, and the number of scales. Each species has a described pattern that outlines these characteristics.

Ichthyology is the science dealing with fish.

Class Myxini – Order Myxiniformes – family Myxinidae

Class Cephalospidomorphi – Order Petromyzontiformes – family Petromyzontidae

Class Elasmobranchii – Order Carcharhiniformes – families Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

Order Heterodontiformes – family Heterodontidae
Order Hexanchiformes – families Chlamydoselachidae, Hexanchidae
Order Lamniformes – families Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
Order Orectolobiformes – families Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
Order Pristiophoriformes – family Pristiophoridae
Order Rajiformes – families Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
Order Squaliformes – families Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
Order Squatiniformes – families Pristiophoridae, Squatinidae

Class Holocephali – Order Chimaeriformes – families Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Class Sarcopterygii – Order Ceratodontiformes – family Ceratodontidae

Order Coelacanthiformes – family Coelacanthidae
Order Lepidosireniformes – families Lepidosirenidae, Protopteridae

Class Actinopterygii – Order Acipenseriformes – families Acipenseridae, Polyodontidae

Order Albuliformes – families Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
Order Amiiformes – family Amiidae
Order Anguilliformes – families Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
Order Ateleopodiformes – family Ateleopodidae
Order Atheriniformes – families Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
Order Aulopiformes – families Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
Order Batrachoidiformes – family Batrachoididae
Order Beloniformes – families Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
Order Beryciformes – families Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
Order Clupeiformes – families Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
Order Cypriniformes – families Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
Order Cyprinodontiformes – families Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
Order Elopiformes – families Elopidae, Megalopidae
Order Esociformes – families Esocidae, Umbridae
Order Gadiformes – families Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
Order Gasterosteiformes – families Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
Order Gonorynchiformes – families Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
Order Gymnotiformes – families Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
Order Characiformes – families Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
Order Lampridiformes – families Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae
Order Lophiiformes – families Antennariidae, Ceratiidae, Chaunacidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
Order Mugiliformes – families Mugilidae, Myxodipteridae
Order Osmeriformes – families Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Mordaciidae, Osmeridae, Plecoglossidae, Retropinnidae, Salangidae, Salvelinidae, Scombresocidae, Stichaeidae
Order Osteoglossiformes – families Arapaimidae, Heterotididae, Ichthyodectidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae, Phractolaemidae, Pseudecheneidae
Order Perciformes – families Acropomatidae, Acanthochiridae, Acanthopagidae, Acanthuridae, Apogonidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bramidae, Caproidae, Caristiidae, Centrogenyidae, Centrarchidae, Chaetodontidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Chironemidae, Chironomidae, Cirrhitidae, Congiopodidae, Coryphaenidae, Cretolamnae, Cichlidae, Drepaneidae, Ephippidae, Gempylidae, Gerreidae, Grammatidae, Haemulidae, Hemerocoetidae, Holocentridae, Indotriacanthidae, Kyphosidae, Labridae, Leiognathidae, Lethrinidae, Lobotidae, Malacanthidae, Menidae, Monodactylidae, Moronidae, Mullidae, Nandidae, Nomeidae, Nototheniidae, Oplegnathidae, Oreosomatidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Ostraciidae, Pempheridae, Pentacerotidae, Percaidae, Percichthyidae, Pinguipedidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pricanthidae, Pseudochromidae, Pseudocryptopterygidae, Rachycentridae, Raphidiidae, Rhamphocottidae, Rhinocryptidae, Scatophagidae, Scombridae, Scophthalmidae, Scorpaenidae, Serranidae, Siganidae, Sinipercidae, Sparidae, Sphyraenidae, Synodontidae, Terapontidae, Tetraodontidae, Toxotidae, Trachichthyidae, Trichodontidae, Uranoscopidae, Xiphionodontidae
Order Pleuronectiformes – families Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Poecilopsettidae, Samaridae, Soleidae
Order Prionotiformes – family Prionotidae
Order Rajiformes – families Arhynchobatidae, Dasyatidae, Gurgesiellidae, Hexatrygonidae, Plesiobatidae, Platyrhinidae, Potamotrygonidae, Pristidae, Rajidae, Rhinobatidae, Rhinocardinidae, Rhynchobatidae, Urotrygonidae, Urolophidae
Order Salmoniformes – families Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Bathylutichthyidae, Chlorophthalmidae, Chauliodontidae, Denticipitidae, Evermannellidae, Ipnopidae, Leptochilichthyidae, Moridae, Opisthoproctidae, Osmeridae, Paralepididae, Retropinnidae, Salangidae, Salmonidae, Scorpaenidae, Stichaeidae, Synaphobranchidae, Trachipteridae
Order Scorpaeniformes – families Agonidae, Apistidae, Artedidraconidae, Bathydraconidae, Bothrionidae, Cottunculidae, Cryptacanthodidae, Cyclopteridae, Draconettidae, Ebinaniae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Liparidae, Lumpenidae, Nemiarchidae, Plectrogeniidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scopaenidae, Sebastidae, Setarchidae, Synanceiidae, Triglidae, Zanclorhynchidae
Order Siluriformes – families Amblycipitidae, Anchariidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Chacidae, Claroteidae, Clariidae, Diplomystidae, Doradidae, Heptapteridae, Heteropneustidae, Horabagridae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Pangasidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Pseudopimelodidae, Schilbeidae, Scoloplacidae, Sisoridae, Trichomycteridae
Order Stomiiformes – families Gonostomatidae, Idiacanthidae, Malacosteidae, Melanostomiidae, Photichthyidae, Stomiidae
Order Synbranchiformes – family Synbranchidae
Order Tetraodontiformes – families Balistidae, Diodontidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae
Order Zoarciformes – families Anarhichadidae, Bathymasteridae, Cryptacanthodidae, Zoarcidae

 

Informácie, Veda

Environmentalistika a ja

Hits: 11794

Moja odborná špecializácia je environmentalistika, špecializáciu ekosozológia a fyziotaktika na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Počas môjho štúdia som za zaoberal smerom ku geografii, konkrétne smerom ku Geografickým informačným systémom – GIS-om. Tento záujem neutíchol ani dnes. Musím povedať, že napriek svojmu terajšiemu aj minulému zamestnaniu som rád, že som vyštudoval environmentalistiku. Dostalo sa mi rozsiahlych vedomostí zo širokého spektra vedeckých disciplín. Okrem toho ešte dôležitejšie je, že to zodpovedá môjmu presvedčeniu. Environmentalistiku možno chápať ako autekologickú štúdiu, ako ekológiu zameranú na vzťahy organizmov, prostredia na človeka. V istých medziach je to veda, avšak myslím že poslanie environmentalistiky je v riešení situácií. Často sa v mnohých otázkach spája s medicínou, s ekonómiou a politikou. Ide o ochranu životného prostredia, ale len v súvislosti s človekom.


My professional specialization is environmental science, with a focus on ecozoology and physiotactics at the Faculty of Natural Sciences in Bratislava. During my studies, I also delved into the field of geography, specifically Geographic Information Systems (GIS). This interest persists to this day. I must say that, despite my current and past employment, I am glad that I chose to study environmental science. It has provided me with extensive knowledge across a wide range of scientific disciplines. Moreover, more importantly, it aligns with my conviction.

Environmental science can be understood as an autecological study, an ecology focused on the relationships between organisms and their environment, particularly concerning humans. In certain aspects, it is a science, but I believe the mission of environmental science lies in problem-solving. Often, it is intertwined with medicine, economics, and politics. It revolves around the protection of the environment, but always in the context of its impact on humanity.


Návrh na predmety vhodné pre environmentalistiku – praktický názor absolventa

Preferoval by som oveľa viac vzťahové vedomosti oproti encyklopedickým. Myslím, že dobrý ochranár nie je prioritne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam snažil presadiť psychológiu, sociológiu, filozofiu, právo, ekonómiu. Na to by som kládol veľký dôraz. Tieto by mal študent ovládať a tie ostatné – prírodovedné by mali byť študentovým koníčkom. Z hľadiska praxe sa mi totiž zdá dôležitejšie či to vieš presadiť, nie či sa v tom vyznáš. Zbytoční sú ľudia, ktorí ovládajú veľké množstvo vedomostí, keď ich nevedia využiť. Úspešný adept si musí veriť.
Metodiky ako LANDEP a ÚSES, by som odporučil učiť len okrajovo. Vymysleli sa už stohy papierov, koncepcií, metodík, krajinnoekologické analýzy, syntézy, ale mnohokrát sú samoúčelné. Metodiky sú často také, že veľakrát by ju mal použiť človek, ktorý tomu nerozumie a ani nemá na to prostriedky, aby ju zodpovedne dodržiaval. Aj odborníkovi dajú slušne zabrať.


Suggestion for Subjects Suitable for Environmental Studies – Practical Opinion of a Graduate

I would prefer much more relational knowledge over encyclopedic knowledge. I believe that a good conservationist is not primarily someone who knows but someone who has a connection. I would try to emphasize psychology, sociology, philosophy, law, and economics in this field. I would place great emphasis on these. Students should master these, and the others – the natural sciences – should be the student’s hobby. From a practical perspective, it seems to me more important whether you can assert yourself, not whether you are knowledgeable. People who possess a vast amount of knowledge but cannot use it are unnecessary. A successful candidate must believe in themselves. I would recommend teaching methodologies like LANDEP and ÚSES only marginally. Many stacks of papers, concepts, methodologies, landscape-ecological analyses, syntheses have already been invented, but many times they are self-serving. Methodologies are often such that a person who does not understand them and does not have the means to responsibly adhere to them would use them. They can be quite challenging even for experts.


Separovaný zber a spotreba energie

Separujem zber asi od roku 1995. Keďže ma zaujíma koľko dokáže odpadu domácnosť vyprodukovať, a spotrebovať a za akých podmienok dochádza k poklesom a nárastu, zistené hodnoty môžem vyhodnotiť.

Zber papiera podľa rokov

V rokoch 1999/2000 som bol na vojenskej službe, preto zrejme došlo ku poklesu, nárast v roku 1998 vysvetľujem tým, že som bol denne doma. Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvetľujem veľkými nárastmi reklamných a informačných materiálov.


Separate Collection and Energy Consumption

I have been separating waste since around 1995. Since I am interested in how much waste a household can produce, and consume, and under what conditions there are fluctuations, I can evaluate the values ​​I have found.

Collection of paper by years

In the years 1999/2000, I was on military service, so there was probably a decrease. The increase in 1998 is explained by the fact that I was at home every day. The increase from 2001 to the present is explained by significant increases in advertising and informational materials.

Environmentalistika a ja

K 1.1.2006 som vyseparoval 472 kg papiera. / As of January 1, 2006, I separated 472 kg of paper.

Zber plastov

Na začiatku, keď sme začali separovať, veľmi dlho trvalo, kým si na to dostalo do vedomia, svoje zohrala aj ochota a zvyky. Potom, ako možno vidieť z roku 1998 sa situácia stabilizovala.


The separation of plastics was challenging at the beginning, and it took a while for awareness to build. Habits and willingness also played a role. As seen from the data in 1998, the situation stabilized over time.

Environmentalistika a ja

K 1.1.2006 som vyseparoval 105 kg plastov.

Kovy

Na príklade kovov je jasne vidieť veľké rozdiely, ktoré som naznačoval vyššie. V rokoch 1999-2000 som bol na ZVS. Konzervová strava sa jasne prejavila – okolo 7 kg na rok.


On January 1, 2006, I separated 105 kg of plastics.

Metals

The example of metals clearly shows significant differences, as I mentioned earlier. In the years 1999-2000, I was in military service, and the use of canned food is evident, contributing to about 7 kg per year.


Environmentalistika a ja

K 1.1.2006 som vyseparoval 46 kg kovov.

Spotreba energie

Evidované obdobie – od roku 1998

Voda


On January 1, 2006, I separated 46 kg of metals.

Energy Consumption

Recorded period – from 1998

Water


Environmentalistika a ja

Spotreba je m3 / The consumption is in cubic meters.

Plyn / Gas

Environmentalistika a ja

Spotreba je m3

Elektrina

Podľa jednotlivých rokov – v roku 2001 došlo ku výraznejšiemu nárastu – príčina najmä pomerne silné ohrievače – v rokoch 2002, 2003 došlo ku miernemu poklesu – vymenili sme starú chladničku za síce väčšiu a kombinovanú s mrazničkou, ale novú. V roku 2005 sme kúpili novú práčku, v roku 2006 nový sporák.


Electricity

By individual years – in 2001 there was a significant increase – the main cause was relatively powerful heaters – in 2002, 2003 there was a slight decrease – we replaced the old refrigerator with a larger one and combined with a freezer, but new. In 2005, we bought a new washing machine, and in 2006 a new stove.


Environmentalistika a ja

Spotreba je kWh.

Veda

Ekologická stabilita, ekologická rovnováha a spätná väzba

Hits: 10716

Ekologická stabilita, ekologická rovnováha a spätná väzba predstavujú kľúčové pojmy v oblasti ekológie a environmentálnej vedy. Tieto koncepty sú úzko späté a vzájomne ovplyvňujú fungovanie ekosystémov. Ekologická stabilita sa vzťahuje na schopnosť ekosystému odolávať zmene a udržiavať svoje štruktúry a funkcie napriek vnútorným alebo vonkajším vplyvom. Stabilný ekosystém je schopný obnoviť sa po vonkajších narušeniach a udržiavať svoje rovnovážne podmienky. Ekologická rovnováha zdôrazňuje stabilitu v interakciách medzi živými a neživými časťami ekosystému. Táto rovnováha vzniká prostredníctvom komplexných vzťahov, kde organizmy ovplyvňujú svoje prostredie a súčasne sú ovplyvňované týmto prostredím. Spätná väzba je proces, pri ktorom výsledok alebo stav súvisí s predchádzajúcim stavom. V ekológii sa často používa na opis interakcií v rámci ekosystémov. Spätná väzba môže byť pozitívna (zosilňujúca) alebo negatívna (vyvažujúca). Napríklad, ak rastliny rastúce v ekosystéme absorbuje viac CO2, môže to viesť k pozitívnej spätnej väzbe v znižovaní celkového množstva skleníkových plynov v atmosfére. Úvaha o týchto konceptoch má kľúčový význam v súvislosti s globálnymi environmentálnymi výzvami. Súčasný stav našej planéty jasne ukazuje, že nevyvážené ľudské aktivity môžu narušiť ekologickú stabilitu a rovnováhu. Dôležité je uvedomiť si, že ekosystémy sú vzájomne prepojené a zmena v jednej oblasti môže mať významné dôsledky v iných častiach ekosystému. Z tohto dôvodu je potrebné konať s ohľadom na zachovanie a obnovu ekologickej stability, aby sme zabezpečili udržateľnú budúcnosť pre našu planétu.


Ecological stability, ecological balance, and feedback are key concepts in the field of ecology and environmental science. These concepts are closely interconnected and mutually influence the functioning of ecosystems. Ecological stability refers to the ability of an ecosystem to resist change and maintain its structures and functions despite internal or external influences. A stable ecosystem can recover from external disturbances and maintain its equilibrium conditions. Ecological balance emphasizes stability in interactions between living and non-living parts of the ecosystem. This balance arises through complex relationships where organisms influence their environment, and, at the same time, are influenced by it. Feedback is a process where the outcome or state is related to the previous state. In ecology, it is often used to describe interactions within ecosystems. Feedback can be positive (amplifying) or negative (balancing). For example, if plants in an ecosystem absorb more CO2, it can lead to positive feedback in reducing the overall amount of greenhouse gases in the atmosphere. Reflection on these concepts is crucial in the context of global environmental challenges. The current state of our planet clearly shows that unbalanced human activities can disrupt ecological stability and balance. It’s important to realize that ecosystems are interconnected, and a change in one area can have significant consequences in other parts of the ecosystem. Therefore, action is needed to preserve and restore ecological stability to ensure a sustainable future for our planet.


Abstrakt:

Tento článok sa zaoberá ekologickou stabilitou ako takou, a možnosťami jej zisťovania. Popisujem základné poznatky o ekologickej stabilite. Už v úvode uvádzam vzájomne pozitívny vzťah ekologickej stability a energie. Analyzujem možnosti jej zisťovania cestou produkčnej ekológie. Snažím sa popísať problémy s tým spojené. Pravdepodobne najzaujímavejším názorom celého článku je hypotéza, že závislosť ekologickej stability a energie nutnej na udržovanie momentálneho stavu je konštantná ! Osobitne sa venujem spätnej väzbe. Myslím, že spätná väzba má veľký vplyv na ekologickú rovnováhu. Schválne som použil slovo rovnováhu, pretože tak ako z článku vyplýva, mám veľké pochybnosti o jej vplyve na ekologickú stabilitu.


Abstract:

This article is dealing with ecological stability as the science, and possibilities of its detection. I describe the basic knowledge about ecological stability. I have mentioned other positive relationship between the ecological stability and the energy in introduction. I analyse the possibilities of its detection through productive (energy) ecology. I tried to describe troubles joined to it. I think the most interesting opinion of the whole article is a hypothesis that the dependence of ecological stability and energy which is necessary for sustaining of momentary state is constant ! I peculiarly devote to feedback. I think that feedback has a great influence on ecological balance. The article indicate that there is my deep doubt about the influence of feedback on ecological stability that is why I have just used the word balance.


Motto: Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je fakt, že je to pochopiteľné (Albert Einstein)


Motto: The most incomprehensible thing in the world is that it is understandable. (Albert Einstein)


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) definujú ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému vrátiť sa pôsobením vlastných vnútorných mechanizmov k dynamickej rovnováhe alebo ku svojmu „normálnemu“ vývojovému smeru. Čím rýchlejšie sa ekosystém vracia a tým menšie odchýlky vykazuje, tým je stabilnejší. Rád by som zdôraznil, že ekologická stabilita je prevrátenou hodnotou vstupov, či už vo forme látok alebo energie, ktoré je nutné do ekosystému vkladať na to, aby sme ho udržali v momentálnom stave. Táto situácia nemá environmentálny aspekt. Neexistuje prepojenie na prirodzenosť ekosystému. Napr. lán pšenice vyžaduje každoročné mechanické narušovanie, hnojenie a kosenie, organický materiál (slama) musí byť odstraňovaný, alebo aspoň eliminovaný – inak by úroda v najbližších štyroch – piatich rokoch nebola takmer žiadna. Tok energie je prerušovaný.

Metodiky určovania koeficientu ekologickej stability v tvorbe ÚSES – Územného systému ekologickej stability sú do istej miery intuitívne. Je veľkým problémom zistiť mieru ekologickej stability presnejšie. Metodika je založená na znakoch, ktoré sa vyznačujú veľkým intervalom a veľkú úlohu zohráva subjektivita ľudského faktora. Projekty ÚSES vypracúvajú rôzni ľudia a s rôznym profesijným zameraním – od stavebných inžinierov, urbanistov, architektov cez krajinných plánovačov, biológov, ekológov až po environmentalistov. V tvorbe ÚSES nie je otázka presnej determinácie ekologickej stability taká dôležitá, okrem iného aj z dôvodu využívania princípu relatívnosti v tvorbe ÚSES. Prirovnal by som to k situácii lekára, ktorý sa snaží pomôcť pacientovi trpiacemu nevyliečiteľnou formou leukémie. Napriek tomu, že vie, že pacientovi veľa času neostáva, hľadá oporu – “kostru”, najhodnotnejšie časti, ktoré pacienta udržia v stave najvyššej možnej rovnováhy, prípadne pocitu spokojnosti. Toto prirovnanie trochu kríva, totiž príroda nikdy nebude v stave pacienta, avšak na pochopenie relatívnosti využitia poznania ekologickej stability pre účelovú prácu akou ÚSES je vhodný.


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defines ecological stability as the ability of an ecosystem to return, through its internal mechanisms, to dynamic equilibrium or its „normal“ developmental direction. The faster an ecosystem returns and the smaller the deviations it exhibits, the more stable it is. I would like to emphasize that ecological stability is the inverted value of inputs, whether in the form of substances or energy, that need to be invested in the ecosystem to maintain it in its current state. This situation does not have an environmental aspect. There is no connection to the naturalness of the ecosystem. For example, a wheat field requires annual mechanical disruption, fertilization, and mowing; organic material (straw) must be removed or at least eliminated—otherwise, the crop in the next four to five years would be almost nonexistent. The flow of energy is disrupted.

The methodologies for determining the coefficient of ecological stability in the creation of ÚSES – Územný systém ekologickej stability are, to some extent, intuitive. It is a significant challenge to ascertain the degree of ecological stability more precisely. The methodology is based on features characterized by a wide range, and subjectivity plays a significant role. ÚSES projects are carried out by various individuals with different professional backgrounds – from civil engineers, urban planners, and architects to landscape planners, biologists, ecologists, and environmentalists. In the creation of ÚSES, the exact determination of ecological stability is not as crucial, partly due to the use of the principle of relativity in its formation. I would liken it to the situation of a doctor trying to help a patient suffering from an incurable form of leukemia. Despite knowing that the patient has limited time, the doctor seeks support, a „framework,“ the most valuable parts that will keep the patient in the highest possible state of equilibrium or a sense of satisfaction. This analogy is somewhat skewed because nature will never be in a patient’s state, but it helps understand the relativity of using knowledge of ecological stability for the purposeful work that ÚSES represents.


Čo je to ekologická stabilita a aké sú možnosti jej zisťovania a akéhosi „ocenenia“ pre laikov ? To je zložitá otázka, na ktorú sa snažím dať nejaké podnety. Môžem použiť dokonca medicínu, či ekonómiu na to, aby som dokázal pozitívny vzťah ekologickej stability k cieľom uvedených odborov. Ak poviem ekonómovi, že toto územie má takú a takú cenu z hľadiska ekologickej stability, a že na tom svojou správne orientovanou aktivitou (napr. pasením na lúke v Strážovských vrchoch) ušetrí ročne istú sumu peňazí, je vhodné, aby sme vedeli určiť ekologickú stabilitu. Je všeobecne známy pozitívny vzťah rovnováhy v prírode k zdraviu obyvateľov. Metodiky zisťovania koeficientu ekologickej stability s ktorými som sa najčastejšie stretol sú založené na získavaní poznatkov o aktuálnom stave vegetácie na jednotlivých plochách. Vegetácia je reprezentatívnym ukazovateľom, ktorý dostatočne presne odráža stav ekosystému nielen v momentálnom čase, ale je reakciou na podmienky okolia počas pomerne dlhého časového obdobia. Tieto metodiky majú jeden veľmi exaktný aspekt – je ním pôvodnosť. Napr. drvivá väčšina lúk ako takmer nepôvodný prvok v našich podmienkach nedosahujú najvyšší význam pre ekologickú stabilitu – hodnotu 5, ako takmer všetky ostatné typy ekosystémov . To je dané nevyhnutnosťou vstupov energie pre ekosystém lúk, ktoré musia mať zabezpečený manažment na to aby pretrvali vo svojej forme. Keď som uvažoval o presnejšom postupe pre zisťovanie stupňa ekologickej stability usúdil som, že pravdepodobne najexaktnejšia metóda merania stupňa ekologickej stability je cesta využívajúca metódy produkčnej ekológie. Lenže to má dva hlavné okruhy problémov.

Prvý problém je v tom, že jednotlivé ekosystémy majú rôznu výšku produkcie, a rôznu výšku potrebných vstupov. Druhý problém spočíva v nasledujúcom. Téza hovorí: ekologická stabilita je nepriamo úmerná energii nutnej na udržovanie momentálneho stavu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zistiť koľko nevyhnutnej energie treba. Je možné pomerne presne vyčísliť energiu, ktorá je do ekosystému vkladaná človekom, ale ako možno odhadnúť aké množstvo je nutné na udržanie rovnakého stavu? Okrem toho ekosystém sa každoročne mení, niektoré druhy gradujú, každý rok je iný prísun zrážok, napriek tomu sa stabilita nemusí zmeniť. Na ekologicky nestabilných plochách by tieto problémy narastali.

Je známe, že existuje závislosť medzi ekologickou stabilitou, energiou nutnou na udržovanie momentálneho stavu a energiou dodávanou do ekosystému prirodzene. Myslím si dokonca, že táto závislosť je konštantná pre všetky typy ekosystémov. V akom vzťahu je energia dodávaná do ekosystému umelo ku energii dodávanej prirodzene vzhľadom na jeho stabilitu ? Dnes vieme len tom, že v nepriamo úmernom. Veď napokon je to logické, však ? Akým spôsobom je možné zistiť tento vzťah ? Ja sa nazdávam, že cesta je schodná práve prostredníctvom produkčnej ekológie. Veľkým problémom však je pravdepodobne zistiť presné množstvo energie, ktoré je nutné pre prirodzený vývoj najmä v neprirodzených ekosystémoch. Ak by sa zistili energie a vypočítal by sa ich vzájomný podiel, mohol by sa porovnať s metodikou zisťovania ekologickej stability používanou v tvorbe ÚSES a potom už by nemal byť väčší problém matematickým aparátom s veľkou presnosťou odhadnúť vzťah ekologickej stability a energie.


What is ecological stability and what are the possibilities of determining it and some kind of „reward“ for laypeople? This is a complex question that I am trying to provide some insights into. I can even use medicine or economics to demonstrate a positive relationship between ecological stability and the goals of these fields. If I tell an economist that this area has a certain value in terms of ecological stability and that, through properly oriented activities (such as grazing in the meadows of the Strážovské vrchy mountains), a certain amount of money can be saved annually, it is appropriate to be able to determine ecological stability. The generally known positive relationship between balance in nature and the health of the population supports this idea. Methods for determining the coefficient of ecological stability that I have encountered most frequently are based on acquiring knowledge about the current state of vegetation on individual areas. Vegetation is a representative indicator that accurately reflects the state of the ecosystem not only at the present time but is a response to environmental conditions over a relatively long period. These methods have a very precise aspect—originality. For example, the vast majority of meadows, as an almost non-original element in our conditions, do not achieve the highest importance for ecological stability—a value of 5, like almost all other types of ecosystems. This is due to the necessity of energy inputs for meadow ecosystems, which must have management in place to survive in their form. When I considered a more precise approach to determine the degree of ecological stability, I concluded that probably the most accurate method for measuring the degree of ecological stability is a path utilizing methods of production ecology. However, this has two main circles of problems.

The first problem is that individual ecosystems have varying levels of production and different levels of required inputs. The second problem is as follows. The thesis states: ecological stability is indirectly proportional to the energy necessary to maintain the current state (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). How can one determine how much necessary energy is required? It is possible to fairly accurately quantify the energy being input into the ecosystem by humans, but how can one estimate the amount needed to maintain the same state? Additionally, the ecosystem changes every year, some species graduate, there is a different annual precipitation influx, yet stability may not change. On ecologically unstable areas, these problems would escalate.

It is known that there is a dependence between ecological stability, the energy needed to maintain the current state, and the energy naturally supplied to the ecosystem. I even believe that this dependence is constant for all types of ecosystems. In what relationship is the energy artificially supplied to the ecosystem to the naturally supplied energy concerning its stability? Today, we only know that it is inversely proportional. After all, it is logical, isn’t it? How can we determine this relationship? I think the way is through production ecology. However, a significant problem is probably determining the exact amount of energy needed for natural development, especially in unnatural ecosystems. If the energies were determined, and their mutual ratio calculated, it could be compared with the methodology used to determine ecological stability in the creation of ÚSES. Then, there should be no major problem to estimate the relationship between ecological stability and energy with great precision using mathematical tools.


Spätná väzba veľmi výrazným spôsobom vplýva na ekologickú stabilitu. Je to vzájomné, nenáhodné pôsobenie medzi prvkami (prípadne subsystémami) toho istého systému, pri ktorom dochádza k zosilňujúcemu – pozitívnemu, alebo zoslabujúcemu – negatívnemu pôsobeniu veličiny B, ktorá bola priamo, alebo nepriamo zmenená veličinou A, na túto veličinu A. Spätná väzba je najdôležitejším autoregulačným mechanizmom všetkých systémov bez výnimky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a preto ma vzťah k ekologickej stabilite. Dôkaz takejto spätnej väzby prináša užitočné informácie o chovaní systému (okrem iného o jeho stabilite) i v prípade, že mechanizmus tohto pôsobenia pre nás ostáva neznámy (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozitívnej spätnej väzbe pôsobí každý z dvoch premenných prvkov v interakcii zhodným smerom, takže sa navzájom zosilňujú v pozitívnom, či negatívnom zmysle. Napr., čím viac členov populácie A je v plodnom veku, tým viac potomstva B sa môže narodiť. Potom, čím viac potomstva B dorastá do plodného veku, tým rýchlejšie narastá populácia. Dochádza teda k posilňovaniu obidvoch premenných prvkov interakcia v čase a výsledkom je známa exponenciálna rastová krivka tvaru „J“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). Pozitívna spätná väzba posilňuje odchýlky a nerovnovážne stavy a spravidla slúži dynamickému rastu systému. Ten však časom naráža na určitú hranicu – limity svojho vonkajšieho prostredia. Kvalitatívne zmeny vlastností prvkov interakcie sa potom môžu prejaviť principiálne dvoma spôsobmi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • premenia doterajšiu pozitívnu spätnú väzbu na negatívnu a exponenciálny úsek rastovej krivky sa tak sploští a nadobudne tvar „S“ a prejde do stavu dynamickej rovnováhy s náhodným kolísaním – fluktuáciou hodnôt. Negatívna spätná väzba je hlavným stabilizačným princípom, spoločným pre živé i neživé subsystémy (Míchal a Vološčuk, 1991).
  • pri zachovaní pozitívnej spätnej väzby sa „prepóluje“ a jej nositelia „zmenia znamienko“ na závislosť typu „čím menej A – tým menej B“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Patologické javy vyvolané stresom sú v spätnoväzbovej schéme faktorom „naviac“ k schéme pozitívnej väzby. S rastúcim počtom plodnej časti populácie narastajú nielen počty potomstva, ale progresívne rastie nedostatok potravy a priestoru a ďalších zdrojov nevyhnutných pre existenciu ďalších členov populácie, prípadne rastie znečisťovanie prostredia samotnou populáciou. Tieto rastúce negatívne vplyvy v prostredí populácie prinášajú jej jedincom takú záťaž, že sa to prejaví patologickými zmenami chovania, ktoré môžu viesť i v prírodných podmienkach k prudkým poklesom populačnej hustoty smerom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozitívna spätná väzba, najmä vo vrcholových častiach krivky spôsobuje zníženie stupňa ekologickej stability. Pýtam sa, či môže mať spätná väzba ako prírodný a prirodzený proces autoregulácie ekosystémov negatívny vplyv na ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému ? Napr. v takom ekosystéme ako je tajga je registrované pravidelné výrazné kolísanie početnosti vtákov a stavovcov. Napriek tomu stabilita tohto ekosystému je vysoká, jeho schopnosť vysporiadať sa s vnútornými i vonkajšími faktormi prostredia je obdivuhodná. Charakteristika pomerov v tajge môže viesť k názoru, že daný ekosystém je nevyvážený, rozkolísaný, jednoducho že nie je v stave ekologickej rovnováhy. Avšak tento ekosystém pokiaľ nie priamo ohrozovaný človekom sa vyznačuje vysokým stupňom ekologickej stability. Mechanizmus pretrvávajúceho zabezpečovania rovnováhy je pravdepodobne spätná väzba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovoria o tom, že ak fluktuácia zložiek ekosystému nevedie k dlhodobej deštrukcii jeho štruktúr, môže byť kolísanie početnosti určitej populácie výrazom ochranných aktivít riadených spätnými väzbami. Spätná väzba je prostriedkom regulácie, môže spôsobiť ekologickú rovnováhu, ale pochybujem o tom, že negatívne vplýva na ekologickú stabilitu.


Feedback significantly affects ecological stability. It is a mutual, non-random interaction between elements (or subsystems) of the same system in which there is an amplifying – positive, or attenuating – negative influence of variable B, which was directly or indirectly changed by variable A, on this variable A. Feedback is the most important self-regulating mechanism of all systems without exception (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), and therefore, it is related to ecological stability. Evidence of such feedback provides useful information about the behavior of the system (including its stability) even if the mechanism of this action remains unknown to us (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). In positive feedback, each of the two variable elements in the interaction acts in the same direction, so they mutually reinforce each other positively or negatively. For example, the more members of population A are in the fertile age, the more offspring B can be born. Then, the more offspring B grows into the fertile age, the faster the population grows. Thus, both variable elements reinforce each other in time, resulting in the well-known exponential growth curve in the shape of „J“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28-29). Positive feedback strengthens deviations and unbalanced states and generally serves the dynamic growth of the system. However, over time, it encounters a certain limit – the limits of its external environment. Qualitative changes in the properties of interaction elements can then manifest themselves in two fundamentally different ways (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28-29):

  • It transforms the previous positive feedback into negative, and the exponential growth phase of the growth curve flattens out, taking the shape of an „S,“ transitioning into a state of dynamic equilibrium with random fluctuations – the fluctuation of values. Negative feedback is the main stabilizing principle, common to both living and non-living subsystems (Míchal and Vološčuk, 1991).
  • While maintaining positive feedback, it „reverses,“ and its carriers „change signs“ to a dependence of the type „the less A, the less B“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Patological phenomena induced by stress are an additional factor in the positive feedback loop. With the increasing number of the fertile part of the population, not only the numbers of offspring increase, but there is a progressively growing shortage of food, space, and other resources necessary for the existence of other members of the population, or pollution of the environment increases due to the population itself. These growing negative impacts in the population’s environment impose such a burden on its individuals that it manifests as pathological changes in behavior, which can lead, even in natural conditions, to sharp declines in population density towards the minimum (MÍCHAL and VOLOŠČUK, 1991). Therefore, positive feedback, especially in the upper parts of the curve, causes a reduction in the degree of ecological stability. I wonder if feedback as a natural and inherent process of ecosystem self-regulation can have a negative impact on the ability of the ecosystem, such as the taiga, to maintain stability? For example, in the taiga, there is regularly significant fluctuations in the abundance of birds and mammals. Despite this, the stability of this ecosystem is high, and its ability to cope with internal and external environmental factors is admirable. The characteristics of relationships in the taiga may lead to the opinion that the ecosystem is unbalanced, fluctuating, simply not in a state of ecological balance. However, as long as it is not directly threatened by humans, this ecosystem exhibits a high degree of ecological stability. The mechanism of maintaining balance is probably feedback. MÍCHAL and VOLOŠČUK (1991) state that if the fluctuation of ecosystem components does not lead to the long-term destruction of its structures, the fluctuation in the abundance of a particular population may be an expression of protective activities regulated by feedback. Feedback is a means of regulation; it can cause ecological balance, but I doubt that it negatively affects ecological stability.


Literatúra

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Rozhovory o ekológii a ochrane prírody, ENVIRO, Martin.