Organizmy - Skala

Akvaristika, Africké cichlidy, Cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Západoafrická cichlida Hemichromis bimaculatus

08/07/202508/07/2025 skala

Hemichromis bimaculatus, anglicky Jewel cichlid, patrí medzi najpestrejšie farebné sladkovodné ryby. Jej žiarivo červené sfarbenie posiate trblietavými modrými bodkami z nej robí neprehliadnuteľný druh, no zároveň ide o rybu s výnimočne silným teritoriálnym správaním a výrazným reprodukčným inštinktom. Pochádza zo západnej Afriky, predovšetkým z Guiney, Libérie, Sierry Leone a Pobrežia Slonoviny, kde obýva pomaly tečúce rieky, močiare a zaplavené oblasti s bohatou vegetáciou a množstvom úkrytov (Loiselle, 1979). Uprednostňuje mäkké až mierne tvrdé vody s teplotou medzi 24 – 28 °C a pH okolo 6,0 – 7,5. V prírode sa zdržuje v tienistých oblastiach medzi koreňmi, vodnými rastlinami alebo spadnutými konármi. Tento druh má mimoriadne silný zmysel pre teritórium a často bráni svoj priestor aj pred podstatne väčšími druhmi. Dospelé jedince dorastajú do veľkosti približne 10 – 12 cm, pričom samce bývajú o niečo väčšie a mohutnejšie ako samice. Typickým znakom druhu sú dva až tri výrazné tmavé škvrny – za žiabrovým viečkom a v strede tela. Farba tela sa mení podľa nálady, fázy rozmnožovania a sociálneho postavenia, pričom v období trenia nadobúda ryba intenzívne červený až karmínový odtieň (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus je známy svojim výrazným teritoriálnym a agresívnym správaním, najmä počas obdobia rozmnožovania. V akváriových podmienkach sa odporúča chovať tento druh v samostatnej nádrži alebo s robustnými druhmi, ktoré dokážu čeliť jeho dominantnému správaniu. Akvárium by malo mať objem minimálne 150 litrov, s množstvom úkrytov z kameňov, koreňov a rastlín. Je dôležité zabezpečiť aj vizuálne bariéry, ktoré pomáhajú znižovať stres z priamych kontaktov medzi rybami (Baensch & Riehl, 1997). Počas trenia si vyberú rovný kameň, koreň alebo stenu akvária, kde samica kladie vajíčka a samec ich oplodňuje. Rodičovský pár intenzívne stráži ikry aj vyliahnutý poter, čo je sprevádzané výrazným agresívnym správaním voči ostatným rybám (Goldstein, 1973). Pohlavne dospievajú pri veľkosti asi 6 – 7 cm. Počas párenia sa ich farby zvýrazňujú, a samica môže naklásť až 300 – 500 ikier. Vyliahnutie nastáva po približne 48 – 72 hodinách, v závislosti od teploty vody.

V prírode sa Hemichromis bimaculatus živí prevažne hmyzom, larvami, drobnými rybkami a bezstavovcami, čo z neho robí oportunistického predátora. V akváriu akceptuje široké spektrum potravy – od vločkových a granulovaných krmív, cez mrazené a živé krmivá ako dafnie, artemie, až po nasekané kúsky rybieho mäsa. Pre udržanie farebnosti sa odporúča dopĺňať karotenoidové zložky (napr. spirulina, krevety).

Hemichromis bimaculatus, commonly known as the Jewel cichlid, is one of the most colorful freshwater fish species. Its bright red coloration adorned with sparkling blue spots makes it unmistakable, while also being a fish with exceptionally strong territorial behavior and pronounced reproductive instincts. It originates from West Africa, particularly Guinea, Liberia, Sierra Leone, and Ivory Coast, where it inhabits slow-flowing rivers, swamps, and flooded areas rich in vegetation and hiding places (Loiselle, 1979). It prefers soft to moderately hard water with a temperature between 24 – 28 °C and pH around 6.0 – 7.5. In nature, it hides in shaded areas among roots, aquatic plants, or fallen branches. This species has an extraordinarily strong sense of territory and often defends its space even against significantly larger species. Adults grow to about 10 – 12 cm, with males generally being slightly larger and more robust than females. A typical feature of the species is two to three dark spots – behind the gill cover and in the middle of the body. Body coloration varies based on mood, spawning phase, and social status, and during breeding, the fish turns intensely red to crimson (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus is known for its pronounced territorial and aggressive behavior, especially during breeding. In aquariums, it is recommended to keep this species in a separate tank or with robust species that can withstand its dominance. The tank should have a volume of at least 150 liters, with plenty of hiding places made of rocks, roots, and plants. It is important to include visual barriers to reduce stress from direct encounters (Baensch & Riehl, 1997). During spawning, they choose a flat stone, root, or aquarium wall where the female lays the eggs and the male fertilizes them. The pair aggressively guards the eggs and fry, showing intense defensive behavior toward other fish (Goldstein, 1973). They reach sexual maturity at about 6 – 7 cm, and the female can lay 300 – 500 eggs, which hatch in 48 – 72 hours, depending on water temperature.

In nature, Hemichromis bimaculatus feeds mainly on insects, larvae, small fish, and invertebrates, making it an opportunistic predator. In aquariums, it accepts a wide range of foods – from flakes and granules to frozen and live foods such as daphnia, brine shrimp, or chopped fish meat. To maintain its vivid colors, it’s recommended to include carotenoid-rich ingredients (e.g., spirulina, shrimp).

Hemichromis bimaculatus, bekannt als Juwelenbuntbarsch, gehört zu den farbenprächtigsten Süßwasserfischen. Seine leuchtend rote Färbung mit glitzernden blauen Punkten macht ihn unverkennbar. Gleichzeitig zeigt er ein ausgeprägt territoriales Verhalten und einen starken Fortpflanzungsinstinkt. Die Art stammt aus Westafrika, insbesondere aus Guinea, Liberia, Sierra Leone und der Elfenbeinküste, wo sie langsam fließende Flüsse, Sümpfe und überflutete Gebiete mit reicher Vegetation bewohnt (Loiselle, 1979). Bevorzugt werden weiche bis mittelhartes Wasser mit Temperaturen von 24 – 28 °C und einem pH-Wert von 6,0 – 7,5. In der Natur hält sich der Fisch gerne im Schatten unter Wurzeln, Pflanzen oder Ästen auf. Er verteidigt sein Revier auch gegenüber größeren Arten. Erwachsene Exemplare werden etwa 10 – 12 cm groß, Männchen sind in der Regel kräftiger. Typisch sind zwei bis drei dunkle Flecken hinter dem Kiemendeckel und in der Körpermitte. Die Färbung variiert je nach Stimmung und Laichphase, zur Fortpflanzungszeit wird der Fisch intensiv rot bis karmesinrot (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus ist besonders während der Fortpflanzung aggressiv und territorial. Im Aquarium sollte er entweder alleine oder mit robusten Arten gehalten werden. Das Becken sollte mindestens 150 Liter fassen und viele Verstecke (Steine, Wurzeln, Pflanzen) sowie Sichtbarrieren aufweisen (Baensch & Riehl, 1997). Beim Laichen wählt das Paar einen flachen Stein oder eine Wand, wo das Weibchen bis zu 300 – 500 Eier legt, die das Männchen befruchtet. Die Brut wird aggressiv verteidigt (Goldstein, 1973). Der Nachwuchs schlüpft je nach Temperatur nach 48 – 72 Stunden.

In freier Wildbahn ernährt sich Hemichromis bimaculatus hauptsächlich von Insekten, Larven, kleinen Fischen und wirbellosen Tieren – er ist also ein opportunistischer Räuber. Im Aquarium frisst er Flockenfutter, Granulate, Frost- und Lebendfutter (z. B. Daphnien, Artemia, Fischstücke). Für die Farberhaltung sind Carotinoid-Zusätze wie Spirulina oder Garnelen empfehlenswert.

Hemichromis bimaculatus, en anglais Jewel cichlid, est l’un des poissons d’eau douce les plus colorés. Sa robe d’un rouge éclatant parsemée de reflets bleus scintillants en fait une espèce très visible. Cependant, ce poisson se distingue aussi par un comportement territorial particulièrement marqué et un instinct reproducteur prononcé. Originaire d’Afrique de l’Ouest — notamment de Guinée, du Libéria, de la Sierra Leone et de la Côte d’Ivoire — il habite les cours d’eau lents, les marais et les zones inondées, riches en végétation et offrant de nombreux refuges (Loiselle, 1979). Il apprécie les eaux douces à légèrement dures, à une température entre 24 et 28 °C, avec un pH de 6,0 à 7,5. Dans la nature, il reste généralement à l’ombre, près des racines, des plantes aquatiques ou des branches tombées. Très attaché à son territoire, il défend souvent vigoureusement son espace même contre des espèces beaucoup plus grandes. Les adultes mesurent environ 10 à 12 cm, les mâles étant un peu plus grands et plus robustes que les femelles. On reconnaît ce cichlidé à deux ou trois taches sombres – une derrière l’opercule et une ou deux au milieu du corps. Sa couleur varie selon son humeur, la phase de reproduction et son statut social : pendant la période de ponte, il adopte un rouge vif à carmin très intense (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus est réputé pour son comportement territorial et agressif, en particulier lors de la reproduction. En aquarium, il est recommandé de le maintenir dans un bac spécifique ou avec des espèces robustes capables de supporter son caractère dominant. L’aquarium doit avoir une capacité minimale de 150 litres, avec de nombreux abris formés de roches, racines et plantes. Il est également important d’ajouter des barrières visuelles pour réduire le stress lié aux contacts directs entre poissons (Baensch & Riehl, 1997). Lors de la reproduction, le couple choisit une surface plane (pierre, racine ou paroi de l’aquarium) pour la ponte : la femelle y dépose ses œufs que le mâle féconde ensuite. Les deux parents défendent intensément les œufs et le frai, adoptant un comportement agressif envers les autres poissons (Goldstein, 1973). La maturité sexuelle est atteinte vers 6 – 7 cm. Lors de la reproduction, les couleurs s’intensifient et la femelle peut pondre 300 à 500 œufs. L’éclosion intervient en 48 à 72 heures, selon la température de l’eau.

Dans la nature, H. bimaculatus est un prédateur opportuniste se nourrissant principalement d’insectes, larves, petits poissons et invertébrés. En aquarium, il accepte une gamme variée d’aliments : flocons, granulés, nourriture congelée ou vivante (dafnia, artemia), et morceaux de poisson. Pour maintenir son intensité de couleur, il est recommandé d’ajouter des sources de caroténoïdes (spiruline, crevettes).

Literatúra

Baensch H. A. & Riehl R. (1997). Aquarium Atlas Vol. 1. Mergus Verlag.
Goldstein R.J. (1973). Cichlids of the World. TFH Publications.
Loiselle P.V. (1979). The Cichlid Aquarium. TFH Publications.
Stiassny Melanie L. J., & Jensen, J.S. (1987). A review of the genus Hemichromis. American Museum Novitates, 2873.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Africké cichlidy, Akvaristika, Cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Melanochromis cyaneorhabdos – Melanochromis cf. maingano

08/07/202508/07/2025 skala

Telo tejto ryby je pretiahnuté, bočne stlačené a jej typickým znakom šú pozdĺžne modré pásy na tmavomodrom až čiernom podklade. Táto kontrastná farebnosť jej zaručuje nielen estetickú hodnotu v akváriu, ale aj funkciu vo voľnej prírode – v hierarchickej komunikácii a pri obrane teritória (Barlow, 2000). Dospelé jedince dorastajú do veľkosti približne 6 – 8 cm, pričom v prírodnom prostredí sa zdržiavajú v skalnatých oblastiach, kde si vytvárajú vlastné teritóriá medzi skalnatými prasklinami (Konings, 2007). V prirodzenom prostredí preferuje kryté biotopy s dostatkom úkrytov, pričom sa zdržuje v hĺbke 1 – 15 metrov. I^de o druh so silným teritoriálnym inštinktom, najmä u dominantných jedincov. V akváriových podmienkach je vhodné zabezpečiť dostatok skrýš a členitý terén z kameňov, čím sa zmierni agresivita medzi jedincami (Ribbink et al., 1983). Teplota vody by sa mala pohybovať medzi 24 – 28 °C, pH v rozmedzí 7,5 – 8,5 a celková tvrdosť vody by mala byť vyššia, keďže pochádza z alkalického prostredia jazera Malawi (Stauffer et al., 1995). Melanochromis cyaneorhabdos patrí medzi endemické druhy cichlíd jazera Malawi, presnejšie z oblasti Likoma Island (Konings, 2016). Táto africká cichlida patrí do skupiny Mbuna, je známa a komplexnou sociálnou dynamikou.

Melanochromis cyaneorhabdos sa v prírode živí riasami a mikroorganizmami zo skalnatých povrchov. V akváriu akceptuje vločkové krmivá, spirulinu a mrazené krmivo, avšak nie je vhodné kŕmiť ju výlučne živočíšnou potravou, pretože to môže viesť k problémom s trávením (Konings, 2007). Pre tento druh je ideálne druhové alebo špecializované Mbuna akvárium s dostatočne veľkým objemom (od 150 litrov vyššie) a silnou filtráciou. V spoločenskom akváriu sa odporúča chovať viac samíc na jedného samca, aby sa znížila miera stresu a agresivity. Aj keď ide o pomerne malý druh, jeho temperament môže spôsobiť konflikty s menej dominantnými rybami (Loiselle, 1979).

Tento druh africkej cichlidy sa predáva sa pod názvom “Maingano”. Aj latinské synonymum ku Melanochromis cyaneorhabdos je Melanochromis cf. maingano. Sfarebenie samca je dosť podobné sfarbeniu samca Melanochromis johannii. Neprejavuje sa tu však pohlavný dimorfizmus tak výrazne. V dospelosti je samička len o trochu menene výrazne sfarbená ako samec. Tvarom tela sa pohlavia rozlišujú. Samička je zvyčajne o dosť menšia. V každom prípade je samček mohutnejší v tele, samička je oválnejšia, smerom ku chvostu subtílnejšia ako samček. Samička je veľmi spoľahlivá mama, mladé odnosí rada. Existujú však rôzne farebné formy, ktoré sa od seba dosť líšia.

Literatúra

Barlow, G. W. (2000). The Cichlid Fishes: Nature’s Grand Experiment in Evolution. Perseus Publishing.

Konings, A. (2007). Malawi Cichlids in their natural habitat (4^th edition). Cichlid Press.

Konings, A. (2016). Back to Nature Guide to Malawi Cichlids.

Ribbink, A. J., et al. (1983). A preliminary survey of the cichlid fishes of rocky habitats in Lake Malawi. South African Journal of Zoology, 18(3), 149 – 310.

Stauffer, J. R., et al. (1995). Geographical variation in Melanochromis auratus, a cichlid fish from Lake Malawi, Africa. Ichthyological Exploration of Freshwaters, 6(3), 241 – 250.

Loiselle, P. V. (1979). The Cichlid Aquarium. Tetra Press.

Odkazy

The body of this fish is elongated, laterally compressed, and its typical feature is longitudinal blue stripes on a dark blue to black background. This contrasting coloration provides not only aesthetic value in the aquarium but also a function in the wild – for hierarchical communication and territorial defense (Barlow, 2000). Adult individuals reach a size of approximately 6 – 8 cm and, in their natural habitat, stay in rocky areas where they create their own territories among rock crevices (Konings, 2007). In the wild, they prefer sheltered biotopes with sufficient hiding places, typically staying at depths of 1 – 15 meters. This species has a strong territorial instinct, especially in dominant individuals. In aquarium conditions, it is advisable to provide plenty of hiding spots and a structured rocky terrain to reduce aggression among individuals (Ribbink et al., 1983). Water temperature should range between 24 – 28 °C, pH between 7.5 – 8.5, and the overall water hardness should be high, as it comes from the alkaline environment of Lake Malawi (Stauffer et al., 1995).

Melanochromis cyaneorhabdos is an endemic species of cichlid from Lake Malawi, specifically from the area around Likoma Island (Konings, 2016). This African cichlid belongs to the Mbuna group, known for its territorial behavior, vibrant coloration, and complex social dynamics.

Melanochromis cyaneorhabdos feeds on algae and microorganisms from rocky surfaces in the wild. In the aquarium, it accepts flake foods, spirulina, and frozen food, but it is not advisable to feed it exclusively animal-based food, as this may lead to digestive problems (Konings, 2007). The ideal setup for this species is a species-specific or specialized Mbuna aquarium with a sufficiently large volume (from 150 liters up) and strong filtration. In a community aquarium, it is recommended to keep multiple females per male to reduce stress and aggression. Although this is a relatively small species, its temperament can cause conflicts with less dominant fish (Loiselle, 1979).

This species of African cichlid is sold under the name “Maingano”. The Latin synonym for Melanochromis cyaneorhabdos is Melanochromis cf. maingano. The male’s coloration is quite similar to that of the Melanochromis johannii male. However, sexual dimorphism is not as pronounced in this species. As adults, the female is only slightly less intensely colored than the male. The sexes differ in body shape: the female is usually significantly smaller. In any case, the male has a more robust body, while the female is more oval and slimmer toward the tail. The female is a very reliable mother and readily carries the fry. However, there are various color forms that differ significantly from one another.

Der Körper dieses Fisches ist länglich, seitlich abgeflacht, und ein typisches Merkmal sind längs verlaufende blaue Streifen auf einem dunkelblauen bis schwarzen Hintergrund. Diese kontrastreiche Färbung verleiht ihm nicht nur ästhetischen Wert im Aquarium, sondern erfüllt auch eine Funktion in der freien Natur – in der hierarchischen Kommunikation und bei der Revierverteidigung (Barlow, 2000). Erwachsene Tiere erreichen eine Größe von etwa 6 – 8 cm und halten sich in felsigen Gebieten auf, wo sie in Felsspalten eigene Reviere bilden (Konings, 2007). In der Natur bevorzugt die Art geschützte Biotope mit vielen Verstecken und hält sich in Tiefen von 1 – 15 Metern auf. Es handelt sich um eine Art mit starkem Territorialverhalten, insbesondere bei dominanten Individuen. Im Aquarium ist es ratsam, viele Verstecke und eine strukturierte felsige Umgebung bereitzustellen, um Aggressionen unter den Tieren zu reduzieren (Ribbink et al., 1983). Die Wassertemperatur sollte zwischen 24 – 28 °C liegen, der pH-Wert zwischen 7,5 – 8,5 und die Gesamthärte hoch sein, da der Fisch aus dem alkalischen Milieu des Malawisees stammt (Stauffer et al., 1995).

Melanochromis cyaneorhabdos ist eine endemische Buntbarschart aus dem Malawisee, genauer aus dem Gebiet um die Insel Likoma (Konings, 2016). Diese afrikanische Buntbarschart gehört zur Mbuna-Gruppe, die für ihr Revierverhalten, ihre leuchtende Färbung und komplexe soziale Dynamik bekannt ist.

Melanochromis cyaneorhabdos ernährt sich in der Natur von Algen und Mikroorganismen, die von Felsoberflächen abgeweidet werden. Im Aquarium nimmt er Flockenfutter, Spirulina und Frostfutter an, jedoch sollte er nicht ausschließlich mit tierischem Futter versorgt werden, da dies zu Verdauungsproblemen führen kann (Konings, 2007). Für diese Art ist ein artspezifisches oder spezialisiertes Mbuna-Aquarium mit ausreichendem Volumen (ab 150 Liter) und starker Filterung ideal. In einem Gesellschaftsaquarium wird empfohlen, mehrere Weibchen pro Männchen zu halten, um Stress und Aggressionen zu minimieren. Auch wenn es sich um eine relativ kleine Art handelt, kann ihr Temperament zu Konflikten mit weniger dominanten Fischen führen (Loiselle, 1979).

Diese Art afrikanischer Buntbarsche wird unter dem Namen „Maingano“ verkauft. Das lateinische Synonym von Melanochromis cyaneorhabdos ist Melanochromis cf. maingano. Die Färbung des Männchens ähnelt stark der des Melanochromis johannii. Allerdings ist der Geschlechtsdimorphismus bei dieser Art nicht sehr ausgeprägt. Das Weibchen ist im Erwachsenenalter nur etwas weniger kräftig gefärbt als das Männchen. Die Geschlechter unterscheiden sich in der Körperform: das Weibchen ist in der Regel deutlich kleiner. Der Männchenkörper ist kräftiger, das Weibchen wirkt ovaler und zierlicher zum Schwanz hin. Das Weibchen ist eine sehr zuverlässige Mutter und trägt die Jungfische gerne aus. Es existieren jedoch verschiedene Farbvarianten, die sich deutlich voneinander unterscheiden.

Thupi la nsomba iyi ndi lalitali, limathinitsa mbali, ndipo chizindikiro chake chapadera ndi mizere yopingasa ya buluu pa maziko a buluu wakuda kapena wakuda kwambiri. Mtundu wake wosiyana-siyana umapangitsa kukhala wokongola mu aquarium komanso umagwira ntchito m’chilengedwe – mu kulankhulana kwa dongosolo la ufumu wa nsomba komanso poteteza malo awo (Barlow, 2000). Nsomba zazikuluzikulu zimafika m’litali la 6 – 8 cm ndipo zimakhala m’malo a miyala kumene zimapangitsa malo awo pakati pa miyala (Konings, 2007). M’malo achilengedwe amakonda biotopu obisika okhala ndi miyala yambiri, ndipo amakhala pakuya kwa 1 – 15 mita. Ndi mtundu wokhala ndi chikhalidwe cha kuteteza malo awo, makamaka pakati pa nsomba zolamulira. M’madzi osungidwa, ndi bwino kukhala ndi malo ambiri obisika ndi miyala yambiri kuti achepetse nkhondo (Ribbink et al., 1983). Kutentha kwa madzi kuyenera kukhala pakati pa 24 – 28 °C, pH pakati pa 7.5 – 8.5, ndipo madzi ayenera kukhala okhwima kwambiri chifukwa amachokera ku malo a alkaline a nyanja ya Malawi (Stauffer et al., 1995).

Melanochromis cyaneorhabdos ndi mtundu wa nsomba wa cichlid wochokera ku nyanja ya Malawi, makamaka ku Likoma Island (Konings, 2016). Nsombayi ndi m’gulu la Mbuna lomwe limadziwika ndi khalidwe la kuteteza malo awo, mitundu yowala ndi moyo wa gulu lovuta.

Melanochromis cyaneorhabdos amadya algae ndi tinthu tating’ono kuchokera pa miyala. Mu aquarium amavomereza chakudya cha flakes, spirulina, ndi chakudya chozizira, koma si bwino kumudyetsa ndi chakudya cha nyama chokha chifukwa zingayambitse mavuto m’mimba (Konings, 2007). Mtunduwu ndi woyenera kukhala mu aquarium ya mtundu wake kapena ya Mbuna yokha yokhala ndi madzi oposa 150 litres ndi fyuluta yamphamvu. Mu aquarium ya gulu, ndibwino kukhala ndi akazi ambiri pa amuna m’modzi kuti achepetse nkhawa ndi nkhaza. Ngakhale ndi nsomba yaing’ono, khalidwe lake limatha kuyambitsa mikangano ndi nsomba zosalamulira (Loiselle, 1979).

Mtundu uwu wa nsomba wa cichlid waku Africa umagulitsidwa pansi pa dzina loti “Maingano”. Dzina lachi Latin loti Melanochromis cyaneorhabdos limatchedwanso Melanochromis cf. maingano. Mtundu wa amuna umakhala wofanana ndi wa Melanochromis johannii. Koma pali kusiyana kochepa pa kusiyanitsa amuna ndi akazi. Akamakula, akazi amakhala ndi mitundu yochepa koma yofanana. Thupi la akazi limakhala lalifupi ndipo amuna amakhala amphamvu kwambiri. Akazi ndi amayi okhulupirika kwambiri ndipo amakonda kunyamula ana awo. Komabe, pali mitundu yosiyanasiyana ya mtundu uwu yomwe imasiyana kwambiri.

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Živočíchy

Žaby

08/07/202508/07/2025 skala

Žaby žijú vo vodných a vlhkých ekosystémoch, sú to obojživelníci – Amphibia. Ich zadné končatiny sú prispôsobené na pohyb vo vode, pričom predné slúžia na suchu a na udržiavanie rovnováhy. Viaceré produkujú sliz, ktorý ich chráni pred vysychaním, ale aj pred dravcami. Živia sa najmä hmyzom a bezstavovcami. Oni sú potravou pre vtáky a cicavce. Popísaných je viac ako 7000 druhov žiab, nachádzajú sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.

Tieto živočíchy sú známe svojou schopnosťou žiť na súši aj vo vode. Žaby zohrávajú zásadnú úlohu v mnohých ekosystémoch, kde ovplyvňujú dynamiku potravných reťazcov a slúžia ako bioindikátory environmentálnych zmien. Majú unikátnu morfológiu, ktorá je prispôsobená ich obojživelnému životnému štýlu. Majú dva páry končatín, pričom predné končatiny sú kratšie a slabšie než zadné. Zadné končatiny sú silne vyvinuté a sú prispôsobené na skákanie a plávanie. Ich telo je pokryté jemnou kožou, ktorá je schopná dýchať, čo je veľmi dôležité v prostrediach s nízkym obsahom kyslíka. Žaby majú tiež veľké oči a sluchové orgány (tympanické membrány), ktoré im pomáhajú v orientácii a komunikácii.

Životný cyklus žiab zahŕňa štyri hlavné štádiá: vajíčko, larvu, žubrienku a dospelého jedinca. Po oplodnení vajíčok, ktoré samica kladie väčšinou do vodného prostredia, sa vyvíjajú larvy, ktoré majú plávacie chvosty a dýchajú žiabrami. Počas metamorfózy sa larvy menia na žubrienky, ktoré začínajú vyvíjať končatiny a postupne prechádzajú na dýchanie vzduchu. Po dokončení metamorfózy sa žubrienky stávajú dospelými žabami, ktoré sú schopné žiť na súši aj vo vode. Žaby sa vyskytujú v rôznych typoch prostredí, vrátane tropických dažďových lesov, močiarov, a dokonca aj v púšťach. Napríklad niektoré druhy uprednostňujú tienisté miesta s vysokou vlhkosťou, zatiaľ čo iné sa prispôsobili suchším podmienkam. V mnohých oblastiach zohrávajú žaby kľúčovú úlohu v kontrole populácií hmyzu, čím prispievajú k rovnováhe ekosystémov.

Žaby sú významné ako z ekologického, tak z environmentálneho hľadiska. Slúžia ako predátori hmyzu, čím pomáhajú regulovať populácie škodcov a ovplyvňujú zdravie vegetácie a poľnohospodárskych plodín. Okrem toho sú dôležitým zdrojom potravy pre mnohých predátorov, vrátane vtákov, hadov a cicavcov. Žaby tiež slúžia ako bioindikátory, pretože ich citlivá koža a špecifické ekologické nároky umožňujú monitorovať zmeny v kvalite vody a životnom prostredí. Mnoho druhov žiab čelí hrozbám v dôsledku ľudských činností, ako sú odlesňovanie, znečistenie a zmena klímy. Strata prirodzeného prostredia a kontaminácia vodných zdrojov môžu viesť k dramatickému poklesu populácií, a niektoré druhy sú dokonca na pokraji vyhynutia. Ochrana týchto živočíchov zahŕňa ochranu ich prirodzeného prostredia, monitorovanie populácií a implementáciu opatrení na zníženie znečistenia a zmeny klímy.

Frogs, belonging to the class Amphibia, live in aquatic and moist ecosystems. They are amphibians characterized by their unique adaptations for both terrestrial and aquatic environments. Frogs typically have two pairs of limbs: the hind limbs are adapted for movement in water, while the forelimbs assist on land and help maintain balance. Many frogs produce mucus to protect themselves from desiccation and predators. They primarily feed on insects and invertebrates and are preyed upon by birds and mammals. There are over 7,000 known species of frogs, which are found on every continent except Antarctica.

Frogs are known for their ability to live both on land and in water. They possess a unique morphology adapted to their amphibious lifestyle. Frogs have two pairs of limbs: the forelimbs are shorter and weaker compared to the hind limbs. The hind limbs are highly developed for jumping and swimming. Their bodies are covered with a smooth, permeable skin that is crucial for respiration in low-oxygen environments. Frogs also have large eyes and auditory organs (tympanic membranes) that aid in orientation and communication.

The life cycle of frogs includes four main stages: egg, larva, tadpole, and adult. After fertilization, eggs are typically laid in an aquatic environment. The eggs develop into larvae, which have swimming tails and gills for respiration. During metamorphosis, larvae transform into tadpoles, developing limbs and gradually transitioning to air-breathing. Once metamorphosis is complete, tadpoles become adult frogs capable of living both on land and in water.

Frogs inhabit a variety of environments, including tropical rainforests, swamps, and even deserts. For example, some species prefer shaded, humid areas, while others are adapted to drier conditions. Frogs play a key role in controlling insect populations, contributing to the balance of ecosystems. Their presence is essential for maintaining ecological equilibrium.

Frogs are significant from both ecological and environmental perspectives. As insectivores, they help regulate pest populations and influence vegetation health and agricultural crops. Additionally, frogs are a crucial food source for many predators, including birds, snakes, and mammals. Frogs also serve as bioindicators due to their sensitive skin and specific ecological requirements, which allow for monitoring changes in water quality and environmental conditions.

Many frog species face threats due to human activities such as deforestation, pollution, and climate change. Habitat loss and water contamination can lead to dramatic declines in frog populations, with some species even approaching extinction. Conservation efforts for frogs include protecting their natural habitats, monitoring populations, and implementing measures to reduce pollution and climate change.

Zoznam druhov (5)

Bombina bombina
Ceratophrys ornata
Litoria infrafrenata
Pelophylax ridibundus
Rana temporaria

Use Facebook to Comment on this Post

Africké cichlidy, Akvaristika, Cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Aulonocara sp. Fire Fish

25/06/202525/06/2025 skala

Zaujímavá, krásna aulonokara, ktorá sa vyskytuje občas aj pod názvom “Red Dragon” – červený drak. Fire fish znamená ohnivá ryba. Samci sú skutočne vďaka sfarbeniu ohnivý pri kŕmení bohatou stravou na karotén. I^de o šľachtenú formu, ešte nie celkom ustálenú. Veľmi by ma zaujímalo, z čoho, z akých druhov ten druh alebo forma vznikla. Trúfam si povedať, že v tom hrá úlohu A. jacobfreibergi. Ja som kupoval svoje firefishky z dvoch zdrojov. Jeden bol nemenovaný bratislavský zdroj a druhým bol Imro Fuljer. Obe sa sfarbením trochu líšili, časom sa sfarbenie oboch zdrojov homogenizovalo. Vysvetľujem si to iným kŕmením. Bratislavský zdroj však obsahoval aj ryby šedé, takpovediac na pohľad niečo iné ako firefishky. Tak ako je to pri mnohých iných aulonokarách, kde je samička menej výrazná ako samec. Medzi firefishkami sa mi vyskytli aj samce neoranžové, ale farebné.

Som presvedčený o tom, že pri firefishkách veľmi ich sfarbenie závisí na ich výžive. Podiel červeného farbiva – karotenoidov je iste veľmi potrebný pre výskyt červeno-oranžového ohnivé sfarbenia týchto rýb. Ja ich nekŕmim žiabronôžkou ani cyklopom, preto nemám ryby také žeravé. Som presvedčený aj o tom, že v normálnej nádrži bežného akvaristu (nie v chovni), bude najfarebnejší dominantný samec. V nádrži, kde sa vyskytuje veľa rýb tohto druhu, prípadne iného sa narúša etologický prejav dominantného samca a vôbec celej osádky a vtedy sú krásne vyfarbené aj iné samce. Voči mbuna cichlidám sa prejavujú firefishky zmierlivo. Medzi sebou sa občas klbčia, čo ma celkom prekvapilo. Dokonca som zaznamenal viaceré úhyny. Registrujem formy: Ice blue, Dragoon Blood, Red Orchidee, Iceberg.

An interesting and beautiful Aulonocara, occasionally known as “Red Dragon.” Firefish aptly translates to fiery fish. The males truly exhibit a fiery coloration, especially when fed a rich diet high in carotenoids. It is a selectively bred form, not fully stabilized yet. I’m quite intrigued by the origins and the species that contributed to the creation of this variety. I dare to say that A. jacobfreibergi plays a role in it. I acquired my firefish from two sources, an unnamed source in Bratislava and Imro Fuljer. Initially, the coloration varied slightly, but over time, it homogenized between both sources. I attribute this to different feeding practices. The Bratislava source also included grayish fish, somewhat different from typical firefish. As with many other Aulonocaras, where the females are less vivid than the males, firefish also had less colorful females. I even encountered non-orange males among the firefish, although still vibrant.

I am convinced that the coloration of firefish is highly dependent on their diet. The contribution of red pigments, carotenoids, is crucial for the appearance of the red-orange fiery coloration of these fish. I don’t feed them brine shrimp or cyclops, which might explain why my fish are not as vibrant. I firmly believe that in a typical hobbyist’s tank (not a breeding setup), the most colorful fish will be the dominant male. In a tank with many fish of this species or others, the ethological behavior of the dominant male and the entire group is disrupted, leading to beautifully colored subordinate males. Firefish display a peaceful attitude towards mbuna cichlids. Occasionally, they squabble amongst themselves, which surprised me. I even witnessed several fatalities. I register various forms: Ice blue, Dragoon Blood, Red Orchidee, Iceberg.

Ein interessanter und schöner Aulonocara, der gelegentlich auch als “Red Dragon” bekannt ist. Firefish übersetzt sich passend zu feurigem Fisch. Die Männchen zeigen wirklich eine feurige Färbung, insbesondere wenn sie mit einer karotenoidreichen Diät gefüttert werden. Es handelt sich um eine selektiv gezüchtete Form, die noch nicht vollständig stabilisiert ist. Mich interessiert sehr, aus welchen Arten oder Formen dieser Drachenblutfisch hervorgegangen ist. Ich wage zu behaupten, dass A. jacobfreibergi dabei eine Rolle spielt. Ich habe meine Firefish von zwei Quellen bezogen, einer nicht genannten Quelle in Bratislava und Imro Fuljer. Anfangs variierte die Färbung leicht, aber im Laufe der Zeit homogenisierte sie sich zwischen beiden Quellen. Das führe ich auf unterschiedliche Fütterungspraktiken zurück. Die Bratislava-Quelle enthielt sogar graue Fische, die sich optisch von typischen Firefish unterschieden. Wie bei vielen anderen Aulonocaras, bei denen die Weibchen weniger lebhaft sind als die Männchen, zeigten auch Firefish weniger bunte Weibchen. Ich stieß sogar auf nicht-orange Männchen unter den Firefish, die dennoch farbenfroh waren.

Ich bin überzeugt, dass die Färbung der Firefish stark von ihrer Ernährung abhängt. Der Beitrag von roten Pigmenten, Karotinoiden, ist entscheidend für das Erscheinungsbild der rot-orangen feurigen Färbung dieser Fische. Ich füttere sie nicht mit Artemia oder Cyclops, was erklären könnte, warum meine Fische nicht so lebhaft sind. Ich bin fest davon überzeugt, dass in einem typischen Hobbyistenbecken (nicht in einer Zuchtanlage) der farbenfrohste Fisch das dominante Männchen sein wird. In einem Becken mit vielen Fischen dieser Art oder anderer Arten wird das ethologische Verhalten des dominanten Männchens und der gesamten Gruppe gestört, was zu schön gefärbten untergeordneten Männchen führt. Firefish zeigen eine friedliche Haltung gegenüber Mbuna-Buntbarschen. Gelegentlich gibt es auch Auseinandersetzungen unter ihnen, was mich überrascht hat. Ich habe sogar mehrere Todesfälle beobachtet. Ich registriere verschiedene Formen: Ice blue, Dragoon Blood, Red Orchidee, Iceberg.

Aulonocara mwenye kuvutia na mzuri, mara nyingine anajulikana kama “Red Dragon.” Firefish inatafsiriwa vizuri kama samaki wa moto. Kiume wanaweza kuonyesha rangi ya moto, hasa wanapofugwa na chakula chenye wingi wa karoteni. Hii ni aina iliyochaguliwa, bado haijathibitishwa kabisa. Nina hamu kubwa kujua aina au aina zipi zilizochangia kutokea kwa aina hii. Ninajiamini kusema kwamba A. jacobfreibergi anacheza jukumu katika hilo. Nilinunua firefish zangu kutoka vyanzo viwili, moja likiwa vyanzo visivyojulikana huko Bratislava na lingine Imro Fuljer. Mara ya kwanza, rangi ilikuwa tofauti kidogo, lakini kwa muda, rangi ilihomogeniwa kati ya vyanzo vyote. Naihusisha hii na lishe tofauti. Chanzo cha Bratislava kilikuwa na samaki wenye rangi ya kijivu, tofauti kidogo na firefish wa kawaida. Kama ilivyo kwa Aulonocaras wengi, ambapo wanawake hawana rangi nyingi kama wanaume, firefish pia walikuwa na wanawake wasiokuwa na rangi nyingi. Hata nilikumbana na wanaume wasio na rangi ya machungwa miongoni mwa firefish, ingawa bado walikuwa na rangi.

Nina hakika kwamba rangi ya firefish inategemea sana lishe yao. Mchango wa chembe za rangi nyekundu, carotenoids, ni muhimu kwa kuonekana kwa rangi nyekundu-njano ya moto ya samaki hawa. Sifanyi kuwalisha na artemia au cyclops, ambayo inaweza kueleza ni kwa nini samaki wangu hawana rangi kali. Ninaamini kwa nguvu kwamba katika tangi la mpenzi wa kawaida (si chumba cha uzazi), samaki mwenye rangi kali zaidi atakuwa kiume mwenye mamlaka. Katika tangi lenye samaki wengi wa aina hii au wengine, tabia ya ethological ya kiume mwenye mamlaka na kundi zima inavurugika, ikiongoza kwa wanaume wa chini walio na rangi nzuri. Firefish huonyesha tabia ya amani kuelekea mbuna cichlids. Mara kwa mara, wanaweza kugombana kati yao, jambo lililonishangaza. Hata nilishuhudia vifo kadhaa. Ninarekodi aina mbalimbali: Ice blue, Dragoon Blood, Red Orchidee, Iceberg.

Odkazy

Karin Fuljerová, Imrich Fuljer

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Organizmy, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenské, Živočíchy, Živočíchy

Vtáky v Piešťanoch

05/06/202524/06/2025 skala

Vtákom sa v Piešťanoch celkom darí. Rieka Váh poskytuje množstvo možností, vodná nádrž Sĺňava, Lido takisto. Aj preto najmä vodné vtáky sa v Piešťanoch vyskytujú v hojnom množstve. Park je útočiskom pre menšie druhy, napr. spevavce.

V Piešťanoch a ich okolí môžete pozorovať rôzne druhy vtákov. Labute (Cygnus olor) môžu byť často vidieť na jazere Sĺňava. Kačice divoké (Anas platyrhynchos) sa bežne vyskytujú na rieke Váh a vodných plochách. Žltorítka ryšavá (Cercotrichas galactotes) je spevavec, ktorý sa nachádza blízkosti lesných oblastí v Piešťanoch. Vyskytujú sa tu rôzne druhy sýkoriek, napríklad sýkorka bielolíca (Parus major), sýkorka uhliarka (Periparus ater). Vrana čierna (Corvus corone) sú často viditeľné v mestskom prostredí. Holub domový (Columba livia) sú častým obyvateľom mestských oblastí. Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) je známy svojím kolektívnym správaním. Sokol lastovičiar (Falco subbuteo) sa vyskytujú blízkosti lesov a lúk.

Birds thrive in Piešťany. The Váh River provides numerous opportunities, and the water reservoirs such as Sĺňava and Lido contribute to this. Therefore, especially waterfowl are abundant in Piešťany. The park serves as a refuge for smaller species, such as songbirds.

In Piešťany and its surroundings, you can observe various bird species. Swans (Cygnus olor) can often be seen on the Sĺňava lake. Mallards (Anas platyrhynchos) are commonly found on the Váh River and water surfaces. The Rufous-tailed Scrub Robin (Cercotrichas galactotes) is a songbird located near wooded areas in Piešťany. Various species of tits, such as the Great Tit (Parus major) and Coal Tit (Periparus ater), are present. Carrion Crows (Corvus corone) are frequently visible in urban environments. Rock Pigeons (Columba livia) are common residents of urban areas. Common Starlings (Sturnus vulgaris) are known for their collective behavior. Eurasian Hobby Falcons (Falco subbuteo) are found near forests and meadows.

Odkazy