Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Príroda, Rakúsko, Ľudská príroda, Umenie, Stavby, Fotografie

Barokový Schlosshof

skala
Hits: 2626

Schlosshof slúžilo ako prázdninové sídlo Habsburgovcov. Nachádza sa neďaleko od Devínskej Novej Vsi. Odporúčam prechádzku cez Cyklomost Slobody, bude to príjemná polhodinka.

Schlosshof je osada mestečka Engelhartstetten (schlosshof.cestovanie.biz) v Dolnom Rakúsku, v blízkosti Moravy a -rakúskej hranice (schlosshof.at). V 12. a 13. storočí sa zámok Hof uvádza ako pevnosť Hof, patriaca ku zámku Eckarstau (Wikipedia). Komplex je najväčším v Strednej Európe – viac ako 50 hektárov (schlosshof.cestovanie.biz). Patrí medzi najvýznamnejšie barokové Rakúska. Rozloha areálu presahuje 50 hektárov a zahŕňa samotný zámok, rozsiahle terasové a hospodársky dvor (schlosshof.at). Pôvod sídla siaha do 12. a 13. storočia, keď sa uvádza ako pevnosť Hof (Burg Hof), patriaca k panstvu Eckartsau. Strategická poloha na hranici území mala obranný význam (aeiou.at). Nachádzajú sa tu záhrady, všade je plno zelene. Okrem toho mini , priestor pre statok, , hospodárske zvieratá. Zámok Hof je najväčšou barokovou stavbou v Rakúsku. Jeho novodobá sa datuje od roku 1726, kedy naplnili želanie Eugena Savojského. Architektom bol Johann Lucas von Hildebrandt. Mária Terézia dostala tento zámok v roku 1755 ako dar. Koncom 19. storočia cisár František Jozef objekt prenechal ríšskej armáde (schlosshof.cestovanie.biz). Schlosshof sa stal miestom významných spoločenských udalostí, slávností a diplomatických stretnutí (austria.info).

Počas 2. svetovej objekt slúžil nemeckej armáde a od roku 1945 sovietskej (schlosshof.cestovanie.biz). Až do roku 1955. Dlhodobé vojenské využívanie spôsobilo výrazné poškodenie budov aj záhrad (schlosshof.at). Rekonštrukcia sa začala v roku 2002. Od roku 2005 je zámok sprístupnený verejnosti (schlosshof.cestovanie.biz). Významná ja Neptúnová fontána, zahŕňajú reprezentačné sály, banketovú sála, fresková výzdoba, zlaté štukové ornamenty. Konajú sa tu celoročne rôzne , napr. veľkonočné a vianočné , letné open-air , remeselné (mojerakusko.sk).

Záhrady zdobia , plastiky a pravidelne upravené partery. Súčasťou areálu je aj rozsiahly hospodársky dvor – Meierhof, ktorý slúžil na zabezpečenie chodu panstva a dnes prezentuje a historických plemien hospodárskych zvierat (schlosshof.at). Nachádza sa tu viac ako 200 zvierat vo zverníku, napr. osly, kone, ťavy, kozy, , pávy, alpaky, lamy, sliepky, prasiatka (schlosshof.at).

V záhradách v letných mesiacoch rozkvitá približne 35 000 kvetín. Zámocká záhrada ponúka aj pokojné zákutia vhodné na prechádzku či piknik v tieni stromov. Vybudované sú tu terasy podľa francúzskeho vzoru. V priebehu niekoľkých rokov vznikla pod vedením záhradného inžiniera Antona Zinnera jedna z najvýznamnejších barokových záhrad v nemecky hovoriacom priestore. Významnú súčasť výzdoby tvorí súbor sôch od sochára Johanna Christopha Madera (schlosshof.at). Okrem toho sa sa tu nachádza aj bylinková záhrada, regionálna záhrada štrte Weinviertel s lokálnymi rastlinami, záhrad maškŕt, záhrada rozmanitosti, záhrada ruží (schlosshof.at).

Schloss Hof served as a holiday residence of the Habsburg dynasty. It is located not far from Devínska Nová Ves. I recommend a walk across the Freedom Cycle Bridge (Cyklomost Slobody) – it is a pleasant half-hour stroll.

Schloss Hof is a district of the municipality of Engelhartstetten in Lower Austria, near the (March) River and the Slovak-Austrian border. In the 12th and 13th centuries it was mentioned as “Burg Hof,” a fortress belonging to the Eckartsau estate. Covering more than 50 hectares, the complex is one of the largest Baroque palace estates in Central Europe and ranks among Austria’s most significant Baroque monuments. The grounds include the palace itself, extensive terraced gardens, and a former agricultural estate.

The origins of the site date back to the 12th and 13th centuries, when it functioned as a fortified stronghold. Its strategic border location gave it defensive importance. Today, the area is characterized by lush greenery and landscaped gardens. There is also a small zoo, stables, horses, and various farm animals.

Schloss Hof is considered the largest Baroque palace complex in Austria. Its modern history began in 1726, when Prince Eugene of Savoy fulfilled his vision of a grand summer residence. The architect was Johann Lucas von Hildebrandt. In 1755, Maria Theresa received the palace as a gift. At the end of the 19th century, Emperor Franz Joseph I handed the property over to the imperial army. Schloss Hof became the venue for important social events, celebrations, and diplomatic meetings.

During World War II the complex was used by the German army and, from 1945 until 1955, by the Soviet army. The prolonged military use caused significant damage to the buildings and gardens. Restoration began in 2002, and since 2005 the palace has been open to the public.

A major highlight is the Neptune Fountain. The interiors include representative halls, a banqueting hall, fresco decorations, and gilded stucco ornaments. Throughout the year, various events are held here, including Easter and Christmas markets, summer open-air concerts, and craft festivals.

The gardens are adorned with fountains, sculptures, and carefully maintained parterres. The estate also includes the extensive Meierhof (manor farm), which once ensured the functioning of the estate and today showcases traditional crafts and historical breeds of farm animals. More than 200 animals can be found here, including donkeys, horses, camels, goats, sheep, peacocks, alpacas, llamas, chickens, and pigs.

In the summer months, approximately 35,000 flowers bloom in the gardens. The palace gardens also offer peaceful corners ideal for a walk or a picnic in the shade of trees. The terraces were designed in the French style. Within just a few years, under the direction of garden engineer Anton Zinner, one of the most significant Baroque gardens in the German-speaking world was created. An important part of the decoration is a sculptural ensemble by Johann Christoph Mader. The grounds also include a herb garden, a regional Weinviertel garden with local plants, a “tasting” garden, a garden of diversity, and a rose garden.

Schloss Hof diente als Feriensitz der Habsburger. Es befindet sich unweit von Devínska Nová Ves. Ich empfehle einen Spaziergang über die Fahrradbrücke „Cyklomost Slobody“ (Brücke der Freiheit) – es ist ein angenehmer halbstündiger Weg.

Schloss Hof ist ein Ortsteil der Marktgemeinde Engelhartstetten in Niederösterreich, nahe der March (Morava) und der slowakisch-österreichischen Grenze. Im 12. und 13. Jahrhundert wird Hof als „Burg Hof“ erwähnt, die zur Herrschaft Eckartsau gehörte. Mit einer Fläche von über 50 Hektar ist der Komplex einer der größten barocken Schlossanlagen Mitteleuropas und zählt zu den bedeutendsten Barockdenkmälern Österreichs. Das Areal umfasst das Schloss selbst, weitläufige Terrassengärten sowie den Wirtschaftshof.

Der Ursprung der Anlage reicht bis ins 12. und 13. Jahrhundert zurück, als sie als Festung Hof (Burg Hof) erwähnt wurde. Ihre strategische Lage an der Grenze hatte eine defensive Bedeutung. Heute prägen weitläufige Gärten und viel Grün die Umgebung. Zum Areal gehören zudem ein kleiner Tierpark, Stallungen, Pferde und verschiedene Nutztiere.

Schloss Hof gilt als die größte barocke Schlossanlage Österreichs. Seine neuzeitliche Geschichte beginnt 1726, als Prinz Eugen von Savoyen seinen Wunsch nach einem repräsentativen Sommersitz verwirklichte. Architekt war Johann Lucas von Hildebrandt. 1755 erhielt Maria Theresia das Schloss als Geschenk. Ende des 19. Jahrhunderts überließ Kaiser Franz Joseph I. das Anwesen der k.u.k. Armee. Schloss Hof wurde zum Schauplatz bedeutender gesellschaftlicher Ereignisse, Feste und diplomatischer Treffen.

Während des Zweiten Weltkriegs diente die Anlage der deutschen Wehrmacht und ab 1945 bis 1955 der sowjetischen Armee. Die langjährige militärische Nutzung führte zu erheblichen Schäden an Gebäuden und Gärten. Die Restaurierung begann 2002, und seit 2005 ist das Schloss wieder öffentlich zugänglich.

Besonders hervorzuheben ist der Neptunbrunnen. Die Innenräume umfassen repräsentative Säle, einen Festsaal, Fresken und vergoldete Stuckornamente. Das ganze Jahr über finden hier Veranstaltungen statt – darunter Oster- und Weihnachtsmärkte, Sommerkonzerte unter freiem Himmel und Handwerksfeste.

Die Gärten sind mit Brunnen, Skulpturen und regelmäßig gepflegten Parterres geschmückt. Zum Ensemble gehört auch der weitläufige Meierhof, der einst der Versorgung des Guts diente und heute traditionelle Handwerke sowie historische Nutztierrassen präsentiert. Mehr als 200 Tiere sind hier zu sehen, darunter Esel, Pferde, Kamele, Ziegen, Schafe, Pfaue, Alpakas, Lamas, Hühner und Schweine.

In den Sommermonaten blühen in den Gärten rund 35.000 Blumen. Die Schlossgärten bieten auch ruhige Ecken für Spaziergänge oder ein Picknick im Schatten der Bäume. Die Terrassen sind nach französischem Vorbild gestaltet. Unter der Leitung des Garteningenieurs Anton Zinner entstand innerhalb weniger Jahre eine der bedeutendsten barocken Gartenanlagen im deutschsprachigen Raum. Einen wesentlichen Bestandteil der Ausstattung bildet eine Skulpturensammlung des Bildhauers Johann Christoph Mader. Zudem gibt es einen Kräutergarten, einen regionalen Weinviertler Garten mit heimischen Pflanzen, einen Naschgarten, einen Garten der Vielfalt sowie einen Rosengarten.

TOP

Zámok

v Schlosshofe

Zvieratá

 

 

,

Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Sirôtky

skala
Hits: 93

Sirôtka je jednoročná až dvojročná bylina s tenkým krátkym koreňom, byľami vysokými približne 10 – 25, maximálne 35 cm, stopkatými vajcovitými až kopijovitými listami, veľkými prílistkami, dlho stopkatými kvetmi a vajcovitými tupo trojhrannými tobolkami so žltohnedými hladkými semenami (Kornélia Goliašová at all). Sirôtky v záhradníckej praxi označujú najmä veľkokveté záhradné hybridy Viola × wittrockiana, zatiaľ čo menšie „minisirôtky“ a záhonové violy často k Viola cornuta alebo k jej hybridom. Rod Viola je taxonomicky veľmi rozsiahly (kew.org). Viola × wittrockiana je viacnásobný umelý hybrid rôznych druhov sekcie Melanium, napríklad Viola tricolor, Viola lutea, Viola cornuta, Viola altaica a pravdepodobne aj ďalších druhov (Kornélia Goliašová at all). Z botanického hľadiska patria sirôtky do čeľade Violaceae. Rod Viola sa vyznačuje celosvetovým rozšírením najmä v miernych pásmach a v horských oblastiach (pladias.sk). Morfologicky sú violy veľmi variabilné. Môžu byť jednoročné, dvojročné aj trváce, s jednoduchými alebo laločnatými listami a s päťpočetnými, nápadne zygomorfnými kvetmi. Pre záhradnú sirôtku slovenská uvádza tenký, krátky koreň, jednoduché alebo od bázy rozkonárené byle. Praktický rozlišovací znak medzi „pansy“ a „viola“ je aj poloha lupienkov: pansy má typicky štyri lupienky smerujúce nahor a jeden nadol, zatiaľ čo viola zvyčajne tri nahor a dva nadol (rhs.org.uk). Viola × wittrockiana vznikla v 19. storočí krížením viacerých druhov rodu Viola a s jej vznikom sa spája meno William Thompson (missouri.edu).

Pre bežného záhradkára je najdôležitejšie, že sirôtky sú chladnomilné  s hlavným efektom na , v predjarí a na . Najlepšie rastú v humóznej, priepustnej a stále mierne vlhkej pôde na slnku až v polotieni. Letné horúčavy im skracujú život (ncsu.edu). Ak chcete veľa sirôtok, najistejší postup je výsev v prvej polovici leta, dorastenie priesad do jesene a jesenná výsadba na stanovisko, aby rastliny prezimovali a na jar zakvitli medzi prvými (thompson-morgan.com). Najčastejšie pestovateľské chyby sú premokrený substrát bez odtoku, príliš husté a nevzdušné výsadby, prehnojenie dusíkom a ignorovanie odkvitnutých kvetov. Prípadne vošky, slizniaky a slimáky, múčnatka, peronospóra a koreňové hniloby. Najlepšou obranou sú hygiena, ranná zálievka, dobré prúdenie vzduchu, pravidelná kontrola porastov a podpora prirodzených nepriateľov (rhs.org.uk). Pri prezimovaní menšie zakorenené rastliny prezimujú spravidla lepšie než veľké prerastené kusy (missouribotanicalgarden.org).

Viola × wittrockiana sa pestuje ako jednoročná až dvojročná rastlina. Slovenská flóra uvádza kvitnutie od marca do septembra, no pestovateľské profily ukazujú, že moderné kultivary kvitnú hlavne v chladných častiach roka a v miernych zimách aj priebežne. Viola tricolor je krátkoveká a rada sa obnovuje samovýsevom, jej kapsuly môžu niesť desiatky semien a po vyschnutí sa otvárajú a semená vystreľujú. Viola odorata tvorí prízemné ružice, dlhé stolóny a kvitne najmä na jar, u niektorých viol sú dôležité aj bezkorunné, samosprašné , ktoré zabezpečujú spoľahlivú tvorbu semien. Sirôtka je na našom trhu dlho etablovaná a popri druhových názvoch sa u nás spomínajú aj staršie či regionálne kultivary, napríklad „Pirnavská modrá“, „Zlatá koruna“, „Zlato Rýna“, „Tango“, „Žiara Álp“ a skupina Fancy F1. Súčasný predaj je však vo veľkej miere postavený na moderných sériách F1, ktoré ponúkajú jednotný habitus, vyrovnané kvitnutie a predvídateľné použitie v záhonoch či nádobách (Kornélia Goliašová at all). Veľkokveté série ako Matrix a Delta dávajú najvýraznejší „tvárový“ kvet do mestských záhonov a reprezentatívnych nádob. Cool Wave je jasná voľba pre previsy, okenné debničky a závesné koše. Ak chcete jemnejší, hustejší a spravidla o niečo dlhšie trvajúci efekt, siahnite po Viola cornuta a sériách typu Sorbet XP (panamseed.com). Odstraňovanie odkvitnutých kvetov predlžuje kvitnutie a spätný rez pomáha oživiť vytiahnuté rastliny (missouribotanicalgarden.org).

Pri sirôtkach neexistuje jedna „najlepšia“ metóda rozmnožovania, správna voľba závisí od cieľa. Semená sú najlacnejšie a ideálne na veľké plochy. Delenie trsov je najistejšie pri trvácich violách. Odrezky sú najlepšie vtedy, keď chcete zachovať konkrétny kultivar (gardenersworld.com). Semená klíčia pomalšie, zvyčajne za 10 – 20 dní. Vysievajte ich do jemného, priepustného substrátu, semeno buď zľahka pritlačte k povrchu, alebo ho len veľmi jemne zasypte. V profesionálnej produkcii sa pri pansy sériách osivo prikrýva, udržiava sa približne 18 – 21 °C v počiatočnej fáze a následne sa rastliny pestujú chladnejšie. Pre pestovanie na Slovensku z toho prakticky vyplýva plytký výsev, rovnomerná vlhkosť bez premočenia a čo najchladnejšie dorastanie po vyklíčení (thompson-morgan.com). Ak sirôtky pestujete len pre jarné obdobie, je možné predpestovanie aj 6–8 týždňov pred posledným mrazom, no jesenná výsadba dáva pre skorú jar spravidla lepší výsledok (Sherri Sanders). 

Trváce violy sa delia najmä na jeseň. Trs vyberte z pôdy, jemne rozoberte rukami alebo nožom na niekoľko častí a každú časť okamžite vysaďte do čerstvého substrátu alebo na nové miesto v záhone. Táto metóda je veľmi vhodná pre Viola odorata a niektoré trvácejšie typy Viola cornuta. Po delení je dôležitá pravidelná zálievka, kým si rastlina znovu nevytvorí aktívne (gardenersworld.com). Odrezky sirôtok sa odoberajú na jar z mladých vitálnych rastlín alebo v neskorom lete po zastrihnutí rastlín. Vyberte krátke, nekvitnúce výhonky, odrežte ich pod uzlom, odstráňte spodné , špičku zaštipnite a odrezky zasuňte do hrubšieho, piesčitého substrátu po spodné listy. Povrch substrátu je vhodné prekryť vrstvou hrubozrnného minerálneho materiálu, napríklad drte alebo hrubšieho piesku, aby sa obmedzilo zahnívanie bázy odrezku. Nádoby držte na svetlom, ale chladnom a chránenom mieste. Keď sa objaví nový a korene začnú prerastať drenážne otvory, presaďte ich jednotlivo. Táto cesta je najlepšia na zachovanie konkrétneho vzhľadu kultivaru (gardenersworld.com).

Sirôtky majú jemný koreňový systém, preto im najviac vyhovuje kyprá, humózna a dobre prevzdušnená pôda. Praktické je zapracovať do pôdy dobre rozloženú organickú hmotu. V nádobách voľte čerstvý, kvalitný substrát. V profesionálnej produkcii sa pri pansy sériách dlhodobo drží mierne kyslé pH okolo 5,5 – 5,8. Odporúčené je nepoužívať ťažký, ulepený ani vyčerpaný substrát a pri opakovanom pestovaní v nádobách ho obnovovať (missouri.edu). Sirôtky nesmú preschnúť, ale rovnako zle znášajú dlhodobé podmáčanie. Zalievavať je vhodné ku koreňom a v priebehu dňa tak, aby porast do večera oschol (missouri.edu). S prihnojovaním treba pracovať striedmo. Sirôtky nemajú rady nadbytok fosforu. Na záhone sa odporúča približne 15 – 25 cm rozostup (Daniel Košťál, Dano Veselský). Jesenné výsadby kvitnú po zime zvyčajne skôr než jarné (missouribotanicalgarden.org).

Sirôtky trpia kombináciou chladného vlhka a hustej výsadby. Preto je vhodný priepustný substrát, ranná zálievka, pravidelný zber poškodených listov, vzdušný spon a dôsledná kontrola porastu (missouri.edu). Z pestovateľského hľadiska patria medzi najčastejšie problémy antraknóza, škvrnitosti listov, čierna koreňová hniloba, koreňová a korunová hniloba, sivá pleseň, vošky, roztoče, slimáky a slizniaky (clemson.edu). Najspoľahlivejší spoločníci sirôtok sú jarné cibuľoviny a ďalšie jarné dvojročky, napr. tulipány, hyacinty, narcisy, nezábudky, sedmokrásky, prvosienky (Daniel Košťál).

The pansy is an annual to biennial herb with a thin, short root, stems approximately 10–25 cm high (rarely up to 35 cm), petiolate ovate to lanceolate leaves, large stipules, long-stalked flowers, and ovate, bluntly three-angled capsules containing yellow-brown, smooth seeds (Kornélia Goliašová et al.). In horticultural practice, the term “pansies” primarily refers to the large-flowered garden hybrids Viola × wittrockiana, while smaller “mini pansies” and bedding violas often belong to Viola cornuta or its hybrids. The genus Viola is taxonomically very extensive (kew.org).

Viola × wittrockiana is a complex artificial hybrid derived from several species of the section Melanium, including Viola tricolor, Viola lutea, Viola cornuta, Viola altaica, and likely others (Kornélia Goliašová et al.). Botanically, pansies belong to the family Violaceae. The genus Viola is distributed worldwide, particularly in temperate regions and mountainous areas (pladias.sk).

Morphologically, violas are highly variable. They may be annuals, biennials, or perennials, with simple or lobed leaves and five-petaled, distinctly zygomorphic flowers. For the garden pansy, Slovak flora describes a thin, short root and stems that are simple or branched from the base. A practical distinguishing feature between “pansy” and “viola” is petal arrangement: pansies typically have four petals facing upward and one downward, whereas violas usually have three upward and two downward (rhs.org.uk). Viola × wittrockiana originated in the 19th century through hybridization of multiple Viola species and is associated with the name William Thompson (missouri.edu).

For the average gardener, the key point is that pansies are cool-season plants, with their main ornamental effect in autumn, early spring, and spring. They grow best in humus-rich, well-drained, consistently slightly moist soil, in full sun to partial shade. Summer heat shortens their lifespan (ncsu.edu). If you want a large number of pansies, the most reliable method is sowing in the first half of summer, growing seedlings until autumn, and planting them out in autumn so they overwinter and bloom early in spring (thompson-morgan.com).

The most common cultivation mistakes include waterlogged substrate without drainage, overly dense and poorly ventilated plantings, excessive nitrogen fertilization, and failure to remove spent flowers. Typical problems also include aphids, slugs and snails, powdery mildew, downy mildew, and root rots. The best prevention consists of hygiene, morning watering, good air circulation, regular crop inspection, and support of natural predators (rhs.org.uk). Smaller, well-rooted plants generally overwinter better than large, overgrown specimens (missouribotanicalgarden.org).

Viola × wittrockiana is cultivated as an annual to biennial plant. Slovak flora states flowering from March to September, but cultivation profiles indicate that modern cultivars bloom primarily in cooler periods and, in mild winters, even continuously. Viola tricolor is short-lived and readily self-seeds; its capsules may contain dozens of seeds that are explosively dispersed when dry. Viola odorata forms basal rosettes, long stolons, and flowers mainly in spring. Some violets also produce cleistogamous (self-pollinating, non-opening) flowers that ensure reliable seed production.

Pansies have long been well established on the market. In addition to species names, older or regional cultivars are also known locally, such as “Pirnavská svetlo modrá,” “Zlatá koruna,” “Zlato Rýna,” “Tango,” “Žiara Álp,” and the Fancy F1 group. However, current production is largely based on modern F1 series offering uniform habit, synchronized flowering, and predictable use in beds or containers (Kornélia Goliašová et al.). Large-flowered series such as Matrix and Delta provide the most striking “face” flowers for urban beds and display containers. Cool Wave is ideal for trailing use in window boxes and hanging baskets. For a finer, denser, and usually longer-lasting effect, Viola cornuta and series such as Sorbet XP are recommended (panamseed.com). Removing spent flowers prolongs blooming, and cutting back helps rejuvenate leggy plants (missouribotanicalgarden.org).

There is no single “best” propagation method for pansies; the appropriate choice depends on the goal. Seeds are the most economical and ideal for large areas. Division is the most reliable method for perennial violas. Cuttings are best when preserving a specific cultivar (gardenersworld.com). Seeds germinate relatively slowly, usually within 10–20 days. Sow them in a fine, well-drained substrate; either gently press the seed onto the surface or cover it very lightly. In professional production, pansy seeds are typically covered, kept at 18–21 °C initially, and then grown under cooler conditions. In practice, this means shallow sowing, even moisture without waterlogging, and as cool conditions as possible after germination (thompson-morgan.com). If growing pansies only for spring display, pre-cultivation 6–8 weeks before the last frost is possible, but autumn planting usually yields better early spring results (Sherri Sanders).

Perennial violas are divided mainly in autumn. Lift the clump, gently separate it by hand or knife into several parts, and immediately replant each division into fresh substrate or a new bed location. This method is especially suitable for Viola odorata and more perennial types of Viola cornuta. Regular watering after division is essential until new roots establish (gardenersworld.com).

Pansy cuttings are taken in spring from young, vigorous plants or in late summer after trimming. Select short, non-flowering shoots, cut them below a node, remove lower leaves, pinch the tip, and insert into a coarse, sandy substrate up to the lower leaves. Covering the surface with coarse mineral material (e.g., grit or coarse sand) helps prevent rot at the cutting base. Keep containers in a bright but cool and sheltered location. Once new growth appears and roots reach drainage holes, transplant individually. This method is best for maintaining a specific cultivar’s characteristics (gardenersworld.com).

Pansies have a delicate root system, so they perform best in loose, humus-rich, well-aerated soil. Incorporating well-decomposed organic matter is beneficial. In containers, use fresh, high-quality substrate. Professional production typically maintains a slightly acidic pH around 5.5–5.8. Avoid heavy, compacted, or depleted substrates, and renew them when reusing containers (missouri.edu). Pansies must not dry out, but they also do not tolerate prolonged waterlogging. Water at the roots during the day so foliage dries by evening (missouri.edu). Fertilization should be moderate; pansies dislike excess phosphorus. Recommended spacing is approximately 15–25 cm (Daniel Košťál, Dano Veselský). Autumn plantings usually bloom earlier after winter than spring plantings (missouribotanicalgarden.org).

Pansies are prone to problems under conditions of cool moisture combined with dense planting. Therefore, use well-drained substrate, water in the morning, regularly remove damaged leaves, maintain adequate spacing, and monitor crops carefully (missouri.edu). Common issues include anthracnose, leaf spot diseases, black root rot, root and crown rots, gray mold, aphids, mites, slugs, and snails (clemson.edu).

The most reliable companions for pansies are spring bulbs and other spring biennials, such as tulips, hyacinths, daffodils, forget-me-nots, daisies, and primroses (Daniel Košťál).

, ,

Rastliny, Reportáže, Príroda, Reportáže zo Slovenska, Organizmy, Fotografie

Flóra Bratislava

skala
Hits: 2524

je medzinárodný veľtrh kvetín a záhradníctva (zk.sk). Výstava kvetov a záhradníctva s medzinárodnou účasťou usporadúvaná v Bratislave. Nultý ročník sa konal v roku 1966 v priestoroch Zimného štadióna Ondreja Nepelu.

Trnavská ulica v stredovom páse v blízkosti Zimného štadióna krášlilo v roku 1972 sto tisíc tulipánov. Tulipány boli darom Emilovi Skákalovi, šéfovi ZARES-u (Soňa Pacherová). Neskôr bolo miestom výstavy Park kultúry a oddychu (PKO) (vecernikbratislava.wordpress.com). Flóry za zlatých čias trvali až desať dní. Návštevnosť výstav bola denne asi 60-tisícová. Hneď po roku 1989 však federálny štát finančné dotácie pre slávne kvetinové výstavy rázne okresal. V roku 1990, keď Emil Skákala zomrel, sa Flóra Bratislava vôbec nekonala. Olomouc sa navyše odmietol ďalej so slovenským mestom striedať ako usporiadateľ, chcel mať svoju výstavu každý rok. Zachrániť bratislavskú tradíciu sa napokon podujal Skákalov žiak Andrej Kulla. V roku 1991 Flóru posledný raz zorganizoval s čiastočnou štátnou pomocou (Soňa Pacherová). Neskôr organizáciu výstavy prebrala firma KULLA s.r.o., od roku 2013 KULLA SK, s.r.o.), ktorá ju usporadúva dodnes. Od roku 2002 sa koná vo výstavisku Incheba. Je najväčšou výstavou kvetov a záhradníctva na Slovensku, ktorá sa každoročne koná v bratislavskom výstavisku Incheba.

Flóra Bratislava stala jednou z najvýznamnejších udalostí v oblasti záhradníctva na Slovensku. Každoročne sa tu prezentujú desiatky vystavovateľov z rôznych krajín, ktorí ponúkajú široký sortiment kvetov, rastlín, záhradníckych potrieb a dekorácií. Návštevníci majú možnosť obdivovať rôzne druhy kvetov, bonsajov, kaktusov, okrasných rastlín a ďalších produktov súvisiacich so záhradníctvom (Slovakia Travel). Okrem samotnej výstavy sa v rámci konajú aj rôzne sprievodné akcie, ako sú workshopy, a v aranžovaní kvetov. Tieto aktivity poskytujú návštevníkom príležitosť získať nové poznatky a zručnosti v oblasti záhradníctva a kvetinového dizajnu.

Zoznam druhov (94)

  1. Acer japonicum
  2. Acer palmatum
  3. Allium cepa
  4. Allium giganteum
  5. Alstroemeria aurea
  6. Alstroemeria ligtu
  7. Anisodontea capensis
  8. Antennaria dioica
  9. Anthurium scherzerianum
  10. Aquilegia alpina
  11. Argyranthemum frutescens
  12. Armeria caespitosa
  13. Asplenium nidus
  14. Astilbe japonica
  15. Aubrieta deltoidea
  16. Bacopa repens
  17. Bougainvillea glabra
  18. Brachyscome iberidifolia
  19. Brassia arachnoidea
  20. Calendula officinalis
  21. Calibrachoa parviflora
  22. Campanula portenschlagiana
  23. Canistropsis billbergioides
  24. Celosia argentea
  25. Chaenomeles japonica
  26. Chrysanthemum × morifolium
  27. Codiaeum variegatum
  28. Dahlia pinnata
  29. Delosperma congestum
  30. Delosperma luckhoffii
  31. Delosperma sutherlandii
  32. Delphinium elatum
  33. Dianthus caryophyllus
  34. Dianthus gratianopolitanus
  1. Digitalis purpurea
  2. Dimorphotheca ecklonis
  3. Dimorphotheca jucunda
  4. Dimorphotheca pluvialis
  5. Dimorphotheca sinuata
  6. Erica ventricosa
  7. Erythranthe × maculosa
  8. Eustoma russellianum
  9. Freesia refracta
  10. Fuchsia magellanica
  11. Gentiana angustifolia
  12. Gerbera jamesonii
  13. Gloriosa superba
  14. Helianthus annuus
  15. Hippeastrum correiense
  16. Hydrangea macrophylla
  17. Iberis sempervirens
  18. Kalanchoe blossfeldiana
  19. Kalanchoe crenata
  20. Lewisia longipetala
  21. Lilium candidum
  22. Lilium longiflorum
  23. Limonium sinuatum
  24. Lobelia erinus
  25. Lobularia maritima
  26. Lotus berthelotii
  27. Magnolia × soulangeana
  28. Mandevilla laxa
  29. Maranta leuconeura
  30. Melaleuca citrina
  31. Melaleuca rugulosa
  32. Myosotis sylvatica
  33. Nemesia strumosa
  34. Pericallis lanata
  35. Petunia axillaris
  36. Petunia × atkinsiana
  1. Phalaenopsis × singuliflora
  2. Phlox diffusa
  3. Phlox subulata
  4. Pieris japonica
  5. Pinus parviflora
  6. Protea caffra
  7. Ranunculus asiaticus
  8. Rhododendron indicum
  9. Rhododendron kiusianum
  10. Rhododendron maximum
  11. Rhododendron simsii
  12. Rosa chinensis
  13. Rosa foetida
  14. Rosa lucieae
  15. Rosa × odorata
  16. Sabulina michauxii
  17. Sandersonia aurantiaca
  18. Sanvitalia procumbens
  19. Sarracenia flava
  20. Saxifraga rosacea
  21. Saxifraga squarrosa
  22. Spathiphyllum wallisii
  23. Strelitzia reginae
  24. Symphyotrichum dumosum
  25. Symphyotrichum novi-belgii
  26. Thymus teucrioides
  27. Tradescantia fluminensis
  28. Vanda coerulea
  29. Verbena × hybrida
  30. Viola × wittrockiana
  31. Vriesea fosteriana
  32. Vriesea gigantea
  33. Zantedeschia rehmannii
  34. Zinnia haageana

Flóra Bratislava is an international flower and gardening fair (zk.sk). It is a flower and gardening exhibition with international participation, held in Bratislava. The inaugural year of the exhibition took place in 1966 at the Ondrej Nepela Ice Stadium.

In 1972, the central strip of Trnavská Street near the ice stadium was adorned with one hundred thousand tulips. The tulips were a gift to Emil Skákala, the head of ZARES (Soňa Pacherová). Later, the exhibition moved to the Park of Culture and Leisure (PKO) (vecernikbratislava.wordpress.com). During its golden era, Flóra exhibitions lasted up to ten days. The daily attendance was approximately 60,000 visitors. However, immediately after 1989, the federal state sharply reduced financial subsidies for the famous flower exhibitions. In 1990, following the death of Emil Skákala, Flóra Bratislava was not held at all. Additionally, Olomouc refused to continue alternating as a host city with the Slovak capital, preferring to hold its own exhibition annually. Ultimately, Skákala’s student, Andrej Kulla, took on the task of preserving the Bratislava tradition. In 1991, Kulla organized Flóra for the last time with partial state support (Soňa Pacherová). Later, the organization of the exhibition was taken over by the company KULLA s.r.o., and since 2013, KULLA SK, s.r.o., which continues to organize it to this day. Since 2002, it has been held at the Incheba exhibition center. It is the largest flower and gardening exhibition in Slovakia, held annually at the Incheba exhibition center in Bratislava.

Flóra Bratislava has become one of the most significant events in the field of horticulture in Slovakia. Every year, dozens of exhibitors from various countries present a wide assortment of flowers, plants, gardening supplies, and decorations. Visitors have the opportunity to admire various types of flowers, bonsai, cacti, ornamental plants, and other gardening-related products (Slovakia Travel). In addition to the exhibition itself, the event includes various accompanying activities, such as workshops, lectures, and flower arrangement competitions. These activities provide visitors with the opportunity to gain new knowledge and skills in the field of horticulture and floral design.

A Flóra Bratislava egy nemzetközi virág- és kertészeti vásár (zk.sk). Ez egy nemzetközi részvétellel megrendezett virág- és kertészeti kiállítás, amely Pozsonyban kerül megrendezésre. A kiállítás első alkalommal 1966-ban került megrendezésre az Ondrej Nepela Jégstadionban.

1972-ben a Trnavská utca középső sávját a jégstadion közelében százezer tulipán díszítette. A tulipánokat Emil Skákala, a ZARES vezetője kapta ajándékba (Soňa Pacherová). Később a kiállítást a és Pihenés Parkjába (PKO) helyezték át (vecernikbratislava.wordpress.com). Aranykorában a Flóra kiállítások akár tíz napig is tartottak. A napi látogatottság körülbelül 60 000 fő volt. Azonban közvetlenül 1989 után a szövetségi állam drasztikusan csökkentette a híres virágkiállítások pénzügyi támogatását. 1990-ben, Emil Skákala halála után, a Flóra Bratislava egyáltalán nem került megrendezésre. Ezenkívül Olomouc visszautasította, hogy továbbra is felváltva rendezze a kiállítást a szlovák fővárossal, mivel saját kiállítását évente szerette volna megrendezni. Végül Skákala tanítványa, Andrej Kulla vállalta a pozsonyi hagyomány megőrzésének feladatát. 1991-ben Kulla utoljára szervezte meg a Flórát részleges állami támogatással (Soňa Pacherová). Később a kiállítás szervezését a KULLA s.r.o. vállalat vette át, amely 2013-tól KULLA SK, s.r.o. néven működik, és a mai napig megrendezi az eseményt. 2002 óta az Incheba kiállítási központban kerül megrendezésre. Ez Szlovákia legnagyobb virág- és kertészeti kiállítása, amely évente az Incheba kiállítási központban kerül megrendezésre Pozsonyban.

A Flóra Bratislava az egyik legjelentősebb eseménnyé vált a kertészet területén Szlovákiában. Évente több tucat kiállító mutat be különféle országokból származó virágokat, növényeket, kerti kellékeket és dekorációkat. A látogatóknak lehetőségük van megcsodálni különféle virágfajtákat, bonsaiokat, kaktuszokat, dísznövényeket és más kertészeti termékeket (Slovakia Travel). A kiállítás mellett különböző kísérőrendezvények is zajlanak, mint például workshopok, előadások és virágrendezési versenyek. Ezek a tevékenységek lehetőséget biztosítanak a látogatóknak, hogy új ismereteket és készségeket szerezzenek a kertészet és a virágdizájn területén.

Flóra Bratislava to międzynarodowe targi kwiatów i ogrodnictwa (zk.sk). Jest to wystawa kwiatów i ogrodnictwa z międzynarodowym udziałem, organizowana w Bratysławie. Pierwsza edycja wystawy odbyła się w 1966 roku na Stadionie Lodowym Ondreja Nepeli.

W 1972 roku pas środkowy ulicy Trnavská w pobliżu stadionu lodowego ozdobiło sto tysięcy tulipanów. Tulipany były darem dla Emila Skákali, szefa ZARES (Soňa Pacherová). Później wystawa została przeniesiona do Parku Kultury i Wypoczynku (PKO) (vecernikbratislava.wordpress.com). W swoich złotych czasach wystawy Flóra trwały nawet dziesięć dni. Dzienne odwiedziny sięgały około 60 000 osób. Jednak tuż po 1989 roku państwo federacyjne drastycznie obcięło dotacje finansowe na słynne wystawy kwiatów. W 1990 roku, po śmierci Emila Skákali, Flóra Bratislava w ogóle się nie odbyła. Ponadto Ołomuniec odmówił dalszego naprzemiennego organizowania wystawy ze słowacką stolicą, chcąc organizować własną wystawę co roku. Ostatecznie uczeń Skákali, Andrej Kulla, podjął się ocalenia bratysławskiej tradycji. W 1991 roku Kulla po raz ostatni zorganizował Flórę z częściowym wsparciem państwowym (Soňa Pacherová). Później organizację wystawy przejęła firma KULLA s.r.o., a od 2013 roku KULLA SK, s.r.o., która organizuje ją do dziś. Od 2002 roku odbywa się na terenie wystawowym Incheba. Jest to największa wystawa kwiatów i ogrodnictwa na Słowacji, odbywająca się corocznie na terenie Incheby w Bratysławie.

Flóra Bratislava stała się jednym z najważniejszych wydarzeń w dziedzinie ogrodnictwa na Słowacji. Co roku dziesiątki wystawców z różnych krajów prezentują szeroki asortyment kwiatów, roślin, artykułów ogrodniczych i dekoracji. Zwiedzający mają okazję podziwiać różne rodzaje kwiatów, bonsai, kaktusów, roślin ozdobnych oraz innych produktów związanych z ogrodnictwem (Slovakia Travel). Oprócz samej wystawy organizowane są również różne wydarzenia towarzyszące, takie jak warsztaty, wykłady i konkursy w aranżacji kwiatów. Te aktywności dają zwiedzającym możliwość zdobycia nowej wiedzy i umiejętności z zakresu ogrodnictwa i florystyki.

Flóra Bratislava ist eine internationale Blumen- und Gartenbaumesse (zk.sk). Es handelt sich um eine Ausstellung für Blumen und Gartenbau mit internationaler Beteiligung, die in Bratislava stattfindet. Die erste Ausgabe der Ausstellung fand 1966 im Ondrej-Nepela-Eisstadion statt.

Im Jahr 1972 wurde der Mittelstreifen der Trnavská-Straße in der Nähe des Eisstadions mit einhunderttausend Tulpen geschmückt. Die Tulpen waren ein Geschenk an Emil Skákala, den Leiter von ZARES (Soňa Pacherová). Später wurde die Ausstellung in den Park der Kultur und Erholung (PKO) verlegt (vecernikbratislava.wordpress.com). In ihrer Blütezeit dauerten die Flóra-Ausstellungen bis zu zehn Tage. Die tägliche Besucherzahl betrug etwa 60.000. Doch gleich nach 1989 kürzte der Bundesstaat die finanziellen Zuschüsse für die berühmten Blumenmessen drastisch. Im Jahr 1990, nach dem Tod von Emil Skákala, fand die Flóra Bratislava überhaupt nicht statt. Darüber hinaus weigerte sich Olmütz, sich weiterhin als Gastgeberstadt mit der slowakischen Hauptstadt abzuwechseln, da sie ihre eigene Ausstellung jährlich veranstalten wollte. Schließlich nahm sich Skákalas Schüler Andrej Kulla der Aufgabe an, die Bratislavaer Tradition zu bewahren. 1991 organisierte Kulla die Flóra zum letzten Mal mit teilweiser staatlicher Unterstützung (Soňa Pacherová). Später übernahm die Firma KULLA s.r.o., seit 2013 KULLA SK, s.r.o., die Organisation der Ausstellung, die sie bis heute veranstaltet. Seit 2002 findet sie auf dem Messegelände Incheba statt. Es ist die größte Blumen- und Gartenbaumesse in der Slowakei, die jährlich auf dem Messegelände Incheba in Bratislava stattfindet.

Flóra Bratislava ist zu einer der bedeutendsten Veranstaltungen im Bereich Gartenbau in der Slowakei geworden. Jährlich präsentieren Dutzende von Ausstellern aus verschiedenen Ländern ein breites Sortiment an Blumen, Pflanzen, Gartenbedarf und Dekorationen. Besucher haben die Möglichkeit, verschiedene Arten von Blumen, Bonsais, Kakteen, Zierpflanzen und andere gartenbauliche Produkte zu bewundern (Slovakia Travel). Neben der Ausstellung selbst umfasst die Veranstaltung auch verschiedene Begleitaktivitäten wie Workshops, Vorträge und Wettbewerbe im Blumenarrangement. Diese Aktivitäten bieten den Besuchern die Möglichkeit, neues Wissen und Fertigkeiten im Bereich Gartenbau und Blumendesign zu erwerben.

TOP (19)

Aranžované (92)

Kytice (60)

(25)

Skalničky (19)

Ruže (29)

Petúnie (14)

Ostatné (250)

 

, ,

Krajina, Slovensko, Fotografie

Telgárt

skala
Hits: 2552

Telgárt je obec na Slovensku, nachádzajúca sa v Horehroní, leží v nadmorskej výške 752 metrov. Obklopený je Nízkymi Tatrami. Historicky patrila obec ku kráľovskému majetku, až neskôr sa stala centrom lesného hospodárstva. V súčasnosti je Telgárt obľúbeným miestom pre turistov, ktorí sem prichádzajú za prírodou a možnosťami pre turistiku, a ďalšie outdoorové aktivity. V zime je Telgárt vyhľadávaný pre lyžovanie a iné zimné športy. V lete je oblasť ideálnym východiskovým bodom napr. na Kráľovú hoľu. Možno tu nájsť tradičné drevené a ľudovú architektúru. Telgárt je známy aj značným zastúpením rómskeho obyvateľstva. Počas sezóny často stoja pri ceste a ponúkajú čučoriedky a huby (Páteček). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1326. Názov pochádza z nemeckého Tiergarten (poľovnícka obora) — pôvodne označovalo poľovnícke územie. V období 1948–1990 niesla obec meno Švermovo, podľa československého komunistického odbojára Jana Švermu, ale pôvodný názov sa po roku 1990 obnovil (Wikipedia). Zakladateľom bol šoltýs , syn Ladislava Kunu zo Spiša (obectelgart.sk). Kamenný most v Telgárte patrí najzaujímavejšie . Nachádza sa pod Kráľovou hoľou. Chmarošský viadukt je celý v oblúku, ktorý má polomer 300 metrov. Dĺžka je 113.6 metrov (Páteček). Postavený bol v roku 1933, skladá sa z deviatich oblúkov (filmcommission.sk). Telgárt stojí na rozhraní troch národných parkov: Slovenského raja, Muránskej planiny a Nízkych Tatrier (vraji.sk). Neďaleko sa nachádza prameň Hrona. Nad obcou sa čnie Kráľova hoľa (kamnavylet.sk). Neďaleko sa nachádza prírodná rezervácia Meandre Hrona.

Telgárt is a village in Slovakia, located in the region, at an altitude of 752 meters. It is surrounded by the Low Tatras mountains. Historically, the village belonged to royal estates and later became a center of forestry. Today, Telgárt is a popular destination for tourists who come for nature and opportunities for hiking, skiing, and other outdoor activities. In winter, it is sought after for skiing and other winter sports. In summer, the area is an ideal starting point for hikes, for example, to Kráľova hoľa. Traditional wooden houses and folk architecture can be found here. Telgárt is also known for its significant Roma population. During the season, they often stand by the roadside offering blueberries and mushrooms (Páteček).

The first written mention of the village dates back to 1326. The name originates from the German word Tiergarten (game preserve) — originally referring to a royal hunting area. Between 1948 and 1990, the village was named Švermovo, after the Czechoslovak communist resistance fighter Jan Šverma, but the original name was restored in 1990 (Wikipedia). The founder was the šoltýs Mikuláš, son of Ladislav Kuna from (obectelgart.sk).

The stone bridge in Telgárt is one of the most interesting bridges. It is located beneath Kráľova hoľa. The Chmarošský viaduct forms a full arc with a radius of 300 meters and is 113.6 meters long (Páteček). It was built in 1933 and consists of nine arches (filmcommission.sk). Telgárt lies at the intersection of three national parks: Slovak Paradise, Muránska Planina, and the Low Tatras (vraji.sk). Nearby is the spring of the Hron river. Towering above the village is Kráľova hoľa (kamnavylet.sk). Also nearby is the Meanders of the Hron, a natural reserve.

Telgárt hin jekh gava andre , hoj avel andre Horehronie, leži andre baro than – 752 metra upral o more. Telgárt hin kerdo andre . Phiraviben, o gavaske phuv patril pre o kráľis, pala o gav phirdžas pre lesné hospodárstvo. Dnes Telgárt hin baro than pre turisti, so aven te dikhen o phuv, te keren turizmus, lyžuviben thaj averi outdoor aktiviteta.

Andro džinav, o Telgárt hin baro populárno than pre lyžuviben thaj zime športi. Andro leto, hin Telgárt lačho startosko than pre drom pre Kráľova hoľa. Ka Telgárte džanel te dikhes tradicne kherora – drevené baráky, thaj romane architektura. Telgárt hin džaneli vi pre hoj andre gava hin baro romane them. Andro sezóna, Rómovia vakerena čučoriedky thaj hubi pre droma (Páteček).

O prodel písomno zmienka pre Telgárt hin andar o berš 1326. O nav Telgárt avel andar o „Tiergarten“ – vičinel o than so phiravas te bijen čory pre kráľis. Andro berš 1948–1990, o gava hin phenďol Švermovo, pre jekh komunisticko odbojári – Jan Šverma. Pale 1990, o originalno nav – Telgárt – avel phirel. (Wikipedia)

O gava phurdžas pre jekh šoltýs – Mikuláš, čhavo le Ladislav Kuna andar o Spiš (obectelgart.sk).

O baro kameňový most (viadukt) hin jekh maškar o najzaujímavejší mostura. Ov avel jekh oblúkový most, pes vičinel Chmarošský viadukt, upral o Kráľova hoľa. O oblúk hin s radius 300 metra. O dĺžka hin 113,6 metra (Páteček). Kerdo hin ande berš 1933, hin maškar 9 oblúkov (filmcommission.sk).

O Telgárt avel pre hranico maškar trin národni parki: Slovenský raj, Muránska planina thaj Nízke (vraji.sk). Preke gava avel o prameň le Hronoske nadi. Upral o gava, čhivel o baro vrch – Kráľova hoľa (kamnavylet.sk). Vi preke avel o prirodno rezervácia Hrona.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Biotopy, Fotografie

Lesnica je krásne miesto na Zamagurí

skala
Hits: 2984

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína lesov. Z hôr sa vynárajú ostré , ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej scenérie prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný pokoj: zelené stráne, žlté a biele drevenice, ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese , pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou je kostol svätého Michala archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi Gorgeyovci z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica. V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti občania pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od Majer až po obec Lesnica (11 km), druhá variant trasy z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). Prielom Lesnického potoka je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské “ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá a v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové , ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé . Krajina poskytuje krásne na zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská Magura a Levočské vrchy. Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné tradičného hospodárenia – terasové , drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).

Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (Wikipedia). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled (Rafting Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of Toporec founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to Poland. Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and Veľká Lesnica due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).

Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).

Linky

TOP

Panorámy

Lesnica s hmlou

Lesnica a

Lesnica a Rabštín

Lesnica

,