Reportáže, Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Dolné Považie, Mestá, Piešťanské reportáže, Považské

Vianoce v Piešťanoch

skala
Hits: 5999

Vianoce v Piešťanoch, ktoré sú známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi, vytvárajú špecifickú atmosféru počas sviatkov. Centrum mesta sa premení na malý vianočný trh s ručne vyrobenými darčekmi, vianočnými ozdobami a tradičným jedlom. Ľudia sa tu stretávajú, aby si vychutnali vianočnú atmosféru a porozprávali sa. Ulice a námestia sú ozdobené vianočným osvetlením, konajú sa rôzne vianočné koncerty, hudobné a kultúrne podujatia, vianočné predstavenia. V kostoloch prebiehajú vianočné bohoslužby, polnočné omše. Tradičné vianočné jedlá, ako kapustnica, medovníky a kapor sa objavujú na stoloch rodín počas sviatkov. Večer sa rozdávajú darčeky, rodiny majú spoločné stretnutie, prípadne aj s priateľmi.

Christmas in Piešťany, known for its healing thermal springs, creates a specific atmosphere during the holidays. The city center transforms into a small Christmas market with handmade gifts, Christmas decorations, and traditional food. People gather here to enjoy the Christmas atmosphere and engage in conversations. Streets and squares are adorned with Christmas lights, various Christmas concerts, musical and cultural events, and Christmas performances take place. Churches host Christmas services and midnight masses. Traditional Christmas dishes such as kapustnica, gingerbread, and carp appear on family tables during the holidays. In the evening, gifts are exchanged, families come together for a shared celebration, possibly with friends as well.

TOP

Všetky

 
 
, , , , , , ,

Reportáže, Slovenské, Piešťanské reportáže, Oslavné, Považské

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch

skala
Hits: 10351

Každoročne sa v Piešťanoch otvára kúpeľná sezóna v prvý júnový víkend. Organizátori vždy pripravia spoločenský a kultúrny program.

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch je podujatie, ktoré symbolizuje začiatok letnej turistickej sezóny v Piešťanoch. Táto slávnosť je považovaná za najvýznamnejšiu udalosť roka v regióne. Tradícia otvárania letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch siaha až do začiatku 19. storočia, keď sa miestne kúpele začali tešiť medzinárodnej popularite. Oficiálne oslavy, ako ich poznáme dnes, sa však začali organizovať od roku 1992. Cieľom podujatia je nielen privítať návštevníkov, ale aj vzdať vďaku za liečivé pramene, ktoré mestu priniesli slávu a prosperitu. Hlavný program podujatia prebieha v sobotu a zahŕňa rôzne kultúrne a spoločenské aktivity. Neodmysliteľnou súčasťou je slávnostné požehnanie prameňov na Kúpeľnom ostrove, po ktorom nasleduje sprievod mestom (Pic Piešťany). Okrem hlavného programu sú pre návštevníkov pripravené aj rôzne sprievodné podujatia, ako sú výstavy, trhy s remeselnými výrobkami, gastronomické festivaly a športové aktivity. Pre deti sú organizované špeciálne programy, vrátane hier, tvorivých dielní a divadelných predstavení (piestany.sk). Podujatie každoročne priláka tisíce návštevníkov z domova i zo zahraničia, podujatie posilňuje komunitného ducha a poskytuje platformu pre prezentáciu miestnej kultúry, tradícií a talentov (ttkraj.sk).

Rok 2012 – Súčasťou podujatia boli aj preteky dračích lodí medzi mostami. Starým a Kolonádnym mostom.

Rok 2009 – V roku 2009 sa v prvý júnový víkend konali voľby do európskeho parlamentu, preto sa tentokrát Otvorenie konalo týždeň predtým ako obvykle.

Every year, the spa season in Piešťany opens on the first weekend of June. The organizers always prepare a social and cultural program.

The opening of the summer spa season in Piešťany is an event that symbolizes the beginning of the summer tourist season in Piešťany. This celebration is considered the most significant event of the year in the region. The tradition of opening the summer spa season in Piešťany dates back to the early 19th century when the local spa gained international popularity. However, official celebrations, as we know them today, have been organized since 1992. The aim of the event is not only to welcome visitors but also to express gratitude for the healing springs that have brought fame and prosperity to the town.

The main program of the event takes place on Saturday and includes various cultural and social activities. An integral part is the ceremonial blessing of the springs on the Spa Island, followed by a procession through the town (Pic Piešťany). In addition to the main program, various accompanying events are prepared for visitors, such as exhibitions, craft markets, gastronomic festivals, and sports activities. Special programs are organized for children, including games, creative workshops, and theater performances (piestany.sk).

The event attracts thousands of visitors from home and abroad every year. It strengthens the community spirit and provides a platform for showcasing local culture, traditions, and talents (ttkraj.sk).

Year 2012 – Part of the event was also dragon boat races between the bridges – the Old Bridge and the Colonnade Bridge.

Year 2009 – In 2009, the European Parliament elections were held on the first weekend of June, so the opening was held a week earlier than usual.

Jedes Jahr wird die Badesaison in Piešťany am ersten Juniwochenende eröffnet. Die Organisatoren bereiten immer ein gesellschaftliches und kulturelles Programm vor.

Die Eröffnung der Sommer-Badesaison in Piešťany ist eine Veranstaltung, die den Beginn der sommerlichen Tourismussaison in Piešťany symbolisiert. Diese Feier gilt als das bedeutendste Ereignis des Jahres in der Region. Die Tradition der Eröffnung der Sommer-Badesaison in Piešťany reicht bis ins frühe 19. Jahrhundert zurück, als das örtliche Bad internationale Popularität erlangte. Offizielle Feierlichkeiten, wie wir sie heute kennen, werden jedoch erst seit 1992 organisiert. Ziel der Veranstaltung ist es nicht nur, Besucher willkommen zu heißen, sondern auch Dankbarkeit für die heilenden Quellen auszudrücken, die der Stadt Ruhm und Wohlstand gebracht haben.

Das Hauptprogramm der Veranstaltung findet am Samstag statt und umfasst verschiedene kulturelle und gesellschaftliche Aktivitäten. Ein wesentlicher Bestandteil ist die feierliche Segnung der Quellen auf der Kurinsel, gefolgt von einem Umzug durch die Stadt (Pic Piešťany). Neben dem Hauptprogramm gibt es für die Besucher zahlreiche Begleitveranstaltungen wie Ausstellungen, Handwerksmärkte, gastronomische Festivals und Sportaktivitäten. Für Kinder werden spezielle Programme organisiert, darunter Spiele, kreative Workshops und Theateraufführungen (piestany.sk).

Die Veranstaltung zieht jedes Jahr Tausende von Besuchern aus dem In- und Ausland an. Sie stärkt den Gemeinschaftsgeist und bietet eine Plattform zur Präsentation der lokalen Kultur, Traditionen und Talente (ttkraj.sk).

Jahr 2012 – Ein Teil der Veranstaltung waren auch Drachenbootrennen zwischen den Brücken – der Alten Brücke und der Kolonnadenbrücke.

Jahr 2009 – Im Jahr 2009 fanden am ersten Juniwochenende die Wahlen zum Europäischen Parlament statt, daher wurde die Eröffnung eine Woche früher als üblich abgehalten.

Odkazy

TOP

Mažoretky

Hudba

Tanec

Veterány

Folklór

Dračie lode

Sprievod

Ostatné

, , , , , ,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Južná Morava, Moravské

Telč – moravské Benátky

skala
Hits: 283

Telč je mesto nachádzajúce sa v okrese Jihlava. S počtom obyvateľov približne 5 200 je známe predovšetkým svojím historickým centrom. Telč leží v Českomoravskej vrchoviny. Mesto je obklopené rybníkmi, centrom preteká Telčský potok, ktorý sa južne od mesta vlieva do Dyje. Prvá písomná zmienka o Telči pochádza z roku 1335. V polovici 14. storočia tu bol postavený gotický hrad a okolo neho vzniklo opevnené mesto. V 16. storočí, za vlády Zachariáša z Hradca, prešla Telč významnou prestavbou. Pôvodný gotický hrad bol prestavaný na renesančný zámok a mestské domy na námestí dostali renesančné fasády s arkádami. Vďaka týmto úpravám sa Telč stala jedným z najkrajších renesančných miest v strednej Európe (en.wikipedia.org).

Založenie Telča je podľa povesti spojené z kniežaťom Ottom II., z roku 1099. Vtedy založil kaplnku, neskôr kostol a osadu, dnešné Staré Mesto. Od roku 1339 je Telč pod palcom pánov z Hradca (Jindřichovho Hradca). V roku 1423 bola Telč dobitá husitmi pod vedením Jana Hvězdu z Vícemilíc. V 18. storočí na telčské panstvo nastúpili Lichtensteinovci-Kastelkornovci. Krátko nato Podstatskí, ktorí spojil oba rody. Spravovanie takéhoto rodu Podstatských – Lichtensteinov trvalo do roku 1945. Poslední jeho členovia boli vysídlení do Rakúska (Ilona Jenčíková).

Dominantou mesta je trojuholníkové námestie Zachariáša z Hradca, ktoré je lemované renesančnými a barokovými meštianskymi domami s charakteristickými štítmi a arkádami. V strede námestia sa nachádza fontána a morový stĺp. Medzi významné stavby patrí radnica, kostol svätého Ducha a farský kostol svätého Jakuba (whc.unesco.org). Telčský zámok je jedným z najzachovalejších renesančných zámkov v Českej republike. Obklopuje ho anglický park a jeho interiéry sú bohaté na pôvodné renesančné a barokové zariadenie (en.wikipedia.org). Historické jadro Telča bolo v roku 1992 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (Ilona Jenčíková). Na zámku sa sa točili rozprávky Pyšná princezná, Jak se budí princezny, Z pekla šťastie (zamek-telc.eu). Mesto ponúka množstvo kultúrnych podujatí, festivalov a výstav počas celého roka. Vďaka svojej zachovalosti a architektonickému bohatstvu je často nazývané „moravské Benátky“ (visitczechia.com).

Telč is a town located in the Jihlava District of the Czech Republic. With a population of approximately 5,200, it is best known for its historic town center. Telč lies in the Bohemian-Moravian Highlands. The town is surrounded by ponds, and the Telč Stream flows through the center, joining the Dyje River south of the town. The first written record of Telč dates back to 1335. In the mid-14th century, a Gothic castle was built here, and a fortified town developed around it. In the 16th century, under the rule of Zacharias of Hradec, Telč underwent significant reconstruction. The original Gothic castle was converted into a Renaissance chateau, and the townhouses around the square were given Renaissance facades with arcades. These changes made Telč one of the most beautiful Renaissance towns in Central Europe (en.wikipedia.org).

According to legend, the founding of Telč is associated with Prince Otto II in the year 1099. He is said to have established a chapel, later a church, and a settlement—today’s Old Town—as a memorial to his victory. Since 1339, Telč came under the control of the Lords of Hradec (Jindřichův Hradec). In 1423, Telč was captured by the Hussites under the leadership of Jan Hvězda of Vícemilice. In the 18th century, the Lichtenstein-Kastelkorn family took over the Telč estate. Shortly afterward, the Podstatský family united both lineages. The Podstatský-Lichtenstein family managed the estate until 1945 when its last members were expelled to Austria (Ilona Jenčíková).

The town’s most prominent feature is Zacharias of Hradec Square, a triangular square lined with Renaissance and Baroque townhouses with distinctive gables and arcades. In the center of the square stands a fountain and a Marian plague column. Notable buildings include the town hall, the Church of the Holy Spirit, and the parish Church of St. James (whc.unesco.org). Telč Chateau is one of the best-preserved Renaissance chateaus in the Czech Republic. It is surrounded by an English-style park, and its interiors feature original Renaissance and Baroque furnishings (en.wikipedia.org). The historic center of Telč was inscribed on the UNESCO World Heritage List in 1992 (Ilona Jenčíková).

The chateau has also served as a filming location for well-known Czech fairy tale movies such as Proud Princess, How Princesses Are Awakened, and Hell’s Happiness (zamek-telc.eu). The town hosts a variety of cultural events, festivals, and exhibitions throughout the year. Due to its preservation and architectural richness, it is often referred to as the „Venice of Moravia“ (visitczechia.com).

Telč ist eine Stadt im Bezirk Jihlava in der Tschechischen Republik. Mit etwa 5.200 Einwohnern ist sie vor allem für ihr historisches Stadtzentrum bekannt. Telč liegt in der Böhmisch-Mährischen Höhe. Die Stadt ist von Teichen umgeben, durch das Zentrum fließt der Telčský-Bach, der südlich der Stadt in die Thaya (Dyje) mündet. Die erste schriftliche Erwähnung von Telč stammt aus dem Jahr 1335. Mitte des 14. Jahrhunderts wurde hier eine gotische Burg errichtet, um die sich eine befestigte Stadt entwickelte. Im 16. Jahrhundert, unter der Herrschaft von Zacharias von Neuhaus, erfuhr Telč bedeutende bauliche Veränderungen. Die ursprüngliche gotische Burg wurde zu einem Renaissanceschloss umgebaut, und die Häuser am Marktplatz erhielten Renaissancefassaden mit Arkaden. Dank dieser Umgestaltungen wurde Telč zu einer der schönsten Renaissancestädte Mitteleuropas (en.wikipedia.org).

Der Legende nach ist die Gründung von Telč mit dem mährischen Fürsten Otto II. im Jahr 1099 verbunden. Er soll zum Gedenken an seinen Sieg eine Kapelle, später eine Kirche und eine Siedlung – das heutige Alte Stadtviertel – gegründet haben. Seit 1339 stand Telč unter der Herrschaft der Herren von Neuhaus (Jindřichův Hradec). 1423 wurde Telč von den Hussiten unter der Führung von Jan Hvězda von Vícemilice erobert. Im 18. Jahrhundert übernahm die Familie Liechtenstein-Kastelkorn die Herrschaft über Telč. Kurz darauf vereinte die Familie Podstatzky beide Adelsgeschlechter. Die Familie Podstatzky-Liechtenstein verwaltete das Herrschaftsgebiet bis 1945, als die letzten Mitglieder nach Österreich vertrieben wurden (Ilona Jenčíková).

Das Wahrzeichen der Stadt ist der dreieckige Marktplatz Zacharias von Neuhaus, der von Renaissance- und Barockhäusern mit charakteristischen Giebeln und Arkaden gesäumt ist. In der Mitte des Platzes befinden sich ein Brunnen und eine Mariensäule. Zu den bedeutenden Bauwerken zählen das Rathaus, die Kirche des Heiligen Geistes und die Pfarrkirche St. Jakob (whc.unesco.org). Das Schloss Telč gehört zu den am besten erhaltenen Renaissanceschlössern in der Tschechischen Republik. Es ist von einem englischen Park umgeben, und die Innenräume sind reich mit originaler Renaissance- und Barockausstattung ausgestattet (en.wikipedia.org). Das historische Stadtzentrum von Telč wurde 1992 in die Liste des UNESCO-Weltkultur- und Naturerbes aufgenommen (Ilona Jenčíková).

Das Schloss diente auch als Drehort für bekannte tschechische Märchenfilme wie Die stolze Prinzessin (Pyšná princezna), Wie man Prinzessinnen weckt (Jak se budí princezny) und Glück aus der Hölle (Z pekla štěstí) (zamek-telc.eu). Die Stadt bietet das ganze Jahr über zahlreiche kulturelle Veranstaltungen, Festivals und Ausstellungen. Aufgrund ihres gut erhaltenen Zustands und ihres architektonischen Reichtums wird Telč oft als „Mährisches Venedig“ bezeichnet (visitczechia.com).

Telč je město nacházející se v okrese Jihlava v České republice. S počtem obyvatel přibližně 5 200 je známé především svým historickým centrem. Telč leží v oblasti Českomoravské vrchoviny. Město je obklopeno rybníky, centrem protéká Telčský potok, který se jižně od města vlévá do Dyje. První písemná zmínka o Telči pochází z roku 1335. V polovině 14. století zde byl postaven gotický hrad a kolem něj vzniklo opevněné město. V 16. století, za vlády Zachariáše z Hradce, prošla Telč významnou přestavbou. Původní gotický hrad byl přestavěn na renesanční zámek a měšťanské domy na náměstí dostaly renesanční fasády s arkádami. Díky těmto úpravám se Telč stala jedním z nejkrásnějších renesančních měst ve střední Evropě (en.wikipedia.org).

Podle pověsti je založení Telče spojeno s moravským knížetem Otou II. v roce 1099. Tehdy zde měl na památku vítězství založit kapli, později kostel a osadu – dnešní Staré Město. Od roku 1339 patřila Telč pánům z Hradce (Jindřichova Hradce). V roce 1423 byla Telč dobyta husity pod vedením Jana Hvězdy z Vícemilic. V 18. století převzali telčské panství Lichtensteinové-Kastelkornové. Krátce nato jej zdědili Podstatští, kteří spojili oba rody. Správa panství rodu Podstatských-Lichtensteinů trvala až do roku 1945, kdy byli poslední členové rodu odsunuti do Rakouska (Ilona Jenčíková).

Dominantou města je trojúhelníkové náměstí Zachariáše z Hradce, které lemují renesanční a barokní měšťanské domy s charakteristickými štíty a podloubími. Uprostřed náměstí stojí kašna a morový sloup. Mezi významné stavby patří radnice, kostel svatého Ducha a farní kostel svatého Jakuba (whc.unesco.org). Telčský zámek patří k nejzachovalejším renesančním zámkům v České republice. Obklopuje ho anglický park a jeho interiéry jsou bohatě vybaveny původním renesančním a barokním zařízením (en.wikipedia.org). Historické jádro Telče bylo v roce 1992 zapsáno na Seznam světového kulturního a přírodního dědictví UNESCO (Ilona Jenčíková).

Na zámku se natáčely známé pohádky, například Pyšná princezna, Jak se budí princezny a Z pekla štěstí (zamek-telc.eu). Město nabízí během celého roku mnoho kulturních akcí, festivalů a výstav. Díky své zachovalosti a architektonickému bohatství bývá často nazýváno „moravské Benátky“ (visitczechia.com).

Odkazy

TOP

Všetky

Reportáže, Ľudia, Slovenské

Veľký letný karneval v Senci

skala
Hits: 4299

V Senci sa koná každoročný Veľký letný karneval. Priťahuje obyvateľov aj návštevníkov z okolitých obcí a miest, ponúkajúc zábavu, kultúru a rôznorodé aktivity pre všetky vekové kategórie.

Tento farebný a živý festival sa tradične koná posledný piatok školského roka (velkyletnykarneval.sk). Prvý ročník Veľkého letného karnevalu sa uskutočnil v roku 1996. Odvtedy sa podujatie koná pravidelne každý rok (senec.sk). Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť podujatie, ktoré by spojilo obyvateľov mesta Senec a poskytlo im priestor na kreatívne vyjadrenie prostredníctvom masiek a kostýmov. Karneval začína v popoludňajších hodinách na pešej zóne v centre Senca. Účastníci v pestrofarebných maskách a kostýmoch sa zhromažďujú, aby sa zúčastnili na sprievode mestom. Sprievod vedie cez hlavné ulice mesta a smeruje k Slnečným jazerám, kde pokračuje bohatý kultúrny program. Počas sprievodu môžu diváci vidieť rôzne tematické skupiny, tanečné súbory (slovakia.travel), divadelné predstavenia (velkyletnykarneval.sk), hudobné kapely, šermiarov, jazdcov na koňoch, zbrojnošov, mažoretiek, gajdošských súborov a ďalších umeleckých skupín. Počas celého dňa prebiehajú na rôznych miestach mesta rôzne podujatia, vrátane detských predstavení, tanečných vystúpení a hudobných koncertov (slovakia.travel).

Jedným z hlavných lákadiel karnevalu je súťaž o najlepšiu masku. Porota hodnotí originalitu, nápaditosť a prevedenie masiek. Pre deti sú pripravené rôzne aktivity, ako napríklad maľovanie na tvár, tvorivé dielne či hry (velkyletnykarneval.sk). Prípravy na karneval začínajú už niekoľko mesiacov pred samotným podujatím (senec.sk). Organizátori spolupracujú s miestnymi školami, kultúrnymi inštitúciami a dobrovoľníkmi, aby zabezpečili hladký priebeh akcie. Výroba masiek a kostýmov je často výsledkom spoločného úsilia rodín, priateľov či školských tried (velkyletnykarneval.sk).

Rok 2015

Po druhýkrát som zvečnil karneval v roku 2015.

Rok 2009

V Senci sa konal aj v roku 2009 „Veľký letný karneval„, tentokrát 26.6.2009. Ja som sa zúčastnil po prvý krát. Predtým som počúval o tomto karnevale samé chvály, tak som bol veľmi zvedavý. Musím povedať, že som bol nadšený a to predovšetkým kvôli dvom veciam. Po prvé videl som, že ak sa dá ľuďom priestor, tak sú tvoriví a nielen to, ale aj tvoria. Po druhé, atmosféra bola výborná, ľudia sa tešili. Tento rok pritom hrozilo, že všetci zmokneme, hodinu predtým bola zatiahnutá obloha a lialo a lialo. Asi polhodinu pred šiestou večer vykuklo slnko a chvalabohu vykukli aj ľudia.

The Great Summer Carnival is held annually in Senec. It attracts both locals and visitors from surrounding towns and villages, offering entertainment, culture, and a variety of activities for all age groups.

This colorful and lively festival traditionally takes place on the last Friday of the school year (velkyletnykarneval.sk). The first edition of the Great Summer Carnival was held in 1996, and since then, the event has been organized annually (senec.sk). The original idea was to create an event that would bring together the residents of Senec and provide them with a platform for creative expression through masks and costumes. The carnival starts in the afternoon on the pedestrian zone in the center of Senec. Participants dressed in colorful masks and costumes gather to take part in a parade through the town. The parade route leads through the main streets and ends at Sunny Lakes, where a rich cultural program continues. Along the parade route, spectators can enjoy various themed groups, dance ensembles (slovakia.travel), theater performances (velkyletnykarneval.sk), music bands, fencers, horse riders, knights, majorettes, bagpipe groups, and other artistic performances. Throughout the day, different parts of the city host various events, including children’s performances, dance shows, and live music concerts (slovakia.travel).

One of the main attractions of the carnival is the Best Costume Competition. A jury evaluates originality, creativity, and execution of the costumes. Various activities for children are also available, such as face painting, creative workshops, and games (velkyletnykarneval.sk). Preparations for the carnival begin months in advance (senec.sk). Organizers collaborate with local schools, cultural institutions, and volunteers to ensure the smooth execution of the event. The creation of masks and costumes is often a collective effort involving families, friends, and school classes (velkyletnykarneval.sk).

Year 2015

For the second time, I captured the carnival in 2015.

Year 2009

The Great Summer Carnival was also held in Senec in 2009, on June 26, 2009. It was my first time attending. Before that, I had heard many great things about this carnival, so I was really curious. I have to say that I was thrilled, especially for two reasons.

First, I saw that when people are given space, they are creative, and not only that, but they actually create. Second, the atmosphere was amazing, and people were having fun. That year, we were worried about rain—an hour before the event, the sky was overcast, and it was pouring rain. Then, about half an hour before six in the evening, the sun came out, and thankfully, so did the people.

A Nagy Nyári Karnevál évente megrendezésre kerül Szenicen (Senec). Ez az esemény vonzza a helyieket és a látogatókat a környező falvakból és városokból, és szórakozást, kultúrát és változatos programokat kínál minden korosztály számára.

Ez a színes és élénk fesztivál hagyományosan az iskolai év utolsó péntekén kerül megrendezésre (velkyletnykarneval.sk). Az első Nagy Nyári Karnevált 1996-ban tartották, és azóta évente megrendezik (senec.sk). Az eredeti ötlet az volt, hogy összehozza Szenic lakóit, és lehetőséget biztosítson számukra a kreatív önkifejezésre maszkok és jelmezek segítségével.

A karnevál délután kezdődik Szenic sétálóövezetében. A résztvevők színes maszkokban és jelmezekben gyülekeznek, hogy felvonuljanak a városon keresztül. A felvonulás a főutcákon halad, és a Napfényes Tavaknál (Slnečné jazerá) ér véget, ahol egy gazdag kulturális program folytatódik. A felvonulás során a nézők különféle tematikus csoportokat, tánccsoportokat (slovakia.travel), színházi előadásokat (velkyletnykarneval.sk), zenekarokat, kardvívókat, lovasokat, lovagokat, mazsoretteket, dudás együtteseket és más művészeti csoportokat láthatnak. A nap folyamán a város különböző pontjain különféle programok zajlanak, beleértve gyermekelőadásokat, táncbemutatókat és élőzenei koncerteket (slovakia.travel).

A karnevál egyik fő attrakciója a legjobb maszk versenye. A zsűri értékeli az eredetiséget, a kreativitást és a kivitelezést. A gyermekek számára különböző programok állnak rendelkezésre, például arcfestés, kézműves foglalkozások és játékok (velkyletnykarneval.sk). A karnevál előkészületei hónapokkal a rendezvény előtt kezdődnek (senec.sk). A szervezők helyi iskolákkal, kulturális intézményekkel és önkéntesekkel működnek együtt a rendezvény sikeres lebonyolítása érdekében. A maszkok és jelmezek készítése gyakran közös családi, baráti vagy iskolai osztályok együttműködésének eredménye (velkyletnykarneval.sk).

2015

Másodszor örökítettem meg a karnevált 2015-ben.

2009

A Nagy Nyári Karnevált Szenicén 2009-ben is megrendezték, méghozzá június 26-án. Ez volt az első alkalom, hogy részt vettem rajta. Korábban csak dicséreteket hallottam erről a karneválról, ezért nagyon kíváncsi voltam.

Azt kell mondanom, hogy el voltam ragadtatva, különösen két dolog miatt.

Először is láttam, hogy ha az emberek lehetőséget kapnak, akkor kreatívak, és nemcsak gondolkodnak, hanem alkotnak is. Másodszor, a hangulat fantasztikus volt, és mindenki élvezte az eseményt. Ebben az évben esőre volt kilátás – egy órával a rendezvény előtt az ég borult volt, és szakadt az eső. Aztán fél órával hat előtt kisütött a nap, és szerencsére az emberek is előbújtak.

Veliki Letnji Karneval održava se svake godine u Senci. Ovaj događaj privlači lokalne stanovnike i posetioce iz okolnih sela i gradova, nudeći zabavu, kulturu i raznovrsne aktivnosti za sve uzraste.

Ovaj šareni i živopisan festival tradicionalno se održava poslednjeg petka školske godine (velkyletnykarneval.sk). Prvi Veliki Letnji Karneval održan je 1996. godine, a od tada se organizuje svake godine (senec.sk). Originalna ideja bila je da se okupi stanovništvo Senca i omogući im prostor za kreativno izražavanje kroz maske i kostime.

Karneval počinje popodne na pešačkoj zoni u centru Senca. Učesnici obučeni u šarene maske i kostime okupljaju se kako bi učestvovali u paradi kroz grad. Parada prolazi glavnim ulicama i završava se na Suncanim Jezerima, gde se nastavlja bogat kulturni program. Tokom parade, posetioci mogu videti različite tematske grupe, plesne ansamble (slovakia.travel), pozorišne predstave (velkyletnykarneval.sk), muzičke bendove, mačevaoce, konjanike, vitezove, mažoretkinje, gajdaške ansamble i druge umetničke grupe. Tokom celog dana, na raznim mestima u gradu održavaju se brojna dešavanja, uključujući dečje predstave, plesne nastupe i muzičke koncerte (slovakia.travel).

Jedna od glavnih atrakcija karnevala je takmičenje za najbolju masku. Žiri ocenjuje originalnost, kreativnost i izradu maski. Za decu su pripremljene razne aktivnosti, poput oslikavanja lica, kreativnih radionica i igara (velkyletnykarneval.sk). Pripreme za karneval počinju nekoliko meseci unapred (senec.sk). Organizatori sarađuju sa lokalnim školama, kulturnim institucijama i volonterima kako bi osigurali uspešnu realizaciju događaja. Izrada maski i kostima često je rezultat zajedničkog truda porodica, prijatelja i školskih razreda (velkyletnykarneval.sk).

2015

Drugi put sam zabeležio karneval 2015. godine.

2009

Veliki Letnji Karneval održan je u Senci i 2009. godine, tačnije 26. juna 2009. Ovo je bilo prvi put da sam učestvovao. Pre toga sam čuo samo pohvale o ovom karnevalu, pa sam bio veoma radoznao.

Moram da kažem da sam bio oduševljen, posebno iz dva razloga.

Prvo, video sam da kada se ljudima pruži prilika, oni su kreativni, ne samo da razmišljaju, već i stvaraju. Drugo, atmosfera je bila fantastična, ljudi su se istinski zabavljali. Te godine je postojala pretnja kišom – sat vremena pre događaja, nebo je bilo prekriveno oblacima i kiša je pljuštala. Onda, pola sata pre šest uveče, sunce je zasijalo, i na sreću, pojavili su se i ljudi.

 

 

,

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Polia

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 4337

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou obce je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, Lúky a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „Hruščin chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej tradície názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie osady bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk). 

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom rieky v jednom rade domov v smere západ-východ, pričom domy mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné skupiny pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne podujatia, výstavy a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of Orava. The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s Zamagurie region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls’ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

,