2006, 2009, 2012, Časová línia, Príroda, Živočíchy

Psy

Hits: 14406

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Ľudská, Mestá, Príroda, Rastliny, Slovenská, Slovenské, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch – lákavé miesto pre návštevníkov aj domácich

Hits: 7772

S nápadom vybudovať jazierka údajne prišiel bulharský ex-cár Ferdinand I. Coburg pri prechádzke s Imrichom Winterom. Vybudované boli v rokoch 1934-35. (Informačná tabuľa pred jazierkami). Sú to tri väčšie jazierka a jedno menšie. Každé z nich je trochu inak zariadené. Nachádzajú sa v časti, ktorú nazývame Kúpeľný ostrov. Do jazierok vteká termálna voda. Druhové bohatstvo rýb v jazierkach nie je vysoké, aj kvôli vysokému obsahu rozpustených látok v termálnej vode. Hlavnými obyvateľmi sú ryby: gupky ( Poecilia reticulata), molinézie (Poecilia sphenops), mečovky (Xiphophorus helleri), koikapre ( Cyprinus carpio) a karasy ( Carassius auratus). Nevychovaní chovatelia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však obyčajne nemajú v jazierku dlhú životnosť. Niektoré sa udržia, napr. Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Osobitná kapitola sú korytnačky písmenkové Trachemys scripta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnosné množstvo. Chápem, že deťom sa korytnačky rátajú, ale 30 korytnačiek v jazierku je dozaista priveľa. Korytnačky „odkladajú“ do jazierok tí, ktorí sa ich potrebujú zbaviť. Apelujem na všetkých záujemcov o chov korytnačiek, aby si zvážili pred kúpou svoje možnosti. Z iných živočíchov sa v jazierkach tu vyskytujú skokany rodu Rana. Z rastlín sú tu zastúpené rôzne druhy lekien a lotosov Nymphaea, Nelumbo, viktória kráľovskáVictoria amazonica, puškvorecAcorus, kalmusCalamus, pálkaTypha minima, prasličkaEquisetum, kosatecIris (Informačná tabuľa pred jazierkami). V blízkom okolí rastie bambus. Po krajoch rastú rôzne okrasné kvety. Neďaleko rastie Gingko biloba a iné exotické druhy drevín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvstal problém s kačicami. V priebehu leta so do jazierok natrvalo nasťahoval jeden pár Anas platyrhynchos. Vypadalo to celkom milo, lenže kačky sa rýchlo prispôsobili. Najmä turisti ich chodili kŕmiť, kačice stratili väčšinu ostražitosti a po nejakom čase sa pridali ďalšie. Nebolo problém vidieť desať kačiek v jazierkach. Časom ale nastalo chladnejšie počasie a turisti prestali v takej miere kačice prikrmovať. Kačky si však už na svoje nové prostredie zvykli a pustili do lekien a iných rastlín, ktoré mali k dispozícii. Na konci roka to vypadalo, že jazierka sú zničené.

Reakcia prišla – po čase sa na jazierkach objavilo „pletivo“, ktoré celkom účinne kačkám bránilo. V tom čase však už bolo trochu neskoro a zelené časti rastlín boli vyšklbané až na dno. Lekná majú našťastie korene veľmi hlboko a na jar sa obnovili. Na jar nasledujúceho roku jazierkam pomohli tým, že tam nasadili nové lekná, ktoré sa pestujú v skleníkoch. V roku 2008 sa tiež objavilo nad leknami pletivo ako zábrana proti kačkám. Nepovažujem to za dobré riešenie. Nebolo by vhodnejšie informovať a vychovávať turistov a domácich, ktorí chcú prikrmovať kačky, aby to nerobili. Napokon aj ryby. V rámci toho by si kúpele mohli robiť dobrú reklamu. Zdá sa mi to rozumnejšie, ako postávanie kúpeľnej polície o kúsok vyššie a striehnutie na cyklistov a korčuliarov. Pletivo je reštrikčné opatrenie a dosť neestetické. Informovanie je prevenčné, okrem toho vzbudí vyšší dojem starostlivosti a profesionality. Viem, že je milé kŕmiť kačičky a rybičky, ale následky sú nežiaduce. Navyše popri informovaní by kúpele mohli zabezpečiť, aby turisti nehádzali do jazierok mince, čím trpia najmä viktórie. Viem, že kúpele by museli investovať, ale som presvedčený o tom, že by sa to kúpeľom vrátilo.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská, Slovenské, V čase, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 1464

Autor: Kornel Duffek

Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré hory považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť Krajinský most a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká koncentrácia románskych rotúnd, snáď najväčšia na území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to sme ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je Čertova pec.

Považský Inovec býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu hmly a mrazy, a šoféri začínajú šomrať na rizikové počasie, vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to dych zimy, ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to divadlo prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný srieň sa naskytne vtedy, keď zasvieti slnko. Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy biele kryštáliky začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte šťastie, že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. Doma na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.

Je veľká vymoženosť pre každé mesto, keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. Váh a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Šariš, Slovenská, Slovenské

Kráľovské mesto Bardejov

Hits: 1257

Bardejov, maďarsky Bártfa, nemecky Bartfeld je kráľovské, historické, kúpeľné mesto. Prvá písomná zmienka je z roku 1241. Od roku 2000 je mesto zapísané medzi lokality Svetové dedičstvo UNESCO. Nachádza sa na severovýchodnom Slovensku, v nadmorskej výške 323 metrov na ploche viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 obyvateľov. Je centrom Horného Šariša. V minulosti boli pre Bardejov dôležité dva vodné toky, ktoré ho spájali s údolím Torysy: Kľušovský potok a Sekčov. Slobodným kráľovským mestom sa Bardejov stal v roku 1376. V stredoveku sa tu naplno rozvíjala remeselná výroba, v 14. a 15. storočí zažil vrchol slávy a bohatstva – zlatý vek (Wikipedia).  

Najvzácnejšia stredoveká stavba je bazilika svätého Egídia, jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom (Wikipedia). Je 50 metrov dlhá a široká 31 metrov. Veža meria 76 metrov (bardejov.sk). Radničné námestie je lemované z troch strán meštianskymi domami, so znakmi gotickej a renesančnej architektúry (Wikipedia). Námestie ma 260 x 80 metrov (bardejov.sk). Mestskú radnicu začali stavať v roku 1505. Osobnosti mesta: staviteľ Majster Alexander, hudobný skladateľ Zachariáš Zarevúcky, spisovateľ Ján Andraščík, hudobný skladateľ Jozef Grešák (Wikipedia).

V roku 1437 bolo v Bardejove evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste, za hradbami bolo ďalších 300 domov. Registrovaných 64 remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov. V 16. storočí sa tešilo dobrému menu humanitné gymnázium pod vedením Leonarda Stöckela. Bolo centrom kultúry, vzdelanosti. S ním sa viaže aj školský organizačný a študijný poriadok – Leges scholae Bartphensis, ktorý je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Guttgesselova tlačiareň vytlačila mnoho vzácnych prác. Katechizmus Martina Luthera z roku 1581 je považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny (zhmao.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post