2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Rajecké Teplice

Hits: 2116

Rajec­ké Tep­li­ce som nav­ští­vil viac­krát. Vní­mal som ich zvlášt­ne, pomer­ne roz­bi­to. Mes­to na mňa pôso­bi­lo izo­lo­va­ne, ako­by tam boli kúpe­le stre­dom ves­mí­ru. Asi aj pre­to, že samot­né kúpe­le na mňa pôso­bi­li gýčo­vo a snob­sky. Nemo­hol som sa zba­viť poci­tu, že sú síce pek­né, ale nepat­ria do pro­stre­dia Rajec­kej doli­ny vsa­de­nej do hor­na­té­ho reli­é­fu, Neho­di­li sa mi ani men­tál­ne, medzi tunaj­šie oby­va­teľ­stvo. Labu­tie jaze­ro je veľ­mi pekné.

Mes­to Rajec­ké Tep­li­ce ležia v Žilin­skej kot­li­ne na sva­hu Skal­ky (rajec​ke​-tep​li​ce​.info) v nad­mor­skej výš­ke 411 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na roz­lo­he 11.85 km2 tu žije 3017 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Rajec­ké Tep­li­ce vznik­li nie­ke­dy v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). Od začiat­ku 17. sto­ro­čia sú Rajec­ké Tep­li­ce kúpeľ­nou osa­dou. V roku 1784 tu v 4 domoch žilo 27 oby­va­te­ľov. Od roku 1880 do roku 1951 boli Rajec­ké Tep­li­ce osa­dou obce Kon­ská. Naopak v roku 1980 sa k Rajec­kým Tep­li­ciam pri­čle­ni­li obce Poluv­sie, Strán­ske, Kon­ská, Kune­rád a Kamen­ná Poru­ba. Avšak ten­to stav trval len do roku 1989, kedy doš­lo k osa­mos­tat­ne­niu obcí (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). V kúpe­ľoch v Rajec­kých Tep­li­ciach sa lie­čia zápa­lo­vé a dege­ne­ra­tív­ne cho­ro­by pohy­bo­vej sústa­vy, úra­zo­vé sta­vy, sta­vy po ope­rá­ciach, ner­vo­vé cho­ro­by. Súčas­ťou kúpe­ľov je špor­to­vý are­ál, fit­ness­cen­trum, park a jaze­ro. V augus­te sa v mes­te kona­jú let­né sláv­nos­ti a v júni Hodo­vé sláv­nos­ti (rajec​ke​-tep​li​ce​.info).


I have visi­ted Rajec­ké Tep­li­ce seve­ral times. I per­ce­i­ved them as pecu­liar, some­what run-​down. The town see­med iso­la­ted to me, as if the spa were the cen­ter of the uni­ver­se. Per­haps this per­cep­ti­on aro­se becau­se the spas them­sel­ves see­med kits­chy and snob­bish to me. I could­n’t sha­ke the fee­ling that they were inde­ed beau­ti­ful but out of pla­ce in the sur­roun­dings of the Rajec­ká Val­ley nest­led in a moun­tai­nous lands­ca­pe. They also did­n’t seem to fit in men­tal­ly with the local popu­la­ti­on. The Swan Lake is very beautiful.

The town of Rajec­ké Tep­li­ce is situ­ated in the Žili­na Basin on the slo­pe of Skal­ka (rajec​ke​-tep​li​ce​.info) at an ele­va­ti­on of 411 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). In an area of 11.85 km², it is home to 3017 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). Rajec­ké Tep­li­ce ori­gi­na­ted some­ti­me in the mid-​14th cen­tu­ry (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). Sin­ce the begin­ning of the 17th cen­tu­ry, Rajec­ké Tep­li­ce has been a spa sett­le­ment. In 1784, 27 inha­bi­tants lived in 4 hou­ses. From 1880 to 1951, Rajec­ké Tep­li­ce was a part of the muni­ci­pa­li­ty of Kon­ská. Con­ver­se­ly, in 1980, the vil­la­ges of Poluv­sie, Strán­ske, Kon­ská, Kune­rád, and Kamen­ná Poru­ba were incor­po­ra­ted into Rajec­ké Tep­li­ce. Howe­ver, this situ­ati­on las­ted only until 1989 when the vil­la­ges regai­ned the­ir inde­pen­den­ce (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). The spas in Rajec­ké Tep­li­ce spe­cia­li­ze in tre­a­ting inflam­ma­to­ry and dege­ne­ra­ti­ve mus­cu­los­ke­le­tal dise­a­ses, trau­ma­tic con­di­ti­ons, posto­pe­ra­ti­ve sta­tes, and ner­vous disor­ders. The spa com­plex inc­lu­des a sports area, fit­ness cen­ter, park, and a lake. In August, the town hosts sum­mer fes­ti­vi­ties, and in June, the­re are Har­vest Fes­ti­vi­ties (rajec​ke​-tep​li​ce​.info).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Žilina

Hits: 3098

Žili­na je cen­trom seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska, je kraj­ským síd­lom. V Žili­ne žije 82 925 oby­va­te­ľov na plo­che 80.03 km2. Mes­to leží v údo­lí rie­ky Váh, v Žilin­skej kot­li­ne, na súto­ku s rie­kou Kysu­ca a Raj­čian­ka v nad­mor­skej výš­ke 333 met­rov nad morom (zili​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Žili­ne – ter­ra de Seli­nan je z roku 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). Mes­to sa roz­ví­ja­lo v blíz­kos­ti Žilin­ské­ho hra­du, kto­rý exis­to­val do polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. Zau­jí­ma­vé je, že dote­raz nebol obja­ve­ný. V Žili­ne žili Slo­vá­ci a Nemci z Teší­na. Marián­ske námes­tie má ako jedi­né na Slo­ven­sku zacho­va­né rene­sanč­né arká­dy – laub­ne. V roku 1850 žilo v Žili­ne 2 326 oby­va­te­ľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štan­ský). Mest­ské čas­ti: Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, Žilin­ská Leho­ta. Lokál­ne čas­ti: Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, Záva­žie. Posled­ný májo­vý týž­deň sa v mes­te kona­jú Sta­ro­mest­ské sláv­nos­ti. Zná­mi rodá­ci: mode­rá­tor­ka Zuza­na Belo­hor­co­vá, spi­so­va­teľ Ľubo­mír Fel­dek, herec Ľubo Gre­gor, Anna Šiš­ko­vá, spe­vá­ci Dušan Grúň, Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, reži­sér Mar­tin Šulík, fut­ba­lis­ti Sta­ni­slav Gri­ga, Marek Min­tál, hoke­jis­ti Roman Kont­šek, Ronald Pet­ro­vic­ký, cyk­lis­ta Peter Sagan (Wiki­pe­dia),


Zili­na is the cen­ter of nort­hwes­tern Slo­va­kia and ser­ves as the regi­onal capi­tal. It is situ­ated in the val­ley of the Vah River, in the Zili­na Basin, at the con­flu­en­ce with the Kysu­ca and Raj­cian­ka rivers, at an ele­va­ti­on of 333 meters abo­ve sea level. The city covers an area of 80.03 squ­are kilo­me­ters, with a popu­la­ti­on of 82,925 inha­bi­tants (zili​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Zili­na – ter­ra de Seli­nan is from the year 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). The city deve­lo­ped in the vici­ni­ty of Zili­na Cast­le, which exis­ted until the mid-​15th cen­tu­ry, and inte­res­tin­gly, it has not been dis­co­ve­red to this day. Slo­vaks and Ger­mans from Tesin lived in Zili­na. Marian­ske Squ­are is uni­que in Slo­va­kia for pre­ser­ving Renais­san­ce arca­des – laub­ne. In 1850, Zili­na had 2,326 inha­bi­tants, and by 1911, the popu­la­ti­on had gro­wn to 10,000 (Peter Štan­ský). The city con­sists of dis­tricts such as Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, and Žilin­ská Leho­ta. Addi­ti­onal­ly, the­re are local parts inc­lu­ding Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, and Záva­žie. The city hosts the Old Town Fes­ti­vi­ties in the last week of May. Notab­le nati­ves inc­lu­de TV pre­sen­ter Zuza­na Belo­hor­co­vá, wri­ter Ľubo­mír Fel­dek, actors Ľubo Gre­gor and Anna Šiš­ko­vá, sin­gers Dušan Grúň and Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, direc­tor Mar­tin Šulík, foot­bal­lers Sta­ni­slav Gri­ga and Marek Min­tál, and hoc­key pla­y­ers Roman Kont­šek and Ronald Pet­ro­vic­ký, as well as cyc­list Peter Sagan (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 8576

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC 05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia): hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teore­tik), maliar Domi­nik Sku­tec­ký, oper­ný spe­vák Mar­tin Bab­jak, oper­ný reži­sér Marián Chu­dov­ský, foto­graf Karol Benic­ký, her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Kole­ník, hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Suro­vý, bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).


Ban­ská Bys­tri­ca is the cen­ter of cen­tral Slo­va­kia and the enti­re coun­try. In the past, efforts were made for Ban­ská Bys­tri­ca to be the capi­tal of Slo­va­kia, and some cen­tral ins­ti­tu­ti­ons are hea­dqu­ar­te­red here. It used to be the capi­tal of the Cen­tral Slo­vak regi­on. Par­tial­ly pre­ser­ved for­ti­fi­ca­ti­ons and a cast­le are found in Ban­ská Bys­tri­ca. The Hron River flo­ws through the city. Abo­ve the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city ser­ves as a tran­s­por­ta­ti­on hub on the rou­tes Zvo­len – Vrút­ky to Brez­no and Čer­ve­ná Ska­la, to Dono­va­ly, and to Ružom­be­rok. The city does­n’t have its own air­port, but the inter­na­ti­onal Sliač Air­port is loca­ted near­by. Ban­ská Bys­tri­ca is home to one of the most beau­ti­ful ceme­te­ries I have ever seen. In Ger­man, Ban­ská Bys­tri­ca is cal­led Neusohl, in Hun­ga­rian Besz­ter­ce­bá­nya, and in Latin Neoso­lium. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an alti­tu­de of 362 meters (Wiki­pe­dia). Near­ly 80,000 peop­le live here, making it the sixth-​largest city in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). In 1720, 2,646 peop­le lived here, and in 1918 the­re were 10,776 resi­dents (Jozef Ďurian­čik). The city was inha­bi­ted as ear­ly as the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The sett­le­ment of Bys­tri­ca, loca­ted in the Zvo­len Basin, in the Hron Val­ley bet­we­en the Krem­ni­ca, Sta­ro­hor­ské vrchy, and Poľa­na, beca­me sig­ni­fi­cant thanks to Saxon colo­nists who laid the foun­da­ti­on for mining pro­duc­ti­on in toda­y­’s city (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Sin­ce 1255, Ban­ská Bys­tri­ca has been a roy­al town of Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia). In the past, mining focu­sed main­ly on cop­per, iron, and sil­ver (Wiki­pe­dia). In 1380, the Uni­on of Cen­tral Slo­vak Mining Towns was foun­ded here (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). In 1494, the com­pa­ny Unga­ris­cher Han­del (Hun­ga­rian Tra­de, or Neusoh­ler Kup­fer­han­del) was estab­lis­hed, beco­ming one of the lar­gest and most modern mining com­pa­nies of the 16th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). In 1495, the Turzovsko-​Fugger Com­pa­ny with cop­per was foun­ded (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Due to the Tur­kish expan­si­on, the city was for­ti­fied with sto­ne walls in 1589 (Wiki­pe­dia). In 1605, the town was occu­pied and plun­de­red by the haj­duks of Step­hen Bocs­kay. In 1620, Gab­riel Bet­hlen was elec­ted Hun­ga­rian king (in toda­y­’s Bet­hlen Hou­se on Dol­ná Stre­et). Tra­di­ti­onal Rad­van fairs have been held sin­ce 1655. The city the­a­ter star­ted ope­ra­ting in 1841 (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

During World War II, after the outb­re­ak of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Ban­ská Bys­tri­ca beca­me the poli­ti­cal, mili­ta­ry, and admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of Slo­va­kia. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil was loca­ted here, and dele­ga­ti­ons from the Cze­cho­slo­vak emig­rant govern­ment in Lon­don and repre­sen­ta­ti­ves of the Mos­cow lea­ders­hip of the Com­mu­nist Par­ty of Cze­cho­slo­va­kia came here. The Anglo-​American and Soviet mili­ta­ry mis­si­ons were also based here (Wiki­pe­dia). In 1981, Roose­velt Hos­pi­tal was han­ded over. In 1992, Matej Bel Uni­ver­si­ty was estab­lis­hed, and in 1997, the his­to­ry of the Aca­de­my of Arts began (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Thanks to its his­to­ri­cal cen­ter and pro­xi­mi­ty to the moun­tains, the city is a popu­lar win­ter and sum­mer tou­rist des­ti­na­ti­on (Wiki­pe­dia). The medie­val city cen­ter has been dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve sin­ce 1955. The area of the city cast­le (Bar­ba­kan) is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia).

The City Cast­le ori­gi­na­ted along­si­de the ori­gi­nal mining sett­le­ment that pre­ce­ded the foun­ding of the city. The cast­le­’s func­ti­on was to pro­tect the yields from the extrac­ti­on of pre­ci­ous metals and the roy­al tre­a­su­ry. A repre­sen­ta­ti­ve of the king and the church resi­ded here, and the city coun­cil met here. The com­plex inc­lu­des the Church of the Vir­gin Mary, Mate­j’s Hou­se, the so-​called Slo­vak Church, the town hall, the rec­to­ry buil­ding, sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with bas­ti­ons, and the entran­ce gate with the Bar­ba­kan. In 2005, a com­ple­te recons­truc­ti­on of the City Cast­le took pla­ce. Sin­ce 2009, a café and res­tau­rant have been ope­ra­ting in the cast­le area (wiki​pe​dia​.sk).

The city cen­ter itself con­sists of the elon­ga­ted Slo­ven­ské národ­né povs­ta­nia squ­are with the Marian Column, foun­tain, and the lea­ning city tower. The city also fea­tu­res Rad­van­ský Cast­le, Bárc­zy Cast­le, Tiha­ny Cast­le, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, Thur­zo Hou­se, Benic­ký Hou­se, the Domi­nik Sku­tec­ký Gal­le­ry, the Cat­hed­ral of St. Fran­cis Xavier, Ebner Hou­se, the Epis­co­pal Pala­ce on SNP Squ­are, the lea­ning Clock Tower, Sto­ne Vil­la, Nati­onal Hou­se (Wiki­pe­dia), the Church of St. Eli­za­beth, Bet­hlen Hou­se (ban​ska​bys​tri​ca​.sk), and the SNP Memorial.

The Cha­pel of St. Bar­ba­ra, the pat­ron saint of miners, con­tains an altar by Mas­ter Paul of Levo­ča. Mate­j’s Hou­se was the resi­den­ce of a roy­al offi­cial. The area also inc­lu­des the Old Town Hall – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). The city is home to the Sta­te Ope­ra, the dan­ce the­a­ter Štú­dio tan­ca,” the Pup­pet The­a­ter on Ráz­ces­tie, and the The­a­ter from the Pas­sa­ge, which, as the only one in Slo­va­kia, emplo­ys actors with men­tal disa­bi­li­ties. The bien­nial pup­pet­ry cre­a­ti­on fes­ti­val Báb­kar­ská Bys­tri­ca” takes pla­ce here (Wiki­pe­dia). The Cen­tral Slo­vak Muse­um is loca­ted in Thur­zo Hou­se. The City Cast­le hou­ses the Sta­te Gal­le­ry. The Muse­um of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing inc­lu­des more than 200,000 exhi­bits. The city also pro­vi­des spa­ce for the Lite­ra­ry and Music Muse­um and the Postal Muse­um of the Slo­vak Post (Wiki­pe­dia). The HC 05 hoc­key club, the FK Duk­la foot­ball club, and the well-​known Army Sports Club Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) ope­ra­te here (Wiki­pe­dia). In 1959, the first Cze­cho­slo­vak film fes­ti­val took pla­ce in Ban­ská Bys­tri­ca, whe­re film­ma­kers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, and Ján Roháč (

Ivan Kli­meš) pre­sen­ted the­ir works. Ban­ská Bys­tri­ca con­sists of the­se city dis­tricts: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. The Fon­čor­da hou­sing esta­te is well-​known, with parts inc­lu­ding For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als born in Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de (Wiki­pe­dia): Musi­cal com­po­sers Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, Wri­ters Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­ra­ry scien­tist, scre­en­wri­ter), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (pla­y­wright and the­a­ter the­orist), Pain­ter Domi­nik Sku­tec­ký, Ope­ra sin­ger Mar­tin Babjak
Ope­ra direc­tor Marián Chu­dov­ský, Pho­tog­rap­her Karol Benic­ký, Actors Pavol Bie­lik (direc­tor and scre­en­wri­ter), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (now also a film pro­du­cer), Ján Kole­ník, Hoc­key pla­y­ers Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (now coach of the local hoc­key team), Tomáš Suro­vý, Cross-​country skier Ale­na Procházková.

Ban­ská Bys­tri­ca was asso­cia­ted with figu­res such as wri­ters Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, poet Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), Bis­hop Rudolf Baláž, wri­ter and his­to­rian Matej Bel, poet Andrej Slád­ko­vič, Gene­ral Ján Golian, inven­tor Jozef Mur­gaš, wri­ter Hana Ponic­ká, foot­bal­ler Marek Ham­šík, hoc­key pla­y­ers Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Twin cities of Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de, among others: Dur­ham, Uni­ted King­dom; Hra­dec Krá­lo­vé, Czech Repub­lic; Vršac, Ser­bia; Laris­sa, Gre­e­ce; Tula, Rus­sia; Zadar, Cro­atia; Saint-​Étienne, Fran­ce; Char­les­ton, USA (Wiki­pe­dia); Sal­gó­tar­ján, Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

Hits: 6496

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 201610597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 7070 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľankono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 7070 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

Hits: 3002

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovcedoby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 193861 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 18701872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 19451946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post