2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Moravské, Zahraničie

Bučovice – mesto unikátneho renesančného zámku

Hits: 190

Bučo­vi­ce ležia v údo­lí Lita­vy medzi Brnom a Uher­ským Hra­diš­ťom. Žije tu 6500 oby­va­te­ľov. V 19. sto­ro­čí tu bol zria­de­ný 12 hek­tá­ro­vý leso­park. V posled­nej štvr­ti­ne 16. sto­ro­čia začal Jan Šem­be­ra Čer­no­hor­ský z Bos­ko­vic budo­vať naj­skvost­nej­ší rene­sanč­ný zámok na Mora­ve s jedi­neč­ný­mi sála­mi a nád­her­ným arká­ro­vých nádvo­rím. V 17. sto­ro­čí pri­bud­la maný­ris­tic­ká fon­tá­na. V roku 1645 švéd­ski voja­ci vyplie­ni­li mes­to až na kos­tol a zámok. V dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čí a v prvej v 19. sto­ro­čí boli Bučo­vi­ce jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších cen­tier súken­níc­tva. V 20. sto­ro­čí sa stal naj­výz­nam­nej­ším dre­vos­pra­cu­jú­ci prie­my­sel. Koná­va sa tu v máji Zámec­ký košt, kde je pra­vi­del­ne zastú­pe­ných oko­lo 800 vín. V októb­ri je orga­ni­zo­va­ný Fes­ti­val ochot­nic­kých diva­del Miro­sla­va Dole­ža­la (buco​vi​ce​.cz). Mest­ské čas­ti: Bučo­vi­ce, Čern­čín, Klo­bouč­ky, Mare­fy, Více­mi­li­ce. Osob­nos­ti Bučo­víc: herec Miro­slav Dole­žal, spe­vák Bob Frídl (Wiki­pe­dia).

Bučo­vic­ký zámok je uni­kát­nou stav­bou talian­skej rene­san­cie na sever od Álp. Kon­krét­ne typu palaz­zo in for­tez­za”. Arká­do­vé nádvo­rie tvo­rí aj 90 boha­to vyzdo­be­ných stĺpov 540 reli­éf­mi (zamek​-buco​vi​ce​.cz). Pome­no­va­nie pochá­dza o pome­no­va­nia oby­va­te­ľov, zákla­dom bolo meno Budeš, Buď­še, Budeč, Buď­če, Buč. Tie­to mená boli domác­ky­mi podo­ba­mi Budi­mí­ra, Budi­sla­va, Dra­ho­bu­da (Wiki­pe­dia).

Bučo­vi­ce sa nachá­dza­jú v juho­mo­rav­skom kra­ji, majú boha­tú minu­losť a zacho­va­né dedič­stvo. Zako­re­ne­ná his­tó­ria sia­ha až do stre­do­ve­ku. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1237. Domi­nan­tou je rene­sanč­ný zámok posta­ve­ný v 16. sto­ro­čí. Je obklo­pe­ný roz­siah­lou záh­ra­dou so sta­ro­by­lý­mi fon­tá­na­mi a socha­mi. Kos­tol sv. Mar­ti­na je posta­ve­ný v gotic­kom slo­hu. Kuz­mo­va kaš­na je jed­na z najk­raj­ších rene­sanč­ných fon­tán v Čes­ku. Posta­ve­ná bola v 16. sto­ro­čí, sta­la sa mies­tom, kde si oby­va­te­lia aj náv­štev­ní­ci cho­dia pose­dieť a relaxovať.

Kul­túr­na scé­na si v Bučo­vi­ciach prí­de na svo­je. Pra­vi­del­ne hos­tia rôz­ne podu­ja­tia a fes­ti­va­ly hud­by, divad­la, tra­dič­ných reme­siel. Napr. Bučo­vic­ký hudob­ný fes­ti­val. Regi­ón je zná­my svo­ji­mi vini­ca­mi, na kto­rých sa dorá­ba vyni­ka­jú­ce morav­ské víno. Bučo­vic­ký zámok, nesie cha­rak­te­ris­tic­ké prv­ky rene­sanč­nej archi­tek­tú­ry, vrá­ta­ne symet­rie, oblú­kov, pilas­trá­cie a zdo­be­ných oken­ných otvo­rov. Fasá­dy zám­ku sú pozo­ru­hod­ne zdo­be­né reli­éf­mi a štu­ka­tú­ra­mi, čo pri­dá­va dojem ele­gan­cie a umenia.


Bučo­vi­ce lies in the val­ley of the Lita­va River bet­we­en Brno and Uher­ské Hra­diš­tě. It is home to 6,500 inha­bi­tants. In the 19th cen­tu­ry, a 12-​hectare forest park was estab­lis­hed here. In the late 16th cen­tu­ry, Jan Šem­be­ra Čer­no­hor­ský z Bos­ko­vic began cons­truc­ting the most splen­did Renais­san­ce cast­le in Mora­via, with uni­que halls and a beau­ti­ful arca­ded cour­ty­ard. A man­ne­rist foun­tain was added in the 17th cen­tu­ry. In 1645, Swe­dish sol­diers rava­ged the town, lea­ving only the church and the cast­le stan­ding. In the second half of the 18th cen­tu­ry and the first half of the 19th cen­tu­ry, Bučo­vi­ce were one of the most sig­ni­fi­cant cen­ters of the wool indus­try. In the 20th cen­tu­ry, it beca­me the most sig­ni­fi­cant wood pro­ces­sing indus­try. In May, the Cast­le Wine Tas­ting takes pla­ce, with around 800 wines regu­lar­ly repre­sen­ted. In Octo­ber, the Miro­slav Dole­žal Ama­te­ur The­a­ter Fes­ti­val is orga­ni­zed (buco​vi​ce​.cz).

Dis­tricts: Bučo­vi­ce, Čern­čín, Klo­bouč­ky, Mare­fy, Více­mi­li­ce. Notab­le peop­le from Bučo­vi­ce inc­lu­de actor Miro­slav Dole­žal and sin­ger Bob Frídl (Wiki­pe­dia).

The Bučo­vi­ce Cast­le is a uni­que exam­ple of Ita­lian Renais­san­ce archi­tec­tu­re north of the Alps, spe­ci­fi­cal­ly of the palaz­zo in for­tez­za” type. The arca­ded cour­ty­ard fea­tu­res 90 rich­ly deco­ra­ted columns and 540 reliefs (zamek​-buco​vi​ce​.cz). The name Bučo­vi­ce” deri­ves from the names of its inha­bi­tants, based on the name Budeš, Buď­še, Budeč, Buď­če, Buč. The­se names were dimi­nu­ti­ves of Budi­mír, Budi­slav, Dra­ho­bud (Wiki­pe­dia).

Bučo­vi­ce, loca­ted in the South Mora­vian regi­on, have a rich his­to­ry and pre­ser­ved heri­ta­ge. Its rooted his­to­ry dates back to the Midd­le Ages, with the first writ­ten men­ti­on dating back to 1237. The domi­nant fea­tu­re is the Renais­san­ce cast­le built in the 16th cen­tu­ry, sur­roun­ded by exten­si­ve gar­dens with ancient foun­tains and sculp­tu­res. The Church of St. Mar­tin is built in the Got­hic sty­le. The Kuz­ma Foun­tain is one of the most beau­ti­ful Renais­san­ce foun­tains in the Czech Repub­lic, built in the 16th cen­tu­ry, and has beco­me a pla­ce for resi­dents and visi­tors to sit and relax.

The cul­tu­ral sce­ne thri­ves in Bučo­vi­ce, regu­lar­ly hos­ting vari­ous events and fes­ti­vals of music, the­a­ter, and tra­di­ti­onal crafts, such as the Bučo­vi­ce Music Fes­ti­val. The regi­on is kno­wn for its vine­y­ards, pro­du­cing excel­lent Mora­vian wine. The Bučo­vi­ce Cast­le exhi­bits cha­rac­te­ris­tic fea­tu­res of Renais­san­ce archi­tec­tu­re, inc­lu­ding sym­met­ry, arches, pilas­ters, and deco­ra­ted win­dow ope­nings. The cast­le­’s faca­des are remar­kab­ly ador­ned with reliefs and stuc­co­es, adding an impres­si­on of ele­gan­ce and artistry.


Bučo­vi­ce leží v údo­lí Lita­vy mezi Brnem a Uher­ským Hra­diš­těm. Žije zde 6500 oby­va­tel. V 19. sto­le­tí zde byl zří­zen 12 hek­ta­ro­vý leso­park. V posled­ní čtvr­ti­ně 16. sto­le­tí začal Jan Šem­be­ra Čer­no­hor­ský z Bos­ko­vic budo­vat nej­skvost­něj­ší rene­sanč­ní zámek na Mora­vě s jedi­neč­ný­mi sály a nád­her­ným arká­do­vým nád­vo­řím. V 17. sto­le­tí při­by­la maný­ris­tic­ká fon­tá­na. V roce 1645 švédš­tí vojá­ci vyple­ni­li měs­to až na kos­tel a zámek. Ve dru­hé polo­vi­ně 18. sto­le­tí a v prv­ní polo­vi­ně 19. sto­le­tí byly Bučo­vi­ce jed­ním z nej­výz­nam­něj­ších cen­ter suke­nic­tví. V 20. sto­le­tí se stal nej­výz­nam­něj­ším dře­vozp­ra­cu­jí­cím průmys­lem. Koná se zde v květ­nu Zámec­ký košt, kde je pra­vi­del­ně zastou­pe­no kolem 800 vín. V říj­nu je orga­ni­zo­ván Fes­ti­val ochot­nic­kých diva­del Miro­sla­va Dole­ža­la (buco​vi​ce​.cz). Měst­ské čás­ti: Bučo­vi­ce, Čern­čín, Klo­bouč­ky, Mare­fy, Více­mi­li­ce. Osob­nos­ti Bučo­víc: herec Miro­slav Dole­žal, zpěvák Bob Frídl (Wiki­pe­dia).

Bučo­vic­ký zámek je uni­kát­ní stav­bou ital­ské rene­san­ce na sever od Alp. Kon­krét­ně typu palaz­zo in for­tez­za”. Arká­do­vé nád­vo­ří tvo­ří i 90 boha­tě zdo­be­ných slou­pů 540 reli­é­fy (zamek​-buco​vi​ce​.cz). Původ jmé­na pochá­zí z ozna­če­ní oby­va­tel, zákla­dem bylo jmé­no Budeš, Buď­še, Budeč, Buď­če, Buč. Tato jmé­na byla domác­ký­mi podo­ba­mi Budi­mí­ra, Budi­sla­va, Dra­ho­bu­da (Wiki­pe­dia).

Bučo­vi­ce se nachá­ze­jí v již­ním Morav­ském kra­ji, mají boha­tou minu­lost a zacho­va­né dědic­tví. Zakot­ve­ná his­to­rie sahá až do stře­do­věku. Prv­ní písem­ná zmín­ka je z roku 1237. Domi­nan­tou je rene­sanč­ní zámek posta­ve­ný ve 16. sto­le­tí. Je obklo­pen roz­sáh­lou zahra­dou s sta­ro­by­lý­mi fon­tá­na­mi a socha­mi. Kos­tel sv. Mar­ti­na je posta­ve­ný v gotic­kém slo­hu. Kuz­mo­va kaš­na je jed­na z nejk­rás­něj­ších rene­sanč­ních fon­tán v Čes­ku. Byla posta­ve­na ve 16. sto­le­tí, sta­la se mís­tem, kde si oby­va­te­lé i návš­těv­ní­ci cho­dí pose­dět a relaxovat.

Kul­tur­ní scé­na si v Bučo­vi­cích přij­de na své. Pra­vi­del­ně hos­tí růz­ná podu­ja­tí a fes­ti­va­ly hud­by, divad­la, tra­dič­ních řeme­sel. Napří­klad Bučo­vic­ký hudeb­ní fes­ti­val. Regi­on je zná­mý svý­mi vini­ce­mi, na kte­rých se pěs­tu­je vyni­ka­jí­cí morav­ské víno. Bučo­vic­ký zámek nese cha­rak­te­ris­tic­ké prv­ky rene­sanč­ní archi­tek­tu­ry, včet­ně sym­met­ry, oblou­ků, pilas­tra­ce a zdo­be­ných oken­ních otvo­rů. Fasá­dy zám­ku jsou pozo­ru­hod­ně zdo­be­ny reli­é­fy a štu­ka­tu­ra­mi, což při­dá­vá dojem ele­gan­ce a umění.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 3482

Devín leží pri súto­ku riek Mora­vaDunaj v nad­mor­skej výš­ke 158 met­rov nad morom. Na plo­che 13.98 km2 tu žije 1382 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov pre Devín je Dévé­ny, nemec­ký The­ben. Nachá­dza sa tu zrú­ca­ni­na hra­du Devín, gotic­ký kos­tol svä­té­ho Krí­ža – Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 13. sto­ro­čia a pom­ník pad­lým hrdi­nom I. a II. sve­to­vej voj­ny (Wiki­pe­dia).

Naj­star­šie osíd­le­nie v Deví­ne je zná­me z neoli­tu – prí­chod neoli­tic­kých roľ­ní­kov 5 0003 500 rokov pred n. l. V star­šej dobe želez­nej je zrej­me naj­výz­nam­nej­ším obja­vom nález obil­nej jamy, v kto­rej sa našla v kla­soch pôvod­ne ulo­že­ná v tom čase pes­to­va­ná pše­ni­ca dvoj­zrn­ná – Tri­ti­cum dicoc­cum. V obdo­bí mlad­šej doby želez­nej je úze­mie spä­té s Kel­ta­mi. V obdo­bí 1. – 4. sto­ro­čia bolo úze­mie súčas­ťou opev­ňo­va­cie­ho sys­té­mu Limes Roma­nus, ako jed­no z pred­hra­dí rím­ske­ho Car­nun­ta (sazp​.sk). Kon­com 1. sto­ro­čia pred n. l. sa tu usa­dzo­va­li aj rím­ski obchod­ní­ci (Goláň et al.). Našli sa tu rím­ske min­ce (Richard Miš­ke). V 1. sto­ro­čí tu Rima­nia posta­vi­li stráž­nu sta­ni­cu, síd­li­la tu posád­ka légie z Car­nun­ta. Po jej opus­te­ní v 4. sto­ro­čí sa v nej usa­di­li Slo­va­nia (Goláň et al.). Našli sa tu aj sta­ro­ger­mán­ske urno­vé hro­by (sazp​.sk). Po Ger­má­noch (naj­mä Mar­ko­ma­noch a Kvá­doch) sa našiel sta­ro­ve­ký chlieb. Pod­ľa ana­lý­zy bol pše­nič­no – raž­ný (hra​dis​ka​.sk). Medzi prvé písom­né zmien­ky o Deví­ne pat­ri lis­ti­na z roku 1237 pod náz­vom Vil­la The­byn. Mes­teč­ko bolo pod­da­né Devín­ske­mu hra­du. V roku 1568 zís­ka­lo od cisá­ra Maxi­mi­liá­na osa­mos­tat­ne­nie a pri­vi­lé­gia. V 16. sto­ro­čí bolo význam­ným trho­vým mies­tom, exis­to­va­li tu via­ce­ré cechy: lod­ní­kov, rybá­rov, hrn­čia­rov, obuv­ní­kov a vinoh­rad­ní­kov. Pre­kvi­ta­lo pes­to­va­nie ovo­cia a zele­ni­ny. V roku 1829 bola zalo­že­ná Dunajsko-​paroplavebná spo­loč­nosť. Deví­nu význam­ne pros­pel v rokoch 18701890 Laf­ran­co­ni­ho kame­ňo­lom, kto­rý dodá­val kameň na regu­lá­ciu Duna­ja. Vini­ce sa na úze­mí Deví­na spo­mí­na­jú už v roku 1254, avšak Devín je zná­my ríbez­ľo­vým vínom, s výro­bou kto­ré­ho začal v roku 1922 Alo­is Sonn­tag. Do kon­ca dru­hej sve­to­vej voj­ny tu žili Nemci, Maďa­ri, Slo­vá­ci, Židia aj Chor­vá­ti. Súčas­ťou Bra­ti­sla­vy je Devín od roku 1946 (devin​.sk).


Devín is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Mora­va and Danu­be rivers at an alti­tu­de of 158 meters abo­ve sea level. With an area of 13.98 km², it is home to 1382 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name for Devín is Dévé­ny, and the Ger­man name is The­ben. Here, you can find the ruins of Devín Cast­le, the Got­hic Church of the Holy Cross – Vir­gin Mary from the second half of the 13th cen­tu­ry, and a monu­ment to the fal­len hero­es of World War I and II (Wiki­pe­dia).

The oldest sett­le­ment in Devín dates back to the Neolit­hic peri­od – the arri­val of Neolit­hic far­mers 5,0003,500 years BC. The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry from the ear­ly Iron Age is like­ly the fin­ding of a grain pit con­tai­ning ori­gi­nal­ly sto­red ein­korn whe­at – Tri­ti­cum dicoc­cum. The ter­ri­to­ry was asso­cia­ted with the Celts during the late Iron Age. From the 1st to the 4th cen­tu­ry, the area was part of the Roman defen­si­ve sys­tem, the Limes Roma­nus, as one of the out­posts of the Roman Car­nun­tum (sazp​.sk). At the end of the 1st cen­tu­ry BC, Roman tra­ders also sett­led here. Roman coins were found here (Richard Miš­ke). In the 1st cen­tu­ry, the Romans built a guard sta­ti­on here, inha­bi­ted by a legi­on from Car­nun­tum. After its aban­don­ment in the 4th cen­tu­ry, Slavs sett­led in the area (Goláň et al.). Ancient Ger­ma­nic urn gra­ves were also found here (sazp​.sk). An ancient loaf of bre­ad was found, like­ly of whe­at and rye (hra​dis​ka​.sk). The ear­liest writ­ten men­ti­on of Devín dates back to a docu­ment from 1237 under the name Vil­la The­byn. The town was sub­ject to Devín Cast­le. In 1568, it gai­ned inde­pen­den­ce and pri­vi­le­ges from Empe­ror Maxi­mi­lian. In the 16th cen­tu­ry, it was a sig­ni­fi­cant mar­ket town with vari­ous guilds: boat­men, fis­her­men, potters, sho­ema­kers, and wine­ma­kers. The cul­ti­va­ti­on of fru­its and vege­tab­les flou­ris­hed. In 1829, the Danu­be Ste­am Navi­ga­ti­on Com­pa­ny was foun­ded. Devín sig­ni­fi­can­tly bene­fi­ted from Laf­ran­co­ni­’s quar­ry from 1870 to 1890, which supp­lied sto­ne for the regu­la­ti­on of the Danu­be. Vine­y­ards have been men­ti­oned in the Devín area sin­ce 1254, but Devín is kno­wn for its cur­rant wine, pro­duc­ti­on of which began in 1922 by Alo­is Sonn­tag. Until the end of World War II, Ger­mans, Hun­ga­rians, Slo­vaks, Jews, and Cro­ats lived here. Devín has been part of Bra­ti­sla­va sin­ce 1946 (devin​.sk).


Devín liegt an der Mün­dung der Flüs­se Mora­va und Donau in einer Höhe von 158 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Auf einer Flä­che von 13,98 km² leben hier 1382 Ein­woh­ner. Der unga­ris­che Name für Devín lau­tet Dévé­ny und der deuts­che Name ist The­ben. Hier befin­den sich die Ruinen der Burg Devín, die gotis­che Kir­che des Hei­li­gen Kre­uzes – Jungf­rau Maria aus der zwe­i­ten Hälf­te des 13. Jahr­hun­derts und ein Denk­mal für die gefal­le­nen Hel­den des Ers­ten und Zwe­i­ten Weltk­riegs (Wiki­pe­dia).

Die ältes­te Sied­lung in Devín stammt aus der Jung­ste­in­ze­it – der Ankunft neolit­his­cher Bau­ern vor 5.000 bis 3.500 Jah­ren v. Chr. Die bede­utend­ste Ent­dec­kung aus der frühen Eisen­ze­it ist wahrs­che­in­lich der Fund einer Korn­gru­be, die urs­prün­glich ein­ge­la­ger­ten Emmer-​Weizen ent­hielt – Tri­ti­cum dicoc­cum. Das Gebiet war wäh­rend der spä­ten Eisen­ze­it mit den Kel­ten ver­bun­den. Von 1. bis 4. Jahr­hun­dert gehör­te das Gebiet zum römis­chen Ver­te­i­di­gungs­sys­tem, dem Limes Roma­nus, als eine der Außen­pos­ten des römis­chen Car­nun­tum (sazp​.sk). Am Ende des 1. Jahr­hun­derts v. Chr. lie­ßen sich auch römis­che Händ­ler hier nie­der. Römis­che Mün­zen wur­den hier gefun­den (Richard Miš­ke). Im 1. Jahr­hun­dert errich­te­ten die Römer hier eine Wach­sta­ti­on, in der eine Legi­on aus Car­nun­tum sta­ti­oniert war. Nach ihrer Auf­ga­be im 4. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich Sla­wen in der Gegend an (Goláň et al.). Hier wur­den auch anti­ke ger­ma­nis­che Urnen­grä­ber gefun­den (sazp​.sk). Ein anti­kes Brot wur­de gefun­den, wahrs­che­in­lich aus Wei­zen und Rog­gen (hra​dis​ka​.sk). Die frühes­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Devín stammt aus einem Doku­ment von 1237 unter dem Namen Vil­la The­byn. Die Stadt stand unter der Herrs­chaft von Devín Cast­le. Im Jahr 1568 erlang­te sie Unab­hän­gig­ke­it und Pri­vi­le­gien vom Kai­ser Maxi­mi­lian. Im 16. Jahr­hun­dert war es eine bede­uten­de Mar­kts­tadt mit vers­chie­de­nen Zünf­ten: Boots­fah­rer, Fis­cher, Töp­fer, Schuh­ma­cher und Win­zer. Der Anbau von Obst und Gemüse blüh­te auf. Im Jahr 1829 wur­de die Donau-​Dampfschifffahrtsgesellschaft geg­rün­det. Devín pro­fi­tier­te von Laf­ran­co­nis Ste­inb­ruch von 1870 bis 1890, der Ste­i­ne für die Regu­lie­rung der Donau lie­fer­te. Wein­ber­ge sind seit 1254 im Gebiet von

Devín erwähnt, aber Devín ist bekannt für sei­nen Johan­nis­be­e­ren­we­in, des­sen Pro­duk­ti­on 1922 von Alo­is Sonn­tag begann. Bis zum Ende des Zwe­i­ten Weltk­riegs leb­ten hier Deuts­che, Ungarn, Slo­wa­ken, Juden und Kro­aten. Devín gehört seit 1946 zu Bra­ti­sla­va (devin​.sk).


Dévé­ny a Mora­va és a Duna foly­ók öss­ze­fo­ly­á­sá­nál feks­zik, 158 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban. Terüle­te 13,98 km², és 1382 lako­sa van. A Dévé­ny magy­ar neve Dévé­ny, a német neve pedig The­ben. Itt talál­ha­tó a Dévé­nyi vár­nak a rom­ja, a Szent Kereszt – Szűz Mária góti­kus tem­plom a 13. szá­zad máso­dik felé­ből és egy emlék­mű az I. és II. világ­há­bo­rú­ban ele­set­tek­nek (Wiki­pé­dia).

Dévé­ny leg­ré­geb­bi tele­pülé­se a neoli­ti­kum­ból szár­ma­zik – a neoli­ti­kus föld­műve­sek érke­zé­se 5.0003.500 évvel eze­lőtt. Az ókor­ban talált keny­ér­sütő gödör a leg­je­len­tősebb fel­fe­de­zés az idősebb vaskor­ban, ame­ly­ben ere­de­ti­leg tárol­tak kéts­ze­mű tön­köly­bú­zát – Tri­ti­cum dicoc­cum. A terület a kel­ták­kal volt öss­ze­kapc­sol­va a késő vaskor­ban. Az 1. és 4. szá­zad között a terület rés­ze volt a római védel­mi rends­zer­nek, a Limes Roma­nus­nak, mint a római Car­nun­tum egy­ik elővá­ro­sa (sazp​.sk). Kr. U. végén római keres­ke­dők is lete­le­ped­tek itt. Római érmé­ket talál­tak itt (Richard Miš­ke). Az 1. szá­zad­ban a rómaiak itt egy őrsál­lást épí­tet­tek, ame­ly­et egy legi­on tele­pí­tett Car­nun­tum­ból. Fela­dá­sát köve­tően, a 4. szá­zad­ban a terüle­ten szlá­vok tele­ped­tek le (Goláň et al.). Itt is talál­tak óger­mán urna­te­me­tőket (sazp​.sk). Az ókor­ban talál­tak egy keny­ér­fé­lé­ket. Valós­zí­nűleg búzá­ból és rozs­ból kés­zült (hra​dis​ka​.sk). A Dévé­ny leg­ré­geb­bi írá­sos emlí­té­se egy 1237-​es oki­rat­ból szár­ma­zik a Vil­la The­byn néven. A város a Dévé­nyi vár­hoz tar­to­zott. 1568-​ban kapott füg­get­len­sé­get és kivált­sá­go­kat I. Maxi­mi­lián csás­zár­tól. A 16. szá­zad­ban jelen­tős pia­ci város volt külön­böző céhek­kel: hajós­ka­pi­tá­ny­ok, halás­zok, faze­ka­sok, cipés­zek és borás­zok. Gyümölcs- és zöld­ség­ter­mesz­té­se virág­zott. 1829-​ben ala­pí­tot­ták a Dunai Gőz­ha­jó­zá­si Tár­sa­sá­got. Dévé­ny jelen­tős előny­re tett szert Laf­ran­co­ni kőbá­ny­á­já­ból 1870 és 1890 között, ame­ly kőt szál­lí­tott a Duna sza­bá­ly­o­zá­sá­hoz. Szőlőül­tet­vé­ny­ek­ről már 1254 óta emlí­tés van Dévé­ny terüle­tén, de Dévé­ny a ribiz­li­vi­rág borá­ról ismert, ame­ly­nek gyár­tá­sát 1922-​ben Alo­is Sonn­tag kezd­te el. A máso­dik világ­há­bo­rú végé­ig itt éltek néme­tek, magy­arok, szlo­vá­kok, zsi­dók és hor­vá­tok. Dévé­ny 1946 óta rés­ze Bra­ti­sla­vá­nak (devin​.sk).


Lite­ra­tú­ra

Goláň Karol, Kro­pi­lák Miro­slav, Rat­koš Peter, Tiben­ský Ján, 1961Čes­ko­slo­ven­ské deji­ny, Redak­cia M. Kro­pi­lák. 1. vyd. Bra­ti­sla­va: Vyda­va­teľ­stvo Osve­ta, 384 p, 40. Roz­klad pat­riar­chál­ne­ho rodo­vé­ho zria­de­nia 4, p. 21.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Botanické záhrady, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Rastliny

Fata Morgana – expozícia Botanickej záhrady

Hits: 7685

Fata Mor­ga­na je expo­zí­cia Bota­nic­kej záh­ra­dy hlav­né­ho mes­ta Pra­ha.

Bota­nic­ká záh­ra­da hlav­né­ho mes­ta Pra­ha bola zalo­že­ná v roku 1969. Je mies­tom pre pes­to­va­nie rast­lín, odpo­čin­ku, pou­če­nia, zába­vy a pote­še­nia. Ras­tie tu 15 000 dru­hov stro­mov a kve­tín (bota​nic​ka​.cz). K naj­výz­nam­nej­ším zbier­kam Bota­nic­kej záh­ra­dy pat­ria cibu­ľo­vi­ny, pre­dov­šet­kým zo Stre­do­mo­ria, Turec­ka a Číny. Význam­ná je zbier­ka stá­lo­ze­le­ných list­na­tých dre­vín. Oje­di­ne­lá je kolek­cia tama­ri­šiek a iných púšt­nych dre­vín Stred­nej Ázie a západ­nej Číny. Cen­né sú zbier­ky Nepent­ha­ce­ae, paliem a cyka­sov (Pavel Seker­ka).

Po roku 1984 bola zalo­že­ná zbier­ka bon­sa­jov. V roku 1997 vznik­la japon­ská záh­ra­da, vre­so­vis­ko, expo­zí­cia fló­ry Turec­ka a Stre­do­mo­ria a kolek­cia kosat­cov. Po roku 1996 sa zača­la pri­pra­vo­vať výstav­ba tro­pic­kých skle­ní­kov – Fata Mor­ga­na bola kolau­do­va­ná až v roku 2003. Od roku 2004 je zria­de­ná vini­ca. Expo­zí­cia výro­by vína bola vybu­do­va­ná v roku 2009. Od roku 2011 sa rozt­rieš­te­né plo­chy bota­nic­kej záh­ra­dy spo­ji­li v jeden 25 hek­tá­ro­vý celok. Súčas­ťou záh­ra­dy je tzv. Orna­men­tál­na záh­ra­da, Stráň – frag­men­ty pôvod­ných step­ných spo­lo­čens­tiev pre Tró­ju. Pivon­ko­va lúka a kolek­ci­ou mag­nó­lií. Stá­lo­ze­le­né dre­vi­ny a tie­ňo­mil­né trval­ky (haj­nič­ky) – rast­li­ny pod­ras­tu list­na­tých lesov Euró­py, Ázie a Ame­ri­ky. Seve­ro­ame­ric­ká polo­púšť – kak­tu­sy a suku­len­ty, trval­ky a ihlič­na­ny, pre­dov­šet­kým opun­cie a juky. Mok­raď a jaze­ro je časť, kde sa roz­mno­žu­jú žaby a ras­tú tu vod­né, bahen­né a mäsož­ra­vé rast­li­ny. Ďal­ší­mi expo­zí­cia­mi sú Les­né bio­to­py východ­nej Ázie a Les­né bio­to­py Sever­nej Ame­ri­ky (bota​nic​ka​.cz).


Fata Mor­ga­na is an exhi­bi­ti­on wit­hin the Bota­ni­cal Gar­den of the capi­tal city of Prague.

The Bota­ni­cal Gar­den of the capi­tal city of Pra­gue was estab­lis­hed in 1969. It ser­ves as a pla­ce for the cul­ti­va­ti­on of plants, rela­xa­ti­on, edu­ca­ti­on, enter­tain­ment, and enjo­y­ment. The­re are 15,000 spe­cies of tre­es and flo­wers gro­wing here (bota​nic​ka​.cz). Among the most sig­ni­fi­cant col­lec­ti­ons of the Bota­ni­cal Gar­den are bul­bous plants, espe­cial­ly from the Medi­ter­ra­ne­an, Tur­key, and Chi­na. The col­lec­ti­on of ever­gre­en deci­du­ous woody plants is notab­le. The­re is a uni­que col­lec­ti­on of tama­risks and other desert plants from Cen­tral Asia and wes­tern Chi­na. Valu­ab­le col­lec­ti­ons inc­lu­de Nepent­ha­ce­ae, palms, and cycads (Pavel Sekerka).

After 1984, a col­lec­ti­on of bon­sai tre­es was estab­lis­hed. In 1997, a Japa­ne­se gar­den, heat­hland, an exhi­bi­ti­on of the flo­ra of Tur­key and the Medi­ter­ra­ne­an, and a col­lec­ti­on of iri­ses were cre­a­ted. After 1996, the cons­truc­ti­on of tro­pi­cal gre­en­hou­ses began – Fata Mor­ga­na was not com­ple­ted until 2003. Sin­ce 2004, a vine­y­ard has been estab­lis­hed. The wine pro­duc­ti­on exhi­bi­ti­on was built in 2009. Sin­ce 2011, the scat­te­red are­as of the bota­ni­cal gar­den have been con­nec­ted into one 25-​hectare unit. Part of the gar­den is the so-​called Orna­men­tal Gar­den, Slo­pe – frag­ments of ori­gi­nal step­pe com­mu­ni­ties for Tro­ja, Peony Mea­dow, and a col­lec­ti­on of mag­no­lias. Ever­gre­en tre­es and shade-​loving peren­nials (wood­land plants) – under­gro­wth of deci­du­ous forests of Euro­pe, Asia, and Ame­ri­ca. North Ame­ri­can semi-​desert – cac­ti and suc­cu­lents, peren­nials, and coni­fers, espe­cial­ly opun­tias and yuc­cas. The marsh and lake are are­as whe­re frogs bre­ed, and water, marsh, and car­ni­vo­rous plants grow. Other exhi­bi­ti­ons inc­lu­de Forest Bio­to­pes of Eas­tern Asia and Forest Bio­to­pes of North Ame­ri­ca (bota​nic​ka​.cz).


Fata Mor­ga­na ist eine Auss­tel­lung im Bota­nis­chen Gar­ten der Haupts­tadt Prag.

Der Bota­nis­che Gar­ten der Haupts­tadt Prag wur­de 1969 geg­rün­det. Er dient als Ort für die Kul­ti­vie­rung von Pflan­zen, Erho­lung, Bil­dung, Unter­hal­tung und Fre­ude. Hier wach­sen 15.000 Arten von Bäu­men und Blu­men (bota​nic​ka​.cz). Zu den bede­utend­sten Samm­lun­gen des Bota­nis­chen Gar­tens gehören Zwie­belpf­lan­zen, ins­be­son­de­re aus dem Mit­tel­me­er­raum, der Tür­kei und Chi­na. Die Samm­lung immer­grüner Laub­holzpf­lan­zen ist bemer­ken­swert. Es gibt eine ein­zi­gar­ti­ge Samm­lung von Tama­ris­ken und ande­ren Wüs­tenpf­lan­zen aus Zen­tra­la­sien und West­chi­na. Wer­tvol­le Samm­lun­gen umfas­sen Nepent­ha­ce­ae, Pal­men und Zyka­den (Pavel Sekerka).

Nach 1984 wur­de eine Samm­lung von Bon­sai­bä­u­men ange­legt. 1997 ents­tan­den ein japa­nis­cher Gar­ten, Hei­def­lä­chen, eine Auss­tel­lung zur Flo­ra der Tür­kei und des Mit­tel­me­ers sowie eine Samm­lung von Sch­wert­li­lien. Nach 1996 begann der Bau tro­pis­cher Gewächs­hä­u­ser – Fata Mor­ga­na wur­de erst 2003 fer­tig­ges­tellt. Seit 2004 gibt es einen Wein­berg. Die Auss­tel­lung zur Wein­hers­tel­lung wur­de 2009 gebaut. Seit 2011 wur­den die vers­tre­uten Flä­chen des Bota­nis­chen Gar­tens zu einer 25 Hek­tar gro­ßen Ein­he­it ver­bun­den. Ein Teil des Gar­tens ist der soge­nann­te Orna­men­tal­gar­ten, der Hang – Frag­men­te von urs­prün­gli­chen Step­pen­ge­me­in­schaf­ten für Tro­ja, Pfing­st­wie­sen und eine Mag­no­lien­samm­lung. Immer­grüne Bäu­me und schat­ten­lie­ben­de Stau­den (Unter­wuchs von Laub­wäl­dern Euro­pas, Asiens und Ame­ri­kas). Nor­da­me­ri­ka­nis­che Halb­wüs­te – Kak­te­en und Suk­ku­len­ten, Stau­den und Nadel­bä­u­me, ins­be­son­de­re Fei­gen­kak­te­en und Yuc­cas. Das Sumpf­ge­biet und der See sind Bere­i­che, in denen Frös­che brüten und Was­serpf­lan­zen, Moorpf­lan­zen und fle­ischf­res­sen­de Pflan­zen wach­sen. Wei­te­re Auss­tel­lun­gen umfas­sen Wald­le­bens­rä­u­me Osta­siens und Wald­le­bens­rä­u­me Nor­da­me­ri­kas (bota​nic​ka​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe

Hits: 5825

Bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Kar­lo­vej v Pra­he bola zalo­že­ná v roku 1775 Jose­fom Bohu­mí­rom Mika­nom, pôvod­ne na Smí­cho­ve, na mies­te býva­lej jezu­it­skej záh­ra­dy (Wiki­pe­dia). Kore­ne Bota­nic­kej záh­ra­dy sia­ha­jú až do prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Pri kláš­to­re kar­tu­ziá­nov bola vybu­do­va­ná obrov­ská kláš­tor­ná záh­ra­da, jej súčas­ťou bol sad a vini­ce. Kláš­tor v dobe husit­ských vojen zani­kol, ale záh­ra­da vytrva­la (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Dneš­né Dien­zen­ho­fe­ro­ve sady sú pozos­tat­kom pôvod­nej bota­nic­kej záh­ra­dy. Mala 9 skle­ní­kov, pes­to­va­lo sa tu asi 13 tisíc dru­hov a foriem rast­lín. Po povod­ni v roku 1890 bola pre­miest­ne­ná na Nové Mes­to. Tam bola odkú­pe­ná Slup­ská záh­ra­da budo­va­ná od Čes­kej spo­loč­nos­ti pre zve­ľa­ďo­va­nie zahrad­níc­tva v Pra­he (Wiki­pe­dia). Bom­bar­do­va­nie Pra­hy 14. 2. 1945 zni­či­lo nemec­ké skle­ní­ky a čes­ké poško­di­lo. Čes­ké skle­ní­ky bol v rokoch 19461949 pre­sta­va­né (Kami­la Špi­na­ro­vá). Roz­lo­ha bota­nic­kej záh­ra­dy je 3.5 hek­tá­ra, roč­ne ju nav­ští­vi asi 100 tisíc náv­štev­ní­kov (Wiki­pe­dia). V exte­ri­é­roch je asi 3 000 dru­hov rast­lín (bz​-uk​.cz). Expo­zič­ná plo­cha skle­ní­kov je 1600 m2 (uk​.cz). Vlh­ké subt­ró­py sa v lete sťa­hu­je do exte­ri­é­rov, je roz­de­le­ná pod­ľa kon­ti­nen­tov. Skle­ní­ky aj exte­ri­é­ry sú otvo­re­né celo­roč­ne, vstup do exte­ri­é­rov je zdar­ma (Jola­na Nová­ko­vá).

V tro­pic­kých skle­ní­koch domi­nu­jú vo vstup­nej čas­ti cyka­sy a pal­my. V ďal­šej čas­ti sa nachá­dza­jú pap­ra­de a rast­li­ny tro­pic­ké­ho lesa, v bylin­nom poscho­dí boha­to zastú­pe­né naj­mä čeľa­ďou Ara­ce­ae. V inej čas­ti sa nachá­dza jazier­ko s lek­na­mi. Na zadnej ste­ne sú orchi­de­je. Subt­ro­pic­ké skle­ní­ky sú roz­de­le­né na vlh­kej­ší a such­ší. Vlh­ký slú­ži na pre­zi­mo­va­nie rast­lín z exte­ri­é­rov. Suchý subt­ro­pic­ký skle­ník je veno­va­ný suku­len­tom (Tomáš Pro­cház­ka). Von­kaj­šie expo­zí­cie obsa­hu­jú cca 3 000 dru­hov rast­lín. Stre­do­európ­ska fló­ra je zastú­pe­ná skal­ko­vou čas­ťou z Čes­ké­ho kra­su, rast­li­na­mi z tep­lo­mil­ných skal­ných ste­pí, hor­ských vápen­co­vých skál, dubo­hra­bo­vých hájov, luž­ných lesov a sto­ja­tých a poma­ly tečú­cich vôd. V inej čas­ti sú zastú­pe­né vod­né, bahen­né, úžit­ko­vé rast­li­ny, rast­li­ny pie­soč­na­tých bio­to­pov, raše­li­nísk a sla­tín. Nachá­dza sa tu napr. zatie­ne­ná skal­ka, stre­do­európ­ska skal­ka (uk​.cz).


The Bota­ni­cal Gar­den of Char­les Uni­ver­si­ty in Pra­gue was foun­ded in 1775 by Josef Bohu­mír Mikan, ori­gi­nal­ly in Smí­chov, on the site of the for­mer Jesu­it gar­den (Wiki­pe­dia). The roots of the Bota­ni­cal Gar­den date back to the first half of the 14th cen­tu­ry. A mas­si­ve monas­te­ry gar­den, inc­lu­ding an orchard and vine­y­ards, was estab­lis­hed at the Cart­hu­sian monas­te­ry. The monas­te­ry disap­pe­a­red during the Hus­si­te wars, but the gar­den endu­red (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Toda­y­’s Dien­zen­ho­fer Gar­dens are rem­nants of the ori­gi­nal bota­ni­cal gar­den. It had nine gre­en­hou­ses, cul­ti­va­ting around 13 thou­sand spe­cies and forms of plants. After the flo­od in 1890, it was relo­ca­ted to Nové Mes­to, whe­re it acqu­ired the Slup­ská Gar­den built by the Czech Socie­ty for Gar­den Enhan­ce­ment in Pra­gue (Wiki­pe­dia). The bom­bing of Pra­gue on Feb­ru­ary 14, 1945, des­tro­y­ed the Ger­man gre­en­hou­ses and dama­ged the Czech ones. The Czech gre­en­hou­ses were rebu­ilt bet­we­en 1946 and 1949 (Kami­la Špi­na­ro­vá). The area of the bota­ni­cal gar­den is 3.5 hec­ta­res, with app­ro­xi­ma­te­ly 100 thou­sand visi­tors annu­al­ly (Wiki­pe­dia). The­re are about 3,000 plant spe­cies in the out­do­or are­as (bz​-uk​.cz). The exhi­bi­ti­on area of the gre­en­hou­ses is 1600 m² (uk​.cz). In the sum­mer, the humid subt­ro­pics move to the out­do­ors and are divi­ded accor­ding to con­ti­nents. Both the gre­en­hou­ses and out­do­or are­as are open year-​round, and entry to the out­do­or are­as is free (Jola­na Nováková).

In the tro­pi­cal gre­en­hou­ses, cycads and palms domi­na­te the entran­ce area. The next sec­ti­on fea­tu­res ferns and plants from tro­pi­cal forests, with a rich repre­sen­ta­ti­on of the Ara­ce­ae fami­ly in the her­ba­ce­ous lay­er. Anot­her sec­ti­on inc­lu­des a pond with water lilies, whi­le orchids are found on the back wall. The subt­ro­pi­cal gre­en­hou­ses are divi­ded into wet­ter and drier sec­ti­ons. The wet one is used for over­win­te­ring plants from out­do­or are­as, whi­le the dry subt­ro­pi­cal gre­en­hou­se is dedi­ca­ted to suc­cu­lents (Tomáš Pro­cház­ka). The out­do­or exhi­bits inc­lu­de app­ro­xi­ma­te­ly 3,000 plant spe­cies. Cen­tral Euro­pe­an flo­ra is repre­sen­ted by a roc­ky part from the Czech Karst, plants from ther­mop­hi­lic roc­ky step­pes, moun­tain limes­to­ne rocks, oak-​hornbeam forests, allu­vial forests, and stag­nant and slo­wly flo­wing waters. Anot­her part fea­tu­res aqu­atic, marsh, uti­li­ty plants, plants from san­dy habi­tats, peat bogs, and mars­hes. Exam­ples inc­lu­de a sha­ded rock gar­den, Cen­tral Euro­pe­an rock gar­den (uk​.cz).


Der Bota­nis­che Gar­ten der Karls-​Universität in Prag wur­de 1775 von Josef Bohu­mír Mikan geg­rün­det, urs­prün­glich in Smí­chov, auf dem Gelän­de des ehe­ma­li­gen Jesu­iten­gar­tens (Wiki­pe­dia). Die Wur­zeln des Bota­nis­chen Gar­tens rei­chen bis in die ers­te Hälf­te des 14. Jahr­hun­derts zurück. Im Kar­tä­u­serk­los­ter wur­de ein rie­si­ger Klos­ter­gar­ten ange­legt, der einen Obst­gar­ten und Wein­ber­ge ein­sch­loss. Das Klos­ter versch­wand wäh­rend der Hus­si­ten­krie­ge, aber der Gar­ten über­dau­er­te (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Die heuti­gen Dien­zen­ho­fer Gär­ten sind Über­res­te des urs­prün­gli­chen Bota­nis­chen Gar­tens. Es hat­te neun Gewächs­hä­u­ser und kul­ti­vier­te rund 13.000 Arten und For­men von Pflan­zen. Nach der Flut im Jahr 1890 wur­de er nach Nové Mes­to ver­legt, wo er den Slup­ská Gar­den erwarb, der von der Tsche­chis­chen Gesells­chaft für Gar­ten­bau in Prag ange­legt wur­de (Wiki­pe­dia). Die Bom­bar­die­rung von Prag am 14. Feb­ru­ar 1945 zers­tör­te die deuts­chen Gewächs­hä­u­ser und bes­chä­dig­te die tsche­chis­chen. Die tsche­chis­chen Gewächs­hä­u­ser wur­den zwis­chen 1946 und 1949 wie­der auf­ge­baut (Kami­la Špi­na­ro­vá). Die Flä­che des Bota­nis­chen Gar­tens bet­rägt 3,5 Hek­tar, und ihn besu­chen jähr­lich etwa 100.000 Men­schen (Wiki­pe­dia). Im Fre­ien gibt es etwa 3.000 Pflan­ze­nar­ten (bz​-uk​.cz). Die Auss­tel­lungsf­lä­che der Gewächs­hä­u­ser bet­rägt 1600 m² (uk​.cz). Im Som­mer zie­hen die feuch­ten Subt­ro­pen ins Fre­ie und sind nach Kon­ti­nen­ten unter­te­ilt. Sowohl die Gewächs­hä­u­ser als auch die Fre­if­lä­chen sind das gan­ze Jahr über geöff­net, und der Ein­tritt zu den Fre­if­lä­chen ist kos­ten­los (Jola­na Nováková).

In den tro­pis­chen Gewächs­hä­u­sern domi­nie­ren am Ein­gang Cyca­de­en und Pal­men. Im nächs­ten Abschnitt fin­den sich Far­ne und Pflan­zen tro­pis­cher Wäl­der, im krau­ti­gen Bere­ich vor allem Ver­tre­ter der Fami­lie Ara­ce­ae. Ein ande­rer Abschnitt ent­hält einen Teich mit See­ro­sen, Orchi­de­en sind an der Rück­wand zu fin­den. Die subt­ro­pis­chen Gewächs­hä­u­ser sind in feuch­te und troc­ke­ne unter­te­ilt. Das feuch­te Gewächs­haus dient der Über­win­te­rung von Pflan­zen aus Fre­if­lä­chen, wäh­rend das troc­ke­ne subt­ro­pis­che Gewächs­haus Suk­ku­len­ten gewid­met ist (Tomáš Pro­cház­ka). Die Fre­i­lan­dauss­tel­lun­gen umfas­sen etwa 3.000 Pflan­ze­nar­ten. Die mit­te­le­uro­pä­is­che Flo­ra wird durch einen Fel­sen­te­il aus dem Böh­mis­chen Karst, Pflan­zen aus ther­mop­hi­len Fel­sens­tep­pen, kalk­hal­ti­gen Gebir­gs­fel­sen, Eichen-​Hainbuchenwäldern, Auen­wäl­dern sowie ste­hen­den und lang­sam flie­ßen­den Gewäs­sern ver­tre­ten. Ein ande­rer Teil zeigt Was­serpf­lan­zen, Moore, Nutzpf­lan­zen, Pflan­zen aus san­di­gen Lebens­rä­u­men, Torf­mo­ore und Moore. Hier fin­det sich beis­piel­swe­i­se ein schat­ti­ger Ste­in­gar­ten, der mit­te­le­uro­pä­is­che Ste­in­gar­ten (uk​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, TOP

Malé Karpaty

Hits: 3253

V rám­ci poho­ria Malých Kar­pát bola v roku 1976 vyhlá­se­ná Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Malé Kar­pa­ty. Rozp­res­tie­ra sa na 65 504 hek­tá­roch, od ľavé­ho bre­hu Duna­ja až po Nové Mes­to nad Váhom s dĺž­kou 100 kilo­met­rov. Súčas­ťou je via­ce­ro kra­sov, v kto­rých sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský a Čach­tic­ký (stu​pa​va​.sk).

Malé Kar­pa­ty je poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku, tiah­ne sa z juho­vý­cho­du na seve­ro­zá­pad a odde­ľu­je Záhor­skú níži­nu od cen­trál­nych a východ­ných čas­tí kra­ji­ny. Na jeho úpä­tí a sva­hoch náj­de­me množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov, cyk­lot­rás a prí­le­ži­tos­tí na aktív­ny oddych. Malé Kar­pa­ty sa vyzna­ču­jú pes­trým reli­é­fom, kde sa strie­da­jú zales­ne­né kop­ce, lúky a skal­na­té úse­ky. Ich roz­ma­ni­tý cha­rak­ter posky­tu­je úto­čis­ko množ­stvu rast­lín a živo­čí­chov. Boha­tá bio­di­ver­zi­ta poho­ria zahŕňa vzác­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov. Okrem prí­rod­nej krá­sy nesie Malé Kar­pa­ty aj boha­tú his­tó­riu a kul­túr­ne dedič­stvo. Nachá­dza­jú sa tu zrú­ca­ni­ny, hra­dy, kaš­tie­le a pev­nos­ti. Malé Kar­pa­ty sú tiež zná­me vinár­skou tra­dí­ci­ou. Vini­ce na ich juž­ných sva­hoch pro­du­ku­jú vyni­ka­jú­ce vína, a náv­štev­ní­ci môžu ochut­nať vína v tra­dič­ných vinár­ňach a pivniciach.


In 1976, the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Malé Kar­pa­ty (Litt­le Car­pat­hians) was estab­lis­hed wit­hin the Malé Kar­pa­ty moun­tain ran­ge. Cove­ring an area of 65,504 hec­ta­res, it stret­ches from the left bank of the Danu­be River to Nové Mes­to nad Váhom, span­ning a length of 100 kilo­me­ters. The area is ador­ned with seve­ral karsts, hou­sing notab­le caves such as Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský, and Čachtický.

Malé Kar­pa­ty is a moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, exten­ding from the sout­he­ast to the nort­hwest, ser­ving as a natu­ral boun­da­ry bet­we­en the Záho­rie Lowland and the cen­tral and eas­tern parts of the coun­try. Along its foot­hills and slo­pes, nume­rous hiking trails, cyc­ling rou­tes, and oppor­tu­ni­ties for acti­ve rec­re­a­ti­on await ent­hu­siasts. The ran­ge is cha­rac­te­ri­zed by diver­se ter­rain, fea­tu­ring wooded hills, mea­do­ws, and roc­ky sec­ti­ons. This varied lands­ca­pe pro­vi­des a habi­tat for a mul­ti­tu­de of plants and ani­mals, sho­wca­sing rich bio­di­ver­si­ty with rare species.

Bey­ond its natu­ral beau­ty, Malé Kar­pa­ty bears a rich his­to­ry and cul­tu­ral heri­ta­ge. The regi­on is dot­ted with ruins, cast­les, man­si­ons, and for­tres­ses. Addi­ti­onal­ly, Malé Kar­pa­ty is reno­wned for its wine­ma­king tra­di­ti­on. Vine­y­ards on the sout­hern slo­pes of the moun­tains pro­du­ce excel­lent wines, invi­ting visi­tors to savor the local vin­ta­ges in tra­di­ti­onal wine cellars.

The estab­lish­ment of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area emp­ha­si­zes the com­mit­ment to pre­ser­ving the uni­que natu­ral and cul­tu­ral fea­tu­res of Malé Kar­pa­ty. Whet­her explo­ring his­to­ri­cal land­marks, embar­king on out­do­or adven­tu­res, or enjo­y­ing the local wines, Malé Kar­pa­ty offers a mul­ti­fa­ce­ted expe­rien­ce that cap­ti­va­tes both locals and visi­tors alike.


Use Facebook to Comment on this Post