2003, 2010, 2012, 2014, Časová línia, Krajina

Panorámy

Hits: 3048

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 5677

Štrbské pleso je jednou z najznámejších lokalít Slovenska. Je skutočne krásne, napokon podľa fotografií nižšie so urobte názor sami. Tesne pred samotným Štrbským plesom sa nachádzajú Jazierka lásky. Zo Štrbského plesa je vidno podľa Informačnej tabule: Malý Kriváň, Kriváň, Sedielkovú kopu, Krátku vežu, Ostrú vežu, Furkotskú dolinu, Ostrú, Predné Solisko, Štrbskú vežičku, Štrbský štít, Mlynickú dolinu, Hlinskú vežu, Satan, Prednú Baštu, Malú Baštu, Patriu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Mengusovskú dolinu, Kôpky, Český štít, Vysokú, Dračí štít, Ošarpance, Gánek, Zlomiskovú vežu, Rumanov štít, Zlobivú, Ostrvu, Tupú, Končistú, hrebeň Gerlachovského štítu.

Štrbské pleso, ležiace vo výške 1320 metrov nad morom, je jediné jazero vo Vysokých Tatrách, ktoré bolo rozšírené umelo. Pred zaplavením sa tu nachádzalo rašelinisko, tzv. Nakládske mozgrovisko, s malým jazierkom uprostred. Malo asi 40 metrov v priemere a jeho maximálna hĺbka bola 8 metrov. Nová podoba vznikla v roku 1900 popri výstavbe horela Móry, ktorý stál na mieste hotela Baník. Ku Nákladskemu mozgrovisku bol presmerovaný potok Štrbská Mlynica a zahradili dovtedajší odtok. Následkom toho stúpla voda o dva metre a zaliala takmer celé rašelinisko. V súčasnosti má Štrbské pleso 2,12 ha a dosahuje maximálnu hĺbku 10 metrov. Rašelinová vrstva sa po krátkom čase začala odlupovať od dna a stúpala ku hladine. Vytvárala ostrovčeky, ktoré sa zachovali dodnes. Spočiatku boli tieto ostrovčeky odstraňované a zaťažované kameňmi. Neskôr sa odstraňovali už len kusy rašeliny, ktoré doplavilo k výtoku. Plávajúca, často až štvormetrová vrstva rašeliny vytvára pod hladinou jedinečnú scenériu s množstvom previsov a dier. Vo vodách Štrbského plesa žije jediný stály obyvateľ – pstruh potočný (Informačná tabuľa).

Tatranská osada Štrbské pleso je administratívne mestskou časťou mesta Vysoké Tatry. Leží vo výške 1335 metrov nad morom. Má okolo 350 obyvateľov. V roku 1872 tu štrbský zemepán Jozef Szentiványi postavil zrubovú chatku a tým dal základ vzniku osady. Už v roku 1885 bol formujúcej sa osade priznaný charakter a vypracovaný štatút kúpeľov. V roku 1935 sa tu konali lyžiarske majstrovstvá sveta v severských disciplínach a potom aj v roku 1970, čo bolo impulzom pre búrlivú prestavbu, v ktorej pribudli hotely FIS, Panoráma a neskôr Patria. Vyrástol Športový areál FIS, bola obnovená medzičasom zrušená ozubnicová železnica. Vyrástol liečebný dom Helios. Osada sa stala najvýznamnejším a najnavštevovanejším centrom turizmu vo Vysokých Tatrách (vysoke-tatry.info).

Odkazy

 
Panorámy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Hrad Devín

Hits: 4007

Známe zrúcaniny hradu Devín, ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, patria k významným pamätníkom slovenskej minulosti (bratislava.sk). Za vlády Trajána a Valentiana I. bola na Devíne predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie vybudovala rímska posádka a bolo súčasťou hraničného obranného systému Rímskej ríše – Limes romanus (devin.sk). Na hradnej výšine existovala významná keltská osada už od začiatku posledného storočia pred n.l.. (slovenskehrady.sk). Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina (bratislava.sk), čo znamená deva, dievča (devin.sk). Najstaršie stopy po Slovanoch pochádzajú z 8. storočia, vyskytujú sa ne celej ploche centrálneho hradiska, z čoho si možno utvoriť predstavu o intenzívnej sídliskovej zástavby. Dodnes sa zachovali zvyšky zemného valu na severnej strane hradiska, ktorý bol vybudovaný už v rímskej dobe. Slovania ho spevnili drevenou palisádou (slovenskehrady.sk).

V 9. storočí tu sídlil Mojmír, Rastislav aj Svätopluk, ktorý tu v roku 871 porazil Nemcov (kastiel.org). Z letopisov vyplýva, že na Devíne sa opevnilo veľkomoravského knieža Rastislav, ktorý hľadal útočisko pred východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom (i15.cz). V období Veľkomoravskej ríše to bol najvýznamnejší pohraničný hrad (bratislava.sk). Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše (bratislava.sk). Po roku 892 bol Devín jedným z dôležitých bodov reťaze obranných hradísk proti útokom starých Maďarov z potiských oblastí (slovenskehrady.sk). Po zániku Veľkej Moravy nadobudol Devín strategický význam v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu. Na hradnom kopci vznikol menší kamenný pohraničný strážny hrad (wikipedia sk). V roku 1272 ovládol hrad Přemysl Otakar, ktorý zvíťazil nad uhorským kráľom Štefanom (kastiel.org).

K rozsiahlejšej výstavbe potom prišlo až v roku 1460, keď sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Horný hrad prestavovali a iné úpravy v dôsledku tureckého nebezpečenstva vykonali Báthoryovci, ktorí boli majiteľmi v rokoch 1527 – 1606. Posledné opevňovacie práce sa viažu rovnako ku Turkom a ku Pálfyovcom v druhej polovici 17. storočia. Po zániku tureckého nebezpečenstva sa Devín začal v 18. storočí rozpadávať, k čomu prispel (wikipedia sk) v máji 1809 Napoleon, ktorý obsadil Viedeň a v júni vyhodil hrad do povetria. Odvtedy je v ruinách. Jeho slávu oživil v roku 1836 Ľudovít Štúr, pre ktorého bol Devín symbolom slovanskej vzájomnosti a národného uvedomenia (sazp.sk). Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi. Zrúcanina hradu Devín je národná kultúrna pamiatka a spravuje ju mestské múzeum v Bratislave (bratislava.sk).

Na hrade sa nachádzajú pozostatky rímskej stavby. Jedna z nich sa nachádza na hornom nádvorí, pred vstupom do expozičnej interiérovej časti. Citujem z informačnej tabule, ktorá sa nachádza pri týchto pozostatkoch.Objavili ju počas archeologického výskumu v 30. rokoch 20. storočia. Podstatná časť nálezov bola zničená počas II. svetovej vojny. Zistilo sa, že stavba pozostáva zo štyroch miestností, z ktorých jedna je zakončená apsidou orientovanou na juh. Na základe stavebnej techniky sa môže datovať do 3. storočia – obdobie vlády dynastie Severovcov, s nasledujúcou prestavbou, ktorá sa mohla realizovať za vlády cisára Valentiniána I. (364 – 375).“ Budovu možno charakterizovať ako súčasť civilnej usadlosti (Informačná tabuľa na Devíne). V rokoch 1921 – 1922 vo východnej časti hradiska objavili a neskôr identifikovali veľkomoravský kostol datovaný do 10 – 11. storočia (apsida.sk).

Západné Karpaty vznikli v dôsledku kolízie africkej a eurázijskej platne. Malé Karpaty a Hundsheimské vrchy sú ich súčasťou. V kotlinách sa postupne vytvoril riečny systém Dunaja a Moravy. A práve nad sútokom spomínaných riek sa nachádza bralo Devínskeho hradu. Predstavuje vyzdvihnutú časť pohoria uťatú zlomom voči poklesnutej Devínskej bráne. Devínska hradná skala je národnou prírodnou pamiatkou. Hradné bralo je mohutné a členité, dosahuje výšku takmer 70 metrov. Vyskytujú sa tu na skale belemnity (Informačná tabuľa).

Celý hradný kopec je významný aj ako botanická lokalita s výskytom mnohých chránených a ohrozených druhov rastlín. Vegetáciu hradného vrchu po stáročia ovplyvňoval človek. Rastie tu napr. Dianthus praecox lumnitzeri, Campanula xylorrhiza, Xeranthnemum annuum, Artemisia austriaca, Gagea pusilla, Medigago monspeliaca, Senecio erucifolis tenuifolius, Allium sphaerocephalon, Stipa capillata, Papaver dubium austromoravicum (Informačná tabuľa).

Skalná stena poskytuje hniezdne podmienky pre vtáctvo. Teplé južné svahy sú významným biotopom najmä pre plazy a hmyz. V puklinách hniezdia napr.: sokol Falco tinnunculus, Apus apus. Z hmyzu vidlochvost Iphiclides podalirius, jasoň Parnassius mnemosyne, Saga pedo, fúzač Cerambyx cerdo (Informačná tabuľa).

Obyvatelia osady v dolnej časti hradiska pochovávali svojich mŕtvych na tomto mieste ešte v čase Veľkej Moravy. Priemerný vek pochovaných je 32 rokov, ležali v hĺbka 70 – 130 cm tesne jeden vedľa druhého, miestami i vo viacerých vrstvách nad sebou. Zaniknutý kostol z 9. storočia nahradila v 10. storočí kaplnka.

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, TOP

Slovenské mestá

Hits: 1821

Use Facebook to Comment on this Post