Značka: stopy

Autor člán­ku: Oľga Magalová

Dovo­len­ka na Kalym­no­se, 2. časť – Kan­tu­ni Beach

• 1. časť – Príchod
• 3. časť – Výlet po ostrove

Ak by som pred objed­ná­va­ním zájaz­du vede­la, že to je taký ​„vese­lý“ hotel, urči­te by sme si ho nevyb­ra­li. Písa­li, že je to mies­to, kde sa vďa­ka rôz­nym prog­ra­mom, kto­ré uspo­ra­dú­va hotel, urči­te nebu­de­me nudiť. Tak to je teda fakt, nudiť sa neda­lo asi do dru­hej v noci, kedy tie ich ​„prog­ra­my“ kon­či­li a hos­tia sa zača­li trú­siť späť. Prvý večer sme mali z toho mier­ny šok, našťas­tie sme mali kli­ma­ti­zá­ciu, o pol­no­ci sme zabuch­li dve­re na bal­kón, zatiah­li záves a ľah­li do poste­le :). Potom sa zvy­šok prog­ra­mu dal vydr­žať (bol pon­de­lok, mali na prog­ra­me ​„Hap­py Night“. Najprv gri­lo­vač­ka pri bazé­ne, potom gréc­ka muzič­ka, potom nie­koľ­ko­krát za večer euro­víz­ny Rybak, maka­re­na a spol., potom taneč­ky a vlast­né spe­vy, nako­niec hádza­nie krá­sa­víc do bazé­na s hlas­ný­mi uznan­li­vý­mi výkrik­mi keď vylie­za­li z bazé­na ako miss mok­ré trič­ko. Mne to neda­lo a vyliez­la som si to na bal­kón pred­sa len pozrieť :). V uto­rok býval ​“ako­že” iný prog­ram – živá kalym­nos­ká hud­ba. V pod­sta­te sa ale meni­li iba náz­vy a prog­ra­my sa podo­ba­li: živá kalym­nos­ká hud­ba (kom­bi­ná­cia gréc­kej a turec­kej, veľ­mi zau­jí­ma­vá, páči­la sa mi) s gri­lo­vač­kou, potom medzi­ná­rod­né hity – odr­ho­vač­ky, spe­vy a taneč­ky, s výnim­kou hádza­nia do bazé­na, na to bola iba pon­del­ko­vá Hap­py Night. A kaž­dý pia­tok mali gréc­ky večer, tam pri­šiel miest­ny súbor aj zatan­co­vať a uro­biť ohňo­vú šou. Boli to vyso­kí štíh­li fešá­ci, diev­čen­ce sú tam troš­ku ​„pri tele“, ale tan­ce boli pek­né. (Bet­ka, mys­le­la som na Teba, keby si tam bola, urči­te by sme sa aj aktív­ne zúčast­ni­li :). Ale s Jul­kou sme usú­di­li, že z našej ​„pre­zi­dent­skej lóže“ to vidí­me naj­lep­šie zo všet­kých. Mali sme bal­kón s výhľa­dom pria­mo na more a do are­álu hote­la, tak sme to vide­li vlast­ne lep­šie, ako nie­kto­rí pri sto­lí­koch, kto­rí si to muse­li zaplatiť.

Ešte jeden veľ­ký šok sme zaži­li prvý deň: keď sme sa vyšta­fí­ro­va­li do pla­viek a vybra­li sa na pláž. Bola hneď za múri­kom – tera­sou náš­ho pool-​baru. Keď sme pozre­li dolu na more, neve­ri­la som vlast­ným očiam: rov­no pod naším hote­lom sa pre­va­ľo­va­li vlny vo far­bách kalov z čis­tič­ky odpa­do­vých vôd. Bol sil­ný vie­tor, vlny veľ­ké a búr­li­vé a k tomu tá far­ba! Mys­le­la som, že na mies­te zdoch­nem! Jul­ka sa na mňa úpl­ne spo­ľah­la s výbe­rom dovo­len­ky a ja ju dove­diem na také­to mies­to… Zdep­ta­né sme na to poze­ra­li a potom sme sa kúpa­li v bazé­ne. Fakt nám to pek­ne poka­zi­lo nála­du. A čudo­va­li sme sa všet­kým, ako sa môžu tvá­riť tak spo­koj­ne a vese­lo pri takom­to hroz­nom mori :). Netu­ši­li sme, že ako cha­lu­hy priš­li, tak o tri dni odídu samé od seba bez sto­py preč a more bude priez­rač­né a modré.

Kalym­no­sa­nia straš­ne radi osla­vu­jú, všet­ko a nahlas. Tak­že ostat­né dni tam býva­li večer rodin­né ale­bo sva­dob­né osla­vy, pri­šiel cate­ring, vyzdo­bi­li bazén a jeho oko­lie, vše­li­ja­ké baló­ni­ky a lodič­ky v stre­de bazé­na, maš­le na zábrad­liach, … O desia­tej sa zača­li schá­dzať hos­tia od malin­kých deti­čiek v bugin­kách cez mlá­dež po sta­ré tetuš­ky a zába­va zača­la. A majú jeden ozaj ​„dob­rý“ zvyk títo Kalym­no­sa­nia – pri kaž­dej prí­le­ži­tos­ti hádžu dyna­mit. Zaspie­va­jú hap­py birth­day, potom sa pote­šíš že začí­na ohňos­troj, ale to už letí svet­li­ca s dob­rou nálo­žou nad more. Keď to buch­lo, mys­le­la som že nám bal­kón pad­ne. Tak som sa zľak­la, sko­ro mi cvr­k­lo. Ale tie ich detič­ky, ani jed­no nezap­la­ka­lo, teši­li sa a tlies­ka­li ručič­ka­mi až kým nebu­chol ďal­ší. To sme si už s Jul­kou drža­li uši, pou­če­né z prvej svet­li­ce :). A zase sme skon­či­li rov­na­ko – sfúk­li svieč­ky na bal­kó­ne, zabuch­li dve­re, zatiah­li záves, pus­ti­li klí­mu a vliez­li do poste­le. Jak sta­ré cho­ré ženy! :).

Našťas­tie sme mali hneď na dru­hý deň po prí­cho­de naplá­no­va­ný celo­den­ný auto­bu­so­vý zájazd po ostro­ve, tak sme sa ele­gan­tne vyhli kúpa­niu v tom našom ​„cha­lu­ho­vom“ mori. V rám­ci toh­to zájaz­du sme mali aj kúpa­nie na plá­ži vo Vly­ha­dii, more tam bolo úpl­ne pokoj­né, tep­luč­ké a čis­tuč­ké. O tom­to zájaz­de napí­šem v ďal­šej časti.

Inak sme boli potom s hote­lom aj so všet­kým veľ­mi spo­koj­né. Po dvoch dňoch sme usú­di­li, že sa bude­me baviť tak ako všet­ci ostat­ní a že nám to skrát­ka neva­dí (inak by sme sa muse­li iba jedo­vať od rána do noci). Keď už je to taký pria­teľ­ský domác­ky a vese­lý hotel, tak sa musí­me pris­pô­so­biť. Na štvr­tý deň (cha­lu­hy odchá­dza­li) sme sa už vese­lo kúpa­li v tých ​„atlan­tic­kých“ vlnách, nauči­li sme sa kade máme vlie­zať do mora, aby nás nezva­li­li a potom v tej hlb­šej vode sa už dalo krás­ne roch­niť v hoj­da­vých veľ­kých vlnách. Bolo to super! A ten výhľad z vody na oko­li­tú hor­na­tú pano­rá­mu, to bolo nie­čo úžas­né. Nako­niec sme mali obi­dve dep­ku, že odtiaľ musí­me odísť. To sa ešte nikde nestalo.

Zhr­nu­tie o hote­li: kto chce mať na dovo­len­ke bož­ský kľud, nech ide do Achi­li­onu v Amu­di na Zakyn­to­se. Tam sme boli vla­ni, super na super! Kto má doma vese­lé deti, nech ide sem, bude mať od nich svä­tý pokoj od rána až do noci, taký prog­ram si tie dec­ká vedia spo­lu uro­biť. Nech im dajú malé sur­fo­va­cie dosky, na tých vlnách sa môžu hádzať a voziť celý deň, aj do bazé­na to moh­li nosiť. Napriek všet­kým záka­zom na tabu­li, všet­ko sa tam moh­lo. Tak ako aj faj­če­nie v Gréc­ku – všet­ci a vša­de kľud­ne hulia, hlav­ne že EU je spo­koj­ná keď už majú ten zákon :).

Pri­pá­jam pár obráz­kov náš­ho hote­la aj zábe­ry vody na plá­ži, aby kaž­dý videl, že tie cha­lu­hy netre­ba brať až tak váž­ne, veď sa ony stra­tia, ako spie­va­me my Slováci :).

Odka­zy

• Hotel Kan­tu­ni Beach

Aut­hor of the artic­le: Oľga Magalová

Holi­day on Kalym­nos, Part 2 – Kan­tu­ni Beach

If I had kno­wn befo­re booking the trip that it’s such a ​“live­ly” hotel, we defi­ni­te­ly would­n’t have cho­sen it. They wro­te that it’s a pla­ce whe­re, thanks to vari­ous prog­rams orga­ni­zed by the hotel, we defi­ni­te­ly won’t be bored. Well, tha­t’s a fact; we could­n’t have been bored until about two in the mor­ning when the­ir ​“prog­rams” ended, and the guests star­ted to trick­le back. The first eve­ning, we were mild­ly shoc­ked, for­tu­na­te­ly, we had air con­di­ti­oning, at mid­night we slam­med the bal­co­ny door, pul­led the cur­tains, and went to bed :). After that, the rest of the prog­ram was bea­rab­le (it was Mon­day, and they had ​“Hap­py Night” on the sche­du­le). First, a bar­be­cue by the pool, then Gre­ek music, then seve­ral times throug­hout the eve­ning, Euro­vi­si­on win­ner Rybak, the maca­re­na and the like, then dan­ces and indi­vi­du­al sin­ging, final­ly thro­wing beau­ty con­tes­tants into the pool with loud che­ers as they emer­ged from the water like a wet T‑shirt miss. I could­n’t resist, so I went out on the bal­co­ny to watch :). On Tues­day, they had a ​“sup­po­sed­ly” dif­fe­rent prog­ram – live Kalym­nian music. But basi­cal­ly, only the names chan­ged, and the prog­rams were simi­lar: live Kalym­nian music (a com­bi­na­ti­on of Gre­ek and Tur­kish, very inte­res­ting, I liked it) with a bar­be­cue, then inter­na­ti­onal hits – oldies, songs, and dan­ces, except for thro­wing into the pool, which was only on Mon­da­y­’s Hap­py Night. And eve­ry Fri­day, they had a Gre­ek night, whe­re the local ensem­ble came to dan­ce and put on a fire show. They were tall, slim hand­so­me guys, the girls were a bit ​“ful­ler,” but the dan­ces were beau­ti­ful. (Bet­ka, I was thin­king of you, if you were the­re, we would defi­ni­te­ly acti­ve­ly par­ti­ci­pa­te :). But Jul­ka and I deci­ded that from our ​“pre­si­den­tial box,” we saw it best of all. We had a bal­co­ny over­lo­oking the sea and the hotel area, so we actu­al­ly saw it bet­ter than some at the tab­les who had to pay for it.

We expe­rien­ced anot­her big shock on the first day when we chan­ged into our swim­su­its and hea­ded to the beach. It was right behind the wall – the ter­ra­ce of our pool bar. When we looked down at the sea, I could­n’t belie­ve my eyes: right below our hotel, waves in the color of mud from the was­te­wa­ter tre­at­ment plant were rol­ling. The­re was a strong wind, the waves were lar­ge and tur­bu­lent, and the color! I thought I would faint on the spot! Jul­ka relied enti­re­ly on me to cho­ose the vaca­ti­on, and I lead her to such a pla­ce… We looked at it dis­ma­y­ed, and then we swam in the pool. It real­ly spo­iled our mood. And we won­de­red about eve­ry­o­ne, how they could act so con­tent and che­er­ful in such hor­rib­le sea :). We did­n’t know that as quick­ly as the algae came, they would disap­pe­ar on the­ir own wit­hin three days wit­hout a tra­ce, and the sea would be cle­ar and blue.

Sum­ma­ry about the hotel: Any­o­ne who wants to have divi­ne pea­ce on vaca­ti­on should go to Achi­li­on in Amou­di on Zakynt­hos. We were the­re last year, super on super! Tho­se who have live­ly kids at home should come here; they will have holy pea­ce from them from mor­ning till night. Tho­se kids know how to make the­ir own prog­ram toget­her. Give them small surf­bo­ards; they can throw and ride on tho­se waves all day, they could even take them to the pool. Des­pi­te all the bans on the board, eve­ryt­hing could be done the­re. Just like smo­king in Gre­e­ce – eve­ry­o­ne can smo­ke any­whe­re, as long as the EU is hap­py when they have that law :).

I’m atta­ching a few pic­tu­res of our hotel and shots of the water on the beach so that eve­ry­o­ne can see that tho­se sea­we­eds should­n’t be taken so seri­ous­ly; they disap­pe­ar, as we Slo­vaks sing :).

Συγγραφέας του άρθρου: Όλγα Μαγκάλοβα

Διακοπές στην Κάλυμνο, 2η Μέρος – Παραλία Καντούνι

Use Facebook to Comment on this Post