stopy - Skala - Page 3

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny

Vianoce v Piešťanoch, ktoré sú známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi, vytvárajú špecifickú atmosféru počas sviatkov. Centrum mesta sa premení na malý vianočný trh s ručne vyrobenými darčekmi, vianočnými ozdobami a tradičným jedlom. Ľudia sa tu stretávajú, aby si vychutnali vianočnú atmosféru a porozprávali sa. Ulice a námestia sú ozdobené vianočným osvetlením, konajú sa rôzne vianočné koncerty, hudobné a kultúrne podujatia, vianočné predstavenia. V kostoloch prebiehajú vianočné bohoslužby, polnočné omše. Tradičné vianočné jedlá, ako kapustnica, medovníky a kapor sa objavujú na stoloch rodín počas sviatkov. Večer sa rozdávajú darčeky, rodiny majú spoločné stretnutie, prípadne aj s priateľmi.

Christmas in Piešťany, known for its healing thermal springs, creates a specific atmosphere during the holidays. The city center transforms into a small Christmas market with handmade gifts, Christmas decorations, and traditional food. People gather here to enjoy the Christmas atmosphere and engage in conversations. Streets and squares are adorned with Christmas lights, various Christmas concerts, musical and cultural events, and Christmas performances take place. Churches host Christmas services and midnight masses. Traditional Christmas dishes such as kapustnica, gingerbread, and carp appear on family tables during the holidays. In the evening, gifts are exchanged, families come together for a shared celebration, possibly with friends as well.

TOP

Všetky

Prezidentská fontána s dvomi zapálenými adventnými sviečkami

Adventný veniec na Prezidentskej fontáne

Adventný veniec vo fontáne. V pozadí Napoleonské kúpele

Adventný veniec vo fontáne. V pozadí Irma

Blikajúca paráda - páv na Beethovenových sadoch - pri fontáne

Osvetlená Prezidentská fontána adventným vencom

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže, Záhorácke, Záhorie

Lozorno

28/03/201811/03/2024 skala

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km² tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej stopy sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

História Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk).

Lozorno is situated in the southwest of Slovakia, 24 km from Bratislava, near the western slopes of the Small Carpathians, in the Záhorie region (lozorno.sk). It lies at an elevation of 188 meters above sea level. With an area of 44.79 km², the village is home to 3,022 residents (Wikipedia). The village hosts the Church of St. Catherine of Alexandria, dating back to 1630, and the Baroque Chapel of St. Wendelin, built in 1729 (lozorno.sk). In the past, there was a forest railway in Lozorno, but traces of it are challenging to find. It was constructed after 1918 and disappeared in the 1930s (lozorno.sk). Above Lozorno, there is a reservoir, and the Dry Stream flows from it (lozorno.sk). The Museum of Historical Vehicles is located near this reservoir, in the premises of former barracks (lozorno.sk). The cyclist Anton Tkáč hails from Lozorno (Wikipedia).

The history of Lozorno is linked to Pajštún Castle. In 1280, Count Rugerius began its reconstruction, and Italian, Moravian, and Slovak masters working on the castle initiated the first settlement of Lozorno. However, the village is first mentioned in 1438 as Ezelarn, likely derived from the German Esel, meaning donkey. Donkeys were used by traders for transporting goods. Another historical name is Zorno. In the Middle Ages, Lozorno experienced dynamic development, also thanks to colonists from Austria and, after 1526, immigrants from Croatia. The inhabitants were engaged in agriculture, oil pressing, weaving, vine cultivation, draught animal breeding, lime burning, and charcoal production. From 1970 to 1973, the Bratislava-Malacky highway was built near the village. A recreational area was established at Košariská and Kamenný Mlyn (lozorno.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

28/11/201607/03/2024 skala

Blatnica patrí medzi najchladnejšie obce Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km² žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e‑obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia).

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé stopy pravekého osídlenia sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to ľudia kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných domov s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené domy s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).

Blatnica is one of the coldest villages in Slovakia, situated in the central Turiec region at the confluence of the Turiec Basin and the Great Fatra mountains. It lies at an elevation of 495 meters above sea level, covering an area of 86 km² with a population of 913 inhabitants (Wikipedia). The historical names of the village include Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, and Turčianská Blatnica (e‑obce.sk). The Siakeľ brothers filmed the first Slovak Jánošík in Blatnica and its surrounding valleys (Wikipedia).

Blatnica is an ancient village situated on both sides of the Blatnický Creek in the Turiec Basin. The earliest traces of prehistoric settlement date back to the 3^rd millennium BC, associated with the people of the Corded Ware culture. The first written records of the village are from 1230, and it was originally a sub-castle of Blatnický Castle. The writer Maša Haľamová (blatnica.sk) and the film director and cameraman Jaroslav Siakeľ, who was born in Blatnica (blatnica.sk), have connections to the village.

In Blatnica, one can find many brick houses with large gates, representing the typical oilman’s architecture, as well as traditional Turiec wooden houses with leather insulation between the beams (blatnica.sk). The residents were mainly subjects of the Révay family, engaging in oil pressing, saffron cultivation, crafts, and agriculture (blatnica.sk). The first written mention of settlement in the Blatnica area refers to the village of Solomus-Sokolčie, now part of the village. The core of Blatnický Castle was already built at the end of the 13^th century. Oleaginous craftsmanship became a lucrative livelihood in the late 16^th century, and by the 18^th century, over 100 households in the village were involved in this activity. Blatnica was a relatively large village, with 1,015 inhabitants living in 157 houses in 1785 (blatnica.sk).

An 8^th-century Slovak noble’s sword was found in Blatnica, belonging to a warrior from the ranks of the high-ranking Old Slovak nobility. Crafted from Damascus steel and forged using traditional methods on wooden charcoal, the handle is made of silver plate, gilded with 24-carat gold, and embedded with red rubies (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

02/05/201607/03/2024 skala

Senec je menšie mesto neďaleko od Bratislavy, ale aj od Trnavy na juhozápadnom Slovensku.

Maďarské pomenovanie pre Senec je Szenc, nemecké Wartberg. Jeho rozloha je takmer 39 km², na ktorých žije takmer 17 000 obyvateľov. Známe sú Slnečné jazerá (Senecké jazerá), ktoré sú významnou rekreačnou destináciou Slovenska. Areál vznikol v medzivojnovom období. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kde sa Senec spomína ako Zemch. V 13. storočí bol Senec pod vplyvom nemeckej kolonizácie. Nemci si udržali svoje vedúce postavenie do konca stredoveku. Od roku 1439 sa Senec spomína ako oppidum – mestečko. V roku 1663 napadli mesto Turci. V roku 1715 žilo v Senci asi 1032 obyvateľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Senci zemetrasenie, v roku 1775 zasiahla mesto povodeň. Od decembra 1850 je v prevádzke železničné spojenie Štúrovo – Bratislava. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou došlo vyvlastneniu majetku Esterháziovcov a k ich prideleniu kolonistom z Oravy, Kysúc a Moravy. Vďaka repatriácii po 2. svetovej vojne došlo, okrem iného, k príchodu takmer tisíc Slovákov do Senca. V meste od konca stredoveku malo veľmi silné zastúpenie maďarské obyvateľstvo. Dnes tvoria cca 22 % (Wikipedia.sk).

V lete sa koná v Senci viacero pravidelných podujatí: Senecké leto, Veľký letný karneval, Trojkráľové zimné plávanie, Záchranársky Medzinárodný deň detí, Potápačský karneval. Osobnosti mesta: spisovateľ Albert Molnár Senczi, futbalista Ján Popluhár (Wikipedia.sk).

Senec is a smaller town near Bratislava and also Trnava in southwestern Slovakia.

The Hungarian name for Senec is Szenc, and in German, it is called Wartberg. It covers an area of almost 39 km², with a population of nearly 17,000 inhabitants. The Sun Lakes (Senecké jazerá) are well-known and serve as a significant recreational destination in Slovakia. The area was established during the interwar period. The first written mention dates back to 1252, where Senec is referred to as Zemch. In the 13^th century, Senec was under the influence of German colonization, maintaining its leading position until the end of the Middle Ages. Since 1439, Senec has been referred to as an oppidum – a small town. In 1663, the town was attacked by the Turks. In 1715, around 1032 inhabitants lived in Senec, and by 1869, the number increased to 2837. In 1763, an earthquake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flood. Since December 1850, there has been a railway connection between Štúrovo and Bratislava. Between the two World Wars, the property of the Esterházy family was confiscated and assigned to settlers from Orava, Kysúce, and Moravia. Due to repatriation after World War II, nearly a thousand Slovaks arrived in Senec. The town has had a strong representation of the Hungarian population since the end of the Middle Ages, constituting approximately 22% today.

During the summer, Senec hosts various regular events, including Senec Summer, the Grand Summer Carnival, Three Kings Winter Swimming, International Children’s Rescuer Day, and the Diver’s Carnival. Notable personalities from the town include writer Albert Molnár Senczi and footballer Ján Popluhár. (Source: Wikipedia.sk)

Szenc egy kisebb város Szlovákia délnyugati részén, közel Bratislavához és Trnavához.

Szenc magyar neve Szenc, német neve pedig Wartberg. Majdnem 39 km² területen, közel 17 000 lakos él. Ismertek a Napfény-tavak (Senecké jazerá), melyek fontos rekreációs célpontként szolgálnak Szlovákiában. A terület az első világháború utáni időszakban jött létre. Az első írásos említés 1252-ből származik, amikor Szencet Zemch-ként említik. A 13. században Szenc a német telepesek befolyása alatt állt, amely vezető pozícióját a középkor végéig megtartotta. 1439 óta Szenc oppidumként, azaz kisvárosként szerepel. 1663-ban a várost a törökök megtámadták. 1715-ben Szenc lakossága körülbelül 1032 fő volt, 1869-ben pedig már 2837 fő. 1763-ban Szencen földrengés történt, 1775-ben pedig az árvíz sújtotta a várost. 1850 decemberétől van vasúti kapcsolat Štúrovo és Pozsony között. Az első és a második világháború között az Esterházy család vagyonát elkobozták, és az Orava, Kysúce és Morava területéről érkező telepeseknek ítélték oda. A második világháború utáni repatriáció miatt majdnem ezer szlovák érkezett Szencre. A városnak erős magyar lakossága volt a középkor végétől, ma körülbelül 22%-os arányban képviseltetik.

Nyáron Szenc számos rendszeres eseménynek ad otthont, köztük a Senecké leto (Szenci Nyár), a Nagy Nyári Karnevál, a Háromkirályi téli úszás, a Nemzetközi Gyermekmentő Nap és a Búvárkodó Karnevál. A város neves személyiségei közé tartozik az író Albert Molnár Senczi és a labdarúgó Ján Popluhár. (Forrás: Wikipedia.sk)

Senec je manji grad nedaleko od Bratislave, ali i od Trnave na jugozapadu Slovačke.

Mađarski naziv za Senec je Szenc, a nemački Wartberg. Njegova površina je gotovo 39 km², na kojoj živi skoro 17 000 stanovnika. Poznata su Sunčana jezera (Senecké jazerá), koja su značajna rekreativna destinacija Slovačke. Ovaj kompleks nastao je između dva svetska rata. Prvi pisani spomen datira iz 1252. godine, kada se Senec pominje kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uticajem nemačke kolonizacije, a Nemci su zadržali svoj vodeći položaj do kraja srednjeg veka. Od 1439. godine Senec se spominje kao oppidum – grad. Godine 1663, grad je napao Osmanski car. Godine 1715, Senec je imao oko 1032 stanovnika, a 1869. godine 2837. Godine 1763. Senec je pogodio zemljotres, a 1775. grad je zahvatila poplava. Od decembra 1850. godine postoji železnička veza Štúrovo – Bratislava. Između Prvog i Drugog svetskog rata došlo je do oduzimanja imovine Esterházija i dodeljivanja doseljenicima iz Ora, Kišuca i Morave. Zbog repatrijacije posle Drugog svetskog rata, došlo je, između ostalog, do dolaska skoro hiljadu Slovaka u Senec. Grad je od kraja srednjeg veka imao snažno mađarsko predstavljanje. Danas čine oko 22% stanovništva (Wikipedia.sk).

Tokom leta, u Sencu se održava nekoliko redovnih događanja, uključujući Senec Summer, Veliki letnji karneval, Zimsko plivanje Trojice kraljeva, Međunarodni dan spašavanja dece, i Podvodni karneval. Ličnosti grada uključuju pisca Alberta Molnára Senczija i fudbalera Jána Popluhára (Wikipedia.sk).

Odkazy