2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Kysuce, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nová Bystrica

Hits: 490

Vod­né die­lo Nová Bys­tri­ca je pamät­ní­kom oby­va­teľ­stvu zato­pe­ných obcí Har­vel­ka a Rieč­ni­ca. Bolo posta­ve­né v rokoch 1983 – 1989. Vod­ná nádrž je v naj­hl­b­šom mies­te hlbo­ká 52 met­rov, zato­pe­ná plo­cha je pri­bliž­ne 181,4 hek­tá­ra a obsa­hu­je oko­lo 34 mili­ó­nov met­rov kubic­kých vody (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Vod­né die­lo je situ­ova­né v Bys­tric­kej doli­ne, pat­rí do Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Kysu­ce. Západ­nú časť tvo­ria Javor­ní­ky, Tur­zov­ská vrcho­vi­na a Moravsko-​sliezske Bes­ky­dy. Východ­nú časť tvo­ria Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká vrcho­vi­na a Orav­ské Bes­ky­dy (kysu​ce​.sk) Hlav­ným úče­lom je zabez­pe­če­nie stá­le­ho odbe­ru vody pre úprav­ňu vody, na záso­bo­va­nie pit­nou vodou. Zní­že­nie povo­dňo­vej vlny, sani­tár­ny prie­tok, hyd­ro­ener­ge­tic­ký poten­ciál pre elek­trár­ne. Prie­mer­ný roč­ný úhrn zrá­žok je 932 mm. Objek­ty vod­né­ho die­la sú pre­dov­šet­kým zem­ná prieh­ra­da, injekč­ná chod­ba, nádrž a zdru­že­ný funkč­ný objekt (nova​bys​tri​ca​.sk). Nie­koľ­ko objek­tov zo zato­pe­ných obcí bolo pre­ve­ze­ných do Múzea kysuc­kej dedi­ny vo Vychy­lov­ke (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). V pries­to­re zato­pe­ných obcí sa nato­či­lo nie­koľ­ko fil­mov, napr. Pole neora­né, Povs­ta­lec­ká his­tó­ria a Sedím na koná­ri a je mi dob­re (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Oko­lo prieh­ra­dy je vybu­do­va­ná cyk­lo­tu­ris­tic­ká tra­sa (moje​ky​su​ce​.sk).


The Nová Bys­tri­ca Water­works ser­ves as a memo­rial to the inha­bi­tants of the flo­oded vil­la­ges of Har­vel­ka and Rieč­ni­ca. It was built bet­we­en 1983 and 1989. The water reser­vo­ir rea­ches a depth of 52 meters at its dee­pest point, cove­ring an area of app­ro­xi­ma­te­ly 181.4 hec­ta­res and con­tai­ning around 34 mil­li­on cubic meters of water. Situ­ated in the Bys­tri­ca Val­ley, the water­works falls wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Kysu­ce. Its wes­tern part com­pri­ses the Javor­ní­ky, Tur­zov­ská High­lands, and the Moravian-​Silesian Bes­kids, whi­le the eas­tern part inc­lu­des the Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká High­lands, and the Orav­ské Bes­ky­dy. The pri­ma­ry pur­po­se of the water­works is to ensu­re a cons­tant water supp­ly for water tre­at­ment plants for drin­king water supp­ly, to miti­ga­te flo­od waves, to main­tain sani­ta­ry flow, and to har­ness hyd­ro­elect­ric poten­tial for power plants. The ave­ra­ge annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in the area is 932 mm. The water­works’ faci­li­ties inc­lu­de pri­ma­ri­ly an earth dam, an injec­ti­on gal­le­ry, a reser­vo­ir, and an integ­ra­ted func­ti­onal struc­tu­re. Seve­ral objects from the flo­oded vil­la­ges were relo­ca­ted to the Muse­um of Kysu­ce Vil­la­ge in Vychylovka.

Nume­rous films, such as Pole neora­né,” Povs­ta­lec­ká his­tó­ria,” and Sedím na koná­ri a je mi dob­re,” were fil­med in the area of the sub­mer­ged vil­la­ges. Addi­ti­onal­ly, a cyc­ling rou­te has been cons­truc­ted around the reser­vo­ir, offe­ring rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties for visitors.


Wod­ne dzie­ło Nowa Bys­tr­zy­ca sta­no­wi pomnik dla miesz­ka­ńców zala­nych wiosek Har­vel­ka i Rieč­ni­ca. Zosta­ło wybu­do­wa­ne w latach 1983 – 1989. Zbi­or­nik wod­ny sięga głębo­ko­ści 52 met­rów w naj­głębs­zym pun­kcie, pokry­wa­jąc obszar o powierzch­ni oko­ło 181,4 hek­ta­ra i zawie­ra­jąc oko­ło 34 mili­ony met­rów sze­ścien­nych wody. Poło­żo­ne w Doli­nie Bys­tr­zyc­kiej, wodo­ci­ągi mieszc­zą się w Obszar­ze Chro­ni­one­go Kra­job­ra­zu Kysu­ce. Jego zachod­nia część obej­mu­je pas­ma Jawor­ni­ków, Wyży­nę Tur­zo­ws­ką i Bes­kid Morawsko-​Śląski, nato­miast wschod­nia część obej­mu­je Bes­kid Kysuc­ki, Wyży­nę Kysuc­ką i Bes­kid Orawsko-​Podhalański. Głó­wnym celem wodo­ci­ągów jest zape­wnie­nie ciągłe­go dostępu do wody dla oczyszc­zal­ni wody w celu zaopatr­ze­nia w wodę pit­ną, łago­dze­nie fal powo­dzi­owych, utr­zy­ma­nie prze­pły­wu sani­tar­ne­go i wykor­zys­ta­nie potenc­ja­łu hyd­ro­ener­ge­tycz­ne­go dla elek­tro­wni. Śred­nie rocz­ne opa­dy w regi­onie wynos­zą 932 mm. Obiek­ty wodo­ci­ągów obej­mu­ją głó­wnie tamę ziem­ną, gale­rię wtrys­ko­wą, zbi­or­nik i zin­teg­ro­wa­ny obiekt fun­kc­jo­nal­ny. Kil­ka obiek­tów z zala­nych wiosek zosta­ło prze­nie­si­onych do Muze­um Wsi Kysuc­kiej w Vychylovce.

Wie­lu fil­mów, takich jak Pole neora­né”, Povs­ta­lec­ká his­to­ria” i Sedím na koná­ri a je mi dob­re”, zosta­ło nakręco­nych w obszar­ze zala­nych wiosek. Dodat­ko­wo wokół zbi­or­ni­ka wod­ne­go wybu­do­wa­no tra­sę rowe­ro­wą, ofe­ru­jącą możli­wo­ści rekre­a­cyj­ne dla odwiedzających.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Poľsko, Príroda, Stavby, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

Hits: 1818

Hrad Nie­dzi­ca, kto­rý je nazý­va­ný aj Duna­jec, bol cen­trom duna­jec­ké­ho pan­stva. Hor­ný hrad posta­vi­li v prvej štvr­ti­ne 14. sto­ro­čia. Začiat­kom 16. sto­ro­čia bol posta­ve­ný stred­ný hrad a v roku 1601 dol­ný hrad s obran­ný­mi múr­mi. Posta­ve­ný bol na vápen­co­vej ska­le 75 met­rov nad hla­di­nou Dunaj­ca. Hrad bol stá­ro­čia pev­nos­ťou a síd­lom uhor­ským. Iba počas krát­ke­ho obdo­bia sa dostal do poľ­ských rúk. Dnes je hrad jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších v Euró­pe. Dnes sa odzr­kad­ľu­je v Czors­tyn­skej prieh­ra­de (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Vďa­ka Čors­tín­skej vod­nej nádr­ži sú tu výbor­né pod­mien­ky pre vod­nú turis­ti­ku, jach­ting, poži­čia­va­jú sa tu vod­né bicyk­le, loď­ky, člny, gon­do­ly. Pre­má­va­jú tu lode pre turis­tov Bie­la dáma a Har­naš (Infor­mač­ná tabuľa).

Na opač­nom bre­hu sú ruiny hra­du Czors­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Slo­ven­ský názov pre hrad je Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Čors­tín­sky hrad vzni­kol prav­de­po­dob­ne v 14. sto­ro­čí. V roku 1790 zachvá­til hrad požiar od bles­ku. Od roku sú 1996 sú pozos­tat­ky hra­dy sprí­stup­ne­né náv­štev­ní­kom. Z hor­nej čas­ti je vyhliad­ka na vod­nú nádrž, Nedec­ký hrad, Tat­ry, Pie­ni­ny (Infor­mač­ná tabuľa).


Nie­dzi­ca Cast­le, also kno­wn as Duna­jec Cast­le, ser­ved as the cen­ter of the Duna­jec domain. The Upper Cast­le was cons­truc­ted in the first quar­ter of the 14th cen­tu­ry. In the ear­ly 16th cen­tu­ry, the Midd­le Cast­le was built, fol­lo­wed by the Lower Cast­le with its defen­si­ve walls in 1601. Per­ched on a limes­to­ne rock 75 meters abo­ve the Duna­jec River, the cast­le ser­ved as a stron­ghold and a resi­den­ce for Hun­ga­rian nobi­li­ty for cen­tu­ries. It only brief­ly fell into Polish hands. Today, the cast­le stands as one of the best-​preserved in Euro­pe and is ref­lec­ted in the waters of the Czorsz­tyn Reser­vo­ir (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Thanks to the reser­vo­ir, the­re are excel­lent con­di­ti­ons here for water tou­rism, yach­ting, and the ren­tal of water bicyc­les, boats, cano­es, and gon­do­las. Tou­rist boats such as the Whi­te Lady and Har­naś ope­ra­te here (Infor­ma­ti­on Board).

On the oppo­si­te bank are the ruins of Czorsz­tyn Cast­le (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). The Slo­vak name for the cast­le is Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Czorsz­tyn Cast­le like­ly ori­gi­na­ted in the 14th cen­tu­ry. In 1790, a light­ning stri­ke cau­sed a fire that rava­ged the cast­le. Sin­ce 1996, the cast­le ruins have been open to visi­tors. From the upper part, the­re is a vie­wpo­int over­lo­oking the reser­vo­ir, Nede­ca Cast­le, the Tatras, and the Pie­ni­ny Moun­tains (Infor­ma­ti­on Board).


Zamek Nie­dzi­ca, zna­ny także jako Zamek Duna­jec, pełnił fun­kc­ję cen­trum obsza­ru Duna­jec. Gór­ny Zamek został zbu­do­wa­ny w pier­ws­zej ćwiart­ce XIV wie­ku. Na poc­ząt­ku XVI wie­ku wznie­si­ono Środ­ko­wy Zamek, a w 1601 roku Dol­ny Zamek z mura­mi obron­ny­mi. Usy­tu­owa­ny na wapien­nej ska­le 75 met­rów nad pozi­omem rze­ki Duna­jec, zamek był przez wie­ki waro­wnią i sie­dzi­bą węgier­skiej szlach­ty. Tyl­ko przez krót­ki okres zna­la­zł się w rękach pol­skich. Dziś zamek jest jed­nym z naj­le­piej zacho­wa­nych w Euro­pie i odzwier­cied­la się w wodach Zbi­or­ni­ka Czorsz­ty­ńs­kie­go (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Dzi­ęki zbi­or­ni­ko­wi są tu dosko­na­łe warun­ki do turys­ty­ki wod­nej, żeg­larst­wa oraz wypo­życ­za­nia rowe­rów wod­nych, łodzi, kaja­ków i gon­do­li. Dzia­ła­ją tu również stat­ki turys­tycz­ne, takie jak Bia­ła Dama i Har­naś (Tab­li­ca informacyjna).

Po prze­ci­wnej stro­nie brze­gu znaj­du­ją się ruiny Zamku Czorsz­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Sło­wac­ka nazwa zamku to Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Zamek Czorsz­tyn pows­tał pra­wdo­po­dob­nie w XIV wie­ku. W 1790 roku uder­ze­nie pioru­na spo­wo­do­wa­ło pożar, któ­ry stra­wił zamek. Od 1996 roku ruiny zamku są otwar­te dla zwie­dza­jących. Z gór­nej części jest punkt wido­ko­wy na zbi­or­nik, zamek Nede­ca, Tat­ry i Góry Pie­ni­ńs­kie (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže, Záhorácke, Záhorie

Lozorno

Hits: 2385

Lozor­no sa nachá­dza na juho­zá­pa­de Slo­ven­ska, 24 km od Bra­ti­sla­vy, v blíz­kos­ti západ­ných sva­hov Malých Kar­pát, v regi­ó­nie Záho­rie (lozor​no​.sk). Leží v nad­mor­skej výš­ke 188 met­rov nad morom. Na plo­che 44.79 km2 tu žije 3 022 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny z Ale­xan­drie z roku 1630. Baro­ko­vá Kapl­n­ka svä­té­ho Ven­de­lí­na je z roku 1729 (lozor​no​.sk). V minu­los­ti tu bola les­ná želez­ni­ca, kto­rej sto­py sa však ťaž­ko hľa­da­jú. Bola sta­va­ná po roku 1918, zanik­la v 30-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (lozor​no​.sk). Nad Lozor­nom sa nachá­dza vod­ná nádrž, z kto­rej vyte­ká Suchý potok (lozor​no​.sk). Pri tej­to nádr­ži je situ­ova­né Múze­um his­to­ric­kých vozi­diel, v pries­to­roch býva­lých kasár­ní (lozor​no​.sk). Z Lozor­na pochá­dza cyk­lis­ta Anton Tkáč (Wiki­pe­dia).

His­tó­ria Lozor­na je spo­je­ná s hra­dom Pajš­tún. V roku 1280 ho gróf Ruge­rius začal opra­vo­vať. Talian­skí, morav­skí a slo­ven­skí maj­stri opra­vu­jú­ci hrad, zača­li prvé osíd­ľo­va­nie Lozor­na. Avšak obec sa prvý krát spo­mí­na až v roku 1438 ako Eze­larn. Toto pome­no­va­nie ja najp­rav­de­po­dob­nej­šie odvo­de­né on nemes­ké­ho Esel, čo zna­me­ná somár. Somá­re sa pou­ží­va­li obchod­ník­mi na pre­pra­vu tova­ru. Ďal­ším his­to­ric­kým náz­vom je Zor­no. Lozor­no sa v stre­do­ve­ku dyna­mic­ky roz­ví­ja­la aj vďa­ka kolo­nis­tom z Rakús­ka a po roku 1526, pri­sťa­ho­val­com z Chor­vát­ska. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, liso­va­niu ole­ja, tkáč­stvu, pes­to­va­niu vini­ča, cho­vu ťaž­ných zvie­rat, pále­niu váp­na a dre­ve­né­ho uhlia. V rokoch 19701973 bola pop­ri obci vybu­do­va­ná diaľ­ni­ca Bra­ti­sla­va – Malac­ky. Vzni­kol oddy­cho­vý are­ál na Koša­ris­kách a na Kamen­nom mly­ne (lozor​no​.sk).


Lozor­no is situ­ated in the sout­hwest of Slo­va­kia, 24 km from Bra­ti­sla­va, near the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians, in the Záho­rie regi­on (lozor​no​.sk). It lies at an ele­va­ti­on of 188 meters abo­ve sea level. With an area of 44.79 km², the vil­la­ge is home to 3,022 resi­dents (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge hosts the Church of St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria, dating back to 1630, and the Baro­que Cha­pel of St. Wen­de­lin, built in 1729 (lozor​no​.sk). In the past, the­re was a forest rai­lway in Lozor­no, but tra­ces of it are chal­len­ging to find. It was cons­truc­ted after 1918 and disap­pe­a­red in the 1930s (lozor​no​.sk). Abo­ve Lozor­no, the­re is a reser­vo­ir, and the Dry Stre­am flo­ws from it (lozor​no​.sk). The Muse­um of His­to­ri­cal Vehic­les is loca­ted near this reser­vo­ir, in the pre­mi­ses of for­mer bar­racks (lozor​no​.sk). The cyc­list Anton Tkáč hails from Lozor­no (Wiki­pe­dia).

The his­to­ry of Lozor­no is lin­ked to Pajš­tún Cast­le. In 1280, Count Ruge­rius began its recons­truc­ti­on, and Ita­lian, Mora­vian, and Slo­vak mas­ters wor­king on the cast­le ini­tia­ted the first sett­le­ment of Lozor­no. Howe­ver, the vil­la­ge is first men­ti­oned in 1438 as Eze­larn, like­ly deri­ved from the Ger­man Esel, mea­ning don­key. Don­ke­ys were used by tra­ders for tran­s­por­ting goods. Anot­her his­to­ri­cal name is Zor­no. In the Midd­le Ages, Lozor­no expe­rien­ced dyna­mic deve­lop­ment, also thanks to colo­nists from Aus­tria and, after 1526, immig­rants from Cro­atia. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, oil pre­ssing, wea­ving, vine cul­ti­va­ti­on, draught ani­mal bre­e­ding, lime bur­ning, and char­co­al pro­duc­ti­on. From 1970 to 1973, the Bratislava-​Malacky hig­hway was built near the vil­la­ge. A rec­re­a­ti­onal area was estab­lis­hed at Koša­ris­ká and Kamen­ný Mlyn (lozor​no​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

Hits: 3117

Vod­ná nádrž je nádr­žou na rie­ke Váh pred mes­tom Púchov. Posta­ve­ná bola v roku 19491957 ako Prieh­ra­da mlá­de­že (Wiki­pe­dia). Je naj­star­šou prieh­ra­dou na rie­ke Váh. Počas jej stav­by vytrys­kol pra­meň uhli­či­tej vody z hĺb­ky 67.5 met­ra. Voda sa agre­sív­ne cho­va­la voči žele­zu a betó­nu, pre­to sa stav­ba natiah­la na dlh­ší čas (teraz​.sk). Na hor­ni­no­vý pod­klad muse­li navŕ­šiť čadi­čo­vé koc­ky, kto­ré zalia­li betó­nom (Miro Mikáč). Pra­meň bol lie­či­vý, vďa­ka čomu vznik­li lie­čeb­né kúpe­le Nim­ni­ca. Pre­hra­de­ním Váhu doš­lo k zato­pe­niu obce Okrut a čas­ti obce Nosi­ce (teraz​.sk), pre­síd­le­ní boli aj oby­va­te­lia obce Milo­chov. Pred výstav­bou muse­lo byť pre­lo­že­ných 12 km želez­níc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Roz­lo­ha Nosic­kej nádr­že je 5.7 km2, objem 36 mili­ó­nov m3, maxi­mál­na hĺb­ka je 18 met­rov, prieh­rad­ný múr je 36 met­rov vyso­ký a 472 met­rov dlhý (Wiki­pe­dia). V naj­šir­šom mies­te sú od seba bre­hy vzdia­le­né 1.5 km (Maroš Trnik). Nosi­ce sú súčas­ťou Váž­skej kas­ká­dy. Od roku 1957 je súčas­ťou nádr­že je vod­ná elek­trá­reň (Wiki­pe­dia), kto­rá má fun­kciu týž­den­né­ho vyrov­ná­va­nia prie­to­kov (seas​.sk). Nádrž Nosi­ce je aj mies­tom let­nej rekre­ácie, je tu mož­nosť kúpa­nia, sur­fo­va­nia, čln­ko­va­nia, plach­te­nia a rybo­lo­vu (slo​va​kian​gu​ide​.sk). Na úpä­tí Hra­dis­ka nad prieh­rad­ným múrom je posta­ve­ná vežič­ka – roz­hľad­ňa. Mož­no tu pozo­ro­vať 160 dru­hov vtá­kov (Maroš Trnik).


The water reser­vo­ir is loca­ted on the Váh River, ups­tre­am of the town of Púchov. It was cons­truc­ted bet­we­en 1949 and 1957 and was ini­tial­ly named the Prieh­ra­da mlá­de­že” or Youth Dam” (Wiki­pe­dia). It stands as the oldest dam on the Váh River. During its cons­truc­ti­on, a car­bo­na­ted water spring erup­ted from a depth of 67.5 meters. The water exhi­bi­ted agg­res­si­ve beha­vi­or towards iron and conc­re­te, lea­ding to an exten­ded cons­truc­ti­on peri­od (teraz​.sk). Basalt blocks had to be piled onto the bed­rock, which were then cove­red with conc­re­te (Miro Mikáč). The spring was the­ra­pe­utic, con­tri­bu­ting to the estab­lish­ment of the hea­ling spa, Nim­ni­ca. The dam­ming of the Váh River resul­ted in the flo­oding of the vil­la­ge of Okrut and a sec­ti­on of the vil­la­ge of Nosi­ce, lea­ding to the relo­ca­ti­on of the inha­bi­tants of the vil­la­ge of Milo­chov. Pri­or to cons­truc­ti­on, 12 km of rai­lwa­ys and 35 km of roads had to be rerou­ted (Maroš Trnik).

The sur­fa­ce area of Nosi­ce Reser­vo­ir is 5.7 km², with a volu­me of 36 mil­li­on m3. Its maxi­mum depth is 18 meters, and the dam wall is 36 meters high and 472 meters long (Wiki­pe­dia). At its widest point, the sho­res are 1.5 km apart (Maroš Trnik). Nosi­ce is part of the Váh Cas­ca­de. Sin­ce 1957, it has hou­sed a hyd­ro­elect­ric power plant (Wiki­pe­dia), ser­ving the pur­po­se of week­ly flow regu­la­ti­on (seas​.sk). Nosi­ce Reser­vo­ir also ser­ves as a sum­mer rec­re­a­ti­on area, pro­vi­ding oppor­tu­ni­ties for swim­ming, sur­fing, boating, sai­ling, and fis­hing (slo​va​kian​gu​ide​.sk). At the foot of Hra­dis­ko, abo­ve the dam wall, a tower-​observatory has been erec­ted, offe­ring pano­ra­mic vie­ws. It’s an excel­lent spot for obser­ving 160 bird spe­cies (Maroš Trnik).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Gemer, Gemerské, Jazerá, Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže

Dedinky, vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

Hits: 2829

Dedin­ky sú obcou na Hor­nom Geme­ri (dedin​ky​.eu), v údo­li rie­ky Hni­lec, pod juž­ný­mi svah­mi pla­ni­ny Gera­vy. Na úze­mí Národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (Zdroj: nezná­my). V obci žije asi 300 oby­va­te­ľov v nad­mor­skej výš­ke 795 met­rov nad morom. Vznik­la v roku 1933 zlú­če­ním baníc­kych osád Šte­fa­nov­ce a Imri­chov­ce (dedin​ky​.eu). Imri­chov­ce boli ban­skou osa­dou zo 14. sto­ro­čia, jej názov je odvo­de­ný od zeme­pá­na Imri­cha Csá­ky­ho. Šte­fa­nov­ce boli rov­na­ko ban­skou osa­dou zo 14. – 15 sto­ro­čia (dedin​ky​.eu). V roku 1960 bola k obci pri­po­je­ná aj Dob­šin­ská Maša. Cha­rak­ter obce sfor­mo­va­la vod­ná nádrž Palc­man­ská Maša, posta­ve­ná v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (dedin​ky​.eu). Palc­man­ská Maša je naj­väč­šia vod­ná nádrž v Slo­ven­skom raji. Jej úče­lom je aku­mu­lo­va­nie vody pre vod­nú elek­trá­reňv Dob­ši­nej, vyrov­na­nie prie­tok rie­ky Hni­lec a pre rekre­ač­né úče­ly. Jej objem môže dosiah­nuť viac ako 11 mili­ó­nov m3 vody. Zato­pe­ná plo­cha má roz­lo­hu 86.5 hek­tá­rov (wiki​pe​dia​.sk). Palc­man­ská Maša pat­rí k najc­hlad­nej­ším nádr­žiam u nás. Obec ponú­ka turis­tom mož­nos­ti uby­to­va­nia a aktív­ne­ho pohy­bu v prí­ro­de (wordp​ress​.com).


Dedin­ky is a vil­la­ge loca­ted in Upper Gemer (dedin​ky​.eu), in the val­ley of the Hni­lec River, bene­ath the sout­hern slo­pes of the Gera­vy Pla­te­au. Situ­ated wit­hin the ter­ri­to­ry of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park (Sour­ce: unkno­wn), the vil­la­ge is home to app­ro­xi­ma­te­ly 300 resi­dents at an ele­va­ti­on of 795 meters abo­ve sea level. It was estab­lis­hed in 1933 through the mer­ger of the mining sett­le­ments of Šte­fa­nov­ce and Imri­chov­ce (dedin​ky​.eu). Imri­chov­ce was a mining sett­le­ment dating back to the 14th cen­tu­ry, named after the lan­do­wner Imrich Csá­ky. Šte­fa­nov­ce simi­lar­ly ser­ved as a mining sett­le­ment in the 14th to 15th cen­tu­ries (dedin​ky​.eu). In 1960, Dob­šin­ská Maša was also anne­xed to the vil­la­ge. The cha­rac­ter of the vil­la­ge was sig­ni­fi­can­tly sha­ped by the Palc­man­ská Maša reser­vo­ir, cons­truc­ted in the 1950s (dedin​ky​.eu). Palc­man­ská Maša is the lar­gest reser­vo­ir in the Slo­vak Para­di­se. Its pur­po­se inc­lu­des water accu­mu­la­ti­on for the Dob­ši­ná hyd­ro­elect­ric power plant, regu­la­ti­on of the Hni­lec River flow, and rec­re­a­ti­onal use. The reser­vo­ir’s capa­ci­ty can reach over 11 mil­li­on m3 of water, cove­ring an area of 86.5 hec­ta­res (wiki​pe​dia​.sk). Palc­man­ská Maša is among the col­dest reser­vo­irs in the coun­try. The vil­la­ge offers accom­mo­da­ti­on opti­ons and oppor­tu­ni­ties for out­do­or acti­vi­ties to tou­rists (wordp​ress​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post