70  /​100
Powe­red by Rank Math SEO
Hits: 3428

Dob­ši­ná je sta­ré baníc­ke mes­to. Leží v hlbo­kom údo­lí, na roz­hra­ní Slo­ven­ské­ho rudo­ho­ria a Slo­ven­ské­ho raja (dob​si​na​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 459 met­rov nad morom. Na plo­che 82.73 km2 žije 5657 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Dob­si­na, nemec­ký Dob­schau, latin­sky Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný prav­de­po­dob­ne od Dob­šin­ské­ho poto­ka, kto­rý sa v roku 1320 uvá­dza ako Dup­si­na flu­vius. Neďa­le­ko sa nachá­dza Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py v pre­te­koch auto­mo­bi­lov do vrchu na tra­se Dob­ši­ná – Dob­šin­ský kopec (Wiki­pe­dia).

Mes­to bolo zalo­že­né v 13. sto­ro­čí z pod­ne­tu Bebe­kov­cov. Malo vyvi­nu­tý ban­ský a žele­ziar­sky prie­my­sel a obchod. Už v roku 1326 zís­ka­lo mest­ské prá­va. Ťažil sa tu naj­mä limo­nit a side­rit (dob​si​na​.sk). V 16. sto­ro­čí pat­ri­la Dob­ši­ná pod štít­nic­ké hrad­né pan­stvo (Wiki­pe­dia). V roku 1584 mes­to vyra­bo­va­li Tur­ci, obno­ve­né bolo nemec­ký­mi pri­sťa­ho­val­ca­mi z iných ban­ských oblastí.východného Slo­ven­ska. Archív­ne doku­men­ty ozna­ču­jú Dob­ši­nú ako prvé oce­liar­ske mes­to Uhor­ska (dob​si​na​.sk). V roku 1680 tu bola posta­ve­ná prvá vyso­ká pec na Slo­ven­sku (estran​ky​.sk). V 19. sto­ro­čí bola Dob­ši­ná už jedi­nou nemec­kou enk­lá­vou na Geme­ri (Wiki­pe­dia). Na latin­skom gym­ná­ziu v Dob­ši­nej štu­do­val Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Dob­ši­ná is an old mining town loca­ted in a deep val­ley, on the bor­der of the Slo­vak Ore Moun­tains and Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), at an ele­va­ti­on of 459 meters abo­ve sea level. With an area of 82.73 km², it is home to 5,657 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name of the town is Dob­si­na, the Ger­man name is Dob­schau, and in Latin, it is Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). The name is like­ly deri­ved from the Dob­šin­ský Stre­am, men­ti­oned in 1320 as Dup­si­na flu­vius. Near­by att­rac­ti­ons inc­lu­de the Dob­šin­ská Ice Cave, the Bet­liar Cast­le, and Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). The Euro­pe­an Hill Climb Cham­pi­ons­hip in car racing is held here annu­al­ly on the Dob­ši­ná – Dob­šin­ský Hill rou­te (Wiki­pe­dia).

The town was foun­ded in the 13th cen­tu­ry at the ini­tia­ti­ve of the Bebe­kov­ci fami­ly. It had a deve­lo­ped mining and iron indus­try and tra­de. In 1326, it gai­ned town pri­vi­le­ges. Limo­ni­te and side­ri­te were the main resour­ces mined here (dob​si​na​.sk). In the 16th cen­tu­ry, Dob­ši­ná belo­n­ged to the Štít­nik Cast­le domain (Wiki­pe­dia). In 1584, the town was plun­de­red by the Turks and was later res­to­red by Ger­man immig­rants from other mining regi­ons of eas­tern Slo­va­kia. Archi­val docu­ments label Dob­ši­ná as the first steel-​producing town in Hun­ga­ry (dob​si​na​.sk). In 1680, the first blast fur­na­ce in Slo­va­kia was built here (estran​ky​.sk). In the 19th cen­tu­ry, Dob­ši­ná was the only Ger­man enc­la­ve in Gemer (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als who stu­died at the Latin Gym­na­sium in Dob­ši­ná inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, and Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Dob­ši­na avri­lo pal o bari chaj. Amen pes­ke palo than lel pe ola, ande o pin­dral ola, anďe o Slo­vak Ore Moun­tains thaj o Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), andal 459 met­ru­ra pal o pat­ro. Pal o plo, 82.73 km², xal lel 5,657 roma­ne. O man­gi­pen­go nav le Dob­ši­na, o jeno nav le Dob­schau, thaj le Latin, o Deli (Wiki­pe­dia). O nav sika­vel anďi Dob­šin­ský Stre­am, si anďi 1320 sika­ve­la sar Dup­si­na flu­vius. So ker­de maj anglu­no thaj Dob­šin­ská Ice Cave, o Bet­liar Cast­le, thaj o Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). O Evro­pa­ko Hill Climb Cham­pi­ons­hip an ove Duj (Wiki­pe­dia).

O chaj phe­nel pe ke le Dob­ši­na asta­rel ande o 13. ande o rat o Bebe­kov­ci phuv. Amen vi phuv pes­ki man­gel te dža­nel te ačhel so man­gi­pe thaj ode­li­pe. Ando 1326, anďal mes­te pra­vut­ni. Limo­nit thaj side­rit phi­ren­ca o mal šaj te džal ove (dob​si​na​.sk). Ande o 16. ande o rat, Dob­ši­na phe­ne­la ando štít­nic­ko hrad­no paša (Wiki­pe­dia). Ando 1584, le town­ge phi­re­la pali o Tur­ko­sa, thaj xale­na phu­re­la pali o Ger­ma­no manu­ša kaj phe­nel o jekh ande ola minačipa vas­ta anglo vas­ta vas­ta slo­va­kia. O archi­va­ko doku­men­to odo­va Dob­ši­ná sar o but berš. Ando 1680, odo­va ande Dob­ši­ná ando Slo­va­kia o jekh but pava (estran​ky​.sk). Ande o 19. ande o rat, Dob­ši­ná ande o Gemer ovel lel pal o Ger­ma­no (Wiki­pe­dia). An le Latin Gym­na­sium pe Dob­ši­na phe­nel so si Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, thaj Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Odka­zy

Súvisiace články

Use Facebook to Comment on this Post