2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

Hits: 3351

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú “ živé“. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované domy. Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov obce súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej história siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke Orava cez Malatinský priesmyk na Liptov. Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili rieky Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

Hits: 2321

Gemer sa rozprestiera od prameňa Hrona na severe, po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske serpentíny na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na juh od Spiša po hranice s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké mestá. Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo. Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli Turci. Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické centrá Rožňavy, Rimavskej Soboty, vodné nádrže Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina. Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Slovenský kras je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO. Na Gemeri je Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Slovenskom krase je Krásnohorská jaskyňa (Rudolf Kukura).

Výber článkov

 

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Banícke mesto Dobšiná

Hits: 2513

Dobšiná je staré banícke mesto. Leží v hlbokom údolí, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského raja (dobsina.sk), v nadmorskej výške 459 metrov nad morom. Na ploche 82.73 km2 žije 5657 obyvateľov. Maďarský názov obce je Dobsina, nemecký Dobschau, latinsky Dobsinium (Wikipedia). Názov je odvodený pravdepodobne od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza ako Dupsina fluvius. Neďaleko sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, Kaštieľ v Betliari, Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). Každoročne sa tu konajú Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu na trase Dobšiná – Dobšinský kopec (Wikipedia).

Mesto bolo založené v 13. storočí z podnetu Bebekovcov. Malo vyvinutý banský a železiarsky priemysel a obchod. Už v roku 1326 získalo mestské práva. Ťažil sa tu najmä limonit a siderit (dobsina.sk). V 16. storočí patrila Dobšiná pod štítnické hradné panstvo (Wikipedia). V roku 1584 mesto vyrabovali Turci, obnovené bolo nemeckými prisťahovalcami z iných banských oblastí.východného Slovenska. Archívne dokumenty označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska (dobsina.sk). V roku 1680 tu bola postavená prvá vysoká pec na Slovensku (estranky.sk). V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou na Gemeri (Wikipedia). Na latinskom gymnáziu v Dobšinej študoval Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post