2013, Dokumenty, Gemer, Gemerské dokumenty, Hrady, Krajina, Parky, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty

Kaštieľ v Betliari, gemerská perla

Hits: 1121

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

Hits: 990

Gemer sa rozprestiera od prameňa Hrona na severe, po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske serpentíny na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na juh od Spiša po hranice s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké mestá. Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo. Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli Turci. Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické centrá Rožňavy, Rimavskej Soboty, vodné nádrže Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina. Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Slovenský kras je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO. Na Gemeri je Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Slovenskom krase je Krásnohorská jaskyňa (Rudolf Kukura).

 

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Banícke mesto Dobšiná

Hits: 1183

Dobšiná je staré banícke mesto. Leží v hlbokom údolí, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského raja (dobsina.sk), v nadmorskej výške 459 metrov nad morom. Na ploche 82.73 km2 žije 5657 obyvateľov. Maďarský názov obce je Dobsina, nemecký Dobschau, latinsky Dobsinium (Wikipedia). Názov je odvodený pravdepodobne od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza ako Dupsina fluvius. Neďaleko sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, Kaštieľ v Betliari, Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). Každoročne sa tu konajú Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu na trase Dobšiná – Dobšinský kopec (Wikipedia).

Mesto bolo založené v 13. storočí z podnetu Bebekovcov. Malo vyvinutý banský a železiarsky priemysel a obchod. Už v roku 1326 získalo mestské práva. Ťažil sa tu najmä limonit a siderit (dobsina.sk). V 16. storočí patrila Dobšiná pod štítnické hradné panstvo (Wikipedia). V roku 1584 mesto vyrabovali Turci, obnovené bolo nemeckými prisťahovalcami z iných banských oblastí.východného Slovenska. Archívne dokumenty označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska (dobsina.sk). V roku 1680 tu bola postavená prvá vysoká pec na Slovensku (estranky.sk). V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou na Gemeri (Wikipedia). Na latinskom gymnáziu v Dobšinej študoval Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post