2016, Česko, Južná Morava, Krajina, Mlyny, Moravské obce, Neživé, Obce, Stavby, Zahraničie

Smolkův větrák v Jalubí

skala
Hits: 79

Repli­ka veter­né­ho mly­nu v Jalu­bí bol vybu­do­va­ný v rokoch 2007 – 2009 na zákla­doch pôvod­né­ho mly­na, kto­rý bol zbú­ra­ný v roku 1938 (slo​vac​ko​.cz). Mlyn tu stál už v roku 1840 (ces​tou​-neces​tou​.estran​ky​.cz). Mly­nu sa hovo­ri­lo Smol­kův větřák (bike​.cz). 

2016, Česko, Južná Morava, Krajina, Moravské obce, Obce, Zahraničie

Chválkovický mlyn – Vítkův mlýn

skala
Hits: 104

Chval­ko­vi­ce sa nachá­dza­jú v okre­se Vyškov (Wiki­pe­dia CS). Vo Chval­ko­vi­ci­cah sa na nachá­dza veter­ný mlyn holand­ské­ho typu (kudyz​nu​dy​.cz). Mlyn je zapí­sa­ný do Ústred­né­ho zozna­mu kul­túr­nych pamia­tok ČR (Wiki­pe­dia CS). Je posta­ve­ný z teh­lí, stre­cha je šind­ľo­vá. Mle­lo sa tu od roku 1873. Jeho pre­zýv­ka Vít­kův mlýn pochá­dza od prvé­ho mly­ná­ra, kto­rým bol Josef Vítek. Mle­la sa v ňom do roku 1941. Mlyn bol postup­ne tech­nic­ky vylep­še­ný na ben­zí­no­vý motor, neskôr bol pre­ro­be­ný na koks. Dnes je mlyn verej­nos­ti neprí­stup­ný. Mlyn je vyso­ký tak­mer 11 met­rov (kudyz​nu​dy​.cz). Pri plnom výko­ne dosa­ho­val 119 otá­čok za minú­tu – 5.67 m/​s (Wiki­pe­dia CS). V roku 1972 bol mlyn ešte raz napráz­dno roz­to­če­ný. Neskôr chát­ral a pod­lie­hal van­da­lom. Súčas­ný maji­teľ je pra­vnuk posled­né­ho mly­ná­ra. Začal s roz­siah­lou opra­vou (pove​tr​nik​.cz).

Odka­zy

2015, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Gliczarów Górny

skala
Hits: 1016

Komor­né mes­to Glic­za­rów Gór­ny sa nachá­dza v tatrans­kej oblas­ti na kop­ci medzi Bie­lym Dunaj­com až po Buko­wi­nu Tatr­zu. Je jed­ným z naj­vyš­šie polo­že­ných miest v Poľ­sku (Jola Wal­kosz). Pozos­tá­va z tých­to čas­tí: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na a Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). Prvé zmien­ky sú z polo­vi­ce 17. sto­ro­čia. Obec bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve. Prví oby­va­te­lia pas­tie­ri oviec a poľ­no­hos­po­dá­ri. Po roku 1945 bola obec roz­de­le­ná na Glic­za­rów Dol­ny a Glic­za­rów Gór­ny. Domá­ci si cenia svo­ju kul­tú­ru a tra­dí­cie, čas­to sa oblie­ka­jú do nád­her­ných goral­ských kro­jov. V oblas­ti sa zacho­va­lo pod­hal­ské náre­čie (Jola Wal­kosz). Tra­dič­né oble­če­nie je cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom rodin­ných, cir­kev­ných a štát­nych osláv. Zacho­va­li sa tu archaic­ké dia­lek­ty, zvy­ky, ritu­ály, hud­ba, spev, tanec, archi­tek­tú­ra, ľudo­vé ume­nie (i‑tatry.pl). Obec­ný kato­lic­ký kos­tol je posta­ve­ný v tatrans­kom štý­le. Z Glyc­za­ro­wa sú nád­her­né výhľa­dy na Tat­ry. S obcou je spo­je­ná jed­na z naj­ťaž­ších cyk­lis­tic­kých etáp Oko­lo Poľ­ska, tzv. Glyc­za­ro­ws­ka ste­na (Jola Wal­kosz).

Odka­zy

2016, Akvaristické burzy, Akvaristika, Časová línia, Reportáže

Exotika Bratislava 2016

skala
Hits: 85

Ter­mí­ny akcií: 21.5.2016