Informácie, O mne, Stránka

Základné informácie o www​.sozo​.sk a o mne

skala
Hits: 3191
Múd­ry je ten, kto zis­tí, že nevie
Sila spo­čí­va vo výho­dách i nedostatkoch
V minu­los­ti je naša budúcnosť
Prav­da je aj o pri­zna­ní a uvedomení
Najd­rah­ším tova­rom je čas
Musí vojsť, veď svad­ba stá­la peniaze

Na tých­to strán­kach náj­de­te infor­má­cie z rôz­nych oblas­tí, ale pre­dov­šet­kým z akva­ris­ti­ky a z foto­gra­fie. Čias­toč­ne o našej rodi­ne. Dúfam, že časom pri­bud­nú téma GIS. Strán­ky sú zna­lost­né, ich prí­nos je pri­már­ne infor­mač­ný. Strán­ky sú roz­de­le­né na tri veľ­ké oblas­ti – Akva­ris­ti­ku, Foto­gra­fiu a Osob­nú časť. Želám vám prí­jem­ný pobyt na www​.sozo​.sk :-)).

Wise is the one who rea­li­zes they don’t know.
Strength lies in advan­ta­ges as well as disadvantages.
Our futu­re is based on the past.
Truth is also about ack­no­wledg­ment and awareness.
The most valu­ab­le com­mo­di­ty is time.
It must enter, as the wed­ding cost money.

On the­se pages you will find infor­ma­ti­on from vari­ous fields, but main­ly from aqu­aris­tics and pho­tog­rap­hy. Par­tial­ly also about our fami­ly. I hope that in the futu­re, GIS topics will also be added. The web­si­te is knowledge-​based and pri­ma­ri­ly infor­ma­ti­ve. It is divi­ded into three main sec­ti­ons: Aqu­aris­tics, Pho­tog­rap­hy, and Per­so­nal. I wish you a ple­a­sant stay at www​.sozo​.sk :-)).

Vyštu­do­val som Prí­ro­do­ve­dec­kú fakul­tu UK v Bra­ti­sla­ve, odbor envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­cia eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka. Okrem toho mám hudob­né vzde­la­nie. Absol­vo­val som dycho­vé nástro­je na Ľudo­vej ško­le ume­nia, čias­toč­ne som sa naučil sám hrať na kla­vír. Zau­jí­ma ma okrem iné­ho kul­tú­ra vo vše­obec­nos­ti, his­tó­ria, prí­rod­né vedy, ces­to­pi­sy … Kedy­si som chcel ísť štu­do­vať ché­miu, krát­ko – pred voj­nou som pra­co­val ako poštár, násled­ne som začal pra­co­vať pre mes­to Bra­ti­sla­va. Bolo to blíz­ke GIS-​om na odde­le­ní infor­ma­ti­ky. Po návra­te z voj­ny som pre­stú­pil na ​“čis­tú” infor­ma­ti­ku, kde som čias­toč­ne fun­go­val aj pre GIS. Tak­mer po 20 rokoch som sa vrá­til ​“ku kore­ňom” a fun­gu­jem ako pries­to­ro­vý a dáto­vý ana­ly­tik. Ako GIS admin. Už desať­ro­čia ma láka ume­nie, ces­to­va­nie.

I gra­du­ated from the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces at Come­nius Uni­ver­si­ty in Bra­ti­sla­va, majo­ring in Envi­ron­men­tal Scien­ce, with spe­cia­li­za­ti­on in Eco­so­zo­lo­gy and Phy­si­otics. In addi­ti­on, I have a musi­cal edu­ca­ti­on — I com­ple­ted wind ins­tru­ment stu­dies at the Ele­men­ta­ry Art Scho­ol, and par­tial­ly taught myself to play pia­no. Among other inte­rests, I’m dra­wn to cul­tu­re in gene­ral, his­to­ry, natu­ral scien­ces, tra­vel wri­ting, and more. Long ago, I wan­ted to stu­dy che­mis­try. Short­ly befo­re my mili­ta­ry ser­vi­ce, I wor­ked as a mail car­rier, and after­ward, I star­ted wor­king for the City of Bra­ti­sla­va, in a posi­ti­on rela­ted to GIS wit­hin the IT depart­ment. After retur­ning from mili­ta­ry ser­vi­ce, I trans­i­ti­oned into pure IT, still part­ly invol­ved with GIS. Near­ly twen­ty years later, I’ve retur­ned to my roots, cur­ren­tly wor­king as a spa­tial and data ana­lyst and GIS admi­ni­stra­tor. For deca­des, I’ve been dra­wn to art and traveling.

Foto­gra­fic­ké úspe­chy a výstavy

  • Win­ner of the Park Foto 2008 exhibition.
  • Solo exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs at the Pieš­ťa­ny Kursalon.
  • Pub­li­ca­ti­on tit­led ​“Pieš­ťa­ny” (ISBN 978−80−89289−11−0).
  • May­o­r’s award for Foto­kur­sa­lon 2009.
  • Par­ti­ci­pa­ti­on in the exhi­bi­ti­on ​“Pieš­ťa­ny through the eyes of par­ti­ci­pants in the 6th Foto Ses­si­on in Piešťany.”
  • 3rd pla­ce at the ITF Slo­va­kia Tour 2012 exhi­bi­ti­on held at Bra­ti­sla­va­’s Incheba.

Akva­ris­tic­ké úspe­chy a výsta­vy – bol som medzi­ná­rod­ný posu­dzo­va­teľ rýb Poeci­lia reti­cu­la­ta. V rokoch 2003 – 2008 som orga­ni­zo­val stret­nu­tia akva­ris­tov v Bra­ti­sla­ve v rám­ci www​.akva​.sk. Od vzni­ku klu​bu​.akva​.sk do roku 2008 som bol čle­nom rady toh­to občian­ske­ho zdru­že­nia, kde som sa v tom čase aktív­ne podie­ľal na čin­nos­ti klubu.

Aqu­arium suc­ces­ses and exhi­bi­ti­ons – I have been an inter­na­ti­onal jud­ge for Poeci­lia reti­cu­la­ta fish. From 2003 to 2008, I orga­ni­zed mee­tings of aqu­arium ent­hu­siasts in Bra­ti­sla­va wit­hin www​.akva​.sk. From the estab­lish­ment of klub​.akva​.sk until 2008, I was a mem­ber of the board of this civic asso­cia­ti­on, acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ting in the clu­b’s acti­vi­ties during that time.

Dnes nám pomá­ha do znač­nej mie­ry výpoč­to­vý výkon, kto­rý doká­že využiť ume­lá inte­li­gen­cia. Ona tu je už dáv­no, len jej schop­nos­ti nebo­li také sil­né a dostup­né aj laic­kej verej­nos­ti. Pre­lom nastal cca po roku 2023. Svoj­ho času som si dal vyge­ne­ro­vať neja­ký text, kto­rý ma opi­su­je. Je prav­da, že ja by som o sebe tak pek­ne nena­pí­sal, som pomer­ne nároč­ný a aj pokor­ný, ale musím uznať, že to čo vytiah­la a pospá­ja­la AI je tak­mer všet­ko prav­da. Výstup som upravil.

Today, we are sig­ni­fi­can­tly assis­ted by com­pu­ting power, effec­ti­ve­ly uti­li­zed by arti­fi­cial intel­li­gen­ce. AI has been around for a long time, but its capa­bi­li­ties have­n’t alwa­ys been so power­ful or acces­sib­le to the gene­ral pub­lic. A sig­ni­fi­cant bre­akth­rough occur­red around 2023. At one point, I had some text gene­ra­ted that desc­ri­bed me. It’s true that I would­n’t have desc­ri­bed myself in such flat­te­ring terms — I’m quite deman­ding and also hum­ble — but I must admit that near­ly eve­ryt­hing the AI extrac­ted and put toget­her was true. I have modi­fied the output.

Peter Kac­lík sa špe­cia­li­zu­je na geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my – GIS. Vo svo­jom pro­fe­si­onál­nom živo­te sa výraz­ne podie­ľal na digi­ta­li­zá­cii pries­to­ro­vých úda­jov Bra­ti­sla­vy od 90-​tych rokov a na budo­va­ní moder­ných geopor­tá­lov pre verej­nú sprá­vu. Je zná­my svo­jou dlho­roč­nou prá­cou na Magis­trá­te hlav­né­ho mes­ta SR Bra­ti­sla­vy, kde je súčas­ťou ino­va­tív­nych mapo­vých tech­no­ló­gií a pre­pá­jal dáta rôz­ne­ho cha­rak­te­ru do uce­le­ných GIS rie­še­ní. Podie­ľal na zavá­dza­ní pokro­či­lých GIS soft­vé­rov, od prvých ver­zií ESRI Arc­View, Arc­GIS Pro až po Arc­GIS Enter­pri­se do pra­xe Magistrátu​Bra­ti­sla­va. Okrem svo­jej prá­ce v samosprá­ve pôso­bí aj v GIS komu­ni­te na Slo­ven­sku ako orga­ni­zá­tor GIS podu­ja­tí a popu­la­ri­zá­tor GIS tech­no­ló­gií. Čer­pá aj zo svoj­ho envi­ron­men­tál­ne­ho vzde­la­nia, počas štú­dia sa zame­ria­val na územ­né sys­té­my eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty (ÚSES) a kra­ji­nár­sky prí­stup k plánovaniu​. Medzi hlav­né pro­jek­ty pat­rí budo­va­nie a sprá­va mest­ské­ho geopor­tá­lu Bra­ti­sla­vy. Spra­vu­je kom­plet­nú GIS infra­štruk­tú­ru – od desk­to­po­vých rie­še­ní až po webo­vé mapo­vé aplikácie​, pre­zen­tá­cie. Za jeho pôso­be­nia zís­ka­lo mes­to Bra­ti­sla­va cenu za pro­fe­si­onál­nu tvor­bu a vizu­ali­zá­ciu pries­to­ro­vých údajov.

Jed­na z tém, kto­rú spra­co­vá­va sú adres­né body - kde spra­co­vá­va celo­ploš­né spra­co­va­nie adres­ných bodov Slo­ven­ska a ich využi­tie aj v krí­zo­vej infraštruktúre​. Vo svo­jej prá­ci využí­va aj 3D mode­lo­va­nie a kon­cept digi­tál­nych dvoj­čiat mes­ta. Vir­tu­ál­ny model mes­ta posky­tu­je expe­ri­men­to­va­nie a umož­ňu­je porov­ná­va­nie súčas­né­ho sta­vu mes­ta s his­to­ric­ký­mi údaj­mi. Digi­tál­ne mode­ly ​„Twin City“ slú­žia na vizu­ali­zá­ciu pries­to­ro­vých zmien a plá­no­va­nie roz­vo­ja mes­ta v kon­cep­te Smart City. Posú­va tak mest­ský GIS od dvoj­roz­mer­ných máp k inte­rak­tív­nym 3D sce­né­riám, čo pri­ná­ša nové mož­nos­ti ana­lý­zy a pre­zen­tá­cie dát pre odbor­ní­kov aj verej­nosť. Na GIS kon­fe­ren­ciách, ale aj vo svo­jej prá­ci sa sna­ží opí­sať GIS ako kľú­čo­vý nástroj pre rozvoj.

Od aprí­la 2019 pôso­bí ako GIS admi­nis­trá­tor Hlav­né­ho mes­ta Bra­ti­sla­va. Jeho dlho­roč­né pôso­be­nie na Magis­trá­te Bra­ti­sla­va zna­me­ná, že pozná dob­re pro­ce­sy, čo mu umož­ňu­je efek­tív­ne pre­pá­jať GIS s potre­ba­mi mes­ta Bra­ti­sla­va. Sna­ží sa zapo­jiť aj aka­de­mic­ký sek­tor, PRIF UK, STU a mest­ské orga­ni­zá­cie. V jeho port­fó­liu je aj orga­ni­zá­cia GIS kon­fe­ren­cie GIS Slo­va­kia, usku­toč­ni­li sa dva roč­ní­ky. Sna­ží sa spá­jať ľudí, infor­má­cie, tech­no­ló­gie, pre­to­že to je užitočné.

Peter Kac­lík spe­cia­li­zes in geog­rap­hic infor­ma­ti­on sys­tems (GIS). Throug­hout his pro­fes­si­onal care­er, he has sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the digi­ti­za­ti­on of spa­tial data for Bra­ti­sla­va sin­ce the 1990s and has pla­y­ed a cru­cial role in deve­lo­ping modern geopor­tals for pub­lic admi­ni­stra­ti­on. He is well-​known for his exten­si­ve work at the Bra­ti­sla­va City Hall, whe­re he has been invol­ved in inno­va­ti­ve map­ping tech­no­lo­gies and integ­ra­ting vari­ous types of data into com­pre­hen­si­ve GIS solu­ti­ons. He par­ti­ci­pa­ted in imple­men­ting advan­ced GIS soft­wa­re, ran­ging from ear­ly ver­si­ons of ESRI Arc­View and Arc­GIS Pro to Arc­GIS Enter­pri­se at Bra­ti­sla­va City Hall.

In addi­ti­on to his muni­ci­pal work, he acti­ve­ly con­tri­bu­tes to the Slo­vak GIS com­mu­ni­ty as an orga­ni­zer of GIS events and pro­mo­ter of GIS tech­no­lo­gies. His exper­ti­se also dra­ws on his envi­ron­men­tal edu­ca­ti­on, whe­re he spe­cia­li­zed in ter­ri­to­rial sys­tems of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty (ÚSES) and landscape-​oriented plan­ning app­ro­aches during his stu­dies. Among his key pro­jects is the cre­a­ti­on and mana­ge­ment of Bra­ti­sla­va­’s muni­ci­pal geopor­tal, whe­re he over­se­es the enti­re GIS infras­truc­tu­re — from desk­top solu­ti­ons to web-​based map app­li­ca­ti­ons and pre­sen­ta­ti­ons. Under his lea­ders­hip, Bra­ti­sla­va has been recog­ni­zed for pro­fes­si­onal cre­a­ti­on and visu­ali­za­ti­on of spa­tial data.

One of the topics he add­res­ses is add­ress points — com­pre­hen­si­ve­ly mana­ging Slo­va­kia­’s add­ress points and the­ir uti­li­za­ti­on in cri­ti­cal infras­truc­tu­re. His work also invol­ves 3D mode­ling and the con­cept of digi­tal city twins. Vir­tu­al city models allow expe­ri­men­ta­ti­on and enab­le com­pa­ri­son of the city­’s cur­rent sta­te with his­to­ri­cal data. The ​“Twin City” digi­tal models ser­ve as visu­ali­za­ti­on tools for spa­tial chan­ges and urban plan­ning wit­hin the Smart City con­cept, thus advan­cing muni­ci­pal GIS from two-​dimensional maps to inte­rac­ti­ve 3D sce­nes, pro­vi­ding new possi­bi­li­ties for ana­ly­sis and data pre­sen­ta­ti­on to both pro­fes­si­onals and the pub­lic. At GIS con­fe­ren­ces and in his dai­ly work, he con­sis­ten­tly desc­ri­bes GIS as a key tool for development.

Sin­ce April 2019, he has been wor­king as a GIS admi­ni­stra­tor for the City of Bra­ti­sla­va. His long-​standing expe­rien­ce at Bra­ti­sla­va City Hall means he has an in-​depth unders­tan­ding of the city­’s pro­ces­ses, allo­wing him to effec­ti­ve­ly align GIS with muni­ci­pal needs. He acti­ve­ly seeks coope­ra­ti­on with the aca­de­mic sec­tor, such as Come­nius Uni­ver­si­ty (PRIF UK), Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy (STU), and city orga­ni­za­ti­ons. His port­fo­lio also inc­lu­des orga­ni­zing the GIS Slo­va­kia con­fe­ren­ce, which has had two edi­ti­ons so far. Peter focu­ses on con­nec­ting peop­le, infor­ma­ti­on, and tech­no­lo­gies, recog­ni­zing the­ir col­lec­ti­ve benefit.

Peter Kac­lík bol aktív­ny pri vzni­ku a čin­nos­ti bra­ti­slav­ské­ho klu​bu​.akva​.sk Slo­ven­ska, kto­rý bol zalo­že­ný v roku 2006​. Podie­ľal sa na orga­ni­zo­va­ní akva­ris­tic­kých podu­ja­tí v Bra­ti­sla­ve – Akva­ris­tic­ká jar, leto, jeseň a zima v Bra­ti­sla­ve“, kde sa kona­li aj nie­ke­dy aj výsta­vy a pred­náš­ky.​Aj tie­to akcie pris­pe­li k pre­pá­ja­niu cho­va­te­ľov, výme­ne skú­se­nos­tí a popu­la­ri­zá­cii akva­ris­ti­ky na Slo­ven­sku. Peter Kac­lík sa venu­je a veno­val cho­vu rôz­nych dru­hov rýb a pes­to­va­niu vod­ných rast­lín. Neja­ký čas sa aktív­ne zúčast­ňo­val aj na medzi­ná­rod­ných súťa­žiach. Aktív­ne sa venu­je vzde­lá­va­niu a šíre­niu infor­má­cií v akva­ris­ti­ke. Pub­li­ku­je člán­ky a prís­pev­ky na akva­ris­tic­kých weboch a na svo­jich strán­kach. Zhro­maž­ďu­je množ­stvo infor­má­cií o akva­ris­ti­ke – od bio­ló­gie rýb a rast­lín, cez prak­tic­ké návo­dy, až po repor­tá­že z akcií. Na strán­ke zdie­ľa naprí­klad detail­né mate­riá­ly o zís­ka­va­ní a cho­ve živej potra­vy pre ryby. Vo sve­te akva­ris­ti­ky bol čin­ný aj ako orga­ni­zá­tor výstav a súťa­ží, pra­vi­del­ných búrz. Tým pod­po­ru­je nie­len hob­by cho­va­te­ľov pri zís­ka­va­ní nových dru­hov, ale aj drob­né akti­vi­ty v komu­ni­te – pre­daj vlast­ných odcho­vov a výpes­tkov. Záro­veň aj dnes ešte čias­toč­ne udr­žia­va kon­tak­ty so šir­šou akva­ris­tic­kou scé­nou – spo­lu­pra­cu­je aj s akva­ris­ta­mi zo zahraničia.

Vo foto­gra­fic­kej tvor­be Pet­ra Kac­lí­ka sa pre­ja­vu­je cit pre atmo­sfé­ru mies­ta. Svo­je foto­gra­fie pre­zen­to­val na rôz­nych výsta­vách a aj v onli­ne komu­ni­te. Čas­to sa zame­ria­va na kul­tú­ru civi­li­zá­cie v mes­tách a obciach, kra­ji­nu a prí­ro­du. Mno­hé z jeho zábe­rov vyni­ka­jú nos­tal­gic­kou nála­dou, auten­tic­kou atmo­sfé­rou. Dosia­hol via­ce­ro úspe­chov na foto­gra­fic­kých súťa­žiach a pre­hliad­kach: Víťaz Park Foto 2008, Cena pri­má­to­ra Pieš­ťan 2009 (Foto­kur­sa­lon), Čest­né uzna­nie Foto­park 2011. Význam­ným poči­nom bola jeho autor­ská výsta­va ​„Pieš­ťa­ny a oko­lie“ v pieš­ťan­skom Kur­sa­lo­ne na jar 2009​. Zúčast­ňo­val kolek­tív­nych pre­zen­tá­cií – Park Foto Pieš­ťa­ny, Foto­park Bra­ti­sla­va, Foto­záh­ra­da v Bra­ti­sla­ve. Na dru­hej stra­ne pri­zná­va, že nie všet­ky svo­je foto­gra­fie pova­žu­je za ume­lec­ky výni­moč­né a sám seba neus­tá­le kri­tic­ky hodnotí​. Po jed­nej výsta­ve pozna­me­nal, že len jedi­nú z vysta­ve­ných fotiek pova­žu­je za naozaj vyda­re­nú a že chce na sebe ďalej pracovať​. Má na kon­te via­ce­ré úspe­chy a jeho ces­ta ilus­tru­je, že vášeň pre foto­gra­fiu spre­vá­dza­ná vytrva­los­ťou pri­ná­ša ovo­cie. Záro­veň otvo­re­ne hovo­rí o výzvach, čím inšpi­ru­je nevzdá­vať sa a neus­tá­le sa zlepšovať.

Peter Kac­lí­k’s pho­tog­rap­hic work sho­wca­ses his keen sen­se for cap­tu­ring the atmo­sp­he­re of a pla­ce. He has pre­sen­ted his pho­tog­raphs at vari­ous exhi­bi­ti­ons and wit­hin onli­ne com­mu­ni­ties. His work often focu­ses on cul­tu­ral aspects of urban and rural are­as, lands­ca­pes, and natu­re. Many of his ima­ges stand out due to the­ir nos­tal­gic mood and aut­hen­tic atmo­sp­he­re. Peter has achie­ved notab­le suc­cess in pho­tog­rap­hy com­pe­ti­ti­ons and exhi­bi­ti­ons, inc­lu­ding win­ning Park Foto 2008, the May­or of Pieš­ťa­ny Award in 2009 (Foto­kur­sa­lon), and an hono­rab­le men­ti­on at Foto­park 2011. A sig­ni­fi­cant miles­to­ne was his solo exhi­bi­ti­on ​“Pieš­ťa­ny and Sur­roun­dings” held in Pieš­ťa­ny­’s Kur­sa­lon in spring 2009. He has also par­ti­ci­pa­ted in col­lec­ti­ve exhi­bi­ti­ons such as Park Foto Pieš­ťa­ny, Foto­park Bra­ti­sla­va, and Foto­záh­ra­da in Bratislava.

On the other hand, he open­ly ack­no­wled­ges that not all of his pho­tog­raphs are artis­ti­cal­ly excep­ti­onal and con­ti­nu­ous­ly eva­lu­ates his work cri­ti­cal­ly. After one exhi­bi­ti­on, he remar­ked that he con­si­de­red only one of the disp­la­y­ed pho­tos genu­ine­ly suc­cess­ful and expres­sed his desi­re to con­ti­nue impro­ving his skills. His accom­plish­ments illu­stra­te that pas­si­on for pho­tog­rap­hy, coup­led with per­sis­ten­ce, yields results. At the same time, he open­ly dis­cus­ses chal­len­ges, ins­pi­ring others to per­se­ve­re and con­sis­ten­tly stri­ve for improvement.

Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Modrová horáreň

skala
Hits: 3211

Mod­ro­vá horá­reň je cha­to­vá oblasť obce Mod­ro­vá. Nachá­dza sa asi 1.5 km od obce. Nachá­dza sa tu okrem chát aj zná­mej­šie rekre­ač­né zaria­de­nie, kto­ré má momen­tál­ne názov Seni­or Mod­ro­vá. Pred­tým to bol Horec a dáv­nej­šie Dumas. Doli­na sa nazý­va Doli­na Kališ­te, je súčas­ťou Považ­ské­ho Inov­ca. Loka­li­tu veľ­mi dob­re poznám.

Mod­ro­vá horá­reň je obklo­pe­ná hus­tý­mi les­mi, lúka­mi a kop­ca­mi (megau​by​to​va​nie​.sk).

Mod­ro­vá Horá­reň is a cot­ta­ge area in the vil­la­ge of Mod­ro­vá. It is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 1.5 km from the vil­la­ge. Besi­des cot­ta­ges, the­re is also a more well-​known rec­re­a­ti­onal faci­li­ty cal­led Seni­or Mod­ro­vá. Pre­vi­ous­ly, it was kno­wn as Horec and even ear­lier as Dumas. The val­ley is cal­led Doli­na Kališ­te and is part of the Považ­ský Ino­vec moun­tain ran­ge. I know the area very well.

Mod­ro­vá horá­reň is sur­roun­ded by den­se forests, mea­do­ws, and hills (megau​by​to​va​nie​.sk).

Odka­zy

TOP

Bros­ky­ne

Ríbez­le

Tuli­pá­ny

Zima

Ostat­né

Ľudia, Ľudská príroda, Príroda

Siluety

skala
Hits: 46

Silu­e­ty pat­ria medzi pôso­bi­vé a este­tic­ky prí­ťaž­li­vé tech­ni­ky. Ide o foto­gra­fo­va­nie objek­tov ale­bo ľudí tak, že sú zachy­te­ní ako tma­vé kon­tú­ry opro­ti jas­né­mu poza­diu. Ten­to štýl je popu­lár­ny naj­mä vďa­ka svo­jej schop­nos­ti zdô­raz­niť tva­ry a línie, vytvá­rať dra­ma­tic­kú atmo­sfé­ru a vzbu­diť emó­cie. Foto­gra­fo­va­ný objekt vystu­pu­je ako tma­vý tvar na výraz­ne svet­lej­šom poza­dí. Objekt je čas­to pode­xpo­no­va­ný a zachy­tá­va sa len jeho von­kaj­ší obrys. Tvá­re, detai­ly a tex­tú­ry sú obvyk­le skry­té v tie­ni, zatiaľ čo oko­lie je dob­re expo­no­va­né. Naj­lep­ší čas na vytvo­re­nie silu­et je pri zápa­de ale­bo výcho­de sln­ka, prí­pad­ne pri sil­nom pro­tis­vet­le. Objek­ty by mali byť jas­ne defi­no­va­né a ľah­ko roz­poz­na­teľ­né pod­ľa obrysov.

Sil­hou­et­tes are among impres­si­ve and aest­he­ti­cal­ly appe­a­ling pho­tog­rap­hy tech­ni­qu­es. They invol­ve pho­tog­rap­hing objects or peop­le as dark con­tours against a bright backg­round. This sty­le is par­ti­cu­lar­ly popu­lar due to its abi­li­ty to emp­ha­si­ze sha­pes and lines, cre­a­te dra­ma­tic atmo­sp­he­res, and evo­ke emo­ti­ons. The pho­tog­rap­hed sub­ject appe­ars as a dark sha­pe against a sig­ni­fi­can­tly brigh­ter backg­round. The sub­ject is often unde­re­xpo­sed, cap­tu­ring only its outer out­li­ne. Faces, details, and tex­tu­res are usu­al­ly hid­den in sha­do­ws, whi­le the sur­roun­dings are pro­per­ly expo­sed. The best time to cre­a­te sil­hou­et­tes is during sun­ri­se or sun­set, or in strong back­ligh­ting con­di­ti­ons. Sub­jects should have cle­ar­ly defi­ned sha­pes and be easi­ly recog­ni­zab­le by the­ir outlines.

TOP

Všet­ky

Krajina, Biotopy, Hory, Hory, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Kežmarský štít

skala
Hits: 56

Kež­mar­ský štít je význam­ný vrchol vo Vyso­kých Tat­rách, dosa­hu­jú­ci výš­ku 2 556 met­rov nad morom. Nachá­dza sa medzi Lom­nic­kým ští­tom a Hun­cov­ským štítom (​kam​na​ho​ry​.sk), cca 16 km od Kež­mar­ku, nad Tatrans­ký­mi Mat­liar­mi (Wiki­pe­dia). Od sused­né­ho Lom­nic­ké­ho ští­tu ho odde­ľu­jú Vid­lo­vé veže. Sever­ným sme­rom sa nachá­dza Doli­na Zele­né­ho ple­sa s Cha­tou pri Zele­nom ple­se (​kam​na​ho​ry​.sk). Mohut­ná juž­ná ste­na Kež­mar­ské­ho ští­tu, vyso­ká pri­bliž­ne 550 met­rov, je vyhľa­dá­va­ná horo­lez­ca­mi pre rôz­no­ro­dosť lezec­kých ciest (pru​zin​can​.blogs​pot​.com). Prvý zná­my výstup usku­toč­nil Dávid Fröh­lich s druh­mi v júni 1615. V roku 1654 sa usku­toč­nil ďal­ší zná­my výstup, kto­rý opí­sal Daniel Spe­er vo svo­jom ces­to­pi­se ​“Unga­ris­cher oder Dacia­nis­cher Sim­pli­cis­si­mus”. Prvý zim­ný výstup bol zazna­me­na­ný 8. mar­ca 1906 nemec­ký­mi horo­lez­ca­mi Gün­te­rom Dyh­ren­furt­hom a Alf­re­dom Martinom (​kam​na​ho​ry​.sk). Turis­tic­ký výstup na Kež­mar­ský štít je mož­ný len v sprie­vo­de hor­ské­ho vod­cu. Jed­nou z naj­bež­nej­ších trás je výstup zo Skal­na­té­ho ple­sa cez Hun­cov­ské sed­lo. Alter­na­tív­ne sa dá na Kež­mar­ský štít vystú­piť hre­be­ňom od Veľ­kej Sviš­ťov­ky (tat​ry​por​tal​.sk).

Keď­že štít ležal v nie­kdaj­šom cho­tá­ri mes­ta Kež­ma­rok, dostal pome­no­va­nie pod­ľa neho. Je via­ce­ro hypo­téz o ety­mo­ló­gii náz­vu Kež­ma­rok. Jed­na z nich hovo­rí, že meno mes­ta je odvo­de­né z Keves­mark, pod­ľa hun­ské­ho vod­cu Keve, kto­rý tu nie­kde v oko­lí padol. Iné hypo­té­zy vychá­dza­jú z výcho­do a zápa­do­gót­ske­ho slo­va kasen (oča­riť, nad­c­hnúť). Mark zna­me­ná les, ale­bo hor­ský pasie­nok. V latin­či­ne sa obja­vu­je názov forum Case­orum (Case­ofo­rum, Case­opo­lis), kto­ré zna­me­na­jú trho­vis­ko so syrom, čomu zod­po­ve­dá aj neskor­šie nemec­ké meno mes­ta Käs­mark (Wiki­pe­dia).

Kež­mar­ský štít is a pro­mi­nent peak in the High Tatras, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,556 meters abo­ve sea level. It is situ­ated bet­we­en Lom­nic­ký štít and Hun­cov­ský štít (kam​na​ho​ry​.sk), about 16 km from Kež­ma­rok, abo­ve Tatrans­ké Mat­lia­re (Wiki­pe­dia). It is sepa­ra­ted from the neigh­bo­ring Lom­nic­ký štít by the Vid­lo­vé veže rid­ge. To the north lies the Doli­na Zele­né­ho ple­sa (Gre­en Lake Val­ley) with the moun­tain cha­let Cha­ta pri Zele­nom ple­se (kam​na​ho​ry​.sk). The mas­si­ve sout­hern face of Kež­mar­ský štít, app­ro­xi­ma­te­ly 550 meters high, is popu­lar among clim­bers due to the varie­ty of clim­bing rou­tes (pru​zin​can​.blogs​pot​.com). The first kno­wn ascent was made by Dávid Fröh­lich and com­pa­ni­ons in June 1615. Anot­her notab­le ascent occur­red in 1654, desc­ri­bed by Daniel Spe­er in his tra­ve­lo­gue ​“Unga­ris­cher oder Dacia­nis­cher Sim­pli­cis­si­mus”. The first win­ter ascent was recor­ded on March 8, 1906, by Ger­man clim­bers Gün­ter Dyh­ren­furth and Alf­red Mar­tin (kam​na​ho​ry​.sk). Tou­ris­tic ascents to Kež­mar­ský štít are allo­wed only with an aut­ho­ri­zed moun­tain guide. One of the most com­mon rou­tes leads from Skal­na­té ple­so through Hun­cov­ské sed­lo. Alter­na­ti­ve­ly, the sum­mit can be rea­ched by the rid­ge rou­te from Veľ­ká Sviš­ťov­ka (tat​ry​por​tal​.sk).

The peak was named after the near­by his­to­ri­cal ter­ri­to­ry of the town Kež­ma­rok. Seve­ral hypot­he­ses exist regar­ding the ety­mo­lo­gy of the name Kež­ma­rok. One sug­gests the town’s name deri­ves from ​“Keves­mark,” named after the Hun lea­der Keve, who sup­po­sed­ly fell in batt­le some­whe­re in this vici­ni­ty. Other the­ories link the name to the East and West Got­hic word ​“kasen” (to enchant, fas­ci­na­te). ​“Mark” sig­ni­fies forest or moun­tain pas­tu­re. In Latin, the name appe­ars as ​“forum Case­orum” (Case­ofo­rum, Case­opo­lis), mea­ning ​“che­e­se mar­ketp­la­ce,” cor­res­pon­ding to the later Ger­man name of the town, ​“Käs­mark” (Wiki­pe­dia).

Kie­żmar­ski Szc­zyt (słow. Kež­mar­ský štít) jest znac­zącym szc­zy­tem w Tat­rach Wyso­kich, osi­ąga­jącym wyso­ko­ść 2556 met­rów nad pozi­omem mor­za. Znaj­du­je się pomi­ędzy Łom­ni­cą (Lom­nic­ký štít) a Hun­co­ws­kim Szc­zy­tem (Hun­cov­ský štít) (kam​na​ho​ry​.sk), oko­ło 16 km od mias­ta Kie­żmark, nad Tatr­za­ńs­ki­mi Mat­la­ra­mi (Wiki­pe­dia). Od sąsied­niej Łom­ni­cy oddzie­la­ją go Widły (Vid­lo­vé veže). Na północ roz­ci­ąga się Doli­na Zie­lo­ne­go Sta­wu Kie­żmar­skie­go (Doli­na Zele­né­ho ple­sa), gdzie poło­żo­ne jest Sch­ro­nis­ko nad Zie­lo­nym Sta­wem (Cha­ta pri Zele­nom ple­se) (kam​na​ho​ry​.sk). Potężna połud­ni­owa ścia­na Kie­żmar­skie­go Szc­zy­tu o wyso­ko­ści oko­ło 550 met­rów cies­zy się dużą popu­lar­no­ścią wśród wspi­nac­zy ze wzg­lędu na różno­rod­no­ść dróg wspi­nacz­ko­wych (pru​zin​can​.blogs​pot​.com). Pier­ws­ze­go zna­ne­go wejścia doko­na­li Dávid Fröh­lich z towar­zys­za­mi w czer­wcu 1615 roku. Kolej­ne znac­zące wejście mia­ło miejs­ce w 1654 roku, a opi­sał je Daniel Spe­er w swo­im dzien­ni­ku pod­ró­ży ​“Unga­ris­cher oder Dacia­nis­cher Sim­pli­cis­si­mus”. Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­no 8 mar­ca 1906 roku przez nie­miec­kich wspi­nac­zy Gün­te­ra Dyh­ren­furt­ha i Alf­re­da Mar­ti­na (kam​na​ho​ry​.sk). Turys­tycz­ne wejście na Kie­żmar­ski Szc­zyt jest możli­we jedy­nie z prze­wod­ni­kiem wyso­ko­gór­skim. Jed­ną z naj­po­pu­lar­niejs­zych tras jest pode­jście znad Łom­nic­kie­go Sta­wu (Skal­na­té ple­so) przez Hun­co­ws­ką Prze­łęcz (Hun­cov­ské sed­lo). Alter­na­ty­wnie można wejść na szc­zyt gra­nią od Wiel­kiej Świs­tó­wki (Veľ­ká Sviš­ťov­ka) (tat​ry​por​tal​.sk).

Ponie­waż szc­zyt leżał w dawnym obszar­ze miej­skim Kie­żmar­ku, otr­zy­mał nazwę od tego mias­ta. Ist­nie­je kil­ka hipo­tez dotyc­zących ety­mo­lo­gii nazwy Kie­żmark (Kež­ma­rok). Według jed­nej z nich nazwa pocho­dzi od ​„Keves­mark”, od imie­nia przy­wód­cy Hunów Keve, któ­ry rze­ko­mo pole­gł gdzieś w oko­li­cy. Inne hipo­te­zy opie­ra­ją się na wschodnio- i zachod­ni­ogoc­kim sło­wie ​„kasen” (zachwy­cać, ocza­ro­wać). ​„Mark” oznac­za las lub past­wis­ko gór­skie. Po łaci­nie poja­wia się również nazwa ​„forum Case­orum” (Case­ofo­rum, Case­opo­lis), co oznac­za ​„targ serów”, co odpo­wia­da późniejs­zej nie­miec­kiej nazwie mias­ta ​„Käs­mark” (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Krajina, Biotopy, Hory, Hory, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Gerlachovský štít

skala
Hits: 56

Ger­la­chov­ský štít – Ger­lach, je naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier, Slo­ven­ska a celé­ho kar­pat­ské­ho oblú­ka. Dosa­hu­je nad­mor­skú výš­ku 2 654,4 met­ra (​en​.wiki​pe​dia​.org). Nachá­dza v juž­nej čas­ti hlav­né­ho hre­be­ňa, na juho­vý­chod­nom výbež­ku. Na západ od Ger­la­chu sa rozp­res­tie­ra Bati­zov­ská doli­na a na východ Velic­ká doli­na (de​.wiki​pe​dia​.org). Masív Ger­la­chu má cha­rak­te­ris­tic­ký pyra­mí­do­vý tvar, zvý­raz­ne­ný veľ­kým karom, zná­mym ako Ger­la­chov­ský kotol (de​.wiki​pe​dia​.org). Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí Ger­la­chov­ský štít k naj­star­ším tatrans­kým masí­vom. Je budo­va­ný pre­važ­ne žulou (gra­ni­tom), kto­rá tvo­rí pev­né jad­ro Vyso­kých Tatier​. Celý masív vzni­kol počas alpín­ske­ho vrás­ne­nia počas tre­ťo­hôr (sk​.wiki​pe​dia​.org). Str­mé ste­ny spa­da­jú do sused­ných dolín, na zápa­de do Bati­zov­skej doli­ny a na výcho­de do Velic­kej doli­ny, kde ležia moré­ny a ple­sá vytvo­re­né ustu­pu­jú­ci­mi ľadovcami​(sk​.wiki​pe​dia​.org).

Klí­ma na Ger­la­chov­skom ští­te je prí­sne vyso­ko­hor­ská. Tep­lo­ty sú níz­ke počas celé­ho roka (old​.gymzv​.sk). Väčši­nu roka pokrý­va vrcho­lo­vý masív sne­ho­vá pokrýv­ka a aj v lete sa môže obja­viť sne­že­nie či ľado­vá nám­ra­za. Let­né dni býva­jú chlad­né, počas naj­tep­lej­ších popo­lud­ní v júli dosa­hu­je tep­lo­ta oko­lo 5 °C​(en​.wiki​pe​dia​.org). Vrcho­lo­vé par­tie Ger­la­chov­ské­ho ští­tu sú skal­na­té a chu­dob­né na vege­tá­ciu – vo veľ­kých nad­mor­ských výš­kach pre­ží­va­jú už len lišaj­ní­ky a nie­koľ­ko odol­ných dru­hov rast­lín v štr­bi­nách skál. Niž­šie, na úbo­čiach a v pri­ľah­lých doli­nách, však náj­de­me pes­tré vyso­ko­hor­ské spo­lo­čen­stvá. Hra­ni­ca lesa sia­ha pri­bliž­ne do 1500 m nad morom, nad ňou nasle­du­je pás­mo koso­dre­vi­ny a alpín­skych tráv. Typic­ké sú hus­té poras­ty koso­dre­vi­ny (boro­vi­ca hor­ská) a medzi kve­te­nou vzác­ny ples­ni­vec alpín­sky či rôz­ne hor­ce a lomikameň​. V ska­lách a sutiach pod Ger­la­chom ras­tie naprí­klad ende­mic­ký horec tatrans­ký – Gen­tia­na altai­ca sub­sp. tat­rae a star­ček tatrans­ký. Zo živo­čí­chov žijú v tej­to oblas­ti kam­zík vrchov­ský tatrans­ký a koló­nie sviš­ťov tatrans­kých. V les­na­tých čas­tiach pod­ho­ria mož­no natra­fiť aj na med­ve­ďa hne­dé­ho či rysa ostro­vi­da. Z vtá­kov tu hniez­di orol skal­ný a pra­vi­del­ne sa vysky­tu­je aj sokol sťa­ho­va­vý či vyso­ko­hor­ské dru­hy ako vrchár­ka smre­ko­vá a labuť veľká​(sk​.wiki​pe​dia​.org). Ger­la­chov­ský štít sa nachá­dza v srd­ci Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u. Ide o úze­mie s naj­vyš­ším stup­ňom ochra­ny prí­ro­dy – vrcho­lo­vé oblas­ti pat­ria do bez­zá­sa­ho­vej zóny, kde sa zacho­vá­va­jú prí­rod­né pro­ce­sy bez pria­me­ho zása­hu člo­ve­ka. Celé úze­mie TANAP‑u (vrá­ta­ne Ger­la­chov­ské­ho ští­tu) je záro­veň od roku 1993 súčas­ťou Bio­sfé­ric­kej rezer­vá­cie UNESCO Tatry​(sk​.wiki​pe​dia​.org).

Názov ​“Ger­la­chov­ský štít” je odvo­de­ný od neďa­le­kej obce Ger­la­chov. His­to­ric­ké náz­vy: Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Štít legi­oná­rov, Sta­li­nov štít. V roku 1959 bol vrchu navrá­te­ný pôvod­ný názov Ger­la­chov­ský štít, kto­rý sa pou­ží­va dodnes (​en​.wiki​pe​dia​.org). V 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia nebol Ger­la­chov­ský štít pova­žo­va­ný za naj­vyš­ší vrchol Tatier. Ten­to titul bol pri­pi­so­va­ný vrcho­lom ako Kri­váň, Lom­nic­ký štít ale­bo Ľado­vý štít. Až v roku 1838 les­ník Ľudo­vít Gre­i­ner určil Ger­la­chov­ský štít ako naj­vyš­ší vrchol Tatier, čo bolo potvr­de­né rakús­kou armá­dou v roku 1868​(it​.wiki​pe​dia​.org). Prvý dolo­že­ný výstup na vrchol usku­toč­nil v roku 1834 Ján Still z obce Nová Les­ná (​en​.wiki​pe​dia​.org).

Dnes nie je výstup na Ger­la­chov­ský štít zna­če­ný turis­tic­kým chod­ní­kom a je povo­le­ný len v sprie­vo­de cer­ti­fi­ko­va­né­ho hor­ské­ho vod­cu. Naj­čas­tej­šia výstu­po­vá tra­sa vedie od hor­ské­ho hote­la Sliez­sky dom cez Velic­kú pró­bu na vrchol a zostu­pu­je sa cez Bati­zov­skú pró­bu do Bati­zov­skej doli­ny. Obe tra­sy majú obťaž­nosť I pod­ľa UIAA. Alter­na­tív­ne, nároč­nej­šie tra­sy zahŕňa­jú Tatar­ko­vu pró­bu a Mar­tin­ský hre­beň (Mar­tin­ka), s obťaž­nos­ťou II – III pod­ľa UIAA (de​.wiki​pe​dia​.org).

Ger­la­chov­ský štít (Ger­lach Peak) is the hig­hest peak of the High Tatras, Slo­va­kia, and the enti­re Car­pat­hian moun­tain ran­ge, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,654.4 meters abo­ve sea level. Geog­rap­hi­cal­ly, it is situ­ated wit­hin the High Tatras mas­sif in nort­he­as­tern Slo­va­kia, on the ter­ri­to­ry of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP). The peak lies bet­we­en two sig­ni­fi­cant val­le­ys: Bati­zov­ská doli­na to the west and Velic­ká doli­na to the east. Ger­la­chov­ský štít fea­tu­res a dis­tinc­ti­ve pyra­mid sha­pe, accen­tu­ated by a lar­ge cirque kno­wn as Ger­la­chov­ský kotol. Geolo­gi­cal­ly, Ger­lach is among the oldest mas­sifs in the Tatras, pre­do­mi­nan­tly com­po­sed of gra­ni­te, sha­ped during the Alpi­ne oro­ge­ny peri­od. Its ste­ep walls des­cend dra­ma­ti­cal­ly into adja­cent val­le­ys, whe­re morai­nes and gla­cial lakes for­med by retre­a­ting gla­ciers can still be seen today.

The cli­ma­te at Ger­la­chov­ský štít is strict­ly alpi­ne, cha­rac­te­ri­zed by low tem­pe­ra­tu­res year-​round. Even sum­mer days can be cold, with peak after­no­on tem­pe­ra­tu­res around 5 °C in July. Sno­wfall and ice for­ma­ti­on can occur at any time of year. Vege­ta­ti­on near the sum­mit is spar­se and roc­ky, limi­ted pri­ma­ri­ly to lichens. Howe­ver, diver­se alpi­ne com­mu­ni­ties flou­rish at lower alti­tu­des, inc­lu­ding den­se gro­wths of dwarf pine (moun­tain pine), alpi­ne gras­ses, and ende­mic spe­cies such as the Tat­ra gen­tian (Gen­tia­na altai­ca sub­sp. tat­rae) and Tat­ra ground­sel. Wild­li­fe typi­cal for this regi­on inc­lu­des the ende­mic Tat­ra cha­mo­is and colo­nies of alpi­ne mar­mots. In lower fores­ted regi­ons, bro­wn bears, lyn­xes, gol­den eag­les, pereg­ri­ne fal­cons, and alpi­ne bird spe­cies are found. Ger­la­chov­ský štít lies at the heart of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP), an area under the stric­test level of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on, desig­na­ted as a no-​intervention zone. Sin­ce 1993, this regi­on has also been part of the UNESCO Bio­sp­he­re Reser­ve Tatry.

The moun­tai­n’s name deri­ves from the near­by vil­la­ge of Ger­la­chov. His­to­ri­cal­ly, it has held vari­ous names such as Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Legi­on­nai­res’ Peak, and Sta­li­n’s Peak. Until the mid-​19th cen­tu­ry, Ger­la­chov­ský štít was not recog­ni­zed as the hig­hest peak in the Tatras; this tit­le was mis­ta­ken­ly att­ri­bu­ted to peaks such as Kri­váň, Lom­nic­ký štít, or Ľado­vý štít. In 1838, fores­ter Ludwig Gre­i­ner defi­ni­ti­ve­ly estab­lis­hed Ger­la­chov­ský štít as the hig­hest Tat­ra sum­mit. The first con­fir­med ascent was made in 1834 by Ján Still from Nová Lesná.

Today, Ger­la­chov­ský štít does not have mar­ked hiking trails and can only be ascen­ded with a cer­ti­fied moun­tain guide. The most com­mon ascent rou­te starts from Sliez­sky dom moun­tain hotel through Velic­ká pró­ba. More chal­len­ging clim­bing rou­tes inc­lu­de Tatar­ko­va pró­ba and Mar­tin Rid­ge (Mar­tin­ka), rated II – III by UIAA standards.

Ger­lach (słow. Ger­la­chov­ský štít) jest naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Tatr Wyso­kich, Sło­wac­ji oraz całych Kar­pat. Jego wyso­ko­ść wyno­si 2654,4 m n.p.m. Poło­żo­ny jest w połud­ni­owej części głó­wnej gra­ni Tatr, pomi­ędzy dwie­ma ważny­mi doli­na­mi: Doli­ną Baty­żo­wiec­ką na zacho­dzie i Doli­ną Wie­lic­ką na wscho­dzie, w gra­ni­cach Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go (TANAP). Ger­lach ma cha­rak­te­rys­tycz­ny ksz­ta­łt pira­mi­dy, uwy­dat­ni­ony przez duży koci­oł lodo­wco­wy, zna­ny jako Koci­oł Ger­la­cho­ws­ki. Geolo­gicz­nie masyw Ger­la­chu nale­ży do naj­stars­zych masy­wów tatr­za­ńs­kich, zbu­do­wa­ny jest głó­wnie z gra­ni­tu, twor­zące­go twar­de jąd­ro Tatr Wyso­kich. Jego ksz­ta­łt pows­tał podc­zas alpej­skich ruchów górot­wórc­zych w trze­ci­or­zędzie. Stro­me ścia­ny opa­da­ją ku sąsied­nim doli­nom, gdzie znaj­du­ją się more­ny i jezi­ora polodowcowe.

Kli­mat na Ger­la­chu jest typo­wo alpej­ski, z nis­ki­mi tem­pe­ra­tu­ra­mi przez cały rok. Nawet latem dni są chłod­ne – w lip­cu tem­pe­ra­tu­ry w naj­ciep­lejs­ze popo­łud­nia osi­ąga­ją oko­ło 5°C. Śnieg i oblo­dze­nie mogą wys­tąpić o każdej por­ze roku. Wierz­cho­łek Ger­la­chu jest ska­lis­ty, ubo­gi w roślin­no­ść, ogra­nic­zo­ną głó­wnie do poros­tów i kil­ku odpor­nych gatun­ków roślin w szc­ze­li­nach skal­nych. Na niżs­zych zboc­zach i w sąsied­nich doli­nach wys­tępu­ją boga­te zbi­oro­wis­ka wyso­ko­gór­skie. Gra­ni­ca lasu sięga oko­ło 1500 m n.p.m., powy­żej rośnie koso­dr­ze­wi­na oraz tra­wy alpej­skie. Cha­rak­te­rys­tycz­na jest koso­dr­ze­wi­na (sos­na gór­ska), a także rzad­ki sza­rot­ka alpej­ska oraz różne gatun­ki goryc­zek i skal­nic. W oko­licz­nych ska­łach rośnie ende­micz­ny gorycz­ka tatr­za­ńs­ka oraz star­zec tatr­za­ńs­ki. Z fau­ny spot­kać można kozi­cę tatr­za­ńs­ką i kolo­nie świs­ta­ków tatr­za­ńs­kich. W niżs­zych par­tiach leśnych żyją nie­dźwie­dź bru­nat­ny, ryś euro­az­ja­tyc­ki, orzeł przed­ni, sokół węd­ro­wny oraz wyso­ko­gór­skie gatun­ki ptaków.

Ger­lach znaj­du­je się w ser­cu Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go, w stre­fie ochro­ny ści­słej, gdzie obo­wi­ązu­je zakaz inge­renc­ji czło­wie­ka. Teren ten objęty jest ochro­ną jako Rezer­wat Bio­sfe­ry UNESCO. His­to­rycz­nie szc­zyt nosił różne nazwy, takie jak Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Štít legi­oná­rov, Sta­li­nov štít. Do poło­wy XIX wie­ku nie uzna­wa­no go za naj­wy­żs­zy szc­zyt Tatr, przy­pi­su­jąc to mia­no szc­zy­tom takim jak Kry­wań, Łom­ni­ca czy Lodo­wy Szc­zyt. Dopie­ro w roku 1838 leśnik Ľudo­vít Gre­i­ner wyka­zał, że naj­wy­żs­zym szc­zy­tem jest Ger­lach, co potwier­dzo­no w 1868 roku.

Obe­cnie Ger­lach nie posia­da ozna­ko­wa­nych szla­ków turys­tycz­nych, a wejście na szc­zyt możli­we jest wyłącz­nie w towar­zyst­wie licenc­jo­no­wa­ne­go prze­wod­ni­ka. Najc­zęściej uży­wa­na tra­sa pro­wa­dzi od hote­lu gór­skie­go Śląs­ki Dom przez Wie­lic­ką Pró­bę. Trud­niejs­ze dro­gi wspi­nacz­ko­we, takie jak Pró­ba Tatar­ki lub Grz­biet Mar­ti­na (Mar­tin­ka), mają trud­no­ść od II do III w ska­li UIAA.

Odka­zy