Ľudia, Ľudská príroda, Príroda

Siluety

skala
Hits: 22

Silu­e­ty pat­ria medzi pôso­bi­vé a este­tic­ky prí­ťaž­li­vé tech­ni­ky. Ide o foto­gra­fo­va­nie objek­tov ale­bo ľudí tak, že sú zachy­te­ní ako tma­vé kon­tú­ry opro­ti jas­né­mu poza­diu. Ten­to štýl je popu­lár­ny naj­mä vďa­ka svo­jej schop­nos­ti zdô­raz­niť tva­ry a línie, vytvá­rať dra­ma­tic­kú atmo­sfé­ru a vzbu­diť emó­cie. Foto­gra­fo­va­ný objekt vystu­pu­je ako tma­vý tvar na výraz­ne svet­lej­šom poza­dí. Objekt je čas­to pode­xpo­no­va­ný a zachy­tá­va sa len jeho von­kaj­ší obrys. Tvá­re, detai­ly a tex­tú­ry sú obvyk­le skry­té v tie­ni, zatiaľ čo oko­lie je dob­re expo­no­va­né. Naj­lep­ší čas na vytvo­re­nie silu­et je pri zápa­de ale­bo výcho­de sln­ka, prí­pad­ne pri sil­nom pro­tis­vet­le. Objek­ty by mali byť jas­ne defi­no­va­né a ľah­ko roz­poz­na­teľ­né pod­ľa obrysov.

Sil­hou­et­tes are among impres­si­ve and aest­he­ti­cal­ly appe­a­ling pho­tog­rap­hy tech­ni­qu­es. They invol­ve pho­tog­rap­hing objects or peop­le as dark con­tours against a bright backg­round. This sty­le is par­ti­cu­lar­ly popu­lar due to its abi­li­ty to emp­ha­si­ze sha­pes and lines, cre­a­te dra­ma­tic atmo­sp­he­res, and evo­ke emo­ti­ons. The pho­tog­rap­hed sub­ject appe­ars as a dark sha­pe against a sig­ni­fi­can­tly brigh­ter backg­round. The sub­ject is often unde­re­xpo­sed, cap­tu­ring only its outer out­li­ne. Faces, details, and tex­tu­res are usu­al­ly hid­den in sha­do­ws, whi­le the sur­roun­dings are pro­per­ly expo­sed. The best time to cre­a­te sil­hou­et­tes is during sun­ri­se or sun­set, or in strong back­ligh­ting con­di­ti­ons. Sub­jects should have cle­ar­ly defi­ned sha­pes and be easi­ly recog­ni­zab­le by the­ir outlines.

TOP

Všet­ky

Krajina, Biotopy, Hory, Hory, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Kežmarský štít

skala
Hits: 28

Kež­mar­ský štít je význam­ný vrchol vo Vyso­kých Tat­rách, dosa­hu­jú­ci výš­ku 2 556 met­rov nad morom. Nachá­dza sa medzi Lom­nic­kým ští­tom a Hun­cov­ským štítom (​kam​na​ho​ry​.sk), cca 16 km od Kež­mar­ku, nad Tatrans­ký­mi Mat­liar­mi (Wiki­pe­dia). Od sused­né­ho Lom­nic­ké­ho ští­tu ho odde­ľu­jú Vid­lo­vé veže. Sever­ným sme­rom sa nachá­dza Doli­na Zele­né­ho ple­sa s Cha­tou pri Zele­nom ple­se (​kam​na​ho​ry​.sk). Mohut­ná juž­ná ste­na Kež­mar­ské­ho ští­tu, vyso­ká pri­bliž­ne 550 met­rov, je vyhľa­dá­va­ná horo­lez­ca­mi pre rôz­no­ro­dosť lezec­kých ciest (pru​zin​can​.blogs​pot​.com). Prvý zná­my výstup usku­toč­nil Dávid Fröh­lich s druh­mi v júni 1615. V roku 1654 sa usku­toč­nil ďal­ší zná­my výstup, kto­rý opí­sal Daniel Spe­er vo svo­jom ces­to­pi­se ​“Unga­ris­cher oder Dacia­nis­cher Sim­pli­cis­si­mus”. Prvý zim­ný výstup bol zazna­me­na­ný 8. mar­ca 1906 nemec­ký­mi horo­lez­ca­mi Gün­te­rom Dyh­ren­furt­hom a Alf­re­dom Martinom (​kam​na​ho​ry​.sk). Turis­tic­ký výstup na Kež­mar­ský štít je mož­ný len v sprie­vo­de hor­ské­ho vod­cu. Jed­nou z naj­bež­nej­ších trás je výstup zo Skal­na­té­ho ple­sa cez Hun­cov­ské sed­lo. Alter­na­tív­ne sa dá na Kež­mar­ský štít vystú­piť hre­be­ňom od Veľ­kej Sviš­ťov­ky (tat​ry​por​tal​.sk).

Keď­že štít ležal v nie­kdaj­šom cho­tá­ri mes­ta Kež­ma­rok, dostal pome­no­va­nie pod­ľa neho. Je via­ce­ro hypo­téz o ety­mo­ló­gii náz­vu Kež­ma­rok. Jed­na z nich hovo­rí, že meno mes­ta je odvo­de­né z Keves­mark, pod­ľa hun­ské­ho vod­cu Keve, kto­rý tu nie­kde v oko­lí padol. Iné hypo­té­zy vychá­dza­jú z výcho­do a zápa­do­gót­ske­ho slo­va kasen (oča­riť, nad­c­hnúť). Mark zna­me­ná les, ale­bo hor­ský pasie­nok. V latin­či­ne sa obja­vu­je názov forum Case­orum (Case­ofo­rum, Case­opo­lis), kto­ré zna­me­na­jú trho­vis­ko so syrom, čomu zod­po­ve­dá aj neskor­šie nemec­ké meno mes­ta Käs­mark (Wiki­pe­dia).

Kež­mar­ský štít is a pro­mi­nent peak in the High Tatras, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,556 meters abo­ve sea level. It is situ­ated bet­we­en Lom­nic­ký štít and Hun­cov­ský štít (kam​na​ho​ry​.sk), about 16 km from Kež­ma­rok, abo­ve Tatrans­ké Mat­lia­re (Wiki­pe­dia). It is sepa­ra­ted from the neigh­bo­ring Lom­nic­ký štít by the Vid­lo­vé veže rid­ge. To the north lies the Doli­na Zele­né­ho ple­sa (Gre­en Lake Val­ley) with the moun­tain cha­let Cha­ta pri Zele­nom ple­se (kam​na​ho​ry​.sk). The mas­si­ve sout­hern face of Kež­mar­ský štít, app­ro­xi­ma­te­ly 550 meters high, is popu­lar among clim­bers due to the varie­ty of clim­bing rou­tes (pru​zin​can​.blogs​pot​.com). The first kno­wn ascent was made by Dávid Fröh­lich and com­pa­ni­ons in June 1615. Anot­her notab­le ascent occur­red in 1654, desc­ri­bed by Daniel Spe­er in his tra­ve­lo­gue ​“Unga­ris­cher oder Dacia­nis­cher Sim­pli­cis­si­mus”. The first win­ter ascent was recor­ded on March 8, 1906, by Ger­man clim­bers Gün­ter Dyh­ren­furth and Alf­red Mar­tin (kam​na​ho​ry​.sk). Tou­ris­tic ascents to Kež­mar­ský štít are allo­wed only with an aut­ho­ri­zed moun­tain guide. One of the most com­mon rou­tes leads from Skal­na­té ple­so through Hun­cov­ské sed­lo. Alter­na­ti­ve­ly, the sum­mit can be rea­ched by the rid­ge rou­te from Veľ­ká Sviš­ťov­ka (tat​ry​por​tal​.sk).

The peak was named after the near­by his­to­ri­cal ter­ri­to­ry of the town Kež­ma­rok. Seve­ral hypot­he­ses exist regar­ding the ety­mo­lo­gy of the name Kež­ma­rok. One sug­gests the town’s name deri­ves from ​“Keves­mark,” named after the Hun lea­der Keve, who sup­po­sed­ly fell in batt­le some­whe­re in this vici­ni­ty. Other the­ories link the name to the East and West Got­hic word ​“kasen” (to enchant, fas­ci­na­te). ​“Mark” sig­ni­fies forest or moun­tain pas­tu­re. In Latin, the name appe­ars as ​“forum Case­orum” (Case­ofo­rum, Case­opo­lis), mea­ning ​“che­e­se mar­ketp­la­ce,” cor­res­pon­ding to the later Ger­man name of the town, ​“Käs­mark” (Wiki­pe­dia).

Kie­żmar­ski Szc­zyt (słow. Kež­mar­ský štít) jest znac­zącym szc­zy­tem w Tat­rach Wyso­kich, osi­ąga­jącym wyso­ko­ść 2556 met­rów nad pozi­omem mor­za. Znaj­du­je się pomi­ędzy Łom­ni­cą (Lom­nic­ký štít) a Hun­co­ws­kim Szc­zy­tem (Hun­cov­ský štít) (kam​na​ho​ry​.sk), oko­ło 16 km od mias­ta Kie­żmark, nad Tatr­za­ńs­ki­mi Mat­la­ra­mi (Wiki­pe­dia). Od sąsied­niej Łom­ni­cy oddzie­la­ją go Widły (Vid­lo­vé veže). Na północ roz­ci­ąga się Doli­na Zie­lo­ne­go Sta­wu Kie­żmar­skie­go (Doli­na Zele­né­ho ple­sa), gdzie poło­żo­ne jest Sch­ro­nis­ko nad Zie­lo­nym Sta­wem (Cha­ta pri Zele­nom ple­se) (kam​na​ho​ry​.sk). Potężna połud­ni­owa ścia­na Kie­żmar­skie­go Szc­zy­tu o wyso­ko­ści oko­ło 550 met­rów cies­zy się dużą popu­lar­no­ścią wśród wspi­nac­zy ze wzg­lędu na różno­rod­no­ść dróg wspi­nacz­ko­wych (pru​zin​can​.blogs​pot​.com). Pier­ws­ze­go zna­ne­go wejścia doko­na­li Dávid Fröh­lich z towar­zys­za­mi w czer­wcu 1615 roku. Kolej­ne znac­zące wejście mia­ło miejs­ce w 1654 roku, a opi­sał je Daniel Spe­er w swo­im dzien­ni­ku pod­ró­ży ​“Unga­ris­cher oder Dacia­nis­cher Sim­pli­cis­si­mus”. Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­no 8 mar­ca 1906 roku przez nie­miec­kich wspi­nac­zy Gün­te­ra Dyh­ren­furt­ha i Alf­re­da Mar­ti­na (kam​na​ho​ry​.sk). Turys­tycz­ne wejście na Kie­żmar­ski Szc­zyt jest możli­we jedy­nie z prze­wod­ni­kiem wyso­ko­gór­skim. Jed­ną z naj­po­pu­lar­niejs­zych tras jest pode­jście znad Łom­nic­kie­go Sta­wu (Skal­na­té ple­so) przez Hun­co­ws­ką Prze­łęcz (Hun­cov­ské sed­lo). Alter­na­ty­wnie można wejść na szc­zyt gra­nią od Wiel­kiej Świs­tó­wki (Veľ­ká Sviš­ťov­ka) (tat​ry​por​tal​.sk).

Ponie­waż szc­zyt leżał w dawnym obszar­ze miej­skim Kie­żmar­ku, otr­zy­mał nazwę od tego mias­ta. Ist­nie­je kil­ka hipo­tez dotyc­zących ety­mo­lo­gii nazwy Kie­żmark (Kež­ma­rok). Według jed­nej z nich nazwa pocho­dzi od ​„Keves­mark”, od imie­nia przy­wód­cy Hunów Keve, któ­ry rze­ko­mo pole­gł gdzieś w oko­li­cy. Inne hipo­te­zy opie­ra­ją się na wschodnio- i zachod­ni­ogoc­kim sło­wie ​„kasen” (zachwy­cać, ocza­ro­wać). ​„Mark” oznac­za las lub past­wis­ko gór­skie. Po łaci­nie poja­wia się również nazwa ​„forum Case­orum” (Case­ofo­rum, Case­opo­lis), co oznac­za ​„targ serów”, co odpo­wia­da późniejs­zej nie­miec­kiej nazwie mias­ta ​„Käs­mark” (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Krajina, Biotopy, Hory, Hory, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Gerlachovský štít

skala
Hits: 31

Ger­la­chov­ský štít – Ger­lach, je naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier, Slo­ven­ska a celé­ho kar­pat­ské­ho oblú­ka. Dosa­hu­je nad­mor­skú výš­ku 2 654,4 met­ra (​en​.wiki​pe​dia​.org). Nachá­dza v juž­nej čas­ti hlav­né­ho hre­be­ňa, na juho­vý­chod­nom výbež­ku. Na západ od Ger­la­chu sa rozp­res­tie­ra Bati­zov­ská doli­na a na východ Velic­ká doli­na (de​.wiki​pe​dia​.org). Masív Ger­la­chu má cha­rak­te­ris­tic­ký pyra­mí­do­vý tvar, zvý­raz­ne­ný veľ­kým karom, zná­mym ako Ger­la­chov­ský kotol (de​.wiki​pe​dia​.org). Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí Ger­la­chov­ský štít k naj­star­ším tatrans­kým masí­vom. Je budo­va­ný pre­važ­ne žulou (gra­ni­tom), kto­rá tvo­rí pev­né jad­ro Vyso­kých Tatier​. Celý masív vzni­kol počas alpín­ske­ho vrás­ne­nia počas tre­ťo­hôr (sk​.wiki​pe​dia​.org). Str­mé ste­ny spa­da­jú do sused­ných dolín, na zápa­de do Bati­zov­skej doli­ny a na výcho­de do Velic­kej doli­ny, kde ležia moré­ny a ple­sá vytvo­re­né ustu­pu­jú­ci­mi ľadovcami​(sk​.wiki​pe​dia​.org).

Klí­ma na Ger­la­chov­skom ští­te je prí­sne vyso­ko­hor­ská. Tep­lo­ty sú níz­ke počas celé­ho roka (old​.gymzv​.sk). Väčši­nu roka pokrý­va vrcho­lo­vý masív sne­ho­vá pokrýv­ka a aj v lete sa môže obja­viť sne­že­nie či ľado­vá nám­ra­za. Let­né dni býva­jú chlad­né, počas naj­tep­lej­ších popo­lud­ní v júli dosa­hu­je tep­lo­ta oko­lo 5 °C​(en​.wiki​pe​dia​.org). Vrcho­lo­vé par­tie Ger­la­chov­ské­ho ští­tu sú skal­na­té a chu­dob­né na vege­tá­ciu – vo veľ­kých nad­mor­ských výš­kach pre­ží­va­jú už len lišaj­ní­ky a nie­koľ­ko odol­ných dru­hov rast­lín v štr­bi­nách skál. Niž­šie, na úbo­čiach a v pri­ľah­lých doli­nách, však náj­de­me pes­tré vyso­ko­hor­ské spo­lo­čen­stvá. Hra­ni­ca lesa sia­ha pri­bliž­ne do 1500 m nad morom, nad ňou nasle­du­je pás­mo koso­dre­vi­ny a alpín­skych tráv. Typic­ké sú hus­té poras­ty koso­dre­vi­ny (boro­vi­ca hor­ská) a medzi kve­te­nou vzác­ny ples­ni­vec alpín­sky či rôz­ne hor­ce a lomikameň​. V ska­lách a sutiach pod Ger­la­chom ras­tie naprí­klad ende­mic­ký horec tatrans­ký – Gen­tia­na altai­ca sub­sp. tat­rae a star­ček tatrans­ký. Zo živo­čí­chov žijú v tej­to oblas­ti kam­zík vrchov­ský tatrans­ký a koló­nie sviš­ťov tatrans­kých. V les­na­tých čas­tiach pod­ho­ria mož­no natra­fiť aj na med­ve­ďa hne­dé­ho či rysa ostro­vi­da. Z vtá­kov tu hniez­di orol skal­ný a pra­vi­del­ne sa vysky­tu­je aj sokol sťa­ho­va­vý či vyso­ko­hor­ské dru­hy ako vrchár­ka smre­ko­vá a labuť veľká​(sk​.wiki​pe​dia​.org). Ger­la­chov­ský štít sa nachá­dza v srd­ci Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u. Ide o úze­mie s naj­vyš­ším stup­ňom ochra­ny prí­ro­dy – vrcho­lo­vé oblas­ti pat­ria do bez­zá­sa­ho­vej zóny, kde sa zacho­vá­va­jú prí­rod­né pro­ce­sy bez pria­me­ho zása­hu člo­ve­ka. Celé úze­mie TANAP‑u (vrá­ta­ne Ger­la­chov­ské­ho ští­tu) je záro­veň od roku 1993 súčas­ťou Bio­sfé­ric­kej rezer­vá­cie UNESCO Tatry​(sk​.wiki​pe​dia​.org).

Názov ​“Ger­la­chov­ský štít” je odvo­de­ný od neďa­le­kej obce Ger­la­chov. His­to­ric­ké náz­vy: Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Štít legi­oná­rov, Sta­li­nov štít. V roku 1959 bol vrchu navrá­te­ný pôvod­ný názov Ger­la­chov­ský štít, kto­rý sa pou­ží­va dodnes (​en​.wiki​pe​dia​.org). V 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia nebol Ger­la­chov­ský štít pova­žo­va­ný za naj­vyš­ší vrchol Tatier. Ten­to titul bol pri­pi­so­va­ný vrcho­lom ako Kri­váň, Lom­nic­ký štít ale­bo Ľado­vý štít. Až v roku 1838 les­ník Ľudo­vít Gre­i­ner určil Ger­la­chov­ský štít ako naj­vyš­ší vrchol Tatier, čo bolo potvr­de­né rakús­kou armá­dou v roku 1868​(it​.wiki​pe​dia​.org). Prvý dolo­že­ný výstup na vrchol usku­toč­nil v roku 1834 Ján Still z obce Nová Les­ná (​en​.wiki​pe​dia​.org).

Dnes nie je výstup na Ger­la­chov­ský štít zna­če­ný turis­tic­kým chod­ní­kom a je povo­le­ný len v sprie­vo­de cer­ti­fi­ko­va­né­ho hor­ské­ho vod­cu. Naj­čas­tej­šia výstu­po­vá tra­sa vedie od hor­ské­ho hote­la Sliez­sky dom cez Velic­kú pró­bu na vrchol a zostu­pu­je sa cez Bati­zov­skú pró­bu do Bati­zov­skej doli­ny. Obe tra­sy majú obťaž­nosť I pod­ľa UIAA. Alter­na­tív­ne, nároč­nej­šie tra­sy zahŕňa­jú Tatar­ko­vu pró­bu a Mar­tin­ský hre­beň (Mar­tin­ka), s obťaž­nos­ťou II – III pod­ľa UIAA (de​.wiki​pe​dia​.org).

Ger­la­chov­ský štít (Ger­lach Peak) is the hig­hest peak of the High Tatras, Slo­va­kia, and the enti­re Car­pat­hian moun­tain ran­ge, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,654.4 meters abo­ve sea level. Geog­rap­hi­cal­ly, it is situ­ated wit­hin the High Tatras mas­sif in nort­he­as­tern Slo­va­kia, on the ter­ri­to­ry of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP). The peak lies bet­we­en two sig­ni­fi­cant val­le­ys: Bati­zov­ská doli­na to the west and Velic­ká doli­na to the east. Ger­la­chov­ský štít fea­tu­res a dis­tinc­ti­ve pyra­mid sha­pe, accen­tu­ated by a lar­ge cirque kno­wn as Ger­la­chov­ský kotol. Geolo­gi­cal­ly, Ger­lach is among the oldest mas­sifs in the Tatras, pre­do­mi­nan­tly com­po­sed of gra­ni­te, sha­ped during the Alpi­ne oro­ge­ny peri­od. Its ste­ep walls des­cend dra­ma­ti­cal­ly into adja­cent val­le­ys, whe­re morai­nes and gla­cial lakes for­med by retre­a­ting gla­ciers can still be seen today.

The cli­ma­te at Ger­la­chov­ský štít is strict­ly alpi­ne, cha­rac­te­ri­zed by low tem­pe­ra­tu­res year-​round. Even sum­mer days can be cold, with peak after­no­on tem­pe­ra­tu­res around 5 °C in July. Sno­wfall and ice for­ma­ti­on can occur at any time of year. Vege­ta­ti­on near the sum­mit is spar­se and roc­ky, limi­ted pri­ma­ri­ly to lichens. Howe­ver, diver­se alpi­ne com­mu­ni­ties flou­rish at lower alti­tu­des, inc­lu­ding den­se gro­wths of dwarf pine (moun­tain pine), alpi­ne gras­ses, and ende­mic spe­cies such as the Tat­ra gen­tian (Gen­tia­na altai­ca sub­sp. tat­rae) and Tat­ra ground­sel. Wild­li­fe typi­cal for this regi­on inc­lu­des the ende­mic Tat­ra cha­mo­is and colo­nies of alpi­ne mar­mots. In lower fores­ted regi­ons, bro­wn bears, lyn­xes, gol­den eag­les, pereg­ri­ne fal­cons, and alpi­ne bird spe­cies are found. Ger­la­chov­ský štít lies at the heart of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP), an area under the stric­test level of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on, desig­na­ted as a no-​intervention zone. Sin­ce 1993, this regi­on has also been part of the UNESCO Bio­sp­he­re Reser­ve Tatry.

The moun­tai­n’s name deri­ves from the near­by vil­la­ge of Ger­la­chov. His­to­ri­cal­ly, it has held vari­ous names such as Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Legi­on­nai­res’ Peak, and Sta­li­n’s Peak. Until the mid-​19th cen­tu­ry, Ger­la­chov­ský štít was not recog­ni­zed as the hig­hest peak in the Tatras; this tit­le was mis­ta­ken­ly att­ri­bu­ted to peaks such as Kri­váň, Lom­nic­ký štít, or Ľado­vý štít. In 1838, fores­ter Ludwig Gre­i­ner defi­ni­ti­ve­ly estab­lis­hed Ger­la­chov­ský štít as the hig­hest Tat­ra sum­mit. The first con­fir­med ascent was made in 1834 by Ján Still from Nová Lesná.

Today, Ger­la­chov­ský štít does not have mar­ked hiking trails and can only be ascen­ded with a cer­ti­fied moun­tain guide. The most com­mon ascent rou­te starts from Sliez­sky dom moun­tain hotel through Velic­ká pró­ba. More chal­len­ging clim­bing rou­tes inc­lu­de Tatar­ko­va pró­ba and Mar­tin Rid­ge (Mar­tin­ka), rated II – III by UIAA standards.

Ger­lach (słow. Ger­la­chov­ský štít) jest naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Tatr Wyso­kich, Sło­wac­ji oraz całych Kar­pat. Jego wyso­ko­ść wyno­si 2654,4 m n.p.m. Poło­żo­ny jest w połud­ni­owej części głó­wnej gra­ni Tatr, pomi­ędzy dwie­ma ważny­mi doli­na­mi: Doli­ną Baty­żo­wiec­ką na zacho­dzie i Doli­ną Wie­lic­ką na wscho­dzie, w gra­ni­cach Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go (TANAP). Ger­lach ma cha­rak­te­rys­tycz­ny ksz­ta­łt pira­mi­dy, uwy­dat­ni­ony przez duży koci­oł lodo­wco­wy, zna­ny jako Koci­oł Ger­la­cho­ws­ki. Geolo­gicz­nie masyw Ger­la­chu nale­ży do naj­stars­zych masy­wów tatr­za­ńs­kich, zbu­do­wa­ny jest głó­wnie z gra­ni­tu, twor­zące­go twar­de jąd­ro Tatr Wyso­kich. Jego ksz­ta­łt pows­tał podc­zas alpej­skich ruchów górot­wórc­zych w trze­ci­or­zędzie. Stro­me ścia­ny opa­da­ją ku sąsied­nim doli­nom, gdzie znaj­du­ją się more­ny i jezi­ora polodowcowe.

Kli­mat na Ger­la­chu jest typo­wo alpej­ski, z nis­ki­mi tem­pe­ra­tu­ra­mi przez cały rok. Nawet latem dni są chłod­ne – w lip­cu tem­pe­ra­tu­ry w naj­ciep­lejs­ze popo­łud­nia osi­ąga­ją oko­ło 5°C. Śnieg i oblo­dze­nie mogą wys­tąpić o każdej por­ze roku. Wierz­cho­łek Ger­la­chu jest ska­lis­ty, ubo­gi w roślin­no­ść, ogra­nic­zo­ną głó­wnie do poros­tów i kil­ku odpor­nych gatun­ków roślin w szc­ze­li­nach skal­nych. Na niżs­zych zboc­zach i w sąsied­nich doli­nach wys­tępu­ją boga­te zbi­oro­wis­ka wyso­ko­gór­skie. Gra­ni­ca lasu sięga oko­ło 1500 m n.p.m., powy­żej rośnie koso­dr­ze­wi­na oraz tra­wy alpej­skie. Cha­rak­te­rys­tycz­na jest koso­dr­ze­wi­na (sos­na gór­ska), a także rzad­ki sza­rot­ka alpej­ska oraz różne gatun­ki goryc­zek i skal­nic. W oko­licz­nych ska­łach rośnie ende­micz­ny gorycz­ka tatr­za­ńs­ka oraz star­zec tatr­za­ńs­ki. Z fau­ny spot­kać można kozi­cę tatr­za­ńs­ką i kolo­nie świs­ta­ków tatr­za­ńs­kich. W niżs­zych par­tiach leśnych żyją nie­dźwie­dź bru­nat­ny, ryś euro­az­ja­tyc­ki, orzeł przed­ni, sokół węd­ro­wny oraz wyso­ko­gór­skie gatun­ki ptaków.

Ger­lach znaj­du­je się w ser­cu Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go, w stre­fie ochro­ny ści­słej, gdzie obo­wi­ązu­je zakaz inge­renc­ji czło­wie­ka. Teren ten objęty jest ochro­ną jako Rezer­wat Bio­sfe­ry UNESCO. His­to­rycz­nie szc­zyt nosił różne nazwy, takie jak Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Štít legi­oná­rov, Sta­li­nov štít. Do poło­wy XIX wie­ku nie uzna­wa­no go za naj­wy­żs­zy szc­zyt Tatr, przy­pi­su­jąc to mia­no szc­zy­tom takim jak Kry­wań, Łom­ni­ca czy Lodo­wy Szc­zyt. Dopie­ro w roku 1838 leśnik Ľudo­vít Gre­i­ner wyka­zał, że naj­wy­żs­zym szc­zy­tem jest Ger­lach, co potwier­dzo­no w 1868 roku.

Obe­cnie Ger­lach nie posia­da ozna­ko­wa­nych szla­ków turys­tycz­nych, a wejście na szc­zyt możli­we jest wyłącz­nie w towar­zyst­wie licenc­jo­no­wa­ne­go prze­wod­ni­ka. Najc­zęściej uży­wa­na tra­sa pro­wa­dzi od hote­lu gór­skie­go Śląs­ki Dom przez Wie­lic­ką Pró­bę. Trud­niejs­ze dro­gi wspi­nacz­ko­we, takie jak Pró­ba Tatar­ki lub Grz­biet Mar­ti­na (Mar­tin­ka), mają trud­no­ść od II do III w ska­li UIAA.

Odka­zy

Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Piešťany na jeseň

skala
Hits: 2167

Jeseň v Pieš­ťa­noch má veľa prí­le­ži­tos­tí sa uká­zať sve­tu a nad­via­zať s vami kon­takt. Nachá­dza sa tu množ­stvo zele­ne, mno­ho stro­mov a iných rast­lín, kto­ré v zime hýria far­ba­mi. Napo­kon aj iné orga­niz­my a kra­ji­na inten­zív­ne dáva naja­vo, že je jeseň. Je obdo­bím, kto­ré pre­mie­ňa mes­to na maleb­nú kra­ji­nu plnú žia­ri­vých farieb a pri­tom poko­ja. Lis­ty sa menia na nád­her­né odtie­ne čer­ve­nej, oran­žo­vej a žltej, mes­to nado­bú­da prí­jem­ný lesk. V par­koch a pozdĺž bre­hov rie­ky Váh náj­de­me množ­stvo inšpi­rá­cie. Stro­my lemu­jú­ce uli­ce a chod­ní­ky mes­ta sa roz­žia­ria far­ba­mi, dá sa tu vychut­nať chlad­nej­ší jesen­ný vzduch a upo­ko­ju­jú­ce šume­nie pada­jú­cich lis­tov. Pieš­ťa­ny aj na jeseň ponú­ka­jú množ­stvo akti­vít a zážit­kov pre kaž­dé­ho. Jeseň v Pieš­ťa­noch je obdo­bím, kedy sa mes­to uka­zu­je v celej svo­jej krá­se a ponú­ka neopa­ko­va­teľ­né zážitky.

Autumn in Pieš­ťa­ny pre­sents nume­rous oppor­tu­ni­ties to sho­wca­se itself to the world and con­nect with you. The town is home to a wealth of gre­e­ne­ry, with many tre­es and other plants that burst into vib­rant colors during the sea­son. The lands­ca­pe and other living orga­nisms also cle­ar­ly sig­nal that autumn has arri­ved. It is a peri­od that trans­forms the town into a pic­tu­re­sque lands­ca­pe full of vivid colors and tra­nqu­ili­ty. The lea­ves chan­ge into beau­ti­ful sha­des of red, oran­ge, and yel­low, giving the town a warm and wel­co­ming glow.

In the parks and along the banks of the Váh River, the­re is an abun­dan­ce of ins­pi­ra­ti­on. Tre­es lining the stre­ets and pat­hwa­ys of the town light up with colors, allo­wing visi­tors to enjoy the cooler autumn air and the soot­hing rust­le of fal­ling lea­ves. Even in autumn, Pieš­ťa­ny offers a varie­ty of acti­vi­ties and expe­rien­ces for eve­ry­o­ne. Autumn in Pieš­ťa­ny is a time when the town reve­als its full beau­ty and offers unfor­get­tab­le experiences.

Der Herbst in Pieš­ťa­ny bie­tet zahl­re­i­che Gele­gen­he­i­ten, sich der Welt zu zei­gen und mit Ihnen in Kon­takt zu tre­ten. Die Stadt ist reich an Grün­flä­chen mit vie­len Bäu­men und ande­ren Pflan­zen, die im Herbst in leuch­ten­den Far­ben ers­trah­len. Auch die Lands­chaft und ande­re Lebe­we­sen machen deut­lich, dass der Herbst da ist. Es ist eine Zeit, die die Stadt in eine male­ris­che Lands­chaft vol­ler leben­di­ger Far­ben und zug­le­ich Ruhe ver­wan­delt. Die Blät­ter neh­men wun­ders­chöne Schat­tie­run­gen von Rot, Oran­ge und Gelb an und ver­le­i­hen der Stadt einen ange­neh­men Glanz.

In den Parks und entlang der Ufer des Flus­ses Váh fin­det man viel Ins­pi­ra­ti­on. Die Bäu­me, die die Stra­ßen und Wege der Stadt säu­men, leuch­ten in Far­ben auf, und man kann die küh­le Herb­st­luft und das beru­hi­gen­de Ras­cheln der fal­len­den Blät­ter genie­ßen. Auch im Herbst bie­tet Pieš­ťa­ny eine Viel­zahl von Akti­vi­tä­ten und Erleb­nis­sen für jeden. Der Herbst in Pieš­ťa­ny ist eine Zeit, in der sich die Stadt in ihrer gan­zen Schön­he­it zeigt und unverg­le­ich­li­che Erleb­nis­se bietet.

TOP foto­gra­fie

Všet­ky

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Jablonové

skala
Hits: 36

Jab­lo­no­vé sa nachá­dza pri­bliž­ne 30 kilo­met­rov od Bra­ti­sla­vy, je súčas­ťou regi­ó­nu Záho­rie a leží na západ­nom úpä­tí Malých Kar­pát, v nad­mor­skej výš­ke oko­lo 230 met­rov (Wiki­pe­dia). V obci žije pri­bliž­ne 1 400 oby­va­te­ľov (obec​jab​lo​no​ve​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci Jab­lo­no­vé pochá­dza z roku 1206​(e‑obce.sk). Spo­mí­na sa pod náz­vom Jab­lam Ter­ra, a v roku 1231 je uvá­dza­ná ako Hab­lan Vil­la (sk​.wiki​pe​dia​.org). V minu­los­ti obec pat­ri­la gró­fom zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ka, neskôr pan­stvu hra­du Bra­ti­sla­va. Od 16. sto­ro­čia bola v majet­ku rodi­ny Seré­dy a násled­ne Pálf­fy­ov­cov. Obec pre­ži­la rôz­ne his­to­ric­ké uda­los­ti, vrá­ta­ne plie­ne­nia osman­ský­mi voj­ska­mi v roku 1683 a vypá­le­nia cisár­sky­mi voj­ska­mi v roku 1708 (e‑obce.sk). Názov obce prav­de­po­dob­ne súvi­sí s výsky­tom jab­lo­ní (zaho​rac​ka​.tv). Domi­nan­tou obce je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la, posta­ve­ný v roku 1679 (face​bo​ok​.com).

V minu­los­ti sa väč­ši­na oby­va­te­ľov živi­la poľ­no­hos­po­dár­stvom a domác­kou výro­bou – v oko­lí s pies­či­tou a kys­lou pôdou pes­to­va­li plo­di­ny s obme­dze­nou úro­dou a pop­ri tom vyrá­ba­li dre­ve­né nára­die či pred­me­ty, naprí­klad ruč­ne vyre­zá­va­né pies­ty na pra­nie, vare­chy, maľo­va­ný náby­tok (zaho​rac​ka​.tv). Už v 17. sto­ro­čí exis­to­va­la pri obci sklár­ska huta (zaho​rac​ka​.tv). V 19. sto­ro­čí sa nad Jab­lo­no­vým zača­la ťažiť man­gá­no­vá ruda – dodnes sú dôka­zom sta­ré ban­ské hal­dy a štôl­ne v loka­li­tách Ska­la, Lip­ní­ky či vrch Lipy​(turis​ti​ka​.cz). Ťaž­ba man­gá­nu a pyri­tu pre­bie­ha­la naj­mä krát­ko počas prvej sve­to­vej voj­ny a zanik­la po roku 1918​(mon​ta​nis​ti​ka​.sk). V obci sa kaž­do­roč­ne kona­jú tra­dič­né hodo­vé sláv­nos­ti na svia­tok svä­té­ho Micha­la archan­je­la. Jab­lo­no­vé sa zapá­ja do podu­ja­tia Jabl­ko­vé hodo­va­nie – tema­tic­ký jesen­ný fes­ti­val zame­ra­ný na jabl­ká a pro­duk­ty z nich (zaho​rac​ka​.tv). V Jab­lo­no­vom má šport dlhú tra­dí­ciu. Orga­ni­zo­va­ný šport sa datu­je od roku 1953, keď vznik­la telo­vý­chov­ná jed­no­ta pod náz­vom Sokol. V súčas­nos­ti v obci fun­gu­je fut­ba­lo­vý klub ŠK Jab­lo­no­vé, kto­rý má druž­stvá v rôz­nych veko­vých kate­gó­riách (sk​.wiki​pe​dia​.org). V obci sa nachá­dza his­to­ric­ký židov­ský cin­to­rín, na kto­rom sa zacho­va­lo nie­koľ­ko sta­rých náhrob­ných kame­ňov s heb­rej­ský­mi nápis­mi (turis​ti​ka​.cz).

Jab­lo­no­vé is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 30 kilo­me­ters from Bra­ti­sla­va, is part of the Záho­rie regi­on, and lies on the wes­tern foot­hills of the Litt­le Car­pat­hians, at an alti­tu­de of around 230 meters (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge has app­ro­xi­ma­te­ly 1,400 inha­bi­tants (obec​jab​lo​no​ve​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Jab­lo­no­vé dates back to 1206 (e‑obce.sk). It was refer­red to as Jab­lam Ter­ra, and in 1231, it was recor­ded as Hab­lan Vil­la (sk​.wiki​pe​dia​.org). In the past, the vil­la­ge belo­n­ged to the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok, and later to the Bra­ti­sla­va Cast­le esta­te. From the 16th cen­tu­ry, it was owned by the Seré­dy fami­ly and later by the Pálf­fy fami­ly. The vil­la­ge wit­nes­sed vari­ous his­to­ri­cal events, inc­lu­ding plun­de­ring by Otto­man tro­ops in 1683 and bur­ning by impe­rial tro­ops in 1708 (e‑obce.sk). The name of the vil­la­ge is like­ly rela­ted to the pre­sen­ce of app­le tre­es (zaho​rac​ka​.tv). The domi­nant land­mark of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1679 (face​bo​ok​.com).

In the past, most of the inha­bi­tants made a living from agri­cul­tu­re and han­dic­rafts – due to the san­dy and aci­dic soil, they cul­ti­va­ted crops with limi­ted yields and also pro­du­ced wooden tools and items, such as hand-​carved was­hing plun­gers, wooden spo­ons, and pain­ted fur­ni­tu­re (zaho​rac​ka​.tv). A glas­sworks exis­ted near the vil­la­ge as ear­ly as the 17th cen­tu­ry (zaho​rac​ka​.tv). In the 19th cen­tu­ry, man­ga­ne­se ore mining began near Jab­lo­no­vé – evi­den­ce of this acti­vi­ty can still be seen in the form of old mining heaps and tun­nels in the are­as of Ska­la, Lip­ní­ky, and Lipy Hill (turis​ti​ka​.cz). The mining of man­ga­ne­se and pyri­te was par­ti­cu­lar­ly acti­ve during World War I but cea­sed after 1918 (mon​ta​nis​ti​ka​.sk). The vil­la­ge hosts tra­di­ti­onal annu­al fair celeb­ra­ti­ons on the feast of St. Micha­el the Archan­gel. Jab­lo­no­vé also par­ti­ci­pa­tes in the App­le Fes­ti­val (Jabl­ko­vé hodo­va­nie), a sea­so­nal autumn event focu­sing on app­les and app­le pro­ducts (zaho​rac​ka​.tv). Sports have a long tra­di­ti­on in Jab­lo­no­vé. Orga­ni­zed sports acti­vi­ties date back to 1953, when the Sokol phy­si­cal edu­ca­ti­on asso­cia­ti­on was estab­lis­hed. Today, the vil­la­ge is home to ŠK Jab­lo­no­vé, a foot­ball club with teams in vari­ous age cate­go­ries (sk​.wiki​pe​dia​.org). Jab­lo­no­vé also has a his­to­ri­cal Jewish ceme­te­ry, whe­re seve­ral old tomb­sto­nes with Heb­rew insc­rip­ti­ons have been pre­ser­ved (turis​ti​ka​.cz).

Odka­zy