2015, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Gliczarów Górny

skala
Hits: 984

Komor­né mes­to Glic­za­rów Gór­ny sa nachá­dza v tatrans­kej oblas­ti na kop­ci medzi Bie­lym Dunaj­com až po Buko­wi­nu Tatr­zu. Je jed­ným z naj­vyš­šie polo­že­ných miest v Poľ­sku (Jola Wal­kosz). Pozos­tá­va z tých­to čas­tí: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na a Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). Prvé zmien­ky sú z polo­vi­ce 17. sto­ro­čia. Obec bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve. Prví oby­va­te­lia pas­tie­ri oviec a poľ­no­hos­po­dá­ri. Po roku 1945 bola obec roz­de­le­ná na Glic­za­rów Dol­ny a Glic­za­rów Gór­ny. Domá­ci si cenia svo­ju kul­tú­ru a tra­dí­cie, čas­to sa oblie­ka­jú do nád­her­ných goral­ských kro­jov. V oblas­ti sa zacho­va­lo pod­hal­ské náre­čie (Jola Wal­kosz). Tra­dič­né oble­če­nie je cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom rodin­ných, cir­kev­ných a štát­nych osláv. Zacho­va­li sa tu archaic­ké dia­lek­ty, zvy­ky, ritu­ály, hud­ba, spev, tanec, archi­tek­tú­ra, ľudo­vé ume­nie (i‑tatry.pl). Obec­ný kato­lic­ký kos­tol je posta­ve­ný v tatrans­kom štý­le. Z Glyc­za­ro­wa sú nád­her­né výhľa­dy na Tat­ry. S obcou je spo­je­ná jed­na z naj­ťaž­ších cyk­lis­tic­kých etáp Oko­lo Poľ­ska, tzv. Glyc­za­ro­ws­ka ste­na (Jola Wal­kosz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Príroda, Rastliny, TOP

Krása rastlinného sveta

skala
Hits: 1517

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

skala
Hits: 5912

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Odka­zy

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Poľsko, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

skala
Hits: 1417

Hrad Nie­dzi­ca, kto­rý je nazý­va­ný aj Duna­jec, bol cen­trom duna­jec­ké­ho pan­stva. Hor­ný hrad posta­vi­li v prvej štvr­ti­ne 14. sto­ro­čia. Začiat­kom 16. sto­ro­čia bol posta­ve­ný stred­ný hrad a v roku 1601 dol­ný hrad s obran­ný­mi múr­mi. Posta­ve­ný bol na vápen­co­vej ska­le 75 met­rov nad hla­di­nou Dunaj­ca. Hrad bol stá­ro­čia pev­nos­ťou a síd­lom uhor­ským. Iba počas krát­ke­ho obdo­bia sa dostal do poľ­ských rúk. Dnes je hrad jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších v Euró­pe. Dnes sa odzr­kad­ľu­je v Czors­tyn­skej prieh­ra­de (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Vďa­ka Čors­tín­skej vod­nej nádr­ži sú tu výbor­né pod­mien­ky pre vod­nú turis­ti­ku, jach­ting, poži­čia­va­jú sa tu vod­né bicyk­le, loď­ky, člny, gon­do­ly. Pre­má­va­jú tu lode pre turis­tov Bie­la dáma a Har­naš (Infor­mač­ná tabuľa).

Na opač­nom bre­hu sú ruiny hra­du Czors­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Slo­ven­ský názov pre hrad je Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Čors­tín­sky hrad vzni­kol prav­de­po­dob­ne v 14. sto­ro­čí. V roku 1790 zachvá­til hrad požiar od bles­ku. Od roku sú 1996 sú pozos­tat­ky hra­dy sprí­stup­ne­né náv­štev­ní­kom. Z hor­nej čas­ti je vyhliad­ka na vod­nú nádrž, Nedec­ký hrad, Tat­ry, Pie­ni­ny (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post