Krajina, Zahraničie, Príroda, Poľsko, Biotopy, Fotografie, Plesá

Najväčšie tatranské pleso – Morské oko

Hits: 5272

Morské oko je najväčšie pleso Vysokých Tatier, leží však na poľskej strane Tatier, pod Rysmi vo výške 1395 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 35 hektárov, najväčšia hĺbka takmer 51 metrov, brehová čiara dosahuje 2613 metrov. Za zmienku stojí, že okolité štíty sú 1000 metrov nad hladinou plesa (wikipedia.sk).  Jazero bolo v roku 2014 zaradené časopisom The Wall Street Journal medzi päť najkrajších prírodných jazier sveta (Wikipedia). Vzniklo v období doby ľadovej, keď ustupujúce ľadovce vytvorili hlboké kotliny vyplnené vodou a obkolesené morénami. Jeho mimoriadna priezračnosť je daná prítokom z topiaceho sa snehu a horských potokov. Je aj významným ekologickým útočiskom. V jeho vodách žije pstruh tatranský, prispôsobený drsným horským podmienkam. Okolie jazera pokrýva vysokohorská vegetácia – machy, lišajníky a vzácne horské , ktoré prežívajú v extrémnych podmienkach (Iwona Szyprowska-Głodzik).

Nazývalo sa aj Rybie pleso. Pomenovanie Morské oko je pochádza z legendy, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom (wikipedia.sk). Dno jazera ukrýva množstvo tajomstiev – od stromov obalených minerálnymi usadeninami, cez kamenné bloky prenesené ľadovcami, až po dávnej ľudskej činnosti (Iwona Szyprowska-Głodzik). Najstaršia zmienka o plese je z roku 1575. Čaro Morského oka inšpirovalo mnohých poľských maliarov, básnikov aj hudobníkov (wikipedia.sk). V zime hladina Morskieho oka zamŕza na hrubú vrstvu ľadu, až okolo 1 m (tvpworld.com). Po problémoch s vyčerpanými koňmi, ktoré ťahali turistov až 7 km k plesu, koňské povozy už nebudú viesť až k Morskému oku. Povozy pôjdu len kratšiu trasu (cca 2,5 km), potom budú nasadené elektrické autobusy pre zvyšok (whitemad.pl). 


Morskie Oko is the largest lake in the High Tatras, although it lies on the Polish side of the mountains, beneath Mount Rysy at an altitude of 1,395 metres above sea level. Its surface area is almost 35 hectares, its maximum depth nearly 51 metres, and the shoreline measures 2,613 metres. It is noteworthy that the surrounding peaks rise up to 1,000 metres above the lake’s surface (wikipedia.sk). In 2014, The Wall Street Journal ranked the lake among the five most beautiful natural lakes in the world (Wikipedia). It was formed during the Ice Age, when retreating glaciers created deep basins later filled with water and surrounded by moraines. Its exceptional water clarity is due to inflows from melting snow and mountain streams.

The lake is also an important ecological refuge. Its waters are home to the Tatra trout, a species adapted to harsh alpine conditions. The surrounding area is covered by alpine vegetation—mosses, lichens, and rare mountain flowers that survive in extreme environments (Iwona Szyprowska-Głodzik). The lake was also known as Fish Lake. The name Morskie Oko (“Eye of the Sea”) originates from a legend according to which the lake was once connected to the sea through underground passages (wikipedia.sk). The lake bottom conceals many mysteries—from tree trunks coated with mineral deposits, through stone blocks transported by glaciers, to traces of ancient human activity (Iwona Szyprowska-Głodzik). The oldest known written reference to the lake dates back to 1575. The charm of Morskie Oko has inspired many Polish painters, poets, and musicians (wikipedia.sk).

In winter, the surface of Morskie Oko freezes into a thick layer of ice, reaching up to around one metre (tvpworld.com). Following problems with exhausted horses that previously pulled tourists over a distance of up to 7 kilometres to the lake, horse-drawn carriages will no longer travel all the way to Morskie Oko. The carriages will operate only on a shorter section of the route (approximately 2.5 kilometres), with electric buses deployed for the remaining distance (whitemad.pl).


Morskie Oko jest największym jeziorem w Tatrach Wysokich, choć leży po polskiej stronie Tatr, u podnóża Rysów, na wysokości 1395 metrów nad poziomem morza. Jego powierzchnia wynosi niemal 35 hektarów, maksymalna głębokość prawie 51 metrów, a długość linii brzegowej 2613 metrów. Warto zaznaczyć, że otaczające jezioro szczyty wznoszą się nawet 1000 metrów ponad jego taflę (wikipedia.sk).

W 2014 roku czasopismo The Wall Street Journal zaliczyło Morskie Oko do pięciu najpiękniejszych naturalnych jezior świata (Wikipedia). Jezioro powstało w epoce lodowcowej, gdy cofające się lodowce utworzyły głębokie kotliny wypełnione wodą i otoczone morenami. Jego wyjątkowa przejrzystość wynika z dopływu wód z topniejącego śniegu oraz górskich potoków.

Jezioro stanowi również ważne refugium ekologiczne. W jego wodach żyje pstrąg tatrzański, przystosowany do surowych warunków wysokogórskich. Okolicę porasta roślinność alpejska – mchy, porosty oraz rzadkie kwiaty górskie, zdolne do przetrwania w ekstremalnych warunkach (Iwona Szyprowska-Głodzik).

Jezioro znane było także pod nazwą Rybie Jezioro. Określenie Morskie Oko wywodzi się z legendy, według której jezioro było podziemnie połączone z morzem (wikipedia.sk).

Dno jeziora skrywa wiele tajemnic – od pni drzew pokrytych osadami mineralnymi, przez bloki skalne przeniesione przez lodowce, aż po ślady dawnej działalności człowieka (Iwona Szyprowska-Głodzik). Najstarsza wzmianka o jeziorze pochodzi z 1575 roku. Urok Morskiego Oka inspirował wielu polskich malarzy, poetów i muzyków (wikipedia.sk).

Zimą tafla Morskiego Oka zamarza, tworząc grubą warstwę lodu, sięgającą nawet około 1 metra (tvpworld.com). Po problemach z wyczerpanymi końmi, które wcześniej woziły turystów na trasie liczącej nawet 7 kilometrów, zaprzęgi konne nie będą już dojeżdżać bezpośrednio nad jezioro. Będą one kursować jedynie na krótszym odcinku trasy (około 2,5 kilometra), natomiast dalszą część drogi obsługiwać będą autobusy elektryczne (whitemad.pl).



TOP

Všetky

Krajina, Typ krajiny, TOP, Polia, Hory, Fotografie

Línie

Hits: 2523

ku najzákladnejším stavebným prvkov vizuálneho sveta. Predchádza tvaru, ploche aj objemu. Je stopou pohybu, hranicou, smerom, napätím. Vzniká ako dôsledok ľudskej činnosti, technického riešenia,  ale aj geologického zlomu alebo dlhodobého pôsobenia času. Nakladám s týmto elementom ako s nositeľom významu. Zachytené línie nie sú samoúčelné – sú záznamom poriadku, ktorý si človek vnáša do priestoru, aj chaosu, ktorý sa tomuto poriadku neustále vzpiera. V obrazoch sa stretáva geometrická prísnosť technických štruktúr s organickou nepravidelnosťou prostredia. Priamy smer sa láme, opakuje, mizne. Paralely sa rozchádzajú, rytmus sa mení. Línia tu nie je len vizuálnym vodítkom pre oko diváka, ale aj prostriedkom orientácie v priestore a čase – naznačuje , tok energie, hierarchiu, ale aj hranice, ktoré nie sú vždy zjavné.

Cyklus cielene redukuje farebnosť a kontext. Neponúka príbeh v klasickom zmysle slova, ale sériu vizuálnych situácií, v ktorých sa divák môže sústrediť na vzťahy: medzi smermi, medzi plochami, medzi svetlom a tieňom. Línia sa tak stáva jazykom – jednoduchým, ale mnohovrstevným. Línie sú o spôsobe, akým ich vnímame. O tom, ako sa náš zrak prirodzene upína na poriadok, symetriu a opakovanie. Predstavujú vizuálne reflexiu priestoru, v ktorom sa každodennosť mení na znak a detail na výpoveď.


Lines belong to the most fundamental building elements of the visual world. They precede form, surface, and volume. A line is a trace of movement, a boundary, a direction, a source of tension. It emerges as a consequence of human activity and technical solutions, but also as a result of geological fractures or the long-term action of time. I work with this element as a carrier of meaning. The captured lines are not self-purposeful; they are records of the order that humans introduce into space, as well as of the chaos that constantly resists this order. Within the images, the geometric strictness of technical structures confronts the organic irregularity of the environment. A straight direction bends, repeats itself, disappears. Parallels diverge, rhythm changes. Here, the line is not merely a visual guide for the viewer’s eye, but also a means of orientation in space and time. It suggests movement, the flow of energy, hierarchy, and boundaries that are not always immediately visible.

The cycle deliberately reduces color and context. It does not offer a narrative in the classical sense, but rather a series of visual situations in which the viewer can focus on relationships: between directions, between surfaces, between light and shadow. The line thus becomes a language—simple in form, yet multilayered in meaning. Lines are about the way we perceive. About how our vision naturally gravitates toward order, symmetry, and repetition. They represent a visual reflection of space in which everyday reality transforms into a sign, and detail into a statement.


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Lesnica je krásne miesto na Zamagurí

Hits: 2985

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína lesov. Z hôr sa vynárajú ostré , ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej scenérie prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný pokoj: zelené stráne, žlté a biele drevenice, ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese , pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou je kostol svätého Michala archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi Gorgeyovci z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica. V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti občania pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od Majer až po obec Lesnica (11 km), druhá variant trasy z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). Prielom Lesnického potoka je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské “ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá a v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové , ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé . Krajina poskytuje krásne na zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská Magura a Levočské vrchy. Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné tradičného hospodárenia – terasové , drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).


Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (Wikipedia). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled (Rafting Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of Toporec founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to Poland. Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and Veľká Lesnica due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).


Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).


Linky


TOP


Panorámy


Lesnica s hmlou


Lesnica a


Lesnica a Rabštín


Lesnica

Príroda, Rastliny, Stromy, Organizmy, Fotografie

Dreviny

Hits: 18551

sú drevnaté , ktoré majú vyvinuté a kôru. Kôra tvorí vonkajšiu vrstvu a slúži na látkovú výmenu s vonkajším prostredím. Dreviny majú . Množia sa pohlavne semenami, alebo nepohlavne odrezkami, odnožami apod. Dreviny majú vyvinutý transport a živín. Rastú do výšky a do šírky, deje sa bunkovým delením. Sú schopné adaptácie na podmienky, sú často súčasťou symbiotických vzťahov s hubami a baktériami. Majú rôzne reprodukčné stratégie a cykly.


Shrubs are woody plants that have developed wood and bark. The bark forms the outer layer and serves for the exchange of substances with the external environment. Shrubs have leaves. They reproduce sexually through seeds or asexually through cuttings, offshoots, etc. Shrubs have a developed transport system for water and nutrients. They grow in height and width through cell division. They are capable of adapting to various conditions and are often part of symbiotic relationships with fungi and bacteria. They exhibit different reproductive strategies and cycles.


Zoznam druhov (231)

Acer (15)

  1. Acer campestre
  2. Acer circinatum
  3. Acer davidii
  4. Acer japonicum
  5. Acer palmatum
  6. Acer palmatum ‚Aureum‘
  7. Acer palmatum ‚Dissectum‘
  8. Acer pictum
  9. Acer platanoides
  10. Acer platanoides ‚Drummondii‘
  11. Acer platanoides ‚Prinz Handjery‘
  12. Acer pseudoplatanus
  13. Acer rubrum
  14. Acer saccharum
  15. Acer triflorum

Aesculus (3)

  1. Aesculus hippocastanum
  2. Aesculus parviflora
  3. Aesculus × carnea

A (8)

  1. Abies concolor
  2. Abies nordmanniana
  3. Acacia erioloba
  4. Actinidia kolomikta
  5. Albizia julibrissin
  6. Althaea officinalis
  7. Amelanchier × lamarckii
  8. Araucaria araucana

Berberis (5)

  1. Berberis aquifolium
  2. Berberis bealei
  3. Berberis japonica
  4. Berberis julianae
  5. Berberis thunbergii

B (3)

  1. Betula papyrifera
  2. Betula pendula
  3. Buxus sempervirens

Castanea (3)

  1. Castanea crenata
  2. Castanea dentata
  3. Castanea sativa

Catalpa (3)

  1. Catalpa bignonioides
  2. Catalpa bignonioides ‚Aurea‘
  3. Catalpa ovata

Clematis (3)

  1. Clematis ‚General Sikorski‘
  2. Clematis ‚Niobe‘
  3. Clematis vitalba

Cornus (5)

  1. Cornus alba ‚Elegantissima‘
  2. Cornus controversa
  3. Cornus controversa ‚Variegata‘
  4. Cornus florida
  5. Cornus kousa

Cotoneaster (5)

  1. Cotoneaster acutifolius
  2. Cotoneaster bullatus
  3. Cotoneaster dammeri
  4. Cotoneaster moupinensis
  5. Cotoneaster salicifolius

C (14)

  1. Carpinus betulus
  2. Carpinus orientalis
  3. Cedrus atlantica
  4. Cedrus atlantica ‚Glauca‘
  5. Cercidiphyllum japonicum
  6. Cercis canadensis
  7. Citrus limon
  8. Citrus trifoliata
  9. Clerodendrum thomsoniae
  10. Corylus avellana
  11. Cotinus coggygria
  12. Crataegus persimilis
  13. Cryptomeria japonica
  14. Cupressus sempervirens

D (3)

  1. Deutzia ningpoensis
  2. Deutzia scabra
  3. Diospyros lotus

Euonymus (4)

  1. Euonymus europaeus
  2. Euonymus fortunei
  3. Euonymus grandiflorus
  4. Euonymus sachalinensis

E (4)

  1. Elaeagnus pungens
  2. Elaeagnus pungens ‚Maculata‘
  3. Erica carnea
  4. Eriophyes vitis

Fagus (3)

  1. Fagus orientalis
  2. Fagus sylvatica
  3. Fagus sylvatica ‚Purpurea‘

Fraxinus (4)

  1. Fraxinus americana
  2. Fraxinus angustifolia
  3. Fraxinus excelsior
  4. Fraxinus ornus

F (4)

  1. Ficus benjamina
  2. Ficus benjamina ‚Variegata‘
  3. Forsythia suspensa
  4. Forsythia viridissima

G (4)

  1. Gingko biloba
  2. Gleditsia aquatica
  3. Gleditsia triacanthos
  4. Gymnocladus dioicus

H (3)

  1. Hamamelis mollis
  2. Hamamelis virginiana
  3. Hibiscus rosa-sinensis

Chamaecyparis (3)

  1. Chamaecyparis lawsoniana
  2. Chamaecyparis obtusa
  3. Chamaecyparis pisifera

I (1)

  1. Isatis tinctoria

J (4)

  1. Juglans mandshurica
  2. Juglans regia
  3. Juniperus horizontalis
  4. Juniperus scopulorum

K (3)

  1. Koelreuteria paniculata
  2. Koelreuteria paniculata ‚Golden Rain Tree‘
  3. Kolkwitzia amabilis

Larix (3)

  1. Larix decidua
  2. Larix kaempferi
  3. Larix laricina

L (6)

  1. Ligustrum obtusifolium
  2. Ligustrum vulgare
  3. Liquidambar formosana
  4. Liquidambar styraciflua
  5. Liriodendron tulipifera
  6. Lonicera ligustrina

Magnolia (6)

  1. Magnolia denudata
  2. Magnolia liliiflora
  3. Magnolia salicifolia
  4. Magnolia soulengeana
  5. Magnolia × loebneri
  6. Magnolia × soulangeana

M (2)

  1. Malus domestica
  2. Metasequoia glyptostroboides

N (1)

  1. Nerium oleander

O (1)

  1. Odontonema strictum

Picea (3)

  1. Picea abies
  2. Picea laxa
  3. Picea orientalis

Pinus (10)

  1. Pinus armandi
  2. Pinus cembra
  3. Pinus mugo
  4. Pinus nigra
  5. Pinus pinaster
  6. Pinus ponderosa
  7. Pinus resinosa
  8. Pinus strobus
  9. Pinus sylvestris
  10. Pinus wallichiana

Prunus (10)

  1. Prunus avium
  2. Prunus cerasifera
  3. Prunus laurocerasus
  4. Prunus laurocerasus ‚Castlewellan‘
  5. Prunus mahaleb
  6. Prunus padus
  7. Prunus persica
  8. Prunus serotina
  9. Prunus spinosa
  10. Prunus × yedoensis

P (11)

  1. Parthenocissus quinquefolia
  2. Parthenocissus tricuspidata
  3. Paulownia tomentosa
  4. Physocarpus opulifolius
  5. Pistacia chinensis
  6. Platanus hispanica
  7. Platycladus orientalis
  8. Populus nigra
  9. Pourthiaea villosa
  10. Pterocarya fraxinifolia
  11. Pyracantha coccinea

Quercus (7)

  1. Quercus acutissima
  2. Quercus bicolor
  3. Quercus coccinea
  4. Quercus palustris
  5. Quercus petraea
  6. Quercus robur
  7. Quercus velutina

Rhododendron (25)

  1. Rhododendron albrechtii
  2. Rhododendron argyrophyllum
  3. Rhododendron balfourianum
  4. Rhododendron calendulaceum
  5. Rhododendron catawbiense
  6. Rhododendron decorum
  7. Rhododendron degronianum
  8. Rhododendron ferrugineum
  9. Rhododendron impeditum
  10. Rhododendron indicum
  11. Rhododendron irroratum
  12. Rhododendron kaempferi
  13. Rhododendron kiusianum Makino
  14. Rhododendron luteum
  15. Rhododendron maximum
  16. Rhododendron mimetes
  17. Rhododendron ponticum
  18. Rhododendron pseudochrysanthum
  19. Rhododendron roseum
  20. Rhododendron simsii
  21. Rhododendron smirnowii
  22. Rhododendron wadanum
  23. Rhododendron yakushimanum
  24. Rhododendron yedoense
  25. Rhododendron × detonsum

Ribes (4)

  1. Ribes nigrum
  2. Ribes rubrum
  3. Ribes sanguineum
  4. Ribes × nidigrolaria

R (4)

  1. Rhus typhina
  2. Robinia hispida
  3. Rubus caesius
  4. Rubus fruticosus

Salix (5)

  1. Salix babylonica
  2. Salix integra
  3. Salix integra ‚Hakuro Nishiki‘
  4. Salix purpurea
  5. Salix viminalis

Syringa (6)

  1. Syringa meyeri ‚Palibin‘
  2. Syringa oblata
  3. Syringa pubescens
  4. Syringa reticulata
  5. Syringa villosa
  6. Syringa vulgaris

S (4)

  1. Sambucus nigra
  2. Sciadopitys verticillata
  3. Sequoia sempervirens
  4. Sequoiadendron giganteum

T (5)

  1. Taxus canadensis
  2. Thuja occidentalis
  3. Thuja plicata
  4. Thujopsis dolabrata
  5. Tilia cordata

Ulmus (3)

  1. Ulmus laevis
  2. Ulmus minor
  3. Ulmus × hollandica

Viburnum (4)

  1. Viburnum lantana
  2. Viburnum opulus
  3. Viburnum prunifolium
  4. Viburnum rhytidophyllum

W (2)

  1. Weigela florida
  2. Weigela florida ‚Variegata‘

Z (2)

  1. Zanthoxylum bungeanum
  2. Zelkova serrata



TOP


Listnaté dreviny (výber)


Ihličnaté dreviny (výber)

Kvitnúce dreviny (výber)


Ovocie (42)



Podľa druhov


Javory – Acer (143)


Rododendrony – Rhododendron (111)


Duby – Quercus (71)


Slivky – Prunus (61)


Magnólie – Magnolia (32)


Dráče – Berberis (29)


Ríbezle – Ribes (29)


Borovice – Pinus (21)


Sekvoje (20)


Driene – Cornus (18)


Tuje – Thuja (17)


Gaštany – Castanea (16)


Orgovány – Syringa (16)


Kaliny – Viburnum (10)



Podľa abecedy

A (30)

B (5)

C (58)

D (4)

E (11)

F (24)

G (7)

H (10)

CH (5)

I (1)

J (7)

K (6)

L (28)

M (10)

N (2)

O (1)

P (43)

R (9)

S (12)

T (5)

U (2)

W (2)

Z (11)

Krajina, TOP, Fotografie

Krajina – najkrajšie fotografie krajiny

Hits: 43868

Tento vizuálny projekt zachytáva krásu krajiny – častokrát zo Slovenska – no zároveň ide oveľa ďalej. Každý záber ponúka nielen estetický zážitok, ale aj hlbší pohľad na to, ako jedinečná a rôznorodá je – od drsnej horskej prírody, cez tiché jazerné kotliny, po žiarivé obecné . Silný kontrast medzi divokou prírodou a ľudskými zásahmi do nej vystihuje estetický zámer tejto kolekcie. Krajina predstavuje pamäť, a ticho. Nie je len kulisa, kde sa odohráva náš život. Je to živá štruktúra. Prírodný priestor sa stáva rozprávačom o čase, ktorý utiekol, o sile prvkov, ktoré formujú svet, o človeku, ktorý sa rozhodol len pozorovať a nezasahovať.

Každá snímka pôsobí ako poetický výsek z väčšieho celku. v rannom opare, cestička strácajúca sa medzi stromami, osamotené duby na horizonte – to všetko sú výjavy, ktoré nás nepozývajú len obdivovať krásu, ale kladú otázky. Čo ostalo z pôvodnej krajiny? Aký je vzťah medzi kultúrnou a divokou prírodou? Prečo nás niektoré miesta emocionálne zasiahnu viac než iné?  nevnímajú krajinu ako dekoráciu, ale ako zrkadlo vnútornej krajiny človeka – akési emocionálne rozšírenie. Hoci na mnohých záberoch nie sú , sú hlboko ľudské: svojou osamelosťou, majestátom alebo zvláštnou krehkosťou svetla a priestoru. Sú estetikou percepcie.

Využívam strednú až nízku hĺbku ostrosti, zlatý rez a vrstvenie priestoru, prácu so svetlom okolo východu a západu slnka, kontemplatívnu kompozíciuTieto voľby nie sú len vizuálne, ale spomaľujú . Pozorovateľ sa do obrazu doslova vnára. Výsledok nie je len fotografia – je to skúsenosť. Vnímam tieto fotografie – obrazy ako vizuálnu ekológiu – tichý apel na to, aby sme krajinu nevnímali ako spotrebný priestor, ale ako bytosť, s ktorou sme v hlbokom vzťahu. Mnohé z týchto obrazov by sa dali nazvať až vizuálnou modlitbou za krajinu.


This visual project captures the beauty of the landscape—often from Slovakia—but also goes far beyond that. Each image offers not only an aesthetic experience but also a deeper insight into the uniqueness and diversity of the landscape—from rugged mountain wilderness, through quiet lake basins, to vibrant village squares. The strong contrast between wild nature and human interventions reflects the aesthetic intent of this collection. The landscape represents memory, movement, and silence. It is not merely a backdrop where life unfolds. It is a living structure. Natural space becomes a storyteller—of time that has passed, of the force of elements that shape the world, of the human being who chooses to observe rather than intervene.

Each photograph appears as a poetic excerpt from a larger whole. Popradské pleso in the morning mist, a path disappearing among trees, solitary oaks on the horizon—these are scenes that not only invite admiration but also raise questions. What remains of the original landscape? What is the relationship between cultural and wild nature? Why do certain places move us more deeply than others? These photographs do not see the landscape as decoration, but as a mirror of the inner landscape of the human being—an emotional extension. Though people are often absent from the frames, they remain deeply human: in their solitude, majesty, or the fragile tenderness of light and space. They represent the aesthetics of perception.

I use medium to shallow depth of field, the golden ratio, layered composition, and light around sunrise and sunset to achieve a contemplative visual. These choices are not only visual—they slow down time. The observer is drawn into the image. The result is not just a photograph—it is an experience. I see these images as visual ecology—a quiet appeal to perceive the landscape not as a consumable space, but as a being with whom we are in deep relationship. Many of these images could be seen as a visual prayer for the land.


Dieses visuelle Projekt fängt die Schönheit der Landschaft ein – oft aus der Slowakei – und geht dabei weit darüber hinaus. Jedes Bild bietet nicht nur ein ästhetisches Erlebnis, sondern auch einen tieferen Einblick in die Einzigartigkeit und Vielfalt der Landschaft – von rauer Bergnatur über stille Seenbecken bis hin zu lebendigen Dorfplätzen. Der starke Kontrast zwischen unberührter Natur und menschlichen Eingriffen spiegelt die ästhetische Absicht dieser Sammlung wider. Die Landschaft steht für Erinnerung, Bewegung und Stille. Sie ist nicht bloß eine Kulisse unseres Lebens. Sie ist eine lebendige Struktur. Der Naturraum wird zum Erzähler – von der verflossenen Zeit, von den Kräften, die die Welt formen, vom Menschen, der sich entschließt, zu beobachten und nicht einzugreifen.

Jedes Foto wirkt wie ein poetischer Ausschnitt aus einem größeren Ganzen. Das Popradské pleso im morgendlichen Nebel, ein Pfad, der sich im Wald verliert, einsame Eichen am Horizont – all das sind Szenen, die nicht nur zur Bewunderung einladen, sondern Fragen aufwerfen. Was ist von der ursprünglichen Landschaft geblieben? Wie ist das Verhältnis zwischen kultureller und wilder Natur? Warum berühren uns manche Orte emotional tiefer als andere? Diese Fotografien verstehen die Landschaft nicht als Dekoration, sondern als Spiegel der inneren Landschaft des Menschen – als emotionale Erweiterung. Auch wenn auf vielen Bildern keine Menschen zu sehen sind, sind sie tief menschlich: durch ihre Einsamkeit, ihre Erhabenheit oder die besondere Zerbrechlichkeit von Licht und Raum. Sie sind eine Ästhetik der Wahrnehmung.

Ich verwende eine mittlere bis geringe Tiefenschärfe, den Goldenen Schnitt, räumliche Schichtung und das Licht rund um Sonnenaufgang und Sonnenuntergang. Diese Entscheidungen sind nicht nur visuell – sie verlangsamen die Zeit. Der Betrachter wird in das Bild hineingezogen. Das Ergebnis ist nicht bloß ein Foto – es ist eine Erfahrung. Ich verstehe diese Bilder als visuelle Ökologie – einen stillen Appell, die Landschaft nicht als Verbrauchsraum zu sehen, sondern als Wesen, mit dem wir in tiefer Beziehung stehen. Viele dieser Bilder könnten als visuelles Gebet für die Landschaft bezeichnet werden.


Ce projet visuel capture la beauté du paysage – souvent en Slovaquie – mais va bien au-delà. Chaque image offre non seulement une expérience esthétique, mais aussi un regard plus profond sur l’unicité et la diversité du paysage – des montagnes sauvages, aux bassins lacustres silencieux, jusqu’aux places de village éclatantes. Le contraste fort entre la nature sauvage et les interventions humaines reflète l’intention esthétique de cette collection. Le paysage incarne la mémoire, le mouvement et le silence. Ce n’est pas simplement un décor où la vie se déroule. C’est une structure vivante. L’espace naturel devient un conteur – du temps qui s’est écoulé, de la force des éléments qui façonnent le monde, de l’humain qui choisit d’observer sans intervenir.

Chaque photographie agit comme un fragment poétique d’un ensemble plus vaste. Le lac de Poprad dans la brume du matin, un chemin se perdant entre les arbres, des chênes solitaires à l’horizon – ces scènes ne nous invitent pas seulement à contempler la beauté, mais posent des questions. Que reste-t-il du paysage originel ? Quelle est la relation entre nature culturelle et sauvage ? Pourquoi certains lieux nous touchent-ils plus profondément que d’autres ? Ces photographies ne considèrent pas le paysage comme une simple décoration, mais comme un miroir du paysage intérieur de l’homme – une extension émotionnelle. Bien que les êtres humains soient souvent absents, ces images sont profondément humaines : par leur solitude, leur majesté, ou la fragilité particulière de la lumière et de l’espace. Elles incarnent une esthétique de la perception.

J’utilise une profondeur de champ moyenne à faible, la règle d’or, une composition en strates, et la lumière autour du lever ou coucher du soleil. Ces choix ne sont pas que visuels – ils ralentissent le temps. L’observateur est littéralement absorbé dans l’image. Le résultat n’est pas juste une photographie – c’est une expérience. Je conçois ces images comme une écologie visuelle – un appel silencieux à ne pas voir le paysage comme un espace à consommer, mais comme un être avec lequel nous entretenons une relation profonde. Beaucoup de ces images pourraient être vues comme une prière visuelle pour la terre.