Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy

Dreviny

Hits: 18115

Dre­vi­ny sú drev­na­té rast­li­ny, kto­ré majú vyvi­nu­té dre­vo a kôru. Kôra tvo­rí von­kaj­šiu vrstvu a slú­ži na lát­ko­vú výme­nu s von­kaj­ším pro­stre­dím. Dre­vi­ny majú lis­ty. Mno­žia sa pohlav­ne seme­na­mi, ale­bo nepo­hlav­ne odrez­ka­mi, odno­ža­mi apod. Dre­vi­ny majú vyvi­nu­tý tran­s­port vody a živín. Ras­tú do výš­ky a do šír­ky, deje sa bun­ko­vým dele­ním. Sú schop­né adap­tá­cie na pod­mien­ky, sú čas­to súčas­ťou sym­bi­otic­kých vzťa­hov s huba­mi a bak­té­ria­mi. Majú rôz­ne repro­dukč­né stra­té­gie a cykly.


Shrubs are woody plants that have deve­lo­ped wood and bark. The bark forms the outer lay­er and ser­ves for the exchan­ge of sub­stan­ces with the exter­nal envi­ron­ment. Shrubs have lea­ves. They repro­du­ce sexu­al­ly through seeds or ase­xu­al­ly through cut­tings, offs­ho­ots, etc. Shrubs have a deve­lo­ped tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. They grow in height and width through cell divi­si­on. They are capab­le of adap­ting to vari­ous con­di­ti­ons and are often part of sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi and bac­te­ria. They exhi­bit dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies and cycles.


Zoznam dru­hov (29)

  • Acer cam­pes­tre – javor poľný
  • Acer pal­ma­tum
  • Acer pse­udo­pla­ta­nus – javor horský
  • Alt­ha­ea offi­ci­na­lis – ibiš lekársky
  • Betu­la pen­du­la – bre­za previsnutá
  • Car­pi­nus betu­lus – hrab
  • Cit­rus limon – citrónovvník
  • Cor­nus mas – drienka
  • Cory­lus ave­la­na – lieska
  • Fagus syl­va­ti­ca – buk lesný
  • For­syt­hia sus­pen­sa – zla­tov­ka previsnutá
  • Ging­ko biloba
  • Cha­e­no­me­les japonica
  • Mag­no­lia soulengeana
  • Malus domes­ti­ca – jabloň
  • Picea abies – smrek obyčajný
  • Pinus nig­ra – boro­vi­ca čierna
  • Pinus syl­ves­tris – boro­vi­ca sosna
  • Pla­ta­nus his­pa­ni­ca – pla­tan javorolistý
  • Popu­lus nig­ra – topoľ čierny
  • Pru­nus per­si­ca – broskyňa
  • Ribes nig­rum – ríbez­ľa čierna
  • Ribes san­gu­ine­um – ríbez­ľa červená
  • Rubus fru­ti­co­sus – černica
  • Sam­bu­cus nig­ra – baza čierna
  • Sequ­oia­den­dron gigan­te­um – sek­vo­jo­vec mamutí
  • Syrin­ga vul­ga­ris – orgován
  • Tsu­ga cana­dien­sis pendula
  • Vibur­num rhytidophyllum

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Česko, Krajina, Príroda, Severné Čechy, Skaly, Zahraničie

Zlatý vrch

Hits: 671

Zla­tý vrch leží v Lužic­kých horách, neďa­le­ko od Čes­kej Kame­ni­ce (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Vzni­kol v tre­ťo­ho­rách, kedy roz­ta­ve­ný čadič pre­ni­kol na povrch a stu­hol do podo­by kamen­ných var­ha­no­vých píš­ťal” (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1964 je národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Pri­bliž­ne oko­lo roku 1870 tu bol lom, v kto­rom sa zís­ka­val sta­veb­ný kameň (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Súčas­ný vzhľad loka­li­ty je dôsled­kom lomo­vej ťaž­by, kto­rá bola ukon­če­ná v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Čadič sa údaj­ne oko­lo roku 1870 vyvá­žal do Holand­ska, kde bol pou­ží­va­ný ako ide­ál­ny sta­veb­ný mate­riál na prí­mor­ské hrá­dze (kudyz​nu​dy​.cz). Od roku 1964 je Zla­tý vrch chrá­ne­ný záko­nom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Leží v nad­mor­skej výš­ke 657 met­rov nad morom. Nachá­dza­jú sa tu 30 met­rov dlhé kamen­né píš­ťa­ly. V tre­ťo­ho­rách pre­ni­kol roz­ta­ve­ný čadič zvnút­ra Zeme na povrch, kde stu­hol do kamen­ných stĺpi­kov – var­ha­no­vých píš­ťal. Kva­lit­ný čadič bol vyhľa­dá­va­ným mate­riá­lom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kon­krét­ne je národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Zla­tý vrch (nemec­ky Gold­berg) vzni­kol v troch fázach vul­ka­nic­kej čin­nos­ti. Najprv vznik­lo lávo­vé jaze­ro, kto­ré­ho tuhnu­tím a poma­lým ochla­dzo­va­ním sa vytvo­ri­li pra­vi­del­né päť a šesť­bo­ké štíh­le tak­mer zvis­lé stĺpi­ky (hra​dy​.cz). Vrcho­lo­vá časť Zla­té­ho vrchu tvo­rí vul­ka­nic­ký peň vypre­pa­ro­va­ný z krie­do­vých pies­kov­cov. Ria­de­ná ťaž­ba na obvo­de vrcho­lu odkry­la vnú­tor­nú časť pňa s doko­na­le vyvi­nu­tou stĺpo­vou odluč­nos­ťou. Vznik­li vďa­ka poma­lé­mu ochla­dzo­va­niu mag­my s tepel­ný­mi gra­dient­mi neru­še­ný­mi oko­li­tý­mi vplyv­mi. Nepra­vi­del­né stĺpi­ky sved­čia o rých­lej­šom tuhnu­tí (Jaro­slav Valeč­ka). Prí­stup k Zla­té­mu vrchu je mož­ný po zna­če­ných turis­tic­kých tra­sách, pri­čom jed­na z naj­zná­mej­ších je náuč­ný chod­ník Oko­lím Stu­den­ce” s dĺž­kou 22,5 km (Čes­ké Švý­car­sko). Okrem geolo­gic­kých zau­jí­ma­vos­tí je oblasť Zla­té­ho vrchu domo­vom rôz­no­ro­dej fló­ry a fau­ny. Náv­štev­ní­ci tu môžu obdi­vo­vať typic­ké les­né eko­sys­té­my s boha­tým zastú­pe­ním rast­lin­ných a živo­číš­nych dru­hov (Luzic­ké Hory).


Zla­tý vrch is loca­ted in the Lusa­tian Moun­tains, near Čes­ká Kame­ni­ce (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). It was for­med during the Ter­tia­ry peri­od when mol­ten basalt rea­ched the sur­fa­ce and soli­di­fied into sto­ne organ pipes” (Infor­ma­ti­on Board). Sin­ce 1964, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Around 1870, the­re was a quar­ry here whe­re buil­ding sto­ne was extrac­ted (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). The cur­rent appe­a­ran­ce of the site is a result of quar­ry­ing acti­vi­ty, which ended in the 1960s (Infor­ma­ti­on Board). Repor­ted­ly, basalt was expor­ted to the Nether­lands around 1870, whe­re it was used as an ide­al cons­truc­ti­on mate­rial for coas­tal dikes (kudyz​nu​dy​.cz). Sin­ce 1964, Zla­tý vrch has been pro­tec­ted by law (Infor­ma­ti­on Board). It is situ­ated at an alti­tu­de of 657 meters abo­ve sea level. The site fea­tu­res 30-​meter-​long sto­ne organ pipes. During the Ter­tia­ry peri­od, mol­ten basalt from the Eart­h’s inte­ri­or rea­ched the sur­fa­ce, whe­re it soli­di­fied into sto­ne columns — organ pipes. High-​quality basalt was a sought-​after mate­rial (Infor­ma­ti­on Board). Spe­ci­fi­cal­ly, it is a nati­onal natu­ral monu­ment. Zla­tý vrch (Ger­man: Gold­berg) was for­med in three pha­ses of vol­ca­nic acti­vi­ty. First, a lava lake was cre­a­ted, and as it cooled and soli­di­fied slo­wly, regu­lar five- and six-​sided slen­der, almost ver­ti­cal columns for­med (hra​dy​.cz). The sum­mit of Zla­tý vrch con­sists of a vol­ca­nic core that was ero­ded from Cre­ta­ce­ous sand­sto­nes. Con­trol­led quar­ry­ing on the sum­mi­t’s peri­me­ter expo­sed the core­’s inte­ri­or, reve­a­ling a per­fect­ly deve­lo­ped colum­nar sepa­ra­ti­on. The­se for­ma­ti­ons resul­ted from the slow cooling of mag­ma with ther­mal gra­dients undis­tur­bed by exter­nal influ­en­ces. Irre­gu­lar columns indi­ca­te fas­ter soli­di­fi­ca­ti­on (Jaro­slav Valeč­ka). Access to Zla­tý vrch is possib­le via mar­ked hiking trails, one of the most famous being the edu­ca­ti­onal trail Around Stu­de­nec,” which is 22.5 km long (Čes­ké Švý­car­sko). In addi­ti­on to geolo­gi­cal att­rac­ti­ons, the Zla­tý vrch area is home to diver­se flo­ra and fau­na. Visi­tors can admi­re typi­cal forest eco­sys­tems with a rich repre­sen­ta­ti­on of plant and ani­mal spe­cies (Lusa­tian Mountains).


Zla­tý vrch liegt im Lau­sit­zer Gebir­ge, in der Nähe von Čes­ká Kame­ni­ce (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Er ents­tand in der Ter­ti­är­ze­it, als gesch­mol­ze­ner Basalt an die Oberf­lä­che drang und sich zu ste­i­ner­nen Orgelp­fe­i­fen“ ver­fes­tig­te (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Seit 1964 ist er ein nati­ona­les Natur­denk­mal. Um 1870 gab es hier einen Ste­inb­ruch, in dem Baus­te­i­ne abge­baut wur­den (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Das heuti­ge Ers­che­i­nungs­bild der Lands­chaft ist eine Fol­ge des Ste­inb­ruchs, des­sen Bet­rieb in den 1960er Jah­ren ein­ges­tellt wur­de (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Berich­ten zufol­ge wur­de Basalt um 1870 in die Nie­der­lan­de expor­tiert, wo er als ide­a­les Bau­ma­te­rial für Küs­ten­de­i­che ver­wen­det wur­de (kudyz​nu​dy​.cz). Seit 1964 steht Zla­tý vrch unter gesetz­li­chem Schutz (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Er liegt auf einer Höhe von 657 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Es gibt hier 30 Meter lan­ge ste­i­ner­ne Orgelp­fe­i­fen. Wäh­rend der Ter­ti­är­ze­it drang gesch­mol­ze­ner Basalt aus dem Inne­ren der Erde an die Oberf­lä­che, wo er sich zu ste­i­ner­nen Säu­len – Orgelp­fe­i­fen – ver­fes­tig­te. Hoch­wer­ti­ger Basalt war ein bege­hr­tes Mate­rial (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Genau­er gesagt ist er ein nati­ona­les Natur­denk­mal. Zla­tý vrch (Deutsch: Gold­berg) ents­tand in drei Pha­sen vul­ka­nis­cher Akti­vi­tät. Zunächst bil­de­te sich ein Lava­see, des­sen lang­sa­me Abküh­lung und Ver­fes­ti­gung regel­mä­ßi­ge fünf- und sech­sec­ki­ge, fast ver­ti­ka­le Säu­len her­vorb­rach­te (hra​dy​.cz). Der Gip­fel­be­re­ich von Zla­tý vrch bes­teht aus einem Vul­kan­kern, der aus Kre­i­de­sand­ste­in heraus­prä­pa­riert wur­de. Die kon­trol­lier­te Ste­inb­ru­char­be­it am Rand des Gip­fels leg­te das Inne­re des Kerns frei und ent­hüll­te eine per­fekt ent­wic­kel­te Säu­len­tren­nung. Die­se Struk­tu­ren ents­tan­den durch die lang­sa­me Abküh­lung von Mag­ma mit unges­tör­ten ther­mis­chen Gra­dien­ten. Unre­gel­mä­ßi­ge Säu­len deuten auf eine schnel­le­re Ers­tar­rung hin (Jaro­slav Valeč­ka). Der Zugang zum Zla­tý vrch ist über mar­kier­te Wan­der­we­ge mög­lich, von denen einer der bekann­tes­ten der Lehrp­fad Rund um Stu­de­nec“ mit einer Län­ge von 22,5 km ist (Čes­ké Švý­car­sko). Neben geolo­gis­chen Sehen­swür­dig­ke­i­ten behe­i­ma­tet die Regi­on Zla­tý vrch eine viel­fäl­ti­ge Flo­ra und Fau­na. Besu­cher kön­nen typis­che Wal­döko­sys­te­me mit einer rei­chen Ver­tre­tung von Pflanzen- und Tie­rar­ten bewun­dern (Lau­sit­zer Gebirge).


Zla­tý vrch se nachá­zí v Lužic­kých horách, neda­le­ko Čes­ké Kame­ni­ce (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Vznikl ve tře­ti­ho­rách, kdy roz­ta­ve­ný čedič pro­nikl na povrch a ztuhl do podo­by kamen­ných var­han­ních píš­ťal“ (Infor­mač­ní tabu­le). Od roku 1964 je národ­ní pří­rod­ní památ­kou. Přib­liž­ně kolem roku 1870 zde byl lom, ve kte­rém se těžil sta­veb­ní kámen (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Sou­čas­ný vzhled loka­li­ty je důsled­kem těž­by kame­ne, kte­rá byla ukon­če­na v 60. letech 20. sto­le­tí (Infor­mač­ní tabu­le). Čedič byl údaj­ně kolem roku 1870 vyvá­žen do Nizo­zem­ska, kde se pou­ží­val jako ide­ál­ní sta­veb­ní mate­riál na pří­mo­řs­ké hrá­ze (kudyz​nu​dy​.cz). Od roku 1964 je Zla­tý vrch chrá­něn záko­nem (Infor­mač­ní tabu­le). Leží v nad­mo­řs­ké výš­ce 657 met­rů nad mořem. Nachá­ze­jí se zde 30 met­rů dlou­hé kamen­né píš­ťa­ly. Ve tře­ti­ho­rách pro­nikl roz­ta­ve­ný čedič z nit­ra Země na povrch, kde ztuhl do kamen­ných sloup­ců – var­han­ních píš­ťal. Kva­lit­ní čedič byl vyhle­dá­va­ným mate­riá­lem (Infor­mač­ní tabu­le). Kon­krét­ně se jed­ná o národ­ní pří­rod­ní památ­ku. Zla­tý vrch (němec­ky Gold­berg) vznikl ve třech fázích sopeč­né čin­nos­ti. Nejpr­ve vznik­lo lávo­vé jeze­ro, jehož tuhnu­tím a poma­lým ochla­zo­vá­ním se vytvo­ři­ly pra­vi­del­né pěti­bo­ké a šes­ti­hran­né, téměř svis­lé sloup­ky (hra​dy​.cz). Vrcho­lo­vá část Zla­té­ho vrchu tvo­ří vul­ka­nic­ký peň vypre­pa­ro­va­ný z kří­do­vých pís­kov­ců. Říze­ná těž­ba na obvo­du vrcho­lu odkry­la vni­třní část pně s doko­na­le vyvi­nu­tou sloup­co­vou odluč­nos­tí. Vznik­ly díky poma­lé­mu ochla­zo­vá­ní mag­ma­tu s tepel­ný­mi gra­dien­ty neru­še­ný­mi okol­ní­mi vli­vy. Nepra­vi­del­né sloup­ky svěd­čí o rych­lej­ším tuhnu­tí (Jaro­slav Valeč­ka). Pří­stup na Zla­tý vrch je mož­ný po zna­če­ných turis­tic­kých tra­sách, z nichž jed­na z nej­zná­měj­ších je nauč­ná stez­ka Oko­lím Stu­den­ce“ s dél­kou 22,5 km (Čes­ké Švý­car­sko). Kro­mě geolo­gic­kých zají­ma­vos­tí je oblast Zla­té­ho vrchu domo­vem roz­ma­ni­té fló­ry a fau­ny. Návš­těv­ní­ci zde mohou obdi­vo­vat typic­ké les­ní eko­sys­té­my s boha­tým zastou­pe­ním rost­lin­ných a živo­čiš­ných dru­hů (Lužic­ké hory).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Kriváň

Hits: 4132

O Kri­vá­ni sa spie­va dokon­ca v ľudo­vých pies­ňach. Z toh­to pohľa­du je to his­to­ric­ky naj­zná­mej­ší vrch vo Vyso­kých Tat­rách. Dovo­lím si tvr­diť, že už iba Krá­ľo­va hoľa je kopec pop­ri Kri­vá­ni, kto­rý je sym­bo­lom Slo­ven­ska. Čnie sa do nad­mor­skej výš­ky 2494.7 met­rov (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa v západ­nej čas­ti Vyso­kých Tatier (Wiki­pe­dia). Vedú naň dve tra­sy, z Troch Stud­ni­čiek a z Jam­ské­ho ple­sa. Pod­ľa poves­ti Kri­váň skri­vi­la nebes­ká doprav­ná neho­da. Do vrchu zava­dil kríd­lom anjel, kto­ré­ho vyslal Boh v sied­my deň stvo­re­nia sve­ta, aby roz­ho­dil za vre­ce prí­rod­ných krás. Pri tom sa mu roz­trh­lo vre­ce, a pre­to sa Tat­rám dosta­lo viac prí­rod­ných krás, ako iným kútom sve­ta (sprav​na​vec​.sk). Na juž­ných a juho­zá­pad­ných sva­hoch sa medzi 1518. sto­ro­čím pre­vádz­ko­va­la ban­ská čin­nosť (zoznam​.sk). Od roku 1861 sa vytvo­ri­la tra­dí­cia národ­ných výstu­pov na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Kri­vá­ni pochá­dza z roku 1639, kde bol uve­de­ný ako Kri­wan”. Prvé zazna­me­na­né výstu­py na Kri­váň sa datu­jú do 18. sto­ro­čia. V roku 1773 usku­toč­nil evan­je­lic­ký farár Andre­as Jonas Czir­bes zo Spiš­skej Novej Vsi prvý zná­my výstup na vrchol (Wiki­pe­dia). V 19. sto­ro­čí sa Kri­váň stal sym­bo­lom slo­ven­ské­ho národ­né­ho obro­de­nia. V roku 1841 na jeho vrchol vystú­pil Ľudo­vít Štúr spo­lu s Micha­lom Milo­sla­vom Hodžom a Gaš­pa­rom Fejérpatakym-​Belopotockým. Od roku 1955 sa kaž­do­roč­ne orga­ni­zu­je Národ­ný výstup na Kri­váň, kto­rý pri­po­mí­na tie­to his­to­ric­ké uda­los­ti a zdô­raz­ňu­je význam hory v slo­ven­skej kul­tú­re. Kri­váň sa nachá­dza v Tatrans­kom národ­nom par­ku (TANAP) a je domo­vom rôz­no­ro­dej fló­ry a fau­ny. Počas výstu­pu môžu turis­ti vidieť vzác­ne dru­hy rast­lín, ako sú ples­ni­vec alpín­sky či horec, a stret­núť sa s tatrans­ký­mi kam­zík­mi ale­bo sviš­ťa­mi. Kri­váň sa čas­to obja­vu­je v slo­ven­skej lite­ra­tú­re, hud­be a výtvar­nom ume­ní. Jeho silu­e­ta je súčas­ťou štát­ne­ho zna­ku Slo­ven­ska a bola vybra­ná ako motív na slo­ven­ských euro­min­ciach. Mno­hé bás­ne a pies­ne osla­vu­jú jeho krá­su a význam pre slo­ven­ský národ (slo​va​kia​.tra​vel).


Kri­váň is even sung about in folk songs. From this per­spec­ti­ve, it is his­to­ri­cal­ly the most famous peak in the High Tatras. I dare to say that only Krá­ľo­va hoľa rivals Kri­váň as a sym­bol of Slo­va­kia. It rises to an alti­tu­de of 2,494.7 meters (Wiki­pe­dia). It is loca­ted in the wes­tern part of the High Tatras (Wiki­pe­dia). Two rou­tes lead to its sum­mit, from Tri Stud­nič­ky and from Jam­ské Ple­so. Accor­ding to legend, Kriváň’s cro­oked sha­pe was cau­sed by a celes­tial acci­dent. An angel, sent by God on the seventh day of cre­a­ti­on to scat­ter natu­ral beau­ty, struck the moun­tain with his wing. During this, the bag of beau­ty tore, gran­ting the Tatras more natu­ral beau­ty than any other cor­ner of the world (sprav​na​vec​.sk). On its sout­hern and sout­hwes­tern slo­pes, mining acti­vi­ty was con­duc­ted bet­we­en the 15th and 18th cen­tu­ries (zoznam​.sk). Sin­ce 1861, a tra­di­ti­on of nati­onal ascents to Kri­váň has been estab­lis­hed (sprav​na​vec​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Kri­váň dates back to 1639, whe­re it was refer­red to as Kri­wan.” The ear­liest recor­ded ascents to Kri­váň date to the 18th cen­tu­ry. In 1773, the evan­ge­li­cal pas­tor Andre­as Jonas Czir­bes from Spiš­ská Nová Ves made the first kno­wn ascent to the sum­mit (Wiki­pe­dia). In the 19th cen­tu­ry, Kri­váň beca­me a sym­bol of the Slo­vak nati­onal revi­val. In 1841, Ľudo­vít Štúr, toget­her with Michal Milo­slav Hodža and Gaš­par Fejérpataky-​Belopotocký, clim­bed its peak. Sin­ce 1955, the Nati­onal Ascent to Kri­váň has been held annu­al­ly, com­me­mo­ra­ting the­se his­to­ri­cal events and emp­ha­si­zing the moun­tai­n’s impor­tan­ce in Slo­vak culture.

Kri­váň is loca­ted in the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP) and is home to diver­se flo­ra and fau­na. During the climb, tou­rists can see rare plant spe­cies such as the alpi­ne ede­lwe­iss and gen­tian, and encoun­ter Tat­ra cha­mo­is or mar­mots. Kri­váň often appe­ars in Slo­vak lite­ra­tu­re, music, and visu­al arts. Its sil­hou­et­te is part of Slo­va­kia­’s nati­onal emblem and was cho­sen as the motif on Slo­vak euro coins. Many poems and songs celeb­ra­te its beau­ty and sig­ni­fi­can­ce to the Slo­vak nati­on (slo​va​kia​.tra​vel).


O Kri­vá­niu śpie­wa się nawet w pie­śniach ludo­wych. Z tego punk­tu widze­nia jest to his­to­rycz­nie naj­bar­dziej zna­ny szc­zyt w Wyso­kich Tat­rach. Ośmie­lam się twier­dzić, że tyl­ko Krá­ľo­va hoľa rywa­li­zu­je z Kri­vá­niem jako sym­bol Sło­wac­ji. Wzno­si się na wyso­ko­ść 2494,7 met­rów (Wiki­pe­dia). Znaj­du­je się w zachod­niej części Wyso­kich Tatr (Wiki­pe­dia). Na szc­zyt pro­wa­dzą dwie tra­sy: z Tri Stud­nič­ky i z Jam­ské Ple­so. Według legen­dy, Kri­váň został znieksz­ta­łco­ny przez nie­bia­ńs­ki wypa­dek. Ani­oł, wysła­ny przez Boga w siód­mym dniu stwor­ze­nia, aby rozr­zu­cić natu­ral­ne pięk­no, uder­zył skr­zy­dłem w górę. Przy tym worek z pięk­nem rozer­wał się, co spra­wi­ło, że Tat­ry otr­zy­ma­ły więcej pięk­na niż inne zakąt­ki świa­ta (sprav​na​vec​.sk). Na połud­ni­owych i południowo-​zachodnich sto­kach pro­wa­dzo­no dzia­łal­no­ść gór­nic­zą między XVXVIII wie­kiem (zoznam​.sk). Od 1861 roku usta­no­wi­ono tra­dyc­ję naro­do­wych wejść na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o Kri­vá­niu pocho­dzi z 1639 roku, gdzie został okre­ślo­ny jako Kri­wan”. Naj­wc­ze­śniejs­ze odno­to­wa­ne wejścia na Kri­váň datu­je się na XVIII wiek. W 1773 roku pas­tor ewan­ge­lic­ki Andre­as Jonas Czir­bes ze Spiš­skej Novej Vsi doko­nał pier­ws­ze­go zna­ne­go wejścia na szc­zyt (Wiki­pe­dia). W XIX wie­ku Kri­váň stał się sym­bo­lem sło­wac­kie­go odro­dze­nia naro­do­we­go. W 1841 roku na jego szc­zyt wspi­ęli się Ľudo­vít Štúr, Michal Milo­slav Hodža i Gaš­par Fejérpataky-​Belopotocký. Od 1955 roku co roku orga­ni­zo­wa­ne jest Naro­do­we Wejście na Kri­váň, któ­re upa­mi­ęt­nia te wydar­ze­nia his­to­rycz­ne i pod­kre­śla znac­ze­nie góry w sło­wac­kiej kulturze.

Kri­váň znaj­du­je się w Tatr­za­ńs­kim Par­ku Naro­do­wym (TANAP) i jest domem dla różno­rod­nej flo­ry i fau­ny. Podc­zas wspi­nacz­ki tury­ści mogą zobac­zyć rzad­kie gatun­ki roślin, takie jak sza­rot­ka alpej­ska czy gorycz­ka, oraz spot­kać kozi­ce tatr­za­ńs­kie lub świs­ta­ki. Kri­váň częs­to poja­wia się w sło­wac­kiej lite­ra­tur­ze, muzy­ce i sztu­kach wizu­al­nych. Jego sylwet­ka jest częścią godła naro­do­we­go Sło­wac­ji i zosta­ła wyb­ra­na jako motyw na sło­wac­kich mone­tach euro. Wie­le wiers­zy i pie­śni wych­wa­la jego pięk­no i znac­ze­nie dla naro­du sło­wac­kie­go (slo​va​kia​.tra​vel).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Európske, Jazerá, Jazerá, Krajina, Les, Mestá, Mokrade, Príroda, Typ krajiny

Rapsódia bocianov v Marcheggu

Hits: 6993

Mar­chegg – mes­to bocia­nov – Stor­chens­tadt. Leží neďa­le­ko od hra­níc zo Slo­ven­skom – v pod­sta­te ved­ľa Devín­ske­ho jaze­ra (mar​chegg​.at). Nachá­dza sa v Dol­nom Rakús­ku, je domo­vom jed­nej z naj­väč­ších koló­nií bocia­nov bie­lych (Cico­nia cico­nia) v stred­nej Euró­pe (rakus​ko​.sk). Zná­my je vyso­kým množ­stvom bocia­nov od mar­ca do augus­ta. Leží v nad­mor­skej výš­ke 141 m, má cca 3650 oby­va­te­ľov. Zalo­že­ný bol v roku 1268 krá­ľom Pře­mys­lom Ota­ka­rom. Zau­jí­ma­vos­ťou je vod­ný hrad, kto­rý bol posta­ve­ný v 13. sto­ro­čí a slú­žil ako lovec­ký zámok (mar​chegg​.at)V roku 1621 zís­kal vod­ný hrad Pavol IV. Pál­fi, kto­rý bol maji­te­ľom pan­stva aj v sused­ných Malac­kách, Pla­vec­ké­ho hra­du, Deví­na ale aj Boj­níc. Podo­bá sa na Malac­ký kaš­tieľ, jeho potom­ko­via postu­po­va­li pri úpra­vách v súčin­nos­ti. V jeho inte­ri­é­roch sa dnes nachá­dza expo­zí­cia o Pře­mys­lo­vi Ota­ka­ro­vi II. ale aj výsta­va veno­va­ná rodi­ne Pál­fi­ov­cov (Krno). Súčas­ťou are­álu je veľ­mi pek­ná par­ko­vá úpra­va. Ďal­šou atrak­ci­ou sú Vie­den­ská brá­na – Wie­ner Tor a Uhor­ská brá­na – Ungar­tor (mar​chegg​.at). Dnes zámok slú­ži ako regi­onál­ne múze­um (tou​rist​-chan​nel​.sk). Ved­ľa obce Mar­chegg sa nachá­dza­jú prí­rod­né rezer­vá­cie Morav­ské luž­né lesy a jaze­ro Kle­i­ner Bre­i­ten­see, naj­väč­šia koló­nia bocia­nov v stred­nej Euró­pe s hniez­da­mi na stro­moch (tou​rist​-chan​nel​.sk). Hniez­di tu 50 párov bocia­nov bie­lych – bocia­nie knie­žat­stvo (Krno). Prvé bocia­ny pri­lie­ta­jú do Mar­cheg­gu v mar­ci zo svo­jich zimo­vísk v Afri­ke. V máji sa liah­nu mlá­ďa­tá, kto­ré počas leta ras­tú a učia sa lie­tať. Kon­com augus­ta začí­na­jú bocia­ny odlie­tať späť do tep­lých kra­jín, pri­čom naj­ne­skôr v októb­ri opúš­ťa­jú regi­ón aj posled­né jedin­ce (rakus​ko​.sk). Rezer­vá­cia WWF March Auen – Morav­ské luhy vznik­la v roku 1970. Je súčas­ťou Ram­sar­skej loka­li­ty Niva Mora­vy. Mok­ra­de s luž­ný­mi les­mi sú vzác­nym eko­sys­té­mom, kto­rý svo­jou ohro­ze­nos­ťou mož­no pri­rov­nať ku tro­pic­kým pra­le­som (teraz​.sk). Mar­chegg je obklo­pe­ný prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou Dol­no­mo­rav­ské luhy, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che pri­bliž­ne 1 100 hek­tá­rov. Táto rezer­vá­cia je domo­vom pre rôz­ne dru­hy vtá­kov, vrá­ta­ne bocia­nov, a ponú­ka náv­štev­ní­kom mož­nosť pozo­ro­vať tie­to vtá­ky v ich pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Luž­né lesy a mok­ra­de v tej­to oblas­ti sú vzác­nym eko­sys­té­mom, kto­rý posky­tu­je ide­ál­ne pod­mien­ky pre hniez­de­nie bocia­nov (aus​tria​.sk).


Mar­chegg – the City of Storks – Stor­chens­tadt. It is loca­ted near the Slo­vak bor­der, essen­tial­ly next to Devín­ske Jaze­ro (mar​chegg​.at). Situ­ated in Lower Aus­tria, it is home to one of the lar­gest colo­nies of whi­te storks (Cico­nia cico­nia) in Cen­tral Euro­pe (rakus​ko​.sk). The city is famous for its high num­ber of storks from March to August. It lies at an alti­tu­de of 141 meters and has app­ro­xi­ma­te­ly 3,650 inha­bi­tants. It was foun­ded in 1268 by King Otto­kar II of Bohe­mia. A point of inte­rest is the water cast­le built in the 13th cen­tu­ry, ori­gi­nal­ly ser­ving as a hun­ting lod­ge (mar​chegg​.at). In 1621, the water cast­le was acqu­ired by Paul IV Pálf­fy, who owned esta­tes in near­by Malac­ky, Pla­vec­ký Cast­le, Devín, and Boj­ni­ce. The cast­le resem­bles the manor hou­se in Malac­ky, as modi­fi­ca­ti­ons were made by his des­cen­dants in coor­di­na­ti­on. Today, its inte­ri­ors fea­tu­re exhi­bi­ti­ons about Otto­kar II and the Pálf­fy fami­ly (Krno). The cast­le grounds inc­lu­de beau­ti­ful­ly lands­ca­ped parks. Other att­rac­ti­ons inc­lu­de the Wie­ner Tor (Vien­na Gate) and Ungar­tor (Hun­ga­rian Gate) (mar​chegg​.at). Today, the cast­le ser­ves as a regi­onal muse­um (tou​rist​-chan​nel​.sk). Near Mar­chegg, the­re are natu­ral reser­ves such as the Mora­va Flo­odp­lain Forests and Kle­i­ner Bre­i­ten­see Lake. The area hosts the lar­gest colo­ny of tree-​nesting storks in Cen­tral Euro­pe, with 50 pairs of whi­te storks – a stork prin­ci­pa­li­ty (Krno). The first storks arri­ve in Mar­chegg in March from the­ir win­te­ring grounds in Afri­ca. In May, chicks hatch, grow during the sum­mer, and learn to fly. By late August, the storks begin mig­ra­ting back to war­mer regi­ons, with the last ones lea­ving by Octo­ber (rakus​ko​.sk). The WWF March Auen – Mora­va Flo­odp­lains Reser­ve was estab­lis­hed in 1970 and is part of the Ram­sar Site Mora­va River Basin. The wet­lands with flo­odp­lain forests are a rare eco­sys­tem, as endan­ge­red as tro­pi­cal rain­fo­rests (teraz​.sk). Mar­chegg is sur­roun­ded by the Lower Mora­va Flo­odp­lains Natu­re Reser­ve, which spans app­ro­xi­ma­te­ly 1,100 hec­ta­res. This reser­ve is home to vari­ous bird spe­cies, inc­lu­ding storks, and offers visi­tors the chan­ce to obser­ve them in the­ir natu­ral habi­tat. The flo­odp­lain forests and wet­lands in the area pro­vi­de ide­al nesting con­di­ti­ons for storks (aus​tria​.sk).


Mar­chegg – die Stadt der Stör­che – Stor­chens­tadt. Sie liegt nahe der slo­wa­kis­chen Gren­ze, direkt neben Devín­ske Jaze­ro (mar​chegg​.at). Die Stadt befin­det sich in Nie­de­rös­ter­re­ich und beher­bergt eine der größten Kolo­nien von Wei­ßs­tör­chen (Cico­nia cico­nia) in Mit­te­le­uro­pa (rakus​ko​.sk). Mar­chegg ist bekannt für die Viel­zahl an Stör­chen, die von März bis August hier ver­we­i­len. Die Stadt liegt auf 141 Metern See­höhe und hat etwa 3.650 Ein­woh­ner. Sie wur­de 1268 von König Otto­kar II. Pře­mysl geg­rün­det. Eine Beson­der­he­it ist die Was­ser­burg, die im 13. Jahr­hun­dert erbaut wur­de und urs­prün­glich als Jagdsch­loss dien­te (mar​chegg​.at). Im Jahr 1621 wur­de die Was­ser­burg von Paul IV. Pálf­fy erwor­ben, der auch Besit­zun­gen in Malac­ky, der Burg Pla­vec­ký, Devín und Boj­ni­ce hat­te. Die Burg ähnelt dem Sch­loss in Malac­ky, da die Nach­fah­ren des Besit­zers bei den Umbau­ten eng zusam­me­nar­be­i­te­ten. Heute beher­bergt das Sch­loss Auss­tel­lun­gen über Otto­kar II. und die Fami­lie Pálf­fy (Krno). Die Sch­los­san­la­ge umfasst eine wun­ders­chöne Park­lands­chaft. Wei­te­re Sehen­swür­dig­ke­i­ten sind das Wie­ner Tor und das Ungar­tor (mar​chegg​.at). Heute dient das Sch­loss als regi­ona­les Muse­um (tou​rist​-chan​nel​.sk). In der Nähe von Mar­chegg befin­den sich Naturs­chutz­ge­bie­te wie die March-​Auen-​Wälder und der See Kle­i­ner Bre­i­ten­see. Hier liegt die größte Kolo­nie von baum­brüten­den Stör­chen in Mit­te­le­uro­pa mit 50 Brut­pa­a­ren – ein Stor­chen­fürs­ten­tum (Krno). Die ers­ten Stör­che kom­men im März aus ihren Win­te­rqu­ar­tie­ren in Afri­ka nach Mar­chegg. Im Mai sch­lüp­fen die Küken, wach­sen im Som­mer heran und ler­nen flie­gen. Ende August begin­nen die Stör­che, in wär­me­re Gebie­te zurück­zu­keh­ren, die letz­ten ver­las­sen die Regi­on spä­tes­tens im Okto­ber (rakus​ko​.sk). Das WWF March Auen – Marchauen-​Reservat wur­de 1970 geg­rün­det und ist Teil des Ramsar-​Gebiets March-​Thaya-​Auen. Die Feucht­ge­bie­te mit den Auen­wäl­dern sind ein sel­te­nes Öko­sys­tem, das genau­so bed­roht ist wie tro­pis­che Regen­wäl­der (teraz​.sk). Mar­chegg ist von der Naturs­chutz­re­gi­on Unte­re Mar­chau­en umge­ben, die sich über etwa 1.100 Hek­tar ers­trec­kt. Die­ses Reser­vat ist Hei­mat für vers­chie­de­ne Voge­lar­ten, darun­ter Stör­che, und bie­tet Besu­chern die Mög­lich­ke­it, die­se in ihrer natür­li­chen Umge­bung zu beobach­ten. Die Auen­wäl­der und Feucht­ge­bie­te der Regi­on schaf­fen ide­a­le Bedin­gun­gen für die Stor­chen­nes­ter (aus​tria​.sk).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 7136

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so is one of the most famous sites in Slo­va­kia. It is tru­ly beau­ti­ful, and as you can see from the pho­tos below, you can jud­ge for your­self. Just befo­re Štr­b­ské ple­so itself, the­re are the Jazier­ka lás­ky (Lakes of Love). From Štr­b­ské ple­so, accor­ding to the Infor­ma­ti­on Board, you can see: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­ská vežič­ka, Štr­b­ský štít, Mly­nic­ká doli­na, Hlin­ská veža, Satan, Pred­ná Baš­ta, Malá Baš­ta, Pat­ria, Žabia veža, Žabí kôň, Men­gu­sov­ská doli­na, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­ká, Dra­čí štít, Ošar­pa­nec, Gánek, Zlo­mis­ko­vá veža, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostr­va, Tupá, Kon­čis­tá, and the rid­ge of Ger­la­chov­ský štít.

Loca­ted at an alti­tu­de of 1320 meters abo­ve sea level, Štr­b­ské ple­so is the only lake in the High Tatras that was arti­fi­cial­ly expan­ded. Befo­re the flo­oding, the­re was a peat bog here, kno­wn as the Naklád­sko moss bed, with a small lake in the midd­le. It was about 40 meters in dia­me­ter and its maxi­mum depth was 8 meters. The new form was cre­a­ted in 1900 during the cons­truc­ti­on of the Móry vil­la, which sto­od in pla­ce of the Baník Hotel. The Štr­b­ská Mly­ni­ca stre­am was diver­ted to the Naklád­sko moss bed, and the for­mer out­let was dam­med. As a result, the water level rose by two meters and flo­oded almost the enti­re peat bog. Cur­ren­tly, Štr­b­ské ple­so covers an area of 2.12 hec­ta­res and rea­ches a maxi­mum depth of 10 meters. The lay­er of peat soon began to peel off from the bot­tom and rise to the sur­fa­ce. It cre­a­ted islands, which have been pre­ser­ved to this day. Ini­tial­ly, the­se islands were remo­ved and weigh­ted down with sto­nes. Later, only pie­ces of peat that flo­ated to the out­let were remo­ved. The flo­ating lay­er of peat, often up to four meters thick, cre­a­tes a uni­que under­wa­ter sce­ne­ry with many over­hangs and holes. The only per­ma­nent inha­bi­tant of Štr­b­ské ple­so­’s waters is the bro­wn trout (Infor­ma­ti­on Board).

The Tatrans­ká sett­le­ment of Štr­b­ské ple­so is an admi­ni­stra­ti­ve part of the town of Vyso­ké Tat­ry. It is loca­ted at an alti­tu­de of 1335 meters abo­ve sea level and has about 350 inha­bi­tants. In 1872, the Štr­ba lan­do­wner Jozef Szen­ti­vá­nyi built a log cabin here, lay­ing the foun­da­ti­on for the estab­lish­ment of the sett­le­ment. Alre­a­dy in 1885, the emer­ging sett­le­ment was gran­ted the sta­tus of a spa town and a sta­tu­te for the spa was draf­ted. In 1935, the World Ski Cham­pi­ons­hips in Nor­dic dis­cip­li­nes were held here, fol­lo­wed by anot­her event in 1970, which promp­ted a live­ly trans­for­ma­ti­on that saw the cons­truc­ti­on of the FIS, Pano­rá­ma, and later Pat­ria hotels. The FIS Sports Com­plex was built, and the cog rai­lway, which had been dis­con­ti­nu­ed in the mean­ti­me, was res­to­red. The Heli­os sana­to­rium was built. The sett­le­ment beca­me the most sig­ni­fi­cant and visi­ted tou­rism cen­ter in the High Tatras (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so to jed­no z naj­bar­dziej zna­nych miejsc na Sło­wac­ji. Jest napra­wdę pięk­ne, a jak można zobac­zyć na zdjęciach poni­żej, można same­mu oce­nić. Bez­po­śred­nio przed samym Štr­b­ské ple­so znaj­du­ją się Jazier­ka lás­ky (Sta­wy Miło­ści). Z Štr­b­ské ple­so, zgod­nie z tab­li­cą infor­ma­cyj­ną, można zobac­zyć: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ką wie­żę, Ostrą wie­żę, Fur­kot­ską doli­nę, Ostrą, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú wie­życz­kę, Štr­b­ský szc­zyt, Mly­nic­kú doli­nę, Hlin­skú wie­żę, Sata­na, Pred­nú Baš­tę, Malú Baš­tę, Pat­rię, Žabiu wie­żę, Žabí konik, Men­gu­sov­skú doli­nę, Kôp­ky, Čes­ký szc­zyt, Vyso­kú, Dra­čí szc­zyt, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú wie­żę, Ruma­nov szc­zyt, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupą, Kon­čis­tą, grz­biet Ger­la­chov­skie­go szczytu.

Poło­żo­ne na wyso­ko­ści 1320 met­rów nad pozi­omem mor­za Štr­b­ské ple­so jest jedy­nym jezi­orem w Wyso­kich Tat­rach, któ­re zosta­ło sztucz­nie powi­ęks­zo­ne. Przed zala­niem teren ten był tor­fo­wis­kiem, zna­nym jako Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, z małym jezi­orem pośrod­ku. Miał on oko­ło 40 met­rów śred­ni­cy i mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść wynos­zącą 8 met­rów. Nowa for­ma zosta­ła stwor­zo­na w 1900 roku podc­zas budo­wy wil­li Móry, któ­ra sta­ła w miejs­cu hote­lu Baník. Stru­mień Štr­b­ská Mly­ni­ca został skie­ro­wa­ny do Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, a dawne ujście zosta­ło tam zata­mo­wa­ne. W rezul­ta­cie pozi­om wody pod­ni­ó­sł się o dwa met­ry i zato­pił nie­mal całe tor­fo­wis­ko. Obe­cnie Štr­b­ské ple­so zaj­mu­je obszar 2,12 hek­ta­ra i osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 10 met­rów. Warst­wa tor­fu szyb­ko zaczęła odcho­dzić od dna i uno­sić się ku powierzch­ni. Stwor­zy­ła ona wys­py, któ­re zacho­wa­ły się do dziś. Poc­ząt­ko­wo te wys­py były usu­wa­ne i obci­ąża­ne kamie­nia­mi. Później usu­wa­no już tyl­ko kawa­łki tor­fu, któ­re pły­wa­ły do ujścia. Pły­wa­jąca, częs­to nawet czte­ro­met­ro­wa warst­wa tor­fu twor­zy pod wodą uni­kal­ny kra­job­raz z licz­ny­mi wys­tępa­mi i dziu­ra­mi. Jedy­nym sta­łym miesz­ka­ńcem wód Štr­b­ské ple­so jest pstrąg poto­ko­wy (Tab­li­ca informacyjna).

Osa­da Tatrans­ká Štr­b­ské ple­so jest admi­nis­tra­cyj­ną częścią mias­ta Vyso­ké Tat­ry. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1335 met­rów nad pozi­omem mor­za i lic­zy oko­ło 350 miesz­ka­ńców. W 1872 roku zie­mia­nin ze Štr­by Jozef Szen­ti­vá­nyi zbu­do­wał tu cha­tę z bali, dając tym samym poc­zątek osa­dzie. Już w 1885 roku pows­ta­jąca osa­da otr­zy­ma­ła sta­tus uzdro­wis­ka, a dla uzdro­wis­ka opra­co­wa­no sta­tut. W 1935 roku odby­ły się tu Mis­tr­zost­wa Świa­ta w Nar­ciarst­wie w Dys­cyp­li­nach Nor­dyc­kich, a następ­nie kolej­ne wydar­ze­nie w 1970 roku, co spo­wo­do­wa­ło burz­li­wą prze­bu­do­wę, w któ­rej pows­ta­ły hote­le FIS, Pano­rá­ma, a później Pat­ria. Zbu­do­wa­no Kom­pleks Spor­to­wy FIS, przy­wró­co­no po pewnym cza­sie zlik­wi­do­wa­ną kolej­kę zęba­tą. Pows­ta­ła również nowa budo­wla Heli­os. Osa­da sta­ła się naj­wa­żniejs­zym i najc­zęściej odwie­dza­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym w Wyso­kich Tat­rach (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so ist eine der bekann­tes­ten Orte in der Slo­wa­kei. Es ist wirk­lich schön, und sch­lie­ßlich kön­nen Sie sich anhand der unten ste­hen­den Fotos selbst ein Urte­il bil­den. Direkt vor dem Štr­b­ské ple­so befin­den sich die Jazier­ka lás­ky (Lie­be­swe­i­her). Von Štr­b­ské ple­so aus kön­nen Sie laut Infor­ma­ti­ons­ta­fel fol­gen­des sehen: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, den Grat des Ger­la­chov­ský štít.

Štr­b­ské ple­so, das sich in einer Höhe von 1320 Metern über dem Mee­ress­pie­gel befin­det, ist der ein­zi­ge See in den Hohen Tat­ra, der künst­lich erwe­i­tert wur­de. Vor der Überf­lu­tung befand sich hier ein Moor, das soge­nann­te Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, mit einem kle­i­nen See in der Mit­te. Es hat­te etwa 40 Meter im Durch­mes­ser und sei­ne maxi­ma­le Tie­fe bet­rug 8 Meter. Die neue Form ents­tand im Jahr 1900 wäh­rend des Baus der Vil­la Móry, die sich an der Stel­le des Hotels Baník befand. Der Štr­b­ská Mly­ni­ca Bach wur­de zum Naklád­ske mozg­ro­vis­ko umge­le­i­tet und der bis­he­ri­ge Abf­luss wur­de versch­los­sen. Infol­ge­des­sen stieg das Was­ser um zwei Meter an und überf­lu­te­te fast das gesam­te Moor. Heute hat Štr­b­ské ple­so eine Flä­che von 2,12 Hek­tar und erre­icht eine maxi­ma­le Tie­fe von 10 Metern. Die Torfs­chicht begann nach kur­zer Zeit vom Boden abzub­lät­tern und stieg zum Was­sers­tand auf. Es bil­de­ten sich Inseln, die bis heute erhal­ten sind. Zunächst wur­den die­se Inseln ent­fernt und mit Ste­i­nen belas­tet. Spä­ter wur­den nur noch Torf­res­te ent­fernt, die zum Aus­lauf trie­ben. Die sch­wim­men­de, oft bis zu vier Meter dic­ke Torfs­chicht schafft unter Was­ser eine ein­zi­gar­ti­ge Kulis­se mit vie­len Über­hän­gen und Löchern. Im Was­ser von Štr­b­ské ple­so lebt nur ein stän­di­ger Bewoh­ner – die Bach­fo­rel­le (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Die Tatra-​Siedlung Štr­b­ské ple­so ist ein admi­ni­stra­ti­ver Stadt­te­il der Stadt Vyso­ké Tat­ry. Sie liegt auf einer Höhe von 1335 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und hat etwa 350 Ein­woh­ner. Im Jahr 1872 errich­te­te der Besit­zer von Štr­ba, Jozef Szen­ti­vá­nyi, eine Block­hüt­te und leg­te damit den Grund­ste­in für die Sied­lung. Bere­its 1885 erhielt die sich for­mie­ren­de Sied­lung einen cha­rak­te­ris­tis­chen Sta­tus und ein Bade­kurs­ta­tut wur­de ers­tellt. Im Jahr 1935 fan­den hier die Welt­me­is­ters­chaf­ten im Nor­dis­chen Ski­sport statt, und spä­ter im Jahr 1970, was einen Impuls für einen tur­bu­len­ten Umbau gab, bei dem die Hotels FIS, Pano­rá­ma und spä­ter Pat­ria hin­zu­ka­men. Der Sport­kom­plex FIS wur­de errich­tet, die zwis­chen­ze­it­lich still­ge­leg­te Zahn­rad­bahn wur­de wie­der in Bet­rieb genom­men. Das Sana­to­rium Heli­os wur­de errich­tet. Die Sied­lung wur­de zum bede­utend­sten und meist­be­such­ten Tou­ris­mus­zen­trum in den Hohen Tat­ra (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so a Szlo­vá­kia egy­ik legi­smer­tebb helys­zí­ne. Való­ban gyöny­örű, és végül is az aláb­bi fény­ké­pek alap­ján min­den­ki maga dönt­het róla. Magá­nak a Štr­b­ské ple­só­nak a köze­lé­ben talál­ha­tó­ak a Jazier­ka lás­ky” (Sze­rel­mi tók). A Štr­b­ské ple­só­ról az Infor­má­ci­ós táb­la alap­ján a követ­ke­zőket lehet lát­ni: Kis Kri­ván, Kri­ván, Sediel­ko­vá kupa, Rövid toro­ny, Hegyi toro­ny, Furkotská-​völgy, Hegyi toro­ny, Első Solis­ko, Štr­b­skú kis toro­ny, Štr­b­ský štít, Mlynická-​völgy, Hlin­ská toro­ny, Sátán, Első bás­tya, Kis bás­tya, Pat­ria, Béka­to­ro­ny, Béka­kő, Mengusovská-​völgy, Kôp­ky, Cseh-​torony, Magas, Sárkány-​torony, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vá toro­ny, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostrom, Bun­kó, Hidas, a Ger­la­chov­ský štít hegycsúcsa.

A 1320 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban fek­vő Štr­b­ské ple­so a Magas-​Tátrákban az egy­et­len mes­ter­sé­ge­sen kibőví­tett tó. Az árvíz előtt egy moc­sár­ral talál­koz­hat­tunk itt, a Naklád­ske mozgrovisko-​val, egy kis tó köze­pén. Ez körül­be­lül 40 méter átmé­rőjű volt, és maxi­má­lis mély­sé­ge 8 méter volt. Az új for­ma 1900-​ban jött lét­re a Móry vil­la épí­té­se során, ame­ly a Baník szál­lo­da hely­én állt. A Štr­b­ská Mlynica-​patakot a Naklád­ske mozgrovisko-​hoz irá­ny­í­tot­ták át, és lezár­ták a koráb­bi lefo­ly­ást. Ennek ered­mé­ny­eként a víz két méter­rel emel­ke­dett, és majd­nem tel­je­sen elá­rasz­tot­ta a moc­sa­rat. Jelen­leg a Štr­b­ské ple­so 2,12 hek­tá­ros terüle­tű és leg­na­gy­obb mély­sé­ge 10 méter. A tőzeg­láp réte­ge rövid idő után elkez­dett lehull­ni az aljá­ról, és a vízs­zint felé emel­ked­ni. Szá­mos szi­ge­tet hoz­tak lét­re, ame­ly­ek még ma is fenn­ma­rad­tak. Elős­zör eze­ket a szi­ge­te­ket eltá­vo­lí­tot­ták és kövek­kel ter­hel­ték. Később már csak a tőzeg­da­ra­bo­kat távo­lí­tot­ták el, ame­ly­ek a kifo­ly­óhoz sod­ród­tak. A lebe­gő, gyak­ran akár négy méter vas­tag tőzeg­láp egy­edülál­ló lát­vá­nyt nyújt a víz alatt, sok előug­rás és lyuk­kal. A Štr­b­ské ple­so vize­i­ben csak egy állan­dó lakó él – a patak piszt­ráng (Infor­má­ci­ós tábla).

A Sztrb­ské ple­so Tátra-​település a Vyso­ke Tat­ry város egy­ik admi­niszt­ra­tív rés­ze. 1335 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban feks­zik és körül­be­lül 350 lako­sa van. 1872-​ben Jozef Szen­ti­vá­nyi sztr­bai föl­de­súr egy favá­zas kuny­hót épí­tett, ezzel ala­poz­ta meg a tele­pülés lét­re­jöt­tét. Már 1885-​ben egy­re inkább kia­la­ku­ló tele­pülés­nek eli­smert stá­tuszt adtak, és fürdőkút-​státusztervet dol­goz­tak ki. 1935-​ben itt ren­dez­ték meg a síelő-​világbajnokságot az észa­ki disz­cip­lí­nák­ban, majd 1970-​ben ismét, ami len­düle­tet adott egy viha­ros áté­pí­tés­nek, ame­ly során hoz­zá­ad­ták a FIS, Pano­rá­ma és később a Pat­ria szál­lo­dá­kat. Lét­re­jött a FIS Sport­kom­ple­xum, újjá­é­pí­tet­ték a koráb­ban megs­zün­te­tett fogas­ke­re­kű vasu­tat. Lét­re­jött a Heli­os gyógy­köz­pont. A tele­pülés a leg­je­len­tősebb és leg­lá­to­ga­tot­tabb turisz­ti­kai köz­pont­tá vált a Magas-​Tátrákban (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

TOP

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post