2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

Hits: 4918

je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu , staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové (, P. nigra dalmatica). Povrchové Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam tie na na ostrove a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov zátoka Tatinja, , zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili  (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené sídliská – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr  (, resp. ) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar . V 7. storočí prišli na Hvar Slovania (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva , prípadne , Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom átskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov , ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou.  rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova  a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú , Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii , , A. ingens, Rosmarinus officinalis, , Salvia officinalis, Pithosporum tobira, , Ceratonica siliqua, , (ihvar.cz). Okrem sa na Hvare zbierajú aj rumanček, , Rozvinuté je aj , ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná . boli zväčša prízemné, a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. – totožné s či na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžily ako a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Niektoré

 

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2012, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská krajina, TOP

Šariš

Hits: 3131

Šariš tvoria povodie riek , a Ondava. Historickým centrom bol , od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a . Prvá valašská v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli a  (Wikipedia). 

Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa a . V iných oblastiach sa choval a . Pestoval sa , , , , ale aj , najmä a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo , vyrábalo . V okolí Čergova sa vyrábali . V Suchej doline sa vyrábalo s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, , v Bardejove . V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej (kulturno.sk). Domy sa tu stavali ako . Smerom na boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj . Na drevených kostoloch zanechali svoju aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované , obľúé boli . Tancovali sa povelové a , , , . Špecialitami sú pohánkové plnené syrom, . Na sa pripravujú , alebo (kulturno.sk). 

Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Slávnosti Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti . V Raslaviciach  (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza (kulturno.sk). 

Niektoré príspevky

Use to Comment on this Post

2011, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Važec

Hits: 2529

leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je , maďarský . Na ploche 59.68 km(Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „ pole“, svedčia o starobylosti osídlenia (Michal Hybena). Obec založil šoltýs v roku 1280. Vlastníkmi boli najmä , a (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože  ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže  s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové – „“ sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sa používal spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a . Používala sa aj . Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).

Hyben , 1981: Važec, , , Osveta, 344 pp.

Use to Comment on this Post

2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty, Typ

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 1599

sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom , neďaleko od prameňa . je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: , , , , , . V roku 1598 tu bolo 43 , v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e-obce.sk). 

V roku 1977 bola ť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové obsahujú s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km2 tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „“. v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové , zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, , ), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia). 

Use to Comment on this Post