domy - Skala - Page 4

2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Trnava – slovenský Rím

09/10/201213/03/2024 skala

Trnava – slovenský Rím je mesto s bohatou históriou, ležiace v Podunajskej nížine. Trnave je krajské mesto, a je a vždy bolo, jedným z významných miest Slovenska. Leží v centre Trnavskej pahorkatiny. V meste sa zachovalo historické jadro, dokonca aj hradby. Rozloha mesta je 72 km²(trnava.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1211. V dobe vzniku patrila medzi najväčšie mestá Európy. Peter Pázmaň založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu. Do roku 1777 bola najväčšou a najvýznamnejšou inštitúciou v bývalom Uhorsku. V Trnave bola koncom 18. storočia Antonom Bernolákom kodifikovaná slovenčina (trnava.sk). Dnes je v Trnave aj Univerzita Cyrila a Metoda a Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity – MTF STU.

V Trnave sa narodil hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský, básnik Miroslav Válek. Pôsobili tu aj spisovatelia Jozef Ignác Bajza a Svetozár Hurban-Vajanský, historik Matúš Kučera, fotograf Tibor Huszár (Wikipedia). V meste sa konáva Dobrofest, Tradičný trnavský jarmok, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni, Festival Lumen. Nachádza sa tu divadlo Jána Palárika, knižnica Juraja Fándlyho, Západoslovenské múzeum, amfiteáter. Niektoré pamätihodnosti: mestská veža, baroková Trnavská univerzita, kostol sv. Heleny z roku 1238, klariský kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie z 13. storočia, bazilika svätého Mikuláša z roku 1380, univerzitná katedrála svätého Jána Krstiteľa, františkánsky kostol svätého Jakuba, apoštola, pavlínsky kostol svätého Jozefa, jezuitský kostol Najsvätejšej trojice, uršulínsky kostol svätej Anny (Wikipedia).

Trnava sa môže pochváliť množstvom sakrálnych pamiatok, nachádza sa tu dóm svätého Jána Krstiteľa, bazilika svätého Mikuláša, kostola svätého Jakuba. Staré Mesto Trnava je obklopené zachovalými mestskými hradbami. Trnava je tiež známa svojou futbalovou tradíciou. Futbalový klub Spartak Trnava je jedným z najúspešnejších a najznámejších slovenských futbalových klubov. Pomerne známe sú sídliská Družba. Neďaleko od mesta sa nachádza pekná lokalita – rybníky Kamenný mlyn.

Trnava, known as the “Slovak Rome,” is a city with a rich history located in the Danubian Lowland. Trnava is the capital city of the Trnava Region and has always been one of the significant cities in Slovakia. It is situated in the center of the Trnava Hills. The historical core of the city, including the preserved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km² (trnava.sk). As of December 31, 2011, it had a population of 66,219 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the city dates back to 1211. At its founding, Trnava belonged to the largest cities in Europe. In 1635, Peter Pázmaň established Trnava University, which until 1777 was the largest and most significant institution in the former Kingdom of Hungary. In the late 18^th century, Trnava became the place where Anton Bernolák codified the Slovak language (trnava.sk). Today, Trnava is home to the University of Cyril and Methodius and the Faculty of Materials Science and Technology of the Slovak University of Technology – MTF STU.

Trnava has been the birthplace of the musical composer Mikuláš Schneider-Trnavský and the poet Miroslav Válek. Notable figures who lived in Trnava include writers Jozef Ignác Bajza and Svetozár Hurban-Vajanský, historian Matúš Kučera, and photographer Tibor Huszár (Wikipedia). The city hosts events such as Dobrofest, Tradičný trnavský jarmok, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni, and the Festival Lumen. Trnava boasts cultural institutions such as the Ján Palárik Theatre, Juraj Fándly Library, Western Slovak Museum, and an amphitheater. Some of its landmarks include the City Tower, Baroque Trnava University, the 13^th-century Church of St. Helena, the 1380 Basilica of St. Nicholas, the University Cathedral of St. John the Baptist, the Franciscan Church of St. James the Apostle, the Pauline Church of St. Joseph, the Jesuit Church of the Holy Trinity, and the Ursuline Church of St. Anne (Wikipedia).

Trnava is renowned for its abundance of sacral monuments, including St. John the Baptist Cathedral, St. Nicholas Basilica, and the Church of St. James. The Old Town of Trnava is surrounded by well-preserved city walls. Trnava is also known for its football tradition, with Spartak Trnava being one of the most successful and well-known Slovak football clubs. The residential areas of Družba are relatively well-known. Near the city, you can find a beautiful location – the Kamenný mlyn ponds.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Gonove lazy

19/09/201107/03/2024 skala

Gonove lazy sa nachádzajú v Považskom Inovci. Kedysi tu stáli domy, v ktorých sa bývalo. Časom v 80-tych a 90-tych rokoch tieto stavby definitívne zbúrali. Pod týmito budovami je rázcestie – sú tu cesty z Výtokov, z Marhátu a z Modrovej horárne. V blízkosti je lyžiarsky vlek, kde sa ešte nie tak dávno v lete konali lyžiarske preteky na tráve.

Gonove lazy are located in Považský Inovec. In the past, there were houses where people used to live. Over time, in the 80s and 90s, these buildings were permanently demolished. Beneath these buildings is a crossroads – there are roads from Výtoky, Marhát, and Modrá horárna. Nearby is a ski lift where, not so long ago, grass skiing competitions were held in the summer.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

28/06/201107/03/2024 skala

Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km² žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy obce: Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeologického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové domy a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower Váh region, located about 4 km from Piešťany at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name “Duchreuy” (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9^th to the 10^th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Literatúra

Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80−969388−8−6. p. 138.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Hrhov

27/06/201107/03/2024 skala

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. Slovania sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu obce – Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej dediny. Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné budovy patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.

The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9^th – 10^th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant Spiš colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.

Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.

Odkazy

Facebook

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

03/05/201110/03/2024 skala

Obec je známa nielen svojou prírodou, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami. V Šumiaci sa nachádza niekoľko chrámov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii tejto oblasti. Šumiac je obľúbeným miestom pre turistiku aj vďaka blízkosti Nízkych Tatier.

Na ploche 81.76 km² tu žije 1310 obyvateľov (sumiac.sk), leží v nadmorskej výške 880 metrov nad morom (sumiac.sk). Obec vznikla ako poddanská dedina panstva Muránskeho hradu v 15. storočí (sumiac.sk). Vznikla na valaskom práve, písomne je doložená v roku 1573 (najkrajsikraj.sk). Pôvodnými obyvateľmi boli Rusíni (sumiac.sk). Historické názvy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Nemecký názov obce je Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Názov obce je odvodený od lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona (Wikipedia). Obyvatelia sa venovali paseniu oviec, dobytka, neskôr spracovaniu dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov (sumiac.sk). Nachádzala sa tu píla a sklárska huta (najkrajsikraj.sk).

V polovici 18. storočia sa obyvatelia živili pálením dreveného uhlia (sumiac.sk). V roku 1828 žilo v Šumiaci v 158 domov 1846 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). V 19. storočí bola postavená železnica do Brezna a neskôr až do Červenej Skaly. Do roku 1954 patrili Šumiacu osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k obci osada Červená Skala (sumiac.sk). Dodnes sa tu zachovali drevené zrubové domy pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami (nizketatry.sk). V Šumiaci sa narodila spisovateľka Klára Jarunková (Wikipedia). V Šumiaci vznikol 15.1.1957 folklórny súbor Šumiačan. Súbor absolvoval tisícky vystúpení po celom svete. Nahral desiatky piesní pre Slovenský rozhlas, účinkoval v mnohých filmoch (facebook).

The village is known not only for its nature but also for its historical and cultural landmarks. In Šumiac, there are several churches and chapels that bear witness to the rich history of this area. Šumiac is a popular destination for tourism, thanks in part to its proximity to the Low Tatras.

Šumiac is a village with an area of 81.76 km², and it is home to 1310 residents, situated at an altitude of 880 meters above sea level. The village originated as a subject village of Muráň Castle in the 15^th century and was established on Wallachian law, with written documentation dating back to 1573. The original inhabitants were Ruthenians. The historical names of the village include Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, and Sumiacó. The German name for the village is Königsberg bei Großrauschenbach.

The name Šumiac is derived from the surrounding forests and the noise of clear waters feeding the Hron River channel. The residents were traditionally involved in sheep and cattle grazing, later engaging in wood processing, the production of agricultural tools from wood, and shingle making. There was a sawmill and a glassworks in the village, and in the mid-18th century, the inhabitants earned a living by producing charcoal. In 1828, Šumiac had 158 houses with 1846 inhabitants.

In the 19^th century, a railway was built to Brezno, and later extended to Červená Skala. Until 1954, the settlements of Nová Maša, Švábovka, Valkovňa, and Zlatno belonged to Šumiac. Since 1960, the settlement of Červená Skala has been part of the village. The village is known for its well-preserved wooden log houses with saddle roofs in open courtyards. Traditional houses had cold rooms; only the whitewashed room with purposeful furniture, metalware, and fabrics was heated.

Notably, the writer Klára Jarunková was born in Šumiac. On January 15, 1957, the Šumiačan Folk Ensemble was established, which has performed thousands of times worldwide, recorded numerous songs for Slovak Radio, and participated in many films.

Wieś jest znana nie tylko ze swojej przyrody, ale także z historycznych i kulturowych zabytków. W Šumiac znajduje się kilka kościołów i kaplic, które świadczą o bogatej historii tego obszaru. Šumiac to popularne miejsce turystyczne, również ze względu na bliskość Niskich Tatr.

Na obszarze o powierzchni 81,76 km² mieszka 1310 mieszkańców (sumiac.sk), leży na wysokości 880 metrów nad poziomem morza (sumiac.sk). Wieś powstała jako poddamska osada pod panowaniem zamku Muránsky w XV wieku (sumiac.sk). Powstała na prawie wołoskim i pisemnie udokumentowana została w 1573 roku (najkrajsikraj.sk). Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini (sumiac.sk). Historyczne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Niemiecka nazwa wsi to Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Nazwa wsi pochodzi od lasów otaczających miejscowość i szumu bieżących wód, zasilających koryto Hrona (Wikipedia). Mieszkańcy zajmowali się wypasaniem owiec, bydła, później obróbką drewna, produkcją drewnianego narzędzi rolniczych i gontów (sumiac.sk). Istniała tu tartak i huta szkła (najkrajsikraj.sk).

W połowie XVIII wieku mieszkańcy utrzymywali się z wypalania drewna na węgiel drzewny (sumiac.sk). W 1828 roku w Šumiaci mieszkało w 158 domach 1846 mieszkańców (najkrajsikraj.sk). W XIX wieku zbudowano kolej do Brezna, a później aż do Červenej Skaly. Do 1954 roku Šumiac obejmował osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa i Zlatno. Od 1960 roku osada Červená Skala należy do wsi (sumiac.sk). Do dzisiaj zachowały się tu drewniane domy z bali pod siodłowymi dachami na otwartych podwórzach. Izby były pierwotnie zimne, ogrzewano tylko bielonym pomieszczeniem wyposażonym w meble, pokrycia i tkaniny (nizketatry.sk). W Šumiaci urodziła się pisarka Klára Jarunková (Wikipedia). W Šumiaci 15 stycznia 1957 roku powstał zespół folklorystyczny Šumiačan. Zespół dał tysiące wystąpień na całym świecie. Nagrali dziesiątki piosenek dla Słowackiego Radia, występowali w wielu filmach (facebook).

Odkazy

Značka: domy

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post