2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Dokumenty, Neživé, Stavby, Stavby, Stavebné prvky

Hrady nad strechami

Hits: 1814

Občas sa vyskyt­ne, že sa hra­dy zobra­zu­jú v pries­to­re pres­ne nad stre­cha­mi domov, kto­ré k objek­tu hra­du nepat­ria. Doslo­va to vyznie­va, ako­by boli posta­ve­né nad tými­to stavbami.


Occa­si­onal­ly, cast­les are depic­ted in spa­ce exact­ly abo­ve the roofs of homes that do not belo­ng to the cast­le struc­tu­re. It lite­ral­ly appe­ars as if they were built abo­ve the­se buildings.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Ľubovniansky skanzen

Hits: 1950

Skan­zen sa nachá­dza tes­ne pod Ľubov­nian­ským hra­dom, z hra­du vid­no skan­zen a keď ste v skan­ze­ne, tak vidí­te hrad.

Ľubov­nian­sky skan­zen je ozna­če­ný ako múze­um ľudo­vej archi­tek­tú­ry, nachá­dza sa v ňom 25 objek­tov. Verej­nos­ti je prí­stup­ný od roku 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou v prí­ro­de, kto­rá pred­sta­vu­je etnic­ky zmie­ša­ný regi­ón seve­ro­vý­chod­né­ho Spi­ša a seve­ro­zá­pad­né­ho Šari­ša, kde stá­ro­čia žili spo­lu Slo­vá­ci, Nemci, Rusí­ni, Gora­li a Židia (Wiki­pe­dia). V are­áli domi­nu­je zru­bo­vý gréc­ko­ka­to­líc­ky kos­to­lík svä­té­ho Micha­la archan­je­la z Maty­so­vej z roku 1833. Nachá­dza sa tu barokovo-​klasicistický iko­nos­tas, domy z Veľ­ké­ho Lip­ní­ka, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­le, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ky, Jara­bi­ny. Hos­po­dár­ske a tech­nic­ké objek­ty a sezón­ne poľ­né obyd­lia (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The open-​air muse­um is loca­ted just below Ľubov­nian­sky hrad (Ľubov­ňa Cast­le), and the cast­le can be seen from the open-​air muse­um. When you are in the open-​air muse­um, you also have a view of the castle.

The Ľubov­nian­sky skan­zen is desig­na­ted as a muse­um of folk archi­tec­tu­re and com­pri­ses 25 struc­tu­res. It has been open to the pub­lic sin­ce 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). It ser­ves as an eth­nog­rap­hic exhi­bi­ti­on in natu­re, pre­sen­ting the eth­ni­cal­ly mixed regi­on of nort­he­as­tern Spiš and nort­hwes­tern Šariš, whe­re Slo­vaks, Ger­mans, Rusyns, Gorals, and Jews lived toget­her for cen­tu­ries (Wiki­pe­dia). The domi­nant fea­tu­re in the area is the log Gre­ek Cat­ho­lic church of St. Micha­el the Archan­gel from Maty­so­vá, built in 1833. The site also inc­lu­des a Baroque-​Classicist ico­nos­ta­sis, hou­ses from Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vá, Veľ­ká Les­ná, Údo­lie, Jaku­bian, Krem­ná, Kamien­ka, and Jara­bi­na, as well as eco­no­mic and tech­ni­cal buil­dings and sea­so­nal field dwel­lings (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Skan­sen znaj­du­je się tuż poni­żej zamku Ľubov­ňa, z któ­re­go widać skan­sen, a będąc w skan­se­nie, widzisz zamek.

Ľubov­nian­sky skan­zen jest oznac­zo­ny jako muze­um archi­tek­tu­ry ludo­wej i obej­mu­je 25 obiek­tów. Jest dostęp­ny dla pub­licz­no­ści od 1985 roku (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Sta­no­wi etno­gra­ficz­ną wys­ta­wę na świe­żym powietr­zu, pre­zen­tu­jąc etnicz­nie zró­żni­co­wa­ny regi­on północno-​wschodniego Spi­ša i północno-​zachodniego Šari­ša, gdzie przez wie­ki wspól­nie żyli Sło­wa­cy, Niem­cy, Rusi­ni, Góra­le i Żydzi (Wiki­pe­dia). Domi­nu­jącym obiek­tem na tere­nie jest dre­wnia­ny, grec­ko­ka­to­lic­ki kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła z Maty­so­vej z 1833 roku. Na tere­nie skan­se­nu znaj­du­ją się również barokowo-​klasycystyczny iko­nos­tas, domy z Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­lia, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ki i Jara­bi­ny, a także budyn­ki gos­po­darc­ze, tech­nicz­ne i sezo­no­we domy polo­we (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny, Zahraničie

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

Hits: 3475

Zako­pa­ne je zná­me turis­tic­ké stre­dis­ko juž­né­ho Poľ­ska. Dá sa pove­dať, že je vstup­nou brá­nou pre Vyso­ké Tat­ry. Je tu zná­me lyžiar­ske stre­dis­ko, mos­tík. Videl som tu, ostat­ne aj v iných obciach v Poľ­sku, že ľudia tu býva­jú inak, ako zopár kilo­met­rov ďalej na Slo­ven­sku. Domy sú tu sta­va­né veľ­ko­ry­sej­šie, nie sú tak straš­ne na hus­to ako u nás. Mys­lí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nie­len pre­ží­vať. Nevi­del som tu toľ­ko vyso­kých múrov, brán, všet­ko sa mi tu vide­lo otvo­re­nej­šie, prí­stup­nej­šie. Veľ­mi mi to udre­lo do očí, asi aj pre­to, že som odtiaľ­to sa vra­cal na Slo­ven­sko cez Ora­vu. Vši­mol som si aj to, že ľudia sú tu pokoj­nej­ší, zrej­me aj tole­ran­tnej­ší. Mini­mál­ne na za volan­tom. Leží v v regi­ó­ne Pod­ha­le. Je cen­trom goral­skej kul­tú­ry, popu­lár­nou des­ti­ná­ci­ou pre horo­le­zec­tvo, lyžo­va­nie a turis­ti­ku. V 17. sto­ro­čí je spo­mí­na­né ako Zako­pis­ko. V 19. sto­ro­čí bolo cen­trom ťažob­né­ho a hut­níc­ke­ho prie­mys­lu. Zako­pa­ne hos­ti­lo viac­krát maj­strov­stvá sve­ta v kla­sic­kom lyžo­va­ní, v biat­lo­ne, sve­to­vý pohár v lyžo­va­ní, zim­nú uni­ver­ziá­du apod. (Wikipedia.en). Býva pre­zý­va­né zim­ným hlav­ným mes­tom Poľ­ska. Záro­veň je naj­vyš­šie polo­že­ným mes­tom v Poľ­sku. Pop­rad a Vyso­ké Tat­ry sú par­tner­ský­mi mes­ta­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­frek­ven­to­va­nej­šou uli­cou je Kru­pó­wki, kde sa dajú ochut­nať tra­dič­né syro­vé oscyp­ki (Repta). Už v 19. sto­ro­čí sa dre­ve­ných kaviar­nič­kach Zako­pa­ne­ho schá­dzal poľ­ská inte­lek­tu­ál­na a ume­lec­ká eli­ta. Bolo výhod­né uká­zať sa v Zako­pa­nom – prí­rod­nom a vidiec­kom pro­ti­pó­le Kra­ko­va, Var­ša­vy (sme​.sk).


Zako­pa­ne is a well-​known tou­rist resort in sout­hern Poland. It can be said that it ser­ves as the gate­way to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and brid­ge. I noti­ced, not only here but also in other towns in Poland, that peop­le live dif­fe­ren­tly than just a few kilo­me­ters away in Slo­va­kia. The hou­ses are more gene­rous­ly built, and the den­si­ty is not as high as it is with us. The­re is a con­si­de­ra­ti­on for peop­le to live here and not just sur­vi­ve. I did­n’t see as many high walls, gates; eve­ryt­hing see­med more open and acces­sib­le to me. It caught my eye a lot, pro­bab­ly becau­se I was retur­ning to Slo­va­kia from the­re through Ora­va. I also noti­ced that peop­le here are cal­mer, pro­bab­ly more tole­rant, at least behind the whe­el. It is loca­ted in the Pod­ha­le regi­on. It is the cen­ter of the high­land cul­tu­re, a popu­lar des­ti­na­ti­on for moun­tai­ne­e­ring, ski­ing, and hiking. In the 17th cen­tu­ry, it was men­ti­oned as Zako­pis­ko. In the 19th cen­tu­ry, it was a cen­ter of mining and metal­lur­gi­cal indus­try. Zako­pa­ne hos­ted seve­ral world cham­pi­ons­hips in clas­si­cal ski­ing, biat­hlon, the Ski World Cup, the Win­ter Uni­ver­sia­de, etc. (Wikipedia.en). It is kno­wn as the win­ter capi­tal of Poland and, at the same time, is the highest-​located city in Poland. Pop­rad and the High Tatras are par­tner cities (Wiki​pe​dia​.cz). The most fre­qu­en­ted stre­et is Kru­pó­wki, whe­re you can tas­te tra­di­ti­onal smo­ked oscy­pek che­e­se (Repta). In the 19th cen­tu­ry, Polish intel­lec­tu­al and artis­tic eli­tes gat­he­red in the wooden cafes of Zako­pa­ne. It was advan­ta­ge­ous to show up in Zako­pa­ne – the natu­ral and rural coun­ter­part to Kra­kow and War­saw (sme​.sk).


Zako­pa­ne to zna­ne ośro­dek turys­tycz­ny w połud­ni­owej Pols­ce. Można powie­dzieć, że pełni rolę bra­my do Wyso­kich Tatr. Mias­to jest zna­ne z ośrod­ka nar­ciar­skie­go i mos­tu. Zau­wa­ży­łem, nie tyl­ko tutaj, ale także w innych mias­tach w Pols­ce, że ludzie żyją inac­zej niż kil­ka kilo­met­rów dalej na Sło­wac­ji. Domy są tu budo­wa­ne bar­dziej hoj­nie, a gęs­to­ść zabu­do­wy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcie­li żyć, a nie tyl­ko przetr­wać. Nie zau­wa­ży­łem tu tylu wyso­kich murów, bram; wszys­tko wyda­ło mi się bar­dziej otwar­te i dostęp­ne. Bar­dzo mi to rzu­ci­ło się w oczy, pra­wdo­po­dob­nie dla­te­go, że wra­ca­łem stąd na Sło­wac­ję przez Ora­wę. Zau­wa­ży­łem również, że ludzie tutaj są spo­koj­niej­si, pra­wdo­po­dob­nie bar­dziej tole­ran­cyj­ni, przy­najm­niej za kie­ro­wni­cą. Mias­to leży w regi­onie Pod­ha­le. To cen­trum kul­tu­ry góral­skiej, popu­lar­ny cel wspi­nac­zek, nar­ciarst­wa i turys­ty­ki. W XVII wie­ku wymie­nia­no je jako Zako­pis­ko. W XIX wie­ku było cen­trum prze­my­słu gór­nic­ze­go i hut­nic­ze­go. Zako­pa­ne było miejs­cem wie­lok­rot­ne­go orga­ni­zo­wa­nia mis­tr­zostw świa­ta w nar­ciarst­wie kla­sycz­nym, biat­hlo­nie, Pucha­ru Świa­ta w nar­ciarst­wie, Zimo­wej Uni­wers­ja­dy, itp. (Wikipedia.en). Jest nazy­wa­ne zimo­wą sto­li­cą Pol­ski i jed­noc­ze­śnie naj­wy­żej poło­żo­nym mias­tem w Pols­ce. Pop­rad i Wyso­kie Tat­ry są mias­ta­mi par­tner­ski­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­bar­dziej uczęszc­za­ną uli­cą jest Kru­pó­wki, gdzie można skosz­to­wać tra­dy­cyj­nych wędzo­nych serów oscy­pek (Repta). Już w XIX wie­ku pol­ska eli­ta inte­lek­tu­al­na i artys­tycz­na zbie­ra­ła się w dre­wnia­nych kawiar­niach Zako­pa­ne­go. Kor­zyst­ne było poja­wie­nie się w Zako­pa­nem – natu­ral­nym i wiej­skim odpo­wied­ni­kiem Kra­ko­wa i Wars­za­wy (sme​.sk).”


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1973

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk)Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).


Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Veľké Borové

Hits: 1956

Obec leží na okra­ji Chočs­kých vrchov, neďa­le­ko Kva­čian­skej a Pro­siec­kej doli­ny. Tvo­rí svoj­ráz­ny goral­ský mik­ro­re­gi­ón s Malým Boro­vým a Huta­mi. Leží v nad­mor­skej výš­ke 835 met­rov nad morom. Na plo­che 10.99 km2 žije 50 oby­va­te­ľov. Obec zalo­ži­li prav­de­po­dob­ne gora­li v 16. sto­ro­čí z Hor­nej Ora­vy. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1646. Oby­va­te­lia sa veno­va­li výro­be skla v neďa­le­kej sklár­skej hute v obce Huty. Okrem toho cho­vom oviec, poľ­no­hos­po­dár­stvom. V roku 1910 tu žilo 670 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Dňa 9. mája roku 1895 v blíz­kos­ti obce dopa­dol mete­orit. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li aj pre­da­jom rie­čic a skla, a to naj­mä v Maďar­sku, Juho­slá­vii a Poľ­sku. Mno­hé domy kto­ré boli v minu­los­ti trva­lo­bý­va­né, sú v súčas­nos­ti využí­va­né ako cha­lu­py na rekre­ač­né úče­ly (ora​va​-lip​tov​.sk).


The vil­la­ge is situ­ated on the edge of the Chočs­ké vrchy (Choč Moun­tains), near the Kva­čian­ska and Pro­siec­ka Val­le­ys. It forms a dis­tinc­ti­ve Gorals micro-​region with Malý Boro­vý and Huty. It is loca­ted at an alti­tu­de of 835 meters abo­ve sea level. With an area of 10.99 km², it is home to 50 resi­dents. The vil­la­ge was like­ly foun­ded by Gorals from the Upper Ora­va regi­on in the 16th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on is from 1646. The inha­bi­tants were invol­ved in glass pro­duc­ti­on in the near­by glas­sworks in the vil­la­ge of Huty. In addi­ti­on, they enga­ged in she­ep far­ming and agri­cul­tu­re. In 1910, the vil­la­ge had 670 resi­dents (Wiki­pe­dia). On May 9, 1895, a mete­ori­te fell near the vil­la­ge. The resi­dents were also invol­ved in sel­ling tim­ber and glass, espe­cial­ly in Hun­ga­ry, Yugo­sla­via, and Poland. Many hou­ses that were per­ma­nen­tly inha­bi­ted in the past are cur­ren­tly used as rec­re­a­ti­onal cot­ta­ges (ora​va​-lip​tov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post