Fotografie, akvaristika, rodina a iné
Občas sa vyskytne, že sa hrady zobrazujú v priestore presne nad strechami domov, ktoré k objektu hradu nepatria. Doslova to vyznieva, akoby boli postavené nad týmito stavbami.
Occasionally, castles are depicted in space exactly above the roofs of homes that do not belong to the castle structure. It literally appears as if they were built above these buildings.
Skanzen sa nachádza tesne pod Ľubovnianským hradom, z hradu vidno skanzen a keď ste v skanzene, tak vidíte hrad.
Ľubovniansky skanzen je označený ako múzeum ľudovej architektúry, nachádza sa v ňom 25 objektov. Verejnosti je prístupný od roku 1985 (staralubovna.sk). Je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá predstavuje etnicky zmiešaný región severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde stáročia žili spolu Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia (Wikipedia). V areáli dominuje zrubový gréckokatolícky kostolík svätého Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický ikonostas, domy z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údole, Jakubian, Kremnej, Kamienky, Jarabiny. Hospodárske a technické objekty a sezónne poľné obydlia (staralubovna.sk).
The open-air museum is located just below Ľubovniansky hrad (Ľubovňa Castle), and the castle can be seen from the open-air museum. When you are in the open-air museum, you also have a view of the castle.
The Ľubovniansky skanzen is designated as a museum of folk architecture and comprises 25 structures. It has been open to the public since 1985 (staralubovna.sk). It serves as an ethnographic exhibition in nature, presenting the ethnically mixed region of northeastern Spiš and northwestern Šariš, where Slovaks, Germans, Rusyns, Gorals, and Jews lived together for centuries (Wikipedia). The dominant feature in the area is the log Greek Catholic church of St. Michael the Archangel from Matysová, built in 1833. The site also includes a Baroque-Classicist iconostasis, houses from Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údolie, Jakubian, Kremná, Kamienka, and Jarabina, as well as economic and technical buildings and seasonal field dwellings (staralubovna.sk).
Skansen znajduje się tuż poniżej zamku Ľubovňa, z którego widać skansen, a będąc w skansenie, widzisz zamek.
Ľubovniansky skanzen jest oznaczony jako muzeum architektury ludowej i obejmuje 25 obiektów. Jest dostępny dla publiczności od 1985 roku (staralubovna.sk). Stanowi etnograficzną wystawę na świeżym powietrzu, prezentując etnicznie zróżnicowany region północno-wschodniego Spiša i północno-zachodniego Šariša, gdzie przez wieki wspólnie żyli Słowacy, Niemcy, Rusini, Górale i Żydzi (Wikipedia). Dominującym obiektem na terenie jest drewniany, greckokatolicki kościół św. Michała Archanioła z Matysovej z 1833 roku. Na terenie skansenu znajdują się również barokowo-klasycystyczny ikonostas, domy z Veľký Lipník, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údolia, Jakubian, Kremnej, Kamienki i Jarabiny, a także budynki gospodarcze, techniczne i sezonowe domy polowe (staralubovna.sk).
Odkazy
Zakopane je známe turistické stredisko južného Poľska. Dá sa povedať, že je vstupnou bránou pre Vysoké Tatry. Je tu známe lyžiarske stredisko, mostík. Videl som tu, ostatne aj v iných obciach v Poľsku, že ľudia tu bývajú inak, ako zopár kilometrov ďalej na Slovensku. Domy sú tu stavané veľkorysejšie, nie sú tak strašne na husto ako u nás. Myslí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nielen prežívať. Nevidel som tu toľko vysokých múrov, brán, všetko sa mi tu videlo otvorenejšie, prístupnejšie. Veľmi mi to udrelo do očí, asi aj preto, že som odtiaľto sa vracal na Slovensko cez Oravu. Všimol som si aj to, že ľudia sú tu pokojnejší, zrejme aj tolerantnejší. Minimálne na za volantom. Leží v v regióne Podhale. Je centrom goralskej kultúry, populárnou destináciou pre horolezectvo, lyžovanie a turistiku. V 17. storočí je spomínané ako Zakopisko. V 19. storočí bolo centrom ťažobného a hutníckeho priemyslu. Zakopane hostilo viackrát majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, v biatlone, svetový pohár v lyžovaní, zimnú univerziádu apod. (Wikipedia.en). Býva prezývané zimným hlavným mestom Poľska. Zároveň je najvyššie položeným mestom v Poľsku. Poprad a Vysoké Tatry sú partnerskými mestami (Wikipedia.cz). Najfrekventovanejšou ulicou je Krupówki, kde sa dajú ochutnať tradičné syrové oscypki (Repta). Už v 19. storočí sa drevených kaviarničkach Zakopaneho schádzal poľská intelektuálna a umelecká elita. Bolo výhodné ukázať sa v Zakopanom – prírodnom a vidieckom protipóle Krakova, Varšavy (sme.sk).
Zakopane is a well-known tourist resort in southern Poland. It can be said that it serves as the gateway to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and bridge. I noticed, not only here but also in other towns in Poland, that people live differently than just a few kilometers away in Slovakia. The houses are more generously built, and the density is not as high as it is with us. There is a consideration for people to live here and not just survive. I didn’t see as many high walls, gates; everything seemed more open and accessible to me. It caught my eye a lot, probably because I was returning to Slovakia from there through Orava. I also noticed that people here are calmer, probably more tolerant, at least behind the wheel. It is located in the Podhale region. It is the center of the highland culture, a popular destination for mountaineering, skiing, and hiking. In the 17th century, it was mentioned as Zakopisko. In the 19th century, it was a center of mining and metallurgical industry. Zakopane hosted several world championships in classical skiing, biathlon, the Ski World Cup, the Winter Universiade, etc. (Wikipedia.en). It is known as the winter capital of Poland and, at the same time, is the highest-located city in Poland. Poprad and the High Tatras are partner cities (Wikipedia.cz). The most frequented street is Krupówki, where you can taste traditional smoked oscypek cheese (Repta). In the 19th century, Polish intellectual and artistic elites gathered in the wooden cafes of Zakopane. It was advantageous to show up in Zakopane – the natural and rural counterpart to Krakow and Warsaw (sme.sk).
Zakopane to znane ośrodek turystyczny w południowej Polsce. Można powiedzieć, że pełni rolę bramy do Wysokich Tatr. Miasto jest znane z ośrodka narciarskiego i mostu. Zauważyłem, nie tylko tutaj, ale także w innych miastach w Polsce, że ludzie żyją inaczej niż kilka kilometrów dalej na Słowacji. Domy są tu budowane bardziej hojnie, a gęstość zabudowy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcieli żyć, a nie tylko przetrwać. Nie zauważyłem tu tylu wysokich murów, bram; wszystko wydało mi się bardziej otwarte i dostępne. Bardzo mi to rzuciło się w oczy, prawdopodobnie dlatego, że wracałem stąd na Słowację przez Orawę. Zauważyłem również, że ludzie tutaj są spokojniejsi, prawdopodobnie bardziej tolerancyjni, przynajmniej za kierownicą. Miasto leży w regionie Podhale. To centrum kultury góralskiej, popularny cel wspinaczek, narciarstwa i turystyki. W XVII wieku wymieniano je jako Zakopisko. W XIX wieku było centrum przemysłu górniczego i hutniczego. Zakopane było miejscem wielokrotnego organizowania mistrzostw świata w narciarstwie klasycznym, biathlonie, Pucharu Świata w narciarstwie, Zimowej Uniwersjady, itp. (Wikipedia.en). Jest nazywane zimową stolicą Polski i jednocześnie najwyżej położonym miastem w Polsce. Poprad i Wysokie Tatry są miastami partnerskimi (Wikipedia.cz). Najbardziej uczęszczaną ulicą jest Krupówki, gdzie można skosztować tradycyjnych wędzonych serów oscypek (Repta). Już w XIX wieku polska elita intelektualna i artystyczna zbierała się w drewnianych kawiarniach Zakopanego. Korzystne było pojawienie się w Zakopanem – naturalnym i wiejskim odpowiednikiem Krakowa i Warszawy (sme.sk).”
Odkazy:
Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie stopy prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).
Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk). Názov obce je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domov (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé domy sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).
Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na jar a na jeseň (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).
Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).
V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé rastliny živočíchy. Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).
Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the Liptov main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).
Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).
A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance “pitvor” with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).
In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the “Farmer’s House,” which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).
In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and fauna can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).
Obec leží na okraji Chočských vrchov, neďaleko Kvačianskej a Prosieckej doliny. Tvorí svojrázny goralský mikroregión s Malým Borovým a Hutami. Leží v nadmorskej výške 835 metrov nad morom. Na ploche 10.99 km2 žije 50 obyvateľov. Obec založili pravdepodobne gorali v 16. storočí z Hornej Oravy. Prvá písomná zmienka je z roku 1646. Obyvatelia sa venovali výrobe skla v neďalekej sklárskej hute v obce Huty. Okrem toho chovom oviec, poľnohospodárstvom. V roku 1910 tu žilo 670 obyvateľov (Wikipedia). Dňa 9. mája roku 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit. Obyvatelia sa zaoberali aj predajom riečic a skla, a to najmä v Maďarsku, Juhoslávii a Poľsku. Mnohé domy ktoré boli v minulosti trvalobývané, sú v súčasnosti využívané ako chalupy na rekreačné účely (orava-liptov.sk).
The village is situated on the edge of the Chočské vrchy (Choč Mountains), near the Kvačianska and Prosiecka Valleys. It forms a distinctive Gorals micro-region with Malý Borový and Huty. It is located at an altitude of 835 meters above sea level. With an area of 10.99 km², it is home to 50 residents. The village was likely founded by Gorals from the Upper Orava region in the 16th century. The first written mention is from 1646. The inhabitants were involved in glass production in the nearby glassworks in the village of Huty. In addition, they engaged in sheep farming and agriculture. In 1910, the village had 670 residents (Wikipedia). On May 9, 1895, a meteorite fell near the village. The residents were also involved in selling timber and glass, especially in Hungary, Yugoslavia, and Poland. Many houses that were permanently inhabited in the past are currently used as recreational cottages (orava-liptov.sk).
Odkazy
