Ľudia

Čestná stráž

Hits: 10752

Dominantnou úlohou útvaru čestnej stráže je reprezentácia prezidenta Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky a Slovenskej republiky. Vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta a hostí prezidenta v jeho sídle. Vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov. V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu plní úlohy ochrany prezidenta (mil.sk). Čestné stráženie sa vykonáva po celú dobu prítomnosti prezidenta v Prezidentskom paláci, spravidla v pracovných dňoch od 8.00 hod. do 18.00 hod. Striedanie strážnych sa koná každých 60 minút, každú celú hodinu. Striedanie stráží sa koná cez pracovné dni o 12.00 hod (prezident.sk). Dôstojníci Čestnej stráže sú vyzbrojení šabľou dlhou 985 mm. Čepeľ je z ušľachtilej ocele, pošva zo smrekového dreva potiahnutého kožou. Mužstvo je pri zvláštnych príležitostiach vyzbrojené kresadlovou puškou s hlavňou dlhou 1080 mm. Útvar tiež používa samonabíjaciu pušku vzoru 52 a pušku vzoru 52/57, obe československej výroby (mil.sk).

Jednotka čestnej stráže bola zriadená prvý krát koncom roka 1968. Po vzniku Slovenskej republiky sa strážny prápor reorganizoval na Pluk hradnej a čestnej stráže. Mal dva prápory, jeden plní úlohy pre prezidenta Slovenskej republiky a druhy pre ostatných ústavných činiteľov a najvyšších vojenských predstaviteľov. Miesta výkonu čestného stráženia boli Bratislavský hrad, Primaciálny palác a od 30.9.1996 Grassalkovičov palác (Prezidentský). Od 1.8.2001 vznikol samostatný útvar Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky (mil.sk). Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj uniformy Čestnej stráže, ktoré majú výrazne reprezentačný charakter. Sú ladené do bielo-modro-červenej farebnej kombinácie slovenských národných farieb a doplnené zlatými detailmi. Pri niektorých príležitostiach sa používajú aj historické uniformy, ktoré majú odkazovať na tradície a symboliku slovenskej vojenskej histórie.

Ja som v rokoch 1999 – 2000 absolvoval základnú vojenskú službu ako člen čestnej stráže prezidenta SR. Okrem čestného stráženia sme chodili „vítať“ rôznych štátnikov, diplomatov, stavali sa špaliere. Možno, tí ktorí vedia akú úlohu zvykol mať pisár na „vojne“, tak si vedia predstaviť, čo to asi pre mňa znamenalo. Okrem iného sme bežne používali vyjadrenia typu: ideme postaviť plné pocty, štátnu akciu, potrebujem 30 vojakov požičať z druhej roty, od vládnych čestňákov :-). Počas svojho ročného pobytu som dvakrát mohol prísť v uniforme Čestnej stráže domov. Párkrát som v takejto slávnostnej uniforme bol v historickej budove Slovenského národného divadla v prezidentskej lóži. Musím povedať, že to malo šmrnc. Raz som mal na sebe aj historickú uniformu, aká je tu – mil.sk. Bola mimoriadne pohodlná. Pokiaľ viem, časom sa začala používať oveľa viac (Peter Kaclík).

Slávnostné ceremoniály čestnej stráže patria medzi výrazné vizuálne symboly štátu a sú neodmysliteľnou súčasťou protokolu. Tréning príslušníkov čestnej stráže je veľmi náročný – dôraz sa kladie na disciplínu, presnosť, zosúladenie krokov i estetiku pohybov. Zahraniční turisti často prirovnávajú striedanie stráží v Bratislave k podobným ceremoniálom v Londýne, Prahe alebo Budapešti, hoci má svoje špecifické slovenské črty.

Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky je súčasťou Ozbrojených síl SR a patrí pod Vojenskú kanceláriu prezidenta SR. Táto kancelária zabezpečuje velenie útvaru a plní jeho nadriadenú organizačnú funkciu (Wikipedia). K 14. októbru 2024 útvar čestnej stráže tvorí 172 mužov a 20 žien. Od svojho vzniku sa útvar zúčastnil na viac ako 5 000 protokolárnych aktivitách, ako sú oficiálne návštevy či vojenské pocty (teraz.sk). Okrem reprezentácie štátu sa Čestná stráž zapája do rôznych charitatívnych aktivít – pomáha Liga proti rakovine, onkologickému oddeleniu nemocnice na Kramároch či Slovenskému Červenému krížu, a účinkuje aj v galaprogramoch (stvr.sk).


The dominant role of the Guard of Honour unit is the representation of the President of the Slovak Republic, the Armed Forces of the Slovak Republic, and the Slovak Republic itself. It performs ceremonial guarding of the president’s residence and his guests at the residence. It provides military honours, especially during official visits of representatives of other states. In times of war, state of war, state of emergency, or crisis, it fulfils the tasks of protecting the president (mil.sk). Ceremonial guarding is carried out throughout the president’s presence in the Presidential Palace, usually on working days from 8:00 a.m. to 6:00 p.m. The guards change every 60 minutes, at every full hour. The ceremonial changing of the guards takes place on working days at 12:00 noon (prezident.sk). Officers of the Guard of Honour are equipped with a sabre measuring 985 mm in length. The blade is made of high-quality steel, and the scabbard is made of spruce wood covered with leather. The enlisted men are, on special occasions, equipped with a flintlock rifle with a barrel length of 1080 mm. The unit also uses the self-loading rifle model 52 and the rifle model 52/57, both of Czechoslovak manufacture (mil.sk).

The Guard of Honour unit was established for the first time at the end of 1968. After the establishment of the Slovak Republic, the guard battalion was reorganized into the Regiment of Castle and Guard of Honour. It had two battalions, one fulfilling duties for the President of the Slovak Republic and the other for other constitutional officials and the highest military representatives. The places of ceremonial guarding included Bratislava Castle, the Primate’s Palace, and, since 30 September 1996, the Grassalkovich Palace (the Presidential Palace). On 1 August 2001, the independent unit of the Guard of Honour of the President of the Slovak Republic was created (mil.sk). Special attention is also deserved by the uniforms of the Guard of Honour, which have a distinctly representative character. They are designed in the white-blue-red colour scheme of the Slovak national colours and complemented with golden details. On certain occasions, historical uniforms are also used, which are meant to refer to the traditions and symbolism of Slovak military history.

In the years 1999 – 2000, I completed my compulsory military service as a member of the Guard of Honour of the President of the Slovak Republic. In addition to ceremonial guarding, we would go to “welcome” various statesmen and diplomats and form honour cordons. Perhaps those who know the role that a clerk usually had during “the army” can imagine what this might have meant for me. Among other things, we commonly used expressions such as: we are going to set up full honours, a state event, I need to borrow 30 soldiers from the second company, from the government guards :-). During my year of service, I was allowed twice to come home in the Guard of Honour uniform. Several times, I wore this ceremonial uniform in the historical building of the Slovak National Theatre in the presidential box. I must say it had style. Once I also wore a historical uniform like the one here – mil.sk. It was extremely comfortable. As far as I know, over time it began to be used much more (Peter Kaclík).

The ceremonial activities of the Guard of Honour are among the most significant visual symbols of the state and form an inseparable part of protocol. Training of Guard of Honour members is very demanding – emphasis is placed on discipline, precision, synchronization of steps, and the aesthetics of movements. Foreign tourists often compare the changing of the guard in Bratislava to similar ceremonies in London, Prague, or Budapest, although it has its own specifically Slovak features.

The Guard of Honour of the President of the Slovak Republic is part of the Armed Forces of the Slovak Republic and falls under the Military Office of the President of the Slovak Republic. This office ensures the command of the unit and fulfils its superior organizational role (Wikipedia). As of 14 October 2024, the Guard of Honour unit consisted of 172 men and 20 women. Since its establishment, the unit has participated in more than 5,000 protocol activities, such as official visits and military honours (teraz.sk). In addition to representing the state, the Guard of Honour also engages in various charitable activities – supporting the League Against Cancer, the oncology department of the hospital at Kramáre, and the Slovak Red Cross, and performing at gala programs (stvr.sk).


Odkazy

cestna-straz 112366

Krajina, TOP

Krajina – najkrajšie fotografie krajiny

Hits: 43176

Tento vizuálny projekt zachytáva krásu krajiny – častokrát zo Slovenska – no zároveň ide oveľa ďalej. Každý záber ponúka nielen estetický zážitok, ale aj hlbší pohľad na to, ako jedinečná a rôznorodá je krajina – od drsnej horskej prírody, cez tiché jazerné kotliny, po žiarivé obecné námestia. Silný kontrast medzi divokou prírodou a ľudskými zásahmi do nej vystihuje estetický zámer tejto kolekcie. Krajina predstavuje pamäť, pohyb a ticho. Nie je len kulisa, kde sa odohráva náš život. Je to živá štruktúra. Prírodný priestor sa stáva rozprávačom o čase, ktorý utiekol, o sile prvkov, ktoré formujú svet, o človeku, ktorý sa rozhodol len pozorovať a nezasahovať.

Každá snímka pôsobí ako poetický výsek z väčšieho celku. Popradské pleso v rannom opare, cestička strácajúca sa medzi stromami, osamotené duby na horizonte – to všetko sú výjavy, ktoré nás nepozývajú len obdivovať krásu, ale kladú otázky. Čo ostalo z pôvodnej krajiny? Aký je vzťah medzi kultúrnou a divokou prírodou? Prečo nás niektoré miesta emocionálne zasiahnu viac než iné? Fotografie nevnímajú krajinu ako dekoráciu, ale ako zrkadlo vnútornej krajiny človeka – akési emocionálne rozšírenie. Hoci na mnohých záberoch nie sú ľudia, sú hlboko ľudské: svojou osamelosťou, majestátom alebo zvláštnou krehkosťou svetla a priestoru. Sú estetikou percepcie.

Využívam strednú až nízku hĺbku ostrosti, zlatý rez a vrstvenie priestoru, prácu so svetlom okolo východu a západu slnka, kontemplatívnu kompozíciuTieto voľby nie sú len vizuálne, ale spomaľujú čas. Pozorovateľ sa do obrazu doslova vnára. Výsledok nie je len fotografia – je to skúsenosť. Vnímam tieto fotografie – obrazy ako vizuálnu ekológiu – tichý apel na to, aby sme krajinu nevnímali ako spotrebný priestor, ale ako bytosť, s ktorou sme v hlbokom vzťahu. Mnohé z týchto obrazov by sa dali nazvať až vizuálnou modlitbou za krajinu.


This visual project captures the beauty of the landscape—often from Slovakia—but also goes far beyond that. Each image offers not only an aesthetic experience but also a deeper insight into the uniqueness and diversity of the landscape—from rugged mountain wilderness, through quiet lake basins, to vibrant village squares. The strong contrast between wild nature and human interventions reflects the aesthetic intent of this collection. The landscape represents memory, movement, and silence. It is not merely a backdrop where life unfolds. It is a living structure. Natural space becomes a storyteller—of time that has passed, of the force of elements that shape the world, of the human being who chooses to observe rather than intervene.

Each photograph appears as a poetic excerpt from a larger whole. Popradské pleso in the morning mist, a path disappearing among trees, solitary oaks on the horizon—these are scenes that not only invite admiration but also raise questions. What remains of the original landscape? What is the relationship between cultural and wild nature? Why do certain places move us more deeply than others? These photographs do not see the landscape as decoration, but as a mirror of the inner landscape of the human being—an emotional extension. Though people are often absent from the frames, they remain deeply human: in their solitude, majesty, or the fragile tenderness of light and space. They represent the aesthetics of perception.

I use medium to shallow depth of field, the golden ratio, layered composition, and light around sunrise and sunset to achieve a contemplative visual. These choices are not only visual—they slow down time. The observer is drawn into the image. The result is not just a photograph—it is an experience. I see these images as visual ecology—a quiet appeal to perceive the landscape not as a consumable space, but as a being with whom we are in deep relationship. Many of these images could be seen as a visual prayer for the land.


Dieses visuelle Projekt fängt die Schönheit der Landschaft ein – oft aus der Slowakei – und geht dabei weit darüber hinaus. Jedes Bild bietet nicht nur ein ästhetisches Erlebnis, sondern auch einen tieferen Einblick in die Einzigartigkeit und Vielfalt der Landschaft – von rauer Bergnatur über stille Seenbecken bis hin zu lebendigen Dorfplätzen. Der starke Kontrast zwischen unberührter Natur und menschlichen Eingriffen spiegelt die ästhetische Absicht dieser Sammlung wider. Die Landschaft steht für Erinnerung, Bewegung und Stille. Sie ist nicht bloß eine Kulisse unseres Lebens. Sie ist eine lebendige Struktur. Der Naturraum wird zum Erzähler – von der verflossenen Zeit, von den Kräften, die die Welt formen, vom Menschen, der sich entschließt, zu beobachten und nicht einzugreifen.

Jedes Foto wirkt wie ein poetischer Ausschnitt aus einem größeren Ganzen. Das Popradské pleso im morgendlichen Nebel, ein Pfad, der sich im Wald verliert, einsame Eichen am Horizont – all das sind Szenen, die nicht nur zur Bewunderung einladen, sondern Fragen aufwerfen. Was ist von der ursprünglichen Landschaft geblieben? Wie ist das Verhältnis zwischen kultureller und wilder Natur? Warum berühren uns manche Orte emotional tiefer als andere? Diese Fotografien verstehen die Landschaft nicht als Dekoration, sondern als Spiegel der inneren Landschaft des Menschen – als emotionale Erweiterung. Auch wenn auf vielen Bildern keine Menschen zu sehen sind, sind sie tief menschlich: durch ihre Einsamkeit, ihre Erhabenheit oder die besondere Zerbrechlichkeit von Licht und Raum. Sie sind eine Ästhetik der Wahrnehmung.

Ich verwende eine mittlere bis geringe Tiefenschärfe, den Goldenen Schnitt, räumliche Schichtung und das Licht rund um Sonnenaufgang und Sonnenuntergang. Diese Entscheidungen sind nicht nur visuell – sie verlangsamen die Zeit. Der Betrachter wird in das Bild hineingezogen. Das Ergebnis ist nicht bloß ein Foto – es ist eine Erfahrung. Ich verstehe diese Bilder als visuelle Ökologie – einen stillen Appell, die Landschaft nicht als Verbrauchsraum zu sehen, sondern als Wesen, mit dem wir in tiefer Beziehung stehen. Viele dieser Bilder könnten als visuelles Gebet für die Landschaft bezeichnet werden.


Ce projet visuel capture la beauté du paysage – souvent en Slovaquie – mais va bien au-delà. Chaque image offre non seulement une expérience esthétique, mais aussi un regard plus profond sur l’unicité et la diversité du paysage – des montagnes sauvages, aux bassins lacustres silencieux, jusqu’aux places de village éclatantes. Le contraste fort entre la nature sauvage et les interventions humaines reflète l’intention esthétique de cette collection. Le paysage incarne la mémoire, le mouvement et le silence. Ce n’est pas simplement un décor où la vie se déroule. C’est une structure vivante. L’espace naturel devient un conteur – du temps qui s’est écoulé, de la force des éléments qui façonnent le monde, de l’humain qui choisit d’observer sans intervenir.

Chaque photographie agit comme un fragment poétique d’un ensemble plus vaste. Le lac de Poprad dans la brume du matin, un chemin se perdant entre les arbres, des chênes solitaires à l’horizon – ces scènes ne nous invitent pas seulement à contempler la beauté, mais posent des questions. Que reste-t-il du paysage originel ? Quelle est la relation entre nature culturelle et sauvage ? Pourquoi certains lieux nous touchent-ils plus profondément que d’autres ? Ces photographies ne considèrent pas le paysage comme une simple décoration, mais comme un miroir du paysage intérieur de l’homme – une extension émotionnelle. Bien que les êtres humains soient souvent absents, ces images sont profondément humaines : par leur solitude, leur majesté, ou la fragilité particulière de la lumière et de l’espace. Elles incarnent une esthétique de la perception.

J’utilise une profondeur de champ moyenne à faible, la règle d’or, une composition en strates, et la lumière autour du lever ou coucher du soleil. Ces choix ne sont pas que visuels – ils ralentissent le temps. L’observateur est littéralement absorbé dans l’image. Le résultat n’est pas juste une photographie – c’est une expérience. Je conçois ces images comme une écologie visuelle – un appel silencieux à ne pas voir le paysage comme un espace à consommer, mais comme un être avec lequel nous entretenons une relation profonde. Beaucoup de ces images pourraient être vues comme une prière visuelle pour la terre.


krajina_clanok 422853

Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 13127

Slovensko leží v srdci Európy. Hraničí s Poľskom, Českom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. Je to hornatá krajina, na Slovensku sú krásne hory, napr. Malá Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry. Takmer celým územím prechádza časť Karpatského oblúka. Z geologického a geotermálneho hľadiska je Slovensko veľmi bohatá krajina.

Slovensko disponuje 1200 objavenými jaskyňami, prístupných verejnosti je len 14. Najdlhšou je Demänovský jaskynný systém, ktorý má viac ako 30 km. Najhlbšou je Starý hrad v Nízkych Tatrách, s hĺbkou 432 metrov. Najdlhšou riekou je Váh, ktorý tečie 406 km. 80 metrov má najvyšší Kmeťov vodopád vo Vysokých Tatrách. Najveternejším miestom je Chopok. Najdaždivejším miestom je Zbojnícka chata. Najrozsiahlejším pohorím je Ondavská vrchovina, ktorá sa rozprestiera na ploche 1 320 km2 (slovakia.eu.sk). Na Slovensku sa nachádza najväčší drevených oltár na svete – Kostol svätého Jakuba v Levoči, geografický stred Európy v Kremnických vrchoch, jediný studený artézsky prameň v Európe – Herliansky gejzír pri Košiciach, najrozsiahlejší hradný komplex v strednej Európe – Spišský hrad, najvyšší vrch v Karpatoch – Gerlachovský štít, najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa v Bratislave (visitslovakia.com). Na Slovensku sa nachádza najväčší počet hradov a zámkov v Európe. 425 kaštieľov, 180 hradov, zámkov a zrúcanín (slovakia.eu.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 obyvateľov (statistics.sk). V mestách žije viac ako 57 % z nich (slovakia.eu.sk).

Na Slovensku žijú prevažne Slováci. Z menšín sú zastúpení Maďarí, Rómovia, Ukrajinci, Češi, Nemci. Na Slovensku sa nachádzajú rôzne špecifické oblasti, ktoré majú svoj pôvod v minulosti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Niekedy v 5. storočí sem prišli Slovania, ktorí boli neskôr napádaní okrem iného Avarmi, ktorých sme neskôr vyhnali. Cca z tohto územia. Každopádne mnoho Avarov sa asimilovalo. Podľa novších prameňov je otázne kam až siahalo v istom období rímske osídlenie. Každopádne aj na Slovensku sa našli pozostatky rímskeho osídlenia na viacerých miestach.

Prvé osídlenie Slovenska pochádza z konca paleolitu, spred 250 tisíc rokov, s lokality Gánovce, kde sa našla lebka neandertálca a z Moravian, kde sa našla soška Venuše – tzv. Moravianska Venuša. Prví roľníci sa tu objavili asi 5 000 – 4 000 rokov pred Kristom. Od konca 4. storočia pred Kristom sem prichádzajú Kelti. V 1. storočí pre Kristom Dákovia. Od začiatku 1. storočia sem prišli Germáni – Vanniove kráľovstvo. Prví slovania osídľovali naše územie zrejme v 5. storočí (Wikipedia).

Prvým štátnym útvarom Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša v 7. storočí. Neskôr Nitrianske kniežatstvo, ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vnikla v roku 833 Veľká Morava (Wikipedia). Čo bola veľmi významná epizóda v dejinách v tom období to bol pomerne silný štát. Zhruba do tohto obdobia patrí aj návšteva Solúnskych bratov Cyrila a Metoda v 9. storočí, ktorí hlásali kresťanskú vieru na našom území. Z hľadiska kultúrneho šlo o veľmi významný posun. Dosiahli, že popri latinčine sa staroslovienčina stala liturgickým jazykom, čo uznal aj pápež. Za zváženie stojí fakt, že to boli vtedy jediné dva jazyky, v ktorých sa mohli viesť omše. Zhruba v 10. storočí sem prišli Maďari, ktorí podobne ako Avari v 5. storočí kočovali. Narazili však na odpor Slovanov, ale aj Rimanov a Germánov. Viacmenej nemali kam ísť, tak sa tu usadili a naučili sa obhospodarovať pôdu. Od 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Uhorska, od 19. storočia Rakúsko-Uhorska. Bratislava, dnešné hlavné mesto, bola veľmi dlho korunovačným mestom. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československa, s krátkou prestávkou samostatného Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. Od 1.1.1993 je Slovenská republika samostatným štátom. Od 1. mája 2004 sme členmi Európskej únie, od 29.3.2004 sme členmi NATO, od 1.1.2009 sme členmi Eurozóny – Európskej menovej únie, oficiálnou menou sa stalo euro.

Počas celej histórie bolo Slovensko mnohokrát napádané Tatármi, Turkami, ale z hľadiska celistvosti územia odolávalo. Je pravda, že Turci aj Tatári mali aj iné ciele, ktoré ich mnohokrát donútili odísť z územia Slovenska. Každopádne ani germánske, alebo rímske útoky neboli priveľké. Hrady, ktoré na Slovensku boli v minulosti boli pomerne dobre opevnené a v minulosti dokázali úspešne odolávať nepriateľom. Neraz našim protivníkom pomohla zrada na ich obsadenie. Do stredoveku boli napr. hrady v Devíne, vo Fiľakove veľkou prekážkou pre nepriateľov. Napokon aj Bratislavský hrad. Veď Bratislava bola dlho nazývaná aj ako kamenné mesto. Zlé obdobie obdobie pre jednoduchý ľud bolo po roku 1526 a trvalo zhruba do roku 1868. Je zaujímavé, že niektoré reality z vtedajšieho obdobia sa dostali aj do slovníka – pojem turecké hospodárstvo pochádza práve zo stredoveku. Ide o to, že Turek len bral a nestaral sa. Turkom nezáležalo na tom, čo bude, keď oni využijú úrodu, nestarali sa o budúcnosť, jednoducho šli ďalej, zdierali niekoho iného.

Z hľadiska kultúry bola významná existencia Academie Istropolitany – jednej z najstarších univerzít v Európe. Založil je Matej Korvín v Bratislave okolo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodifikovaná spisovná slovenčina Antonom Bernolákom na základe západoslovenského nárečia – bernolákovčina. Od roku 1843 je vďaka Ľudovítovi Štúrovi spisovná slovenčina kodifikovaná na základe stredoslovenského nárečia.

Najviac ľudí žije v mestách Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Národné parky: TANAP – Tatranský národný park, NAPANT – Národný park Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najvýznamnejšie sviatky: Vianoce, Veľká noc, Mikuláš, Svätá Lucia, Silvester, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiatka zosnulých, Fašiangy (slovakiasite.com). Významné osobnosti: Juraj Jánošík – zbojník a ľudový hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával, Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny, Milan Rastislav Štefánik – vedec, politik, vojak, zakladateľ československého štátu, Alexander Dubček – štátnik, osobnosť Pražskej jari 1968 (slovakiasite.com). Gastronomické charakteristické jedlá: parenica, ovčí syr, syrové korbáčiky, oštiepok, bryndra, skalický trdelník, bratislavské rožky (mpsr.sk), tokajské víno, kapustnica, pirohy, lokše, tlačenka, jaternice, pagáče a napokon aj kofola. Z tvrdého alkoholu sú známe: borovička, slivovica, demänovka. Slovensko je veľmi bohaté na minerálne pramene – minerálky: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka a mnoho iných.


Slovakia lies in the heart of Europe. It borders Poland, the Czech Republic, Austria, Hungary, and Ukraine. It is a mountainous country, with beautiful mountains such as the Malá Fatra, Nízke Tatry, and Vysoké Tatry. Almost the entire territory is part of the Carpathian arc. From a geological and geothermal perspective, Slovakia is a very rich country.

Slovakia boasts 1200 discovered caves, of which only 14 are accessible to the public. The longest is the Demänovský Cave System, which spans more than 30 km. The deepest is Starý hrad in the Nízke Tatry, with a depth of 432 meters. The longest river is the Váh, which flows for 406 km. The highest waterfall is Kmeťov vodopád in the Vysoké Tatry, at 80 meters. The windiest place is Chopok. The rainiest place is Zbojnícka chata. The largest mountain range is the Ondavská vrchovina, covering an area of 1,320 km2 (slovakia.eu.sk). Slovakia is home to the world’s largest wooden altar – the Church of St. James in Levoča, the geographical center of Europe in the Kremnické vrchy, the only cold artesian spring in Europe – Herliansky gejzír near Košice, the largest castle complex in Central Europe – Spišský hrad, the highest peak in the Carpathians – Gerlachovský štít, the oldest public park in Central Europe – Sad Janka Kráľa in Bratislava (visitslovakia.com). Slovakia has the largest number of castles and chateaus in Europe: 425 castles, 180 ruins of castles and chateaus (slovakia.eu.sk). As of May 21, 2011, the population was 5,397,036 inhabitants (statistics.sk). More than 57% of them live in cities (slovakia.eu.sk).

Slovaks predominantly inhabit Slovakia. Minority groups include Hungarians, Roma, Ukrainians, Czechs, and Germans. Slovakia has various specific regions with historical origins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Sometime in the 5th century, the Slavs arrived, who were later attacked, among others, by the Avars, whom we later expelled. Approximately from this territory. Nevertheless, many Avars assimilated. According to newer sources, it is questionable how far Roman settlement extended at a certain period. Nevertheless, remnants of Roman settlement have been found in several places in Slovakia.

The first settlement of Slovakia dates back to the end of the Paleolithic, 250 thousand years ago, with localities such as Gánovce, where the skull of a Neanderthal was found, and Moravany, where the Venus figurine was found – the so-called Moravian Venus. The first farmers appeared here around 5,000 – 4,000 years before Christ. From the end of the 4th century BC, the Celts arrived. In the 1st century BC, the Dacians. From the beginning of the 1st century, the Germans arrived – the Kingdom of Vannio. The first Slovaks probably settled our territory in the 5th century (Wikipedia).

The first state entity of the Slavs in the territory of today’s Slovakia was the Samo’s Empire in the 7th century. Later, the Principality of Nitra, which merged with the Moravian Principality in 833 to form Great Moravia (Wikipedia). This was a very significant episode in the history of that period, as it was a relatively strong state. Roughly until this period falls the visit of the Thessalonian brothers Cyril and Methodius in the 9th century, who preached the Christian faith in our territory. From a cultural perspective, this was a very significant shift. They succeeded in making Old Church Slavonic the liturgical language alongside Latin, which was recognized by the pope. It is worth considering the fact that these were the only two languages in which Mass could be celebrated at that time. Around the 10th century, the Hungarians arrived, who, like the Avars in the 5th century, were nomadic. However, they encountered resistance from the Slavs, as well as from the Romans and Germans. More or less, they had nowhere to go, so they settled here and learned to cultivate the land. From the 10th century, Slovakia was part of Hungary, and from the 19th century, Austria-Hungary. Bratislava, today’s capital, was for a long time the coronation city. Since 1918, Slovakia has been part of Czechoslovakia, with a brief break as an independent Slovak state during World War II. Since January 1, 1993, the Slovak Republic has been an independent state. Since May 1, 2004, we have been members of the European Union, since March 29, 2004, members of NATO, since January 1, 2009, members of the Eurozone – the European Monetary Union, with the euro becoming the official currency.

Throughout history, Slovakia has been invaded many times by the Tatars, Turks, but in terms of territorial integrity, it has withstood. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often forced them to leave Slovak territory. However, even Germanic or Roman attacks were not excessive. The castles that were in Slovakia in the past were relatively well-fortified and in the past, they successfully resisted enemies. Often our opponents were helped to capture them by betrayal. Until the Middle Ages, for example, the castles in Devín, in Fiľakovo, were a major obstacle to enemies. Finally, even Bratislava Castle. After all, Bratislava was long called the „stone city.“ A bad period for the common people was after 1526 and lasted roughly until 1868. It is interesting that some realities from that period also entered the vocabulary – the term „Turkish economy“ comes precisely from the Middle Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks didn’t care what would happen when they used the harvest; they didn’t care about the future, they just went on, squeezing someone else.

In terms of culture, the existence of the Academia Istropolitana – one of the oldest universities in Europe – was significant. It was founded by Matthias Corvinus in Bratislava around 1466. In 1787, Anton Bernolák codified the written Slovak language for the first time based on the Western Slovak dialect – Bernolák’s Slovak. Since 1843, thanks to Ľudovít Štúr, the written Slovak language has been codified based on the Central Slovak dialect.

The most people live in the cities of Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). National parks: TANAP – Tatra National Park, NAPANT – Low Tatras National Park, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovak Paradise, Slovak Karst, Muránska planina (slovakiasite.com). The most significant holidays: Christmas, Easter, St. Nicholas Day, St. Lucia Day, New Year’s Eve, New Year’s Day, Children’s Day, Mother’s Day, All Saints‘ Day, Carnival (slovakiasite.com). Significant personalities: Juraj Jánošík – a brigand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudovít Štúr – codifier of the written Slovak language, Milan Rastislav Štefánik – scientist, politician, soldier, co-founder of the Czechoslovak state, Alexander Dubček – statesman, figure of the Prague Spring of 1968 (slovakiasite.com). Gastronomic characteristic dishes: parenica, sheep cheese, cheese whips, oštiepok, bryndza, Skalica trdelník, Bratislava rolls (mpsr.sk), Tokaj wine, cabbage soup, pierogi, potato pancakes, tlačenka, liver sausage, pagáče, and finally kofola. From hard alcohol, borovička, slivovica, Demänovka are well known. Slovakia is very rich in mineral springs – mineral waters: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka, and many others.


Slowakei liegt im Herzen Europas. Es grenzt an Polen, die Tschechische Republik, Österreich, Ungarn und die Ukraine. Es ist ein bergiges Land, mit wunderschönen Bergen wie der Malá Fatra, den Nízke Tatry und den Vysoké Tatry. Fast das gesamte Gebiet gehört zum Karpatenbogen. Aus geologischer und geothermaler Sicht ist die Slowakei ein sehr reiches Land.

Die Slowakei verfügt über 1200 entdeckte Höhlen, von denen nur 14 für die Öffentlichkeit zugänglich sind. Die längste ist das Demänovský-Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefste ist der Starý hrad in den Nízkych Tatrách, mit einer Tiefe von 432 Metern. Der längste Fluss ist die Váh, der über 406 km fließt. Der höchste Wasserfall ist der Kmeťov vodopád in den Vysoké Tatry, mit 80 Metern. Der windigste Ort ist Chopok. Der regenreichste Ort ist Zbojnícka chata. Das größte Bergmassiv ist die Ondavská vrchovina, die eine Fläche von 1.320 km2 umfasst (slovakia.eu.sk). Die Slowakei beherbergt den größten hölzernen Altar der Welt – die Kirche St. Jakob in Levoča, das geografische Zentrum Europas in den Kremnické vrchy, die einzige kalte artesische Quelle Europas – Herliansky gejzír bei Košice, die größte Schlossanlage in Mitteleuropa – Spišský hrad, den höchsten Gipfel der Karpaten – Gerlachovský štít, den ältesten öffentlichen Park in Mitteleuropa – Sad Janka Kráľa in Bratislava (visitslovakia.com). Die Slowakei hat die größte Anzahl von Burgen und Schlössern in Europa: 425 Schlösser, 180 Ruinen von Burgen und Schlössern (slovakia.eu.sk). Zum 21. Mai 2011 betrug die Bevölkerung 5.397.036 Einwohner (statistics.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städten (slovakia.eu.sk).

Die Slowaken überwiegend bevölkern die Slowakei. Minderheitsgruppen umfassen Ungarn, Roma, Ukrainer, Tschechen und Deutsche. Die Slowakei hat verschiedene spezifische Regionen mit historischen Ursprüngen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Irgendwann im 5. Jahrhundert kamen die Slawen, die später unter anderem von den Awaren angegriffen wurden, die später vertrieben wurden. Etwa aus diesem Gebiet. Dennoch assimilierten sich viele Awaren. Nach neueren Quellen ist fraglich, wie weit die römische Besiedlung zu einem bestimmten Zeitpunkt reichte. Dennoch wurden Reste römischer Besiedlung an mehreren Stellen in der Slowakei gefunden.

Die erste Besiedlung der Slowakei datiert aus dem Ende des Paläolithikums, vor 250.000 Jahren, mit Lokalitäten wie Gánovce, wo der Schädel eines Neandertalers gefunden wurde, und Moravany, wo die Venusfigurine gefunden wurde – die sogenannte Moravische Venus. Die ersten Bauern erschienen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jahren vor Christus. Ab Ende des 4. Jahrhunderts v. Chr. kamen die Kelten. Im 1. Jahrhundert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahrhunderts kamen die Germanen – das Königreich Vannio. Die ersten Slowaken siedelten wahrscheinlich im 5. Jahrhundert unser Gebiet (Wikipedia).

Die erste staatliche Einheit der Slawen auf dem Gebiet der heutigen Slowakei war das Reich von Samo im 7. Jahrhundert. Später das Fürstentum von Nitra, das sich im Jahr 833 mit dem Mährischen Fürstentum vereinigte, um Großmähren zu bilden (Wikipedia). Dies war eine sehr bedeutende Episode in der Geschichte dieser Zeit, da es ein relativ starker Staat war. Etwa bis zu diesem Zeitpunkt fällt der Besuch der Thessalonicher Brüder Kyrill und Methodius im 9. Jahrhundert, die den christlichen Glauben auf unserem Gebiet predigten. Aus kultureller Sicht war dies eine sehr bedeutende Verschiebung. Es gelang ihnen, das Altkirchenslawische neben Latein zur liturgischen Sprache zu machen, was vom Papst anerkannt wurde. Es ist erwähnenswert, dass dies die einzigen beiden Sprachen waren, in denen zu dieser Zeit Messen gefeiert werden konnten. Etwa im 10. Jahrhundert kamen die Ungarn, die wie die Awaren im 5. Jahrhundert nomadisch waren. Sie trafen jedoch auf Widerstand von den Slawen, aber auch von den Römern und Germanen. Mehr oder weniger hatten sie keinen anderen Ort, an den sie gehen konnten, also ließen sie sich hier nieder und lernten, das Land zu bewirtschaften. Seit dem 10. Jahrhundert gehörte die Slowakei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahrhundert zu Österreich-Ungarn. Bratislava, die heutige Hauptstadt, war lange Zeit die Krönungsstadt. Seit 1918 gehört die Slowakei zu der Tschechoslowakei, mit einer kurzen Pause als unabhängiger slowakischer Staat während des Zweiten Weltkriegs. Seit dem 1. Januar 1993 ist die Slowakische Republik ein unabhängiger Staat. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitglieder der Europäischen Union, seit dem 29. März 2004 Mitglieder der NATO, seit dem 1. Januar 2009 Mitglieder der Eurozone – der Europäischen Währungsunion, wobei der Euro zur offiziellen Währung wurde.

Im Laufe der Geschichte wurde die Slowakei viele Male von Tataren, Türken und anderen angegriffen, aber was die territoriale Integrität betrifft, hat sie standgehalten. Es stimmt, dass die Türken und Tataren andere Ziele hatten, was sie oft zwang, das slowakische Gebiet zu verlassen. Aber auch germanische oder römische Angriffe waren nicht übermäßig. Die Burgen, die in der Slowakei in der Vergangenheit waren, waren relativ gut befestigt und konnten früher erfolgreich Feinden widerstehen. Oft wurde unseren Gegnern geholfen, sie zu erobern, indem sie verraten wurden. Bis ins Mittelalter waren zum Beispiel Burgen in Devín, in Fiľakovo ein großes Hindernis für Feinde. Schließlich auch Bratislava Castle. Nach allem war Bratislava lange Zeit als „Steinstadt“ bekannt. Eine schlechte Zeit für das einfache Volk war nach 1526 und dauerte ungefähr bis 1868. Es ist interessant, dass einige Realitäten aus dieser Zeit auch in den Wortschatz eingegangen sind – der Begriff „türkische Wirtschaft“ stammt genau aus dem Mittelalter. Es geht darum, dass der Türke einfach genommen und sich nicht darum gekümmert hat. Den Türken war es egal, was passieren würde, wenn sie die Ernte nutzten; sie interessierten sich nicht für die Zukunft, sie gingen einfach weiter und drückten jemand anderen aus.

In kultureller Hinsicht war die Existenz der Academia Istropolitana – einer der ältesten Universitäten Europas – bedeutsam. Sie wurde von Matthias Corvinus um 1466 in Bratislava gegründet. 1787 kodifizierte Anton Bernolák erstmals die geschriebene slowakische Sprache auf der Grundlage des westslowakischen Dialekts – Bernoláks Slowakisch. Seit 1843 wurde die geschriebene slowakische Sprache dank Ľudovít Štúr auf der Grundlage des zentralslowakischen Dialekts kodifiziert.

Die meisten Menschen leben in den Städten Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Nationalparks: TANAP – Tatra-Nationalpark, NAPANT – Nationalpark Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slowakisches Paradies, Slowakischer Karst, Muránska planina (slovakiasite.com). Die wichtigsten Feiertage: Weihnachten, Ostern, St. Nikolaus, St. Lucia, Silvester, Neujahr, Kindertag, Muttertag, Allerheiligen, Karneval (slovakiasite.com). Bedeutende Persönlichkeiten: Juraj Jánošík – ein Brigand und Volksheld, der den Reichen nahm und den Armen gab, Ľudovít Štúr – Kodifizierer der geschriebenen slowakischen Sprache, Milan Rastislav Štefánik – Wissenschaftler, Politiker, Soldat, Mitbegründer des tschechoslowakischen Staates, Alexander Dubček – Staatsmann, Figur des Prager Frühlings von 1968 (slovakiasite.com). Gastronomische charakteristische Gerichte: Parenica, Schafskäse, Käsepeitschen, Oštiepok, Bryndza, Skalitzer Trdelník, Bratislavaer Rollen (mpsr.sk), Tokajer Wein, Krautsuppe, Pierogi, Kartoffelpuffer, Tlačenka, Leberwurst, Pagáče und schließlich Kofola. Bekannte harte Alkoholika sind Borovička, Slivovitz, Demänovka. Die Slowakei ist sehr reich an Mineralquellen – Mineralwässer: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka und viele andere.


Słowacja leży w sercu Europy. Graniczy z Polską, Czechami, Austrią, Węgrami i Ukrainą. Jest to górzysty kraj, w którym znajdują się piękne góry, takie jak Mała Fatra, Niżne Tatry, Wysokie Tatry. Prawie całe terytorium przecina fragment łuku Karpat. Z geologicznego i geotermalnego punktu widzenia Słowacja jest bardzo bogatym krajem.

Słowacja posiada 1200 odkrytych jaskiń, z których tylko 14 jest dostępnych dla publiczności. Najdłuższy jest system jaskiń Demänovský, który ma ponad 30 km. Najgłębsza to Starý hrad w Niżnych Tatrach, o głębokości 432 metrów. Najdłuższą rzeką jest Wáh, która ma 406 km długości. Najwyższy wodospad to Kmeťov vodopád w Wysokich Tatrach, mający 80 metrów wysokości. Najbardziej wietrznym miejscem jest Chopok. Najbardziej deszczowym miejscem jest Zbojnícka chata. Największym masywem górskim jest Ondavská vrchovina, zajmujący obszar 1320 km² (slovakia.eu.sk). Na Słowacji znajduje się największy drewniany ołtarz na świecie – Kościół św. Jakuba w Levoči, geograficzne centrum Europy w Kremnickich Wierchach, jedyny zimny artezyjski źródłowy w Europie – Herliansky gejzír koło Koszyc, największy kompleks zamkowy w Europie Środkowej – Zamek Spiski, najwyższy szczyt Karpat – Gerlachovský štít, najstarszy park publiczny w Europie Środkowej – Sad Janka Kráľa w Bratysławie (visitslovakia.com). Na Słowacji znajduje się największa liczba zamków i pałaców w Europie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pałaców (slovakia.eu.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku mieszkało tu 5 397 036 mieszkańców (statistics.sk). Ponad 57% z nich mieszka w miastach (slovakia.eu.sk).

Na Słowacji przeważający udział mają Słowacy. Spośród mniejszości występują Węgrzy, Romowie, Ukraińcy, Czesi i Niemcy. Na terenie Słowacji znajdują się różne specyficzne regiony o historycznym pochodzeniu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptów, Spisz, Szarysz, Abov, Zemplín, Uh, Nowogród, Orawa. Pierwsi Słowianie pojawili się tutaj prawdopodobnie w V wieku naszej ery (Wikipedia).

Pierwszą jednostką państwową Słowian na terenie dzisiejszej Słowacji było państwo Samona w VII wieku. Później Księstwo Nitrzańskie, które połączyło się w 833 roku z Księstwem Morawskim, tworząc Wielką Morawę (Wikipedia). Była to bardzo istotna epoka w historii tego okresu, ponieważ był to stosunkowo silny państwo. W około ten okres przypada także wizyta thesalońskich braci Cyryla i Metodego w IX wieku, którzy głosili wiarę chrześcijańską na tym obszarze. Z kulturowego punktu widzenia był to bardzo istotny przeskok. Udało im się uczynić starosłowiański obok łaciny językiem liturgicznym, co zostało uznane przez papieża. Warto zauważyć, że były to jedyne dwa języki, w których w tym czasie można było odprawiać msze. W około X wieku przybyli Węgrzy, którzy podobnie jak Awarowie w V wieku byli koczownikami. Spotkali się jednak z oporem Słowian, ale także Rzymian i Germanów. W zasadzie nie mieli dokąd iść, więc osiedlili się tutaj i nauczyli się uprawiać ziemię. Od X wieku Słowacja należała do Węgier, a od XIX wieku do Austro-Węgier. Bratysława, obecna stolica, była przez długi czas miastem koronacyjnym. Od 1918 roku Słowacja była częścią Czechosłowacji, z krótką przerwą na niepodległe państwo słowackie w czasie II wojny światowej. Od 1 stycznia 1993 roku Republika Słowacka jest niepodległym państwem. Od 1 maja 2004 roku jesteśmy członkiem Unii Europejskiej, od 29 marca 2004 roku członkiem NATO, od 1 stycznia 2009 roku członkiem strefy euro – Unii Walutowej, gdzie euro stało się oficjalną walutą.

Podczas całej historii Słowacja była wielokrotnie atakowana przez Tatarów, Turków, ale pod względem integralności terytorialnej przetrwała. Prawdą jest, że Turcy i Tatarzy mieli inne cele, co często zmuszało ich do opuszczenia terytorium Słowacji. Jednak ataki germańskie czy rzymskie nie były zbyt liczne. Zamki, które istniały na terenie Słowacji w przeszłości, były stosunkowo dobrze ufortyfikowane i potrafiły skutecznie przeciwstawiać się wrogom. Często naszym przeci wnikom pomagała zdrada, by je zdobyć. Do średniowiecza zamki w Devínie, Fiľakovie były na przykład dużą przeszkodą dla wrogów. W końcu także zamek bratysławski. Bratysława była długo znana jako „miasto z kamienia”. Czasami nazwa „turecka gospodarka” pochodzi właśnie ze średniowiecza. Chodzi o to, że Turkowi zależało tylko na zabraniu, nie dbał o nic. Turkom nie zależało na tym, co się stanie, gdy wykorzystają plony, nie dbali o przyszłość, po prostu szli dalej, wyzyskując kogoś innego.

Z kulturowego punktu widzenia istnienie Academia Istropolitana – jednego z najstarszych uniwersytetów w Europie – miało znaczenie. Założył go Matej Korvín w Bratysławie około 1466 roku. W 1787 roku po raz pierwszy znormalizowano język słowacki na podstawie dialektu zachodniosłowackiego – język bernolákowy. Od 1843 roku, dzięki Ľudovítowi Štúrowi, język słowacki jest znormalizowany na podstawie dialektu środkowosłowackiego.

Najwięcej ludzi mieszka w miastach Bratysławie, Koszycach, Preszowie, Nitrze, Żylinie, Bańskiej Bystrzycy, Trnawie, Martinie, Trenczynie, Popradzie, Prievidzy, Zvolen (slovakiasite.com). Parki narodowe: TANAP – Tatrzański Park Narodowy, NAPANT – Park Narodowy Niżne Tatry, Wielka Fatra, Mała Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Słowacki Raj, Słowacki Kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najważniejsze święta: Boże Narodzenie, Wielkanoc, św. Mikołaj, św. Łucja, Sylwester, Nowy Rok, Dzień Dziecka, Dzień Matki, Wszystkich Świętych, Karnawał (slovakiasite.com). Wybitne osobistości: Juraj Jánošík – zbójnik i bohater ludowy, który zabierał bogatym i dawał biednym, Ľudovít Štúr – kodifikator języka słowackiego, Milan Rastislav Štefánik – naukowiec, polityk, żołnierz, współzałożyciel państwa czechosłowackiego, Alexander Dubček – polityk, postać Praskiej Wiosny 1968 roku (slovakiasite.com). Charakterystyczne potrawy gastronomiczne: parenica, ser owczy, korbáčiky serowe, oštiepok, bryndza, trdelník skalicki, bratislavské rožky (mpsr.sk), wino tokajskie, kapustnica, pierogi, placki ziemniaczane, tlačenka, kaszanka, pagáče i wreszcie kofola. Z mocnych alkoholi znane są: borovička, śliwowica, demänovka. Słowacja jest bardzo bogata w źródła mineralne – wody mineralne: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka i wiele innych.


Szlovákia közép-Európában található. Határos Lengyelországgal, Csehországgal, Ausztriával, Magyarországgal és Ukrajnával. Ez egy hegyvidéki ország, Szlovákiában szép hegyek találhatók, például a Kis-Fátra, a Nagy-Fátra, a Magas-Tátra. Majdnem az egész területen áthalad a Kárpátok íve. Geológiai és geotermikus szempontból Szlovákia nagyon gazdag ország.

Szlovákiának 1200 felfedezett barlangja van, közülük csak 14 nyitva áll a nyilvánosság előtt. A leghosszabb a Deményfalvi barlangrendszer, amely több mint 30 km hosszú. A legmélyebb a Starý hrad a Alacsony-Tátrában, 432 méteres mélységben. A leghosszabb folyó a Vág, amely 406 km hosszú. A legmagasabb vízesés a Magas-Tátrában a Kmeť-vízesés, 80 méter magas. A legszélsebesebb hely Chopok. A legesősebb hely a Zbojnícka chata. A legnagyobb hegység az Ondavai-dombság, amely 1320 km² területen terül el. Szlovákiában található a világ legnagyobb fából készült oltára, a Levočai Szent Jakab-templom, Európa geográfiai középpontja a Kremnica-hegységben, az egyetlen hideg artezi kút Európában a Herliansky gejzír Kassánál, a közép-európai régió legnagyobb várágyai a Szepesi vár, a legmagasabb hegycsúcs a Kárpátokban a Gerlachovský-gerinc, a legöregebb közpark a közép-európai régióban a Janka Kráľa Park Pozsonyban. Szlovákiában található a legtöbb vár és kastély Európában. 425 kastély, 180 vár, kastély és rom (slovakia.eu.sk). 2011. május 21-én 5 397 036 lakos élt itt (statistics.sk). Lakosságának több mint 57%-a él városokban (slovakia.eu.sk).

Szlovákiában főként szlovákok élnek. Kisebbségi csoportok közé tartoznak a magyarok, a romák, az ukránok, a csehek és a németek. Szlovákiában különböző történelmi régiók találhatók, mint például Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Szepes, Šariš, Abov, Zemplén, Uh, Novohrad, Orava. A szlávok valószínűleg az 5. században érkeztek Szlovákiába, akiket különböző támadások értek, többek között az Avaroké, akiket később elűztek. A népességük egy része azonban Szlovákiában maradt. A legfrissebb adatok szerint kérdéses, hogy az egyes időszakokban a római települések milyen messzire terjedtek. Mindenesetre Szlovákiában is találtak római települési maradványokat több helyen.

Szlovákia első települése a paleolit végén, mintegy 250 000 évvel ezelőtt keletkezett, olyan helyeken, mint Gánovce, ahol neandervölgyi koponyát találtak, és Moravianban, ahol Vénusz szobrot találtak – a Moravai Vénuszt. Az első gazdálkodók valószínűleg Kr. e. 5 000 – 4 000 évvel ezelőtt jelentek meg itt. Kr. e. 4. század vége óta a kelták érkeztek ide. Kr. e. 1. században jöttek a dákok. Az 1. század elejétől kezdve a germánok – Vanniove királysága – is ide érkeztek. Az első szlávok valószínűleg az 5. században telepedtek le erre a területre (Wikipedia).

A szlávok első államalakulata Szlovákiában a 7. században létrejött Samo birodalom volt. Később az Nitri hercegség, amelynek 833-ban Morva hercegséggel történő egyesítésével nagy Morvaország alakult ki (Wikipedia). Ez egy nagyon fontos epizód volt a történelemben ebben az időszakban, mivel ez egy viszonylag erős államalakulat volt. Ehhez az időszakhoz tartozik Cyril és Metód missziója a 9. században, akik a keresztény hitet hirdették ezen a területen. Kulturális szempontból ez egy nagyon fontos változás volt. Sikerült elérni, hogy a latin mellett a staroszláv a liturgikus nyelv is legyen, amit még a pápa is elismert. Így ők lettek az egyetlen két nyelv, amelyekben misét lehetett celebrálni. Kb. a 10. században érkeztek a magyarok, akik hasonlóan az 5. századi avarokhoz nomádok voltak. Azonban ellenállásba ütköztek a szlávok, valamint a rómaiak és a germánok részéről. Kevés lehetőségük volt, ezért letelepedtek és megtanulták művelni a földet. A 10. századtól Szlovákia része volt Magyarországnak, a 19. századtól Ausztria-Magyarországnak. Pozsony, a mai főváros hosszú ideig koronázási város volt. 1918-tól Szlovákia része volt Csehszlovákiának, rövid időre önálló Szlovák Államként a második világháború alatt. 1993. január 1-jétől Szlovákia önálló állam. 2004. május 1-jétől az Európai Unió tagja vagyunk, 2004. március 29-től a NATO tagja vagyunk, 2009. január 1-jétől az euróövezet tagja vagyunk – az euró lett az hivatalos fizetőeszköz.

Történelmi szempontból Szlovákia sokszor volt támadásoknak kitett, Tatárok, törökök által, de az ország területi integritása szempontjából ellenállt. Igaz, hogy a törököknek és a tatároknak más célok is voltak, ami sokszor arra kényszerítette őket, hogy elhagyják Szlovákia területét. Mindenesetre sem a germán, sem a római támadások nem voltak túl nagyok. A múltban a szlovákiai várak viszonylag jól megerősítettek voltak, és sikeresen ellenálltak az ellenségeknek. Gyakran a megnyerésükhöz árulás is hozzájárult. A középkorban például a Dévényi, a Fülek várak nagy akadályt jelentettek az ellenségek számára. Végül is a Pozsonyi vár is. Hiszen Pozsonyt sokáig kővárosnak is nevezték. Rossz időszak volt az egyszerű emberek számára 1526 után és körülbelül 1868-ig. Érdekes, hogy néhány valóság az akkori időszakból bekerült a szótárba – a török gazdaság kifejezés éppen a középkorból származik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők használják a termést, nem törődött a jövővel, egyszerűen csak tovább mentek, másokat zsaroltak.

Kulturális szempontból fontos volt az Istropolitana Academia létezése is – Európa egyik legrégebbi egyeteme. Matej Korvín alapította Pozsonyban körülbelül 1466-ban. 1787-ben Anton Bernolák először kodifikálta a szlovák nyelvet Nyugat-Szlovákiai dialektus alapján – bernoláki szlovák nyelv. 1843 óta Ľudovít Štúr miatt a középső szlovák dialektus alapján kodifikálták a szlovák nyelvet.

A legtöbb ember Pozsonyban, Kassán, Presovban, Nitrában, Zsolnán, Besztercebányán, Trencsénben, Martonban, Trencsénben, Poprádban, Prievidzában, Zsolnán él (slovakiasite.com). Nemzeti parkok: TANAP – Tátrai Nemzeti Park, NAPANT – Alacsony-Tátrai Nemzeti Park, Nagy-Fátra, Kis-Fátra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Szlovák Paradicsom, Szlovák Karszt, Murányi síkság (slovakiasite.com). Legfontosabb ünnepek: Karácsony, Húsvét, Mikulás, Szent Lucia, Szilveszter, Újév, Gyermeknap, Anyák napja, Halottak napja, Farsang (slovakiasite.com). Jelentős személyiségek: Juraj Jánošík – rabló és népi hős, aki a gazdagoktól vett és a szegényeknek adott, Ľudovít Štúr – a szlovák írásbeli nyelv kodifikátora, Milan Rastislav Štefánik – tudós, politikus, katona, a Csehszlovák állam megteremtője, Alexander Dubček – politikus, 1968-as Prágai Tavasz jelentős alakja (slovakiasite.com). Gasztronómiai jellegzetességek: parenica, juhsajt, sajtkorongok, oštiepok, bryndza, szilvásvirágh, pozsonyi kifli (mpsr.sk), tokaji bor, káposztaleves, gombóc, palacsinta, tlačenka, hurka, páská, és végül a kofola. Az erős alkoholok közül ismertek: borovička, szilvórium, demänovka. Szlovákia nagyon gazdag ásványvizekben – ásványvizekben: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka és sok más.


Niektoré príspevky

Odkazy

 

slovensko 617859

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Mestá, Podunajsko

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 3793

Staré Mesto je najkrajšia mestská časť mesta Bratislava. Dýcha v ňom ešte história a kultúra. Mestská časť Staré Mesto je historickou mestskou časťou Bratislavy. Dá sa povedať, že viac-menej predstavuje historické centrum mesta. Nachádza sa tu množstvo významných pamiatok a turistických atrakcií, napr. Bratislavský hrad, ktorý dominuje panoráme mesta. Významnou pamiatkou je Michalská brána, ktorá je jedinou zachovanou mestskou bránou zo stredovekých hradieb. Na Hlavnom námestí sa nachádza Dóm svätého Martina, významná gotická katedrála. Staré Mesto je známe aj svojimi uličkami, reštauráciami, kaviarňami a obchodmi, čo prispieva k jeho živému a turisticky atraktívnemu prostrediu. Táto mestská časť je populárnym miestom pre nákupy, kultúrne podujatia a prechádzky, čo robí z nej jedno z najživších miest v Bratislave. Na ploche 9.6 km2 tu žije 41 086 obyvateľov (staremesto.sk).


Staré Mesto is the most beautiful district of the city of Bratislava. It breathes with history and culture. Staré Mesto is the historic part of Bratislava, more or less representing the historical center of the city. It is home to numerous significant landmarks and tourist attractions, such as Bratislava Castle, which dominates the city’s skyline. One notable landmark is Michael’s Gate, the only preserved city gate from the medieval fortifications. On the Main Square, you can find St. Martin’s Cathedral, a significant Gothic cathedral. Staré Mesto is also known for its narrow streets, restaurants, cafes, and shops, contributing to its lively and tourist-attractive environment. This district is a popular destination for shopping, cultural events, and walks, making it one of the liveliest places in Bratislava. With an area of 9.6 km2, Staré Mesto is home to 41,086 residents (staremesto.sk).


Die Altstadt ist der schönste Stadtteil von Bratislava. Hier atmet man noch Geschichte und Kultur. Die Altstadt ist der historische Teil von Bratislava und stellt mehr oder weniger das historische Zentrum der Stadt dar. Hier befinden sich zahlreiche bedeutende Sehenswürdigkeiten und Touristenattraktionen, wie zum Beispiel die Burg von Bratislava, die die Skyline der Stadt dominiert. Ein weiteres bedeutendes Wahrzeichen ist das Michalská-Tor, das einzige erhaltene Stadttor aus den mittelalterlichen Befestigungsanlagen. Auf dem Hauptplatz befindet sich der St. Martinsdom, eine bedeutende gotische Kathedrale. Die Altstadt ist auch für ihre engen Gassen, Restaurants, Cafés und Geschäfte bekannt, was zu ihrer lebendigen und für Touristen attraktiven Umgebung beiträgt. Dieser Stadtteil ist ein beliebtes Ziel für Einkäufe, kulturelle Veranstaltungen und Spaziergänge, was ihn zu einem der lebhaftesten Orte in Bratislava macht. Auf einer Fläche von 9,6 km2 leben hier 41.086 Einwohner (staremesto.sk).


Az Óváros Bratislava legszebb városrésze. Itt még érezhető a történelem és a kultúra. Az Óváros Bratislava történelmi városrésze, amely többé-kevésbé a város történelmi központját képviseli. Számos jelentős látnivaló és turisztikai attrakció található itt, például a Bratislavai vár, amely uralkodik a város látképén. Az egyik kiemelkedő látnivaló a Mihály kapu, az egyetlen megmaradt városkapu a középkori erődítményekből. A Főtéren található Szent Márton-dóm is egy jelentős gótikus katedrális. Az Óváros a keskeny utcáiról, éttermeiről, kávézóiról és üzleteiről ismert, amelyek hozzájárulnak az élénk és turisták által vonzó környezetéhez. Ez a városrész népszerű célpont a vásárlásra, kulturális eseményekre és sétákra, ami az egyik legélénkebb hellyé teszi Bratislavában. A 9,6 km2 területen itt él 41 086 lakos (staremesto.sk).


Odkazy

Dóm Svätého Martina

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Veža kostola bola postavená súčasne s troma loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 – 1830 bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek (bratislava.sk). Po nedávnej rekonštrukcii korunu už naspäť nevrátili.


Dóm Svätého Martina (St. Martin’s Cathedral)

The three-nave Gothic church is one of the largest Gothic sacral buildings in Slovakia. It was built on the site of the original Romanesque church. Construction began at the beginning of the 14th century, and it was consecrated in 1452. The church tower was built simultaneously with the three aisles of the church, serving as part of the city fortification and defense. Its total height reaches 85 meters, and at the top, it is crowned with a gilded cushion measuring 2 x 2 meters, topped by a 1-meter high replica of the Hungarian royal crown weighing 300 kg. From 1563 to 1830, the cathedral witnessed the coronations of Hungarian kings. It saw the coronation of 11 Hungarian kings and 8 royal consorts (bratislava.sk). After a recent reconstruction, the crown has not been returned.


Dóm St. Martin (St. Martinsdom)

Die dreischiffige gotische Kirche gehört zu den größten gotischen Sakralbauten in der Slowakei. Sie wurde an der Stelle einer ursprünglichen romanischen Kirche errichtet. Der Bau begann zu Beginn des 14. Jahrhunderts, und die Kirche wurde 1452 geweiht. Der Kirchturm wurde gleichzeitig mit den drei Schiffen der Kirche erbaut und diente als Teil der städtischen Befestigung und Verteidigung. Seine Gesamthöhe beträgt 85 Meter, und an der Spitze ist er mit einem vergoldeten Kissen von 2 x 2 Metern gekrönt, auf dem sich eine 1 Meter hohe Nachbildung der ungarischen Königskrone befindet, die 300 kg wiegt. Von 1563 bis 1830 war der Dom Zeuge der Krönungen ungarischer Könige. Es wurden 11 ungarische Könige und 8 königliche Gemahlinnen hier gekrönt (bratislava.sk). Nach einer kürzlichen Rekonstruktion wurde die Krone jedoch nicht zurückgegeben.


Szent Márton-dóm

A háromhajós gótikus templom a legnagyobb gótikus szakrális épületek közé tartozik Szlovákiában. Egy eredeti román templom helyén épült. Az építkezés a 14. század elején kezdődött, és a templomot 1452-ben szentelték fel. A templom tornyát egy időben építették a három hajóval, része volt a városi erődnek és a város védelmére szolgált. Teljes magassága 85 méter, tetején egy 2 x 2 méteres aranyozott párna található, amelyen egy 1 méter magas másolat helyezkedik el a magyar királyi koronáról, amely 300 kg súlyú. 1563 és 1830 között a dóm tanúja volt a magyar királyok koronázásának. Itt koronázták meg a 11 magyar királyt és 8 királynőt (bratislava.sk). A közelmúltbeli helyreállítás után a koronát azonban nem helyezték vissza.


TOP Staré Mesto

Dóm Svätého Martina


Michalská brána

Je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Pôvodne gotická brána, ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511- 13 bola zvýšená o osembokú nadstavbu a v rokoch 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej barokovej veže umiestnená socha svätého Michala. Pri zosilňovaní mestského opevnenia bol k veži pristavaný ochranný barbakán. V súčasnosti sa vo veži nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia (bratislava.sk).


Michalská brána

It is the only preserved gate of the medieval city fortification. Originally a Gothic gate through which the long-distance road from Moravia entered the city, it is mentioned in 1411, but it was built in the first half of the 14th century. In the years 1511-13, it was raised by an octagonal superstructure, and in the years 1753-58, it was reconstructed into its current form, when a statue of St. Michael was placed on top of the 51-meter-high baroque tower. A protective barbican was added to the tower during the strengthening of the city fortification. Today, the tower houses an exhibition of weapons and city fortifications (bratislava.sk).


Michalská brána

Es ist das einzige erhaltene Tor der mittelalterlichen Stadtbefestigung. Ursprünglich ein gotisches Tor, durch das die Fernstraße aus Mähren in die Stadt führte, wird es erstmals im Jahr 1411 erwähnt, aber bereits in der ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts gebaut. In den Jahren 1511-13 wurde es um einen achteckigen Aufbau erhöht, und in den Jahren 1753-58 wurde es in seine heutige Form umgebaut, als auf den 51 Meter hohen barocken Turm die Statue des heiligen Michael gesetzt wurde. Bei der Verstärkung der Stadtbefestigung wurde ein Schutzbarbakan an den Turm angebaut. Heute beherbergt der Turm eine Ausstellung von Waffen und Stadtbefestigungen (bratislava.sk).


Michalská kapu

Ez az egyetlen megmaradt kapu a középkori város erődítményéből. Eredetileg egy gótikus kapu volt, amelyen keresztül a Morvaországból érkező távolsági út vezetett a városba. Először 1411-ben említik, de már a 14. század első felében megépült. 1511–13-ban nyolcszögletű felépítménnyel emelték fel, 1753–58-ban pedig jelenlegi formájában átalakították, amikor Szent Mihály szobrát helyezték el a 51 méter magas barokk torony tetejére. A város erődítményének megerősítésekor a toronyhoz egy védő bárkányt is hozzáépítettek. Ma a torony fegyver- és városfal-kialakítási kiállításnak ad otthont (bratislava.sk).


Primaciálny palác

Tento klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické sochy a vázy. Na vrchole tympanóna je umiestnený erb Jozefa Bathyányho a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej fresky nachádza mozaika. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti fasády držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – osobné heslo kardinála. Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí je paláca renesančná fontána svätého Juraja a v rohu nádvoria je vchod do kaplnky svätého Ladislava. Na poschodí sa nachádza Zrkadlová sieň, ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ Ferdinand I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku. V reprezentačných priestoroch sú umiestnené zbierky Galérie mesta Bratislava s unikátnou zbierkou šesť tapisérií zo 17. storočia zobrazujúcich tragickú lásku Héra k Leandrovi, z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta (bratislava.sk). V Zrkadlovej sieni Priamciálneho paláca sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva.


Primatial Palace

This neoclassical palace is one of the most representative palace buildings in Bratislava. It was built between 1778 and 1781 for the Archbishop Jozef Bathyány of Esztergom. The attic of the roof features allegorical statues and vases. At the top of the tympanum, the coat of arms of Jozef Bathyány and a cardinal’s hat weighing 150 kg are placed. In the tympanum, instead of the original fresco, there is now a mosaic. The angel statues above the balcony in the central part of the facade hold two letters, I – Iustitia (Justice), and C – Clementia (Clemency) – the personal motto of the cardinal. In the entrance hall of the palace, on the right side, there is a memorial plaque commemorating the so-called Bratislava (Pressburg) Peace, a document signed here on December 26, 1805, after the Battle of the Three Emperors near Slavkov. In the courtyard of the palace, there is a Renaissance fountain of Saint George, and in the corner of the courtyard is the entrance to the chapel of Saint Ladislaus. On the upper floor, there is the Mirror Hall, which witnessed the signing of the Bratislava Peace in 1805 between Napoleonic France and Habsburg Austria after the Battle of Slavkov. In 1848, King Ferdinand I signed a document abolishing serfdom in Hungary here. The representative spaces house the collections of the Bratislava City Gallery, including a unique collection of six tapestries from the 17th century depicting the tragic love of Hero and Leander, from the English royal weaving workshop in Mortlake. Since 1903, the palace has been owned by the city and currently serves as the residence of the mayor of the city (bratislava.sk). City council meetings take place in the Mirror Hall of the Primatial Palace.


Primatialpalais

Dieses neoklassizistische Palais gehört zu den repräsentativsten Palaisgebäuden in Bratislava. Es wurde zwischen 1778 und 1781 für den Erzbischof Jozef Bathyány von Esztergom erbaut. Das Dachgeschoss des Daches ist mit allegorischen Statuen und Vasen geschmückt. Auf dem Giebel befinden sich das Wappen von Jozef Bathyány und ein Kardinalshut, der 150 kg wiegt. Im Tympanon befindet sich heute anstelle des Originalfreskos eine Mosaik. Die Engelstatuen über dem Balkon im zentralen Teil der Fassade halten zwei Buchstaben, I – Iustitia (Gerechtigkeit) und C – Clementia (Milde) – das persönliche Motto des Kardinals. Im Eingangsbereich des Palais, auf der rechten Seite, befindet sich eine Gedenktafel an den sogenannten Bratislavaer (Pressburger) Frieden, ein Dokument, das hier am 26. Dezember 1805 nach der Schlacht der drei Kaiser bei Slavkov unterzeichnet wurde. Im Innenhof des Palais befindet sich ein Renaissance-Brunnen des heiligen Georgs, und in der Ecke des Hofes befindet sich der Eingang zur Kapelle des heiligen Ladislaus. Im Obergeschoss befindet sich der Spiegelsaal, der die Unterzeichnung des Bratislavaer Friedens im Jahr 1805 zwischen dem napoleonischen Frankreich und dem habsburgischen Österreich nach der Schlacht von Slavkov miterlebte. Im Jahr 1848 unterzeichnete König Ferdinand I. hier ein Dokument zur Abschaffung der Leibeigenschaft in Ungarn. Die repräsentativen Räumlichkeiten beherbergen die Sammlungen der Stadtgalerie Bratislava, darunter eine einzigartige Sammlung von sechs Wandteppichen aus dem 17. Jahrhundert, die die tragische Liebe von Hero und Leander darstellen, aus der englischen Königlichen Weberwerkstatt in Mortlake. Seit 1903 gehört das Palais der Stadt und dient derzeit als Residenz des Bürgermeisters der Stadt (bratislava.sk). Die Sitzungen des Stadtrats finden im Spiegelsaal des Primatialpalais statt.


Prímási palota

Ez a neoklasszicista palota Bratislava egyik legkiválóbb palotája. 1778 és 1781 között épült Jozef Bathyány esztergomi érsek számára. A tetőtér allegorikus szobrokkal és vázák díszítik. A timpanon tetején Jozef Bathyány címere és egy 150 kg súlyú bíboros süveg található. A timpanonban ma egy mozaik található az eredeti freskó helyett. A homlokzat központi részén lévő erkély felett lévő angyalszobrok két betűt tartanak, I – Iustitia (igazságosság) és C – Clementia (Jóság) – a bíboros személyes mottóját. A palota bejáratánál, a jobb oldalon, egy emléktábla található a Bratislavai (Pozsonyi) Béke nevű dokumentumról, amelyet 1805. december 26-án írtak alá a Slavkovnál vívott három császár csatája után. A palota belső udvarán áll a Szent György reneszánsz kútja, a udvar sarkában pedig a Szent László kápolna bejárata. Az emeleten található a Tükrös terem, amely a Bratislavai Béke aláírásának helyszíne volt 1805-ben Napóleon Franciaországa és a Habsburg Birodalom között a Slavkovi csata után. 1848-ban I. Ferdinánd király itt írta alá a jobbágyság eltörléséről szóló dokumentumot Magyarországon. A reprezentatív terekben látható a Bratislava Galéria gyűjteménye, amelynek része a 17. századból származó hat faliszőnyeg egyedülálló gyűjteménye, amely Hero és Leander tragikus szerelmét ábrázolja, a Mortlake angol királyi szövőműhelyből. A palota 1903 óta a város tulajdona, jelenleg a város polgármesterének rezidenciája (bratislava.sk). A városházi tanács ülései a Prímási palota Tükrös termében zajlanak.


Primaciálny palác a Primaciálne námestie


Fontána Svätého Juraja s drakom

Podľa legendy bol Juraj dôstojník rímskej armády. Jedného dňa prišiel do mesta, ktoré tyranizoval drak. Drak sa sprvu uspokojil s každodenným prísunom dobytka, neskôr však začal vyžadovať mladé dievčiny. Zúfalí ľudia vyberali obete žrebovaním. Juraj prišiel do mesta, keď padol žreb na kráľovskú dcéru. Zabil draka kopijou a stal sa symbolom rytiera, ktorý víťazí nad zlom (bratislava.sk).


Fountain of St. George and the Dragon

According to legend, George was an officer in the Roman army. One day, he came to a town terrorized by a dragon. Initially, the dragon was satisfied with a daily supply of livestock, but later, it began demanding young girls. Desperate, the people selected victims by drawing lots. George arrived in the town when the lot fell on the king’s daughter. He killed the dragon with his spear and became a symbol of a knight triumphing over evil (bratislava.sk).


Brunnen des heiligen Georgs und des Drachen

Gemäß der Legende war Georg ein Offizier in der römischen Armee. Eines Tages kam er in eine Stadt, die von einem Drachen tyrannisiert wurde. Zuerst war der Drache mit der täglichen Versorgung von Vieh zufrieden, verlangte jedoch später nach jungen Mädchen. Verzweifelte Menschen wählten Opfer durch das Los. Georg kam in die Stadt, als das Los auf die Tochter des Königs fiel. Er tötete den Drachen mit seinem Speer und wurde zum Symbol eines Ritters, der das Böse besiegt (bratislava.sk).


Szent György és a sárkány kútja

A legenda szerint György egy római hadsereg tisztje volt. Egy nap egy városba érkezett, amelyet egy sárkány zsarnokolt. Először a sárkány a mindennapi marhahús-szállítmánnyal megelégedett, később azonban fiatal lányokat kezdett követelni. A kétségbeesett emberek a sorsolás útján választották az áldozatokat. György akkor érkezett a városba, amikor a király leánya esett ki a sorsolásból. Megölte a sárkányt lándzsájával, és a lovagot szimbólummá vált, aki legyőzi a gonoszt (bratislava.sk).


Stará radnica

v 14. storočí stál na mieste dnešnej starej radnice dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych domov na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu. V roku 1912 bolo pristavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice plnila obranný charakter. Pri pohľade na vežu z Hlavného námestia nájdete na nej viaceré pozoruhodnosti – na sokli sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorá pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od gotického okna sa na úrovni 1. poschodia nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na nároží veže stojí socha Madony z roku 1676. Z ochozu veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia i nariadenia mestskej rady. Na fasáde napravo od renesančného arkiéra si môžete všimnúť fresku starého muža – úžerníka z roku 1533. Mestské múzeum je jedným z najstarších múzeí v strednej Európe, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta. Na arkádovom renesančnom nádvorí sa v lete konajú koncerty a divadelné predstavenia (bratislava.sk).

Rolandova fontána pred Starou radnicou – kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda. V dolnej časti piliera sa nachádza menšia mušľovitová nádrž do ktorej strieka voda z papúľ rýb držaných postavičkami – tzv. puti. Voda sa do fontány pôvode privádzala dreveným potrubím. Fontána vznikla z praktických dôvodov v čase, kedy bol v meste citeľný nedostatok vody ako priama reakcia na veľký požiar, ktorý vypukol práve počas korunovačnej slávnosti Maximiliána a spustošil veľkú časť domov v meste. Predpokladá sa, že autor na soche Rolanda zobrazil práve tvár vtedajšieho panovníka (bratislava.sk).


Old Town Hall

In the 14th century, there was a house with a tower on the site of today’s Old Town Hall, built by the mayor Jakub. The Old Town Hall was formed in the 15th century by merging several neighboring bourgeois houses on the Main Square, and over the centuries, it underwent several reconstructions. After the earthquake in 1599, it was rebuilt in the Renaissance style, and the town hall tower was reconstructed in the Baroque style after a fire in the 18th century. In 1912, a rear wing was added in the Neo-Renaissance style from the courtyard side and in the Neo-Gothic style from Primaciálne Square. The town hall tower served a defensive purpose. When looking at the tower from the Main Square, you will find several interesting features – on the plinth, there is a plaque with the date February 1850, reminding of the water level during a flood when the Danube overflowed its banks. To the left of the Gothic window, at the level of the 1st floor, there is a walled cannonball reminding of the attacks by Napoleon’s armies in 1809. On the corner of the tower stands a statue of the Madonna from 1676. From the tower balcony, decisions of the parliament, royal decrees, and city council regulations were announced in the past. On the facade to the right of the Renaissance arcade, you can notice a fresco of an old man – a usurer from 1533. The City Museum is one of the oldest museums in Central Europe, founded in 1868. In the courtyard corner, there is an entrance to the exhibition of feudal justice and the history of the city. Concerts and theater performances take place on the Renaissance arcade courtyard in the summer (bratislava.sk).

Roland Fountain in front of the Old Town Hall – a stone Renaissance fountain with a circular basin adorned with mascarons and a central pillar on which stands the figure of a medieval knight in armor. The statue depicts the legendary guardian of municipal rights, Roland. In the lower part of the pillar, there is a smaller shell-shaped basin into which water sprays from the mouths of fish held by figurines – the so-called putti. Water was originally brought to the fountain through wooden pipes. The fountain was created for practical reasons at a time when there was a noticeable shortage of water in the city, as a direct response to a major fire that broke out during the coronation celebration of Maximilian and devastated a large part of the homes in the city. It is assumed that the author depicted the face of the then ruler on the statue of Roland (bratislava.sk).


Altes Rathaus

Im 14. Jahrhundert stand an der Stelle des heutigen Alten Rathauses ein Haus mit einem Turm, das vom Bürgermeister Jakub erbaut wurde. Das Alte Rathaus entstand im 15. Jahrhundert durch die Vereinigung mehrerer benachbarter Bürgerhäuser am Hauptplatz und wurde im Laufe der Jahrhunderte mehrfach umgebaut. Nach dem Erdbeben von 1599 wurde es im Renaissancestil wiederaufgebaut, und der Rathausturm wurde nach einem Brand im 18. Jahrhundert im barocken Stil umgestaltet. Im Jahr 1912 wurde auf der Hofseite ein hinterer Flügel im neurenaissancestil und auf der Seite des Primaciálne námestie im neugotischen Stil hinzugefügt. Der Rathausturm diente einem defensiven Zweck. Wenn Sie den Turm vom Hauptplatz aus betrachten, finden Sie mehrere interessante Merkmale – auf dem Sockel befindet sich eine Tafel mit dem Datum Februar 1850, die an den Wasserstand während eines Hochwassers erinnert, als die Donau über ihre Ufer trat. Links vom gotischen Fenster, auf Höhe des 1. Stocks, befindet sich eine eingemauerte Kanonenkugel, die an die Angriffe der napoleonischen Armeen im Jahr 1809 erinnert. Auf der Ecke des Turms steht eine Statue der Madonna aus dem Jahr 1676. Vom Balkon des Turms aus wurden in der Vergangenheit Entscheidungen des Parlaments, königliche Erlasse und städtische Ratsvorschriften verkündet. Auf der Fassade rechts von der Renaissance-Arkade können Sie ein Fresko eines alten Mannes – eines Wuchers aus dem Jahr 1533 – bemerken. Das Stadtmuseum ist eines der ältesten Museen in Mitteleuropa, gegründet im Jahr 1868. In der Ecke des Innenhofs befindet sich ein Eingang zur Ausstellung über die feudale Justiz und die Geschichte der Stadt. Im Sommer finden auf dem Arkadeninnenhof Konzerte und Theateraufführungen statt (bratislava.sk).

Rolandbrunnen vor dem Alten Rathaus – ein steinerner Renaissancebrunnen mit einem kreisförmigen Becken, das mit Maskarons verziert ist, und einem zentralen Pfeiler, auf dem die Figur eines mittelalterlichen Ritters in Rüstung steht. Die Statue stellt den legendären Hüter der städtischen Rechte, Roland, dar. Im unteren Teil des Pfeilers befindet sich ein kleineres muschelförmiges Becken, in das Wasser aus den Mündern von Fischfiguren, den sogenannten Putti, spritzt. Wasser wurde ursprünglich durch hölzerne Rohre zum Brunnen geleitet. Der Brunnen wurde aus praktischen Gründen in einer Zeit geschaffen, als in der Stadt ein spürbarer Wassermangel herrschte, als direkte Reaktion auf einen großen Brand, der während der Krönungsfeierlichkeiten von Maximilian ausbrach und einen Großteil der Häuser in der Stadt verwüstete. Es wird vermutet, dass der Autor das Gesicht des damaligen Herrschers auf der Statue von Roland dargestellt hat (bratislava.sk).


Óvárosi városháza

A 14. században a mai Óvárosi városháza helyén egy ház állt toronnyal, amelyet Jakub alpolgármester építtetett. Az Óvárosi városháza a 15. században jött létre a Fő téren szomszédos polgári házak egyesítésével, és évszázadok során többször átépítették. A 1599-es földrengés után a reneszánsz stílusban újjáépítették, és a városház toronyja a 18. századi tűz után barokk stílusban újraépült. 1912-ben a belső udvaron egy hátsó szárnyat reneszánsz stílusban, a Primaciálne námestie oldalán pedig neogót stílusban építettek hozzá. A városháza tornya védelmi célt szolgált. Ha a tornyot a Fő térről nézi, számos érdekességet talál rajta – a talapzaton található egy tábla, ahol a 1850. februári dátum emlékeztet az árvíz alatti vízszintre, amikor a Duna kilépett medréből. A gótikus ablak bal oldalán, az 1. emelet magasságában egy befalazott ágyúgolyó található, amely az 1809-es napóleoni hadsereg támadásaira emlékeztet. A torony sarkán egy 1676-os Madonna-szobor áll. A torony erkélyéről korábban a parlament döntéseit, a királyi rendeleteket és a városi tanács rendeleteit hirdették ki. Az erkély alatt, a reneszánsz arkád jobb oldalán láthat egy freskót egy öreg férfiról – egy 1533-as agyagemberéről. A Városi Múzeum Közép-Európa legrégebbi múzeumai közé tartozik, 1868-ban alapították. Az udvar sarkában található egy bejárat a feudális igazság és a város történetének kiállításához. Nyáron koncertek és színházi előadások zajlanak az udvaron (bratislava.sk).

Roland kútja az Óvárosi városháza előtt – egy kőből készült reneszánsz kút, kör alakú medencével, amely maszkaronokkal van díszítve, és középen egy oszlop áll, amelyen a középkori lovag alakja áll páncélban. A szobor Rolandot, a városi jogok őrzőjét ábrázolja. Az oszlop alsó részén egy kisebb kagylós medence található, amelybe víz spriccel a putti nevű halalakok szájából. A vizet eredetileg fa csöveken keresztül vezették a kúthoz. A kútot gyakorlati okokból hozták létre, amikor a városban érezhető volt a vízhiány, egyenes reakcióként Maximilian koronázási ünnepségei közben kitört nagy tűzvészre, amely egy részét elpusztította a város házainak. Azt feltételezik, hogy a szobor Roland arcát a korabeli uralkodó arcaképével ábrázolta (bratislava.sk).


Modrý kostolík – Kostol Svätej Alžbety

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové konštrukcie, ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór. Pôdorys kostola nadväzuje na tradičné slohy, z ktorých boli prevzaté aj mnohé prvky. Úplne nová je však úprava omietky s bohatými výrezmi napodobňujúce orientálnu ornamentiku. Ústredným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v plášti ruže. Ruže sú i základným prvkom ornamentiky interiéru kostola. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský národný architektonický štýl. Zasvätenie kostolíka svätej Alžbete reflektovalo aj na maďarské národnostné cítenie. Svätá Alžbeta bola domáca uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov (narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade) a kostolík mal byť aj akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa I. (bratislava.sk).


Blue Church – Church of St. Elizabeth

The single-nave Secessionist Blue Church of St. Elizabeth with a cylindrical tower was built between 1910 and 1913 according to the design of Budapest architect Edmund Lechner. The church was constructed by the Pittel and Brausewetter company, which pioneered the use of reinforced concrete structures in the church’s architecture, supporting both the church vault and the organ loft. The church’s floor plan follows traditional styles, incorporating many elements borrowed from them. However, a completely new feature is the ornate plasterwork that imitates oriental ornamentation. The central element of the church’s front facade is a mosaic featuring the figure of St. Elizabeth holding roses in her cloak. Roses are also a fundamental element of the interior ornamentation. With this construction, Lechner created a new Hungarian national architectural style. The dedication of the Church of St. Elizabeth also reflected Hungarian national sentiment. St. Elizabeth was a native Hungarian saint from the royal Arpad dynasty (likely born in Bratislava Castle), and the church was intended to serve as a symbolic mausoleum for Empress Elizabeth (Sissi), the wife of Franz Joseph I (bratislava.sk).


Blaue Kirche – Kirche der Heiligen Elisabeth

Die einschiffige secessionistische Blaue Kirche der Heiligen Elisabeth mit einem zylindrischen Turm wurde zwischen 1910 und 1913 nach dem Entwurf des Budapester Architekten Edmund Lechner erbaut. Die Kirche wurde von der Firma Pittel und Brausewetter errichtet, die Pionierarbeit bei der Verwendung von Stahlbetonstrukturen in der Architektur der Kirche leistete und sowohl das Kirchengewölbe als auch die Orgeltribüne unterstützte. Der Grundriss der Kirche folgt traditionellen Stilen und übernimmt viele Elemente von ihnen. Eine völlig neue Funktion ist jedoch die kunstvolle Verputzgestaltung, die orientalische Ornamentik imitiert. Das zentrale Element der Vorderfassade der Kirche ist ein Mosaik mit der Figur der Heiligen Elisabeth, die Rosen in ihrem Mantel hält. Rosen sind auch ein grundlegendes Element der Innenverzierung. Mit diesem Bau schuf Lechner einen neuen ungarischen nationalen architektonischen Stil. Die Widmung der Kirche der Heiligen Elisabeth spiegelte auch das ungarische Nationalgefühl wider. Die Heilige Elisabeth war eine gebürtige ungarische Heilige aus der königlichen Arpad-Dynastie (wahrscheinlich auf der Burg Pressburg geboren), und die Kirche sollte auch als symbolisches Mausoleum für Kaiserin Elisabeth (Sissi), die Frau von Franz Joseph I., dienen (bratislava.sk).


Kék Templom – Szent Erzsébet-templom

Az egyhajós szecessziós Kék Templom Szent Erzsébet-templom a Szent Erzsébet-templom a 1910 és 1913 között épült a budapesti építész, Edmund Lechner tervei szerint. A templomot a Pittel és Brausewetter cég építette, amely forradalmian újította meg a templom építészetében a vasbeton szerkezetek használatát, amelyek mind a templom boltozatát, mind az orgona karzoltát támogatják. A templom alaprajza a hagyományos stílusokat követi, sok elemet kölcsönöz tőlük. Azonban egy teljesen új jellegzetesség az orientális díszítés utánzatát imitáló díszes vakolat. A templom elülső homlokzatának központi eleme egy mozaik, a Szent Erzsébet alakjával, aki rózsákat tart a köpenyében. A rózsák a belső díszítés alapvető elemei is. Ezzel az építészettel Lechner létrehozott egy új magyar nemzeti építészeti stílust. A Szent Erzsébet-templom felszentelése is tükrözte a magyar nemzeti érzelmeket. Szent Erzsébet egy született magyar szent volt az Arpád-dinasztia királyi családjából (valószínűleg Pozsony várán született), és a templom szimbolikus mauzóleumként is szolgált Erzsébet császárné (Sissi), I. Ferenc József felesége számára (bratislava.sk).


Slavín

Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka. Cintorín, ktorý vytvára 6 masových hrobov a 283 individuálnych hrobov padlých vojakov. V areáli sa nachádzajú diela aj mnohých ďalších významných sochárov, ako napr. Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín je národná kultúrna pamiatka (bratislava.sk).


Slavín

Memorial and cemetery for 6845 soldiers of the Soviet Army who fell during the liberation of the city in the Second World War. The area is dominated by a monument with a ceremonial room and a 39.5 m high column, topped by a 12.5 m high statue of a Soviet soldier by Alexander Trizuljak. The cemetery consists of 6 mass graves and 283 individual graves of fallen soldiers. The area also features works by many other significant sculptors, such as Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín is a national cultural monument (bratislava.sk).


Slavín

Denkmal und Friedhof für 6845 Soldaten der Sowjetarmee, die während der Befreiung der Stadt im Zweiten Weltkrieg gefallen sind. Das Areal wird von einem Denkmal mit einem Zeremonienraum und einer 39,5 m hohen Säule dominiert, auf deren Spitze sich eine 12,5 m hohe Statue eines sowjetischen Soldaten von Alexander Trizuljak befindet. Der Friedhof besteht aus 6 Massengräbern und 283 Einzelgräbern gefallener Soldaten. Auf dem Gelände befinden sich auch Werke vieler weiterer bedeutender Bildhauer wie Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín ist ein nationales Kulturdenkmal (bratislava.sk).


Slavín

Emlékpark és temető 6845 Szovjet Hadsereg katonájának, akik a város felszabadításakor estek el a második világháborúban. A területet egy emlékmű uralja, melyben szertartási terem és 39,5 méter magas oszlop található, tetején Alexander Trizuljak 12,5 méter magas szovjet katona szobra látható. A temető 6 tömegsírt és 283 egyéni sírt foglal magában a elesett katonák számára. A területen számos más jelentős szobrász műve is megtalálható, mint például Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. A Slavín a nemzeti kulturális emlékhelyek közé tartozik (bratislava.sk).


Slavín


Reduta

Redute je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu. Bola tradičným miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení bratislavského obyvateľstva. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie (bratislava.sk).


Reduta

Reduta, with its rich articulation and decorative elements, is a late expression of eclecticism. It has traditionally been a venue for entertainment, stage performances, artistic presentations, and various gatherings of the inhabitants of Bratislava. Today, it serves as the headquarters of the Slovak Philharmonic (bratislava.sk).


Reduta

Die Reduta ist mit ihrer reichen Gliederung und dekorativen Gestaltung ein später Ausdruck des Eklektizismus. Sie war traditionell ein Ort für Unterhaltung, Bühnenaufführungen, künstlerische Darbietungen und verschiedene Versammlungen der Bevölkerung von Bratislava. Heute dient sie als Sitz der Slowakischen Philharmonie (bratislava.sk).


Reduta

A Reduta gazdag tagoltságával és díszítőelemeivel az eklektika késői megnyilvánulása. Hagyományosan szórakozóhelyként, színpadi előadások, művészeti bemutatók és különböző bratislavai lakosok találkozóhelyeként szolgált. Ma a Szlovák Filharmonikusok székhelye (bratislava.sk).


Grassalkovichov palác

Rokokový palác, je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre verejnosť prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli prezident Slovenskej republiky (bratislava.sk).


Grassalkovich Palace

A rococo palace, it is one of the most successful garden palaces in the city. It was built after 1760 for Count Anton Grassalkovich, the then-president of the Hungarian Chamber. The palace includes a garden that is open to the public. Today, the palace serves as the residence of the President of the Slovak Republic (bratislava.sk).


Grassalkovich-Palast

Ein Rokoko-Palast, er ist einer der gelungensten Gartenpaläste der Stadt. Er wurde nach 1760 für Graf Anton Grassalkovich, den damaligen Präsidenten der Ungarischen Kammer, erbaut. Zum Palast gehört auch ein für die Öffentlichkeit zugänglicher Garten. Heute dient der Palast als Residenz des Präsidenten der Slowakischen Republik (bratislava.sk).


Grassalkovich-palota

Egy rokoko stílusú palota, a város egyik legsikeresebb kertipalotája. 1760 után épült Anton Grassalkovich gróf számára, a magyar kamarai elnök számára. A palotához tartozik egy a nyilvánosság számára nyitott kert. Ma a palota a Szlovák Köztársaság elnökének rezidenciája (bratislava.sk).


Slovenské národné divadlo – historická budova

Pôvodne na mieste SND stálo tzv. Stavovské divadlo postavené v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto Prešporok rozhodlo pre novú divadelnú budovu. Tú postavili v rokoch 1885 až 1886. Prevádzku v novej budove otvorili 22. septembra 1886 predstavením opery Bánk Bán od skladateľa Ferenca Erkela, ktorý sám prvé predstavenie dirigoval. V novej budove sa ešte aj po prvej svetovej vojne hralo aj po maďarsky, aj po nemecky. Postupne sa na jej javisko dostali aj herci spoločnosti Slovenského národného divadla. V dlhej histórii divadla vystupovali na jeho doskách najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, tanečníci M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach (bratislava.sk).

Ganymedova fontána pred Slovenským národným divadlom pochádza z roku 1888. Orol s chlapcom – to je Zeus premenený na dravca a odnášajúci krásneho chlapca Ganymeda na Olymp do sídla bohov. Obvod kamennej nádrže fontány lemujú korytnačky, žaby a raky a podopierajú ju postavičky štyroch detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže (bratislava.sk).


Slovak National Theatre – Historical Building

Originally, at the location of the Slovak National Theatre (SND), there stood the so-called Stavovské Theatre, built from 1774 to 1776. The building served the audience with several later modifications until 1884, more than a hundred years. After unfortunate fires in theater buildings in other cities, especially after the Vienna theater fire in 1881, the city of Prešporok (now Bratislava) decided to build a new theater building. It was constructed from 1885 to 1886. The operation in the new building opened on September 22, 1886, with a performance of the opera Bánk Bán by composer Ferenc Erkel, who himself conducted the first performance. Even after World War I, performances were held in the new building in both Hungarian and German. Gradually, actors from the Slovak National Theatre also took to its stage. Throughout the theater’s long history, it hosted the most significant personalities of the global opera scene, including F. Shalyapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, and dancers like M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev, and many others. Currently, it houses the opera and ballet. It nurtured many prominent figures in the opera scene, such as Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, who performed on the most famous world stages (bratislava.sk).

The Ganymede Fountain in front of the Slovak National Theatre dates back to 1888. The eagle with the boy represents Zeus transformed into a bird of prey, carrying the beautiful boy Ganymede to Olympus, the abode of the gods. The perimeter of the stone basin of the fountain is adorned with turtles, frogs, and crayfish, supported by small figures of four children holding four types of Danube fish – carp, catfish, pikeperch, and pike. Water sprouts from the fish papules and falls into the basin (bratislava.sk).


Slowakisches Nationaltheater – Historisches Gebäude

Ursprünglich stand an der Stelle des Slowakischen Nationaltheaters (SND) das sogenannte Stavovské-Theater, erbaut von 1774 bis 1776. Das Gebäude diente dem Publikum mit mehreren späteren Modifikationen bis 1884, also über hundert Jahre. Nach unglücklichen Bränden in Theatergebäuden in anderen Städten, insbesondere nach dem Theaterbrand in Wien im Jahr 1881, entschied sich die Stadt Prešporok (heute Bratislava) für den Bau eines neuen Theatergebäudes. Dieses wurde von 1885 bis 1886 errichtet. Der Betrieb im neuen Gebäude begann am 22. September 1886 mit einer Aufführung der Oper Bánk Bán des Komponisten Ferenc Erkel, der selbst die erste Aufführung dirigierte. Auch nach dem Ersten Weltkrieg wurden im neuen Gebäude Vorstellungen sowohl auf Ungarisch als auch auf Deutsch gespielt. Allmählich betraten auch Schauspieler des Slowakischen Nationaltheaters die Bühne. Im Laufe der langen Geschichte des Theaters traten die bedeutendsten Persönlichkeiten der globalen Opernszene auf, darunter F. Schaljapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, und Tänzer wie M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev und viele andere. Heute beherbergt es die Oper und das Ballett. Es hat viele bedeutende Persönlichkeiten der Opernszene hervorgebracht, wie Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, die auf den berühmtesten Bühnen der Welt auftraten (bratislava.sk).

Der Ganymede-Brunnen vor dem Slowakischen Nationaltheater stammt aus dem Jahr 1888. Der Adler mit dem Jungen repräsentiert Zeus, der in einen Raubvogel verwandelt ist und den schönen Jungen Ganymed auf den Olymp, den Sitz der Götter, trägt. Der Rand des Steinbeckens des Brunnens ist mit Schildkröten, Fröschen und Flusskrebsen verziert und wird von kleinen Figuren von vier Kindern gestützt, die vier Arten von Donaufischen – Karpfen, Wels, Zander und Hecht – halten. Wasser spritzt aus den Fischpapulen und fällt ins Becken (bratislava.sk).


Szlovák Nemzeti Színház – Történelmi Épület

Eredetileg a Szlovák Nemzeti Színház (SND) helyén állt a Stavovské Színház, amelyet 1774 és 1776 között építettek. Az épület számos későbbi módosítással egészen 1884-ig szolgálta a közönséget, tehát több mint száz évig. A más városokban történt, különféle tragikus tűzesetek után, különösen a bécsi színház tűzvészét követően (1881), a Prešporok (ma Bratislava) városa úgy döntött, hogy új színházépületet épít. Az új épületet 1885 és 1886 között építették. Az új épületben való működést 1886. szeptember 22-én kezdték meg Ferenc Erkel Bánk Bán című operájának bemutatójával, aki maga vezényelte az első előadást. Még az első világháború után is magyarul és németül is játszottak az új épületben. Fokozatosan a Szlovák Nemzeti Színház társulatának színészei is megjelentek a színpadon. A színház hosszú története során a globális operaszínház legjelentősebb személyiségei léptek fel itt, köztük F. Salyapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, és olyan táncosok, mint M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev, és sokan mások. Jelenleg opera és balett működik itt. Sok jelentős operaszínházi személyiséget nevelt ki, például Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, akik a világ legismertebb színpadain léptek fel (bratislava.sk).

A Ganymede-kút a Szlovák Nemzeti Színház előtt 1888-ból származik. Az sas a fiúval Zeust jelképezi, aki ragadozóvá változott és a gyönyörű Ganymed fiút vitte az Olimpuszra, az istenek lakhelyére. A kút kő medencéjének peremét teknősök, békák és rákok díszítik, négy gyermekfigura pedig a medencét tartja, akik négyféle duna halat – pontyot, harcsát, csukát és süllőt – tartanak a kezükben. A halpapulákból víz spriccel és a medencébe esik (bratislava.sk).


Stará tržnica

Na mieste Starej tržnice pôvodne stála bašta, ktorá od 15. stor. patrila k mestskému opevneniu. V r. 1910 tam postavili budovu v eklektickom štýle – prvú bratislavskú krytú tržnicu, ktorá slúžila až do r. 1960. Potom táto technická pamiatka roky chátrala, no po rekonštrukcii dokončenej r. 1999 opäť funguje ako tržnica. Pred tržnicou sa nachádza fontána Lev s erbom, ktorú zložili zo súčastí starších fontán a renovovali ju v roku 1937 (bratislava.sk).


Old Market Hall

Originally, at the location of the Old Market Hall, there was a bastion that belonged to the city fortifications since the 15th century. In 1910, a building in the eclectic style was constructed on this site – the first covered market in Bratislava, which served until 1960. After years of neglect, this technical monument was renovated, and by 1999, it was once again functioning as a market. In front of the market, there is a fountain with a lion and the city’s coat of arms, assembled from parts of older fountains and renovated in 1937 (bratislava.sk).


Alte Markthalle

Ursprünglich befand sich an der Stelle der Alten Markthalle ein Bastion, die seit dem 15. Jahrhundert zu den Stadtbefestigungen gehörte. Im Jahr 1910 wurde dort ein Gebäude im eklektischen Stil errichtet – die erste überdachte Markthalle in Bratislava, die bis 1960 in Betrieb war. Nach Jahren des Verfalls wurde dieses technische Denkmal renoviert und ist seit 1999 wieder als Markt in Betrieb. Vor dem Markt befindet sich ein Brunnen mit einem Löwen und dem Stadtwappen, der aus Teilen älterer Brunnen zusammengesetzt und 1937 renoviert wurde (bratislava.sk).


Óvárosi Piac

Az Óvárosi piacon eredetileg egy bástya állt, amely a 15. századtól a város erődrendszeréhez tartozott. 1910-ben ezen a helyen építettek egy eklektikus stílusú épületet – Bratislava első fedett piacát, amelyet 1960-ig használtak. Évekig elhanyagolták ezt a műszaki emléket, de a 1999-ben befejezett felújítás után újra piacként működik. A piac előtt található egy kút, amelyen egy oroszlán és a város címere látható, amelyet régebbi kutak részeiből szereltek össze, és 1937-ben újítottak fel (bratislava.sk).


Južné mesto

Pri Dunaji vyrástlo nedávno – v rokoch 2009 – 2010 tzv. Južné mesto. Eurovea, promenáda …


Southern City

Recently, along the Danube, the so-called Southern City, or „Južné mesto,“ emerged in the years 2009-2010. Eurovea and the promenade are prominent features of this development.


Südstadt

Kürzlich, entlang der Donau, entstand in den Jahren 2009-2010 die sogenannte Südstadt oder „Južné mesto“. Eurovea und die Promenade sind herausragende Merkmale dieser Entwicklung.


Déli Város

A Dunával szemben, az úgynevezett Déli Város, vagy „Južné mesto“ a 2009-2010-es években emelkedett ki. Az Eurovea és a sétány jelentős jellemzői ennek a fejlesztésnek.


Južné mesto


Staré mesto

bratislava-stare-mesto 768078

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Podunajsko

Bratislava – krásavica na Dunaji

Hits: 35923

Bratislava je známa aj ako „Krásavica na Dunaji“ a Mesto Mieru. Rozloha Bratislavy je 367,584 km2. Leží v nadmorskej výške 126 až 514 metrov nad morom. V Bratislavskej aglomerácií žije 546 300 obyvateľov. Denne sem dochádza 150 – 200 tisíc ľudí za prácou. Historické názvy Bratislavy: Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek, Istropolis. Trvalé osídlenie územia Bratislavy začalo pravdepodobne v mladšej dobe kamennej. V rokoch 400 – 50 pred n.l. tu boli Kelti, čoho dôkazom je keltské oppidum s mincovňou. Medzi prvým a piatym storočím stredom mesta viedla hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Medzi 6. a 8. storočím sem prišli prví Slovania a Avari. V rokoch 633 – 658 bola Bratislava súčasťou Samovej ríše. Od konca 8. storočia do roku 833 bola súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a do roku 907 Veľkej Moravy (Wikipédia). V rokoch 1241 – 1242 zaútočili na Bratislavu Mongoli, mesto však nedobyli. V roku 1465 založil Matej Korvín Academiu Istropolitanu, prvú univerzitu na území Slovenska (Wikipédia). V rokoch 907 až 1918 bola Bratislava súčasťou Uhorska.

V rokoch 1563 – 1830 je Bratislava korunovačným mestom uhorských kráľov. Približne do roku 1870 bola Bratislava prevažne mestom nemecky hovoriaceho obyvateľstva. V roku 1946 sa k Bratislave pripojili obce Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory. V roku 1971 aj Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica (Wikipédia). Ružinov má tieto miestne časti: Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka. Vrakuňa: Dolné Hony. Podunajské Biskupice: Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami. Nové Mesto: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky / Kuchajda, Vinohrady. Rača: Krasňany, Rača, Východné. Karlova Ves: Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice. Dúbravka: Podvornice, Záluhy, Krčace. Lamač: Podháj, Rázsochy. Devínska Nová Ves: Devínske jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko, Stred, Vápenka. Petržalka: Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj (wikipedia.sk).

Osobnosti Bratislavy: nemecký klavirista a skladateľ Johann Nepomuk Hummel, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Philipp Lenard, fyzik a matematik Ján Andrej Segner, rabín Samuel Benjamin Sofer, sochár Viktor Oskar Tilgner a množstvo iných (wikipedia.sk).


Bratislava is also known as the „Beauty on the Danube“ and the „City of Peace.“ Its area is 367.584 km2, situated at an elevation ranging from 126 to 514 meters above sea level. In the Bratislava agglomeration, 546,300 inhabitants reside, and daily, 150-200 thousand people commute here for work. Historical names for Bratislava include Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek, and Istropolis. Permanent settlement of the Bratislava area likely began in the late Stone Age. Between 400 and 50 BCE, Celts inhabited the region, evidenced by a Celtic oppidum with a mint. The Roman Empire’s border, Limes Romanus, passed through the city center between the 1st and 5th centuries. Between the 6th and 8th centuries, the first Slavs and Avars arrived. From 633 to 658, Bratislava was part of the Samo Empire. From the late 8th century to 833, it was part of the Principality of Nitra, and until 907, part of Great Moravia (Wikipedia). In 1241-1242, the Mongols attacked Bratislava but did not conquer the city. In 1465, Matthias Corvinus founded Academia Istropolitana, the first university in Slovakia (Wikipedia). From 907 to 1918, Bratislava was part of Hungary.

From 1563 to 1830, Bratislava was the coronation city of Hungarian kings. Until around 1870, Bratislava was predominantly a city of German-speaking inhabitants. In 1946, the municipalities of Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača, and Vajnory were annexed to Bratislava. In 1971, Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa, and Záhorská Bystrica also joined (Wikipedia). Ružinov has these local parts: Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka. Vrakuňa: Dolné Hony. Podunajské Biskupice: Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami. Nové Mesto: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky / Kuchajda, Vinohrady. Rača: Krasňany, Rača, Východné. Karlova Ves: Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice. Dúbravka: Podvornice, Záluhy, Krčace. Lamač: Podháj, Rázsochy. Devínska Nová Ves: Devínske jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko, Stred, Vápenka. Petržalka: Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj (wikipedia.sk).

Notable personalities from Bratislava include the German pianist and composer Johann Nepomuk Hummel, Nobel Prize-winning physicist Philipp Lenard, physicist and mathematician Ján Andrej Segner, rabbi Samuel Benjamin Sofer, sculptor Viktor Oskar Tilgner, and many others (wikipedia.sk).


Bratislava ist auch als die „Schöne an der Donau“ und die „Stadt des Friedens“ bekannt. Die Fläche beträgt 367,584 km2 und liegt auf einer Höhe von 126 bis 514 Metern über dem Meeresspiegel. In der Bratislava-Agglomeration leben 546.300 Einwohner, und täglich pendeln 150-200 Tausend Menschen hierher zur Arbeit. Historische Namen für Bratislava sind Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek und Istropolis. Die dauerhafte Besiedlung des Gebiets von Bratislava begann wahrscheinlich in der Jungsteinzeit. Zwischen 400 und 50 v. Chr. lebten Kelten in der Region, wie ein keltisches Oppidum mit einer Münzprägestätte belegt. Die Grenze des Römischen Reiches, Limes Romanus, verlief zwischen dem 1. und 5. Jahrhundert durch das Stadtzentrum. Zwischen dem 6. und 8. Jahrhundert kamen die ersten Slawen und Awaren hierher. Von 633 bis 658 gehörte Bratislava zum Reich von Samo. Vom späten 8. Jahrhundert bis 833 gehörte es zum Fürstentum Nitra und bis 907 zum Großmährischen Reich (Wikipedia). In den Jahren 1241-1242 griffen die Mongolen Bratislava an, eroberten die Stadt jedoch nicht. Im Jahr 1465 gründete Matthias Corvinus die Academia Istropolitana, die erste Universität in der Slowakei (Wikipedia). Von 907 bis 1918 gehörte Bratislava zu Ungarn.

Von 1563 bis 1830 war Bratislava die Krönungsstadt ungarischer Könige. Bis etwa 1870 war Bratislava vorwiegend eine Stadt mit deutschsprachigen Einwohnern. Im Jahr 1946 wurden die Gemeinden Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača und Vajnory Bratislava angegliedert. Im Jahr 1971 schlossen sich auch Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa und Záhorská Bystrica an (Wikipedia). Ružinov hat diese

Ortsteile: Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka. Vrakuňa: Dolné Hony. Podunajské Biskupice: Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami. Nové Mesto: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky / Kuchajda, Vinohrady. Rača: Krasňany, Rača, Východné. Karlova Ves: Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice. Dúbravka: Podvornice, Záluhy, Krčace. Lamač: Podháj, Rázsochy. Devínska Nová Ves: Devínske jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko, Stred, Vápenka. Petržalka: Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj (wikipedia.sk).

Bekannte Persönlichkeiten aus Bratislava sind der deutsche Pianist und Komponist Johann Nepomuk Hummel, der Nobelpreisträger für Physik Philipp Lenard, der Physiker und Mathematiker Ján Andrej Segner, der Rabbiner Samuel Benjamin Sofer, der Bildhauer Viktor Oskar Tilgner und viele andere (wikipedia.sk).


Bratislava ismert még „Krásavica na Dunaji“ és a Béke Városaként is. Bratislava területe 367,584 km2. Tengerszint feletti magassága 126 és 514 méter között változik. A bratislavai agglomerációban 546 300 lakos él. Naponta 150-200 ezer ember jár ide dolgozni. Bratislava történelmi nevei közé tartozik Braslavespurch, Breslava Civitas, Brezesburg, Brezalauspurch, Preslavaspurch, Bresburg, Břetislava, Posonium, Istropolis, Pressburg, Pozsony, Požúň, Prešporok, Prešpurek, Istropolis. Bratislava területén valószínűleg a fiatal kőkorszakban kezdődött az állandó település. Kr. e. 400-50 között kelták éltek itt, amit egy kelta oppidum és pénzverde bizonyít. Az első és ötödik század között a város közepén a Római Birodalom határa – a Limes Romanus – húzódott. A 6. és 8. század között az első szlávok és avarok érkeztek ide. 633 és 658 között Bratislava a Samo Birodalom része volt. A 8. század végétől 833-ig a Nitriai Fejedelemség része volt, majd 907-ig a Nagy Moráviáé (Wikipédia). 1241-1242-ben a mongolok támadást indítottak Bratislava ellen, de a várost nem foglalták el. 1465-ben Mátyás király megalapította az Istropolitanu Akadémiát, a szlovák terület első egyetemét (Wikipédia). 907-től 1918-ig Bratislava része volt Magyarországnak.

1563-tól 1830-ig Bratislava a magyar királyok koronázási városa volt. Kb. 1870-ig Bratislava túlnyomórészt német anyanyelvű lakosságú város volt. 1946-ban Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača és Vajnory csatlakozott Bratislavához. 1971-ben Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa és Záhorská Bystrica is csatlakozott (Wikipédia). Ružinovnak a következő helyi részei vannak: Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka. Vrakuňa: Dolné Hony. Podunajské Biskupice: Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami. Nové Mesto: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky / Kuchajda, Vinohrady. Rača: Krasňany, Rača, Východné. Karlova Ves: Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice. Dúbravka: Podvornice, Záluhy, Krčace. Lamač: Podháj, Rázsochy. Devínska Nová Ves: Devínske jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko, Stred, Vápenka. Petržalka: Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj (wikipedia.sk).

Bratislava kiemelkedő személyiségei közé tartozik a német zongorista és zeneszerző Johann Nepomuk Hummel, a fizika Nobel-díjas Philipp Lenard, a fizikus és matematikus Ján Andrej Segner, a rabbi Samuel Benjamin Sofer, a szobrász Viktor Oskar Tilgner és sok más (wikipedia.sk).


Príspevky o Bratislave

Odkazy


TOP

Iné

bratislava 405032