2006-2010, 2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

Hits: 4263

Hrad­ný vrch bol obý­va­ný už v pre­his­to­ric­kej dobe, o čom sved­čia . Je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že tu bolo (Vla­di­mír Ammer: , Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bra­ti­sla­ve). Zrej­me v 8 – 9 sto­ro­čí (Hanuš). His­to­ric­ky hrad nie­sol aj tie­to : , , . Leží medzi obca­mi Čach­ti­ceViš­ňo­vé v Čach­tic­kom kra­se v nad­mor­skej výš­ke 375 met­rov (hra​dy​-zamky​.org).

je spo­mí­na­ný v roku 1276. Posta­ve­ný bol prav­de­po­dob­ne po roku 1260 a pri­pi­su­je sa Kazi­mí­ro­vi z rodu Hunt-​Poznanovcov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vzni­kol ako dôle­ži­tá tvo­ria­ca súť západ­nej Uhor­ska (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Pat­ril medzi prvé , kto­ré zabez­pe­čo­va­li túto hra­ni­cu (Wiki​pe​dia​.sk). Vo svo­jej his­tó­rii. ako jeden z mála odo­lal voj­skám Pře­mys­la Ota­ka­ra II (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý ho však v rok 1273 sil­ne poško­dil (Hanuš). Ubrá­ni­li ho Kazi­mí­ro­vi syno­via PeterPon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). Hrad je zná­my naj­mä vďa­ka Alž­be­te Bát­ho­ri­ovej. V roku 1392 zís­kal hrad zo Sti­bo­ríc od krá­ľa Žig­mun­da. Po roku 1434 kráľ daro­val hrad Orsá­gov­com, kto­rí ho vlast­ni­li do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršu­le Kani­ža­jo­vej, vdo­ve po Tomá­šo­vi Nádaš­dym. Od nej pan­stvo zís­kal , man­žel Alž­be­ty Báto­ri­ovej. V roku 1708 bol doby­tý a vypá­le­ný voj­ska­mi Fran­tiš­ka Rákoc­zi­ho II. Neskôr v 18. sto­ro­čí slú­žil ako väz­ni­ca. Odvte­dy hrad pust­ne. Hrad je súčas­ťou chrá­ne­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie (Infor­mač­ná tabu­ľa). Nikdy neslú­žil ako repre­zen­tač­né síd­lo svo­jich maji­te­ľov, bol vždy budo­va­ný a udr­žia­va­ný ako vojen­ská pev­nosť. Maji­te­lia hra­du si svo­je síd­la sta­va­li v obci (Hanuš).

Z naj­star­ších čas­tí hra­du je zacho­va­né okrem iné­ho tor­zo päť­bo­kej s domi­nant­nou juho­zá­pad­nou ste­nou, dosa­hu­jú­cou výš­ku cca 15 met­rov. V roku 1992 bolo vyko­na­né sta­tic­ké zabez­pe­če­nie najo­hro­ze­nej­ších čas­tí. Začiat­kom 21. sto­ro­čia bol vymu­ro­va­ný oblúk dru­hé­ho pred­hra­dia. Neskôr pokra­čo­va­li odstra­ňo­va­ním nále­to­vých dre­vín, zabez­pe­čo­va­cí­mi a kon­zer­vač­ný­mi prá­ca­mi, mini­mál­ne do roku 2010 (Aleš Hofe­rek).

Čach­tic­ký hrad­ný vrch je význam­nou loka­li­tou tep­lo­mil­nej vápen­co­vej fló­ry. Ras­tie tu slo­ven­ská , jara­bi­na Kme­ťo­va , klin­ček Lum­nit­ze­rov , senov­ka tesál­ska , ( spp.). Via­ce­ré ako ssp. Holu­by­ana, hmy­zov­ník vče­lo­vi­tý , kruš­tík , E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne (pies​ta​ny​.sk). Hrad­ný vrch so svo­jim najb­liž­ším oko­lím je od roku 1964 prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (Hanuš).


Cast­le Hill was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal finds. It is very like­ly that the­re was a hill­fort here (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Pub­lis­hing Cen­ter of ZsK­NV at the Regi­onal Peda­go­gi­cal Ins­ti­tu­te in ). Pro­bab­ly in the 8th-​9th cen­tu­ries (Hanuš). His­to­ri­cal­ly, the cast­le had vari­ous names, such as Chek­che, Cheh­te, Csej­te. It is loca­ted bet­we­en the vil­la­ges of Čach­ti­ce and in the Čach­ti­ce Karst at an alti­tu­de of 375 meters (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­ti­ce Cast­le is men­ti­oned in 1276. It was pro­bab­ly built after 1260 and is att­ri­bu­ted to from the Hunt- fami­ly (Infor­ma­ti­on board). It was estab­lis­hed as an impor­tant for­tress for­ming part of the defen­se of the wes­tern bor­der of Hun­ga­ry (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). It belo­n­ged to the cast­les that secu­red this bor­der (.sk). In its his­to­ry, it was one of the few that resis­ted the armies of II (Infor­ma­ti­on board), who, howe­ver, seve­re­ly dama­ged it in 1273 (Hanuš). It was defen­ded by Kazi­mí­r’s sons Peter and Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). The cast­le is kno­wn main­ly due to Bát­ho­ry. In 1392, Sti­bor from Sti­bo­ri­ce acqu­ired the cast­le from King Sigis­mund. After 1434, the king dona­ted the cast­le to the Orság fami­ly, who owned it until 1567. From them, the cast­le pas­sed into the hands of Ursu­la Kani­ža­jo­vá, the widow of . From her, the esta­te was acqu­ired by Fran­ti­šek Nádaš­dy, the hus­band of Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1708, it was conqu­e­red and bur­ned by the for­ces of Fran­cis II Rákóc­zi. Later, in the 18th cen­tu­ry, it ser­ved as a pri­son. Sin­ce then, the cast­le has fal­len into ruin. The cast­le is part of the Čach­tic­ký Cast­le Hill pro­tec­ted natu­re reser­ve (Infor­ma­ti­on board). It has never ser­ved as a repre­sen­ta­ti­ve resi­den­ce for its owners; it was alwa­ys built and main­tai­ned as a mili­ta­ry for­tress. The owners of the cast­le built the­ir resi­den­ces in the vil­la­ge (Hanuš).

Among the oldest parts of the cast­le, the rem­nants of a five-​lobed tower with a domi­nant sout­hwest wall, rea­ching a height of about 15 meters, are pre­ser­ved. In 1992, sta­tic secu­ring of the most endan­ge­red parts was car­ried out. At the begin­ning of the 21st cen­tu­ry, the arch of the gate of the second bai­ley was bric­ked up. Later acti­vi­ties inc­lu­ded the remo­val of over­gro­wn tre­es, secu­ri­ty, and con­ser­va­ti­on work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čach­tic­ký Cast­le Hill is a sig­ni­fi­cant site for ther­mop­hi­lic limes­to­ne flo­ra. The Slo­vak rowan Sor­bus slo­ve­ni­ca, Kme­ť’s rowan Sor­bus kme­tia­na, Lum­nit­ze­r’s car­na­ti­on Diant­hus lum­nit­ze­ri, clo­ver Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, and feat­her grass (Sti­pa spp.) grow here. Seve­ral orchids, such as s , bee orchid Oph­rys api­fe­ra, hel­le­bo­ri­ne Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne, thri­ve in the area (pies​ta​ny​.sk). The Cast­le Hill and its imme­dia­te sur­roun­dings have been a natu­re reser­ve sin­ce 1964 (Hanuš).


TOP

Všet­ky

Use to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kalvária v Banskej Štiavnici

Hits: 3078

Ban­skoš­tiav­nic­ká Kal­vá­ria je najim­po­zan­tnej­šou baro­ko­vou kal­vá­ri­ou v stred­nej Euró­pe. Jed­nou z naj­star­ších kal­vá­rií na Slo­ven­sku. Od roku 1993 je súťou úze­mia, kto­ré spo­lu s his­to­ric­kým mes­tom Ban­ská Štiav­ni­ca boli zara­de­né na Zoznam sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Od júna 2007 je na zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta. : sa lúči so svo­jou Mat­kou, Dia­bol pokú­ša Ježi­ša, Ježiš umý­va apoš­to­lom nohy, Kapl­n­ka Bož­ské­ho Srd­ca,  veče­ra, Bolest­né Pan­ny Márie, Ježiš na hore Oli­vo­vej, Kapl­n­ka svä­tých scho­dov, Judá­šo­va zra­da, Odsú­de­nie Ježi­ša, Ježiš pred Hero­de­som, Ježi­ša biču­jú, Kapl­n­ka , Ježiš berie svoj kríž, Ježi­ša pri­bí­ja­jú na kríž,  – Kris­tus na krí­ži, , Obre­za­nie Pána, Útek do Egyp­ta, Dva­násť­roč­ný Ježiš v chrá­me, Ježiš sa stre­tá so svo­jou Mat­kou, Pan­na Mária pod krí­žom, Ježi­šo­vo telo v lone Mat­ky, Ježi­ša pocho­vá­va­jú (kal​va​ria​.org). Pred­po­kla­dá sa, že tvor­com archi­tek­to­nic­ké­ho návrhu bol  (nomad​.sk).

Kal­vá­ria sa nachá­dza seve­ro­vý­chod­ne od cen­tra mes­ta. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dočí­tal, že kal­vá­ria pred­sta­vu­je baro­ko­vú sak­rál­nu archi­tek­tú­ru, , a ume­lec­ké . Ini­ciá­to­rom vybu­do­va­nia bol páter 18. sto­ro­čí z miest­nej Spo­loč­nos­ti Ježi­šo­vej, kto­rý na kop­ci () vybu­do­val Krí­žo­vú ces­tu. Základ­ný polo­ži­li 14.9.1744. Kom­plex tvo­rí 17 kapl­niek, tri kos­to­ly, Žalár, a Boží hrob (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria je oso­bi­tá aj svo­jou litur­gic­kou kon­cep­ci­ou. Neko­pí­ru­je tra­dič­ný model 14-​ich zasta­ve­ní krí­žo­vej , ale kom­bi­nu­je Ježi­ša a Pan­ny Márie. Hore sva­hom obrá­te­ným k mes­tu ply­nu­lo stú­pa symet­ric­ky roz­lo­že­ná zosta­va hlav­ných objek­tov. Kapl­n­ky sú vzá­jom­ne pospá­ja­né ser­pen­tí­na­mi chod­níč­kov. V nich sú dre­ve­né , kos­to­lov sú deko­ro­va­né násten­ný­mi maľ­ba­mi, kto­rá sa pri­pi­su­je rakús­ke­mu malia­ro­vi Anto­no­vi Sch­mid­to­vi (Buj­no­vá et all, 2003).

Časť výtvar­nej a mobi­liá­ru jed­nej z najv­zác­nej­ších baro­ko­vých pamia­tok na Slo­ven­sku bola vykrad­nu­tá, časť sa sta­la ter­čom van­da­lov. Miest­ni akti­vis­ti sa zaslú­ži­li o to, že Kal­vá­ria je zapí­sa­ná v zozna­me (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria bola obno­ve­ná na pre­lo­me 70-​tych a 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia (Buj­no­vá et all, 2003). Štiav­nic­ká kal­vá­ria vznik­la tak, že páter Fran­ti­šek Per­ger z jezu­it­ské­ho kláš­to­ra v Ban­skej Štiav­ni­ci chcel od boha­té­ho ťažia­ra Leopol­da Ondre­ja Frit­za z Frie­den­lie­bu kúpiť Scharf­fen­berg. Páno­vi Frit­zo­vi bolo čud­né, načo chce takú ničo­tu. Kria­ky a bod­ľa­čie. Páter až na tre­tie nalie­ha­nie nave­ľa pre­zra­dil svoj úmy­sel vybu­do­vať na vrchu Kal­vá­riu. Fritz sa roz­ho­dol, že na taký­to účel Scharf­fen­berg nepre­dá, ale daru­je, kým bude slú­žiť na úctu k Bohu” (pod­ľa Hid­vég­hy).


Cal­va­ry is the most impo­sing Baro­que cal­va­ry in Cen­tral , also one of the oldest cal­va­ries in Slo­va­kia. Sin­ce 1993, it has been part of the ter­ri­to­ry along with the his­to­ric town of Ban­ská Štiav­ni­ca, insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. Sin­ce June 2007, it has been lis­ted among the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world. Cha­pels and chur­ches of the Cal­va­ry inc­lu­de: Jesus Bids Fare­well to His Mot­her, Devil Tempts Jesus, Jesus Was­hes the Apost­les’ Feet, Cha­pel of the Divi­ne Heart, Last Sup­per, Sor­ro­wful Heart of Vir­gin Mary, Jesus on the Mount of Oli­ves, Cha­pel of the Holy Stairs, Judas’ Bet­ra­y­al, Con­dem­na­ti­on of Jesus, Jesus Befo­re Herod, Fla­gel­la­ti­on of Jesus, Cha­pel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepul­cher, Cir­cum­ci­si­on of the Lord, Flight into , Twelve-​Year-​Old Jesus in the Tem­ple, Jesus Meets His Mot­her, Vir­gin Mary Bene­ath the Cross, Jesus’ Body in His Mot­he­r’s Lap, Burial of Jesus (kal​va​ria​.org). It is pre­su­med that Samu­el ínyi was the archi­tect behind the design (nomad​.sk).

The Cal­va­ry is loca­ted nort­he­ast of the cen­ter. Accor­ding to an infor­ma­ti­on board, the cal­va­ry repre­sents Baro­que sac­ral archi­tec­tu­re, sculp­tu­re, visu­al arts, and crafts. The ini­tia­ti­ve for its cons­truc­ti­on came from Fat­her Fran­ti­šek Per­ger in the 18th cen­tu­ry, a mem­ber of the local com­mu­ni­ty of the Socie­ty of Jesus, who built the Sta­ti­ons of the Cross on Scharf­fen­berg Hill. The foun­da­ti­on sto­ne was laid on Sep­tem­ber 14, 1744. The com­plex con­sists of 17 cha­pels, three chur­ches, the Lamen­ta­ti­on, and the Holy Sepul­cher (Infor­ma­ti­on Board). The cal­va­ry is uni­que in its litur­gi­cal con­cep­ti­on, not copy­ing the tra­di­ti­onal model of the 14 Sta­ti­ons of the Cross but com­bi­ning sce­nes from the lives of Jesus and the Vir­gin Mary. The main objects are sym­met­ri­cal­ly arran­ged on a slo­pe facing the city. The cha­pels are con­nec­ted by win­ding paths with wooden reliefs, and the inte­ri­ors of the chur­ches are deco­ra­ted with wall pain­tings att­ri­bu­ted to the Aus­trian pain­ter (Buj­no­vá et al., 2003).

Part of the artis­tic deco­ra­ti­on and fur­ni­tu­re of one of the most valu­ab­le Baro­que monu­ments in Slo­va­kia was sto­len, and some beca­me the tar­get of van­dals. Local acti­vists pla­y­ed a cru­cial role in inc­lu­ding Cal­va­ry in the list of the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world (Infor­ma­ti­on Board). The Cal­va­ry was res­to­red in the late 1970s and ear­ly 1980s (Buj­no­vá et al., 2003). The Štiav­ni­ca Cal­va­ry came into being when Fat­her Fran­ti­šek Per­ger from the Jesu­it monas­te­ry in Ban­ská Štiav­ni­ca wan­ted to buy Scharf­fen­berg from the wealt­hy miner Leopold Andrej Fritz of Frie­den­lieb. Fritz found it odd that some­one would want such a wort­hless pla­ce with thorns and pric­kles. Only after per­sis­tent insis­ten­ce did Fat­her reve­al his inten­ti­on to build a Cal­va­ry on the top. Fritz deci­ded not to sell Scharf­fen­berg for such a pur­po­se but to dona­te it, as long as it ser­ves for the honor of God” (accor­ding to Hidvéghy).


Use to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

Hits: 5593

Svä­tý Anton, pred­tým , sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci , . Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, , Swä­tý , Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo . Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o  Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. , brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol , vlast­ným menom  (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la sym­bo­li­zu­jú , 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný , kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako , ale­bo . Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva , Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 19081918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná . Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé . V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, , , , vir­ga­ta, , gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né , altá­ny, (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from . It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, , Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, , Lilium mar­ta­gon, , Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post