Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Lesnica – krásne miesto na Zamagurí

Hits: 2765

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína siluety lesov. Z hôr sa vynárajú ostré línie, ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej scenérie prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný pokoj: zelené stráne, žlté lány a biele drevenice, ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je krajina kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese Stará Ľubovňa, pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou obce je kostol svätého Michala archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, domy v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi Gorgeyovci z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica. V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti občania pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská architektúra – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od Majer až po obec Lesnica (11 km), druhá variant trasy z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). Prielom Lesnického potoka je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské skaly“ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá fauna a flóra v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané lúky s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové lesy, ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé Zamagurie. Krajina poskytuje krásne výhľady na Pieniny zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská Magura a Levočské vrchy. Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné stopy tradičného hospodárenia – terasové polia, drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).


Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (Wikipedia). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled (Rafting Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of Toporec founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to Poland. Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and Veľká Lesnica due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Spiš Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).


Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w doliny i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Tatry Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).


Odkazy

Linky


TOP


Panorámy


Lesnica s hmlou


Lesnica a Vysoké Tatry


Lesnica a Rabštín


Lesnica

lesnica 463014

Príroda, Krajina, Zahraničie, Živočíchy, Česko, Zoologické záhrady, Vtáky, Južná Morava, Organizmy

Papouščí ZOO v Bošoviciach

Hits: 217

Papouščí zoologická zahrada v Bošoviciach je jedinečným miestom nielen v rámci Českej republiky, ale aj celej Európy. Ako jediná špecializovaná ZOO zameraná výhradne na chov papagájov ponúka návštevníkom možnosť spoznať takmer 60 druhov týchto pestrofarebných vtákov z rôznych kútov sveta (kudyznudy.cz). Výstavba začala postupne v roku 2005 (Wikipedia). Ako ZOO funguje od roku 2008 a založená bola manželmi Škrhákovými, ktorí tým nadviazali na dlhoročnú chovateľskú činnosť pána Vlastimila Škrháka, venujúceho sa chovu papagájov už od konca 60. rokov minulého storočia. Predchodcom Bošovickej ZOO bola Farma Ara (Wikipedia).

Pre verejnosť bola otvorená v roku 2011 (hustopece.cz). V súčasnosti sa tu nachádza viac než 100 voliér, v ktorých je možné vidieť papagáje zo štyroch kontinentov: napr. žako sivý, korely chocholaté, kakadu, aratingy, amazóniky, ary, amazoňany. Medzi najvzácnejšie patria amazoňan kubánsky, kakadu žltolíci celebeský, ara zelenokrídly (kudyznudy.cz). V roku 2023 bola otvorená detská ZOO, kde sa najmä najmladší návštevníci môžu zoznámiť s rôznymi druhmi zvierat, ako sú morčatá, králiky, ovce, kozy a klokany. Súčasťou areálu je aj jazierko s karasmi zlatými a ornitologický náučný chodník (kudyznudy.cz). V zoologickej záhrade v Bošoviciach boli inštalované hmyzie hotely, ktoré poskytujú útočisko samotárskym včelám, čmeliakom a ďalším opeľovačom. Pre jašterice obyčajné – Lacerta agilis sa vytvárajú špeciálne miesta na slnenie a kladenie vajec (papouscizoo.cz).

ZOO sa snaží rozmnožovať všetky ohrozené druhy papagájov, prirodzeným spôsobom, pri ktorom sú mláďatá kŕmené rodičmi. Pre vybrané druhy papagájov sú vytvorené medzinárodné záchranné chovné programy, ktoré sa usilujú o vytvorenie stabilnej populácie daných druhov v starostlivosti človeka. V minulosti bol početným druhom, ktorého obrovské kŕdle podľa pozorovateľov „zakrývali celú oblohu“ pri preletoch. Dnes je však tento druh veľmi ohrozený. Príčinou je strata prirodzených lesov s araukáriami. Taktiež je prenasledovaný farmármi kvôli škodám na poľnohospodárskych plodinách (papouscizoo.cz).

Je skvelé, že ZOO nie je len o samotnej ZOO. Napr. je to aj o starostlivosti o hniezdne búdky a o ochrane voľne žijúcich živočíchov. V Bošoviciach sa už niekoľko rokov realizuje projekt vyvesovania hniezdnych búdok pre dutinové spevavce, ktorý pomáha udržiavať biodiverzitu a podporovať miestne vtáctvo. Hniezdne búdky sú zabezpečené pred predátormi. Na jar 2024 bola zaznamenaná prítomnosť plcha lesného – Muscardinus avellanarius, čo inšpirovalo zakúpenie špeciálnych hniezdnych domčekov pre tento druh. Vo spolupráci s Českým zväzom ochrancov prírody sa Bošovice venujú aj starostlivosti o búdky pre väčšie vtáky, ako sú poštolky a sovy. Poštolky – Falco tinnunculus sú dôležitým prvkom ekologickej regulácie hrabošov a hlodavcov na farmách. Sovy pálené – Tyto alba hniezdia v búdkach umiestnených na kostolných vežiach a farmách, okrem toho boli inštalované špeciálne búdky pre dudky chocholaté – Upupa epops. Bošovice sa aktívne zapájajú do monitorovania vtákov, vrátane zimných sčítaní Asio otus a akustického monitoringu kriticky ohrozeného Athene noctua. Súčasťou projektov je aj ochrana migrujúcich žiab, ktoré čelia riziku na cestách počas svojej jarnej migrácie. Dočasné bariéry a aktívny prenos žiab cez komunikácie významne prispievajú k ich ochrane (papouscizoo.cz).


The Parrot Zoological Garden in Bošovice is a unique place not only within the Czech Republic but also in the whole of Europe. As the only specialized zoo focused exclusively on the breeding of parrots, it offers visitors the chance to discover nearly 60 species of these colorful birds from various parts of the world (kudyznudy.cz). Construction began gradually in 2005 (Wikipedia). It has functioned as a zoo since 2008 and was founded by the Škrhák family, continuing the long-standing breeding activity of Mr. Vlastimil Škrhák, who has been dedicated to parrot breeding since the late 1960s. The predecessor of the Bošovice Zoo was the Ara Farm (Wikipedia).

It was opened to the public in 2011 (hustopece.cz). Today, there are more than 100 aviaries where visitors can see parrots from four continents: for example, the African grey parrot, cockatiels, cockatoos, conures, small amazons, macaws, and amazons. Among the rarest species are the Cuban amazon, the Sulphur-crested cockatoo from Sulawesi, and the green-winged macaw (kudyznudy.cz). In 2023, a Children’s Zoo was opened, where especially the youngest visitors can meet various animals such as guinea pigs, rabbits, sheep, goats, and kangaroos. The complex also includes a pond with goldfish and an ornithological educational trail (kudyznudy.cz). In the Bošovice Zoo, insect hotels have been installed, providing shelter for solitary bees, bumblebees, and other pollinators. Special places have also been created for the sand lizard (Lacerta agilis) to bask and lay eggs (papouscizoo.cz).

The zoo strives to breed all endangered parrot species naturally, with the young being raised by their parents. For selected species, international rescue breeding programs have been created, aiming to establish a stable population of these species under human care. In the past, some species were so numerous that their massive flocks reportedly “covered the whole sky” during flights. Today, however, this species is highly endangered. The main reasons are the loss of natural forests with araucarias and persecution by farmers because of the damage they cause to crops (papouscizoo.cz).

It is great that the zoo is not only about the zoo itself. For example, it is also about caring for nest boxes and protecting wild animals. In Bošovice, a project of installing nest boxes for cavity-nesting songbirds has been running for several years, helping to maintain biodiversity and support local birdlife. The nest boxes are secured against predators. In the spring of 2024, the presence of the hazel dormouse (Muscardinus avellanarius) was recorded, which inspired the purchase of special nesting houses for this species. In cooperation with the Czech Union for Nature Conservation, Bošovice also takes care of nest boxes for larger birds, such as kestrels and owls. The common kestrel (Falco tinnunculus) is an important element in the ecological regulation of voles and rodents on farms. Barn owls (Tyto alba) nest in boxes placed on church towers and farms, and special boxes have also been installed for hoopoes (Upupa epops). Bošovice is actively involved in bird monitoring, including winter counts of long-eared owls (Asio otus) and acoustic monitoring of the critically endangered little owl (Athene noctua). The projects also include the protection of migrating frogs, which face risks on roads during their spring migration. Temporary barriers and the active transfer of frogs across roads significantly contribute to their protection (papouscizoo.cz).


Der Papageien-Zoologische Garten in Bošovice ist ein einzigartiger Ort nicht nur in der Tschechischen Republik, sondern in ganz Europa. Als einziger spezialisierter Zoo, der sich ausschließlich der Zucht von Papageien widmet, bietet er den Besuchern die Möglichkeit, fast 60 Arten dieser farbenfrohen Vögel aus verschiedenen Teilen der Welt kennenzulernen (kudyznudy.cz). Der Bau begann schrittweise im Jahr 2005 (Wikipedia). Seit 2008 funktioniert er als Zoo und wurde von den Eheleuten Škrhák gegründet, die damit an die langjährige Zuchtarbeit von Vlastimil Škrhák anknüpften, der sich bereits seit Ende der 1960er Jahre der Papageienzucht widmet. Vorgänger des Bošovicer Zoos war die Ara-Farm (Wikipedia).

Für die Öffentlichkeit wurde er 2011 eröffnet (hustopece.cz). Heute gibt es hier mehr als 100 Volieren, in denen Papageien von vier Kontinenten zu sehen sind: zum Beispiel Graupapageien, Nymphensittiche, Kakadus, Aratingas, Amazonensittiche, Aras und Amazonen. Zu den seltensten Arten gehören der Kuban-Amazone, der Gelbwangenkakadu von Sulawesi und der Grünflügelara (kudyznudy.cz). Im Jahr 2023 wurde ein Kinderzoo eröffnet, in dem besonders die jüngsten Besucher verschiedene Tiere wie Meerschweinchen, Kaninchen, Schafe, Ziegen und Kängurus kennenlernen können. Zum Areal gehört auch ein Teich mit Goldfischen sowie ein ornithologischer Lehrpfad (kudyznudy.cz). Im Zoo in Bošovice wurden Insektenhotels installiert, die Einsiedlerbienen, Hummeln und anderen Bestäubern Unterschlupf bieten. Für die Zauneidechse (Lacerta agilis) wurden spezielle Plätze zum Sonnen und zur Eiablage geschaffen (papouscizoo.cz).

Der Zoo bemüht sich, alle bedrohten Papageienarten auf natürliche Weise zu züchten, wobei die Jungtiere von den Eltern aufgezogen werden. Für ausgewählte Papageienarten wurden internationale Erhaltungszuchtprogramme eingerichtet, die eine stabile Population dieser Arten in menschlicher Obhut schaffen sollen. Früher war diese Art so zahlreich, dass ihre riesigen Schwärme laut Beobachtern „den ganzen Himmel bedeckten“. Heute ist sie jedoch stark gefährdet. Gründe sind der Verlust natürlicher Araukarienwälder und die Verfolgung durch Landwirte wegen der Schäden an landwirtschaftlichen Kulturen (papouscizoo.cz).

Es ist großartig, dass der Zoo nicht nur über den Zoo selbst hinausgeht. Zum Beispiel auch durch die Pflege von Nistkästen und den Schutz frei lebender Tiere. In Bošovice läuft seit mehreren Jahren ein Projekt zum Aufhängen von Nistkästen für höhlenbrütende Singvögel, das dazu beiträgt, die Biodiversität zu erhalten und die lokale Vogelwelt zu unterstützen. Die Nistkästen sind vor Räubern gesichert. Im Frühjahr 2024 wurde das Vorkommen der Haselmaus (Muscardinus avellanarius) festgestellt, was zum Kauf spezieller Nistkästen für diese Art führte. In Zusammenarbeit mit dem Tschechischen Naturschutzbund kümmern sich die Bošovicer auch um Nistkästen für größere Vögel wie Turmfalken und Eulen. Der Turmfalke (Falco tinnunculus) ist ein wichtiges Element der ökologischen Regulierung von Wühlmäusen und Nagetieren auf Bauernhöfen. Schleiereulen (Tyto alba) brüten in Kästen, die an Kirchtürmen und Bauernhöfen angebracht sind, und spezielle Kästen wurden auch für Wiedehopfe (Upupa epops) installiert. Bošovice beteiligen sich aktiv an der Vogelbeobachtung, einschließlich Winterzählungen von Waldohreulen (Asio otus) und akustischem Monitoring des vom Aussterben bedrohten Steinkauzes (Athene noctua). Zu den Projekten gehört auch der Schutz wandernder Frösche, die während ihrer Frühjahrsmigration auf Straßen gefährdet sind. Temporäre Barrieren und das aktive Übersetzen der Frösche über die Straßen tragen wesentlich zu ihrem Schutz bei (papouscizoo.cz).


Papouščí zoologická zahrada v Bošovicích je jedinečným místem nejen v rámci České republiky, ale i celé Evropy. Jako jediná specializovaná ZOO zaměřená výhradně na chov papoušků nabízí návštěvníkům možnost poznat téměř 60 druhů těchto pestrých ptáků z různých koutů světa (kudyznudy.cz). Výstavba začala postupně v roce 2005 (Wikipedia). Jako ZOO funguje od roku 2008 a byla založena manželi Škrhákovými, kteří tím navázali na dlouholetou chovatelskou činnost pana Vlastimila Škrháka, jenž se chovu papoušků věnuje už od konce 60. let minulého století. Předchůdcem bošovické ZOO byla Farma Ara (Wikipedia).

Pro veřejnost byla otevřena v roce 2011 (hustopece.cz). V současnosti se zde nachází více než 100 voliér, ve kterých je možné vidět papoušky ze čtyř kontinentů: např. žaka šedého, korely chocholaté, kakadu, aratingy, amazónky, ary, amazoňany. Mezi nejvzácnější patří amazoňan kubánský, kakadu žluto-lící celebeský a ara zelenokřídlý (kudyznudy.cz). V roce 2023 byla otevřena dětská ZOO, kde se zejména nejmladší návštěvníci mohou seznámit s různými druhy zvířat, jako jsou morčata, králíci, ovce, kozy a klokani. Součástí areálu je také jezírko se zlatými karasy a ornitologická naučná stezka (kudyznudy.cz). V zoologické zahradě v Bošovicích byly instalovány hmyzí hotely, které poskytují útočiště samotářským včelám, čmelákům a dalším opylovačům. Pro ještěrku obecnou (Lacerta agilis) jsou vytvářena speciální místa na slunění a kladení vajec (papouscizoo.cz).

ZOO se snaží rozmnožovat všechny ohrožené druhy papoušků přirozeným způsobem, při kterém jsou mláďata krmena rodiči. Pro vybrané druhy papoušků jsou vytvořeny mezinárodní záchranné chovné programy, které se snaží o vytvoření stabilní populace těchto druhů v péči člověka. V minulosti byl některý druh početný, jehož obrovská hejna podle pozorovatelů „zakrývala celou oblohu“ při přeletech. Dnes je však tento druh velmi ohrožený. Příčinou je ztráta přirozených lesů s araukáriemi. Také je pronásledován farmáři kvůli škodám na zemědělských plodinách (papouscizoo.cz).

Je skvělé, že ZOO není jen o samotné ZOO. Například je to také o péči o hnízdní budky a ochraně volně žijících živočichů. V Bošovicích se již několik let realizuje projekt vyvěšování hnízdních budek pro dutinové pěvce, který pomáhá udržovat biodiverzitu a podporovat místní ptactvo. Hnízdní budky jsou zabezpečeny proti predátorům. Na jaře 2024 byla zaznamenána přítomnost plcha velkého (Muscardinus avellanarius), což inspirovalo zakoupení speciálních hnízdních domečků pro tento druh. Ve spolupráci s Českým svazem ochránců přírody se Bošovice věnují také péči o budky pro větší ptáky, jako jsou poštolky a sovy. Poštolka obecná (Falco tinnunculus) je důležitým prvkem ekologické regulace hrabošů a hlodavců na farmách. Sovy pálené (Tyto alba) hnízdí v budkách umístěných na kostelních věžích a farmách, kromě toho byly instalovány speciální budky pro dudky chocholaté (Upupa epops). Bošovice se aktivně zapojují do monitoringu ptáků, včetně zimních sčítání sov ušatých (Asio otus) a akustického monitoringu kriticky ohrožené sýčka obecného (Athene noctua). Součástí projektů je také ochrana migrujících žab, které čelí riziku na silnicích během své jarní migrace. Dočasné bariéry a aktivní přenos žab přes komunikace významně přispívají k jejich ochraně (papouscizoo.cz).


Odkazy

papousci-zoo 168449

Ryby, Akvaristika, Výstavy rýb, Výstavy

Obří akvárium v Hradci Královom

Hits: 10952

V Hradci Královom sa nachádza nádrž o objeme 130 000 litrov. Je najväčším sladkovodným akváriom v Českej republike (Wikipedia). V nej sa nachádzajú rôzne druhy rýb, najmä americké cichlidy. V rámci expozície som zhliadol aj vypreparované rôzne druhy rýb. Nachádza sa v srdci mesta, otvorené bolo v roku 1998, rozprestiera sa na ploche približne 350 metrov štvorcových. Jeho zakladateľom je David Šmeral (Wikipedia). Nachádza sa v rámci tzv. ENVI domu, ktorý je plne bezbariérový (kudyznudy.cz)  Hlavnou atrakciou je tunel s dĺžkou 5 metrov, ktorý vedie priamo cez akvárium, čím umožňuje návštevníkom prejsť priamo pod vodnou hladinou. Tento tunel poskytuje unikátny 180-stupňový pohľad na rôznorodý život pod vodou. Nádrž má rozmery približne 5 m dĺžka × 8 m šírka × 4,8 m výška, objem je 130 000 litrov. V akváriu nájdete širokú škálu druhov rýb a rastlín, ktoré sú typické pre tropické rieky a jazerá. Cca 50 jedincov rýb z viac ako 40 – 50 druhov zväčša zo Strednej a Južnej Ameriky (Wikipedia). Nachádzajú sa tam tieto druhy rýb: Osteoglossum biccirhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinni, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Okrem rýb sú tu aj rôzne druhy sladkovodných rastlín, ktoré prispievajú k prirodzenému vzhľadu akvária a vytvárajú ideálne prostredie pre jeho obyvateľov. Expozícia začína výstavnou miestnosťou „Ave Natura“, kde sú vystavené lebky tropických rýb a motýle zo Strednej Ameriky (Wikipedia). Následuje tropický dažďový prales, s atmosférou hmly, občasného dažďa a vysokej vlhkosti. Nachádza sa tu viac ako 150 druhov a odrôd rastlín: orchidey, bromélie, tilandsie, paprade, liany a tiež menšie druhy plazov a pavúkov (gekóni, anolisy, ďalšie druhy) (kudyznudy.cz).

Obří akvárium v Hradci Králové nie je len o vizuálnej atrakcii, je to aj miesto, kde sa návštevníci môžu dozvedieť viac o ekológii a ochrane sladkovodných ekosystémov. Akvárium pravidelne organizuje vzdelávacie programy pre školy a rodiny, ktoré sú zamerané na zvýšenie povedomia o význame ochrany vodných zdrojov a ich obyvateľov. Jednou z ďalších zaujímavostí Obřího akvária je tropický prales, ktorý je súčasťou expozície. Tento priestor s vysokou vlhkosťou a teplotou vytvára autentickú atmosféru dažďového pralesa, kde sa návštevníci môžu prechádzať medzi exotickými rastlinami, popri potoku a vodopádoch. Každý štvrtok prebieha kŕmenie rýb potápačom (slevomat.cz). Súčasťou expozície je projekcia „U rejnoka“ – U raje (Wikipedia). Obří akvárium funguje ako autoregulačný ekosystém, v ktorom sa ryby prirodzene rozmnožujú (hradec.rozhlas.cz).


In Hradec Králové there is a tank with a volume of 130,000 liters. It is the largest freshwater aquarium in the Czech Republic (Wikipedia). It contains various species of fish, especially American cichlids. As part of the exhibition, I also saw preserved specimens of various fish species. It is located in the heart of the city, opened in 1998, and covers an area of approximately 350 square meters. Its founder is David Šmeral (Wikipedia). It is located within the so-called ENVI House, which is fully wheelchair accessible (kudyznudy.cz).

The main attraction is a 5-meter-long tunnel that leads directly through the aquarium, allowing visitors to walk right under the water surface. This tunnel provides a unique 180-degree view of diverse underwater life. The tank measures approximately 5 m in length × 8 m in width × 4.8 m in height, with a volume of 130,000 liters. The aquarium houses a wide range of fish and plant species typical of tropical rivers and lakes. About 50 individuals from more than 40–50 species, mostly from Central and South America, live here (Wikipedia). Among the fish species present are: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

In addition to fish, there are also various species of freshwater plants, which contribute to the natural look of the aquarium and create an ideal environment for its inhabitants. The exhibition begins with the „Ave Natura“ hall, where skulls of tropical fish and butterflies from Central America are displayed (Wikipedia). This is followed by a tropical rainforest, with the atmosphere of mist, occasional rain, and high humidity. More than 150 species and varieties of plants are found here: orchids, bromeliads, tillandsias, ferns, lianas, and also smaller reptiles and spiders (geckos, anoles, and other species) (kudyznudy.cz).

The Giant Aquarium in Hradec Králové is not only a visual attraction, but also a place where visitors can learn more about the ecology and conservation of freshwater ecosystems. The aquarium regularly organizes educational programs for schools and families aimed at raising awareness of the importance of protecting water resources and their inhabitants. Another interesting part of the Giant Aquarium is the tropical rainforest, which is part of the exhibition. This area, with high humidity and temperature, creates an authentic atmosphere of a rainforest where visitors can walk among exotic plants, along streams and waterfalls. Every Thursday, fish feeding by a diver takes place (slevomat.cz). The exhibition also includes the projection „At the Ray“ (U rejnoka) (Wikipedia). The Giant Aquarium functions as a self-regulating ecosystem in which fish reproduce naturally (hradec.rozhlas.cz).


V Hradci Králové se nachází nádrž o objemu 130 000 litrů. Je to největší sladkovodní akvárium v České republice (Wikipedia). Nachází se v něm různé druhy ryb, zejména americké cichlidy. V rámci expozice jsem zhlédl také preparované různé druhy ryb. Akvárium se nachází v srdci města, otevřeno bylo v roce 1998 a rozkládá se na ploše přibližně 350 metrů čtverečních. Jeho zakladatelem je David Šmeral (Wikipedia). Nachází se v rámci tzv. ENVI domu, který je plně bezbariérový (kudyznudy.cz).

Hlavní atrakcí je tunel o délce 5 metrů, který vede přímo skrz akvárium a umožňuje návštěvníkům projít přímo pod vodní hladinou. Tento tunel poskytuje jedinečný 180stupňový pohled na rozmanitý podvodní život. Nádrž má rozměry přibližně 5 m délka × 8 m šířka × 4,8 m výška, objem je 130 000 litrů. V akváriu najdete širokou škálu druhů ryb a rostlin typických pro tropické řeky a jezera. Přibližně 50 jedinců ryb z více než 40–50 druhů, převážně ze Střední a Jižní Ameriky (Wikipedia). Nacházejí se zde tyto druhy ryb: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Kromě ryb jsou zde také různé druhy sladkovodních rostlin, které přispívají k přirozenému vzhledu akvária a vytvářejí ideální prostředí pro jeho obyvatele. Expozice začíná výstavní místností „Ave Natura“, kde jsou vystaveny lebky tropických ryb a motýli ze Střední Ameriky (Wikipedia). Následuje tropický deštný prales s atmosférou mlhy, občasného deště a vysoké vlhkosti. Nachází se zde více než 150 druhů a odrůd rostlin: orchideje, bromélie, tilandsie, kapradiny, liány a také menší druhy plazů a pavouků (gekoni, anolisové a další druhy) (kudyznudy.cz).

Obří akvárium v Hradci Králové není jen vizuální atrakcí, ale také místem, kde se návštěvníci mohou dozvědět více o ekologii a ochraně sladkovodních ekosystémů. Akvárium pravidelně pořádá vzdělávací programy pro školy a rodiny, které jsou zaměřeny na zvýšení povědomí o významu ochrany vodních zdrojů a jejich obyvatel. Jednou z dalších zajímavostí Obřího akvária je tropický prales, který je součástí expozice. Tento prostor s vysokou vlhkostí a teplotou vytváří autentickou atmosféru deštného pralesa, kde se návštěvníci mohou procházet mezi exotickými rostlinami, podél potoka a vodopádů. Každý čtvrtek probíhá krmení ryb potápěčem (slevomat.cz). Součástí expozice je i projekce „U rejnoka“ – U raje (Wikipedia). Obří akvárium funguje jako autoregulační ekosystém, ve kterém se ryby přirozeně rozmnožují (hradec.rozhlas.cz).


In Hradec Králové befindet sich ein Becken mit einem Volumen von 130.000 Litern. Es ist das größte Süßwasseraquarium in der Tschechischen Republik (Wikipedia). Darin leben verschiedene Fischarten, vor allem amerikanische Buntbarsche. Im Rahmen der Ausstellung konnte ich auch präparierte Fischarten sehen. Das Aquarium liegt im Herzen der Stadt, wurde 1998 eröffnet und erstreckt sich über eine Fläche von etwa 350 Quadratmetern. Sein Gründer ist David Šmeral (Wikipedia). Es befindet sich im sogenannten ENVI-Haus, das vollständig barrierefrei ist (kudyznudy.cz).

Die Hauptattraktion ist ein 5 Meter langer Tunnel, der direkt durch das Aquarium führt und den Besuchern ermöglicht, direkt unter der Wasseroberfläche hindurchzugehen. Dieser Tunnel bietet einen einzigartigen 180-Grad-Blick auf das vielfältige Leben unter Wasser. Das Becken misst etwa 5 m Länge × 8 m Breite × 4,8 m Höhe und fasst 130.000 Liter. Im Aquarium findet man eine große Vielfalt an Fisch- und Pflanzenarten, die für tropische Flüsse und Seen typisch sind. Etwa 50 Individuen aus mehr als 40–50 Arten, hauptsächlich aus Mittel- und Südamerika, leben hier (Wikipedia). Zu den vertretenen Fischarten gehören: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Neben Fischen gibt es hier auch verschiedene Arten von Süßwasserpflanzen, die zum natürlichen Erscheinungsbild des Aquariums beitragen und eine ideale Umgebung für seine Bewohner schaffen. Die Ausstellung beginnt mit dem Saal „Ave Natura“, in dem Schädel tropischer Fische und Schmetterlinge aus Mittelamerika ausgestellt sind (Wikipedia). Danach folgt ein tropischer Regenwald mit Nebel, gelegentlichem Regen und hoher Luftfeuchtigkeit. Hier wachsen über 150 Arten und Sorten von Pflanzen: Orchideen, Bromelien, Tillandsien, Farne, Lianen sowie kleinere Reptilien- und Spinnenarten (Geckos, Anolis und andere) (kudyznudy.cz).

Das Riesen-Aquarium in Hradec Králové ist nicht nur eine visuelle Attraktion, sondern auch ein Ort, an dem Besucher mehr über die Ökologie und den Schutz von Süßwasserökosystemen erfahren können. Das Aquarium organisiert regelmäßig Bildungsprogramme für Schulen und Familien, die das Bewusstsein für die Bedeutung des Schutzes von Wasserressourcen und deren Bewohnern stärken sollen. Eine weitere Besonderheit des Riesen-Aquariums ist der tropische Regenwald, der Teil der Ausstellung ist. Dieser Bereich mit hoher Luftfeuchtigkeit und Temperatur schafft eine authentische Regenwaldatmosphäre, in der Besucher zwischen exotischen Pflanzen, Bächen und Wasserfällen spazieren können. Jeden Donnerstag findet das Füttern der Fische durch einen Taucher statt (slevomat.cz). Zur Ausstellung gehört auch die Projektion „Beim Rochen“ – „Bei der Raja“ (Wikipedia). Das Riesen-Aquarium funktioniert als sich selbst regulierendes Ökosystem, in dem sich die Fische auf natürliche Weise vermehren (hradec.rozhlas.cz).


W Hradcu Králové znajduje się zbiornik o pojemności 130 000 litrów. Jest to największe akwarium słodkowodne w Czechach (Wikipedia). Znajdują się w nim różne gatunki ryb, głównie amerykańskie pielęgnice. W ramach ekspozycji widziałem także spreparowane różne gatunki ryb. Akwarium znajduje się w samym sercu miasta, zostało otwarte w 1998 roku i zajmuje powierzchnię około 350 metrów kwadratowych. Jego założycielem jest David Šmeral (Wikipedia). Obiekt mieści się w tzw. Domu ENVI, który jest w pełni przystosowany dla osób niepełnosprawnych (kudyznudy.cz).

Główną atrakcją jest tunel o długości 5 metrów, który prowadzi bezpośrednio przez akwarium, umożliwiając odwiedzającym spacer bezpośrednio pod powierzchnią wody. Tunel ten zapewnia unikalny, 180-stopniowy widok na różnorodne życie podwodne. Zbiornik ma wymiary około 5 m długości × 8 m szerokości × 4,8 m wysokości, a jego objętość to 130 000 litrów. W akwarium można znaleźć szeroką gamę gatunków ryb i roślin typowych dla tropikalnych rzek i jezior. Około 50 osobników z ponad 40–50 gatunków, głównie z Ameryki Środkowej i Południowej (Wikipedia). Wśród ryb znajdują się m.in.: Osteoglossum bicirrhosum, Pygocentrus nattereri, Colossoma nigripinne, Pseudacanthicus spinosus, Amphilophus citrinellus, Vieja bifasciatus, Cichla kelberi, Vieja synspilum, Crenicichla strigata, Semaprochilodus taeniurus, Cichla ocellaris, Vieja maculicauda, Astronotus ocellatus, Parachromis managuensis, Potamotrygon motoro (obriakvarium.cz).

Oprócz ryb znajdują się tu również różne gatunki roślin słodkowodnych, które nadają akwarium naturalny wygląd i tworzą idealne środowisko dla jego mieszkańców. Ekspozycja rozpoczyna się w sali „Ave Natura”, gdzie wystawione są czaszki tropikalnych ryb oraz motyle z Ameryki Środkowej (Wikipedia). Następnie odwiedzający przechodzą przez tropikalny las deszczowy z atmosferą mgły, okazjonalnego deszczu i wysokiej wilgotności. Znajduje się tu ponad 150 gatunków i odmian roślin: orchidee, bromelie, oplątwy, paprocie, liany, a także mniejsze gatunki gadów i pająków (gekonów, anolisów i inne) (kudyznudy.cz).

Obří akvárium w Hradcu Králové to nie tylko atrakcja wizualna, ale także miejsce, w którym odwiedzający mogą dowiedzieć się więcej o ekologii i ochronie ekosystemów słodkowodnych. Akwarium regularnie organizuje programy edukacyjne dla szkół i rodzin, mające na celu podnoszenie świadomości na temat znaczenia ochrony zasobów wodnych i ich mieszkańców. Jedną z kolejnych atrakcji akwarium jest tropikalny las deszczowy, będący częścią ekspozycji. Przestrzeń ta, z wysoką wilgotnością i temperaturą, tworzy autentyczną atmosferę dżungli, gdzie odwiedzający mogą spacerować wśród egzotycznych roślin, wzdłuż strumieni i wodospadów. W każdy czwartek odbywa się karmienie ryb przez nurka (slevomat.cz). Częścią ekspozycji jest także projekcja „U rejnoka” – „U raji” (Wikipedia). Obří akvárium funkcjonuje jako samoregulujący się ekosystem, w którym ryby rozmnażają się naturalnie (hradec.rozhlas.cz).


Odkazy

obri-akvarium 214368

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Európske, Mestá

Padova – starodávne severotalianske mesto

Hits: 7158

Padova je starodávne mesto ležiace na severe Talianska, žije v ňom cca 213 000 obyvateľov (Wikipedia). Jeho história siaha hlboko do minulosti (Wikipedia). Podľa legendy ju okolo roku 1183 pred n. l. založil trójsky hrdina Antenor, o čom píše aj Vergílius v Aeneide (unipd.it). Mesto spomína už historik Livius (tiež rodený Paduán), ktorý ho datuje do roku 302 pred n. l. (britannica.com). V časoch Rímskej ríše Padova prekvitala – na konci 1. storočia pred n. l. bola považovaná za najbohatšie mesto v Taliansku po Ríme a dokázala postaviť armádu 200 000 mužov. Obdivovali ju aj autori ako Livius či Plínius (en.wikipedia.org). Rímske Patavium bolo jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili Huni (Wikipedia). V roku 540 sa Padova stáva súčasťou Byzantskej ríše. V roku 1147 takmer celé mesto zničí požiar (en.wikipedia.org). V roku 1222 tu vznikla univerzita, ktorá sa rýchlo stala jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti v Európe (en.wikipedia.org). Univerzita v Padove je druhá najstaršia v Taliansku (po Bologni). Pôsobili tu velikáni ako Galileo Galilei, Mikuláš Kopernik či Andreas Vesalius (en.wikipedia.org). K univerzite patrí aj najstaršia univerzitná botanická záhrada na svete (1545), zapísaná v zozname UNESCO (en.wikipedia.org). V roku 1164 získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci (Wikipedia). V roku 1320 Padovu ovládajú nemeckí vikári Fridricha Spravodlivého, vojvodu rakúskeho. V roku 1629 vznikla Univerzitná knižnica. V roku 1678 Elena Cornaro Piscopia získava doktorát ako prvá žena na svete. V roku 1866 sa Padova stáva súčasťou Talianskeho kráľovstva. V roku 1944 bombardovali Padovu počas druhej svetovej vojny (en.wikipedia.org).

Veľmi známy je chrám v Padove je Bazilika sv. Antona, známa tiež ako „Il Santo“ (Wikipedia). Strieda sa tu románsky, gotický a byzantský štýl (Wikipedia). Chrám je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, je to pútnické miesto svetového významu (en.wikipedia.org). Pred bazilikou stojí socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello na počesť Erasma da Narni, ktorý bol veliteľom Benátskej republiky a bol neobyčajne diplomaticky šikovný, vďaka čomu ho prezývali Gattamelata – strakatá mačka (Wikipedia).

Ďalšími významnými pamiatkami sú Bazilika svätej Justíny (Wikipedia), Padovský dóm, obrovitý renesančný Palazzo della Ragione – pôvodne budova mestského tribunálu „Il Salone“. Kaplnka Scrovegni bola postavená v roku 1303 a za jej výzdobou stojí Giotto (Wikipedia), patrí k najvýznamnejším dielam stredovekého maliarstva (en.wikipedia.org). Palazzo della Ragione („Il Salone“) je monumentálna stredoveká radnica z rokov 1172–1219, známa najmä obrovskou freskovou výzdobou a veľkou krytou tržnicou (en.wikipedia.org). V Padove sa nachádza aj jedno z najznámejších a najväčších námestí Prato della Valle (Wikipedia). Jeho rozloha je 90 000 m2 (en.wikipedia.org), jej súčasťou je eliptický kanál so sochami 84 slávnych Padovanov a študentov tunajšej univerzity (Wikipedia). Padova je jedno z najznámejších univerzitných miest na svete. Univerzita tu bola založená už v roku 1222. Pôsobili tu osobnosti ako Vesalius, Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei (Wikipedia), Jan Nepomucký (Wikipedia). Padova je miestom najstaršej botanickej záhrady na svete. Vznikla v roku 1545 (Wikipedia). Kaviareň Caffé Pedrocchi bola otvorená v roku 1831. Prezývali ju „kaviareň bez dverí“, pretože až do roku 1916 bol otvorený 24 hodín denne (turismopadova.it). Dnes v budove sídli múzeum moderne histórie Risorgimento, ktoré približuje dejiny Talianska od éry Risorgimenta po 20. storočie (italianreflections.wordpress.com).

Prítomnosť univerzity prilákala mnohých významných umelcov, ako Giotto, DonatelloFrancesco Petrarca (1304 – 1374) bol učenec, básnik renesancie a jeden z prvých humanistov, pôsobil ako kanonik v Padovskej katedrále. Padova je aj rodiskom slávneho architekta Andrea Palladia. Sochár Antonio Canova vytvoril svoje prvé diela v Padove, jedna z jeho sôch je súčasťou súboru na Prato della Valle. Padova sa spája aj s literatúrou – je dejiskom väčšiny deja Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy a v hre Veľa kriku pre nič je Benedick označovaný ako „Signior Benedick z Padovy“ (en.wikipedia.org).

Padova, anglicky Padua je jedným z najstarších miest v severnom Taliansku a má bohatú históriu, kedysi bola významným centrom Rímskej ríše. Padova sa spomína v literárnych dielach, vrátane diela Williama Shakespeara „The Taming of the Shrew“. Je dôležitým ekonomickým centrom, je dobre napojená na cestnú a železničnú sieť. Pôvodný význam rímskeho názvu Patavium (v benátčine Padoa) nie je istý. Môže súvisieť s názvom Padus, čo bolo staré pomenovanie rieky Pád. Teórií je viac. Priemyselná zóna Padovy vznikla v roku 1946 na východnej strane mesta a dnes patrí medzi najväčšie priemyselné oblasti Európy s rozlohou 11 miliónov m². Má sídla 1 300 podnikov, ktoré zamestnávajú približne 50 000 ľudí. V tejto zóne sa nachádzajú dve železničné stanice, riečny prístav, tri kamiónové terminály, dva diaľničné výjazdy a množstvo sprievodných služieb, ako sú hotely, pošty či administratívne centrá (en.wikipedia.org). Ďalší významní ľudia Padovy: historik Livius, automobilový pretekár Riccardo Patres, futbalisti Francesco Toldo, Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Padua is an ancient city located in northern Italy, with a population of about 213,000 inhabitants (Wikipedia). Its history reaches far into the past (Wikipedia). According to legend, it was founded around 1183 BC by the Trojan hero Antenor, as mentioned by Virgil in the Aeneid (unipd.it). The city is already mentioned by the historian Livy (also a native of Padua), who dated it to 302 BC (britannica.com). During the Roman Empire, Padua flourished – by the end of the 1st century BC it was considered the wealthiest city in Italy after Rome and could raise an army of 200,000 men. It was admired by authors such as Livy and Pliny (en.wikipedia.org). The Roman Patavium was one of the richest cities, but in 452 it was plundered by the Huns (Wikipedia). In 540, Padua became part of the Byzantine Empire. In 1147, almost the entire city was destroyed by fire (en.wikipedia.org). In 1222, a university was founded here, which quickly became one of the most important centers of learning in Europe (en.wikipedia.org). The University of Padua is the second oldest in Italy (after Bologna). Great figures such as Galileo Galilei, Nicolaus Copernicus, and Andreas Vesalius worked here (en.wikipedia.org). The university also includes the world’s oldest academic botanical garden (1545), listed as a UNESCO World Heritage Site (en.wikipedia.org). In 1164, Padua became the first northern Italian city to gain independence from imperial power (Wikipedia). In 1320, it fell under the rule of German vicars of Frederick the Fair, Duke of Austria. In 1629, the University Library was established. In 1678, Elena Cornaro Piscopia received a doctorate as the first woman in the world. In 1866, Padua became part of the Kingdom of Italy. In 1944, it was bombed during World War II (en.wikipedia.org).

The most famous church in Padua is the Basilica of Saint Anthony, also known as Il Santo (Wikipedia). It combines Romanesque, Gothic, and Byzantine styles (Wikipedia). The church is dedicated to Saint Anthony of Padua and is a pilgrimage site of global importance (en.wikipedia.org). In front of the basilica stands the statue of Gattamelata, created in 1453 by Donatello to honor Erasmo da Narni, commander of the Venetian Republic, renowned for his diplomatic skills, which earned him the nickname Gattamelata – “spotted cat” (Wikipedia).

Other important landmarks include the Basilica of Saint Justina (Wikipedia), the Padua Cathedral, the enormous Renaissance Palazzo della Ragione – originally the city tribunal “Il Salone.” The Scrovegni Chapel was built in 1303 and decorated by Giotto (Wikipedia); it is considered one of the most significant works of medieval painting (en.wikipedia.org). The Palazzo della Ragione (“Il Salone”) is a monumental medieval town hall from 1172–1219, best known for its immense fresco decoration and large covered market (en.wikipedia.org). Padua is also home to one of the most famous and largest squares, Prato della Valle (Wikipedia). Its area is 90,000 m² (en.wikipedia.org), featuring an elliptical canal lined with statues of 84 famous Paduans and university students (Wikipedia). Padua is one of the most renowned university cities in the world. The university, founded in 1222, hosted figures such as Vesalius, Nicolaus Copernicus, Galileo Galilei (Wikipedia), and John of Nepomuk (Wikipedia). Padua is also home to the world’s oldest botanical garden, established in 1545 (Wikipedia). The Caffè Pedrocchi was opened in 1831 and became known as the “café without doors” because until 1916 it was open 24 hours a day (turismopadova.it). Today, the building houses the Museum of Modern History of the Risorgimento, illustrating Italian history from the Risorgimento era to the 20th century (italianreflections.wordpress.com).

The presence of the university attracted many important artists, such as Giotto and Donatello. Francesco Petrarch (1304–1374), a Renaissance scholar, poet, and one of the first humanists, served as a canon in the Padua Cathedral. Padua is also the birthplace of the famous architect Andrea Palladio. The sculptor Antonio Canova created his first works in Padua, and one of his statues is part of the ensemble at Prato della Valle. Padua is also linked to literature – it is the setting for most of Shakespeare’s comedy The Taming of the Shrew, and in Much Ado About Nothing Benedick is referred to as “Signior Benedick of Padua” (en.wikipedia.org).

Padua (Italian: Padova) is one of the oldest cities in northern Italy and has a rich history, once being a major center of the Roman Empire. Padua appears in literary works, including William Shakespeare’s The Taming of the Shrew. It is an important economic center, well connected to road and rail networks. The original meaning of the Roman name Patavium (Venetian: Padoa) is uncertain; it may be related to Padus, the ancient name of the river Po. Several theories exist. Padua’s industrial zone was established in 1946 on the eastern side of the city and today ranks among the largest industrial areas in Europe, covering 11 million m². It hosts 1,300 companies employing about 50,000 people. The area includes two railway stations, a river port, three truck terminals, two motorway exits, and numerous supporting services such as hotels, post offices, and administrative centers (en.wikipedia.org). Other notable people from Padua include the historian Livy, racing driver Riccardo Patrese, and footballers Francesco Toldo and Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Padova è un’antica città situata nel nord Italia, con circa 213.000 abitanti (Wikipedia). La sua storia risale a tempi molto antichi (Wikipedia). Secondo la leggenda fu fondata intorno al 1183 a.C. dall’eroe troiano Antenore, come menzionato da Virgilio nell’Eneide (unipd.it). La città è citata dallo storico Livio (anch’egli originario di Padova), che la data al 302 a.C. (britannica.com). Durante l’Impero Romano Padova fiorì – alla fine del I secolo a.C. era considerata la città più ricca d’Italia dopo Roma e poteva allestire un esercito di 200.000 uomini. Fu ammirata da autori come Livio e Plinio (en.wikipedia.org). Il Patavium romano era una delle città più ricche, ma nel 452 fu saccheggiata dagli Unni (Wikipedia). Nel 540 Padova entrò a far parte dell’Impero Bizantino. Nel 1147 quasi tutta la città fu distrutta da un incendio (en.wikipedia.org). Nel 1222 fu fondata l’università, che divenne rapidamente uno dei più importanti centri di apprendimento d’Europa (en.wikipedia.org). L’Università di Padova è la seconda più antica d’Italia (dopo Bologna). Vi operarono grandi figure come Galileo Galilei, Niccolò Copernico e Andrea Vesalio (en.wikipedia.org). All’università appartiene anche l’orto botanico universitario più antico del mondo (1545), inserito nella lista del Patrimonio UNESCO (en.wikipedia.org). Nel 1164 Padova fu la prima città dell’Italia settentrionale a ottenere l’indipendenza dal potere imperiale (Wikipedia). Nel 1320 fu dominata dai vicari tedeschi di Federico il Bello, duca d’Austria. Nel 1629 nacque la Biblioteca Universitaria. Nel 1678 Elena Cornaro Piscopia conseguì il dottorato come prima donna al mondo. Nel 1866 Padova entrò a far parte del Regno d’Italia. Nel 1944 fu bombardata durante la Seconda guerra mondiale (en.wikipedia.org).

La chiesa più famosa di Padova è la Basilica di Sant’Antonio, conosciuta anche come Il Santo (Wikipedia). Vi si alternano stili romanico, gotico e bizantino (Wikipedia). La chiesa è dedicata a Sant’Antonio da Padova ed è un luogo di pellegrinaggio di importanza mondiale (en.wikipedia.org). Davanti alla basilica si trova la statua del Gattamelata, realizzata da Donatello nel 1453 in onore di Erasmo da Narni, comandante della Repubblica di Venezia, famoso per le sue doti diplomatiche che gli valsero il soprannome di Gattamelata – “gatta maculata” (Wikipedia).

Altri monumenti importanti sono la Basilica di Santa Giustina (Wikipedia), il Duomo di Padova, l’imponente Palazzo della Ragione rinascimentale – originariamente tribunale cittadino “Il Salone.” La Cappella degli Scrovegni fu costruita nel 1303 e decorata da Giotto (Wikipedia); è una delle opere più importanti della pittura medievale (en.wikipedia.org). Il Palazzo della Ragione (“Il Salone”) è un monumentale municipio medievale del periodo 1172–1219, noto soprattutto per il vasto ciclo di affreschi e per il grande mercato coperto (en.wikipedia.org). A Padova si trova anche una delle piazze più famose e più grandi, Prato della Valle (Wikipedia). La sua superficie è di 90.000 m² (en.wikipedia.org), con un canale ellittico ornato da 84 statue di celebri padovani e studenti universitari (Wikipedia). Padova è una delle città universitarie più celebri al mondo. L’università, fondata nel 1222, ospitò figure come Vesalio, Niccolò Copernico, Galileo Galilei (Wikipedia) e San Giovanni Nepomuceno (Wikipedia). Padova ospita anche l’orto botanico universitario più antico del mondo, fondato nel 1545 (Wikipedia). Il Caffè Pedrocchi fu aperto nel 1831 ed era soprannominato “caffè senza porte” perché fino al 1916 rimase aperto 24 ore al giorno (turismopadova.it). Oggi l’edificio ospita il Museo di Storia Moderna del Risorgimento, che illustra la storia d’Italia dal Risorgimento al XX secolo (italianreflections.wordpress.com).

La presenza dell’università attirò molti artisti importanti, come Giotto e Donatello. Francesco Petrarca (1304–1374), studioso, poeta rinascimentale e uno dei primi umanisti, fu canonico nel Duomo di Padova. Padova è anche la città natale del celebre architetto Andrea Palladio. Lo scultore Antonio Canova realizzò qui le sue prime opere, e una sua statua fa parte del complesso del Prato della Valle. Padova è legata anche alla letteratura – è l’ambientazione principale della commedia La bisbetica domata di Shakespeare, e in Molto rumore per nulla Benedick è chiamato “Signor Benedick da Padova” (en.wikipedia.org).

Padova (latino: Patavium, in veneto: Padoa) è una delle città più antiche dell’Italia settentrionale e vanta una storia ricca, essendo stata un importante centro dell’Impero Romano. Padova è citata in opere letterarie, tra cui La bisbetica domata di William Shakespeare. È un importante centro economico, ben collegato alla rete stradale e ferroviaria. L’origine del nome romano Patavium non è certa; potrebbe essere collegata al nome Padus, antico appellativo del fiume Po. Esistono varie teorie. La zona industriale di Padova fu istituita nel 1946 sul lato orientale della città e oggi è tra le più grandi aree industriali d’Europa, con una superficie di 11 milioni di m². Ospita 1.300 aziende che impiegano circa 50.000 persone. L’area comprende due stazioni ferroviarie, un porto fluviale, tre terminal camionistici, due uscite autostradali e numerosi servizi di supporto come alberghi, uffici postali e centri amministrativi (en.wikipedia.org). Altri personaggi importanti di Padova: lo storico Livio, il pilota automobilistico Riccardo Patrese, i calciatori Francesco Toldo e Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).


Odkazy


TOP

Všetky

padova 157048

Príroda, Rastliny, Organizmy

Arborétum Mlyňany

Hits: 283

Arborétum Mlyňany je botanickým zariadením, ktoré sa pýši najbohatšou zbierkou cudzokrajných drevín na Slovensku. Patrí medzi najvýznamnejšie arboréta v strednej Európe. Nachádza sa medzi obcami Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou, rozprestiera sa na ploche 67 hektárov (Slovakia Travel). Založené bolo v roku 1892 grófom Dr. Štefanom Ambrózy-Migazzim, vášnivým milovníkom prírody a dendrológie. Jeho cieľom bolo vytvoriť „vždyzelený park“ (Semper Vireo), kde by sa aklimatizovali cudzokrajné vždyzelené dreviny v našich klimatických podmienkach. Pod vedením záhradníka Jozefa Mišáka boli postupne vysádzané dreviny dovážané z rôznych častí sveta, najmä z Nemecka, Francúzska a Anglicka (es.wikipedia.org). Ambrózy získal časť mlynianskeho veľkostatku, ku ktorému neskôr prikúpil les pri Vieske nad Žitavou. Výsadby sa začali na terasách pod kaštieľom, ktorý dal predtým postaviť. Presúvali sa obrovské objemy zeme, balvany na stavbu alpínia sa dovážali z Prílep a Kľačian. Ambrózy sa spojil s poprednými botanikmi a dendrológmi ako boli C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, Rédl (sav.sk).

Arborétum je situované na severnom okraji Podunajskej nížiny. Pôvodne pôda nebola príliš vhodná pre stálozelenú flóru, preto si zo začiatku zakladateľ nechal dovážať humus a rašelinu. Pôvodný Ambrózyho park bol založený na pôvodnom dubovo-hrabovom lese. Postupne sa vyrúbaval pôvodný porast a sadili sa ušľachtilé dreviny. Na okraji je možné aj dnes nájsť zvyšky pôvodného lesa (slovenskycestovatel.sk). Po odchode grófa Ambrózy-Migazziho v roku 1914 prevzal starostlivosť o arborétum Jozef Mišák. V roku 1951 bolo arborétum vyhlásené za chránený areál a stalo sa vedeckým pracoviskom Slovenskej akadémie vied (SAV). Dnes je arborétum otvorené pre verejnosť počas celého roka a slúži nielen ako miesto oddychu, ale aj ako centrum výskumu a vzdelávania v oblasti botaniky a ekológie (sk.wikipedia.org). Významné osobnosti Arboréta: Štefan Ambrózy, Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, František Nábělek, Daniel Kovalovský, František Benčať, Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

V Arboréte Mlyňany sa nachádza viac ako 2 300 druhov rastlín z rôznych kútov sveta, vrátane východnej Ázie, Kórey a Severnej Ameriky. Medzi najvzácnejšie exempláre patrí 35-metrový sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum a zimokvet včasný – Chimonanthus praecox, ktorý kvitne už v januári. Unikátom sú aj mnohé ázijské dreviny, ktoré sa okrem svojho pôvodného prostredia vyskytujú len v tomto arboréte (Slovakia Travel). Areál je rozdelený na niekoľko tematických častí: Ambrózyho park je najstaršia časť arboréta s rozlohou 40 ha, kde sú sústredené vždyzelené listnaté dreviny a ihličnany. Ďalšie časti: severoamerická plocha, východoázijská plocha, kórejská plocha a slovenská plocha, ktorá bola založená v roku 1992 (slovenskycestovatel.sk). Jednou z hlavných dominánt arboréta je romantický kaštieľ postavený v roku 1894 s charakteristickou vežou, ktorý slúži ako sídlo správy arboréta a miesto konania rôznych podujatí. Hlavná vychádzková trasa pre návštevníkov meria 4,5 km a vedie cez najzaujímavejšie časti areálu (Slovakia Travel).

Zoznam druhov (145)

  1. Abies concolor
  2. Acer campestre
  3. Acer davidii
  4. Acer japonicum
  5. Acer palmatum
  6. Acer pictum
  7. Acer platanoides
  8. Acer rubrum
  9. Acer saccharum
  10. Acer triflorum
  11. Agave americana
  12. Amelanchier × lamarckii
  13. Asparagus setaceus
  14. Aucuba japonica
  15. Berberis aquifolium
  16. Berberis bealei
  17. Berberis japonica
  18. Berberis julianae
  19. Berberis thunbergii
  20. Betula papyrifera
  21. Betula pendula
  22. Calocybe gambosa
  23. Carpinus betulus
  24. Carpinus orientalis
  25. Castanea crenata
  26. Castanea dentata
  27. Castanea sativa
  28. Catalpa bignonioides
  29. Catalpa ovata
  30. Cedrus atlantica
  31. Cercidiphyllum japonicum
  32. Cercis canadensis
  33. Chamaecyparis lawsoniana
  34. Chamaecyparis pisifera
  35. Cladrastis kentukea
  36. Clematis vitalba
  37. Cornus florida
  38. Cornus kousa
  39. Cotinus coggygria
  40. Cotoneaster acutifolius
  41. Cotoneaster bullatus
  42. Cotoneaster moupinensis
  43. Cryptomeria japonica
  44. Deutzia ningpoensis
  45. Dianthus barbatus
  46. Dianthus deltoides
  47. Erigeron strigosus
  48. Euonymus grandiflorus
  49. Euonymus sachalinensis
  50. Fagus orientalis
  51. Festuca valesiaca
  52. Forsythia viridissima
  53. Fraxinus americana
  54. Gleditsia aquatica
  55. Gleditsia triacanthos
  56. Gymnocladus dioicus
  57. Hedera helix
  58. Hydrangea arborescens
  59. Hydrangea petiolaris
  60. Isatis tinctoria
  61. Juglans mandshurica
  62. Juniperus horizontalis
  63. Karpatiosorbus latifolia
  64. Kniphofia uvaria
  65. Koelreuteria paniculata
  66. Larix decidua
  67. Lavandula angustifolia
  68. Lavandula latifolia
  69. Libellula depressa
  70. Ligustrum obtusifolium
  71. Ligustrum vulgare
  72. Liquidambar formosana
  73. Liquidambar styraciflua
  74. Liriodendron tulipifera
  75. Metasequoia glyptostroboides
  76. Nymphaea alba
  77. Nymphaea candida
  78. Nymphaea mexicana
  79. Nymphoides peltata
  1. Parthenocissus quinquefolia
  2. Picea abies
  3. Pinus armandi
  4. Pinus pinaster
  5. Pinus ponderosa
  6. Pinus resinosa
  7. Pinus sylvestris
  8. Pinus wallichiana
  9. Potentilla indica
  10. Pourthiaea villosa
  11. Prunus avium
  12. Prunus cerasifera
  13. Prunus laurocerasus
  14. Pterocarya fraxinifolia
  15. Pterocarya stenoptera
  16. Pyracantha crenulata
  17. Quercus acutissima
  18. Quercus coccinea
  19. Quercus palustris
  20. Quercus petraea
  21. Quercus robur
  22. Quercus velutina
  23. Rhododendron albrechtii
  24. Rhododendron argyrophyllum
  25. Rhododendron calendulaceum
  26. Rhododendron catawbiense
  27. Rhododendron decorum
  28. Rhododendron degronianum
  29. Rhododendron ferrugineum
  30. Rhododendron luteum
  31. Rhododendron maximum
  32. Rhododendron mimetes
  33. Rhododendron ponticum
  34. Rhododendron roseum
  35. Rhododendron smirnowii
  36. Rhododendron wadanum
  37. Rhododendron yakushimanum
  38. Rhododendron yedoense
  39. Rhododendron × detonsum
  40. Rhus typhina
  41. Rosa gallica
  42. Rosa lucieae
  43. Rosa × odorata
  44. Salix babylonica
  45. Salix integra
  46. Salix viminalis
  47. Salvia officinalis
  48. Sedum album
  49. Sequoia sempervirens
  50. Sequoiadendron giganteum
  51. Syringa oblata
  52. Syringa pubescens
  53. Syringa reticulata
  54. Taxus canadensis
  55. Thuja occidentalis
  56. Thuja plicata
  57. Tilia cordata
  58. Typha latifolia
  59. Ulmus laevis
  60. Ulmus minor
  61. Vanessa cardui
  62. Viburnum lantana
  63. Viburnum opulus
  64. Viburnum prunifolium
  65. Viburnum rhytidophyllum
  66. Zelkova serrata

Arboretum Mlyňany is a botanical facility that boasts the richest collection of exotic woody plants in Slovakia. It is one of the most significant arboreta in Central Europe. Located between the villages of Tesárske Mlyňany and Vieska nad Žitavou, it covers an area of 67 hectares (Slovakia Travel). It was founded in 1892 by Count Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi, a passionate nature lover and dendrologist. His goal was to create an „evergreen park“ (Semper Vireo) where exotic evergreen trees could acclimatize to the local climatic conditions. Under the supervision of gardener Jozef Mišák, trees imported from various parts of the world, primarily from Germany, France, and England, were gradually planted (es.wikipedia.org). Ambrózy acquired part of the Mlyňany estate, to which he later added a forest near Vieska nad Žitavou. The plantings began on terraces below the manor house, which he had previously built. Enormous volumes of soil were moved, and boulders for the construction of an alpine garden were brought from Prílepy and Kľačany. Ambrózy collaborated with leading botanists and dendrologists such as C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, and Rédl (sav.sk).

The arboretum is situated on the northern edge of the Danubian Lowland. Initially, the soil was not very suitable for evergreen flora, so the founder had humus and peat imported at the beginning. The original Ambrózy Park was established on a native oak-hornbeam forest. Over time, the native vegetation was gradually cut down and replaced with noble tree species. Remnants of the original forest can still be found on the edges of the arboretum today (slovenskycestovatel.sk). After Count Ambrózy-Migazzi left in 1914, Jozef Mišák took over the care of the arboretum. In 1951, it was declared a protected area and became a scientific institution under the Slovak Academy of Sciences (SAV). Today, the arboretum is open to the public year-round, serving not only as a place for relaxation but also as a center for botanical and ecological research and education (sk.wikipedia.org). Notable Figures of the Arboretum:

Štefan Ambrózy, Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, František Nábělek, Daniel Kovalovský, František Benčať, Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

Arboretum Mlyňany contains more than 2,300 plant species from various parts of the world, including East Asia, Korea, and North America. Among the rarest specimens is a 35-meter-tall giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) and wintersweet (Chimonanthus praecox), which blooms as early as January. Many Asian tree species that exist only in their native environment or this arboretum are also unique (Slovakia Travel). The area is divided into several thematic sections: Ambrózy Park – the oldest part of the arboretum (40 hectares), focusing on evergreen broadleaf trees and conifers, North American section, East Asian section, Korean section, Slovak section – established in 1992 (slovenskycestovatel.sk).One of the main landmarks of the arboretum is a romantic manor house built in 1894, featuring a characteristic tower. It serves as the administrative headquarters of the arboretum and hosts various events. The main visitor walking trail is 4.5 km long and leads through the most interesting parts of the area (Slovakia Travel).


Odkazy


TOP (81)


Jeseň (212)

Listy (147)

Jazierka (30)


Javory (80)

Rododendrony (71)

Lekná (40)

Duby (37)

Levandule (28)

Gaštany (16)

Ruže (14)

Sekvoje (13)

Borovice (10)

Dráče (11)


Jedle, kaliny, orgovány, slivky, tuje (32)

Ostatné dreviny (89)

Ostatné (70)

arboretum-mlynany 418213