Akvaristika, Údržba

Transport a nakladanie s rastlinami a rybami

Hits: 9113

Pri kúpe a aj rast­lín by sme si mali najprv poriad­ne poob­ze­rať. Ryby musia vyze­rať zdra­vo. Nepri­ro­dze­ne zele­ná, mod­rá, prí­pad­ne žltá voda je prav­de­po­dob­ne zna­kom momen­tál­nej ale­bo pred­chá­dza­jú­cej lieč­by. Rov­na­ko prá­ve pou­ží­va­ná UV lam­pa musí v nás vyvo­lať otáz­ky. V prí­pa­de, že vie­me, že tovar v obcho­de je prá­ve dove­ze­ný, maj­me rad­šej trpez­li­vosť, často­krát naj­mä dovo­zo­vé ryby a prá­ve dove­ze­né ryby sa ešte pre­rie­dia. Ich prí­pad­ný letec­ký tran­s­port je veľ­mi stre­su­jú­ci, stra­ty sú úpl­ne bež­né. Ryby by sa pod­ľa dru­hu rýb mali sprá­vať adek­vát­ne, nesmú byť apa­tic­ké nesmú byť na nich bada­teľ­né zna­ky cho­ro­by, ples­ní, odpa­dá­va­jú­cich plu­tiev, okú­sa­ných čas­tí tela apod. V opač­nom prí­pa­de, rad­šej počkaj­me, než sa ryby tro­chu akli­ma­ti­zu­jú prí­pad­ne vylie­čia. Na dru­hej stra­ne mali by sme vedieť, že prí­tom­nosť množ­stva ľudí, viac-​menej pro­vi­zór­ne pod­mien­ky v tej kto­rej akva­ris­ti­ke rybám spô­so­bu­jú rybám stres, že ryby nie sú doko­na­le vyfarbené.

Rast­li­ny môže­me posu­dzo­vať tole­ran­tnej­šie, pre­to­že v obcho­doch tak­mer nikdy nema­jú opti­mál­ne pod­mien­ky. Trpia viac ako ryby, len ich pre­jav nie je ľudom tak bada­teľ­ný, úči­nok sa pre­ja­ví neskôr, zato však symp­tó­my zme­ny sa udr­žia dlh­šie časo­vé obdo­bie. Rast­li­ny by v ide­ál­nom prí­pa­de mali kupo­vať také, kto­ré pôso­bia svie­žim doj­mom. Pri tran­s­por­te rýb aj rast­lín je vhod­né pri­hlia­dať na urči­té vedo­mos­ti. Ryby pre­ná­ša­me naj­čas­tej­šie v poly­ety­lé­no­vých sáči­koch. Potre­bu­jú pries­tor, avšak tre­ba pri­hlia­dať na sil­ne uzav­re­tý sys­tém sáč­ku – nepre­há­ňaj­te to s vodou. Je dôle­ži­té, aby vo vode bol kys­lík, a ten sa pri uzav­re­tí pries­to­ru gumič­kou dostá­va len z pries­to­ru nad vodou. Tak­že voda by mala sia­hať maxi­mál­ne do polo­vi­ce sáči­ku, odpo­rú­čam do tre­ti­ny.. Neus­tá­ly pohyb pri tran­s­por­te doká­že zabez­pe­čiť neus­tá­le zmie­ša­va­nie vody so vzdu­chom. Vzduch je mož­né natla­ko­vať prí­stro­jom. Exis­tu­jú dokon­ca aj kys­lí­ko­vé tab­let­ky, ich pou­ží­va­nie je však pomer­ne vzác­ne, pre­to­že nie sú prá­ve tým pra­vým. Okrem iné­ho sa roz­púš­ťa­jú sa pomer­ne rých­lo. Naj­mä ak je pH vody vyš­šie, môže dôjsť k prí­liš vyso­kej kon­cen­trá­cii kys­lí­ka, ale­bo k nežia­du­cim meta­bo­lic­kým pro­ce­som vo vode. Vhod­né je mať prí­pad­ne k dis­po­zí­cii aj vzdu­cho­va­cí motor­ček, s kame­ňom na vzdu­cho­va­nie naj­mä počas pokoj­nej fázy tran­s­por­tu. Napr. pri pre­no­se v ter­mo­bo­xe. Exis­tu­jú ver­zie aj na bater­ky, čo sa hodí napr. do auta, vla­ku apod.. Pri­hlia­dať musí­me na tep­lo­tu. V prí­pa­de ak je zima, a ryby, prí­pad­ne rast­li­ny by moh­li byť vysta­ve­né chla­du, je tre­ba zabez­pe­čiť aby boli tie­to vply­vy minimalizované.

Ak pre­ná­ša­me väč­šie množ­stvo, vhod­né je kli­ma­ti­zo­va­né auto, ter­mo­box, dre­vot­ries­ko­vá ška­tu­ľa oblo­že­ná polys­ty­ré­nom apod. Exis­tu­jú aj tab­let­ky, kto­ré pro­du­ku­jú tep­lo, ich pou­ží­va­nie však je málo roz­ší­re­né. V men­šom merít­ku, sáčik ochrá­ni­me vlast­ným telom – skry­je­me ho pod kabát, pod sve­ter apod. Pri tran­s­por­te sú ryby v pro­stre­dí, kto­ré nezod­po­ve­dá ich pred­sta­vám, sú stre­so­va­né, pre­to sa v tom­to prí­pa­de pri­klá­ňam ku apli­ká­cii neja­ké­ho neut­ra­li­zé­ra, kto­rý ustá­li pome­ry vo vode a ukľud­ní aj ryby – jed­ným z takých je aj Aqu­atan od fir­my SERA. Pomô­že aj tma. Ak pre­ná­ša­me rast­li­ny na krát­ky čas, voda je tak­mer nad­by­toč­ná v sáči­ku. Oby­čaj­ne sta­čí, aby boli rast­li­ny ako­by oro­se­né – len vytia­hnu­té z vody. Ak mie­ni­me rast­li­ny pre­ná­šať dlh­šiu dobu – viac ako 10 hodín – zale­je­me ich vodou len mier­ne. Prob­lé­mom pri tran­s­por­te vod­ných rast­lín je to, že sa vo vode lámu. V prí­pa­de, že napr. veziem akvá­ri­um s ryba­mi v aute, vypus­ti­me vodu sko­ro až na dno, pri­kry­me ho. Tak­to sa dá naj­lep­šie pre­niesť. Zásad­ný prob­lém je vypus­te­nie rýb. Pre­to­že voda, kto­rá je v sáči­ku je urči­te iná ako je tá vaša v akvá­riu. Okrem iné­ho môže byť zdro­jom náka­zy. Keď si pri­ne­sie­me ryby, rast­li­ny, mali by sme postu­po­vať tak­to. Pri­pra­ví­me si ved­ro a sieť­ku. Najprv je nut­né vyrov­nať tep­lo­ty – tej kto­rá je v sáči­ku a tej, kto­rá je vo vašom akvá­riu. To dosiah­ne­me tým, že sáčik pono­rí­me na pol­ho­di­nu do nádr­že. Potom sáčik pre­le­je­me do ved­ra, na kto­rom je polo­že­ná sieť­ka. Násled­ne ryby zo sieť­ky pre­ne­sie­me do akvá­ria, ide­ál­ne do karan­tén­nej nádr­že. Ak si trú­fa­te, ryby je ohľa­du­pl­nej­šie mož­né pre­niesť do akvá­ria mok­rou rukou.. V prvom rade, nikdy nemie­šaj­te vodu z cudzie­ho zdro­ja s tou vašou.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34842

Keď sme si zaob­sta­ra­li akvá­ri­um, je tre­ba sa oňho sta­rať. Nie je to kom­plet, kto­rý sa raz pri­pra­ví a potom exis­tu­je sám. Kaž­dé akvá­ri­um potre­bu­je od člo­ve­ka urči­té vstu­py – ener­giu, kto­rú je nut­né vyna­lo­žiť na zacho­va­nie živo­ta v ňom. Nie­kto­ré zása­hy sú nut­né z hľa­dis­ka fun­kcie, nie­kto­ré sú viac-​menej este­tic­ké. Medzi vyba­ve­nie na údrž­bu by som zara­dil: sieť­ky, hadi­ce, hadič­ky, drô­ten­ku, odka­ľo­va­cí zvon, ved­rá, nož­ni­ce. Vodu je tre­ba z času načas vyme­niť. Akvá­ri­um totiž nedo­ká­že zabez­pe­čiť celý kolo­beh látok, nie­kto­ré musia byť z neho odo­be­ra­né, iné pri­dá­va­né. Nie je tomu ako v prí­ro­de, kde je vo vod­ných tokoch, jaze­rách a moriach neus­tá­ly prie­tok, kto­rý pri­ná­ša nové živi­ny, a spra­co­va­né odná­ša. Exis­tu­jú síce aj prie­to­ko­vé kom­ple­xy, ale nie sú bež­né a nedo­sa­hu­jú samoz­rej­me pri­ro­dze­né roz­me­ry. V takom prí­pa­de môže­me hovo­riť o eli­mi­ná­cii pra­vi­del­ných výmen vody. Dá sa to nazvať kon­ti­nu­ál­nou výme­nou vody. Vráť­me sa však do bež­né­ho sta­vu. Ako čas­to tre­ba vymie­ňať a aké množ­stvo závi­sí od veľ­mi veľa fak­to­rov. Ak mám na mys­li bež­né akvá­ri­um rado­vé akva­ris­tu, bež­ná výme­na by nema­la pre­siah­nuť tre­ti­nu obje­mu nádr­že. Voda sa vymie­ňa za vodu čis­tú, prí­pad­ne upra­ve­nú – napr. osmó­zou. V prí­pa­de ak vám voda pení, voda je špi­na­vá ale­bo orga­nic­ky sil­ne zne­čis­te­ná. Čis­tá voda nepe­ní. Pene­nie sa môže až pri fil­trá­cii.

Far­ba vody v akvá­riu by mala byť hne­do­žl­tá až zele­ná. Aj číra priez­rač­ná čis­tá voda je nie­ke­dy zna­kom vyso­ké­ho obsa­hu škod­li­vých dusi­ta­nov. Sklo sa vply­vom osvet­le­nia a den­né­ho svet­la zaria­si. Je mož­né, že vám ho prí­sav­ní­ky, sli­má­ky “čis­tia”, napriek tomu je sklá nut­né očis­tiť. Napr. drs­nej­šou hub­kou na riad, ban­ko­ma­to­vou kar­tou ale­bo mäk­kou drô­ten­kou. Vždy daj­me dozor nato, aby sa nám do tých­to nástro­jov nedos­tal sub­strát z dna. Pre­to­že aj malé zrn­ko štr­ku doká­že účin­ne doškra­bať sklo. Mag­ne­tic­kú škrab­ka a žilet­ka majú nevý­ho­dou v tom, že sklo ľah­ko doš­kria­bu. Vod­ný kameň sa ľah­ko odstrá­ni mäk­ká drô­ten­ka. Ak chce­me a môže­me pou­žiť ché­miu, tak sa hodí kyse­li­na fos­fo­reč­ná prí­pad­ne ocot. Sil­nej­šie kyse­li­ny sú prí­liš sil­né pre naše ruky. Napr. pomo­cou han­drič­ky. Aj vte­dy pomô­že abra­zív­na drô­ten­ka. Kry­cie sklo sa rov­na­ko ľah­ko čis­tí drô­ten­kou. Čel­né sklo spre­du odpo­rú­čam čis­tiť čis­tou vodou dvo­ma han­dra­mi – jed­nou na mok­ré a dru­ho­vu na suché čis­te­nie – leštenie.

Vnú­tor­né fil­tre je potreb­né čis­tiť pomer­ne čas­to. Ako čas­to, závi­sí od mno­hých fak­to­rov. Kaž­dý akva­ris­ta sa musí naučiť odhad­núť správ­ny čas, ale dá sa pove­dať, že prie­mer­ná doba by v nor­mál­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu, kto­ré nie je pre­ryb­ne­né moh­la, činiť 1 týž­deň. V prí­pa­de, že fil­ter nasal do seba toľ­ko čas­tíc, že je doslo­va nasa­tý na trub­ku v ňom, je ho tre­ba ihneď vyčis­tiť. Pozor, pre­to­že fil­ter doká­žu upchať aj vežov­ky malaj­ské. Raz za čas je nut­né vyčis­tiť aj lopat­ky čer­pad­la, celé zaria­de­nie fil­tra pre­myť pod vodou, vyke­fo­vať, vyraj­bať jed­not­li­vé čas­ti. Fil­trač­ný moli­tan vnú­tor­né­ho fil­tra je lep­šie neumý­vať pod tečú­cou vodou vodo­vod­nej sie­te, ale vo vode, kto­rú pred­tým zle­jem z nádr­že. Vodo­vod­ná voda by moh­la ublí­žiť bak­té­riám, kto­ré sú v moli­ta­ne. Pokiaľ umy­je­me fil­trač­nú náplň vodou z akvá­ria, prí­pad­ne vodou neob­sa­hu­jú­cou nežia­du­ce ply­ny, zacho­vá­me fil­ter funkč­ný. V inom prí­pa­de sa bak­té­rie v ňom zde­ci­mu­jú. Pokiaľ dáva­te do akvá­ria nový moli­tan, tro­chu ho zašpiň­te pomo­cou inej vlož­ky z už zabe­ha­né­ho fil­tra, ale­bo ho aspoň napus­ti­te vodou zo star­šie­ho akvá­ria. V prí­pa­de von­kaj­šie­ho fil­tra sta­čí fil­trač­ný moli­tan menej čas­to. Na začiat­ku čas­tej­šie, neskôr občas. Rov­na­ko aj fil­trač­nú vatu a ostat­né čas­ti fil­tra. Von­kaj­ší fil­ter je výhod­ný z hľa­dis­ka údrž­by, po jeho zakú­pe­ní je nut­né sa oň viac sta­rať, ale nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy akva­ris­ta čis­til moli­tan po roku a všet­ko bolo v poriad­ku. Opti­mál­na veľ­kosť všet­kých fil­trov a ich zlo­žiek závi­sí od záťa­že nádr­že, jej veľ­kos­ti. O ohrie­vač sa netre­ba oso­bit­ne sta­rať, aku­rát by som ho raz začas očis­til od rias, napr. mäk­kou drôtenkou.

V prí­pa­de, že vodu vymie­ňa­me, odka­ľu­je­me, je vhod­nej­šie ohrie­vač odpo­jiť elek­tric­kú sieť, naj­mä ak vymie­ňa­me väč­šie množ­stvo. V takom prí­pa­de sa môže stať, že časť ohrie­va­ča (naj­mä so sil­nej­ším prí­ko­nom) je sil­ne roz­pá­le­ná a po dopl­ne­ní oby­čaj­ne stu­den­šej vody môže prask­núť. To či je odka­ľo­va­nie nut­né je indi­vi­du­ál­ne. Zále­ží od množ­stva rýb, ich cha­rak­te­ru, fil­trá­cie, vzdu­cho­va­nia a spot­re­by rast­lín. Ak sa vám det­ritroz­kla­da­jú­ce sa exkre­men­ty rýb a nespot­re­bo­va­né­ho krmi­va roz­má­ha, pri­stúp­te k odka­ľo­va­niu. Sú na to urče­né zvo­ny, kto­ré sú na zakon­če­né šir­ším hrd­lom, kto­ré vedie to užšej čas­ti, na kto­rú, ale­bo do kto­rej sa vkla­dá hadi­ca. Prí­pad­ne môže­te odka­liť akvá­ri­um aj samot­nou hadi­cou, ale oby­čaj­ne je to dosť neprak­tic­ké, pre­to­že hrub­šou hadi­cou vtiah­ne­te aj štrk a pie­sok, a men­šou hadi­cou zase ope­rá­cia trvá neúmer­ne dlho. Samot­ný det­rit je samoz­rej­me do urči­tej mie­ry žia­du­ci, za pred­po­kla­du, že pes­tu­je­me rast­li­ny. Pre­to­že rast­li­ny det­rit spot­re­bú­va­jú a menia ho na rast­lin­nú hmo­tu – je to vlast­ne ich potra­va. Ak máme v nádr­ži čier­ne stmav­nu­té plo­cha dna, je už det­rit v defi­ci­te kys­lí­ka a dáv­no sme ho mali odka­liť. Ak vám dob­re ras­tú vod­né rast­li­ny, je nut­né ich z času na čas pre­rie­diť. Prí­pad­ne očis­tiť od rias – mecha­nic­ky, pre­sa­diť, inak zora­diť. Rast­li­ny sa zastri­há­va­jú. Ak napr. chce­me vytvo­riť kobe­rec z vod­ných rast­lín, je dob­ré na začiat­ku stri­hať viac. Hni­lé, zažlt­nu­té lis­ty je tre­ba z akvá­ria odstra­ňo­vať. Men­šie rast­li­ny je dob­ré sadiť pin­ze­ta­mi. Pri zastri­há­va­ní odpo­rú­čam ostré nož­nič­ky. Pri kore­ňoch odstrih­ni­te rad­šej viac, sta­ré kore­ne aj tak naj­skôr zhni­jú a samot­ný ten­to pro­ces hni­tia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 35823

Pri úpra­ve vody je nut­né byť obo­zret­ný. Vhod­né sú vedo­mos­ti z ché­mie. Je nut­né si uve­do­miť, že bez zod­po­ved­nos­ti voči živým orga­niz­mom nie je etic­ké pri­stu­po­vať ku expe­ri­men­tom pri zme­nách para­met­rov vody. Uži­toč­né je obo­zná­miť sa s para­met­ra­mi vody. Kva­li­ta­tív­ne všet­ky zme­ny sa dajú vyko­nať mie­ša­ním s vodou iných vlast­nos­tí. Mera­niu para­met­rov vody, úpra­ve tvrdo­s­ti, pH sa čas­to vkla­dá prí­liš veľ­ký význam. Ryby cho­va­né už gene­rá­cie v zaja­tí sú čas­to pris­pô­so­be­né našim pod­mien­kam. Nie je prvo­ra­dé, aby ryby a rast­li­ny žili vo vode s takým pH a hod­no­tou tvrdo­s­ti v akej žijú v prí­ro­de, ale aby sme spl­ni­li čo naj­viac pod­mie­nok pre ich úspeš­ný roz­voj. Neutá­paj­te sa v neus­tá­lom mera­ní a poku­soch o zme­nu. Pre bež­nú akva­ris­tic­kú prax sa para­met­re vody preceňujú.

Zvy­šo­va­nie tep­lo­ty vody ohrie­va­čom je pomer­ne bež­né aj v iných oblas­tiach, nie­len v akva­ris­ti­ke. Ďale­ko ťaž­ší prob­lém je však ako vodu ochla­dzo­vať. Túto otáz­ku rie­šia naj­mä akva­ris­ti zaobe­ra­jú­ci sa cho­vom mor­ských živo­čí­chov. Tu sa ponú­ka mož­nosť využiť prin­cíp pel­tie­ro­vých člán­kov. Pomô­že star­šia mraz­nič­ka, chla­dia­ren­ský prí­stroj a šikov­ný maj­ster. Dru­há mož­nosť je nákup v obcho­de. Ochla­dzo­va­nie vody tým­to spô­so­bom je finanč­ne pomer­ne nároč­né. V malom merít­ku je mož­né využiť ľad, je to však nebez­peč­né – pre­to­že na roz­púš­ťa­nie ľadu je potreb­né veľa ener­gie, Ľad je pev­ná lát­ka a oplý­va tepel­nou kapa­ci­tou – na pre­chod do kva­pal­né­ho sta­vu je nut­né viac ener­gie pri rov­na­kom posu­ne tep­lôt. Postu­puj­me pre­to opatr­ne, aby sme nemu­se­li vyskú­šať tep­lot­né extrémy.

Ak chce­me meniť tvrdo­sť vody, bež­ný­mi lac­ný­mi pros­tried­ka­mi vie­me zabez­pe­čiť len jej zvý­še­nie. Obsah váp­ni­ka a hor­čí­ka zvý­ši­me uhli­či­ta­nom vápe­na­tým – CaCO3, uhli­či­ta­nom horeč­na­tým – MgCO3, síra­nom vápe­na­tým – CaSO4, síra­nom horeč­na­tým – MgSO4, chlo­ri­dom vápe­na­tým – CaCl2. Pri­ro­dze­ne napr. vápen­com. Avšak ak chce­me dosiah­nuť rých­lu zme­nu musí­me pou­žiť sil­nej­šiu kon­cen­trá­ciu. Napo­kon je dostať aj účin­né komerč­né pre­pa­rá­ty, kto­ré doká­žu rých­lo tvrdo­sť zvý­šiť. Pred ove­ľa ťaž­šou otáz­kou sto­jí­me ak sme si zau­mie­ni­li tvrdo­sť zní­žiť. Je mož­né pou­žiť vyzrá­ža­nie kyse­li­nou šťa­ve­ľo­vou, no rov­no­vá­ha toh­to pro­ce­su je malá. Ak by sme však doká­za­li túto vodu mecha­nic­ky veľ­mi jem­ným fil­trom odfil­tro­vať, mož­no by sme dosiah­li žia­da­ný výsle­dok. Vare­nie vody za úče­lom zní­že­nia tvrdo­s­ti je veľ­mi neeko­no­mic­ké. Efekt je mizi­vý. Varom vyzrá­ža­me len uhli­či­ta­no­vú tvrdo­sť a to maxi­mál­ne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničí­me aj ten kúsok živo­ta, kto­rý vo vode je, pre­to var neod­po­rú­čam. Aktív­ne uhlie čias­toč­ne zni­žu­je tvrdo­sť vody, podob­ne nie­kto­ré dru­hy rast­lín napr. Ana­cha­ris den­sa a živo­čí­chov, naj­mä ulit­ní­kov a las­túr­ni­kov zni­žu­jú obsah Ca a Mg vo vode. Do svo­jich ulít sú schop­né kumu­lo­vať veľ­ké množ­stvo váp­ni­ka, veď sú prak­tic­ky na jeho výsky­te závis­lé. Ampul­la­rie doká­žu vo väč­šom množ­stvo via­zať do svo­jich ulít pomer­ne znač­né množ­stvo váp­ni­ka. Naopak pri jeho nedos­tat­ku chrad­nú, mäk­ne im schrán­ka. Raše­li­na zni­žu­je takis­to v malej mie­re tvrdo­sť vody. Mie­ša­nie vody mäk­šej je samoz­rej­me mož­né na dosia­hnu­tie niž­šej tvrdo­s­ti, fun­gu­je to line­ár­ne. Pre reál­nu prax máme v prin­cí­pe nasle­du­jú­ce možnosti.

Des­ti­lá­cia – v des­ti­lač­nej koló­ne sa voda zba­vu­je iónov. Pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku pro­duk­cii znač­né­ho množ­stva odpa­do­vej vody. Pou­ží­va­nie veľ­kých obje­mov vody je nut­né, pre­to­že pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku veľ­kých tep­lo­tám, kto­ré je nut­né ochla­dzo­vať. Des­ti­lač­ná koló­na je pomer­ne znač­ná inves­tí­cia, pou­ží­va­jú ju cho­va­te­lia, kto­rí majú väč­šie množ­stvo nádr­ží. Účin­nosť des­ti­lá­cie je veľ­mi vyso­ká. Je nut­né však pove­dať, že des­ti­lo­va­ná voda nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tic­ké úče­ly. Je to voda totiž ste­ril­ná, a aj veľ­mi labil­ná. Pre­to je dob­ré túto vodu mie­šať. Pre ten­to dôvod je ide­ál­na reverz­ná osmó­za. Tech­nic­ká des­ti­lo­va­ná voda z obcho­du nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tov. Pre­vádz­ka samot­nej des­ti­lač­nej koló­ny nepod­lie­ha nija­kým veľ­kých opot­re­be­niam, kaž­do­pád­ne pri nor­mál­nom pou­ží­va­ní nevy­ža­du­je vyso­ké násled­né investície.

Reverz­ná osmó­za – pro­ces, pri kto­rom sa využí­va semi­per­me­a­bi­li­ta – polo­prie­pust­nosť. Osmó­za je zná­my pro­ces, pri kto­rom nastá­va výme­na látok pôso­be­ním osmo­tic­ké­ho tla­ku za pred­po­kla­du polo­prie­pust­nos­ti medzi dvo­ma sústa­va­mi. Pre vysvet­le­nie – nemô­že dôjsť ku jed­no­du­chej difú­zii, ku zmie­ša­niu, pre­to­že medzi dvo­ma sys­té­ma­mi exis­tu­je hra­ni­ca, pre­káž­ka. Ale vply­vom toho, že táto hra­ni­ca je polo­prie­pust­ná, vďa­ka osmo­tic­ké­ho tla­ku doj­de ku toku látok. Toto využí­va aj reverz­ná osmó­za, no s tým roz­die­lom, že pri reverz­nej osmó­ze dochá­dza ku odčer­pa­niu iónov cel­kom, nedo­chá­dza ku vyrov­na­niu osmo­tic­ké­ho tla­ku na jed­nej aj dru­hej stra­ne. Tak­to zís­ka­ná je vhod­ná pre akva­ris­tu. Napo­kon ani jej účin­nosť nie je taká vyso­ká ako pri des­ti­lá­cii. Voda z reverz­ky zvy­čaj­ne dosa­hu­je zvy­čaj­ne 1 – 10 % pôvod­nej hod­no­ty vodi­vos­ti. Na trhu exis­tu­jú komerč­ne dostup­né osmo­tic­ké koló­ny, kto­ré je mož­né si zakú­piť. Obje­mo­vo neza­be­ra­jú tak veľa mies­ta ako des­ti­lač­né sústa­vy. Opro­ti des­ti­lač­nej sústa­ve majú jed­nu veľ­kú nevý­ho­du v trvan­li­vos­ti – mem­brá­ny a fil­trač­né média osmo­tic­kej koló­ny je nut­né časom meniť, pre­to­že inak reverz­ka pre­sta­ne plniť svo­ju funkciu.

Ion­to­me­ni­čom (Ione­xom) – elek­tro­ly­tic­ká úpra­va cez katexanex, z kto­rých jeden je zápor­ne nabi­tý a pri­ťa­hu­je kati­ó­ny a dru­hý klad­ne a pri­ťa­hu­je ani­ó­ny. Voda pre­chá­dza tými­to dvo­ma hlav­ný­mi čas­ťa­mi a ióny sa na jed­not­li­vých čas­tiach via­žu. Tým sa dosiah­ne demi­ne­ra­li­zá­cia od iónov. Ionex by sa dal aj naj­ľah­šie zosta­viť aj ama­tér­sky. Prob­lé­mom je, že katex a anex má svo­ju kapa­ci­tu. Časom sa musí rege­ne­ro­vať, aby si zacho­val svo­je fyzi­kál­ne vlast­nos­ti a celý sys­tém bol účin­ný. Rege­ne­rá­cia sa vyko­ná­va pôso­be­ním rôz­nych špe­ci­fic­kých látok, v nie­kto­rých prí­pa­doch kuchyn­skou soľou. Ako ionex (menič) na váp­nik sa pou­ží­va napr. per­mu­tit, wofa­tit, cabu­nit. Selek­tív­ne ión­to­me­ni­če sú urče­né pre eli­mi­ná­ciu nie­kto­rých prv­kov – zlo­žiek vody. Na dusík – N je vhod­ný mon­mo­ril­lo­nitcli­nop­ti­olit.

Zní­že­nie vodi­vos­ti sa dosa­hu­je rov­na­ký­mi metó­da­mi ako je opí­sa­né pri tvrdo­s­ti vody. Zvý­še­nie vodi­vos­ti det­to. Zdro­jo­vá voda, kto­rú máme k dis­po­zí­cii dis­po­nu­je zväč­ša mier­ne zása­di­tým pH pit­nej vodo­vod­nej vody je oby­čaj­ne oko­lo 7.5. Pre mno­ho rýb je vhod­né zvý­šiť kys­losť na hod­no­ty oko­lo 6.5. Máme nie­koľ­ko mož­nos­tí – buď zme­niť pH čis­to che­mic­ky, ale­bo pri­ro­dze­nej­šie. Zme­na pH je efek­tív­nej­šia vte­dy, keď voda obsa­hu­je menej roz­pus­te­ných látok. Ak obsa­hu­je množ­stvo solí, zme­na pH bude o nie­čo men­šia a prí­pad­né kolí­sa­nie tej­to hod­no­ty bude men­šie. Pôso­be­nie NaCl – soľ na pH vody je pre akva­ris­tu nehod­no­ti­teľ­né, pre­to­že ide o soľ sil­nej zása­dy – NaOH a sil­nej kyse­li­ny – HCl, čiže pro­duk­tov zhru­ba rov­na­kej sily, čiže pH neovp­lyv­ňu­je. Prak­tic­ky na pH pôso­bí, ale len vďa­ka tomu, že aj akvá­ri­ová voda je vod­ný roz­tok obsa­hu­jú­ci rôz­ne lát­ky, s kto­rý­mi NaCl rea­gu­je. Toto pôso­be­nie je však malé a ťaž­ko predpokladateľné.

Pre zní­že­nie pH je vhod­né pou­ži­tie sla­bej kyse­li­ny 3‑hydrogen fos­fo­reč­nej – H3PO4. H3PO4 je sla­bá kyse­li­na. O tom aké množ­stvo je nut­né sa pre­sved­čiť expe­ri­men­tom. Zme­na pH akým­koľ­vek pôso­be­ním totiž závi­sí aj obsa­hu solí, čias­toč­ne od tep­lo­ty, tla­ku. Len veľ­mi zhru­ba mož­no pove­dať, že ak chce­me zní­žiť pH v 100 lit­ro­vej nádr­ži, apli­ku­je­me H3PO4 rádo­vo v mili­lit­roch. Pou­ži­tie iných kyse­lín neod­po­rú­čam, kaž­do­pád­ne by sa malo jed­nať aj z hľa­dis­ka vašej bez­peč­nos­ti o sla­bé kyse­li­ny jed­no­du­ché­ho zlo­že­nia. H3PO4 je vše­obec­ne pou­ží­va­ná lát­ka na zní­že­nie tvrdo­s­ti. Ak pou­ži­je­me H3PO4 dochá­dza pri tom aj ku tým­to reak­ciám (pri uve­de­ných reak­ciách je mož­né váp­nik Ca nahra­diť za hor­čík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyse­li­na rea­gu­je s dihyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nom vápe­na­tým za vzni­ku roz­pust­né­ho difos­fo­reč­na­nu vápe­na­té­ho a sla­bej kyse­li­ny uhli­či­tej. H2CO3 je nesta­bil­ná a môže sa roz­pad­núť na vodu a oxid uhli­či­tý. Vznik­nu­tý fos­fo­reč­nan môže byť hno­ji­vom pre ryby, sini­ce, ale­bo ria­sy, prí­pad­ne zdro­jom fos­fo­ru pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 - vzni­ká roz­pust­ný dihyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaH­PO4 + 2H2CO3 – vzni­ká neroz­pust­ný hyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. Ak by sme pred­sa len pou­ži­li sil­né kyse­li­ny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reak­ci­ou kyse­li­ny chlo­ro­vo­dí­ko­vej (soľ­nej) vzni­ká chlo­rid vápe­na­tý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 - reak­ci­ou kyse­li­ny síro­vej vzni­ká síran vápe­na­tý. Ak zdro­jo­vá voda obsa­hu­je vápe­nec, pre­ja­ví sa puf­rač­ná kapa­ci­ta vody – uhli­či­tan vápe­na­tý CaCO3 totiž rea­gu­je so vznik­nu­tou kyse­li­nou uhli­či­tou za vzni­ku hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu, čím sa dostá­va­me do kolo­be­hu – vlast­ne do cyk­lu kyse­li­ny uhli­či­tej. Tým­to spô­so­bom sú naše mož­nos­ti ovplyv­niť pH limi­to­va­né. Na urči­tý čas sa pH aj v takom­to prí­pa­de zní­ži, ale nie nadl­ho, to závi­sí naj­mä na kon­cen­trá­cii hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov (od UT) a množ­stva pou­ži­tej kyse­li­ny – je len samoz­rej­mé že puf­rač­ná schop­nosť má svo­je limi­ty. V prí­pa­de vyso­kej tvrdo­s­ti vody je účin­nej­šie pou­žiť neus­tá­le pôso­be­nie CO2. Pri­ro­dze­ne sa dá zní­žiť pH takis­to. Vhod­né sú napr. jel­šo­vé šiš­ky, zahní­va­jú­ce dre­vo, raše­li­na, výluh z raše­li­ny atď. Všet­ko závi­sí od pozna­nia dru­ho­vých náro­kov jed­not­li­vých rýb a rast­lín. Nie­kto­ré ryby nezná­ša­jú raše­li­no­vý extrakt. Raše­li­no­vý výluh sa čas­to pou­ží­va pre výte­ry napr. tet­ro­vi­tých rýb. Raše­li­na zni­žu­je pH. Zahní­va­jú­ce dre­vo má svo­je úska­lia. Vše­obec­ne sa však dá pove­dať naj­mä pre začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že pou­ži­tie rôz­nych mate­riá­lov v akvá­riu nie je také nebez­peč­né ako si väč­ši­na z nich mys­lí. Naopak, svo­jou dlho­do­bej­šou a pozvoľ­nou čin­nos­ťou je ich úči­nok na zme­nu pH ove­ľa pri­ja­teľ­nej­ší ako pri pou­ži­tí čis­tej ché­mie. Navy­še cha­rak­ter kyse­lín, kto­ré sa lúhu­jú z tých­to mate­riá­lov čas­to bla­ho­dar­ne vplý­va­jú aj na zdra­vie rýb, na rast rast­lín. Humí­no­vé kyse­li­ny, orga­nic­ké kom­ple­xy, che­lá­ty a ostat­né orga­nic­ké lát­ky, kto­ré sú čas­to pri­ro­dze­nou súčas­ťou našich rýb a rast­lín aj v ich domovine.

Na zvý­še­nie pH sa pou­ží­va sóda bikar­bó­na – NaHCO3. Čo sa však týka zvy­šo­va­nie pH, pou­ží­va sa v ove­ľa men­šej mie­re tým­to čis­to che­mic­kým spô­so­bom. Pri­ro­dze­ným spô­so­bom sa dá zvý­šiť pH naj­lep­šie sub­strá­tom. Uhli­či­ta­ny obsia­hnu­té vo vápen­ci, tra­ver­tí­ne posú­va­jú hod­no­ty pH až na úro­veň nad 8 úpl­ne bež­ne. Veľ­mi jed­no­du­chá úpra­va vody je pou­ži­tie soli. Ak chce­me dosiah­nuť stá­lu hla­di­nu soli, neza­bú­daj­te soľ pri výme­ne a dolie­va­ní vody dopĺňať. Soľ sa pou­ží­va pre nie­kto­ré dru­hy rýb, pre­dov­šet­kým pre bra­kic­ké dru­hy. Bra­kic­ké dru­hy žijú v prí­ro­de na prie­ni­ku slad­kej vody a mor­skej, napr. v ústiach veľ­kých riek do mora. Aj pre nie­kto­ré živo­rod­ky sa odpo­rú­ča vodu soliť. Živo­rod­ky žijú v Juž­nej a Sever­nej Ame­ri­ke vo vodách stred­ne tvr­dých. Vhod­ná dáv­ka pre gup­ky je 2 – 3 poliev­ko­vé lyži­ce soli na 40 lit­rov vody. Pre black­mol­ly – typic­ký bra­kic­ký druh ešte o nie­čo viac – 5 lyžíc na 40 lit­rov vody. Soľ môže­me pou­žiť kuchyn­skú aj mor­skú, kto­rú dostať v potra­vi­nách. Ak začí­na­me s apli­ká­ci­ou soli, buď­me zo začiat­ku opatr­ný, postu­puj­me obo­zret­ne, na soľ ryby zvy­kaj­me rad­šej postup­ne, pre­to­že osmo­tic­ký tlak je zrad­ný. Pri náh­lej zme­ne vodi­vos­ti spô­so­be­nej náh­lym prí­ras­tkom NaCl dôj­de k nega­tív­ne­mu stre­su – naj­mä povrch – koža rýb je náchyl­ná na poško­de­nie. Táto vlast­nosť sa využí­va pri lieč­be.

Soľ sa odpo­rú­ča afric­kých jazer­ným cich­li­dám. Obsa­hu­jú pomer­ne vyso­ké kon­cen­trá­cie sodí­ka – Na. V lite­ra­tú­re sa uvá­dza až 0.5 kg na 100 lit­rov vody, ja odpo­rú­čam jed­nu poliev­ko­vú lyži­cu na 40 lit­rov vody. Soľ pôso­bí zrej­me ako tran­s­por­tér meta­bo­lic­kých pro­ce­sov a kata­ly­zá­tor. NaCl naj­skôr diso­ciu­je na kati­ón sodí­ka a ani­ón chló­ru. Chlór pôso­bí ako dez­ifen­kcia a sodík sa podie­ľa na bio­lo­gic­kých reak­ciách. Orga­nic­ké far­bi­vá, lie­či­vá môže­me úspeš­ne odstrá­niť aktív­nym uhlím, čias­toč­ne raše­li­nou. Aktív­ne uhlie vôbec má širo­ké pole uplat­ne­nia. Je pomer­ne účin­nou pre­ven­ci­ou voči náka­ze, pre­to­že adsor­bu­je na seba množ­stvo škod­li­vín. Fun­gu­je ako fil­ter. Má takú štruk­tú­ru, že oplý­va obrov­ským povr­chom, jeden mm3 posky­tu­je až 100 – 150 m² plo­chy. Pou­ží­va sa aj v komerč­ne pre­dá­va­ných fil­troch. Doká­že čias­toč­ne zní­žiť aj tvrdo­sť vody. Tre­ba si však uve­do­miť, že jeho pôso­be­nie je naj­mä v nádr­žiach s rast­li­na­mi nežia­du­ce prá­ve kvô­li svo­jej adsorpč­nej schop­nos­ti. Aktív­ne uhlie totiž okrem iné­ho odo­be­rá rast­li­nám živi­ny. Samoz­rej­me, jeho schop­nos­ti sú vyčer­pa­teľ­né – po istom čase sa kapa­ci­ta nasý­ti a je nut­né aktív­ne uhlie buď rege­ne­ro­vať, ale­bo vyme­niť. Rege­ne­rá­cia je pro­ces che­mic­ký, pre akva­ris­tu prí­liš náklad­ný, vlast­ne zby­toč­ný. Čias­toč­ne by sa dalo rege­ne­ro­vať aktív­ne uhlie varom, ale aj to je dosť neprie­chod­né. Ak máme k dis­po­zí­cii práš­ko­vú for­mu aktív­ne­ho uhlia, máme vyhra­né – jeho účin­nosť je prak­tic­ky naj­vyš­šia a môže­me ho teda pou­žiť naj­men­ší objem. Rie­še­ním je imple­men­tá­cia do fil­tra, ale aj napr. nasy­pa­nie do pan­ču­chy a umiest­ne­nie do nádr­že. Ak sa nám časť rozp­tý­li, nezú­faj­me, aktív­ne uhlie je neškod­né, vodu neka­lí. Vo vode z vodo­vod­nej sie­te sa nachá­dza­jú rôz­ne plyn­né zlož­ky, kto­ré sú urče­né pre­dov­šet­kým pre dez­ifen­kciu. Pre člo­ve­ka sú nut­nos­ťou, ale z hľa­dis­ka živo­ta v akvá­ria je ich vplyv nežia­du­ci. Jed­ným z tých­to ply­nov je vše­obec­ne zná­my chlór. Je do jedo­va­tý plyn, aj pre člo­ve­ka, kto­rý však v níz­kych dáv­kach člo­ve­ku neško­dí a zabí­ja bak­té­rie. Pit­ná voda ho obsa­hu­je oby­čaj­ne 0.1 – 0.2 mg/​l, maxi­mál­ne do 0.5 mg/​l. Chlór ško­dí naj­mä žiab­ram rýb. Na to, aby sme sa chló­ru zba­vi­li, je napr. odstá­tie vhod­né. Exis­tu­jú na trhu príp­rav­ky na báze thi­osí­ra­nu sod­né­ho – Na2S2O3, kto­ré doká­žu zba­viť vody chló­ru. Odstá­tím vody sa zba­ví­me chló­ru pri­bliž­ne za jeden deň. Vode len musí­me dovo­liť, aby ply­ny mali kade uni­kať – tak­že žiad­ne uzav­re­té ban­das­ky. Čias­toč­ne pri okam­ži­tom napúš­ťa­ní vody, pomô­že čo naj­dl­h­ší tran­s­port vody v hadi­ci. Znač­ná časť chló­ru sa tak­to odpa­rí. Vo vode sa nachá­dza­jú aj iné ply­ny – k doko­na­lé­mu odply­ne­niu odstá­tím dôj­de po šty­roch dňoch. Pre výte­ry nie­kto­rých dru­hov sa pou­ží­va­jú rôz­ne výlu­hy, napr. výlu­hy vod­ných rast­lín. Tie doká­žu vodu doslo­va pri­pra­viť – sta­bi­li­zo­vať, poskyt­núť žia­da­né lát­ky, napr. sto­po­vé lát­ky, resp. doká­že snáď via­zať prí­pad­ne škod­li­vej­šie súčas­ti. Pou­ží­va sa aj dre­vo, dub, jel­ša, vŕba. Hodí sa aj hne­dé uhlie. Raše­li­na fun­gu­je ako čias­toč­ný adsor­bent. Na dru­hej stra­ne vode dodá­va humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. Naj­mä v posled­nej dobe sa využí­va svet­lo ultra­fia­lo­vé na úpra­vu vody. Čas­to aj na jej ste­ri­li­zá­ciu od cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Môže sa využiť aj tým spô­so­bom – kedy zasa­hu­je celý objem vody – napr. v prí­pa­de akút­nej cho­ro­by, no zväč­ša sa UV lam­pa pou­ží­va ako fil­ter, kto­rý účin­ne zba­vu­je vodu roz­lič­ných zárod­kov orga­niz­mov. Voda ošet­re­ná dosta­toč­ne sil­nou UV lam­pou sa napr. neza­ria­su­je. Jej pou­ži­tie eli­mi­nu­je mik­ro­biál­ne náka­zy na mini­mum. UV lam­py mož­no dostať bež­ne na trhu s akva­ris­tic­ký­mi potre­ba­mi. Ako sil­nú lam­pu – s akým prí­ko­nom nám urču­je objem nádr­že. UV lam­pu neod­po­rú­čam pou­ží­vať nepretržite.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Príroda, Ryby, Údržba, Živočíchy

Založenie akvária

Hits: 57365

Pri zakla­da­ní akvá­ria je ide­ál­ne, ak si akva­ris­ta najprv zaob­sta­rá samot­nú nádrž a sto­jan, vyba­ví sa potreb­nou tech­ni­kou a až potom si zado­vá­ži vod­né rast­li­nyryby. Pred zado­vá­že­ním nádr­že pre vaše rybič­ky sto­jí­me pred základ­nou otáz­kou, aké veľ­ké bude vaše nové akvá­ri­um. Kaž­do­pád­ne je dob­ré, ak chce­me cho­vať ryby, aby sme pred­tým roz­mýš­ľa­li, kde bude ich život­ný pries­tor, v čom budú exis­to­vať. Nuž a to so sebou pri­ne­sie aj odpo­ve­de na otáz­ky, aký bude zabe­rať pries­tor samot­ná nádrž, či bude nut­ný sto­jan, akú pou­žiť elek­tro­in­šta­lá­ciu, tech­ni­ku, pomôc­ky. Ako zalo­žiť akvá­ri­um, aby fun­go­va­lo pod­ľa vašich pred­stáv? Ak máme novú nádrž, kto­rá je čerstvo zle­pe­ná, odpo­rú­čam umyť naj­mä spo­je octom a násled­ne celú nádrž oplách­nuť vodou. Do nádr­že nasyp­me na dno štrk. Štrk by mal byť skôr hlad­ký. Na ostrých hra­nách sa ryby môžu pora­niť. Dno akvá­ria je veľ­mi dôle­ži­té. Ryby pro­du­ku­jú exkre­men­ty, kto­rý spra­cú­va naj­mä mik­rof­ló­ra a neskôr z neho čer­pa­jú živi­ny rast­li­ny. Ide­ál­ne je pou­žiť rieč­ny štrk. Ak pou­ži­je­me mor­ský a záro­veň kre­mi­či­tý štrk, nemu­sí­me sa sta­rať o uvoľ­ňo­va­nie vápe­na­tých a horeč­na­tých solí do vody, čiže štrk vám nebu­de zvy­šo­vať tvrdo­sť vody.

Ak chce­me úspeš­ne pes­to­vať rast­li­ny, odpo­rú­čam jem­ný štrk s veľ­kos­ťou frak­cie 1 – 4 mm. Samoz­rej­me jed­not­li­vé dru­hy rýb majú rôz­ne náro­ky na veľ­kosť štr­ku. Štrk dosta­ne­me kúpiť v akva­ris­tic­kom obcho­de, ale­bo si ho zado­vá­ži­me vlast­ný­mi pros­tried­ka­mi. Ak máme mož­nosť, pou­ži­me tzv. sta­rý štrk z nádr­že od zná­me­ho, prí­pad­ne si pomô­že­me z iné­ho už zabe­hnu­té­ho akvá­ria. Taký­to štrk už v sebe obsa­hu­je mik­ro­or­ga­niz­my, kto­ré napo­mô­žu úspeš­né­mu roz­vo­ju vašej nádr­že. Vaše akvá­ri­um tak­to sa rých­lej­šie zabeh­ne. Štrk z obcho­du ale­bo z prí­ro­dy pred pou­ži­tím pre­my­me vo vode. Štrk sám je chu­dob­ný na využi­teľ­né živi­ny, ale je sub­strá­tom pre roz­voj mik­ro­or­ga­niz­mov. Štrk na vami poža­do­va­nú veľ­kosť si môže­me sami pre­osiať. Do jem­nej­šie­ho štr­ku sa aj rast­li­ny sadia lep­šie. Do štr­ku môže­me pri zakla­da­ní akvá­ria hneď pri­dať aj hno­ji­vo, sub­strát pre rast­li­ny, napr. kús­ky dre­va, jel­šo­vé šiš­ky, raše­li­nu, pev­né komerč­né ale­bo vlast­né hno­ji­vo. Všet­ko pod­ľa náro­kov a mož­nos­tí váš­ho budú­ce­ho akvá­ria. Mini­mál­ne množ­stvo štr­ku, kto­ré si dob­ré akvá­ri­um vyža­du­je, je 5 cm po plo­che celé­ho dna. Ak však chce­me docie­liť per­fekt­ný rast rast­lín, je vhod­ná 10 cm vrstva štr­ku. Všet­ko závi­sí na tom, čo chce­me a aké máme pros­tried­ky. Do men­šie­ho akvá­ria prav­de­po­dob­ne dáme niž­šiu vrstvu štr­ku ako do väč­šie­ho. Vhod­nosť závi­sí aj od dru­hov vod­ných rast­lín, kto­ré chce­me pes­to­vať. Mohut­nej­šie rast­li­ny vyža­du­jú vyš­šiu vrstvu štrku.

Dno môže­me tva­ro­vať, v zása­de vza­du je kraj­šie a prak­tic­kej­šie mať vyš­šiu vrstvu ako vpre­du. Štrk sa však časom začne „hýbať“, a pre­to môže­me vytvo­riť tera­sy ale­bo pou­žiť iné tech­nic­ké rie­še­nia, kto­ré zafi­xu­jú tvar dna. Pie­sok do akvá­ria v zása­de nepat­rí. Ak pred­sa len pie­sok chce­me, tak pou­ži­me hru­bo­zrn­ný. Jem­ný pie­sok tvo­rí ťaž­ké, zľa­hnu­té, málo prie­pust­né dno. Do akvá­ria urči­te chce­me nasa­diť ryby a rast­li­ny. Len­že na to, aby sa ryby a rast­li­ny moh­li v akvá­riu cítiť dob­re, a aby sa vám akvá­ri­um páči­lo, je nut­né pou­žiť deko­rá­ciu a potreb­nú tech­ni­ku. Zalo­žiť akvá­ri­um bez tech­ni­ky, prí­pad­ne s mini­mom tech­ni­ky mož­né je, začia­toč­ní­kom to však neod­po­rú­čam. Ak už máte v nádr­ži štrk, osaď­te tech­ni­ku a deko­rá­ciu. Tech­ni­ka sa dá zakryť deko­rá­ci­ou, prav­da­že aj rast­li­na­mi a je vhod­né na to mys­lieť dopre­du. Ako deko­rá­ci­ou sa dá pou­žiť ska­la, dre­vo, kera­mic­ká jas­kyn­ka apod. Viac o tom v samos­tat­nom člán­ku.

Tech­ni­ku tvo­rí napr. fil­ter, ohrie­vač, vzdu­cho­va­cí kameň, tep­lo­mer. V prí­pa­de ak pou­ži­je­te 3D poza­die, je urči­te vhod­nej­šie ho inšta­lo­vať do nena­pus­te­nej nádr­že. Tape­ta na zadnú ste­nu sa rov­na­ko ľah­šie nale­pu­je na prázd­ne akvá­ri­um, aj keď ja som pro­ti tape­tám v bež­nej akva­ris­tic­kej pra­xi. Na cel­kom prázd­ne akvá­ri­um sa výbor­ne nale­pu­je samo­le­pia­ca fólia, pre­fe­ru­jem čier­nu a lepím ju čas­to aj na boč­né ste­ny. Samoz­rej­me, pat­rí na zadnú ste­nu. Keď ste tie­to kro­ky absol­vo­va­li, pri­stúp­me ku napus­te­niu nádr­že vodou. Viac sa hodí stu­de­ná voda. Ak je k dis­po­zí­cii, je vhod­né pou­žiť aj zabe­hnu­tú vodu z iné­ho akvá­ria. Napr. od neja­ké­ho akva­ris­tu, prí­pad­ne z akvá­ria kto­ré už neja­ký čas máme. Celý pro­ces zabe­hnu­tia akvá­ria to uľah­čí a urých­li. Po napus­te­ní vody zapni­me fil­ter a nechaj­me vodu fil­tro­vať aspoň týž­deň. Ana­lo­gic­ky, ak máme mož­nosť, infi­kuj­me fil­trač­nú hmo­tu vodou z iné­ho akvá­ria. Napr. tak, že sta­rú vlož­ku vyper­me vo vode z akvá­ria a novú vlož­ku v tej­to zaka­la­nej vode „umy­me“. Tým sa mik­ro­oga­niz­my naoč­ku­jú do novej vlož­ky a urých­li sa pro­ces zave­de­nia filtra.

S rast­li­na­mi a ryba­mi zatiaľ trpez­li­vo vyčkaj­me. Po týžd­ni vypus­ti­me tre­ti­nu vody a nasaď­me rast­li­ny – ide­ál­ne rých­lo­ras­tú­ce dru­hy ako Sagit­ta­ria subu­la­ta, Hyg­rop­hi­la polys­pe­ma a zapni­me osvet­le­nie vzdu­cho­va­nie. Vzdu­cho­va­nie je veľ­mi účin­ný nástroj na potla­če­nie mno­hých nepriaz­ni­vých situ­ácií. Osvet­le­nie nechaj­me zapnu­té po dobu 12 hodín den­ne. Ten­to stav pone­chaj­me ďal­ších aspoň 5 dní. Cyk­lus dusí­ka trvá nie­čo vyše mesia­ca. Po dvoch týžd­ňoch od napus­te­nia vody je kon­cen­trá­cia amo­nia­ku naj­vyš­šia. V prí­pa­de, že sme nie­čo zaned­ba­li, môže sa nám stať, že zací­ti­me amo­niak. To ale zna­me­ná, že sme nie­kde spra­vi­li chy­bu. Ak sme dovte­dy nena­sa­di­li rast­li­ny, tak teraz je tá správ­na chví­ľa. Navy­še tre­ba zapnúť vzdu­cho­va­nie. Po troch – šty­roch týžd­ňoch môže­me nasa­diť ryby. Sta­rost­li­vo sle­duj­me ich sprá­va­nie, prí­pad­né zna­ky cho­ro­by ale­bo otra­vy neza­ned­baj­me. V prí­pa­de veľ­kých prob­lé­mov vymeňm­ne časť vody, pri­daj­me vzdu­cho­va­nie, v extrém­nom prí­pa­de vylov­te ryby do inej vody, tre­bárs aj čerstvej.

Koľ­ko rýb však vo svo­jom akvá­riu cho­vať? V prvom rade neod­po­rú­čam pre­ryb­ňo­vať nádrž. Tre­ba uvá­žiť, že ryby časom vyras­tú, pri­čom ras­tú celý život. Iné náro­ky vyža­du­jú väč­šie dru­hy rýb ako men­šie. Situ­ácia závi­sí aj od tech­ni­ky, od špe­ci­fic­kých vlast­nos­tí jed­not­li­vých dru­hov. Veľ­mi zhru­ba sa dá pove­dať, že na cen­ti­me­ter dĺž­ky tela ryby by sme mali rátať s lit­rom vody. Pove­dz­me, že máme 1 000 lit­ro­vé akvá­ri­um. Moh­lo by v ňom byť napr. 200 – 300 neóniek, ale­bo 50 väč­ších dru­hov rýb veľ­kos­ti 10 – 20 cm. V prí­pa­de, že nasa­dí­te prí­liš malý počet rýb, vaše ryby môžu vyka­zo­vať zme­ny v sprá­va­ní od nor­má­lu. Napr. veľ­kú vyľa­ka­nosť strach. V takom prí­pa­de je dob­ré uva­žo­vať o zvý­še­ní počtu rýb s ohľa­dom na ich budú­cu veľ­kosť. Pomô­že aj vytvo­re­nie via­ce­rých úkry­tov. Vaše akvá­ri­um, ryby, osa­den­stvo aj tech­ni­ka si bude vyža­do­vať váš čas a vedo­mos­ti, bez toho to nepôj­de. Na dru­hej stra­ne vám doká­že uká­zať nád­her­né veci a vie byť pek­ným dopl­n­kom vo vašej domác­nos­ti. Kým sa akvá­ri­um zabeh­ne, uply­nie pol roka. Mož­no nasta­nú prob­lé­my, nene­chaj­me sa však odra­diť. Udr­žia­vať akvá­ri­um nie je jed­no­du­ché, naj­mä pre začia­toč­ní­ka. Akvá­ri­um závi­sí od mno­hých fak­to­rov. Tre­ba sa im len sna­žiť poro­zu­mieť. Skús­me sa na to pozrieť tak, že even­tu­ál­ne stra­ty, ku kto­rým sami nein­for­mo­va­nos­ťou ale­bo zľah­če­ním môže­me dospieť, sa ude­jú z náš­ho vrec­ka. Často­krát počú­vam postu­py, kto­ré sa sna­žia o bles­ko­vé zave­de­nie rýb. Zväč­ša sa to potom kon­čí mojím kon­šta­to­va­ním: “Veď vy ste tie ryby otrá­vi­li”. Bon­mo­ty “naučil som ryby plá­vať znak.” nie sú pre ryby šťast­né. Akvá­ri­um si vyža­du­je, aby sa mu člo­vek veno­val a ono sa mu potom odvďa­čí. Želám všet­kým akva­ris­tom veľa úspe­chov s ich akváriami.

Use Facebook to Comment on this Post