Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Gemer, Vodopády, Skaly, Biotopy, Fotografie, Doliny

Zádielská tiesňava

skala
Hits: 3022

Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka () (Wikipedia), . Je najhlbšou tiesňavou Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná . Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná  Zádielskej je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa). 

Súčasťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov „„. V hornej časti je , ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej . V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je . Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – . Najväčšou je (Wikipedia).

Zádielska Gorge is situated between the karst plateaus of Horný vrch and Zádielska planina. was carved by the Blatnica River (Blatný potok) () and Chotárny potok. It is the deepest gorge in . It is best observed from the Zádielska viewpoint on (Slovak Karst) (slovensky-.eu). During meteorological-hydrological extremes, the Blatnica transforms into a powerful river with tremendous erosive energy. In the period between May and June 2010, the region was hit by a millennium flood. The gorge is 400 meters deep and 2 kilometers long (Wikipedia). Since 1954, it has been a National Nature Reserve (enviroportal.sk). The unique vegetation of Zádielska Gorge is a result of the border location between the Slovak Karst and the Slovak Ore Mountains (Information board).

The gorge includes a 105-meter-high conical formation, a needle named „Cukrová homoľa“ due to its . In the upper part, there is a smaller sugar cone called Malá cukrová homoľa, reaching about 20% of the height of Cukrová homole. Zádielska Gorge is home to around 100 caves, with the most famous being the Kráľovská Cave. Even from several kilometers away, you can see (Sas-lyuk), whose entrance is in a massive rock wall known as Orlia . The largest cave is Tajná jaskyňa (Wikipedia).

A Zádielska szoros a Horný vrch és a Zádielska planina karsztos fennsíkok között fekszik. A Blatnica folyó (Blatný potok) (Wikipedia) és a Chotárny potok alakította ki. Ez a leghosszabb szoros Szlovákiában. A legjobban a Zádielska kilátóból látható a Krkavčie -n (szlovák karszt) (slovensky-kras.eu). Meteorológiai-hidrológiai extrémek idején a Blatnica erőteljes folyóvá változik hatalmas eróziós energiával. 2010 május és június fordulóján az régiót évezredes árvíz sújtotta. A szoros 400 méter mély és 2 kilométer hosszú (Wikipedia). 1954 óta Nemzeti Természetvédelmi Terület (enviroportal.sk). A Zádielska szoros egyedi növényzete a Szlovák Karszt és a Szlovák Érchegység határterületének következménye (Információs tábla).

A szoros része egy 105 méter magas kúp alakú formációnak, egy szikla tűnek, amit a „Cukrová homoľa“ névvel illettek a formájára. A felső részen található egy kisebb kúp, a Malá cukrová homoľa, ami kb. 20% -át teszi ki a Cukrová homolének. A Zádielska szoros körülbelül 100 barlangot tartalmaz, a legismertebb a Kráľovská Cave. Még néhány kilométerről is látható az Orlia diera (Sas-lyuk), melynek bejárata egy tömör sziklafalban található, Orlia bašta néven. A legnagyobb barlang a Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Gemer, Fotografie

Banícke mesto Dobšiná

skala
Hits: 3752

je staré banícke . Leží v hlbokom údolí, rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského raja (dobsina.sk), v nadmorskej výške 459 metrov nad morom. Na ploche 82.73 km2 žije 5657 obyvateľov. Maďarský názov je Dobsina, nemecký , latinsky (Wikipedia). Názov je odvodený pravdepodobne od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza ako . Neďaleko sa nachádza , Kaštieľ v Betliari, Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). Každoročne sa tu konajú v pretekoch automobilov do vrchu na trase Dobšiná – Dobšinský kopec (Wikipedia).

Mesto bolo založené v 13. storočí z podnetu Bebekovcov. Malo vyvinutý banský a železiarsky a . Už v roku 1326 získalo mestské práva. Ťažil sa tu najmä a (dobsina.sk). V 16. storočí patrila Dobšiná pod štítnické hradné panstvo (Wikipedia). V roku 1584 mesto vyrabovali , obnovené bolo nemeckými prisťahovalcami z iných banských oblastí.východného Slovenska. Archívne označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska (dobsina.sk). V roku 1680 tu bola postavená prvá pec na Slovensku (estranky.sk). V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou na Gemeri (Wikipedia). Na latinskom gymnáziu v Dobšinej študoval , , , (dobsina.sk).

Dobšiná is an old mining town located in a deep valley, on the border of the Slovak Ore Mountains and Slovak Paradise (dobsina.sk), at an elevation of 459 meters above sea level. With an area of 82.73 km2, is home to 5,657 inhabitants. The Hungarian name of the town is Dobsina, the German name is Dobschau, and in Latin, it is Dobsinium (). The name is likely derived from the Dobšinský Stream, mentioned in 1320 as Dupsina fluvius. Nearby attractions include the Dobšinská Ice Cave, the Castle, and (dobsina.sk). The European Hill Climb Championship in car racing is held here annually on the Dobšiná – Dobšinský Hill route (Wikipedia).

The town was founded in the 13th century at the initiative of the family. It had a developed mining and iron industry and trade. In 1326, it gained town privileges. Limonite and siderite were the main resources mined here (dobsina.sk). In the 16th century, Dobšiná belonged to the Castle domain (Wikipedia). In 1584, the town was plundered by the Turks and was later restored by German immigrants from other mining regions of eastern . Archival documents label Dobšiná as the steel-producing town in Hungary (dobsina.sk). In 1680, the first blast furnace in Slovakia was built here (estranky.sk). In the 19th century, Dobšiná was the only German enclave in (Wikipedia). Notable individuals who studied at the Latin Gymnasium in Dobšiná include Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, and Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Dobšina avrilo pal o chaj. Amen peske palo than lel pe ola, ande o pindral ola, anďe o Slovak Ore Mountains thaj o Slovak Paradise (dobsina.sk), andal 459 metrura pal o patro. Pal o plo, 82.73 km2, xal lel 5,657 romane. O mangipengo nav le Dobšina, o jeno nav le Dobschau, thaj le Latin, o Deli (Wikipedia). O nav sikavel anďi Dobšinský Stream, si anďi 1320 sikavela Dupsina fluvius. So kerde maj angluno thaj Dobšinská Ice Cave, o Betliar Castle, thaj o – (dobsina.sk). O Evropako Hill Climb Championship an ove Duj (Wikipedia).

O chaj phenel pe ke le Dobšina astarel ande o 13. ande o rat o Bebekovci phuv. Amen vi phuv peski mangel te džanel te ačhel so mangipe thaj odelipe. Ando 1326, anďal meste pravutni. Limonit thaj siderit phirenca o mal šaj te džal ove (dobsina.sk). Ande o 16. ande o rat, Dobšina phenela ando štítnicko hradno paša (Wikipedia). Ando 1584, le townge phirela pali o Turkosa, thaj xalena phurela pali o Germano manuša kaj phenel o jekh ande ola minačipa vasta anglo vasta vasta slovakia. O archivako dokumento odova Dobšiná sar o but berš. Ando 1680, odova ande Dobšiná ando Slovakia o jekh but pava (estranky.sk). Ande o 19. ande o rat, Dobšiná ande o Gemer ovel lel pal o Germano (Wikipedia). An le Latin Gymnasium pe Dobšina phenel so si Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, thaj Karol Kuzmány (dobsina.sk).