2010, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Obce

Námestia

Hits: 2288

Námes­tia majú v his­tó­rii a kul­tú­re mes­ta výni­moč­né mies­to. Sú to mies­ta minu­los­ti, kul­tú­ry, živo­ta mest­ské­ho pro­stre­dia. Námes­tia sú sku­toč­ným srd­com kaž­dé­ho mes­ta. Ich his­to­ric­ký význam, kul­túr­na hod­no­ta, prí­nos pre spo­lo­čen­stvo a urba­nis­tic­ký vplyv robia z tých­to verej­ných pries­to­rov neod­mys­li­teľ­nú súčasť mest­ské­ho živo­ta. Tie­to verej­né pries­to­ry majú schop­nosť spo­jiť ľudí, slú­žiť ako mies­to stret­nu­tí a osláv, a záro­veň pôso­biť ako pries­tor oddy­chu a rela­xá­cie. Väč­ši­na his­to­ric­kých námes­tí vznik­la ako cen­trál­ny bod mes­ta, kde sa stre­tá­va­li obchod­ní­ci, umel­ci, obča­nia a poli­ti­ci. V mno­hých prí­pa­doch sú námes­tia srd­com mest­skej archi­tek­tú­ry, sú plat­for­mou pre kul­túr­ne uda­los­ti a ume­nie. Kon­cer­ty, fes­ti­va­ly, ume­lec­ké výsta­vy a ďal­šie podu­ja­tia sú čas­to uspo­ra­dú­va­né prá­ve na tých­to verej­ných priestoroch.

Námes­tia posky­tu­jú väč­ší pries­tor, kde sa ľudia môžu stre­tá­vať, roz­prá­vať a zdie­ľať svo­je rados­ti a sta­ros­ti. Táto verej­ná inte­rak­cia je vhod­ná pre vytvá­ra­nie spo­lo­čen­stva a posil­ňo­va­nie sociál­nych väzieb. Námes­tia majú nie­len his­to­ric­ký a kul­túr­ny význam, ale tiež pris­pie­va­jú k urba­nis­tic­kej a archi­tek­to­nic­kej kva­li­te mes­ta. Kva­lit­ný dizajn námes­tí môže vytvá­rať prí­jem­né pro­stre­die, kto­ré inšpi­ru­je a pôso­bí ako mag­net pre oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov. Okrem toho môže byť cen­trom doprav­ných uzlov a pešej zóny, čo zlep­šu­je cel­ko­vú dostup­nosť a bezpečnosť.


Squ­ares hold a uni­que pla­ce in the his­to­ry and cul­tu­re of a city. They are spa­ces that embo­dy the past, cul­tu­re, and urban life. Squ­ares ser­ve as the true heart of eve­ry city, with the­ir his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce, cul­tu­ral value, con­tri­bu­ti­ons to the com­mu­ni­ty, and urban impact making them an integ­ral part of urban life. The­se pub­lic spa­ces have the abi­li­ty to bring peop­le toget­her, ser­ving as mee­ting pla­ces and venu­es for celeb­ra­ti­ons, whi­le also pro­vi­ding a spa­ce for rela­xa­ti­on and leisure.

Most his­to­ric squ­ares ori­gi­na­ted as the cen­tral point of a city, whe­re tra­ders, artists, citi­zens, and poli­ti­cians would con­ver­ge. In many cases, squ­ares are the focal points of urban archi­tec­tu­re, acting as plat­forms for cul­tu­ral events and art. Con­certs, fes­ti­vals, art exhi­bi­ti­ons, and other acti­vi­ties are often orga­ni­zed in the­se pub­lic spaces.Squares offer a lar­ger area whe­re peop­le can meet, con­ver­se, and sha­re the­ir joys and con­cerns. This pub­lic inte­rac­ti­on is con­du­ci­ve to buil­ding com­mu­ni­ty and strengt­he­ning social bonds. Squ­ares not only have his­to­ri­cal and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce but also con­tri­bu­te to the urban and archi­tec­tu­ral quali­ty of a city. Well-​designed squ­ares can cre­a­te a ple­a­sant envi­ron­ment that ins­pi­res and acts as a mag­net for resi­dents and visi­tors ali­ke. Addi­ti­onal­ly, they can ser­ve as tran­s­por­ta­ti­on hubs and pedes­trian zones, impro­ving ove­rall acces­si­bi­li­ty and safety.


Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2010, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, TOP

Ulice

Hits: 3173

Uli­ce sú čas­to pre­hlia­da­né v ruchu mest­ské­ho živo­ta, avšak zohrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu pri for­mo­va­ní cha­rak­te­ru a iden­ti­ty mes­ta. Sú viac než len doprav­né tep­ny. Nie­kto­ré slú­žia ako roman­tic­ké pro­me­ná­dy, kul­túr­ne kori­do­ry ale­bo jed­no­du­cho ako ces­ty pre ľudí a tova­ry. Pokro­ky v tech­no­ló­gii ovplyv­ňu­jú spô­sob, akým vní­ma­me a inte­ra­gu­je­me s uli­ca­mi. Smart mes­tá integ­ru­jú tech­no­ló­gie do dizaj­nu ulíc, zahŕňa­jú inte­li­gent­né doprav­né sys­té­my, ener­ge­tic­ky efek­tív­ne osvet­le­nie a inte­rak­tív­ne prvky.


Stre­ets are often over­lo­oked in the hust­le and bust­le of urban life, yet they play a cru­cial role in sha­ping the cha­rac­ter and iden­ti­ty of a city. They are more than just tho­rough­fa­res for tran­s­por­ta­ti­on. Some ser­ve as roman­tic pro­me­na­des, cul­tu­ral cor­ri­dors, or sim­ply as pat­hwa­ys for peop­le and goods. Tech­no­lo­gi­cal advan­ce­ments influ­en­ce how we per­ce­i­ve and inte­ract with stre­ets. Smart cities integ­ra­te tech­no­lo­gies into stre­et design, incor­po­ra­ting intel­li­gent tran­s­por­ta­ti­on sys­tems, energy-​efficient ligh­ting, and inte­rac­ti­ve elements.


Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Neživé, Stavebné prvky, TOP

Okná

Hits: 3037

Okná sú tichý­mi sved­ka­mi času a spro­stred­ko­va­te­lia medzi vnú­tor­ným a von­kaj­ším sve­tom. Majú v našich živo­toch výni­moč­né mies­to. Sú to nie­len fyzic­ké otvo­ry v ste­nách, ale aj este­tic­ké, funkč­né a his­to­ric­ké prv­ky, kto­ré nám posky­tu­jú pohľad na svet a záro­veň nám umož­ňu­jú poznať minu­losť. Dizajn okien a ich umiest­ne­nie tvo­ria jedi­neč­ný cha­rak­ter domu. Okná s rôz­ny­mi tvar­mi a ozdo­ba­mi čas­to odha­ľu­jú archi­tek­to­nic­ké tren­dy ich doby. Záro­veň vytvá­ra­jú pre­po­je­nie medzi exte­ri­é­rom a inte­ri­é­rom, dopl­ňu­júc pries­tor svet­lom a vzdu­chom. Fun­kcia okien pre­sa­hu­je posky­to­va­nie výhľa­du. Sú to zdro­je svet­la, kto­ré ovplyv­ňu­jú naše nála­dy a poci­ty poho­dy. Okná zabez­pe­ču­jú vet­ra­nie a cir­ku­lá­ciu vzdu­chu, vytvá­ra­júc zdra­vé pro­stre­die v inte­ri­é­ri. Moder­né tech­no­ló­gie umož­ňu­jú aj ener­ge­tic­ky efek­tív­ne okná, kto­ré pris­pie­va­jú k udr­ža­teľ­nos­ti domov.

Sta­ro­by­lé okná s mohut­ný­mi dre­ve­ný­mi ráma­mi ale­bo kova­ný­mi mriež­ka­mi nám pre­zrá­dza­jú prí­be­hy minu­los­ti. Ich cha­rak­te­ris­tic­ké rysy a pou­ži­té mate­riá­ly odrá­ža­jú dobo­vé tech­ni­ky a vkus. Pre nie­kto­rých maji­te­ľov domov je výhľad z okna neoce­ni­teľ­ný. Nie­kto­ré okná posky­tu­jú pohľa­dy na prí­ro­du, mest­ské pano­rá­my ale­bo his­to­ric­ké pamiat­ky. Umož­ňu­jú nám sle­do­vať zme­nu roč­ných obdo­bí a sle­do­vať, ako svet oko­lo nás žije a mení sa. S postu­pom tech­no­ló­gií sa menia aj okná. Moder­né oken­né tech­no­ló­gie zahŕňa­jú inte­li­gent­né okná, kto­ré môžu byť ovlá­da­né z mobil­né­ho zariadenia.


Win­do­ws ser­ve as silent wit­nes­ses of time and media­tors bet­we­en our inner sanc­tu­aries and the exter­nal world. They hold a remar­kab­le pla­ce in our lives, trans­cen­ding the­ir role as mere phy­si­cal ope­nings in walls. Win­do­ws embo­dy aest­he­tic, func­ti­onal, and his­to­ri­cal ele­ments, pro­vi­ding us with a view of the world whi­le offe­ring glim­pses into the past. The design and pla­ce­ment of win­do­ws con­tri­bu­te to the uni­que cha­rac­ter of a home. Win­do­ws, with the­ir diver­se sha­pes and deco­ra­ti­ons, often unve­il the archi­tec­tu­ral trends of the­ir res­pec­ti­ve eras. Simul­ta­ne­ous­ly, they estab­lish a con­nec­ti­on bet­we­en the exte­ri­or and inte­ri­or, infu­sing spa­ces with light and air.

Bey­ond pro­vi­ding a pic­tu­re­sque view, the func­ti­on of win­do­ws extends to influ­en­cing our moods and fee­lings of com­fort through the pro­vi­si­on of light. Win­do­ws also play a cru­cial role in ensu­ring ven­ti­la­ti­on and air cir­cu­la­ti­on, cre­a­ting a healt­hy envi­ron­ment wit­hin inte­ri­ors. Modern tech­no­lo­gies have ushe­red in energy-​efficient win­do­ws that con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of homes. Ancient win­do­ws, ador­ned with robust wooden fra­mes or wrought-​iron gril­les, reve­al tales of the past. The­ir dis­tinc­ti­ve fea­tu­res and mate­rials ref­lect the tech­ni­qu­es and tas­tes pre­va­lent in the­ir res­pec­ti­ve his­to­ri­cal peri­ods. For some home­owners, the view from a win­dow is inva­lu­ab­le, offe­ring glim­pses of natu­re, citys­ca­pes, or his­to­ri­cal land­marks. Win­do­ws allow us to wit­ness the chan­ging sea­sons and obser­ve how the world around us lives and evol­ves. As tech­no­lo­gy advan­ces, win­do­ws evol­ve. Modern win­dow tech­no­lo­gies inc­lu­de intel­li­gent win­do­ws that can be con­trol­led from mobi­le devi­ces, adding con­ve­nien­ce and ener­gy effi­cien­cy to homes. In essen­ce, win­do­ws are not just por­tals to the out­si­de world; they are por­tals to his­to­ry, cul­tu­re, and the ever-​changing tapes­try of our surroundings.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske mestá, Rakúsko, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

Hits: 15816

Vie­deň – Wien, latin­sky Vin­do­bo­na, maďar­sky Bécs, slo­vin­sky Dunaj, chor­vát­sky Beč, anglic­ky Vien­na má 1.65 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Je síd­lom mno­hých medzi­ná­rod­ných orga­ni­zá­cií spo­je­ných náro­dov a iných inšti­tú­cií, napr. OPEC‑u. Po New Yor­ku a Žene­ve je tre­tím cen­trom v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Zau­jí­ma­vé je, že vie­den­ská elek­trič­ko­vá sieť je tre­tia naj­väč­šia na sve­te. His­to­ric­ké cen­trum bolo v roku 2001 zapí­sa­né na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Roz­lo­ha mes­ta je 414,89 km2 . Mes­to má 23 mest­ských čas­tí: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pé­dia). Cen­trum mes­ta – Inne­re Stadt bolo v minu­los­ti obko­le­se­né hrad­ba­mi, kto­ré boli zbú­ra­né v roku 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Úze­mie dneš­nej Vied­ne bolo osíd­ľo­va­né už Kelt­mi5. sto­ro­čí pred n. l.. Pome­no­va­nie Vied­ne je odvo­de­né z kelt­ské­ho slo­va Vedu­nia“, čo zna­me­ná rie­ka v lesoch (eart​hin​pic​tu​res​.com). V prvom sto­ro­čí po Kris­to­vi tu bol tábor rím­skej légie a civil­ná osa­da Vin­do­bo­na. Počas mar­ko­man­ských vojen (166180) sa tu zdr­žia­val rím­sky cisár Mar­cus Aure­lius, kto­rý tu aj zomrel. Vlá­da Rima­nov sa kon­čí zhru­ba v 5. sto­ro­čí prí­cho­dom ger­mán­skych kme­ňov. V písom­ných zázna­moch sa mes­to spo­mí­na v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvý­krát spo­me­nu­té ako Wien. Od roku 1156 je mes­to síd­lo Baben­ber­gov­cov. Po vymre­tí tej­to dynas­tie si robil náro­ky na Vie­deň Pře­mysl Ota­kar II., kto­ré­ho však pora­zil Rudolf I. Habs­bur­gs­ký v bit­ke na Morav­skom poli. Za vlá­dy Habs­bur­gov­cov sa mes­to sta­lo síd­lom cisá­ra Rím­sko­ne­mec­kej ríše Svä­tej ríše rím­skej (Wiki­pé­dia).

V 18. a 19. sto­ro­čí žili vo Vied­ni umel­ci ako Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss (Wiki­pé­dia). V roku 1754 tu žilo 175460 oby­va­te­ľov. V roku 1850 551300, v roku 19001769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wiki­pe­dia). Vie­deň je v súčas­nos­ti po New Yor­ku a Žene­ve tre­tím cen­trom, v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Vie­deň je obľú­be­ným mes­tom medzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­cií a roko­va­ní na naj­vyš­šej dip­lo­ma­tic­kej úrov­ni. Medzi zná­me archi­tek­to­nic­ké die­la pat­rí budo­va Rad­ni­ce, Par­la­men­tu, Karl­skir­che, Bel­ve­dér – Palác Euge­na Savoj­ské­ho, Schönb­runn – rezi­den­cia Habs­bur­gov­cov, Hof­burg – cisár­sky palác, Step­hans­dom – Kated­rá­la svä­té­ho Šte­fa­na (Wiki­pé­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). 137 met­rov vyso­ký Step­hans­dom bol posta­ve­ný v prie­be­hu 14. a 15. sto­ro­čia na mies­te román­skej bazi­li­ky. V Alber­ti­ne je naj­roz­siah­lej­šia zbier­ka gra­fi­ky na sve­te (info​-tour​.info). V Kunst­his­to­ris­ches Muse­um náj­de­te die­la Ruben­sa, Düre­ra, Rem­brand­ta, Rafa­e­la, Cara­vag­gia, Tizia­na (dro​me​dar​.sk). Je tu 50 diva­diel, 4 ope­ry, dve muzi­ká­lo­vé scé­ny, 100 múzeí, koná sa tu množ­stvo diva­del­ných, hudob­ných a taneč­ných fes­ti­va­lov. Zámok Schönb­runn, zahŕňa aj park z 18. sto­ro­čia a naj­star­šiu zoolo­gic­kú záh­ra­du na sve­te – z roku 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com). 

Vie­deň je aj mes­tom vzde­la­nia, pôso­bí tu veľa uni­ver­zít: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vie­den­ský doprav­ný sys­tém pat­rí medzi naj­lep­šie v Euró­pe. Jed­not­né lís­t­ky pla­tia pre regi­onál­ne vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a pre auto­bu­sy. Lin­ky jaz­dia čas­to, zried­ka sa čaká dlh­šie ako 10 minút. Mes­to kri­žu­je 700 km cyk­lis­tic­kých trás (dro​me​dar​.sk).


Vien­na – Wien, Latin Vin­do­bo­na, Hun­ga­rian Bécs, Slo­ve­nian Dunaj, Cro­atian Beč, English Vien­na has a popu­la­ti­on of 1.65 mil­li­on. It is the seat of many inter­na­ti­onal orga­ni­za­ti­ons, inc­lu­ding OPEC. After New York and Gene­va, it is the third cen­ter whe­re UN bodies are loca­ted. Inte­res­tin­gly, Vien­na­’s tram network is the third-​largest in the world. The his­to­ri­cal cen­ter was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List in 2001. The city covers an area of 414.89 km². Vien­na is divi­ded into 23 dis­tricts: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). The city cen­ter, Inne­re Stadt, was sur­roun­ded by walls, which were demo­lis­hed in 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

The ter­ri­to­ry of present-​day Vien­na was sett­led by Celts in the 5th cen­tu­ry BC. The name Vien­na is deri­ved from the Cel­tic word Vedu­nia,” mea­ning river in the woods (eart​hin​pic​tu​res​.com). In the first cen­tu­ry AD, the­re was a Roman legi­on camp and a civi­lian sett­le­ment cal­led Vin­do­bo­na. During the Mar­co­man­nic Wars (166180), the Roman Empe­ror Mar­cus Aure­lius sta­y­ed here and died. The rule of the Romans ended around the 5th cen­tu­ry with the arri­val of Ger­ma­nic tri­bes. The city is men­ti­oned in writ­ten records in 881 as Wenia. In 1137, it is men­ti­oned for the first time as Wien. Sin­ce 1156, the city has been the seat of the Baben­berg fami­ly. After the extinc­ti­on of this dynas­ty, Pře­mysl Ota­kar II clai­med Vien­na, but he was defe­a­ted by Rudolf I of Habs­burg in the Batt­le on the March­feld. Under the rule of the Habs­bur­gs, the city beca­me the seat of the Holy Roman Empe­ror (Wiki­pe­dia).

In the 18th and 19th cen­tu­ries, artists such as Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss lived in Vien­na (Wiki­pe­dia). In 1754, 175,460 peop­le lived here. In 1850, it was 551,300, in 1900 alre­a­dy 1,769,137, and in 1910, 2,083,630. Howe­ver, the­re was a dec­li­ne until 19911,539,848 (wiki­pe­dia). Vien­na is cur­ren­tly the third cen­ter, after New York and Gene­va, whe­re UN bodies are loca­ted. Vien­na is a popu­lar city for inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and high-​level dip­lo­ma­tic nego­tia­ti­ons. Among the famous archi­tec­tu­ral works are the Town Hall, Par­lia­ment, Karl­skir­che, Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – the resi­den­ce of the Habs­bur­gs, Hof­burg – the impe­rial pala­ce, Step­hans­dom – St. Step­he­n’s Cat­hed­ral (Wiki­pe­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). The 137-​meter-​high Step­hans­dom was built during the 14th and 15th cen­tu­ries on the site of a Roma­ne­sque basi­li­ca. In Alber­ti­na, the­re is the most exten­si­ve col­lec­ti­on of grap­hics in the world (info​-tour​.info). In the Kunst­his­to­ris­ches Muse­um, you can find works by Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). The­re are 50 the­a­ters, 4 ope­ras, two musi­cal sta­ges, 100 muse­ums, and nume­rous the­a­ter, music, and dan­ce fes­ti­vals. Schönb­runn Pala­ce inc­lu­des an 18th-​century park and the worl­d’s oldest zoo from 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Vien­na is also a city of edu­ca­ti­on, with many uni­ver­si­ties: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vien­na­’s tran­s­por­ta­ti­on sys­tem is among the best in Euro­pe. Uni­fied tic­kets are valid for regi­onal trains, met­ro, trams, and buses. Lines run fre­qu­en­tly, with waits rare­ly exce­e­ding 10 minu­tes. The city boasts 700 km of cyc­ling rou­tes (dro​me​dar​.sk).


Wien – Wien, Late­in Vin­do­bo­na, Unga­risch Bécs, Slo­we­nisch Dunaj, Kro­atisch Beč, Englisch Vien­na, hat eine Bevöl­ke­rung von 1,65 Mil­li­onen. Es ist der Sitz vie­ler inter­na­ti­ona­ler Orga­ni­sa­ti­onen, darun­ter die OPEC. Nach New York und Genf ist es das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Inte­res­san­ter­we­i­se ist das Stra­ßen­bahn­netz Wiens das drittg­rößte der Welt. Das his­to­ris­che Zen­trum wur­de 2001 in die Lis­te des UNESCO-​Weltkulturerbes auf­ge­nom­men. Die Stadt ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 414,89 km². Wien ist in 23 Bez­ir­ke unter­te­ilt: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). Das Stadt­zen­trum, Inne­re Stadt, war in der Ver­gan­gen­he­it von Mau­ern umge­ben, die 1857 abge­ris­sen wur­den (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Das Gebiet des heuti­gen Wien war bere­its im 5. Jahr­hun­dert v. Chr. von Kel­ten besie­delt. Der Name Wien lei­tet sich vom kel­tis­chen Wort Vedu­nia” ab, was Fluss im Wald bede­utet (eart​hin​pic​tu​res​.com). Im ers­ten Jahr­hun­dert nach Chris­tus gab es hier ein Lager der römis­chen Legi­on und eine zivi­le Sied­lung namens Vin­do­bo­na. Wäh­rend der Mar­ko­man­nen­krie­ge (166180) ver­we­il­te der römis­che Kai­ser Mar­cus Aure­lius hier und starb sogar hier. Die Herrs­chaft der Römer ende­te gegen das 5. Jahr­hun­dert mit der Ankunft der ger­ma­nis­chen Stäm­me. Die Stadt wird ers­tmals 881 als Wenia in sch­rift­li­chen Auf­ze­ich­nun­gen erwähnt. Im Jahr 1137 wird sie ers­tmals als Wien genannt. Seit 1156 ist die Stadt der Sitz der Baben­ber­ger. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Dynas­tie erhob Pře­mysl Ota­kar II. Ans­pruch auf Wien, wur­de jedoch von Rudolf I. von Habs­burg in der Sch­lacht auf dem March­feld besiegt. Unter der Herrs­chaft der Habs­bur­ger wur­de die Stadt der Sitz des römisch-​deutschen Kai­sers im Hei­li­gen Römis­chen Reich (Wiki­pe­dia).

Im 18. und 19. Jahr­hun­dert leb­ten Künst­ler wie Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss in Wien (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1754 leb­ten hier 175.460 Men­schen. Im Jahr 1850 waren es 551.300, im Jahr 1900 bere­its 1.769.137 und im Jahr 1910 2.083.630. Bis 1991 gab es jedoch einen Rück­gang auf 1.539.848 (Wiki­pe­dia). Wien ist der­ze­it nach New York und Genf das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Wien ist eine belieb­te Stadt für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und dip­lo­ma­tis­che Ver­hand­lun­gen auf höchs­ter Ebe­ne. Zu den berühm­ten archi­tek­to­nis­chen Wer­ken gehören das Rat­haus, das Par­la­ment, die Karl­skir­che, das Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – der Wohn­sitz der Habs­bur­ger, die Hof­burg – der kai­ser­li­che Palast, der Step­hans­dom – der Step­hans­dom (Wiki­pe­dia), die Alber­ti­na (Wiki­pe­dia), das Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). Der 137 Meter hohe Step­hans­dom wur­de im Lau­fe des 14. und 15. Jahr­hun­derts an der Stel­le einer roma­nis­chen Basi­li­ka erbaut. In der Alber­ti­na befin­det sich die umfan­gre­ichs­te Gra­fik­samm­lung der Welt (info​-tour​.info). Im Kunst­his­to­ris­chen Muse­um fin­den Sie Wer­ke von Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). Es gibt 50 The­a­ter, 4 Opern, zwei Musical-​Bühnen, 100 Muse­en und zahl­re­i­che Theater‑, Musik- und Tanz­fes­ti­vals. Sch­loss Schönb­runn umfasst einen Park aus dem 18. Jahr­hun­dert und den ältes­ten Zoo der Welt aus dem Jahr 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Wien ist auch eine Stadt der Bil­dung, mit vie­len Uni­ver­si­tä­ten: Aka­de­mie der Bil­den­den Küns­te, Dip­lo­ma­tis­che Aka­de­mie, Medi­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­tät für Mana­ge­ment, Uni­ver­si­tät für Ange­wand­te Kunst, Uni­ver­si­tät für Musik und dars­tel­len­de Kunst, Vete­ri­när­me­di­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät Wien, Wirts­chaft­su­ni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät für Boden­kul­tur, Tech­nis­che Uni­ver­si­tät, Web­ster Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia). Das Ver­kehrs­sys­tem Wiens gehört zu den bes­ten in Euro­pa. Ein­he­it­li­che Tic­kets gel­ten für Regi­onal­züge, U‑Bahnen, Stra­ßen­bah­nen und Bus­se. Die Linien ver­keh­ren häu­fig, und die War­te­ze­i­ten übersch­re­i­ten sel­ten 10 Minu­ten. Die Stadt bie­tet 700 km Radwe­ge (dro​me​dar​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, TOP

Mesto

Hits: 7333

Mes­to je obyt­ná oblasť, zvy­čaj­ne zahr­ňu­je rôz­ne budo­vy, infra­štruk­tú­ru a verej­né pries­to­ry. Tie­to oblas­ti majú rôz­ne cha­rak­te­ris­ti­ky a fun­kcie, a môžu byť rôz­no­ro­dé v závis­los­ti od ich veľ­kos­ti, kul­túr­nych vply­vov a hos­po­dár­skych pod­mie­nok. Mes­tá majú väč­šiu hus­to­tu oby­va­teľ­stva v porov­na­ní s vidiec­ky­mi oblas­ťa­mi. Oby­va­teľ­stvo mes­ta môže byť roz­ma­ni­té z hľa­dis­ka veku, etnic­ké­ho pôvo­du a sociálno-​ekonomického sta­tu­su. Majú kom­plex­nú infra­štruk­tú­ru vrá­ta­ne ciest, verej­nej dopra­vy, inži­nier­skych sie­tí. Infra­štruk­tú­ra mes­ta pod­po­ru­je jeho fun­go­va­nie a ply­nu­lý chod. Čas­to obsa­hu­jú kul­túr­ne a komerč­né cen­trá, ako sú múzeá, galé­rie, obchod­né štvr­te a reštau­rač­né oblas­ti. Tie­to cen­trál­ne oblas­ti sú mies­tom kul­túr­ne­ho a eko­no­mic­ké­ho dia­nia. Rôz­ne mes­tá majú svo­je cha­rak­te­ris­tic­ké archi­tek­to­nic­ké štý­ly, kto­ré môžu odrá­žať his­to­ric­ké, kul­túr­ne a geo­gra­fic­ké vply­vy. Od moder­ných mra­ko­dra­pov po his­to­ric­ké pamiat­ky, archi­tek­tú­ra pris­pie­va k cha­rak­te­ru miesta.

Mes­tá sú čas­to mies­tom boha­té­ho spo­lo­čen­ské­ho živo­ta. Rôz­ne kul­túr­ne, špor­to­vé a spo­lo­čen­ské podu­ja­tia pris­pie­va­jú k roz­ma­ni­tos­ti a dyna­mi­ke miest­ne­ho pro­stre­dia. S ras­tom oby­va­teľ­stva a urba­ni­zá­ci­ou sa mes­ta stre­tá­va­jú s rôz­ny­mi prob­lé­ma­mi, ako sú doprav­ná pre­ťa­že­nosť, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, sprá­va odpa­du a otáz­ky dostup­nos­ti dostup­né­ho býva­nia pre všet­kých. Mes­to je teda viac ako len geo­gra­fic­ký pries­tor; pred­sta­vu­je kom­plex­né sociál­ne, kul­túr­ne a eko­no­mic­ké cen­trum, kde sa pre­lí­na­jú rôz­ne aspek­ty ľud­ské­ho života.


A city is a resi­den­tial area that typi­cal­ly inc­lu­des vari­ous buil­dings, infras­truc­tu­re, and pub­lic spa­ces. The­se are­as have diver­se cha­rac­te­ris­tics and func­ti­ons, and can vary based on the­ir size, cul­tu­ral influ­en­ces, and eco­no­mic con­di­ti­ons. Cities have a hig­her popu­la­ti­on den­si­ty com­pa­red to rural are­as. The popu­la­ti­on of a city can be diver­se in terms of age, eth­nic ori­gin, and socio-​economic sta­tus. They have com­plex infras­truc­tu­re, inc­lu­ding roads, pub­lic tran­s­por­ta­ti­on, and engi­ne­e­ring networks. The city­’s infras­truc­tu­re sup­ports its func­ti­oning and smo­oth ope­ra­ti­on. Cities often inc­lu­de cul­tu­ral and com­mer­cial cen­ters such as muse­ums, gal­le­ries, busi­ness dis­tricts, and res­tau­rant are­as. The­se cen­tral are­as are a hub for cul­tu­ral and eco­no­mic acti­vi­ties. Dif­fe­rent cities have dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­ral sty­les that may ref­lect his­to­ri­cal, cul­tu­ral, and geog­rap­hi­cal influ­en­ces. From modern skysc­ra­pers to his­to­ri­cal land­marks, archi­tec­tu­re con­tri­bu­tes to the cha­rac­ter of a pla­ce. Cities are often vib­rant social hubs. Vari­ous cul­tu­ral, sports, and social events con­tri­bu­te to the diver­si­ty and dyna­mism of the local envi­ron­ment. With the gro­wth of popu­la­ti­on and urba­ni­za­ti­on, cities face vari­ous chal­len­ges, inc­lu­ding traf­fic con­ges­ti­on, air pol­lu­ti­on, was­te mana­ge­ment, and issu­es rela­ted to the acces­si­bi­li­ty of affor­dab­le hou­sing for eve­ry­o­ne. A city is more than just a geog­rap­hic spa­ce; it repre­sents a com­plex social, cul­tu­ral, and eco­no­mic cen­ter whe­re vari­ous aspects of human life intersect.


Use Facebook to Comment on this Post