Informácie, O stránke

Návštevnosť – analýza

Hits: 11454

Analýza pochádza z meraní poskytovateľa webového priestoru, v minulosti, dnes, Google Analytics. bol nasadený 19.9.2007. Stránky som mal svojho času napr. na adrese skala.host.sk, .home.sk apod, asi od roku 2002. tu prezentované sú modifikované a často trendové pre relevantnosť podávanej informácie. Zhruba od 1.4.2011 si robím prehľady z logov podľa vlastných nastavení. Dnes už mám všetky presunuté na Youtube.

  • 15.1.2015: 791 článkov: Fotografia – 508 (64 %), – 218 (28 %), Osobná – 65 (8 %)
  • 29.4.2013: 729 článkov: Fotografia – 433 (59 %), Akvaristika – 216 (30 %), Osobná – 80 (11 %), 
  • 6.8.2012: 694 článkov: Fotografia – 400 (58 %), Akvaristika – 214 (31 %), Osobná – 80 (12 %),
  • 6.3.2012: 658 článkov: Fotografia – 364 (55 %), Akvaristika – 214 (33 %), Osobná – 80 (12 %),
  • 13.7.2010: 465 článkov: Fotografia – 200 (43 %), Akvaristika – 168 (36 %), Osobná – 97 (21 %).

Podľa webpriestor.com

  • celkový traffic odkedy existuje doména ku 15.1.2015 je 2.26 TB,
  • takmer 3.74 milióna návštevníkov z takmer 1.86 milióna miest vykonalo takmer 102.8 milióna hitov na niečo viac než 25.3 milióna stránkach,
  • našli viac ako 2.77 milióna url adries, cez viac ako 246 tisíc odkazovačov a pomocou takmer 230 tisíc agentov, dostupnosť dopytov je 97.69 %,
  • 925 návštev denne, jedna návšteva vykoná 27.5 hitov a prezrie si 6.8 stránok, jedno načítanie robí 23.7 kB, jedna návšteva 652.95 kB, 6 288 stránok sa načíta denne, 25 456 načítaní denne
  • ku 1.1.2015 mesačný trend hitov: WordPress AKVA 244 200 – 30.85 %, Gregarius 191 062 – 24.13 %, (všetky) 104 970 – 13.26 %, WordPress FOTO 78 869 – 9.96 %, AKVA 48 462 – 6.12 %, Kľúčové slová FOTO 30 577 – 3.86 %, Piwik 29 114 – 3.68 %, WordPress OSOBNÁ 29 008 – 3.66 %, Reklama 13 372 – 1.69 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 4 495 – 0.57 %, Autori AKVA 2 017 – 0.25 %, Kategórie AKVA 1 924 – 0.24 %, iCalendar 1 860 – 0.23 %, Zdroje AKVA 1 536 – 0.19%, Autori FOTO 407 – 0.05 %, Zdroje FOTO 199 – 0.03 %, phprs 13 – 0.00 %,
  • v roku 2014: WordPress AKVA 3 036 831 – 31.17 %, Gregarius 2 385 555 – 24.49 %, Fotografie (všetky) 1 286 941 – 13.21 %, WordPress FOTO 942 203 – 9.67 %, Kľúčové slová AKVA 558 255 – 5.73 %, Piwik 369 903 – 3.79 %, Kľúčové slová FOTO 348 725 – 3.58 %, WordPress OSOBNÁ 343 210 – 3.52 %, Reklama 182 663 – 1.87 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 116 210 – 1.19 %,
  • celkový stav: WordPress AKVA 8 726 546 – 31.56 %, Fotografie (všetky) 5 469 876 – 19.78 %, Gregarius 4 047 998 – 14.64 %, WordPress FOTO 3 280 961 – 11.86 %, Kľúčové slová AKVA 1 294 605 – 4.68 %, WordPress OSOBNÁ 1 201 649 – 4.35 %, iCalendar 843 374 – 3.05 %, Kľúčové slová FOTO 765 174 – 2.77 %, Reklama 645 915 – 2.34 %, Piwik 570 364 – 2.06 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 351 709 – 1.27 %, phprs 165 504 – 0.60 %, Kategória FOTO 114 125 – 0.41 %, Kategórie AKVA 44 879 – 0.16 %, Zdroje AKVA 41 564 – 0.15 %, Autori AKVA 38 931 – 0.14 %, Autori FOTO 25 940 – 0.09 %, Zdroje FOTO 23 790 – 0.09 %
  • mesačný trend trafficu (MB): Fotografie (všetky) 3 312 – 27.78 %, Kľúčové slová AKVA 1 998 – 16.76 %, WordPress AKVA 1 855 – 15.57 %, Gregarius 1 097 – 9.20 %, WordPress FOTO 1 010 – 8.47 %, Kľúčové slová FOTO 760 – 6.37 %, WordPress OSOBNÁ 399 – 3.35 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 316 – 2.65 %, Kategórie FOTO 242 – 2.03 %, Piwik 212 – 1.78 %, Kategórie AKVA 144 – 1.20 %, Autori AKVA 127 – 1.07 %, Reklama 113 – 0.95 %, Zdroje AKVA 101 – 0.85 %, Zdroje FOTO 53 – 0.45 %, Autori FOTO 53 – 0.45 %, Prispievatelia AKVA 45 – 0.38, Zdroje OSOBNÁ 24 – 0.20 %, Prispievatelia FOTO 23 – 0.19 %, Kategórie OSOBNÁ 18 – 0.15 %, Autori OSOBNÁ 17 – 0.14 %
  • v roku 2014 (GB): Fotografie (všetky) 38.42 – 26.85 %, WordPress AKVA 26.65 – 18.63 %, Kľúčové slová AKVA 21.15 – 14.78 %, Gregarius 13.42 – 9.38 %, WordPress FOTO 13.29 – 9.29 %, Kľúčové slová FOTO 8.06 – 5.63 %, WordPress OSOBNÁ 5.26 – 3.68 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 3.55 – 2.48 %, Kategórie FOTO 2.63 – 1.84 %, Piwik 2.24 – 1.57 %, Reklama 1.65 – 1.15 %, Kategórie AKVA 1.55 – 1.08 %,
  • Celkový stav trafficu (GB): Fotografie (všetky) 160.97 – 42.40 %, WordPress AKVA 56.35 – 14.84 %, Kľúčové slová AKVA 37.66 – 9.92 %, WordPress FOTO 32.20 – 8.48 %, Gregarius 29.38 – 7.74 %, Kľúčové slová FOTO 15.44 – 4.07 %, WordPress OSOBNÁ 11.72 – 3.09 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 8.89 – 2.34 %, Reklama 5.86 – 1.54 %, Kategórie FOTO 5.17 – 1.36 %, Piwik 3.14 – 0.83 %, Kategórie AKVA 2.56 – 0.68 %, Zdroje AKVA 2.31 – 0.61 %, Autori AKVA 2.07 – 0.54 %, Zdroje FOTO 1.51 – 0.40 %, Autori FOTO 1.31 – 0.34 %, Zdroje OSOBNÁ 0.92 – 0.24 %, Prispievatelia AKVA 0.85 – 0.22 %, Prispievatelia FOTO 0.52 – 0.14 %, Kategórie OSOBNÁ 0.51 – 0.13 %, Autori OSOBNÁ 0.31 – 0.08 %,
  • ku 1.1.2015 mesačný trend referrerov: akva.sk 1 515, akvarijni.cz 707, vissenpraatjes.nl 510, facebook.com 372, seznam.cz 247, skyscrapercity.com 178, rybicky.net 100, 
  • podľa ročných trendov: akva.sk, vissenpraatjes.nl, akvamania.sk, skyscrapercity.com, denis.wz.cz, corycats.sk, cichlidportal.sk, seznam.cz, zoojomis.sk, facebook.com, tululum.blog.cz, blo.gs,
  • v roku 2014: akva.sk 23 310, vissenpraatjes.nl 7 399, akvarijni.cz 5 422, facebook.com 3 798, seznam.cz 3 468, skyscrapercity.com 2 497, rybicky.net 1 539, wp.me 1294, sport.aliexirs. 907, centrum.cz 654, semalt.com 576, bratislavaguide.com 515, mojasvadba.sk 489, youtube.com 406, meshjournalist.com 389, maniakva.sweb.cz 339, chovatelia.sk 317, kduz.com 312, forum.splendenspower.cz 270, cichlidportal.sk 264, akvarista.cz 241, akvarium.napady.net 233, tululum.blog.cz 229, akvamalawi.com 223, blo.gs 215,
  • celkový stav: akva.sk 278 599, cichlidportal.sk 45 103, vissenpraatjes.nl 26 590, akvamania.sk 19 610, denis.wz.cz 12 484, skyscrapercity.com 10 107, corycats.sk 8 704, facebook.com 7 668, erimasuly.bloger.hr 4 785, zoojomis.sk 4 419, tery.sk 3 463, seznam.cz 3 239, tululum.blog.cz 1 970, blo.gs 1 876, stuffi.blog.cz 1 970, akvaryumkulubu.org 1 573, zahir.akvaryum.com 1 466, dhvezdicka.blog.cz 1 364, www.bratislavaguide.com 1 339, akvafish.blog.cz 1 236, ifauna.sk 1 180, aquariumforum.com 1 107, hackbank.gen.tr 1 022
  • ku 1.1.2015 mesačný trend trafficu z krajín v %: USA 41.53, 35.44, 7.46, 4.39, 2.94, 1.36, Ukrajina 0.76, 0.33, Čína 0.21, 
  • podľa ročných trendov návštev: USA 38.71, Slovensko 23.93, Čína 14.40, Česko 3.87, Nemecko 2.21, 2.15, Rusko 2.04, Ukrajina 1.55, Francúzsko 1.41, 1.03
  • v roku 2014: Slovensko 43.22 %, USA 38.28 %, Česko 8.87 %, Nemecko 4.82 %, Rusko 2.26 %, Francúzsko 1.12 %
  • celkový stav v %: USA 34.26, Slovensko 31.51, Čína 10.87, Česko 4.36, Holandsko 2.11, Nemecko 2.01, Rusko 1.84, Ukrajina 1.36, Francúzsko 1.16, Írsko 0.76, Veľká Británia 0.74, 0.64, Kanada 0.49, Poľsko 0.48, Nórsko 0.43, 0.41, 0.41, Belgicko 0.36, 0.29, Brazíli 0.24, 0.24, Tajwan 0.22, Chorvátsko 0.22, 0.20, Maďarsko 0.19, Moldavsko 0.15, 0.15, Španielsko 0.14,
  • podľa ročných trendov z týchto miest v %: 15.21, Mountain View, US 5.97, Zheng Zhou, Čína 5.64, Šanghaj 5.55, Redmond, US 4.48, Menlo Park, US 4.01, Banská 3.15, 2.72, Holtsville, US 2.67, 2.37, Bei Jing, Čina 2.03, Atlanta, Georgia, US 1.59, Colorado Springs, Colorado, US 1.44, Moskva 1.43, Brooklyn, US 1.34, 1.20, Bristow, Virginia, US 1.17, Ashburn, US 1.15, Seattle 1.09, Kijev 1.04, 1.01,
  • celkovo: Bratislava 23.16, Mountain View, US 5.30, Banská Bystrica 4.93, Redmond, US 4.69, Zheng Zhou, Čína 4.69, Šanghaj 4.64, Menlo Park, US 3.60, Praha 3.35, New York 2.48, Holtsville, US 2.23, Atlanta, Georgia, US 2.06, Bei Jing, Čina 2.01, Brooklyn, US 1.92, Chicago 1.86, 1.56, Moskva 1.48, Colorado Springs, Colorado, US 1.44, Seattle 1.15, Bristow, Virginia, US 1.13, Ashburn, US 1.12, Amsterdam 1.03, Kijev 1.02,
  • na platforme ročné trendy v %: Windows Seven 34.96, Windows XP 27.55, Windows Vista 4.78, Linux 4.37, Android 2.82, Mac 1.68, Windows NT 1.64,
  • v roku 2014: Windows Seven 30.85, Windows XP 7.42, Android 3.40, Linux 2.61, Windows NT 2.30, Windows Vista 1.63, Mac 1.25, 
  • celkovo: Windows XP 23.26, Windows Seven 22.46, Windows Vista 5.02, Linxu 2.42, Android 1.55, Mac 1.13, Windows NT 0.97, Windows 2003 0.57, Windows 2000 0.34, Windows 98 0.26, iOS 0.19, Windows 95 0.16, Windows ME 0.12 

Zo štatistík od poskytovateľa priestoru – websupport.sk a predtým webpriestor.com

Rok

Traffic

NávštevNormálne návštevyJedinečných návštevníkovSitesHitsStránok URLs Referrers AgentsNedostupnosť (%)

SPOLU

2.26 TB

3 716 014  1 858 933102 779 65925 310 1112 774 184246 406229 9632.31

2014

201.21 GB412 823110 06970 670103 00911 169 3495 332 830552 58334 67622 8001.50

2013

128.98 GB360 431118 96171 51197 3568 253 9093 927 489512 97630 89917 9452.48

2012

95.76 GB234 51081 83453 73872 1374 276 6282 030 234440 47726 88117 5586.34

2011

87.08 GB325 61688 92485 752112 6525 649 8532 048 411267 57136 62227 9518.70

2010

321.53 GB441 747  237 36613 994 1593 684 547289 95932 75232 0163.11

2009

310.79 GB

289 804  198 33710 198 8481 817 710216 62915 87423 0840.0053

2008

793.57 GB

451 355  215 46411 613 3162 809 214188 47715 89020 4250.28

2007

159.48 GB

459 519

  313 602

18 703 998

1 491 612114 54414 75721 2530.52

2006

97.79 GB

289 566

  235 927

7 876 032

1 029 79069 83915 08618 1963.80

2005

89.22 GB

323 415

  177 442

7 666 309

777 53260 27013 06016 6854.14

2004

30.04 GB

127 130

  83 963

2 877 827

314 49846 7648 37010 1981.81

2003

4.48 GB

21 854

  11 678

498 128

45 43314 0951 5391 8521.17

 

Rok

Hits/VisitPages/VisitkB/VisitSum Visit Lenght Visit Lenght

SPOLU

27.56.80653rokovminút

2014

27.112.9251111.9515:36

2013

22.910.903707.6911:21

2012

18.28.664295.2311:37

2011

17.46.292806.748:22

2010

31.78.347637.856:22

2009

35.26.271 125  

2008

25.76.221 844  

2007

40.73.25363  

2006

27.23.56354  

2005

23.72.40289  

2004

22.62.47248  

2003

22.82.08215 

 

visitsdaypagespagevisitunique_url
hitsvisit   totalgbtotalpages totalvisitsday  uniquepages

Podľa Google od 19.9.2007 do 1.1.2015
  • 563 893 návštev, z toho 442 230 jedinečných (78.42 %), 228 919 (40.60 %) bez odchodu zo vstupných stránok, 
  • zobrazilo sa 1 476 590 stránok, 961 548 jedinečných, 1 141 001 (77.27 %) bez odchodov zo vstupných stránok,
  • denný priemer je 254 návštev, zo 148 štátov z 6 286 miest pomocou 74 prehliadačov na 30 čných systémoch,
  • miera odchodov je 59.40 %, 23.04 % návštevníkov sa na stránky vracia, frekvencia návštevníka je 11.27,
  • tí, čo neodídu zo vstupnej stránky strávia na sozo.sk 5:15 minút, navštívia 5.03 stránok,
  • aktuálnosť návštevníka je 44.23 dňa, dĺžka návštevy (nad 11 sekúnd) je 6:02 minút, hĺbka 4.57 stránok,
  • zo Slovenska je 81.91 %, z Česka – 7.21 %, zo zvyšku ostatných krajín: Turecko 10.29 %, Nemecko 9.05 %, USA 8.57, Veľká Británia 7.76 %, Poľsko 7.57 %. Chorvátsko 4.99 %, Rakúsko 4.09 %, Maďarsko 3.90, Francúzsko 3.63, 3.61 atď.
  • prišli najmä z Bratislavy – 50.31 %, zo zvyšku: 11.81 %, Košíce 11.70 %, 9.78 %, Nitra 8.32 %,
  • 68.25 % návštevníkov príde na sozo.sk cez vyhľadávač, 22.50 % priamo, 9.72 % cez a 0.17 % cez sociálne služby
  • prostredníctvom prehliadača 39.10 %, 34.55 %, Chrome 12.51 %, Opera 10.11 %, Safari 1.92 %, Android 1.28 %
  • bežiacich na operačnom systéme Windows 94.43 %, zo zvyšku: Android 39.70 %, Linux 23.23 %, Macintosh 17.89 %, iOS 13.08 %
  • medzi odkazujúcimi stránkami (bez vyhľadávačov) dominuje za celé obdobie akva.sk 18.68 %, seznam.cz 17.44 %, zoznam.sk 9.50 %, bratislavaguide.com 6.51 %, facebook.com 5.26 %, rybicky.net 3.97 %, akvamalawi.com 2.72 %, azet.sk 1.79 %, splendenspower.cz 1.43 %, akvarijni.cz 1.16 %, zoohoo.sk 1.14 %, akvarista.cz 1.12 %, naj.sk 1.08 %, atlas.sk 1.04 %

Podľa Google rok 2014:

  • 42 846 návštev – 33 673 jedinečných (78.59 %), 10 283 (24.00 %) bez odchov zo vstupných stránok,
  • 76.00 % miera odchodov, 74 024 zobrazených stránok – 61 632 jedinečných, 41 461 bez odchodov (56.01 %), 22.21 % vracajúcich sa návštevníkov,
  • denný priemer je 117 návštev, zo 114 štátov z 1 379 miest pomocou 31 prehliadačov na 19 operačných systémoch,
  • tí, čo neodídu zo vstupnej stránky strávia na sozo.sk 7:08 minúty, navštívia 4.03 stránok,
  • frekvencia návštevníka 13.89 návštev, aktuálnosť 31.89, hĺbka návštevy 4.04, dĺžka návštevy (nad 11 sekúnd) je 6:28 min,
  • zo Slovenska 84.60 %, z Česka – 6.67 %, zo zvyšku ostatných krajín: USA 18.13 %, Nemecko 10.48 %, Veľká Británia 10.02 %, Rakúsko 7.28 %, 7.06 %, Maďarsko 6.18 %, Poľsko 4.67 %,
  • Slováci prišli najmä z Bratislavy 50.31 %, zo zvyšku: Žilina 14.36 %, Košice 9.88 %, Nitra 5.94 %, Trnava 5.93 %, 4.67 %, 4.14 %, Banská Bystrica 4.02, 3.88 %, 3.80 %, Liptovský 3.42 %, 3.39 %, Prievidza 3.34 %, Zvolen 3.22 %, 
  • 72.42 % návštevníkov príde na sozo.sk cez vyhľadávač, 17.61 % priamo 8.59 % cez odkazujúce stránky, 1.37 % cez sociálne služby, 
  • prostredníctvom prehliadača Chrome 42.24 %, Firefox 23.71 %, Explorer 11.28 %, Android 8.28 %, Opera 7.67 %, Safari 6.12 %,
  • bežiacich na operačnom systéme Windows 73.75 %, zo zvyšku: Android 66.04 %, iOS 16.51 %, Linux 9.40 %, Macintosh 4.95 %, Windows Phone 2.14 %,
  • medzi odkazujúcimi stránkami (bez vyhľadávačov) dominuje za celé obdobie akva.sk 27.83 %, facebook.com 12.39 %, seznam.cz 10.47 %, semalt.com 8.60 %, ask.com 3.51 %, rybicky.net 3.30 %, bratislavaguide.com 2.79 %, akvarijni.cz 2.41 %, mojasvadba.sk, centrum.cz, buttons-for-website.com 1.45 %

Trendovo (predpoklad) podľa Google pre rok 2015:

  • 55 296 návštev, 44 922 jedinečných (81.24 %), 17 506 (19.97 %) bez odchov zo vstupných stránok,
  • 71.71 % miera odchodov, 117 729 zobrazených stránok – 84 426 jedinečných, 79 927 bez odchodov (67.89 %), 19.47 % vracajúcich sa návštevníkov zo 100 štátov a 1 371 miest,
  • denný priemer je 151 návštev, pomocou 28 prehliadačov na 17 operačných systémoch,
  • tí, čo neodídu zo vstupnej stránky strávia na sozo.sk 5:37 minúty, navštívia 4.23 stránok,
  • frekvencia návštevníka 13.65 návštev, aktuálnosť 41.21, hĺbka návštevy 3.94, dĺžka návštevy (nad 11 sekúnd) je 5:51 min,
  • zo Slovenska 83.48 %, z Česka – 8.24 %, zo zvyšku ostatných krajín: USA 16.44 %, Nemecko 10.84 %, Veľká Británia 9.99 %, Rakúsko 6.57 %, Poľsko 5.52 %, Maďarsko 5.05 %, Francúzsko 3.33 %, Brazília 2.88 %, Španielsko 2.52 %, Írsko 2.38 %, Taliansko 2.32 %,
  • Slováci prídu najmä z Bratislavy 50.01 %, zo zvyšku: Žilina 11.53 %, Košice 10.50 %, Trnava 7.48 %, Nitra 6.85 %, Piešťany 4.61 %, Michalovce 4.47 %, Banská Bystrica 4.43 %, Prešov 3.89 %, Poprad 3.71 %, 3.65 %, Zvolen 3.59 %, Prievidza 3.45 %, 
  • 63.30 % návštevníkov príde na sozo.sk cez vyhľadávač, 29.29 % priamo, 8.11 % cez odkazujúce stránky a 0.61 % cez sociálne služby, 
  • prostredníctvom prehliadača Firefox 33.29 %, Chrome 30.36 %, Internet Explorer 18.41 %, Opera 8.94 %, Android 4.22, Safari 4.14 %, 
  • bežiacich na operačnom systéme Windows 85.34 %, zo zvyšku: Android 36.65 %, Linux 25.89 %, Macintosh 19.02 %, iOS 11.99 %, iPad 1.17 %, iPhone 1.11 %, Windows Phone 1.05 %,
  • medzi odkazujúcimi stránkami (bez vyhľadávačov) dominuje za celé obdobie akva.sk 28.46 %, facebook.com 11.86 %, seznam.cz 4.66 %, bratislavaguide.com 3.76 %, zoznam.sk 3.58 %, semalt.com 2.98, rybicky.net 2.96 %, akvarijni.cz 2.46 %.
 

Use to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené programy a svet informačných technológií

Hits: 8713

Od roku 1998 sa živím ako informatik. Chcem sa venovať aj niektorým programom, ktoré mne uľahčujú prácu. Budem sa aj snažiť poskytnúť ť svojich skúseností pri riešení problémov s výpočtovou technikou. Budem sa snažiť o objektívne o softvéri a hardvéri, s ktorým som sa stretol.

Základná doska – motherboard

Základná doska, niekedy nazývaná aj materská doska – MB tvorí najhlavnejšiu súčasť počítača. Od nej závisí celý chod. Na túto dosku sa pripája všetko, zdroj, procesor, grafické karty, ventilátor, harddisk, atď. Technologický rozvoj ide stále veľmi rýchlym tempom, stále sa vyvíjajú nové, výkonnejšie dosky. Gigabitky medzi osvedčené značky.

Free

Use to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

Hits: 26797

Use to Comment on this Post

Ekológia, Veda

Úvaha o ekologickej stabilite, ekologickej rovnováhe a spätnej väzbe

Hits: 9804

Abstract:

This article is dealing with ecological stability as the science, and possibilities of its detection. I describe the basic knowledge about ecological stability. I have mentioned other positive relationship between the ecological stability and the energy in introduction. I analyse the possibilities of its detection through productive (energy) ecology. I tried to describe troubles joined to . I think the most interesting opinion of the whole article is a hypothesis that the dependence of ecological stability and energy which is necessary for sustaining of momentary state is constant ! I peculiarly devote to feedback. I think that feedback has a great influence on ecological balance. The article indicate that there is my deep doubt about the influence of feedback on ecological stability that is why I have just used the word balance.

Abstrakt:

Tento článok sa zaoberá ekologickou stabilitou ako takou, a možnosťami jej zisťovania. Popisujem základné poznatky o ekologickej stabilite. Už v úvode uvádzam vzájomne pozitívny vzťah ekologickej stability a energie. Analyzujem možnosti jej zisťovania cestou produkčnej ekológie. Snažím sa ísať problémy s tým spojené. Pravdepodobne najzaujímavejším názorom celého článku je hypotéza, že a energie nutnej na udržovanie momentálneho stavu je konštantná ! Osobitne sa venujem spätnej väzbe. Myslím, že má veľký vplyv na ekologickú rovnováhu. Schválne som použil slovo rovnováhu, pretože tak ako z článku vyplýva, mám veľké pochybnosti o jej vplyve na ekologickú stabilitu.

Motto:

Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je fakt,

že je to pochopiteľné

Albert

MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) definujú ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému vrátiť sa pôsobením vlastných vnútorných mechanizmov k dynamickej rovnováhe alebo ku svojmu „normálnemu“ vývojovému smeru. Čím rýchlejšie sa ekosystém vracia a tým menšie vykazuje, tým je stabilnejší. Rád by som zdôraznil, že je prevrátenou hodnotou vstupov, či už vo forme látok alebo energie, ktoré je nutné do ekosystému vkladať na to, aby ho udržali v momentálnom stave. Táto situácia nemá environmentálny aspekt. Neexistuje prepojenie na prirodzenosť ekosystému. Napr. lán pšenice vyžaduje každoročné mechanické narušovanie, a kosenie, organický materiál () musí byť odstraňovaný, alebo aspoň eliminovaný – inak by úroda v najbližších štyroch – piatich rokoch nebola takmer žiadna. je prerušovaný.

určovania koeficientu ekologickej stability v tvorbe – Územného systému ekologickej stability sú do istej miery intuitívne. Je veľkým problémom zistiť mieru ekologickej stability presnejšie. Metodika je založená na znakoch, ktoré sa vyznačujú veľkým intervalom a veľkú úlohu zohráva subjektivita ľudského faktora. Projekty ÚSES vypracúvajú rôzni a s rôznym profesijným zameraním – od stavebných inžinierov, urbanistov, architektov cez krajinných pláčov, biológov, ekológov až po environmentalistov. V tvorbe ÚSES nie je otázka presnej determinácie ekologickej stability taká dôležitá, okrem iného aj z dôvodu využívania princípu relatívnosti v tvorbe ÚSES. Prirovnal by som to k situácii lekára, ktorý sa snaží pomôcť pacientovi trpiacemu nevyliečiteľnou formou leukémie. Napriek tomu, že vie, že pacientovi veľa času neostáva, hľadá oporu – “kostru”, najhodnotnejšie časti, ktoré pacienta udržia v stave najvyššej možnej rovnováhy, prípadne pocitu spokojnosti. Toto prirovnanie trochu kríva, totiž nikdy nebude v stave pacienta, avšak na pochopenie relatívnosti využitia poznania ekologickej stability pre účelovú prácu akou ÚSES je vhodný.

Čo je to ekologická stabilita a aké sú možnosti jej zisťovania a akéhosi „ocenenia“ pre laikov ? To je zložitá otázka, na ktorú sa snažím dať nejaké podnety. Môžem použiť dokonca medicínu, či ekonómiu na to, aby som dokázal pozitívny vzťah ekologickej stability k cieľom uvedených odborov. Ak poviem ekonómovi, že toto územie má takú a takú cenu z hľadiska ekologickej stability, a že na tom svojou správne orientovanou aktivitou (napr. pasením na lúke v Strážovských vrchoch) ušetrí ročne istú sumu peňazí, je vhodné, aby sme vedeli určiť ekologickú stabilitu. Je všeobecne známy pozitívny vzťah rovnováhy v prírode k zdraviu obyvateľov.

Metodiky zisťovania koeficientu ekologickej stability s ktorými som sa najčastejšie stretol sú založené na získavaní poznatkov o aktuálnom stave vegetácie na jednotlivých plochách. je reprezentatívnym ukazovateľom, ktorý dostatočne presne odráža stav ekosystému nielen v momentálnom čase, ale je reakciou na podmienky okolia počas pomerne dlhého časového obdobia. Tieto metodiky majú jeden veľmi exaktný aspekt – je ním . Napr. drvivá väčšina lúk ako takmer nepôvodný prvok v našich podmienkach nedosahujú najvyšší význam pre ekologickú stabilitu – hodnotu 5, ako takmer všetky ostatné typy ekosystémov . To je dané nevyhnutnosťou vstupov energie pre ekosystém lúk, ktoré musia mať zabezpečený manažment na to aby pretrvali vo svojej forme.

Keď som uvažoval o presnejšom postupe pre zisťovanie stupňa ekologickej stability usúdil som, že pravdepodobne najexaktnejšia metóda merania stupňa ekologickej stability je cesta využívajúca metódy produkčnej ekológie. Lenže to má dva hlavné okruhy problémov.

Prvý problém je v tom, že jednotlivé majú rôznu výšku produkcie, a rôznu výšku potrebných vstupov. Druhý problém spočíva v nasledujúcom. Téza hovorí: ekologická stabilita je nepriamo úmerná energii nutnej na udržovanie momentálneho stavu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zistiť koľko nevyhnutnej energie treba. Je možné pomerne presne vyčísliť energiu, ktorá je do ekosystému vkladaná človekom, ale ako možno odhadnúť aké množstvo je nutné na udržanie rovnakého stavu? Okrem toho ekosystém sa každoročne mení, niektoré druhy gradujú, každý rok je iný prísun zrážok, napriek tomu sa stabilita nemusí zmeniť. Na ekologicky nestabilných plochách by tieto problémy narastali.

Je známe, že existuje závislosť medzi ekologickou stabilitou, energiou nutnou na udržovanie momentálneho stavu a energiou dodávanou do ekosystému prirodzene. Myslím si dokonca, že táto závislosť je konštantná pre všetky typy ekosystémov. V akom vzťahu je dodávaná do ekosystému umelo ku energii dodávanej prirodzene vzhľadom na jeho stabilitu ? Dnes vieme len tom, že v nepriamo úmernom. Veď napokon je to logické, však ? Akým spôsobom je možné zistiť tento vzťah ? Ja sa nazdávam, že cesta je schodná práve prostredníctvom produkčnej ekológie. Veľkým problémom však je pravdepodobne zistiť presné množstvo energie, ktoré je nutné pre prirodzený vývoj najmä v neprirodzených ekosystémoch. Ak by sa zistili energie a vypočítal by sa ich vzájomný , mohol by sa porovnať s metodikou zisťovania ekologickej stability používanou v tvorbe ÚSES a potom už by nemal byť väčší problém matematickým aparátom s veľkou presnosťou odhadnúť vzťah ekologickej stability a energie.

Spätná väzba veľmi výrazným spôsobom vplýva na ekologickú stabilitu. Je to vzájomné, nenáhodné pôsobenie medzi prvkami (prípadne subsystémami) toho istého systému, pri ktorom dochádza k zosilňujúcemu – pozitívnemu, alebo zoslabujúcemu – negatívnemu pôsobeniu veličiny B, ktorá bola priamo, alebo nepriamo zmenená veličinou A, na túto veličinu A. Spätná väzba je najdôležitejším autoregulačným mechanizmom všetkých systémov bez výnimky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a preto ma vzťah k ekologickej stabilite. Dôkaz takejto spätnej väzby prináša užitočné o chovaní systému (okrem iného o jeho stabilite) i v prípade, že mechanizmus tohto pôsobenia pre nás ostáva neznámy (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozitívnej spätnej väzbe pôsobí každý z dvoch premenných prvkov v interakcii zhodným smerom, takže sa navzájom zosilňujú v pozitívnom, či negatívnom zmysle. Napr., čím viac členov A je v plodnom veku, tým viac potomstva B sa môže narodiť. Potom, čím viac potomstva B dorastá do plodného veku, tým rýchlejšie narastá populácia. Dochádza teda k posilňovaniu obidvoch premenných prvkov interakcia v čase a výsledkom je známa exponenciálna rastová krivka tvaru „J“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). posilňuje odchýlky a nerovnovážne stavy a spravidla slúži dynamickému rastu systému. Ten však časom naráža na určitú hranicu – limity svojho vonkajšieho prostredia. Kvalitatívne zmeny vlastností prvkov interakcie sa potom môžu prejaviť principiálne dvoma spôsobmi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • premenia doterajšiu pozitívnu spätnú väzbu na negatívnu a exponenciálny úsek rastovej krivky sa tak sploští a nadobudne tvar „S“ a prejde do stavu dynamickej rovnováhy s náhodným kolísaním – fluktuáciou hodnôt. je hlavným stabilizačným princípom, spoločným pre živé i neživé subsystémy (Míchal a , 1991).
  • pri zachovaní pozitívnej spätnej väzby sa „prepóluje“ a jej nositelia „zmenia znamienko“ na závislosť typu „čím menej A – tým menej B“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Patologické javy vyvolané stresom sú v spätnoväzbovej schéme faktorom „naviac“ k schéme pozitívnej väzby. S úcim počtom plodnej časti populácie narastajú nielen počty potomstva, ale progresívne rastie potravy a priestoru a ďalších zdrojov nevyhnutných pre existenciu ďalších členov populácie, prípadne rastie znečisťovanie prostredia samotnou populáciou. Tieto rastúce negatívne vplyvy v prostredí populácie prinášajú jej jedincom takú záťaž, že sa to prejaví patologickými zmenami chovania, ktoré môžu viesť i v prírodných podmienkach k prudkým poklesom populačnej hustoty smerom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozitívna spätná väzba, najmä vo vrcholových častiach krivky spôsobuje zníženie stupňa ekologickej stability. Pýtam sa, či môže mať spätná väzba ako prírodný a prirodzený proces autoregulácie ekosystémov negatívny vplyv na ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému ? Napr. v takom ekosystéme ako je je registrované pravidelné výrazné početnosti vtákov a stavovcov. Napriek tomu stabilita tohto ekosystému je , jeho schopnosť vysporiadať sa s vnútornými i vonkajšími faktormi prostredia je obdivuhodná. Charakteristika pomerov v tajge môže viesť k názoru, že daný ekosystém je nevyvážený, rozkolísaný, jednoducho že nie je v stave ekologickej rovnováhy. Avšak tento ekosystém pokiaľ nie priamo ohrozovaný človekom sa vyznačuje vysokým stupňom ekologickej stability. Mechanizmus pretrvávajúceho zabezpečovania rovnováhy je pravdepodobne spätná väzba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovoria o tom, že ak fluktuácia zložiek ekosystému nevedie k dlhodobej deštrukcii jeho štruktúr, môže byť kolísanie početnosti určitej populácie výrazom ochranných aktivít riadených spätnými väzbami. Spätná väzba je prostriedkom regulácie, môže spôsobiť ekologickú rovnováhu, ale pochybujem o tom, že negatívne vplýva na ekologickú stabilitu.

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Rozhovory o ekológii a ochrane prírody, ENVIRO, .

Use to Comment on this Post