Faško, Kaclík – mená späté s našou rodinou

Hypo­té­za 1

Meno Faš­ko je zrej­me odvo­de­né z talian­ske­ho zákla­du slo­va Fas­chi – Fas­ci – Fas­co, čo zna­me­ná zväz – zvä­zu­jú­ci – zvä­zok. V nemči­ne slo­vo fas­che zna­me­ná obruč, zvä­zok. Je prav­de­po­dob­né, že na Slo­ven­sko priš­li ako kolo­nis­ti z nemecko-​talianského Tirol­ska. V pub­li­ká­cii Hreb­lay A., Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne sa spo­mí­na, že Brez­no a Boce (Vyšná a Niž­ná Boca) boli zalo­že­né tými­to kolo­nis­ta­mi. Brez­no v minu­los­ti nies­lo názov aj Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. V Tirol­sku exis­tu­jú dve mes­tá ved­ľa seba: Bres­sa­no a Bozen (Ober Bozen a Nie­der Bozen) – ale­bo Bol­za­no v talian­či­ne. Tie­to obce boli v minu­los­ti dosť pre­via­za­né. Posúď­te sami, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. V “Bociach” aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemec­ký­mi mena­mi, napr. Trä­ger, Böh­mer. Pán Richard Fas­co sa pri svo­jom výsku­me raz stre­tol s kore­ňom mena Fasci-​Faschi až do čias Rímu. V tom čase tak boli pome­no­va­ní ľudia, zdr­žia­va­jú­ci sa v blíz­kos­ti cisá­ra ako elit­ná vojen­ská jed­not­ka, prí­pad­ne ochran­ka. Ich úlo­hou bolo ochra­ňo­vať cisá­ra. Ich zna­kom boli malé seke­ry zave­se­né pri bed­rách. (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fasco)

Hypo­té­za 2

Ak mali Faš­kov­ci podob­ný pôvod ako Dax­ne­rov­ci, čo je dosť prav­de­po­dob­né, tak potom to boli dre­vo­ru­bačs­ké rody, kto­ré zís­ka­li zemian­stvo pri­bliž­ne v rov­na­kom čase. Boli to zrej­me tiež pôvod­ne všet­ko evan­je­li­ci, kto­rí priš­li spo­lu s ostat­ný­mi rod­mi z Tirol­ska, ale­bo Salz­bur­gs­ka ako dre­vo­ru­bačs­kí odbor­ní­ci na spla­vo­va­nie dre­va (vod­né smy­ky, ryz­ne, frúd­le, taj­chy) na Bie­le a Čier­ne Hand­le. Nie­kto­rí bohat­ší sa odsťa­ho­va­li do mes­ta, sta­li sa meš­ťan­mi a za záslu­hy zís­ka­li zemian­stvo. Keď neskôr pre­bie­ha­la reka­to­li­zá­cia (pre­lom 16. a 17. sto­ro­čia), dedin­ča­nia boli poka­to­lí­če­ní brez­nian­sky­mi pia­ris­ta­mi, ale meš­ťa­nia zosta­li väč­ši­nou evan­je­lik­mi. O tom sved­čí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z pred­kov rodu Faš­ko vysťa­ho­vať na západ a jeho potom­ko­via puto­va­li cez Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens až do Wald­fish­ba­chu do Nemec­ka, kde žijú dodnes (list Richar­da Fas­ca z roku 1997). Nemec­ko bolo vte­dy pro­tes­tant­ské. Vede­li v tom čase títo ľudia ešte o svo­jich kore­ňoch? Mož­ný nemec­ký pôvod bol dôvod ich emig­rá­cie do Nemec­ka? Ale­bo k tomu pris­pe­li aj nepo­ko­je v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia, kedy boli povs­ta­nia kuru­cov – napr. Rákoc­zi­ov­ské povs­ta­nie.

Hypo­té­za 3

Faš­kov­ci boli mož­no nemec­kí pri­sťa­ho­valci z 12. sto­ro­čia, kto­rí boli reme­sel­ne zruč­ní a kto­rí sa zača­li usa­dzo­vať na Slo­ven­sku. Je otáz­ne, či na Horeh­ro­ní, pre­to­že ten­to pries­tor nebol v tom obdo­bí prí­liš osíd­le­ný. Mož­no priš­li od Krem­ni­ce, mož­no zo Spi­ša. K Spi­šu by sa pri­klá­ňal na inom mies­te spo­mí­na­ný fakt, že obec Fili­po­vo exis­to­va­lo na inom mies­te ešte pred vzni­kom Fili­po­va, kto­ré je dnes súčas­ťou Beňu­ša a to pri Dob­ši­nej. Mož­né je aj to, že naj­skôr pôso­bi­li v Brez­ne. Pra­co­va­li ako uhlia­ri, mäsia­ri, dre­vo­ru­ba­či, pôvod­ne zrej­me ich samot­né nasťa­ho­va­nie prá­ve do tej­to oblas­ti Slo­ven­ska súvi­se­lo naj­mä s dre­vom a tým, že oblasť bola len ried­ko osíd­le­ná. Pod­ľa nie­kto­rých infor­má­cií je mož­né, že pôso­bi­li aj v oblas­ti Čier­ne­ho Balo­gu.

Exis­tu­jú dve veľ­ké vet­vy Faško-​Kaclíkovcov, tak ako aj v minu­los­ti, kato­líc­ka a evan­je­lic­ká. Dá sa zhru­ba pove­dať, že kato­líc­ka vet­va sú Fili­pov­skí Faš­kov­ci a evan­je­lic­ká Brez­nian­ski. Z evan­je­lic­kej vet­vy pochá­dza napr. Vla­di­mír Faš­ko – pri­má­tor Brez­na na pre­lo­me tisíc­ro­čí a väč­šia časť dnes žijú­cich Faš­kov­cov na ame­ric­kom kon­ti­nen­te. V minu­los­ti to boli aj dva­ja sená­to­ri (rich­tá­ri) Brez­na v roku 1649 Ján Faš­ko a v roku 1685 Matej Faš­ko, V 20-​tych rokoch 20 sto­ro­čia a krát­ko cez dru­hú sve­to­vú voj­nu bol sta­ros­ta Brez­na Šte­fan Faš­ko. Mimo­cho­dom v Brez­ne na Mest­skom úra­de sú uve­de­ní všet­ci rich­tá­ri od polo­vi­ce 17. storočia.

Naj­star­šia nám zná­ma kon­krét­na zmien­ka je o Eliá­šo­vi Faš­ko­vi, naro­de­nom v roku 1590 v Brez­ne. Štu­do­val v Brez­ne, Bar­de­jo­ve, Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, Koši­ciach a Bánov­ciach nad Beb­ra­vou. Pôso­bil v Oko­lič­nom, v Lip­tov­skom Trnov­ci, v Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, v Dubo­vi­ci pri Sabi­no­ve ako evan­je­lic­ký kňaz. Od roku 1646 bol šariš­ským seni­orom. Od roku 1648 ale­bo 1649 pôso­bil ako farár v Kece­rov­ských Pek­ľa­noch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regi­onál­na bib­li­o­gra­fia obce Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – v rám­ci Lite­rár­ne­ho mies­to­pi­su oko­lia Košíc).

Nobi­li­tač­ná lis­ti­na z roku 1651 povy­šu­je Jána Faš­ka a jeho bra­tov a potom­kov na zema­nov. Je v nej opí­sa­ný aj erb. Pod­ľa nej heral­dik Vrteľ nakres­lil ten­to erb. Lis­ti­na pochá­dza z archí­vu v Ban­skej Bys­tri­ci. Jed­na ver­zia je v latin­či­ne (zrej­me pôvod­ná) a dru­há v nemči­ne (pochá­dza z Nemec­ka). Nemec­ká ver­zia by mala byť pre­kla­dom latin­skej. K nej sa via­že dru­hý erb. Faš­kov­ci zrej­me požia­da­li Fer­di­nan­da III. o ude­le­nie do šľach­tic­ké­ho sta­vu aj na zákla­de neja­kej star­šej výsa­dy (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) – kto­rá súvi­se­la s ich čin­nos­ťou ešte z rím­ske­ho obdobia.

Meno Kac­lík sa vysky­tu­je v oko­lí obce Fili­po­vo pomer­ne čas­to. V dru­hej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa v Brez­ne (spo­lu z Beňu­šom) naro­di­lo oko­lo 50 Faš­kov­cov. Ale meno Kac­lík sa vysky­tu­je v jedi­nom prí­pa­de. Až nie­ke­dy v prvej štvr­ti­ne 19. sto­ro­čia sa zača­lo Kac­lík vysky­to­vať čas­tej­šie. Bol to postup­ný pro­ces. Najprv to bol Faško-​Kaclík, neskôr už len Kac­lík. Avšak aj dnes naši prí­buz­ní sú Kac­lí­kov­ci aj Faš­kov­ci, aj Faško-Kaclíkovci.

Aj v dneš­nej dobe dochá­dza k zme­ne mien. Napr. otec je Faš­ko a syn Kac­lík. Faš­kov­ci a Kac­lí­kov­ci sa vo Fili­po­ve vysky­tu­jú aj dnes, aj v oko­li­tých dedi­nách. Veľa ich je aj vo väč­ších mes­tách ako Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, ale aj inde na Slo­ven­sku. Avšak ešte som nena­ra­zil na Faš­ka ale­bo Kac­lí­ka, kto­rý by nepo­chá­dzal z Horeh­ro­nia Ani si nemys­lím, že neja­ký exis­tu­je. Som pre­sved­če­ný o tom, že meno Faš­ko a Kac­lík má pôvod na Slo­ven­sku na Horeh­ro­ní. Meno Kac­lík a naj­mä Faš­ko sa obja­vu­je aj v USA, naj­mä v oko­lí Pitts­bur­gu v Pen­syl­vá­nii. Okrem toho v Čes­ku, v Nemec­ku, v Maďar­sku, v Gréc­ku, v Albán­sku, v Talian­sku, v Indonézii.

Na iden­ti­fi­ká­ciu osôb boli nut­né aj minu­los­ti prí­me­nia. Napr. ded­ko Pavol Kac­lík bol Taj­tu­li­ta, ale “celý dom” bol Chy­žia­kov. Pou­ží­va­jú sa dodnes. Je aj mož­né, že časom doš­lo aj ku radi­kál­nej zme­ne mena. Napr. z prí­me­nia Z lúky zrej­me vznik­lo priez­vis­ko Zluky.

Rôz­ne

Úda­je nachá­dza­jú­ce sa v písom­nos­tiach sú rôz­nej kva­li­ty. Sú väč­ši­nou v latin­či­ne, len v rokoch 1843 ‑1849 v maďar­či­ne, výni­moč­ne aj v slo­ven­či­ne – keď otec pri­vo­ľu­je k svad­be. Nie­ke­dy je čita­teľ­nosť výbor­ná, ino­ke­dy nie. Pri svad­be sú väč­ši­nou úda­je o rodi­čoch, ale bez dátu­mov, sko­ro vždy sa uvá­dza aj vek snú­ben­cov. Naj­hor­šia kva­li­ta úda­jov je pri úmr­tí. U malých detí sa uvá­dza­jú aj rodi­čia, u dospe­lých buď man­žel, prob­lém je pri vdov­coch. Vte­dy je zná­my len vek a pôvod. U žien sa nie­ke­dy uvá­dza meno diev­čen­ské, ino­ke­dy zas meno po man­že­lo­vi. Pri veku pri úmr­tí a pri svad­be sú čas­to dosť veľ­ké odchýl­ky od sku­toč­nos­ti. Zrej­me ľudia nepoz­na­li pres­ne svoj vek.

• zo zemian­skej vet­vy Jaku­ba Faš­ka pochá­dza Otto Fas­ko z Nemecka,
• Jakub Faš­ko pôso­bil v Bánov­ciach a ako farár v Pezin­ku,
• pod­ľa Ban­ské­ho archí­vu v Ban­skej Štiav­ni­ci boli v roku 1710 vo Fili­po­ve 3 domy. V jed­nom býval Tomáš Faš­ko s rodi­nou, v dru­hom snáď jeho brat Matej s rodi­nou. V tre­ťom býva­li švag­rov­ci Knap­čok a Rus­nák. Pod­ľa zázna­mov si zrej­me zobra­li ses­try Faš­ko­vé od otca Micha­la Faš­ka. To je veľ­mi zau­jí­ma­vé – že všet­ky domy boli “pozna­če­né” dedič­stvom Faškovcov.
• pod­ľa sčí­ta­nia oby­va­te­ľov z roku 1810 bolo vo Fili­po­ve 12 domov, v kto­rých žilo 106 osôb v 22 rodi­nách. Veľ­kú pre­va­hu majú Faš­kov­ci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s iný­mi rodi­na­mi), Dugá­tov­cov bolo 13 a žili tu 2 rodi­ny v jed­nom dome,
• veľ­ká časť evan­je­lic­kej vet­vy odiš­la po roku 1850 do Tot­kom­lo­su pri Bekes­ca­be do Maďar­ska. Prav­de­po­dob­ne dve rodi­ny sa z Maďar­ska na Slo­ven­sko vrá­ti­li (napr. mete­oro­lóg Pavol Faš­ko),
• kedy­si bolo nor­mál­ne mať veľ­ký počet detí, ani moji pred­ko­via nebo­li výnim­kou. Čas­to sa v rodi­ne naro­di­lo 8 – 10 detí v pomer­ne veľ­kom časo­vom roz­pä­tí, avšak čas­to bola úmr­tnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydá­va­li skôr ako dnes, zhru­ba 18 – 20 roč­né, najm­lad­šia mala 15 – 16 rokov a muse­la žia­dať diš­penz. V prí­pa­de že muž ovdo­vel, oby­čaj­ne sa zno­vu rých­lo ože­nil. Sú bež­né prí­pa­dy, kedy sa vdo­vec ženil dva mesia­ce po úmr­tí svo­jej ženy, čas­to sa bra­li vdov­ci navzá­jom. Bolo to zaprí­či­ne­né malý­mi deť­mi, o kto­ré bolo potreb­né sa postarať,
• 18.6.2001 sa na diš­penz v Beňu­ši nachá­dza­lo viac ako 60 hro­bov s menom Faš­ko ale­bo Kaclík

Use Facebook to Comment on this Post