Hits: 8359

Hypotéza 1

Meno je zrejme odvodené z talianskeho základu slova , čo znamená zväz – zväzujúci – zväzok. V nemčine slovo znamená obruč, zväzok. Je pravdepodobné, že na prišli ako z -talianského Tirolska. V publikácii Hreblay A., Dejiny evanjelickej cirkvi v Brezne sa spomína, že a (Vyšná a Nižná ) boli založené týmito kolonistami. v minulosti nieslo názov aj , , . V Tirolsku existujú dve vedľa seba: a Bozen ( a Nieder Bozen) – alebo v taliančine. Tieto boli v minulosti dosť previazané. Posúďte sami, Vyšná Boca – , Nižná Boca – Nieder Bozen. V „Bociach“ aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemeckými menami, napr. , . Pán Richard sa pri svojom výskume raz stretol s koreňom mena až do čias Rímu. V tom čase tak boli pomenovaní , zdržiavajúci sa v blízkosti cisára ako elitná vojenská jednotka, prípadne ochranka. Ich úlohou bolo ochraňovať cisára. Ich znakom boli malé zavesené pri bedrách. (Zdroj: Igor , )

Hypotéza 2

Ak mali podobný pôvod ako , čo je dosť pravdepodobné, tak potom to boli drevorubačské rody, ktoré získali približne v rovnakom čase. Boli to zrejme tiež pôvodne všetko , ktorí prišli spolu s ostatnými rodmi z Tirolska, alebo Salzburgska ako drevorubačskí odborníci na (, , frúdle, ) na Biele a . Niektorí bohatší sa odsťahovali do mesta, stali sa mešťanmi a za zásluhy získali . Keď neskôr prebiehala (prelom 16. a 17. storočia), dedinčania boli pokatolíčení breznianskymi piaristami, ale mešťania zostali väčšinou evanjelikmi. O tom svedčí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z predkov rodu Faško vysťahovať na západ a jeho potomkovia putovali cez , , až do Waldfishbachu do Nemecka, kde žijú dodnes (list Richarda Fasca z roku 1997). bolo vtedy protestantské. Vedeli v tom čase títo ešte o svojich koreňoch? Možný nemecký pôvod bol dôvod ich ? Alebo k tomu prispeli aj nepokoje v polovici 17. storočia, kedy boli – napr. Rákocziovské povstanie.

Hypotéza 3

boli možno nemeckí prisťahovalci z 12. storočia, ktorí boli remeselne zruční a ktorí sa začali usadzovať na Slovensku. Je otázne, či na Horehroní, pretože tento priestor nebol v tom období príliš osídlený. Možno prišli od Kremnice, možno zo Spiša. K Spišu by sa prikláňal na inom mieste spomínaný fakt, že obec existovalo na inom mieste ešte pred vznikom Filipova, ktoré je dnes súťou Beňuša a to pri Dobšinej. Možné je aj to, že najskôr pôsobili v Brezne. Pracovali ako , , , pôvodne zrejme ich samotné nasťahovanie práve do tejto oblasti Slovenska súviselo najmä s drevom a tým, že oblasť bola len riedko osídlená. Podľa niektorých informácií je možné, že pôsobili aj v oblasti Čierneho Balogu.


Existujú dve veľké vetvy -Kaclíkovcov, tak ako aj v minulosti, katolícka a evanjelická. Dá sa zhruba povedať, že katolícka vetva sú a evanjelická Breznianski. Z evanjelickej vetvy pochádza napr. Vladimír na prelome tisícročí a väčšia časť dnes žijúcich Faškovcov na americkom kontinente. V minulosti to boli aj dvaja () Brezna v roku 1649 Ján a v roku 1685 , V 20-tych rokoch 20 storočia a krátko cez druhú svetovú vojnu bol Faško. Mimochodom v Brezne na Mestskom úrade sú uvedení všetci od polovice 17. storočia.

Najstaršia nám známa konkrétna zmienka je o Eliášovi Faškovi, narodenom v roku 1590 v Brezne. Študoval v Brezne, Bardejove, Brezovici nad Torysou, Košiciach a Bánovciach nad Bebravou. Pôsobil v Okoličnom, v Liptovskom Trnovci, v Brezovici nad Torysou, v Dubovici pri Sabinove ako evanjelický kňaz. Od roku 1646 bol šarišským seniorom. Od roku 1648 alebo 1649 pôsobil ako farár v Kecerovských Pekľanoch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regionálna bibliografia , 2001 – v rámci Literárneho miestopisu okolia Košíc).

Nobilitačná listina z roku 1651 povyšuje Jána Faška a jeho bratov a potomkov na zemanov. Je v nej opísaný aj erb. Podľa nej heraldik Vrteľ nakreslil tento erb. Listina pochádza z archívu v Banskej Bystrici. Jedna verzia je v latinčine (zrejme pôvodná) a druhá v nemčine (pochádza z Nemecka). verzia by mala byť prekladom latinskej. K nej sa viaže druhý erb. zrejme požiadali Ferdinanda III. o udelenie do šľachtického stavu aj na základe nejakej staršej výsady (Zdroj: , Richard Fasco) – ktorá súvisela s ich činnosťou ešte z rímskeho obdobia.

Meno sa vyskytuje v okolí pomerne často. V druhej polovici 17. storočia sa v Brezne (spolu z Beňušom) narodilo okolo 50 Faškovcov. Ale meno sa vyskytuje v jedinom prípade. Až niekedy v prvej štvrtine 19. storočia sa začalo vyskytovať častejšie. Bol to postupný proces. Najprv to bol , neskôr už len . Avšak aj dnes naši príbuzní sú aj , aj -Kaclíkovci.

Aj v dnešnej dobe dochádza k zmene mien. Napr. je a syn Kaclík.  a Kaclíkovci sa vo Filipove vyskytujú aj dnes, aj v okolitých dedinách. Veľa ich je aj vo väčších mestách ako , , , ale aj inde na Slovensku. Avšak ešte som nenarazil na Faška alebo Kaclíka, ktorý by nepochádzal z Horehronia Ani si nemyslím, že nejaký existuje. Som presvedčený o tom, že meno a má pôvod na Slovensku na í. Meno a najmä sa objavuje aj v , najmä v okolí Pittsburgu v Pensylvánii. Okrem toho v Česku, v Nemecku, v Maďarsku, v Grécku, v Albánsku, v Taliansku, v Indonézii.

Na identifikáciu osôb boli nutné aj minulosti prímenia. Napr. dedko bol , ale „celý dom“ bol Chyžiakov. Používajú sa dodnes. Je aj možné, že časom došlo aj ku radikálnej zmene mena. Napr. z Z zrejme vzniklo priezvisko Zluky.

Rôzne

Údaje nachádzajúce sa v písomnostiach sú rôznej kvality. Sú väčšinou v latinčine, len v rokoch 1843 -1849 v maďarčine, výnimočne aj v slovenčine – keď privoľuje k svadbe. Niekedy je čitateľnosť výborná, inokedy nie. Pri svadbe sú väčšinou údaje o rodičoch, ale bez dátumov, skoro vždy sa uvádza aj snúbencov. Najhoršia kvalita údajov je pri úmrtí. U malých detí sa uvádzajú aj , u dospelých buď manžel, problém je pri vdovcoch. Vtedy je známy len a pôvod. U žien sa niekedy uvádza meno dievčenské, inokedy zas meno po manželovi. Pri veku pri úmrtí a pri svadbe sú často dosť veľké od skutočnosti. Zrejme nepoznali presne svoj .

  • zo zemianskej vetvy Jakuba Faška pochádza z Nemecka,
  • Jakub pôsobil v Bánovciach a ako farár v Pezinku,
  • podľa Banského archívu v Banskej Štiavnici boli v roku 1710 vo Filipove 3 . V jednom býval Tomáš s rodinou, v druhom snáď jeho brat s rodinou. V treťom bývali švagrovci a . Podľa záznamov si zrejme zobrali sestry Faškové od otca Michala Faška. To je veľmi zaujímavé – že všetky boli „poznačené“ dedičstvom Faškovcov.
  • podľa sčítania obyvateľov z roku 1810 bolo vo Filipove 12 , v ktorých žilo 106 osôb v 22 rodinách. Veľkú prevahu majú Faškovci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s inými rodinami), Dugátovcov bolo 13 a žili tu 2 rodiny v jednom dome,
  • veľká časť evanjelickej vetvy odišla po roku 1850 do Totkomlosu pri Bekescabe do Maďarska. Pravdepodobne dve rodiny sa z Maďarska na vrátili (napr. meteorológ Pavol ),
  • kedysi bolo normálne mať veľký počet detí, ani moji neboli výnimkou. Často sa v rodine narodilo 8 – 10 detí v pomerne veľkom časovom rozpätí, avšak často bola úmrtnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydávali skôr ako dnes, zhruba 18 – 20 ročné, najmladšia mala 15 – 16 rokov a musela žiadať dišpenz. V prípade že muž ovdovel, obyčajne sa znovu rýchlo oženil. Sú bežné prípady, kedy sa vdovec ženil dva mesiace po úmrtí svojej , často sa brali navzájom. Bolo to zapríčinené malými deťmi, o ktoré bolo potrebné sa postarať,
  • 18.6.2001 sa na dišpenz v Beňuši nachádzalo viac ako 60 hrobov s menom alebo

Use to Comment on this Post