Mená, Rodina

Púchovský – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 5004

Meno Púchov­ský sa v Pieš­ťa­noch v minu­los­ti vysky­to­va­lo. Dnes je ich už pome­nej. Je mož­né, že pochá­dza­li z oko­lia. Neja­kí boli v Hor­nej Stre­de, čo je 5 km od Pieš­ťan. Zrej­me bolo viac vetiev, pre­to­že ​“naši” sú Vano­vi­ci. Napr. v obci Jele­nec pri Nit­re bolo veľ­mi veľa Púchovských.

Ján Púchov­ský, kto­rý je naj­star­ší zná­my Púchov­ský je Vanech. Jeho syn – tiež Jano mal vyni­ka­jú­ci sluch a zmy­sel pre hud­bu. Sám hral a spie­val a všte­pil lás­ku k hud­be aj svo­jim synom Jano­vi, Joze­fo­vi, Vilia­mo­vi. Tvo­ri­li základ sku­pi­ny Púchov­skí, kto­rí cho­di­li hrá­vať po celom oko­lí. Hra­li aktív­ne až do roku 1961. Boli obľú­be­ný a veľ­mi zná­my. Ded­ko Ján Púchov­ský, kto­rý zomrel v roku 1931 robil u baró­na Leon­hár­dy­ho v Šar­fii. Mimo­cho­dom ten­to barón si vzal Win­te­ro­vu dcé­ru. V roku 1909 sa pre­sťa­ho­va­li nas­päť do Piešťan.

U jeho syna Jána sa zača­li pre­ja­vo­vať muzi­kant­ské sklo­ny. Mal vyni­ka­jú­ci sluch, napriek tomu, že nepoz­nal noty, spie­val a hral so svo­ji­mi deť­mi v rodin­nej kape­le ​“Púchov­skí”. Jeho syn Ján hral na har­mo­ni­ku, kríd­lov­ku, hus­le, les­ný roh a saxo­fón. Počas voj­ny sa cez tren­čian­ske­ho kapel­ní­ka Hir­ne­ra ako kríd­lo­vák dostal do Levo­če kde začal hrá­vať na les­ný roh. Syn Viliam hrá­val na hus­le, na har­mo­ni­ku. Dcé­ra Emí­lia hra­la tiež. Napo­kon jej man­žel Rudolf Janis­ka hrá­val s Púchov­ský­mi na bicie a bol rov­na­ko z muzi­kant­skej rodi­ny a na ich har­mo­ni­ke hrá­val po voj­ne syn Ján. Syn Jozef hral na saxa­fón a na hus­le. Aktív­ne hrá­va­li asi do roku 1961, kedy Viliam odišiel hrať s Micha­lom Šug­rom (brat­ran­com) – bicie, Micha­lom Balá­ži­kom – spev a Tibo­rom Ondrej­ko­vi­čom pod Čer­ve­nú vežu.

The name Púchov­ský was pre­sent in Pieš­ťa­ny in the past. Today, the­re are fewer of them. It’s possib­le that they ori­gi­na­ted from the sur­roun­ding are­as. Some were in Hore Stre­de, which is 5 km from Pieš­ťa­ny. The­re were pro­bab­ly mul­tip­le bran­ches, as our rela­ti­ves are the Vano­vi­ci. For exam­ple, in the vil­la­ge of Jele­nec near Nit­ra, the­re were many Púchovskýs.

Ján Púchov­ský, who is the oldest kno­wn Púchov­ský, is from the Vanech branch. His son, also named Jano, had an excel­lent ear for music. He pla­y­ed and sang, ins­til­ling a love for music in his sons Ján, Jozef, and Viliam. They for­med the foun­da­ti­on of the Púchov­skí group, who used to per­form throug­hout the sur­roun­ding area. They pla­y­ed acti­ve­ly until 1961, and they were popu­lar and well-​known. Grand­fat­her Ján Púchov­ský, who pas­sed away in 1931, wor­ked for Baron Leon­hár­dy in Šar­fia. Inci­den­tal­ly, this baron mar­ried Win­te­r’s daugh­ter. In 1909, they moved back to Piešťany.

His son Ján began to show musi­cal talent. Des­pi­te not kno­wing notes, he had an excel­lent ear, sin­ging and pla­y­ing with his chil­dren in the fami­ly band ​“Púchov­skí.” His son Ján pla­y­ed the accor­di­on, cor­net, violin, French horn, and saxop­ho­ne. During the war, he beca­me a cor­net pla­y­er through the band­mas­ter Hir­ner from Tren­čín and went to Levo­ča, whe­re he began pla­y­ing the French horn. Viliam, his son, pla­y­ed the violin and accor­di­on. His daugh­ter Emí­lia also pla­y­ed. Even­tu­al­ly, her hus­band Rudolf Janis­ka pla­y­ed per­cus­si­on with the Púchov­skí and came from a musi­cal fami­ly. After the war, Ján’s son pla­y­ed the­ir accor­di­on. Jozef pla­y­ed the saxop­ho­ne and violin. They pla­y­ed acti­ve­ly until around 1961, when Viliam left to play with Michal Šug­ra (a cou­sin) on drums, Michal Balá­žik on vocals, and Tibor Ondrej­ko­vič under the Red Tower.

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Šajgalík – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 5770

Myš­lien­ka prvá – autor – sleč­na Šajgalíková

Turek – PAŠA mal svoj paša­lik (revír) a od paša­li­ka nie je ďale­ko ku Šajgalíkovi.

Myš­lien­ka dru­há – autor Jozef Šajgalík

Za pomo­ci poľ­ské­ho Jána Sobies­ké­ho zví­ťa­zil v roku 1683 Karol Lot­rin­ský nad Tur­ka­mi. Obsa­dil aj Bra­ti­sla­vu a na bra­ti­slav­skom hra­de roko­va­li o ďal­šom postu­pe pro­ti Tur­kom. Pri návra­te z bojov, pozdĺž Slo­ven­ska, pus­to­ši­li kra­ji­nu litov­ské a tatár­ske oddie­ly Jána Sobies­ké­ho pod vede­ním L. Sapi­hu. V 16. sto­ro­čí vznik­li osa­dy, tzv. hand­le Gaš­pa­ro­vo a Fili­po­vo. Z Gaš­pa­ro­va sa nevrá­til domov jeden z tatár­skych, mož­no turec­kých bojov­ní­kov. Od neho sa odví­ja rod Šaj­ga­lí­kov­cov z Gaš­pa­ro­va. Dneš­ní potom­ko­via sú mož­no 13. – 14. generáciou.

Meno Šaj­ga­lík môže byť odvo­de­né od mena step­nej ovce, ale­bo kozy menom saj­ga. V Uhor­sku sa číta­lo šaj­ga. Saj­gy sa vo veľ­kom množ­stve vysky­to­va­li voľ­ne v ste­pi. Pred­po­klad je, že dvor, chov, far­ma, kde sa saj­gy cho­va­li sa nazý­va­li saj­ga­lí­ky. V arab­či­ne toto slo­vo zna­me­ná krá­ľov­stvo, hos­po­dár­stvo, maje­tok. Súčas­né slo­vo sag­lik zna­me­ná sana­tó­rium v Ana­tó­lii. Teda je mož­ná aj alter­na­tí­va, že po turec­kej oku­pá­cie Slo­ven­ska, ostal u nás sag­lik, čo v tureč­ti­ne zna­me­ná lekár, felčiar.

Ján Šaj­ga­lík je slo­ven­ský his­to­rik ume­nia, kto­rý sa špe­cia­li­zu­je na obdo­bie gotic­kej a rene­sanč­nej archi­tek­tú­ry v stred­nej Euró­pe. Je auto­rom mno­hých vedec­kých prác a pub­li­ká­cií. Je pova­žo­va­ný za jed­né­ho z pop­red­ných odbor­ní­kov na stre­do­ve­ké ume­nie na Slovensku.

Ján Dugát a Zuzana Šajgalíková

Idea One – aut­hor: Miss Šajgalíková

The Turk – PASHA had his pas­ha­lik (ter­ri­to­ry), and Šaj­ga­lík was not far from the pashalik.

Idea Two – aut­hor: Jozef Šajgalík

With the help of the Polish Jan Sobies­ki, Char­les of Lor­rai­ne defe­a­ted the Turks in 1683. He also occu­pied Bra­ti­sla­va, and nego­tia­ti­ons about furt­her acti­ons against the Turks took pla­ce at Bra­ti­sla­va Cast­le. Upon retur­ning from the batt­les along Slo­va­kia, the Lit­hu­anian and Tatar units of Jan Sobies­ki, led by L. Sapi­hu, devas­ta­ted the land. In the 16th cen­tu­ry, sett­le­ments cal­led Gaš­pa­ro­vo and Fili­po­vo were estab­lis­hed. One of the Tatar, possib­ly Tur­kish, war­ri­ors did not return home from Gaš­pa­ro­vo. The Šaj­ga­lík fami­ly tra­ces its ori­gins to him. Toda­y­’s des­cen­dants may be the 13th – 14th generation.

The name Šaj­ga­lík may be deri­ved from the name of a step­pe she­ep or goat cal­led saj­ga. In Hun­ga­ry, it was read as šaj­ga. Saj­gas were abun­dant in the step­pe. The assump­ti­on is that the cour­ty­ard, bre­e­ding pla­ce, or farm whe­re saj­gas were kept was cal­led saj­ga­lí­ky. In Ara­bic, this word means a king­dom, eco­no­my, or pro­per­ty. The cur­rent word sag­lik means a sana­to­rium in Ana­to­lia. The­re­fo­re, an alter­na­ti­ve expla­na­ti­on is possib­le: after the Tur­kish occu­pa­ti­on of Slo­va­kia, sag­lik, mea­ning doc­tor or hea­ler in Tur­kish, remai­ned with us.

Ján Šaj­ga­lík is a Slo­vak art his­to­rian spe­cia­li­zing in the Got­hic and Renais­san­ce archi­tec­tu­re of Cen­tral Euro­pe. He is the aut­hor of nume­rous scho­lar­ly works and pub­li­ca­ti­ons. Con­si­de­red one of the lea­ding experts on medie­val art in Slo­va­kia, Šaj­ga­lík has made sig­ni­fi­cant con­tri­bu­ti­ons to the unders­tan­ding of art his­to­ry in the region.

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Rusnák a Dugát – mená späté s našou rodinou

skala
Hits: 5019

Podob­ne ako meno Faš­ko, aj tu doš­lo v his­tó­rii ku zme­ne mena. Meno Rus­nák sa meni­lo na Dugát. Avšak doš­lo k tro­chu iné­mu vývo­ju ako v prí­pa­de prí­sluš­ní­kov mien Faš­ko – Kac­lík. V tom­to prí­pa­de sa tak­mer nevys­ky­to­va­li prí­me­nia a ani zlo­že­ni­ny, napr. Rus­nák – Dugát. Ku zme­ne doš­lo vo všet­kých vet­vách a zme­na bola doko­na­lá – sko­ro všet­ci boli rela­tív­ne rých­lo nosi­teľ­mi mena Dugát. Je otáz­ne, koľ­ko z potom­kov našich pred­kov sa dnes volá Rus­nák. Ja o žiad­nom neviem. S menom Dugát som sa podob­ne ako aj s menom Kac­lík vo väč­šom počte stre­tol na Slo­ven­sku iba na Horeh­ro­ní. Naj­star­ší zná­my člen pat­ria­ci do našej rodi­ny je Michal Rus­nák nar. 1725, kto­rý si vzal Máriu Macu­ľo­vú. Rov­na­ko ako Kac­lí­kov­ci, odiš­li nie­kto­rí do Ameriky.

Moja mat­ka mala svok­ru Máriu za slo­bod­na Dugá­to­vú – od Rata­jov a jej ses­tra Jar­mi­la si vza­la Vla­di­mí­ra Dugá­ta, ale od Klin­cov. Dve ses­try Ondrá­ši­ko­vé z Pieš­ťan si vza­li dvoch chlap­cov z Horeh­ro­nia. Zau­jí­ma­vé úda­je zo sčí­ta­nia oby­va­te­ľov v roku 1810 sú tu.

Simi­lar to the name Faš­ko, the­re was also a chan­ge in the name­’s his­to­ry here. The name Rus­nák was chan­ged to Dugát. Howe­ver, the deve­lop­ment was some­what dif­fe­rent than in the case of indi­vi­du­als with the names Faš­ko – Kac­lík. In this case, sur­na­mes and com­pounds such as Rus­nák – Dugát were almost non-​existent. The chan­ge occur­red in all bran­ches, and the trans­for­ma­ti­on was com­ple­te – almost eve­ry­o­ne quick­ly beca­me bea­rers of the name Dugát. It is ques­ti­onab­le how many des­cen­dants of our ances­tors are now cal­led Rus­nák. I don’t know of any. I have encoun­te­red the name Dugát, as well as the name Kac­lík, in lar­ger num­bers only in Horeh­ro­nie in Slo­va­kia. The oldest kno­wn mem­ber of our fami­ly is Michal Rus­nák, born in 1725, who mar­ried Mária Macu­ľo­vá. Simi­lar­ly to the Kac­lík fami­ly, some also went to America.

My mot­he­r’s mother-​in-​law, Maria, was a mai­den Dugá­to­vá – from Rata­je, and her sis­ter Jar­mi­la mar­ried Vla­di­mír Dugát, but from Klin­ce. Two Ondrá­šik sis­ters from Pieš­ťa­ny mar­ried two boys from Horeh­ro­nie. Inte­res­ting infor­ma­ti­on from the 1810 cen­sus is here.

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Ondrášik – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 6037

Meno Ondrá­šik je pomer­ne bež­né na celom Slo­ven­sku, aj v Čechách. Zrej­me dochá­dza­lo aj k zme­ne mena na Ondra­šík apod. Toto meno je spä­té z his­tó­ri­ou obce Hôr­ka, kto­rá bola zalo­že­ná pred viac ako 750 rok­mi. Kon­krét­nej­šie infor­má­cie poskyt­nem po pre­štu­do­va­ní mono­gra­fie ​“Mrva Ivan, Slo­vák Mir­ko, 750 rokov obce Hôr­ka nad Váhom, 1998, Obec Hôr­ka nad Váhom, Hôr­ka nad Váhom, 107 pp.” Ondrá­ši­kov­ci, kto­rých potom­kom som aj ja, pochá­dza­li z Hôr­ky. Dodnes tam aj nie­kto­rí žijú. V Pieš­ťa­noch žilo v minu­los­ti, aj žije dne veľa ďal­ších Ondrá­ši­kov­cov, avšak ich pôvod môže byť iný. Naj­star­ší zná­my Ondrá­šik je pra­pra­ded­ko Mar­tin, kto­rý mal tri ženy a 8 detí: Šte­fa­na, Jána, Joze­fa, Jura­ja, Pav­la, ?, Iva­nu a Zuza­nu. Všet­ci syno­via pad­li v 1. sve­to­vej vojne.

The name ​“Ondrá­šik” is quite com­mon throug­hout Slo­va­kia and also in the Czech Repub­lic. Varia­ti­ons of the name, such as ​“Ondra­šík,” like­ly also exist. This name is con­nec­ted to the his­to­ry of the vil­la­ge of Hôr­ka, which was foun­ded over 750 years ago. More spe­ci­fic infor­ma­ti­on will be pro­vi­ded after stu­dy­ing the monog­raph ​“Mrva Ivan, Slo­vák Mir­ko, 750 rokov obce Hôr­ka nad Váhom, 1998, Obec Hôr­ka nad Váhom, Hôr­ka nad Váhom, 107 pp.” Ondrá­ši­kov­ci, from whom I am also des­cen­ded, ori­gi­na­ted from Hôr­ka, and some still live the­re today. In the past and pre­sent, many other Ondrá­ši­kov­ci lived in Pieš­ťa­ny, but the­ir ori­gins may vary. The oldest kno­wn Ondrá­šik is great-​great-​grandfather Mar­tin, who had three wives and 8 chil­dren: Šte­fan, Ján, Jozef, Juraj, Pavol, ?, Iva­na, and Zuza­na. All sons peris­hed in World War I.

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Kern – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 4357

Potom­kov Rudol­fa Ker­na som zatiaľ pri svo­jom pát­ra­ní po pras­li­ci zis­til pomer­ne dosť. Podob­ne ako pri mene Pec­ka, dnes sa už tak­to tak­mer nikto z mne zná­mych rodin­ných blíz­kych nevo­lá, naj­mä v Hôr­ke nie. Jeden z muž­ských potom­kov žije v Pieš­ťa­noch, jeden žil v Orav­skom Podzám­ku. Naj­star­ší zná­my Kern je Rudolf Kern, kto­rý si zobral Joze­fí­nu Art­zo­vú. Ako už meno napo­ve­dá, meno má prav­de­po­dob­ne nemec­ký pôvod. Napr. Joze­fí­na Art­zo­vá, man­žel­ka Rudol­fa Ker­na pochá­dza­jú­ca zo Sta­rých Hôr pri Duchon­ke sa napr. mod­li­la v nemči­ne. Zis­til som, že Ker­nov­ci vede­li nemec­ky a nie­kto­rí písa­li švabachom.

Des­cen­dants of Rudolf Kern have been quite exten­si­ve­ly rese­ar­ched in my search for fami­ly roots. Simi­lar to the name Pec­ka, hard­ly any­o­ne from my kno­wn clo­se fami­ly goes by this name today, espe­cial­ly in Hôr­ka. One of the male des­cen­dants lives in Pieš­ťa­ny, and one lived in Orav­ský Podzá­mok. The oldest kno­wn Kern is Rudolf Kern, who mar­ried Joze­fí­na Art­zo­vá. As the name sug­gests, Kern like­ly has Ger­man ori­gins. For exam­ple, Joze­fí­na Art­zo­vá, Rudolf Ker­n’s wife from Sta­ré Hôr­ky near Duchon­ka, pra­y­ed in Ger­man. I found that the Kerns spo­ke Ger­man, and some even wro­te in the Sch­wa­bach script.

Die Nach­kom­men von Rudolf Kern habe ich bis­her bei mei­ner Suche nach mei­nen Vor­fah­ren ziem­lich viel heraus­ge­fun­den. Ähn­lich wie beim Namen Pec­ka, wird heute so gut wie nie­mand aus mei­nem bekann­ten Fami­lien­kre­is so genannt, vor allem nicht in Hor­ka. Einer der männ­li­chen Nach­kom­men lebt in Pieš­ťa­ny, einer leb­te in Orav­ský Podzá­mok. Der ältes­te bekann­te Kern ist Rudolf Kern, der Jose­fi­ne Art­zo­vá gehe­i­ra­tet hat. Wie der Name schon ver­mu­ten lässt, hat der Name wahrs­che­in­lich einen deuts­chen Urs­prung. Zum Beis­piel bete­te Jose­fi­ne Art­zo­vá, die Frau von Rudolf Kern aus Sta­ré Hory bei Duchon­ka, auf Deutsch. Ich habe heraus­ge­fun­den, dass die Kerns Deutsch konn­ten und eini­ge in Sch­wa­ba­cher Sch­rift schrieben.

Use Facebook to Comment on this Post